Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 12. december 2014

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 13C/281/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4112233618
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Červenáková

ECLI: ECLI:SK:OSLV:2014:4112233618.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Levice v konaní pred sudkyňou JUDr. Máriou Červenákovou v právnej veci žalobcu:

POHOTOVOSŤ, s.r.o. IČO: 35 807 598, so sídlom Pribinova ul. č. 25, Bratislava 811 09, v konaní
zastúpený: Fridrich Paľko, s.r.o, IČO: 36 864 421, so sídlom Grösslingova 4, Bratislava 811 09, proti
žalovanej: Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie 13,
Bratislava 813 11, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalovanej sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca v podanej žalobe žiadal, aby súd zaviazal žalovanú k zaplateniu sumy 175 Eur titulom

majetkovej škody a sumy 221,28 Eur titulom nemajetkovej ujmy, a to z dôvodu nesprávneho úradného
postupu exekučného súdu spočívajúceho v nedodržaní 30-dňovej lehoty na rozhodnutie o návrhu
oprávneného na zmenu exekútora, pričom exekučný súd bol bezdôvodne nečinný viac ako 144 dní.

Uviedol, že žalobca ako oprávnený subjekt navrhol písomným podaním zvolenému súdnemu
exekútorovi vykonať exekúciu. Exekúciu navrhol vykonať pre svoju pohľadávku, ktorá vznikla neplnením
záväzku vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere č.: 4060550 dlžníkom: Ž. G., X.. XX.XX.XXXX. Po prijatí

návrhu na vykonanie exekúcie súdny exekútor pridelil registráciou exekučnej veci číslo EX 1227/2012.
Súdny exekútor predložil návrh žalobcu spolu s exekučným titulom príslušnému exekučnému súdu a
požiadal ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučný súd poveril súdneho exekútora
vykonaním exekúcie a udelil mu poverenie pod č. 5403*021621. Žalobca pre obavy o právny a faktický
osud pohľadávky nútene vymáhanej súdnym exekútorom, ktorému bolo naposledy udelené poverenie
na vykonanie exekúcie, spísal dňa 11/18/2010 (zrejme 11.08.2010) a podal postupom podľa ust. § 44
ods. 8 Exekučného poriadku exekučnému súdu návrh na zmenu exekútora. Žalobca legitímne očakával,

že súd mu svojou činnosťou poskytne súdnu ochranu
v zákonom predpokladanej kvalite a teda, že dôjde k reálnej zmene exekútora rozhodnutím súdu v
zákonom stanovenej lehote. Bohužiaľ sa tak nestalo. Napriek tomu, že táto vec nevykazovala prvky
nadmiernej právnej zložitosti, exekučný súd nerozhodol o návrhu na zmenu súdneho exekútora v
zákonom stanovenom čase. Postup exekučného súdu hodnotia ako nesprávny a v rozpore so zákonom,
konkrétne ust. § 44 ods. 7 resp. od 1.12.2006 s ust. § 44 ods. 8 Exekučného poriadku. V predmetnom
prípade neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala exekučnému súdu postupovať nesústredene a so

zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia o zmene exekútora pristúpil až po veľmi dlhej
dobe. Nečinnosť okresného súdu nie je ničím ospravedlniteľná, pretože počas špecifikovaného obdobia
nevykonával vo veci také úkony, ktoré mali smerovať k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa žalobca
v predmetnej veci počas súdneho konania nachádzal, čo je základným účelom práva zaručeného včlánku 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (napr. rozhodnutia Ústavného súdu SR, sp.zn.: I.ÚS
41/02, III. ÚS 117/02, I. ÚS 13/05). Nesprávnym úradným postupom exekučného súdu vznikla žalobcovi
majetková škoda, ktorá je špecifikovaná v žalobe a nemajetková ujma, ktorá je tiež špecifikovaná v

žalobe. Žalobca požiadal žalovanú o predbežné prerokovanie nároku, k uspokojeniu nároku žalobcu
nedošlo.Napreukázanievýškymajetkovejškodypredložilžalobcaznaleckýposudokznaleckéhoústavu
Ekonomickej univerzity v Bratislava č. 1/2014 zo dňa 17.1.2014.

