Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, March 14, 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Co/47/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7814203804
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Rizman

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7814203804.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu B.. P. P. a sudcov B.. J. C. a M.. M. I. v

spore žalobcu: CD R., s.r.o., O. vězňů XXXX/XX, G. M., O. 1, Y. republika, zastúpený: Y. O., s.r.o., W.
4, K., T.: XX XXX XXX, proti žalovanej: B. C., nar. X.X.XXXX, W. I. XXX, o zaplatenie X.XXX,XX eur s
príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Rožňava, č.k. 9C/100/2014-79 zo
dňa 26.7.2016, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Stranám sporu nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá

právo na náhradu trov tohto konania.

2. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca podal návrh na uplatnenie pohľadávky, v zmysle
čl.4ods.1NariadeniaEurópskehoparlamentuaRady(ES)č.861/2007,ktorýmsaustanovuje európske
konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu. Návrhom sa domáhal zaplatenia zmenkovej sumy vo
výške X.XXX,XX eur, zmenkového úroku vo výške X,XX % denne zo sumy X.XXX,XX eur od XX.X.XXXX
do XX.X.XXXX, čomu zodpovedá suma X.XXX,XX eur, zo sumy X.XXX,XX eur od XX.X.XXXX do

zaplatenia, X % ročného úroku zo zmenkovej sumy X.XXX,XX eur od XX.X.XXXX do zaplatenia,
zmenkovej odmeny vo výške X/X % zmenkovej sumy, čomu zodpovedá suma X,XX eur a zároveň si
uplatnil náhradu trov konania.

3. Rozsudkom Okresného súdu Rožňava č. k.: XC/XXX/XXXX-XX zo dňa X.X.XXXX súd prvej inštancie
zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi zmenkovú odmenu vo výške X.XXX,XX eur spolu so X % ročným
úrokom odo dňa XX.X.XXXX do zaplatenia a zmenkovú odmenu vo výške X/X % zmenkovej sumy,

teda X,XX eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Súd prvej inštancie v prevyšujúcej časti žalobu
zamietol. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu
trov konania.

4. Proti predmetnému rozsudku vo výroku, ktorým súd zamietol zmenkový úrok v sadzbe X,XX % denne
zo zmenkovej sumy, ako aj voči výroku o nepriznaní náhrady trov konania žalobcovi podal žalobca v
zákonnej lehote odvolanie.

5. Krajský súd v Košiciach po preskúmaní rozsudku súdu prvej inštancie a konania, ktoré mu
predchádzalo, rozsudok v napadnutom výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a vo výroku o
náhrade trov konania zrušil a v zrušenom rozsahu vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.Odvolací súd považoval v tomto konaní za nesporné, že na prejednávanú vec je potrebné aplikovať
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11.7.2007, ktorým sa ustanovuje
Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotu sporu (ďalej len „Nariadenie“). Neznamená to však,

že ak žalobca predložil v tomto konaní ako jediný listinný dôkaz prvopis zmenky, že súd podľa čl.
4/4. Nariadenia, ak sa domnieva, že informácie, ktoré poskytol žalobca nie sú dostatočne jasné alebo
primerané a pokiaľ sa pohľadávka nezdá byť zjavne neopodstatnená alebo návrh neprípustný, že
nemôže žalobcovi uložiť doplniť informácie alebo dokumenty v lehote určenej súdom. Na tento účel
vnútroštátny súd použije vzorové tlačivo B, ktoré je uvedené v prílohe II Nariadenia Európskeho

parlamentu a Rady ES č. 861/2007. Podľa čl. 5/1. tohto Nariadenia Európske konanie vo veciach s
nízkou hodnotou sporu je písomné, avšak súd môže nariadiť ústne pojednávanie, ak to považuje za
potrebné, alebo ak o to požiada niektorá zo strán. Preto súd prvej inštancie v tomto konaní o vydanie
rozsudku, môže od žalobcu požadovať okrem predloženej zmenky aj iné listinné dôkazy.

6. V súlade s vyššie uvádzanými právnymi závermi súdu vyššieho stupňa vyplývajúcimi z jeho uznesenia

(uznesenie Krajského súdu v Košiciach č. k.: XCo/XXX/XXXX-XX zo dňa XX.X.XXXX) tunajší súd
doručil žalobcovi tlačivo B, v ktorom ho vyzval na predloženie listinných dôkazov alebo iných dôkazov
svedčiacich o oprávnenosti uplatnenej peňažnej pohľadávky.

7. Podľa čl. 2 odsek 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a rady (ES) č. 861/2007, toto nariadenie

sa uplatňuje v občianskych a obchodných veciach pri cezhraničných sporoch bez ohľadu na povahu
súdu, alebo tribunálu, v ktorých hodnota pohľadávky v čase doručenia tlačiva návrhu na uplatnenie
pohľadávky príslušnému súdu alebo tribunálu nepresahuje X.XXX,XX eur.

8. Podľa čl. 4 bod 1 uvedeného nariadenia, navrhovateľ začne európske konanie vo veciach s nízkou

hodnotou sporu vyplnením vzorového tlačiva A, ako je uvedené v prílohe I. a jeho podaním na príslušný
súd, alebo tribunál osobne, poštou, alebo akýmkoľvek iným komunikačným prostriedkom ako je fax,
alebo elektronická pošta, ktorý je prijateľný pre členský štát v ktorom sa konanie začína.

9. Podľa čl. 4 odsek 4 uvedeného nariadenia, ak sa súd alebo tribunál domnieva, že informácie, ktoré

poskytol žalobca, nie sú dostatočne jasné alebo primerané, alebo ak tlačivo návrhu na uplatnenie
pohľadávky nie je správne vyplnené, a pokiaľ sa pohľadávka nezdá byť zjavne neopodstatnená alebo
návrh neprípustný, dá žalobcovi možnosť tlačivo návrhu na uplatnenie pohľadávky doplniť alebo opraviť,
alebo predložiť týmto orgánom určené doplňujúce informácie alebo dokumenty, alebo vziať pohľadávku
späť, a to v lehote určenej týmto orgánom. Na tento účel súd alebo tribunál použije vzorové tlačivo B,

ako je uvedené v prílohe II.

10. Ak sa pohľadávka zdá zjavne neopodstatnená alebo návrh neprípustný alebo ak žalobca tlačivo
návrhu na uplatnenie pohľadávky nedoplnil alebo neopravil v rámci určenej lehoty, návrh sa zamietne.
11. Žalovaný na vyššie uvádzanú výzvu súdu na základe tlačiva „B“ Nariadenia Európskeho parlamentu

a rady (ES) č. 861/2007 do dnešného dňa nijakým spôsobom nereagoval, a preto súd žalobu v súlade
s čl. 4 ods. 4 poslednej vety Nariadenia Európskeho parlamentu a rady (ES) č. 861/2007 zamietol.

12. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 Civilného sporového
poriadku, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

13. V konaní mal úspech žalovaný, ktorý si však neuplatnil náhradu trov konania, žalobca bol neúspešný,
z uvedeného dôvodu súd nepriznal žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania.

14. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca prostredníctvom svojho právneho

zástupcu.Svojeodvolanieprávneodôvodnilustanoveniami§365ods.1písm.d)C.s.p.stým,žekonanie
má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, § 365 ods. 1 písm. b) C.s.p.,
t.j. súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ust. § 365 ods. 1 písm. h) C.s.p.,
t.j. rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

15. V písomných dôvodoch svojho odvolania uviedol, že nie je prípustné, aby súd vyzýval žalobcu
žalobcu na doplnenie či opravu návrhu, ktorá nie je pre prejednávanú vec relevantná a splnením
takejto výzvy podmieňoval ďalší postup v konaní. Ak súd na základe nedoplnenia právne irelevantnejpožiadavky (pričom irelenvantnosť bola zo strany žalobcu v jeho odpovedi vysvetlená) dôjde k
zamietnutiu návrhu, ide o odňatie možnosti konať pred súdom. Uvedený postup súdu je neprijateľný v
právnom štáte, predstavuje výrazný zásah do práva na spravodlivý súdny proces, ktoré je garantované

čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, ako aj článkom 6 ods. l Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

16. Je nevyhnutné uviesť, že žalobca nemá vedomosť o iných vzťahoch medzi pôvodným vlastníkom
zmenky a vystaviteľom zmenky (v tomto konaní žalovaným). Žalobca je vlastníkom cenného papiera (má
len zmenku), ktorý nadobudol na základe indosamentu. Žiadne iné informácie, či dokumenty žalobca k

zmenke nemá a v zmysle platného právneho poriadku ani nepotrebuje mať na to, aby mohol uplatňovať
práva s týmto cenným papierom spojené. Požadovanie iných dokumentov ako originálu zmenky pri
uplatnení zmenkového nároku, predovšetkým pri uplatnení nároku zo strany indosatára, je neprípustné
a nezákonné.

17. V súlade s konštantnou judikatúrou českých a slovenských súdov (ktorých právna úprava

zmenkového práva je vzhľadom na spoločnú históriu totožná a preto sú aplikovateľné na prejednávanú
vec) je zmenka samostatným abstraktným záväzkom, neakcesorickej povahy. Nie je možné ju spájať,
či podmieňovať inými okolnosťami, než sú na zmenke uvedené. Prvoinštančný súd sa aplikáciou
príslušných ustanovení o zmenke upravených v zákone č. 191/1950 Sb. (ďalej aj „ZŠZ“) vôbec
nezaoberal a ignoroval predmet sporu.

18. Je nevyhnutné zdôrazniť, že predmetom konania je výlučne zmenka a nie iný záväzkový právny
vzťah. Žalobca v konaní uplatňuje bezpodmienečný záväzok žalovaného, že za zmenku zaplatí. Súd
však vec posudzoval a rozhodol, akoby išlo o bežný zmluvný záväzok, čo predstavuje nesprávne právne
posúdenie veci.

19. Prvoinštančný súd dospel k rozhodnutiu na základe aplikácie nesprávnych právnych predpisov, ako
aj nesprávnej interpretácii príslušných právnych predpisov a práva Európskej únie.

20. Prvoinštančný súd sa uspokojil s konštatovaním, že je oprávnený v každom štádiu konania a v

každom druhu konania skúmať z úradnej povinnosti, či sa nejedná v danej veci o spotrebiteľský vzťah.
Žalobca zásadne nesúhlasí s tým, že súd je v tomto konaní oprávnený z úradnej povinnosti skúmať či ide
ospotrebiteľskývzťah.Vzhľadomnato,žesúdneuvádzažiadnekonkrétneargumenty,rozhodnutiesúdu
je potrebné považovať za arbitrárne a nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, čo predstavuje zásah
do práva na spravodlivý súdny proces a inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci (odvolací dôvod podľa ust. § 205 ods. 2 písm. b) O.s.p.).

21. Nezávislosť rozhodovania všeobecných súdov sa uskutočňuje v ústavnom a zákonnom
procesnoprávnom a hmotnoprávnom rámci. Procesnoprávny rámec predstavujú predovšetkým princípy
riadneho a spravodlivého procesu; jedným z týchto princípov, predstavujúcim súčasť práva na

spravodlivý proces a vylučujúcim ľubovôľu pri rozhodovaní, je aj povinnosť súdov svoje rozhodnutia
odôvodniť (§ 157 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku), spôsobom zakotveným v ustanovení § 157
ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku. Z odôvodnenia totiž musí vyplývať vzťah medzi skutkovými
zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej.
Porušením práva na spravodlivý proces môže byť aj situácia, kedy v hodnotení skutkových zistení

absentuje určitá časť skutočností, ktoré vyšli v konaní najavo, ale súd ich náležitým spôsobom v celom
súhrne posudzovaných skutočností nezhodnotil (Nález Ústavného súdu SR, sp. zn. III. ÚS 36/2010).

22. Žalobca zásadne trvá na tom, aby súd konal v zmysle právneho poriadku a vyhol sa kreovaniu svojej
preskúmacej právomoci tam, kde mu to právny poriadok neumožňuje. Právny poriadok neumožňuje

súdu preskúmavať a na prejednávanú vec vzťahovať zmluvné vzťahy, ktoré s danou vecou nesúvisia
a podľa právne poriadku nemôžu súvisieť.

23. V neposlednom rade je potrebné zdôrazniť, že žalobca skutočnosti o existencii iného vzťahu medzi
pôvodným majiteľom zmenky a žalovaným vôbec netvrdil, teda nebol nositeľom dôkazného bremena.

Súd si sám vytvoril pochybnosť (nie reálny poznatok z vykonaného dokazovania, ale čistý, ničím
nepodložený dohad) o tom, že by medzi predchádzajúcim majiteľom zmenky (ktorý ani nie je účastníkom
tohto súdneho konania) a žalovaným mohol existovať iný (navyše celkom samostatný) záväzkový vzťah,než aký je predmetom tohto súdneho konania. Sú teda vykonštruoval tvrdenie, ktoré žiadal aby žalobca
preukázal.

24. Súd v sporovom konaní môže svoje rozhodnutie zakladať len na takých tvrdeniach, ktoré sú
produkované účastníkmi konania a nie na tvrdeniach, ktorých pôvod súd nachádza v iných konaniach
a tieto tak nie sú výsledkom dokazovania.

