Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on

Decision was made at the court Krajský súd Košice

Judgement was issued by JUDr. Milan Konček

Judgement form – Uznesenie

Judgement nature – Potvrdzujúce

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 15CoE/679/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7610206017
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 03. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Konček
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7610206017.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Končeka a členov senátu
JUDr. Evy Baranovej a JUDr. Valérie Mihalčínovej v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ,
s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, proti povinnému: G. M., nar. XX.XX.XXXX, Š. XX/
X, Z. C., o vymoženie 264,- eur s príslušenstvom, vedenej u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa
Krutého, PhD., Exekútorský úrad Bratislava, Záhradnícka 60, Bratislava, pod sp.zn. EX 2011/10, o

odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 20.07.2016 č.k.
16Er/206/2010-18, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

Stranám sporu n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením exekúciu zastavil.

2. V odôvodnení uviedol, že oprávnený sa podaným návrhom na vykonanie exekúcie domáhal
od povinného vymoženia svojej pohľadávky na základe exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský
rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu sp.zn. SR 16745/09 zo dňa 10.11.2009. Záväzok povinného
vyplýval zo zmluvy o úvere č. XXXXXXX uzavretej medzi účastníkmi konania, na základe ktorej

oprávnený poskytol povinnému úver. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 39 ods. 4, § 44
ods. 2, § 57 ods. 1 písm. m), § 243f ods. 1, 4, 6, § 200 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“), § 45 ods. 1 písm. c) zákona č. 244/2002 Z.z.
o rozhodcovskom konaní, § 53 ods. 4, 5, § 39 Občianskeho zákonníka, zákona č. 129/2010 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch a pôžičkách, § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch,
článku 46 ods. 1 a nasl. ústavného zákona č. 460/1992 Zb. a uviedol, že oprávnenému vznikla povinnosť

ex lege doplniť návrh na vykonanie exekúcie o rozhodujúce skutočnosti, ktoré sa týkajú vlastného vzťahu
s povinným a tieto tvrdenia preukázať. V prípade, že rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom, bolo
vydané v spotrebiteľskom spore a nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie
alebo neprípustnosť použitia zmenky alebo rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom, vzniká súdu
povinnosť exekúciu zastaviť (ustanovenie § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku). Oprávnený
podaním zo dňa 21.01.2016 doplnil svoj návrh na vykonanie exekúcie. Z odôvodnenia rozhodcovského

rozsudkubolozistené,žeúčastníciuzavrelidňa30.01.2009zmluvuoúvere,nazákladektorejoprávnený
poskytol povinnému úver. Súd posúdil zmluvný vzťah medzi účastníkmi konania a dospel k záveru,
že sa jedná o vzťah spotrebiteľský. V prejednávanej veci mal za nepochybné, že povinný bol v čase
uzavretia zmluvy spotrebiteľom, pretože nebolo preukázané, že by pri uzavieraní zmluvy konal v rámci
predmetu svojho povolania, ani zamestnania či inej podnikateľskej činnosti. Ďalej súd uviedol, že v bode
17Všeobecnýchobchodnýchpodmienokposkytnutia úverusanachádzalarozhodcovskádoložka,ktorú

súd prvej inštancie vyhodnotil ako neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve (§ 53 OZ). Podľa
tejto doložky sa strany dohodli na riešení vzájomných sporov pred rozhodcovským súdom. Súd prvejinštancie poukázal na to, že rozhodcovská doložka nebola individuálne dohodnutá so spotrebiteľom
a tento nemal možnosť obsah rozhodcovskej doložky ani zmluvy nijakým spôsobom ovplyvniť. S
poukazom na ustanovenie § 53 ods. 4 OZ posúdil rozhodcovskú doložku ako neprijateľnú zmluvnú

podmienku. Rozhodcovským rozsudkom bolo povinnému uložené zaplatiť oprávnenému (žalobcovi)
uplatnenú sumu s príslušenstvom na základe predloženej vyplnenej blankozmenky. Na základe vyššie
uvedeného súd prvej inštancie zistil, že zmluva o úvere obsahovala niekoľko neprijateľných podmienok
a exekučný titul - rozhodcovský rozsudok zaväzoval účastníka rozhodcovského konania na plnenie,
ktoré je právom nedovolené a odporuje dobrým mravom. Neplatná rozhodcovská doložka nemôže

založiť právomoc rozhodcovského súdu na konanie a rozhodcovský rozsudok vydaný v takom konaní
je nespôsobilým exekučným titulom, preto exekúciu zastavil a boli tu dôvody na zastavenie predmetnej
exekúcie aj podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku. O trovách exekúcie rozhodol
podľa § 200 Exekučného poriadku a žiadnemu z účastníkov trovy nepriznal, pretože účastníci ich
náhradu nežiadali.

3. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a navrhol, aby odvolací súd
napadnuté uznesenie zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Namietal z dôvodu podľa
ustanovenia § 365 ods. 1 písm. d), f), h) Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“). Uviedol,
že odmieta posúdenie postavenia povinného ako spotrebiteľa. Dňa 30.01.2009 uzavrel s povinným
zmluvu o úvere č. XXXXXXX, na základe ktorej bol povinnému poskytnutý úver na účel povolania,

pričom povinný v zmluve o úvere uviedol aj osobitne podpísal, že poskytované peňažné prostriedky sú
na uvedený účel. Je teda potrebné vychádzať z toho, že informácie uvedené povinným sú pravdivé.
Pre právnu kvalifikáciu povahy poskytnutého úveru je úplne postačujúci prejav vôle uvedený v zmluve.
Skutočnosťnačokonkrétnepovinnýnásledneposkytnutýúvervyužilniejepodstatné.Zastávalnázor,že
povinnýnepreukázal,ževčasepodpisuzmluvymupatrilopostaveniespotrebiteľa.Zmluvuoúverenieje

možné podriadiť pod režim spotrebiteľských úverov. Oprávnený na podporu svojej argumentácie citoval
z rozhodnutí všeobecných súdov SR a poukázal aj na rozsiahlu európsku judikatúru. Ďalej uviedol, že
v konaní, v ktorom bolo vydané rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, nebolo možné
prihliadnuť na ustanovenie § 17 ods. 3 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch z dôvodu
zákazu zabezpečiť splnenie dlhu zo spotrebiteľského úveru zmenkou, ktorá bola ustanovená v § 17

ods. 3 zákona č. 129/2010 Z.z. od 01.01.2011 do 30.04.2014 (t.j. 40 mesiacov) a jedinou sankciou
za jej porušenie bola zodpovednosť veriteľa za škodu vzniknutú porušením nemožnosti zabezpečiť
splnenie dlhu zo spotrebiteľského úveru zmenkou veriteľom. V zmenkovom konaní až do 22.12.2015
nebol súd oprávnený ex offo prihliadať na okolnosti, ktoré sa zakladali na in personam vzťahoch medzi
zmenkovým veriteľom a zmenečníkom. Dodatočná povinnosť prihliadnuť na neprípustnosť použitia

zmenky, ak nebola súdu uložená takáto procesná povinnosť v čase konania o zmenkovom úroku,
ako je od 01.01.2016 stanovená, je vo vzťahu k právoplatným rozhodnutiam o zmenkových nárokoch
prejavom porušenia ústavnej zásady ochrany práv nadobudnutých v dobrej viere, nepochybne pravou
retroaktivitou, pretože sa spätne zasahuje do už priznaných nárokov. Rozhodcovský súd v konaní
o zmenkovej pohľadávke nemohol prihliadnuť na neprípustnosť použitia zmenky na zabezpečenie

splnenia dlhu zo spotrebiteľského úveru, keďže povinný námietku náhrady škody vzniknutej v dôsledku
porušenia povinnosti nepoužívať zmenku na zabezpečenie dlhu zo spotrebiteľského úveru neuplatnil (§
17 ods. 4 zákona č. 129/2010 Z.z.). Zákaz zmenky nemôže spôsobiť jej nevykonateľnosť, keďže zmenka
je cenný papier a jej vznik, aj keď je zakázaný nemožno poprieť. Ak súd nezistil neplatnosť zmluvy o
spotrebiteľskom úvere, nemôže brániť výkonu práva zo zmenky. Uviedol, že aj keby zistil neplatnosť

zmluvy o spotrebiteľskom úvere, opäť do 22.12.2015 na túto okolnosť musel upozorniť zmenkový dlžník
námietkou.

