Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, March 23, 2017

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 9C/449/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115227686
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Sikorjak

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2017:8115227686.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov samosudcom JUDr. Rastislavom Sikorjakom v právnej veci žalobcu: Š. Q.,

nar. XX.XX.XXXX, bytom H.. S. X, XXX XX Q., právne zastúpeného Advokátska kancelária JUDr.
Igor Šafranko, advokát, so sídlom ul. Sov. hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, proti žalovanému: Home
Credit Slovakia, a.s., so sídlom Teplická 7434/147, Piešťany, IČO: 36 234 176, právne zastúpeného
advokátska kancelária Goliašová Gabriela s.r.o., so sídlom Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, o
určenie neprijateľnej zmluvnej podmienky a určenie, že úver je bezúročný a bez poplatkov, takto

r o z h o d o l :

I. Určuje, že zmluvná podmienka nachádzajúca sa v úverových podmienkach s názvom hotovostný a
revolvingový úver, kód úverových podmienok ITH 113 v Hlave 16, § 5 v znení:

„Spoločnosť a klient sa v súlade s ustanovením § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka v nadväznosti
na obchodnoprávny vzťah vyplývajúci z ÚZ vzájomnou dohodou určili, že záväzkový vzťah, ktorého
predmetom je VIČ podľa ÚZ a tejto Hlavy ÚP, sa spravuje ustanoveniami Obchodného zákonníka.“

je pre svoju neprijateľnosť neplatná.

II. Žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom došlým súdu dňa 11.11.2015 sa žalobca domáhal

I. Určenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky,
II. Určenia, že poskytnutý úver je bez úrokov a poplatkov.

2. Žalobca uviedol, že dňa 15.04.2013 ako dlžník uzavrel so žalovaným ako veriteľom úverovú zmluvu
č. XXXXXXXXXX na sumu 2800 €. Žalobca má za to, že zmluvná podmienka uvedená v § 5 Hlavy 16

Úverových podmienok je neprijateľná (petit č. I.). Žalobca taktiež má za to, že zmluva o spotrebiteľskom
úvere je bezúročná a bez poplatkov z dôvodu absencie náležitostí podľa § 9 ods.2 písm. f), j), k) zákona
č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (petit č. II.).

3. Žalovaný sa k žalobe vyjadril písomne tak, že súhlasil s tým, že úver je bezúročný a bez poplatkov.
Ďalej uviedol, že v zmysle uvedeného sa chcel so žalobcom dohodnúť, to sa však nepodarilo pre
neprimerané finančné požiadavky jeho právneho zástupcu.

4. Súd vykonal dokazovanie obsahom spisu a s prihliadnutím na tvrdenia účastníkov konania rozhodol
rozsudkom č.k. 9C/449/2015 - 28 zo dňa 25.02.2016 takto:I. Žalobu v časti o určenie, že zmluvná podmienka v úverových podmienkach žalovaného pre hotovostný
a revolvingový úver nachádzajúca sa v Hlave 16 § 5 je neprijateľnou zmluvnou podmienkou zamieta.

II. Určuje, že úver zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX z 15.04.2013 uzavretej medzi žalovaným ako
veriteľom a žalobcom ako dlžníkom je bezúročný a bez poplatkov.

III. Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému náhradu trov konania vo výške 162,44 € tvorenú trovami
právneho zastúpenia, a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

IV. Žalobcovi náhradu trov konania voči žalovanému nepriznáva.

5. Výrok o zamietnutí žaloby v časti o určenie neprijateľnej zmluvnej podmienky odôvodnil okresný súd
takto:

„Žalobcom napádaná zmluvná podmienka má nasledujúce znenie:

§ 5 Hlavy 16 Úverových podmienok - Spoločnosť a klient v súlade s ustanovením § 262 odseku
1 Obchodného zákonníka v nadväznosti na obchodno-právny vzťah vyplývajúci z ÚZ vzájomnou

dohodou určili, že záväzkový vzťah, ktorého predmetom je VIČ podľa ÚZ a tejto hlavy ÚP, sa spravuje
ustanoveniami Obchodného zákonníka.