Žalovaná v písomnom podaní zo dňa 24.2.2014 navrhla žalobu žalobcu zamietnuť. Poukázala na to,

že žaloba je zmätočná, keď žalobca síce podal písomnú žalobu a poukázal na konkrétne dôkazy,
žiadne dôkazy však sám nepredložil. Nie je jasný ani titul nároku na náhradu škody. Zo žaloby nie
je jednoznačne jasné, na základe akého titulu si žalobca uplatňuje škodu. Jednak žalobca namieta
„nezákonné konanie“ v podobe nerozhodnutia o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom
ustanovenej lehote, ale zároveň namieta nesprávny úradný postup v podobe prieťahov. Ďalej uviedla, že
žalobu považuje za podanú predčasne, keď neuplynula 6 mesačná lehota na predbežné prerokovanie

nároku, v rámci ktorej žalobca neposkytol žiadnu súčinnosť, na základe čoho žalovaná nepovažovala
nárok za predbežne prerokovaný. K postupu exekučného súdu uviedla, že vzhľadom na povahu úkonu
(rozhodnutie o zmene súdneho exekútora), zákonom ustanovenú lehotu, lehotu, v ktorej sa rozhodlo,
nečinnosť žalobcu i nevyhnutnosť vykonať pred, resp. súčasne s rozhodnutím i iné úkony (výzva na
vyjadrenie pôvodnému exekútorovi, vyjadrenie pôvodného exekútora a vyčíslenie jeho trov, doručenie

exekučného spisu a jeho zaslanie novému exekútorovi a rozhodnutie o trovách pôvodného exekútora),
nie je možné nerozhodnutie o návrhu na zmenu súdneho exekútora v lehote ustanovenej zákonom
považovať za zbytočné prieťahy, a teda za nesprávny úradný postup. Poukázala na to, že počas
prejednávania takéhoto návrhu nemôže prísť ku škode, keď pôvodný exekútor je stále oprávnený
vykonávať všetky úkony spojené s vymáhaním pohľadávky. Je toho názoru, že pre úspešné uplatnenie

nároku na náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z. je o.i. nevyhnutné preukázať existenciu škody.
Podľa názoru žalovanej žalobca nepreukázal existenciu škody a nároky, ktoré si uplatňuje, je možné
považovať za hypotetické. Uviedla, že samotné nedodržanie zákonom stanovenej lehoty neznamená
automaticky prieťahy v konaní. Ďalej poukázala na to, že pri posudzovaní nároku na náhradu škody,
ktorá mala vzniknúť z existencie prieťahov v súdnom konaní by súd mohol vychádzať len vtedy, ak by

tieto boli konštatované vo výsledkoch vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia
sťažnosti na prieťahy, v právoplatnom rozhodnutí vydanom v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo
o tom , že sudca sa
dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v konaní, v právoplatnom rozhodnutí
Európskeho súdu pre ľudské práva alebo právoplatnom rozhodnutí Ústavného súdu SR o ústavnej

sťažnosti, v ktorých by sa konštatovalo, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov. Žalovaná namietala i premlčanie nároku a vzniesla námietku premlčania pri každom
uplatnenom nároku, pri ktorom došlo k uplynutiu 30-dňovej lehoty od doručenia návrhu na zmenu
súdneho exekútora pred dňom 23.4.2009, t.j. tri roky pred dňom, kedy boli žalovanej doručené prvé
žiadosti o predbežné prerokovanie nároku. Žalovaná je toho názoru, že žalobca nepreukázal, že by

činnosťou súdu v namietanom konaní došlo k nesprávnemu úradnému postupu, nepreukázal vznik ani
výšku skutočnej škody, ani prípadnej nemajetkovej ujmy, a tým pádom neexistuje ani príčinná súvislosť
medzi nesprávnym úradným postupom súdu spočívajúcim v tom, že nerozhodol o návrhu na zmenu
súdneho exekútora v zákonom ustanovenej lehote a uplatnenou majetkovou škodou a nemajetkovou
ujmou. Žalovaná má skôr za to, že stav, v ktorom sa žalobca ocitol, si zavinil sám, a to spôsobom

vykonávania podnikateľskej činnosti, pasivitou pri obhajovaní svojich práv, a najmä je už v súčasnosti
zrejmé, že žalobca si uplatňuje ničím neodôvodnené a ničím nepreukázané čiastky, či už v podobe
majetkovej škody alebo nemajetkovej ujmy.

Okresný súd Levice na pojednávaní dňa 12.12.2014 rozhodol v neprítomnosti účastníkov konania v

zmysle § 101 ods. 2 O.s.p. Žalobca neúčasť písomne ospravedlnil a žiadal pojednávanie odročiť na iný
vhodný termín a to z dôvodu, že v určenom čase boli vytýčené pojednávania žalobcu: POHOTOVOSŤ
s.r.o. (zastúpený advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o.) voči žalovanej a Slovenská republika
a to v konaniach vedených pred Okresným súdom Nové Mesto nad Váhom spisová kancelária 11C od
08.00 h do 9.30 h. Klient pritom trvá na účasti splnomocneného advokáta a vylučuje substitúciu. Súčasne

žiadal, aby sa nekonalo v ich neprítomnosti. K žiadosti nepripojil fotokópiu predvolania/predvolaní.