25. Ak existuje dôkazná povinnosť žalobcu vo vzťahu k ním tvrdeným skutočnostiam, ad absurdum

tvrdíme, že existuje aj dôkazná povinnosť súdu vo vzťahu k súdom tvrdeným skutočnostiam. Opäť
ad absurdum, ak súd svoje tvrdenie nepreukázal (súd uvádza, že objektívne nebolo možné posúdiť,
či ide o spotrebiteľský vzťah), neuniesol dôkazné bremeno a nemôže na tomto základe založiť svoje
rozhodnutie. Uvedená konštrukcia je samozrejme absurdná, pretože súd nie je účastníkom konania,
nemá povinnosť, ale ani oprávnenie kreovať skutkové tvrdenia a má len limitované oprávnenie vo vzťahu
k rozsahu dokazovania. Prvoinštančný však zjavne a zreteľne porušil kontradiktórnosť súdneho procesu

a presiahol svoju právomoc. V tomto konaní žalobca vystupuje nie proti dvom žalovaným (1. samotný
žalovaný, 2. súd), ale proti jedinému žalovanému, pričom súd je nezávislým arbitrom, ktorý rozhodne na
základe tvrdení účastníkov a vykonaného dokazovania.

26. Súd prvej inštancie predovšetkým ignoroval ustanovenie § 17 ZŠZ, podľa ktorého cit: „Kto je

žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch
k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome
na škodu dlžníka." Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že žalovaný vo všeobecnosti nie je oprávnený
vznášať tzv. kauzálne námietky voči majiteľovi zmenky, ktoré vyplývajú z jeho vzťahov s pôvodným
majiteľom zmenky. Keďže tak v sporovom konaní nemôže činiť žalovaný, tým menej tak môže činiť

sám súd. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 50bo 3/2008 zo dňa 22.
októbra2008,podľaktoréhocit.:,,Zpovahyzmenkyakoabstraktnéhoanespornéhozáväzkuvyplýva,že
majiteľ zmenky nemusí pri jej predložení k zaplateniu, prípadne vymáhaniu, preukazovať, že mu odporca
(povinný) zmenkovú sumu aj skutočne dlhuje. Z ustanovenia §17 zák. č. 191/1950 Zb. síce vyplýva, že
kto je žalovaný (povinný) zo zmenky, môže vznášať (robiť) proti zmenkovému nároku určité námietky, je

však na ňom, aby oprávnenosť týchto námietok preukázal. Dôkazné bremeno teda spočíva na odporcovi
(povinnom) a nie na navrhovateľovi (oprávnenom). Pokiaľ povinný dôkazné bremeno neunesie, bude
nútený podľa zmenky plniť. Pri kauzálnych námietkach nie je možné prenesenie dôkazného bremena z
odporcu (povinného) na navrhovateľa (oprávneného)“.

27. Z uvedeného vyplýva, že je síce prípustné za určitých okolností uplatňovať tzv. kauzálne námietky
voči žalobcovi, avšak námietka musí byť vznesená zo strany žalovaného a predovšetkým žalovaná v
tejto situácii nesie dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení. Nie je prípustné, aby túto úlohy a
iniciatívunaseba(protivôližalovaného)prevzalsúdasuplovalaktivituodporcu.Uvedenénámietkymajú
hmotnoprávny charakter, preto v záujme zachovania rovnosti strán, súd nie je oprávnený žalovaného

na nich ani upozorniť (ustanovenie §5 ods. 1 O.s.p.).

28. V danom prípade následkom bolo nesprávne rozhodnutie vo veci - súd porušil poučovaciu povinnosť
súdu prekročením ustanovenia §5 ods. l O.s.p., sud porušil ustanovenia o vykonávaní jednotlivých
dôkazných prostriedkov, súd prihliadol na skutočnosti a dôkazy na ktoré nebolo možné prihliadnuť,

pretože nemali byť v sporovom konaní vedenom podľa Nariadenia vykonané bez návrhu.

29. Ďalej poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 22.8.2002 sp. zn. 25 Cdo/1839/2000,
uznesenie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 10Co 79/2013 zo dňa 5.9.2013.

30. „Abstraktnosť záväzku zo zmenky má za následok, že zákon neviaže vznik zmenkových nárokov
na žiadne iné okolnosti, než na splnenie formalít, ktoré predpisuje. Jedná sa teda o záväzok platobný,
ktorý nie je viazaný na iné vzťahy, a teda ani na hospodárske dôvody jej vzniku.“

31. „Nespornosť záväzku zo zmenky je daná tým, že majiteľ zmenky nemusí pri predkladaní zmenky na

zaplatenie, ani neskôr pri jej vymáhaní, preukazovať nič iného, než to, že je vlastníkom zmenky. (...) Je
výlučne na dlžníkovi zo zmenky, aby tento v rámci prípadného súdneho konania vzniesol svoje námietky
a tieto v súdnom konaní aj preukázal, pokiaľ podanie týchto námietok nevylučuje §17 ZZŠ.“32. „Vznikom zmenky sa zakladá celkom samostatný záväzkový vzťah, ktorý existuje nezávisle na
hospodárskom dôvode jeho vzniku. Zmenkové záväzkové vzťahy nemajú pôvod v predchádzajúcich
kauzálnych pohľadávkach, tie len vytvárajú potrebu založenia zmenkových vzťahov. V prípade

vystavenia zabezpečovacej zmenky tak existujú vedľa seba dva záväzky, a to jednak pôvodný záväzok
všeobecno-právnej povahy a popri ňom záväzok zmenkový. (...) Aj takáto zabezpečovacia zmenka má
skôr uvedenú abstraktnú a nespornú povahu.“

33. „Zásada abstraktnosti zmenkových záväzkov sa zvyšuje v prípade, že remitent ako prvý majiteľ

zmenky indosamentom (rubopisom) prevedie zmenku na nového majiteľa - indosatára. Tento získava
všetky práva zo zmenky, a to nie ako právny nástupca predchádzajúceho majiteľa, ale ako celkom
originálny nadobúdateľ týchto práv. V dôsledku toho priamy zmenkový dlžník môže voči takémuto
poslednému majiteľovi zmenky robiť len také námietky, ktoré sa zakladajú na ich vlastných vzťahoch.
Ust. §17 ZZŠ v tejto súvislosti hovorí, že ten, kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi
zmenky námietky, ktoré zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k výstavcovi alebo neskorším majiteľom,

okrem prípadu, keď majiteľ pri nadobúdaní zmenky jedná vedome na škodu dlžníka. Výnimku zo
zásady takto zvýšenej nespornosti a abstraktnosti zmenkového záväzku tvorí preukázaná námietka
dlžníka, že posledný majiteľ zmenky pri jej nadobúdaní konal vedome na škodu dlžníka (napr. v prípade
dôverníckeho - fiduciálneho indosamentu). Len v prípade, že zmenkový dlžník takúto námietku vznesie
a preukáže, môže následne na svoju obranu vzniesť aj kauzálnej námietky vyplývajúce z jeho vzťahu

k remitentovi, či iným skorším majiteľom zmenky.“

34. „Dokazovanie na preukázanie dôvodnosti takýchto kauzálnych námietok je totiž možné vykonať
výlučne len za predpokladu, že odporca v lehote do 30 dní po doručení tlačiva a návrhu na uplatnenie
pohľadávky, ako aj tlačiva na odpoveď, sa vyjadrí k podanému návrhu, či už tak, že vyplní časť II.