Ďalšie relevantné ustanovenia Hlavy 16 Úverových podmienok:

§ 1 - V prípade, že si klient riadne a včas plnil svoje zmluvné a zákonné povinnosti vyplývajúce
zo záväzkových vzťahov medzi Spoločnosťou a klientom a nemá Spoločnosťou pridelené „vernostné
identifikačné číslo“ (ďalej iba „VIČ“), Spoločnosť je oprávnená na znak prejavu spoľahlivosti a
vierohodnosti klienta prideliť klientovi VIČ. Spoločnosť a klient podpismi na ÚZ zároveň potvrdzujú
uzatvorenie záväzkového vzťahu z právneho dôvodu VIČ. Pridelenie VIČ klientovi je odkladacou

podmienkou na nadobudnutie právnych účinkov záväzkového vzťahu z dôvodu VIČ. Právne účinky tohto
vzťahu nastávajú doručením písomného oznámenia klientovi o pridelení VIČ, v prípade pochybností
piatymdňomododňapodaniapísomnostinapoštu,akbolopísomnéoznámenieSpoločnosťouodoslané
na dohodnutú kontaktnú adresu.

§2-Klientsúhlasístým,ževpriebehutrvaniatohtozáväzkovéhovzťahumôžespoločnosťzaosobitných
výhodných podmienok oproti iným klientom bez VIČ ponúknuť klientovi úverové produkty alebo iné
produkty a služby poskytované klientom, a to na základe zmlúv uzatvorených v jednotlivých prípadoch
medzi Spoločnosťou a klientom. Uvedený súhlas klienta v citovanom rozsahu sa rovnako vzťahuje aj na
oslovovanie klienta Spoločnosťou telefonicky prostredníctvom GSM technológií a internetu. V priebehu

trvania tohto záväzkového vzťahu VIČ môže Spoločnosť klienta oslovovať aj ponukou produktov a
služieb iných osôb. Klient sa zároveň zaväzuje, že akékoľvek zmeny, týkajúce sa jeho účastníckych
telefónnych staníc v pevnej alebo mobilnej sieti, vždy bezodkladne oznámi Spoločnosti.

Klient zároveň súhlasí, aby jeho telefonický rozhovor so Spoločnosťou podľa tohto ustanovenia bol

Spoločnosťou nahratý a zaznamenaný, a to za účelom ochrany práv Spoločnosti. Spoločnosť bude
nahratý záznam telefonického rozhovoru uchovávať po dobu platnosti dohody o VIČ; po uplynutí tejto
doby bude možné obsah využiť len za účelom použitia predmetného záznamu v správnom, v súdnom a
rozhodcovskom konaní. Klient súhlasí s tým, že jeho osobné údaje, ktoré poskytol Spoločnosti a ktoré sú
obsiahnuté na zázname telefonického rozhovoru, budú Spoločnosťou uchované po dobu a za účelom

uchovávania záznamu.

§ 3 - Záväzkový vzťah na základe VIČ skončí márnym uplynutím doby 10 rokov, ak v priebehu tejto
doby nebude uzatvorená zmluva, ktorej predmetom bude úverový alebo iný produkt poskytovaný
Spoločnosťouvprospechklienta.Akvpriebehutejtodobynebudeuzatvorenázmluva,ktorejpredmetom

bude úverový alebo iný produkt poskytovaný Spoločnosťou v prospech klienta, dňom uzavretia každej
ďalšej zmluvy sa trvanie záväzkového vzťahu na základe VIČ predlžuje tak, že skončí uplynutím 10
rokov od dátumu uzavretia každej ďalšej zmluvy.Rovnako tento zmluvný vzťah zaniká smrťou klienta, ďalej vzájomnou písomnou dohodou medzi
Spoločnosťou a klientom, alebo jednostranné na základe písomnej výpovede jednej zo zmluvných
strán, pričom výpovedná doba je 1 mesiac a začína plynúť prvým dňom mesiaca nasledujúceho po

doručení výpovede druhej zmluvnej strane. Skončením záväzkového vzťahu z právneho dôvodu VIČ nie
je dotknuté trvanie záväzkových vzťahov na základe jednotlivých úverových zmlúv uzatvorených medzi
Spoločnosťou a klientom. Záväzkový vzťah o VIČ podľa tejto Hlavy, vrátane ustanovení ÚP v tejto Hlave
uvádzaných, ostávajú v platnosti a účinnosti aj po ukončení platnosti a účinnosti ÚZ.