Žalobca predvolanie na pojednávanie vytýčené na deň 12.12.2014 prevzal dňa 27.10.2014,
ospravedlnenie súdu doručil e-mailom dňa 11.12.2014 o 17.06 h.Súd je toho názoru, že samotná kolízia pojednávaní nie je bez ďalšieho dôležitým dôvodom pre
odročenie pojednávania v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p. K tomuto problému zaujal stanovisko aj

Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze z 13.1.1999, sp.zn. I. ÚS 68/1998, v ktorom uviedol:
„Obsahom základného práva zaručujúceho právo každého, aby sa jeho vec verejne prerokovala
bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným
dôkazom, nie je povinnosť súdu vyhovieť akejkoľvek jeho žiadosti na odročenie pojednávania.
Kolízia dvoch pojednávaní toho istého účastníka v tom istom termíne na rozdielnych súdoch nie je

akceptovateľným predpokladom uznania existencie „dôležitého dôvodu“ na odročenie riadne a včas
vytýčeného pojednávania“.

Právny zástupca žalobcu si mohol v súlade s udeleným plnomocenstvom ustanoviť za seba zástupcu,
keďže na pojednávanie bol riadne a včas predvolaný.

Žalovaná neúčasť písomne ospravedlnila, súhlasila s prejednaním a rozhodnutím v jej neprítomnosti.

Na základe prevedeného dokazovania súd zistil tento skutkový stav:

Zo spisu Okresného súdu Nitra sp. zn. Er/4304/2002 súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia na

vykonanie exekúcie bola súdnym exekútorom podaná na Okresný súd Nitra dňa 22.10.2002 a to
na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie. Exekučným titulom na vykonanie exekúcie
bol platobný rozkaz Okresného súdu Nitra zo dňa 31.7.2002 pod č.k. 2Rob 891/02, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 4.9.2002 a vykonateľnosť dňa 4.9.2002. Okresný súd Nitra dňa 30.10.2002 vydal
poverenie (č. 5403*021621) na vykonanie exekúcie.

Žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia sumy 175 Eur titulom majetkovej škody a sumy 221,28
Eur titulom nemajetkovej ujmy. Žalobca špecifikoval majetkovú škodu ako účelne vynaložené náklady
spojené s jeho činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a udržateľnosti pohľadávky v období, ktoré
zbytočne uplynulo medzi doručením návrhu na zmenu súdneho exekútora a rozhodnutím o ňom. Tieto

náklady pozostávajú zo sumy 70 Eur ako náklady na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných
výkonov zamestnanca pomocou informačného systému, zo sumy 40 Eur ako náklady na udržiavanie a
správu informačného systému, zo sumy 50 Eur ako administratívne náklady a komunikáciu s pôvodným
súdnym exekútorom a zo sumy 15 Eur na administratívne spracovanie textov urgencií adresovaných
exekučnému súdu, na publikačné výdaje spojené s vyhotovením urgencií adresovaných exekučnému

súdu, na poštovné a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a kontrolou stavu konania na
exekučnom súde. Žalobca sa ďalej domáhal nemajetkovej ujmy v peniazoch. Túto náhradu odôvodnil
tým, že márnym plynutím času boli reálne ohrozené legitímne očakávania žalobcu, že nastanú účinky
predpokladané ust. § 44 ods. 8 Exekučného poriadku a správnym postupom exekučného súdu dôjde
k zámene súdneho exekútora čo bude viesť k efektívnemu a účinnému vymoženiu jeho pohľadávky.