Vzorovéhotlačivapísm.Capripojívšetkypríslušnépodpornédoklady,alebosavyjadríakýmkoľvekiným
vhodným spôsobom, pri ktorom nepoužije tlačivo na odpoveď. V zmysle ods. 12 Preambuly Nariadenia
ďalšie dôkazy by mohol tak žalobca, ako aj žalovaná predkladať v priebehu celého prvostupňového
konania. Pokiaľ však samotná odpoveď žalovaného k podanému návrhu na uplatnenie pohľadávky nie
je doručená súdu v lehote 30 dní po doručení tlačiva návrhu žalovanému, musí súd vydať rozsudok

o pohľadávke alebo protipohľadávke, teda rozhodnúť vo veci samej. Ustanovenie v čl. §7 ods. 3
Nariadenia, ktorý ustanovuje takúto koncentračnú zásadu, má za dôsledok, že v prípade pasivity
žalovaného, ktorý napriek riadnemu doručeniu návrhu v uvedenej lehote nedoručil súdu odpoveď',
musí súd rozhodnúť len na základe dôkazov predložených žalobcom, a teda nevykonáva dokazovanie
uvedenévči.§7ods.1Nariadenia.Tentozávervyplývazprvejvetyuvedenéhočlánku,ktorýpodmieňuje

vykonávanie tam uvedených dôkazov doručením odpovede odporcu. Nemôže teda takéto dokazovanie
vykonávať v štádiu pred doručením odpovede odporcu súdu.“

35. Takisto uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn.: XXCoZm/lX/XXXX zo dňa
XX.XX.XXXX, ktoré bolo vydané v skutkovo a právne zhodnej veci žalobcu, potvrdzuje uvedené závery

žalobcu. Krajský súd ako odôvodnenie svojho rozhodnutia uvádza:

36. Podľa čl. 5 ods. 1 Nariadenia je európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu v zásade
písomné a súd vec prejedná ústne len vtedy, ak to považuje za potrebné alebo ak to navrhne niektorá
zo strán. V odpovedi žalovaného ako reakcie na návrh žalobcu, ktorý žalovanému súd zaslal s výzvou

na vyjadrenie na tlačive C žalovaná uviedol, že dlh žalovaného sčasti uhradil. Vo vyjadrení nie je ani
zmienka o tom, že by voči žalobcovi a nároku zo zmenky vzniesol relevantné námietky, príp. že by
navrhol vykonať nejaké dôkazy. Napriek tomu súd účastníkov konania predvolal na ústne pojednávanie
s poučeniami obsiahnutými v predvolaní, aj keď žalobca s prejednaním veci na ústnom pojednávaní
nesúhlasil a ani žalovaný pojednávanie vo veci nenavrhol. (...) Okresný súd bol oprávnený postupovať

v prejednávanej veci najmä podľa čl. 4 ods. 4 Nariadenia a pokiaľ zistil, že nárok uplatnený žalobcom
patrí do pôsobnosti Nariadenia, že návrh bol podaný žalobcom v súlade s čl. 4 ods. 1 Nariadenia a
bol aj správne vyplnený v jazyku konajúceho súdu, nebol daný dôvod na prejednanie veci na ústnom
pojednávaní, ku ktorému súd pristúpi len v tom prípade, kedy nie je možné vec bez prejednania
rozhodnúť alebo v prípade, keď o ústne pojednávanie požiada niektorý z účastníkov konania.

37.Postupokresnéhosúdu,keďpredvolalúčastníkovnapojednávaniebeztoho,žebytobolktorýkoľvek
z nich navrhol, že vykonal dokazovanie, ktoré nenavrhol ani jeden z účastníkov konania sám, ex
offo a že skúmal spotrebiteľský vzťah, ktorého právne posúdenie nie je predmetom tohto konania,nie je správny. Predmetom sporu je len nárok zo zmenky ako abstraktného cenného papieru, ktorý
získal žalobca ako indosatár bez toho, že by mal akúkoľvek povinnosť preukazovať záväzkový vzťah,
ktorý zmenka pôvodne zabezpečovala. Takýto postup súdu je v rozpore nielen s Nariadením, ale aj s

Občianskym súdnym poriadkom, a to najmä preto, že účastníci nenavrhli vykonať žiadne dokazovanie a
toto vykonával súd bez akýchkoľvek námietok zo strany žalovaného, ktoré jediné by ho na postup, ktorý
zvolil, oprávňovali. Okresný súd tak rozhodoval v rozpore s § 17 Zákona zmenkového a šekového.

38. Nie je možné súhlasiť s právnym názorom okresného súdu o tom, že k prejednaniu veci pristúpil

preto, že sa mu javil návrh zjavne neopodstatnený, pretože neopodstatnenosť návrhu, rovnako ako
jeho neprípustnosť je možné posudzovať výlučne z procesného hľadiska, a nie z hmotnoprávneho. (...)
Z obsahu návrhu žalobcu však jednoznačne vyplýva, že si uplatnil nároky zo zmenky, ktorú žalovaný
podpísal a ktorú pôvodný majiteľ previedol na žalobcu rubopisom, preto nemôže byť žalobcom uplatnený
nárok neprípustný.

39. Z obsahu spisového materiálu tak vyplýva, že prvostupňový súd vykonal dokazovanie podľa § 120
ods. 1 O.s.p., ktoré účastníci konania nenavrhli z dôvodu, že ich vykonanie bolo podľa jeho názoru
nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Faktom však je, že súdom vykonané dokazovanie nebolo vykonané
natvrdeniažalobcu,ktorýjasne,úplneazrozumiteľnevtlačiveauplatnilprávazozmenkyaktorýuviedol,
že nie je jej pôvodným majiteľom, ale je indosatárom, ale ani na tvrdenia žalovaného, ktorý voči forme

a obsahu zmenky nevzniesol žiadne námietky a ani žiadne návrhy na vykonanie ďalších dôkazov, ktoré
by boli nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

40. Zmenka je cenným papierom vydaným v zákonom stanovenej forme, ktorým sa zmenkový dlžník
zaväzuje majiteľovi zmenky zaplatiť v mieste a čase uvedenom v zmenke čiastku v nej určenú. Ide tak

o záväzok, ktorý je priamy, bezpodmienečný, nesporný a abstraktný. Zákon dáva dlžníkom z takejto
zmenky len možnosť podať námietku proti majiteľovi, avšak neupravuje, že by takáto listina nebola
platnou zmenkou. S tým potom súvisí aj dôkazná povinnosť na strane dlžníkov, ktorí musia namietať a
preukázať,žešlopôvodneoblankozmenku,ktorámalabyťvyplnenáinak,atedamusiapreukázaťobsah
vyplňovacieho práva, ako aj to, že blankozmenka bola vyplnená v rozpore s vyplňovacím vyhlásením,

a teda aj s udeleným vyplňovacím právom, čo sa v prejednávanej veci nestalo. Ak by bola zmenka
stále v dispozícii pôvodného majiteľa, ktorému bola na vyplnenie odovzdaná, bol by žalovaný na takéto
námietky oprávnený, avšak len voči nemu. Ak však bola zmenka prevedená na iného majiteľa tak, ako
je tomu v prejednávanej veci, musí dlžník preukázať, že nový majiteľ bol pri nadobúdaní zmenky v zlej
viere alebo že sa previnil aspoň hrubou nedbanlivosťou.