§ 4 - Podpisom ÚZ klient dáva súhlas so spracúvaním svojich osobných údajov v rozsahu uvedenom v §
1 Hlavy 17 týchto ÚP za účelom pridelenia VIČ a plnení povinnosti Spoločnosti z tohto právneho vzťahu
vyplývajúcich. Súhlas je udelený na dobu trvania záväzkového vzťahu z právneho dôvodu VIČ.

V čase uzavretia úverovej zmluvy platili nasledujúce ustanovenia Občianskeho zákonníka:
Podľa § 52 ods. 2 - Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce

právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa § 53 ods.1 - Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len

„neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 54 ods.1 - Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto
zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu

tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
PodľarozsudkuNSČRsp.zn.28Cdo2788/2011-proúplnostdovolacísouduvádí,žedovolatelspatřuje
zhoršení svého postavení zapříčiněné volbou obchodního zákoníku toliko v delší promlčecí době.
Otázku, zda volba obchodního zákoníku směřuje k zhoršení postavení nepodnikatele, je však třeba
hodnotit z hlediska celkového dopadu režimu obchodního zákoníku na daný smluvní vztah (není proto

možné pomíjet např. to, že prodloužení promlčecí doby bylo oboustranné nebo že volba obchodního
zákoníku umožnila sjednání vyššího úroku z prodlení ve prospěch dovolatele). Jinak řečeno, i když v
jednotlivé dílčí otázce může být volbou režimu obchodního zákoníku zhoršeno postavení strany, jež
není podnikatelem, nelze z toho ani v době od 1. 1. 2001 automaticky dovozovat neplatnost volby
obchodního zákoníku (srov. TOMSA, M. in ŠTENGLOVÁ, I., PLÍVA, S., TOMSA, M. a kol. Obchodní

zákoník. Komentář. 13. vydání. Praha: Nakladatelství C. H. Beck, 2010. s. 902.).
Ustanovením § 53 ods. 1 obč. zák. bol do slovenského právneho poriadku implementovaný čl. 3 ods. 1
smernice Rady 93/13/EHS o neprimeraných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, podľa ktorého
zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke
dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy,

ku škode spotrebiteľa. Z toho vyplýva povinnosť súdu vykladať i § 53 ods. 1 obč. zák. tak, aby bol
dosiahnutý cieľ sledovaný jeho únijnou predlohou, tj. aby bola spotrebiteľom poskytovaná ochrana
pred neprimeranými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách aspoň v rozsahu uvedenou smernicou
predvídanom.
Výklad slovného spojenia „ ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a

povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa“ predstavuje tzv. acte éclairé,
tj. otázku výkladu únijného práva Súdnym dvorom Európskej únie (dalej tiež „SDEÚ“) už vykonanú a
nevzbudzujúcu pochybnosti. SDEÚ ju vyložil v rozsudku sp. zn. C - 415/11.
Podľa C - 415/11 Článok 3 ods. 1 smernice 93/13 sa má vykladať v tom zmysle, že:
- pojem „značná nerovnováha“ ku škode spotrebiteľa treba posúdiť na základe analýzy vnútroštátnych

právnych predpisov uplatňovaných v prípade absencie dohody medzi zmluvnými stranami s cieľom
posúdiť, či a prípadne v akej miere je právne postavenie spotrebiteľa vyplývajúce zo zmluvy
nevýhodnejšie než právne postavenie zakotvené v platnom vnútroštátnom práve. Zároveň sa zdá,
že na tieto účely je relevantné preskúmať právne postavenie uvedeného spotrebiteľa z hľadiska
prostriedkov, ktoré má podľa vnútroštátnej právnej úpravy k dispozícii na zabránenie uplatňovaniu