Nesprávny úradný postup exekučného súdu vystavil oprávnené záujmy žalobcu nasledovným rizikám:
- neskorým ukončením procedúry zmeny súdneho exekútora exekučným súdom nastalo
riziko zániku povinného;
- neskorým ukončením procedúry zmeny súdneho exekútora exekučným súdom nastalo
riziko zmarenia účelu konania pre stratu kontaktu s povinným;

- neskorým ukončením procedúry zmeny súdneho exekútora exekučným súdom nastalo
riziko insolvencii povinného.
Potreba náhrady nemajetkovej ujmy má svoj základ v požiadavke na spravodlivé usporiadanie vzťahov
a dosiahnutie adekvátnej nápravy a primeranej satisfakcie za porušenie základných práv a princípov
právneho štátu. Pri učení jej výšky žalobca vychádzal pre možnú analógiu z doktríny prijatej ÚS SR,

podľa ktorej, pokiaľ ide o zbytočné prieťahy v súdnom konaní je spravodlivé, ak sa na každý rok
poznačený prieťahmi vzťahuje satisfakcia vo výške 663,88 Eur. Žalobca si uplatnil ako primeranú
náhradu nemajetkovej ujmy sumu 221,28 Eur. Žalobca uskutočnil výpočet nároku alikvotným pomerom
55,32 Eur za každý mesiac omeškania v činnosti exekučného súdu a to práve na základe aplikácie
vyššie uvedenej doktríny ústavného súdu teda 663,88 Eur za rok: 12 mesiacov v roku = 55,32 Eur za

mesiac. Exekučný súd bol v danej veci bezdôvodne nečinný viac ako 144 dní !Podľa § 3 ods. 1 písm. d) zákona zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri
výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov(ďalej cit. zákona), štát zodpovedá za podmienok
ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola

spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona pri výkone verejnej moci nesprávnym
úradným postupom.

Podľa § 4 ods. 1 písm. a) bod 1. cit. zákona vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom
verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak

škoda vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného súdom alebo ak škoda bola spôsobená nesprávnym
úradným postupom súdu.

Podľa § 9 ods. 1 cit. zákona štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za
nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo
vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej

moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov
fyzických osôb a právnických osôb.

Podľa§9ods.2 cit.zákonavznenívčasepodanianávrhunazmenuexekútora,právonanáhraduškody
spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa § 15 ods. 1 cit. zákona nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím,
nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste,
o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti

poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4
a 11.

Podľa § 16 ods. 1 cit. zákona v znení v čase podania tohto návrhu, ak príslušný orgán neuspokojí nárok
na náhradu škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený

domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

Podľa § 17 ods. 1 cit. zákona uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje
inak.

Podľa § 17 ods. 2 cit. zákona v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie
je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo
nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak.

Podľa § 17 ods. 3 cit. zákona výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s
prihliadnutím najmä na

a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,

c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,
d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

Podľa § 19 ods. 1 cit. zákona právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený
dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie alebo zmena

právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia) rozhodnutia.

Podľa § 19 ods. 3 cit. zákona lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku podľa § 15 odo
dňa podania žiadosti do skončenia prerokovania, najdlhšie však počas šiestich mesiacov.

Podľa § 44 ods. 8 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene
a doplnení ďalších zákonov (Exekučný poriadok) oprávnený môže kedykoľvek v priebehu exekučného
konania aj bez uvedenia dôvodu podať na príslušný okresný súd návrh na zmenu exekútora. Súd
rozhodne o zmene exekútora do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora.Podľa § 44 ods. 9 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene
a doplnení ďalších zákonov (Exekučný poriadok) súd v rozhodnutí o zmene exekútora podľa odseku

8 zároveň vykonaním exekúcie poverí exekútora, ktorého navrhne oprávnený, a vec mu postúpi
spolu s exekučným spisom súdneho exekútora, ktorý bol vykonaním exekúcie pôvodne poverený.
Účinky pôvodného návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zostávajú zachované. Trovy exekúcie
pôvodného exekútora sa vypočítajú tak, ako keby došlo k zastaveniu exekúcie.

Dokazovaním v predmetnej právnej veci súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu je v celom rozsahu
nedôvodná, a preto ju zamietol.

ZobsahuspisuOkresnéhosúduNitra podsp.zn.Er/4304/2002súdzistil,žeexekútoromDr.Ľubomírom
Pekárom, Exekútorský úrad Šaľa bola Okresnému súdu Nitra doručená žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie dňa 22.10.2002 (spis zn. EX 1403/2002), povinný: G. Ž., X. H. XX, B. H. pre

vymoženie 11400,- Sk istiny s príslušenstvom. Dňa 30.10.2002 bolo Okresným súdom Nitra vydané
poverenie pre súdneho exekútora Dr. Ľubomíra Pekára. Oprávnený - žalobca adresoval Okresnému
súdu Nitra podaním zo dňa 18.11.2010 (doručené súdu 22.11.2010) návrh na zmenu súdneho exekútora
a žiadal poveriť vykonaním exekúcie Exekútorský úrad JUDr. Rudolfa Krutého, Záhradnícka 62, 821
08 Bratislava. Okresný súd Nitra podaním zo dňa 26.11.2010 zaslal súdnemu exekútorovi JUDr.