41. Odvolací súd považuje (...) zmenku predloženú žalobcom, z ktorej vyplýva jednoznačne doba
splatnosti, pretože obsahuje údaj „zaplaťte pri predložení“ za zmenku platnú, splatnú na videnie tak, ako
to vyplýva z § 33 ods. 1 Zákona zmenkového a šekového. Splatnosť zmenky nastáva v momente jej
predloženia, pričom predložiť ju je možné podľa § 34 ods. 1 Zákona zmenkového a šekového v lehote

4 rokov od jej vystavenia a až po jej predložení v lehote 4 rokov nastáva jej splatnosť. Nie je preto daná
žiadna postupná splatnosť tak, ako to okresný súd v odôvodnení nesprávne uviedol.

42. Za daného stavu, keď dlžník, aj keď v pozícii spotrebiteľa nepreukázal, že nový majiteľ zmenky konal
pri jej nadobúdaní vedome na jeho škodu a keď nepodal žiadne námietky vyplývajúce z jeho vzťahu k

žalobcovi a ani zo záväzkovo-právneho vzťahu, ku ktorému sa zmenka viazala, a teda voči remitentovi,
ako skoršiemu majiteľovi zmenky, nie je možné takýto výklad okresného súdu akceptovať. Žalobca v
konaníuplatňujezáväzokodporcu,žezazmenkuzaplatísumu,ktorúdoplnildozmenkypôvodnýmajiteľ,
pričom súd posudzoval žalobcom uplatnený nárok ako zmluvný záväzok vzniknutý zo spotrebiteľskej
zmluvy, a nie ako nárok zo zmenky, čo je neprípustné.

43. Posudzovanie základného vzťahu by malo význam len vtedy, keby žalovaný ako spotrebiteľ vzniesol
voči majiteľovi námietky, že k indosácii došlo na jeho škodu alebo ak by podal relevantné kauzálne
námietkytýkajúcesaúverovejzmluvy,príp.zmenky,čobyvšakmuselvkonaníajpreukázať,atonapriek
tomu, že v čase uzavretia úverovej zmluvy platila právna úprava, ktorá v § 2 písm. a/ a b/ a v § 4 ods.

6 zák. č. 285/2001 Z.z. cit. zák. v znení účinnom do 11.6.2010 obsahovala zákaz plniť dlh zmenkou.
Veriteľ smel prijať od dlžníka zmenku na zabezpečenie svojho nároku zo spotrebiteľského úveru, len ak
šlo o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia bola maximálne vo výške aktuálnej
výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva vo výške max. 30% istiny poskytnutéhospotrebiteľského úveru. Skutočnosť, že zmenková suma vyplnená do zmenky presahovala maximálnu
zmenkovú sumu upravenú v § 4 ods. 6 zák. č. 258/2001 Z.z., v dôsledku čoho bola vyplnená v rozpore so
zákonom mohla mať za následok len vznik práva na náhradu škody, avšak nemohla spôsobiť absolútnu

neplatnosť zmenky.

44. Ustanovenie §17 Zákona zmenkového a šekového vyjadruje zásadu abstraktnosti zmenkových
záväzkov, čo znamená, že v prípade zmenky ide o záväzky celkom oddelené od všeobecných
záväzkových vzťahov, ktoré viedli k jej vzniku, čo platí aj pre zmenky zabezpečovacie. Dlžník

preto nemôže namietať voči povinnosti zaplatiť zmenku, ktorá vyplýva z jeho pôvodného vzťahu s
Pohotovosťou s.r.o., a to práve z toho dôvodu, že došlo k jej indosácii. Podľa názoru odvolacieho súdu
je to výlučne žalovaný, kto je povinný tvrdiť na svoju obranu proti platobnej povinnosti zo zmenky všetky
skutočnosti, ktoré považuje za významné. Ak má v tomto smere povinnosť tvrdenia žalovaný, potom má
podľa ust. § 120 ods. 1 O.s.p. tiež dôkaznú povinnosť, a to na všetky svoje tvrdenia.

45. Z ustanovenia §17 Zákona zmenkového a šekového jednoznačne vyplýva prekážka prenesenia
kauzálnych námietok na ďalšieho nadobúdateľa zmenky, ktorým je žalobca, čo je práve dôsledkom
abstraktnosti a nespornosti záväzku zo zmenky. Táto prekážka môže byť prelomená len v tom prípade,
ak dlžník zo zmenky preukáže, že nový majiteľ nadobudol zmenku nepoctivo.

46. Záväzky zo zmenky, aj keď vznikli z konkrétnych zmluvných záväzkov, sú záväzkami samostatnými.
Nie je preto možné súhlasiť s názorom okresného súdu, že sú závislé na úverovom vzťahu. Ak
je návrhom uplatnený nárok zo zmenky, nie je možné bez ďalšieho v takomto konaní rozhodovať
o záväzkoch zo zmluvy, ani keď je nepochybné, že s danou zmenkou súvisia. Odvolací súd sa
preto nestotožnil s názorom okresného súdu, že odčlenenie zmenkového abstraktného vzťahu od

vzťahu spotrebiteľského nie je možné z dôvodu, že v spotrebiteľských vzťahoch bolo použitie zmenky
regulovanéaobmedzenézákonom.(...)Podľazákonazmenkovéhoašekovéhobolpretosúdoprávnený
skúmať len to, či zmenka obsahuje všetky náležitosti, ktoré sa musia pre jej platnosť zo zákona povinne
do nej uviesť, nie však podmienky jej vystavenia a ani jej neprípustnosť.

47. Zmenka je cenným papierom a jej úprava je regulovaná výlučne zákonom č. 191/1950 Zb. Zákon
zmenkový a šekový v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZZaŠ''). Uvedené platí aj pre dohodu o
vyplnení zmenky v tom zmysle, že akonáhle je zmenka vyplnená v súlade s touto dohodou, zmenka je
úplná. Zmenkový záväzok má abstraktnú povahu, tak ako aj samotná dohoda o vyplnení zmenky.

48. Vo vzťahu k abstraktnosti zmenkového záväzku zo zmenky, ktorý je bezpodmienečný a prísne
jednostranný, sa nesmie kauzálny podklad dotknúť predmetných vlastností. Uvedené vyžaduje zásada
ochrany majiteľa zmenky, ktorý nadobúda zmenkovo právnym spôsobom abstraktnú pohľadávku
odpútanú od právneho dôvodu jej vzniku a od vzťahov, ktoré boli podkladom vzniku zmenkového
záväzku. Zmenková pohľadávka je samostatná (nie je akcesorická od existencie dlhu, ktorý

zabezpečuje) a abstraktná (nie je závislá od kauzy vzniku zmenkového záväzku).