nekalých podmienok,
- na účely určenia, či dôjde k nerovnováhe „napriek požiadavke dôvery [dobrej viery - neoficiálny
preklad]“, treba preveriť, či predajca alebo dodávateľ, ktorí zaobchádza so spotrebiteľom čestne arovnocenne, mohol rozumne očakávať, že by tento spotrebiteľ súhlasil s dotknutou podmienkou po
individuálnom dojednaní.
Spornú zmluvnú podmienku žalobca napádal z nasledujúcich dôvodov: „Vážený súd, ja len zopakujem,

točobolouvedenévprvomodsekunadruhejstranežaloby.Tátozmluvnápodmienkavytváramateriálnu
disproporciu v neprospech spotrebiteľa podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pretože tento sa
vopred vzdáva svojich zákonných práv a zhoršuje si tým svoje zmluvné postavenie ako to predpokladá
§ 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka v súvislosti s § 52 ods. 2 a § 39 Občianskeho zákonníka. Navyše
nejde o jej individuálne dojednanie a ide o stav podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Či bola

podmienka dohodnutá individuálne, je dôkazným bremenom veriteľa.“
„Vážený súd, v štruktúre takejto podmienky, ktorá je uvedená v § 5 Hlavy 16 vyplýva, že žalovaný mal
záujem na tom, aby bolo uvedené, že sa zmluvné vzťahy spravujú Obchodným zákonníkom, navyše
chcem poukázať na to, že jednostranne v tomto prípade nahradil vôľu žalobcu. Nie je to individuálne
dojednané to, že sa uvádza, Dohodou určili, že sa budú ich vzťahy spravovať Obchodným zákonníkom.
Pokiaľ mienil uvádzať nejaké stanoviská aj protistrany, tak evidentne by to malo byť nie na predtlačenom

formulári, ale individuálne dojednané.“

Z vyššie citovaných prejavov žalobcu, resp. jeho právneho zástupcu možno vyvodiť, že tento brojí proti
tomu, že zmluvná podmienka nebola dojednaná individuálne. Uvedené je síce pravda, to však pre
určenie neprijateľnosti podmienky v žiadnom prípade nestačí. Ak by tomu tak bolo, tak každý dokument

vopred pripravený dodávateľom (čo je takmer vždy), by bol bez ďalšieho neplatný. Je teda nesporné, že
uvedená podmienka nebola výsledkom vzájomnej dohody účastníkov konania ale stala sa pre žalobcu
záväznou prijatím zmluvy, ktorej súčasťou boli aj Úverové podmienky s touto spornou podmienkou.
Žalobca neuviedol, v čom je napádaná podmienka hrubo nerovnovážna v neprospech spotrebiteľa,
obmedzil sa iba na všeobecnú nič nehovoriacu frázu - Táto zmluvná podmienka vytvára materiálnu

disproporciu v neprospech spotrebiteľa podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pretože tento sa
vopred vzdáva svojich zákonných práv a zhoršuje si tým svoje zmluvné postavenie ako to predpokladá
§ 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka v súvislosti s § 52 ods. 2 a § 39 Občianskeho zákonníka.
Žalobca neuviedol akých práv sa touto zmluvnou podmienkou žalobca vopred vzdáva a čím si zhoršuje
svoje zmluvné postavenie.

Základnou charakteristikou neprijateľných podmienok je, že spôsobujú značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán. To znamená, že dodávateľovi priznávajú silnejšie právne postavenie
ako spotrebiteľovi. V praxi ide najmä o prípady, keď spotrebiteľská zmluva obsahuje taxatívny výpočet
povinností spotrebiteľa a len vágne ustanovenia o právach spotrebiteľa a povinnostiach dodávateľa.

Nekalosť zmluvných dojednaní je v takomto prípade potrebné posúdiť s ohľadom na povahu plnenia
(tovaru alebo služieb) zo zmluvy, na všetky okolnosti v dobe uzavretia zmluvy a všetky ostatné
podmienky spotrebiteľskej zmluvy alebo iné zmluvy, od ktorých je spotrebiteľská zmluva závislá.