4. Súdny exekútor a povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadrili.

5. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len
„C.s.p.“) po zistení, že odvolanie podal oprávnený v zákonnej lehote, prejednal odvolanie podľa § 379, §
380 C.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania, pretože nejde o také odvolanie, na prejednanie
ktorého je podľa § 385 C.s.p. potrebné nariadiť pojednávanie a dospel k záveru, že odvolanie nie je
dôvodné.

6. Podľa § 387 ods. 2 C.s.p. odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia,
na doplnenie jeho odôvodnenia a k odvolaniu oprávneného odvolací súd uvádza nasledovné:7. V prejednávanej veci je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu
spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s., Bratislava, sp.zn. SR 16745/09 zo dňa 10.11.2009. Tento
rozsudok zaväzoval povinného zaplatiť sumu 264,- eur, spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25 %

denne zo sumy 264,- eur od 02.06.2009 do zaplatenia, zákonným úrokom vo výške 6 % ročne zo sumy
264,- eur od 17.08.2009 do zaplatenia a nahradiť trovy rozhodcovského konania vo výške 117,20 eur.
Právomoc rozhodcovského súdu vo veci konať a vydať predmetný rozsudok zakladala rozhodcovská
doložka - VOP 17 k zmluve o úvere č. XXXXXXX uzavretej dňa 30.01.2009 medzi oprávneným a
povinným.

8. Vychádzajúc z právnej úpravy obsiahnutej v Exekučnom poriadku je zrejmé, že exekučný súd je
povinný dôsledne skúmať, či sú splnené formálne i materiálne predpoklady pre vedenie exekúcie, a
to v každom štádiu vedenia exekúcie, na návrh účastníka konania, alebo aj bez takéhoto návrhu a v
prípade zistenia, že nie sú splnené podmienky materiálnej alebo formálnej vykonateľnosti exekučného
titulu, musí na zistenie nezákonnosti vedenia exekúcie aj primerane procesne zareagovať.

9. Predovšetkým je povinný skúmať, či podklad, na základe ktorého je exekúcia vykonávaná, je
spôsobilým exekučným titulom v zmysle ustanovenia § 41 Exekučného poriadku. Skutočnosť, že
exekučný súd je oprávnený skúmať, či sú splnené predpoklady exekúcie v každom štádiu exekučného
konania, vyplýva aj z uznesenia Ústavného súdu SR z 09.12.2010, sp.zn. II. ÚS 545/2010-15.

10. Podľa § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučného poriadku), súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na
vykonanie exekúcie a exekučný titul; ak ide o exekučné konanie vykonávané na podklade rozhodnutia
vykonateľného podľa § 26 zákona č. 231/1999 Z.z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov,

exekučný titul sa nepreskúmava. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od
doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o
exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného
titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti

tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

11.Priskúmaní,čiexekučnýtitulbolvydanýorgánomnatooprávneným,máexekučnýsúdprávoposúdiť
aj platnosť uzavretej rozhodcovskej doložky, ak exekučným titulom v konaní je rozhodcovský rozsudok
vydaný na základe tejto rozhodcovskej doložky, čo vyplýva aj z viacerých rozhodnutí Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky (3Cdo 122/2011, 6Cdo 135/2012, 6Cdo 1/2012).

12. Odvolací súd sa stotožňuje s právnym názorom súdu prvej inštancie, že zmluva o úvere je
spotrebiteľskou zmluvou podľa zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.

13. V prejednávanej veci sa rozhodcovská doložka nachádza v bode 17 Všeobecných podmienok
poskytnutia úveru. Podľa tohto ustanovenia všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy, vrátane sporov
o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené: a) pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným
spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s. so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, IČO:
35 922 761, zapísanou v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, oddiel Z., vložka č.

XXXX/B, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde; rozhodcovské konanie
bude vedené podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným
podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak
žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu (zákon č. 99/1963
Zb. Občiansky súdny poriadok).