49. K originálnemu nadobudnutiu zmenkových práv indosatárom zo zmenky nadobudnutej derivatívne:

50. Rubopisom sa prevádza zmenka a dochádza k prevodu práv zo zmenky na indosatára, ale

ten do nich nevstupuje, pretože zo zmenkového prevodu preňho povstáva nové právo zo zmenky.
Rubopisom neprechádzajú práva, ktoré nevyplývajú zo samotnej zmenky. Indosatár má teda nové právo
zo zmenky, čo znamená, že jeho nárok nijako nesúvisí s kauzálnym vzťahom medzi zmenečníkom
a predchádzajúcim majiteľom-veriteľom a preto právo indosatára na uplatnenie zmenkovej sumy voči
zmenečníkovi nevzniklo v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, ale v dôsledku rubopisu.

51. Námietky založené na priamych vzťahoch medzi predchádzajúcim majiteľom-veriteľom a dlžníkom,
sú námietky in personám, teda pôsobiace iba medzi zaviazanými zo záväzkového vzťahu a na
základe zásady vytvorenia námietok z osobných vzťahov k predchádzajúcim majiteľom t.j. materiálnej
abstraktnosti je ich možné použiť iba voči predchádzajúcim majiteľom.

52. Výnimkou je iba aktívna vedomosť nového majiteľa zmenky pri nadobudnutí zmenky o takejto
osobnej námietky a o tom, že dlžník ju chce uplatniť voči predchádzajúcemu majiteľovi. Túto aktívnuvedomosť nového majiteľa musí zmenkový dlžník uplatniť prostredníctvom špeciálnej námietky zlého
úmyslu (exceptio doli) voči novému majiteľovi. Ide o iba o relatívnu námietku dlžníka.

53. Zákon zmenkový a šekový vychádza z toho, že v prípade indosácie má zmenkový dlžník - zmenečník
sťaženú situáciu v tom zmysle, že ak chce uplatniť voči indosatárovi ako novému majiteľovi zmenky
námietkyzakladajúcesanaosobnýchvzťahochsremitentom(pôvodnýmmajiteľomzmenky),musítvrdiť
a preukázať, že indosatár konal pri nadobúdaní zmenky úmyselne na škodu dlžníka. Z toho vyplýva
absolútne neprípustné prihliadanie na okolnosti, ktoré sú predmetom osobných vzťahov zmenkového

dlžníka a remitenta, vo vzťahu k uplatnenému zmenkového nároku indosatára, ak neuplatní zmenkový
dlžník tzv. exceptio doli a ju aj nepreukáže.

54. Na druhej strane existuje celá škála dôvodov neplatnosti právneho úkonu, ktoré skúma súd ex offo,
vrátane § 37 ods. 1, § 39 ako aj § 53 OZ. Neplatnosť právneho úkonu sa uplatňuje ex offo, pretože v
Občianskom zákonníku nie je uvedené, že sa uplatňuje na námietku. Zákon zmenkový a šekový však

výslovne počíta s námietkami zmenkového dlžníka, pretože zmenku ako cenný papier nie je možné
spochybňovať ex offo pre dôvody, ktoré sa jej netýkajú. Musí to byť dlžníkom tvrdený a preukázaný
dôvod zneužitia obehového cenného papiera verejnej dôvery zo strany indosatára, ktorému musí dlžník
preukázať, že bol v čase nadobudnutia zmenky aspoň uzrozumený s tým, že uplatnením zmenky po
indosácii môže vzniknúť dlžníkovi škoda t.j. že vedel o jeho námietkach a o tom, že po indosácii ich

nebude môcť použiť. Až vtedy môže dlžník namietať okolnosti, ktoré vznikli z jeho záväzkového vzťahu
s remitentom (indosantom), ktoré musí aj preukázať. Treba totiž odlíšiť ex offo prihliadanie súdu na
neplatnosť právneho úkonu, ktorý je základným vzťahom a prihliadanie na túto neplatnosť právneho
úkonu ako na okolnosť spôsobujúcu neprípustnosť uspokojenia zmenkového nároku. Použiteľnosť
neplatnosti právneho úkonu voči niekomu, kto s tým právnym úkonom nič nemal a nemá, je teda

možná iba za výnimočných okolností (na námietku zlomyseľnosti indosatára) a následne opäť iba na
námietku zmenkového dlžníka. Zmenkové hmotné právo uvedený stav plne rešpektovalo nepretržite od
1.7.1942 do XX.XX.XXXX, teda aj v čase vystavenia zmenky, z ktorej sa uplatňuje zmenkový nárok. Až
voči zmenkám vystaveným po XX.XX.XXXX je možné „z úradnej povinnosti“ prihliadať na skutočnosti
odôvodňujúce námietky zmenkového dlžníka voči indosatárovi, ktoré sa zakladajú na in personám

vzťahoch medzi zmenkovým dlžníkom a remitentom. Je zrejmé, že nároky zo zmeniek vystavených do
XX.XX.XXXX sa spravujú zmenkovým hmotným právom platným do XX.XX.XXXX.

55. Najvyšší súd SR vo svojom stanovisku 93/2015 Zb. stanovísk NS a súdov SR vychádza vo svojich
úvahách z viacerých nepravdivých premís. Jednou z nich je aj to, že vytvára predstavu, že v prípade, ak

by bola splnená podmienka exceptio doli voči zmenke už indosovanej t.j. že by zmenkový dlžník chcel
tvrdiť a preukazovať, že indosatár pri nadobudnutí zmenky konal zlomyseľne na jeho škodu, že by musel
dlžník podať žalobu o náhradu škody až po uspokojení indosatára a až „v takomto konaní“ dokazovať,
že nadobúdať zmenky konal vedome na škodu dlžníka. Najvyšší súd SR si zjavne neuvedomil, že práve
exceptio doli je tým oprávnením, ktoré dlžníkovi priamo umožnia napadnúť indosatárovú zlomyseľnosť

prinadobúdanízmenky.NajvyššísúdSRsaodvolávanariešenierakúskejjudikatúry,ktorámalazabrániť
zneužívaniu práv v dôsledku aplikácie zmenkových inštitútov v neprospech niektorého z účastníkov
zmenkovéhovzťahu.NezaškodíuviesťniekoľkopríkladovrozhodnutíObersterGerichtshof-najvyššieho
rakúskeho súdu v civilných veciach (rakúsky ústavný súd nie je oprávnený skúmať ústavnosť rozhodnutí
Oberster Gerichtshof, takže rozhodnutia Oberster Gerichtshof možno považovať za konečné v rámci

súdneho systému Rakúskej republiky):

56. V ďalších dôvodoch svojho odvolania poukázal na právnu prax Rakúskych a Nemeckých súdov v
obdobných veciach.

57. Pokiaľ ide o to, či môže súd ex offo namietať rozpor s dobrými mravmi ohľadne výšky uplatneného
nároku, jednoznačne je potrebné uviesť, že sa to týka iba zmenkového úroku, ktorý nepochybne je v
prípade výšky X.XX% denne z istiny v rozpore s dobrými mravmi. Samotné stanovisko NS SR však
jednoznačne v takomto prípade požaduje posúdiť mieru primeranosti takéhoto úroku a zamietnuť návrh
v časti nad rámec primeranosti. Tento úrok sa počíta od vystavenia zmenky do splatnosti zmenky v

prípade zmenky vystavenej na videnie, čo je moment je predloženia dlžníkovi (podanie žaloby) a od
tohto momentu sa počíta zákonný úrok z omeškania vo výške X% p.a.58. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu žiadal, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej
inštancie, tak že žalobe v celom rozsahu vyhovie a prizná žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania
vo výške: XX,XX eur bez DPH za podané odvolanie a X,XX eur bez DPH režijný paušál.

59. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.

60. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu, ktoré bolo podané v zákonnej
lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia

pojednávania, pretože nejde o odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť
odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“), spor
prejednal podľa § 379 - § 385 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

61. Podľa § 470 ods. 1 C.s.p., ak nie je ustanovené inak, platí Civilný sporový poriadok aj na konania
začaté predo dňom jeho účinnosti, teda pred 1.7.2016.

62. Podľa § 470 ods. 2 prvá veta C.s.p., právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali pred dňom
nadobudnutia účinnosti Civilného sporového poriadku zostávajú zachované.

63. Odvolací súd sa podľa § 387 ods. 2 C.s.p. stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia súdu prvej

inštancie v napadnutej časti. Na doplnenie správnosti napadnutého rozhodnutia a k odvolaniu žalobcu
odvolací súd uvádza nasledovné:

64. Odvolací súd považuje v tomto konaní za nesporné, že na prejednávanú vec je potrebné aplikovať
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11.7.2007, ktorým sa ustanovuje

Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotu sporu (ďalej len „Nariadenie“). Neznamená to však,
že ak žalobca predložil v tomto konaní ako jediný listinný dôkaz prvopis zmenky, že súd podľa čl.
4/4. Nariadenia, ak sa domnieva, že informácie, ktoré poskytol žalobca nie sú dostatočne jasné, alebo
primerané a pokiaľ sa pohľadávka nezdá byť zjavne neopodstatnená alebo návrh neprípustný, že
nemôže žalobcovi uložiť doplniť informácie alebo dokumenty v lehote určenej súdom. Na tento účel

vnútroštátny súd použije vzorové tlačivo B, ktoré je uvedené v prílohe II tohto Nariadenia Európskeho
parlamentu a Rady ES č. 861/2007. Podľa čl. 5/1. tohto Nariadenia európske konanie vo veciach s
nízkou hodnotou sporu je písomné, avšak súd môže nariadiť ústne pojednávanie, ak to považuje za
potrebné, alebo ak o to požiada niektorá zo strán. Preto súd prvej inštancie v tomto konaní o vydanie
rozsudku môže od žalobcu požadovať okrem predloženej zmenky aj iné listinné dôkazy.

65. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie vo veci postupoval správne, keď podľa čl. 4 bod
4 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie
vo veciach s nízkou hodnotou sporu, zaslal žalobcovi tlačivo „B“, ktoré tvorí prílohu č. 2 tohto Nariadenia,
teda tlačivo o doplnenie alebo opravu tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky s výzvou predložiť súdu

doplňujúce informácie a dokumenty, ak sa domnieval, že informácie, ktoré poskytol žalobca v návrhu
na začatie konania nie sú dostatočne jasné alebo primerané alebo uplatnená pohľadávka sa nezdá byť
zjavne neopodstatnená.

66. Žalobca na túto výzvu v tlačive „B“ reagoval písomným podaním, v ktorom uviedol, že ako žalobca

poskytol súdu dostatočne jasné a primerané informácie o uplatnenej pohľadávke, ktorá je založená na
zmenkových nárokoch vyplývajúcich z platnej zmenky a za tým účelom žalobca predložil súdu originál
zmenky,pretoniejezostranyžalobcučodoplniťaleboopraviť.Uviedol,žeakožalobcasiuplatnilvtomto
konaní majetkové právo zo zmenky a nie z pohľadávky, disponuje len indosovanou zmenkou a nemá k
dispozícii iné primerané a presné údaje alebo listiny, ktoré súd vyžaduje a ktoré by mohol nad rámec už

v návrhu uvedeného predložiť alebo oznámiť súdu. Preto nemá dostatočne presné a primerané údaje
na to, aby mohol zodpovedne zhodnotiť typ zmenky a titul jej vzniku.

67. Odvolaciemu súdu aj súdu prvej inštancie z ich rozhodovacej činnosti je známe, že obchodná
spoločnosť O. s.r.o., O. XX, K. ako remitent (osoba, ktorej sa malo platiť zo zmenky) uvedená na

predmetnej vlastnej zmenke, poskytovala a poskytuje spotrebiteľské úvery a vedie množstvo súdnych
a exekučných sporov na súdoch v Slovenskej republike o vymáhanie peňažných pohľadávok zo
spotrebiteľských úverov. Na zabezpečenie týchto pohľadávok zo spotrebiteľských úverov vystavovala
a prijímala zmenky, ktoré mali zabezpečovaciu funkciu k jeho pohľadávkam zo spotrebiteľských úverovvoči spotrebiteľom podľa § 4 ods. 6 Zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch účinného
v období od 1.8.2008, kedy tento Zákon o spotrebiteľských úveroch umožňoval zmenkou zabezpečiť
nároky zo spotrebiteľských úverov. Aj predmetná zmenka bola vystavená v tomto období po 1.8.2008.

Až nový Zákon č. 129/2010 o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov
s účinnosťou od 2.4.2010 neumožňuje, aby zmenka mala vo vzťahu k spotrebiteľským úverom ani
platobnú, ani zabezpečovaciu funkciu.

68. Odvolací súd v tejto súvislosti uvádza, že Zákon zmenkový a šekový je osobitnou právnou úpravou,

ktorá má prednosť pred všeobecnými právnymi predpismi, teda pred Obchodným zákonníkom aj
Občianskym zákonníkom, pretože zmenkové právo patrí do oblasti súkromného práva, kedy ingerencia
štátu a súdu má len jeden cieľ a to ochranu individuálnych záujmov a nie záujmov verejných. Základnou
súkromnoprávnou normou, ktorá sa používa aj na záväzkové vzťahy, ak nie sú osobitne upravené v
Zákone zmenkovom a šekovom, je Občiansky zákonník a Obchodný zákonník. Samotná abstraktnosť
zmenky neumožňuje, aby zmenkovo zaviazaná osoba sa bránila tým, že bola pri podpise zmenky

uvedená do omylu, spočívajúcom v neznalosti zmenkovo-právnych vzťahov, z neznalosti práva alebo z
nepochopenia obsahu zmenky. Táto neznalosť nemôže byť ospravedlnením dlžníka zo zmenky.