Pojem značný bol posudzovaný napr. v anglickom práve, kde Lord Bingham of Cornhill povedal -

požiadavka značnej nerovnováhy existuje, pokiaľ je posudzované dojednanie tak významne v prospech
dodávateľa, že to vychýli práva a povinnosti strán významne v jeho prospech.

Napádaná zmluvná podmienka zakladá osobitný právny vzťah nezávislý od uzavretej úverovej zmluvy.
Dojednanie (aj keď v skutočnosti nejde o vzájomnú dohodu, ako § 5 Hlavy 16 deklaruje) o použití

Obchodného zákonníka sa teda vzťahuje iba na záväzkový vzťah týkajúci sa VIČ - vernostného
identifikačného čísla, a nie na samotný úverový vzťah.
Záväzkový vzťah týkajúci sa VIČ je inominátnym (nepomenovaným) kontraktom, preto povinnosti z neho
plynúce nemožno porovnať s dispozitívnymi právnymi normami. Z tohto vzťahu nevznikajú žalobcovi
absolútne žiadne povinnosti, vzniká mu len právo, aby mu žalovaný ponúkal svoje produkty výhodnejšie

ako osobám bez VIČ. Dohoda o VIČ je teda benefitom poskytovaným žalobcovi a zároveň súhlasom
s marketingom žalovaného týkajúcim sa ponuky služieb jeho alebo iných osôb, bez povinnosti žalobcu
tieto ponuky prijať, resp. bez akéjkoľvek inej povinnosti. Naviac, podľa Hlavy 16 § 5 môže žalobca
tento záväzkový vzťah kedykoľvek ukončiť výpoveďou (s jednomesačnou výpovednou lehotou) a to bez
akýchkoľvek podmienok alebo sankcií.

Procesný súd má teda zato, že žalobcom napádaná zmluvná podmienka neprijateľnou nie je. Javí sa,
že žalobca, resp. jeho právny zástupca sa (mylne) domnieva, že každé použitie slovného spojenia
„Obchodný zákonník“ v spotrebiteľských vzťahov je neprijateľné a malo by spôsobovať neprijateľnosťzmluvnej podmienky, v ktorej je uvedené, čo by následne viedlo (v prípade úspechu) k uplatňovaniu
zaplatenia primeraného finančného zadosťučinenia, ako to naznačil právny zástupca.
Súdlendodáva,žeaninapádanázmluvnápodmienkaničnemenínatom,žežalobcoviakospotrebiteľovi

sa spotrebiteľská ochrana v rámci § 52 - 54 OZ obligatórne poskytuje.

Pokiaľ ide o znenie § 52 ods.2 v znení účinnom od 01.04.2015 - „Ustanovenia o spotrebiteľských
zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,
použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné

dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú
neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú
ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.“, k tomu
súd uvádza nasledujúce:

Podľa ÚS ČR sp. zn. II.ÚS 3391/11 ze dne 15.12.2011 - Dle závěru Ústavního soudu je zbytečné

se zde institutem zpětné účinnosti podrobně zabývat, neboť o retroaktivitu v dané věci vůbec nejde.
Vzhledem k absenci přechodných ustanovení obecné soudy postupovaly dle základního pravidla o
časové působnosti právních norem, které zásadně nepůsobí nazpět.
Podľa NS ČR sp. zn. 21 Cdo 3612/2014 - Právní teorie a praxe rozeznává zpětnou účinnost
pravou (pravou retroaktivitu) a nepravou (nepravou retroaktivitu). O pravou zpětnou účinnost (pravou

retroaktivitu) jde tehdy, jestliže se novým právním předpisem má řídit vznik právního vztahu (poměru) a
práv a povinností účastníků (stran) z tohoto vztahu (poměru) také v případě, kdy právní vztah (poměr)
nebo práva a povinnosti z něj vyplývající vznikly před účinností nového právního předpisu. Nepravá
zpětná účinnost (nepravá retroaktivita) znamená, že novým právním předpisem se sice mají řídit i právní
vztahy (poměry) vzniklé před jeho účinností, avšak až ode dne jeho účinnosti; samotný vznik těchto