14. Vzhľadom na to, že rozhodcovský súd môže vec v rozhodcovskom konaní prejednať len vtedy, ak
medzi zmluvnými stranami bola v súlade s ustanovením § 3 zákona č. 244/2002 Z.z. uzatvorená platná
rozhodcovskázmluva,potombeztakejtoplatnejzmluvymajúcejbuďformuosobitnejzmluvyaleboformu
rozhodcovskej doložky k zmluve (§ 4 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z.), akýkoľvek rozhodcovský rozsudok

nemôžebyťpodkladompreexekučnékonanie.Prevykonanieexekúcievdanejvecitedachýbazákladný
predpoklad, a to právoplatný a vykonateľný exekučný titul.15. Podľa § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené
v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej
rozhodcovskejdoložkyodspotrebiteľa,abysporysdodávateľomriešilvýlučnevrozhodcovskomkonaní.

16. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

17. Podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie

exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný
nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na 1. neprijateľné zmluvné
podmienky, 2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo 3. rozpor s dobrými mravmi
alebo so zákonom.

18. Napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie o zastavení exekúcie vydané dňa 20.07.2016 odvolací

súd považuje za správne, pretože bolo vydané po 23.12.2015, teda po nadobudnutí účinnosti novely
Exekučného poriadku - zákonom č. 438/2015 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa Občiansky súdny poriadok
a niektoré zákony, vrátane Exekučného poriadku. Súd prvej inštancie vychádzal z platnej právnej úpravy
v čase rozhodovania o zastavení exekúcie.

19. Uvedená novela Exekučného poriadku podľa dôvodovej správy má vo zvýšenej miere ochrániť
práva povinných ako spotrebiteľov v exekučnom konaní, keď boli zaviazaní na plnenie zo zmenky
a v základnom konaní podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku nebolo prihliadnuté na 1.
neprijateľné zmluvné podmienky, 2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo 3. rozpor
s dobrými mravmi alebo so zákonom.

20. Tým, že súd prvej inštancie napadnutým uznesením zastavil exekúciu pre neplatnú rozhodcovskú
doložku, táto novela - zákon č. 438/2015 Z.z. nemá vplyv na správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie,
pretože súd prvej inštancie prihliadal na neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve
a oprávnený už v návrhu na vydanie rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu, uviedol, že

uplatnený nárok zo zmenky vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a oprávnený predložil
rozhodcovskému súdu, aj exekučnému súdu spotrebiteľskú zmluvu, ktorú zabezpečovala predmetná
zmenka a exekučný súd v napadnutom uznesení prihliadal na neprijateľné podmienky v spotrebiteľskej
zmluve, čím bol naplnený účel uvedenej novely Exekučného poriadku - ustanovenia § 57 ods. 1 písm.
m) Exekučného poriadku, podľa § 243f ods. 2 Exekučného poriadku.

21. Neplatná rozhodcovská doložka nemôže založiť právomoc rozhodcovského súdu na konanie a
takto (bez právomoci rozhodcovského súdu) vydaný rozhodcovský rozsudok, t.j. vydaný na základe
neprijateľnej zmluvnej podmienky, nemôže byť exekučným titulom, lebo ide o nulitný právny akt.
Vzhľadom na uvedené neboli splnené podmienky na vykonanie exekúcie, preto súd prvej inštancie

postupoval správne, keď zastavil exekúciu.

22. Pre rozhodnutie o odvolaní oprávneného bolo podstatné posúdenie rozhodcovskej doložky a
rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu, preto sa odvolací súd ďalšími odvolacími dôvodmi
oprávneného nezaoberal.

23. Odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne, preto podľa §
387 ods. 1 C.s.p. potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie.

24. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255

ods. 1 C.s.p. tak, že stranám nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, pretože oprávnený nebol
v odvolacom konaní úspešný, preto nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania a ostatným
účastníkom preukázateľné trovy tohto konania nevznikli, preto im neboli priznané.

25. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná

veta C.s.p.).Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné
dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia

odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Podľa § 424
C.s.p. dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Podľa § 425
C.s.p. dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa podľa § 428
C.s.p. popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom

rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie
dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov uvedených v § 429 ods.
2 C.s.p.). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.