69. Zásada abstraktnosti zmenky však môže byť prelomená vtedy, ak pôjde o konanie úplne zakázané
- v rozpore so zákonom. V takom prípade neplatnosť zmenky sa nezakladá na omyle, ale na rozpore

zmenky s právom podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Súd preto v konaniach, kde sú uplatňované práva
veriteľov zo spotrebiteľských zmlúv vrátane spotrebiteľských úverov na základe prvopisu zmenky, má
podľa § 39 Občianskeho zákonníka skúmať, či uplatnenie práv veriteľa zo zmeniek nie je konaním,
ktoré je v rozpore s právom podľa § 39 Občianskeho zákonníka pre rozpor s kogentnými ustanoveniami
zákonov na ochranu spotrebiteľa, ak spotrebiteľská zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky

podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka a preto by takéto neprijateľné podmienky v spotrebiteľskej
zmluve podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka boli neplatné. Zvlášť podľa § 53 ods. 4 písm.
k) Občianskeho zákonníka, ak sa predmetnou zmenkou požaduje od odporcu ako spotrebiteľa v
prejednávanej veci zmenkový úrok X,XX. % denne, čo predstavuje XX,XX % ročný úrok, ktorý je
uvedený priamo na zmenke.

70. Odvolací súd poukazuje aj na Smernicu rady Európskej únie č. 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ktorá bola priamo prevzatá do právneho poriadku Slovenskej
republiky - Občianskeho zákonníka v piatej hlave - §§ 52 - 54 Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských
zmluvách, Zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a Zákona č. 129/2010 Z. z. o

spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, ktoré neodporujú Nariadeniu
Európskeho parlamentu a Rady ES č. 861/2007 z 11.7.2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie o
veciach s nízkou hodnotou sporu a taktiež neodporujú Zákonu č. 191/1950 - Zákon zmenkový a šekový
a čl. 351 Zmluvy o Európskej únii, podľa ktorej je Slovenská republika viazaná Ženevskou zmenkovou
konvenciou a Ženevským jednotným zmenkovým zákonom.

71. Žalobca v tomto konaní uplatnil peňažnú pohľadávku podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a
Rady (ES) č. 861/2007 z 11.7.2007, ktorým sa ustanovuje konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu,
preto súd prvého stupňa mal vec prejednávať podľa tohto nariadenia a nie podľa § 175 Občianskeho

súdneho poriadku, ktorým sa upravuje konanie o vydanie zmenkového platobného rozkazu iba na
návrh navrhovateľa. Nemal preto prejednávanú vec právne posudzovať podľa Zákona č. 191/1950 Zb.
- Zákon zmenkový a šekový, lebo predložená zmenka je v tomto konaní podľa Nariadenia Európskeho
parlamentu a Rady č. 861/2007 iba jedným z dôkazov na vydanie navrhovaného rozsudku. Nie je však
jediným dôkazom, ako je to v konaní podľa § 175 O. s. p. o vydanie zmenkového platobného rozkazu.

Súd prvej inštancie preto správne vyzýval žalobcu vzorovým tlačivom „B“, ktoré je uvedené v prílohe
č. II. Nariadenia, na doplnenie ďalších informácií a dôkazov. Ak žalobca nepredložil ďalšie požadované
dôkazy okrem zmenky, súd prvej inštancie nemal predmetný uplatnený nárok posudzovať podľa Zákona
č.191/1950Zb.-Zákonzmenkovýašekový.Navyše,súdprvejinštancieniejezmenkovýmsúdompodľa
§ 10 Zákona č. 371/2004 Z.z. o sídlach a obvodoch súdov, preto ani nemohol vo veci rozhodovať na

základe predloženej zmenky ako jediného predloženého dôkazu. Taktiež súd nemôže z platnej zmenky
ako jediného dôkazu čiastočne vyhovieť návrhu a čiastočne návrh zamietnuť.72. Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie
vo veciach s nízkou hodnotou sporu, má za cieľ zjednodušiť a zrýchliť konanie vo veciach s nízkou
hodnotou sporu v cezhraničných sporoch, aj toto konanie však musí zabezpečiť, aby proces bol

spravodlivý a žalobcovi aby boli v ňom priznané nároky, ktoré mu vyplývajú z tohto nariadenia. Súd
však musí zabezpečiť, aby bola v týchto cezhraničných konaniach vo veciach s nízkou hodnotou sporu
zabezpečenáajochranaprávspotrebiteľov.Nerešpektovanievnútroštátnehoprávnehoporiadkuapráva
Európskej únie o ochrane spotrebiteľa by bolo obchádzaním týchto právnych predpisov prostredníctvom
konania podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady ES č. 861/2007.

73. Nepostačovalo preto, ak žalobca predložil iba originál zmenky, pretože toto konanie nie je konaním
podľa Zákona č. 191/1950 Zb. - Zákon zmenkový a šekový. Iba v konaní podľa tohto
zákona, ak podľa § 175 ods. 1 O.s.p. žalobca predloží v prvopise zmenku, o pravosti ktorej niet dôvodu
pochybovať, súd vydá na návrh žalobcu zmenkový platobný rozkaz. Žalobca v tomto konaní nenavrhol
vydať zmenkový platobný rozkaz, ale rozsudok podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č.

861/2007 a preto súd nemohol v tomto konaní vychádzať zo zmenky ako z jediného listinného dôkazu
svedčiaceho o oprávnenosti uplatnenej pohľadávky žalobcu. Keďže žalobca na výzvu súdu prvého
stupňa nepredložil doplňujúce dokumenty podľa čl. 4/4 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č.
861/2007, súd prvej inštancie rozhodol správne, keď návrh žalobcu zamietol v odvolaním napadnutej
časti.

74. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie správne rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.,
posudzujúc ustanovenie § 255 ods. 1 C.s.p. o trovách konania, pretože žalobca, ktorému vznikli v tomto
konaní na súde prvej inštancie trovy konania nemal úspech vo veci.

75.Otrováchodvolaciehokonaniarozhodolodvolacísúdpodľaustanovenia§396ods.1C.s.p.vspojení
s ustanovením § 255 ods. 1 C.s.p. a nepriznal stranám náhradu trov odvolacieho konania, pretože
žalobca nebol v odvolacom konaní úspešný a úspešnému žalovanému preukázateľné trovy odvolacieho
konania nevznikli.

76.Toto rozhodnutie prijalsenátKrajskéhosúduvKošiciachpomeromhlasov3:0(§393ods.2posledná
veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa
v ustanovení § 419 C.s.p.

Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na
súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto

rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval,
tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Ak
bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu
vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 C.s.p.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, okrem prípadov uvedených
v§429ods.2C.s.p.,akmásám,alebojehozamestnanecalebočlenvysokoškolsképrávnickévzdelanie
druhého stupňa.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom podľa § 429 ods. 1 C.s.p.

V dovolaní podľa § 428 C.s.p. sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).