právních vztahů (poměrů) a práva a povinnosti z těchto vztahů (poměrů), vzniklé před účinností nového
právního předpisu, se spravují dosavadní právní úpravou.
Pravá zpětná účinnost není v českém právním řádu přípustná, neboť k definičním znakům právního
státu patří princip právní jistoty a ochrany důvěry účastníků právních vztahů (poměrů) v právo.
Součástí právní jistoty je také zákaz pravé zpětné účinnosti právních předpisů; tento zákaz, který je

pro oblast trestního práva hmotného vyjádřen v čl. 40 odst. 6 Listiny, lze pro ostatní právní odvětví
(včetně právní úpravy soukromoprávních poměrů) dovodit z čl. 1 Ústavy (srov. např. právní názor
uvedený v nálezech pléna ÚS z 28. 2. 1996, sp. zn. Pl. ÚS 9/95 , č. 16/1996 USn; a ze 4. 2.1997, sp. zn. Pl.
ÚS 21/96 ,

č. 63/1997 Sb. ).
Podľa ÚS SR sp. zn. Pl. ÚS 67/07 - Za nepravú retroaktivitu ústavný súd považuje stav, v ktorom nová
právna úprava nevytvára žiadne právne účinky smerujúce pred deň nadobudnutia jej účinnosti, avšak
kvalifikuje tie právne úkony, ku ktorým došlo ešte pred nadobudnutím jej účinnosti, v dôsledku čoho
môže dôjsť k zmene alebo zrušeniu tých právnych účinkov, ktoré boli predtým späté s ich uzavretím (PL.

ÚS 38/99, PL. ÚS 28/00, PL. ÚS 25/05). O nepravú retroaktivitu ide v prípade, ak zákon uzná skutkové
podstaty alebo právne skutočnosti, ktoré vznikli počas účinnosti skoršieho zákona, súčasne však prináša
určité zmeny právnych následkov, ktoré s nimi súvisia, pokiaľ tieto právne následky v čase nadobudnutia
účinnosti tohto nového zákona ešte nenastali (PL. ÚS 3/00, PL. ÚS 28/00, PL. ÚS 25/05).

StanoviskoÚtvarudohľadunadfinančnýmtrhomNárodnejbankySlovenskaz21.apríla2015č.1/2015k
použitiu Občianskeho zákonníka v spotrebiteľských obchodných vzťahoch, bod 19 - Ústavne konformná
interpretácia (zásada zákazu retroaktivity) z každej normy robí normu pôsobiacu iba do budúcnosti.
Pokiaľ zákonodarca chce, aby norma pôsobila aj na vzťahy, ktoré vznikli v minulosti, musí tak učiniť
dostatočne jasným spôsobom, ideálne zavedením nového režimu a mechanizmu uplatnenia týchto

práv. Toto upresňuje čl. 9 ods. 4 Legislatívnych pravidiel vlády, podľa ktorého „Vplyv navrhovaného
zákona na právne vzťahy upravené doterajším zákonom treba do návrhu zákona zaradiť do časti
označenej nadpisom „Prechodné ustanovenia“. To isté platí, ak časť ustanovení má časovo obmedzenú
platnosť.“ Preto pokiaľ pre dotknuté ustanovenie chýba takáto úprava časovej pôsobnosti, máme za to,
že uvedené ustanovenie sa použije iba na právne vzťahy, ktoré vznikli najskôr 1. apríla 2015. Právne

vzťahy vzniknuté pred 1. aprílom 2015 sa budú naďalej posudzovať podľa dovtedy platných predpisov.

ÚS ČR II. ÚS 37/04 - Ústavní konformitou retroaktivity práva se ve své judikatuře zabýval jak Ústavní
soud ČSFR, který konstatoval, že principy právního státu vyžadují u každého možného případuretroaktivity jeho výslovné vyjádření v ústavě nebo v zákoně s cílem vyloučit možnost retroaktivní
interpretace zákona a zároveň vyžadují v zákoně vyřešit s retroaktivitou spjaté důsledky tak, aby nabytá
práva byla řádně chráněna (viz nález sp. zn. Pl. ÚS 78/92, Sbírka usnesení a nálezů ÚS, 1992, č. 15), tak

opakovaně i Ústavní soud ČR, který v nálezu sp. zn. Pl. ÚS 21/96 (publ. in Sbírka nálezů a usnesení ÚS,
sv. 7, č. 13, vyhlášeném pod č. 63/1997 Sb.), podrobil princip retroaktivity analýze a zabýval se otázkou
možných výjimek z nepřípustnosti retroaktivity právních norem. V něm mimo jiné uvedl, že obecně v
případech časového střetu staré a nové právní normy platí nepravá retroaktivita. Vznik právních vztahů
existujících před nabytím účinnosti nové právní normy, právní nároky, které z těchto vztahů vznikly,

jakož i vykonané právní úkony se (však) řídí zrušenou právní normou (důsledkem opačné interpretace
střetu právních norem by byla pravá retroaktivita). Aplikuje se tady princip ochrany minulých právních
skutečností, zejména právních konání. Zrušení staré a přijetí nové právní úpravy je nutně spjato se
zásahem do principů rovnosti a ochrany důvěry občana v právo. Dochází k tomu v důsledku ochrany
jiného veřejného zájmu či základního práva a svobody. Platí tu zároveň maxima, přikazující v případě
omezení základního práva, resp. svobody, šetřit jeho podstatu a smysl (čl. 4 odst. 4 Listiny základních

práv a svobod).

Súd sa stotožňuje so Stanoviskom NBS a s tým, že uvedené ustanovenie sa môže vzťahovať iba na
právne vzťahy vzniknuté po 01.04.2015.
Procesný súd je presvedčený, že formulácia v prechodných ustanoveniach akéhokoľvek zákona v znení:

„Pokiaľ ďalej nie je uvedené inak, spravujú sa ustanoveniami tohto zákona aj právne vzťahy vzniknuté
pred xxxx; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred xxxx sa však posudzujú
podľa doterajších predpisov“
a situácia, ak v prechodných ustanoveniach takáto formulácia chýba sa nemôže stotožňovať. Ak by tomu
tak bolo, tak uvádzanie formulácie o nepravej retroaktivite by bolo nadbytočné.

Ak by aj procesný súd pripustil vo vzťahu k § 52 ods.2 OZ nepravú retroaktivitu, uvedené by žalobcovi
neprospievalo. Ako súd uviedol vyššie, napádanú podmienku nepovažuje za neprijateľnú a nepravá
retroaktivita by pri kogentnosti tohto ustanovenia znamenala toľko, že by sa prednostne aplikoval OZ,
napriek dohode o použití Obchodného zákonníka. Uvedené by však neprijateľnosť zmluvnej podmienky

v zmysle kritérií vymedzených § 53 ods.1 OZ nespôsobovalo.“

6. Na základe odvolania žalobcu KS v PO výrok o zamietnutí žaloby v časti o zamietnutí určenia
neprijateľnej zmluvnej podmienky zrušil.
6.1. KS sa v zrušujúcom uznesení žiadnym spôsobom nevyrovnal s argumentáciou okresného súdu

týkajúcou sa
- rozhodnutia NS ČR sp. zn. 28 Cdo/2788/2011,
- rozhodnutia ESD sp. zn. C - 415/11,
- toho, že žalobca neuviedol v čom je napádaná zmluvná podmienky neprimeraná vo vzťahu ku
konkrétnej prejednávanej veci,

- výkladu pojmu „značný“,
- toho, že napádaná zmluvná podmienka je jednostranne zaväzujúcou iba dodávateľa.
6.2. KS naopak v zrušujúcom uznesení uviedol, že v napádanej časti je rozsudok okresného súdu
nepreskúmateľný (neuviedol však prečo).
6.3. KS ďalej uviedol - Zákon č. 250/2007 Z.z. v znení neskorších predpisov v ustanovení § 2 písm. p)

definuje pojem obchodnej praktiky. Podľa tohto ustanovenia obchodnou praktikou sa rozumie konanie,
opomenutie konania, spôsob správania alebo vyjadrovania, obchodná komunikácia vrátane reklamy
a marketingu predávajúceho, priamo spojené s propagáciou, ponukou, predajom a dodaním výrobku
spotrebiteľovi. Ak na ponuku produktov a marketing sa dohodne režim Obchodného zákonníka je
zrejmé, že cieľom takéhoto dojednania je znemožniť spotrebiteľovi brániť sa proti prípadným nekalým

obchodným praktikám upraveným v ustanovení § 7 zákona č. 250/2007 Z.z. v znení neskorších
predpisov. Ustanovenie § 3 tohto právneho predpisu pritom umožňuje spotrebiteľovi proti porušeniu práv
a povinností ustanovených zákonom, s cieľom ochrany spotrebiteľa, domáhať sa proti porušiteľovi na
súde ochrany svojho práva. Spotrebiteľovi taktiež patrí právo na primerané finančné zadosťučinenie
od toho, kto sa porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi

zodpovedá.
6.4. Okresný súd Prešov viazaný právnym názorom krajského súdu (aj keď nevediac v čom ide o
nekalúobchodnúpraktiku,keďžezozmluvnejpodmienkyneplynúprežalobcužiadnepovinnosti)vyhlásil
žalobcom navrhovanú zmluvnú podmienku za neprijateľnú podľa nasledujúcich ustanovení C.s.p:6.5. § 298 ods. 2 - Ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných
zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti
takej zmluvnej podmienky, nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takej zmluvnej podmienky alebo

mu na základe takej zmluvnej podmienky uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie,
nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie vo
výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej zmluve alebo
v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou.

7. Pokiaľ ide o to, že žalobca brojí proti označeniu názvu vzťahu vyplývajúceho z úverovej zmluvy za
vzťah obchodnoprávny, takéto označenie považuje súd za správne.
Podľa § 52 ods.1 OZ - Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú
uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
7.1. Z uvedeného vyplýva, že pojem spotrebiteľská zmluva je pojmom zastrešujúcim ako
občianskoprávne, tak aj obchodnoprávne zmluvy spĺňajúce dispozíciu ustanovenia § 52 ods.1 OZ. To,

že úverová zmluva uzavretá so spotrebiteľom je zmluvou spotrebiteľskou, nič nemení na tom, že stále
ide o absolútny obchod podľa Obchodného zákonníka. Uvedené vyplýva napr. aj z článku Spotrebiteľská
zmluva od prof. JUDr. Petra Vojčíka, CSc., uverejneného v Bulletine slovenskej advokácie č. 12/2008.
Profesor Vojčík ďalej uvádza, že: „pri uplatňovaní jednotlivých právnych prostriedkov je veľmi dôležité
posúdiť akého charakteru je spotrebiteľská zmluva, Či ide o zmluvu občiansko-právneho charakteru

alebo obchodno-právneho charakteru.“
7.2. Komparatívne súd poukazuje aj na rozhodnutia Finančného arbitra v ČR (ktorý rieši spotrebiteľské
úverové spory), ktorý vo svojich rozhodnutiach uvádza, že „zmluva o úvere uzavretá medzi dodávateľom
a spotrebiteľom je tzv. absolútnym obchodom a súčasne spotrebiteľskou zmluvou podľa Občianskeho
zákonníka.“ Je teda zrejmé, že uvedené sa žiadnym spôsobom nevylučuje.

8. Náhrada trov konania. Podľa § 251 C.s.p. - Trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a
účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
Podľa § 255 ods.1 C.s.p. - Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods.1 C.s.p. - O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.
V konaní plne úspešnému žalobcovi priznal súd nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie. Podľa § 359 C.s.p. - Odvolanie môže podať strana, v ktorej
neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresnom súde Prešov v dvoch (2)
vyhotoveniach.
Podľa § 363 C.s.p. - V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 C.s.p. - Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 C.s.p. - (1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.(2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

(3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Podľa § 366 C.s.p. - Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.