Ľubomírovi Pekárovi návrhy na zmenu súdneho exekútora aj v iných exekučných veciach s tým, aby
v lehote 20 dní predložil exekučné spisy spolu s vyúčtovaním doterajších trov exekúcie, ako i sa
vyjadril k návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora. Exekútor Dr. Ľubomír Pekár dňa 16.3.2011
zaslal exekučný spis EX 1403/02, uplatnil si trovy exekúcie vo výške 109,18 Eur a vyjadril sa tak, že
súhlasí s návrhom oprávneného so zmenou súdneho exekútora . Okresný súd Nitra uznesením zo

dňa 11.4.2011 pod č.k. Er/4340/2002-13 návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora vyhovel a
vykonaním exekúcie poveril súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, so sídlom exekútorského úradu
v Bratislave, Záhradnícka 62. Zároveň priznal súdnemu exekútorovi Dr.
Ľubomírovi Pekárovi trovy exekúcie vo výške 101,21 €. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa
4.10.2011. Z uvedeného je zrejmé, že údaje žalobcu o tom, že exekučný súd bol bezdôvodne nečinný

viac ako 144 dní sú nesprávne, priam zavádzajúce, z ktorých vyplýva, že žalobca ako oprávnený
nemal o veci prehľad, na základe čoho vyznievajú jeho tvrdenia a vyjadrenia o majetkovej škode či
nemajetkovej ujmy značne nedôveryhodne. Naopak, skutočnosti, ktoré boli súdom takto zistené a
preukázané jednoznačne vyvracajú nárok žalobcu na náhradu škody a náhradu nemajetkovej ujmy.

Pre priznanie náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je nevyhnutné súčasné
splnenie troch podmienok: 1) nesprávny úradný postup, 2) vznik škody
a 3) príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Predpoklad
kumulatívneho splnenia uvedených podmienok znamená, že ak chýba čo i len jedna z podmienok,
náhradu škody nie je možné priznať. Dôkazné bremeno preukázať podmienky náhrady škody spočíva

na poškodenom, v preskúmavanej veci na žalobcovi.

Zákon nedefinuje pojem nesprávny úradný postup. Podľa obsahu tohto pojmu môže ísť o akúkoľvek
činnosť spojenú s výkonom právomoci určitého štátneho orgánu, ak pri tomto výkone alebo v súvislosti
s ním dôjde k porušeniu pravidiel ustanovených právnymi normami

pre konanie štátneho orgánu alebo k porušeniu poriadku, ktorý vyplýva z povahy, funkcie alebo cieľov
tejto činnosti. Pretože úradný postup spravidla nemožno v právnom predpise upraviť do najmenších
podrobností, treba správnosť úradného postupu posudzovať aj z hľadiska účelu, k dosiahnutiu ktorého
postup štátneho orgánu smeruje.

Nesprávnym úradným postupom nie sú len prípady, v ktorých orgán verejnej moci priamo koná (pri
rozhodovacej činnosti), ale aj pri porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom
stanovenej lehote, prípade ak ide o nečinnosť pri výkone verejnej moci.

Žalobca odvodzuje svoj nárok na uplatnené náhrady z údajného nesprávneho úradného postupu

exekučného súdu, ktorý v konaní o návrhu na zmenu súdneho exekútora nekonal v súlade s
ustanovením § 44 ods. 7 resp. § 44 ods. 8 Exekučného poriadku, keď nerozhodol o návrhu na zmenu
súdneho exekútora v zákonnom stanovenom čase.Je pravdou, že ustanovenie § 44 ods. 8 Exekučného poriadku stanovuje lehotu 30 dní na rozhodnutie
súdu o zmene exekútora.

Je potrebné však brať do úvahy, že pri rozhodovaní o návrhu na zmenu exekútora je potrebné vykonať
viaceré procesné úkony, ktoré súvisia s rozhodovaním o zmene exekútora (výzva na vyjadrenie
pôvodnému exekútorovi, vyjadrenie pôvodného exekútora a vyčíslenie jeho trov, doručenie exekučného
spisu, zaslanie spisu novému exekútorovi, rozhodnutie o doterajších trovách exekúcie).

Zo spisu Okresného súdu Nitra je zrejmé, že mu bol doručený návrh na zmenu súdneho exekútora
dňa 22.11.2010. Exekučný súd obratom vykonal úkony smerujúce k rozhodnutiu návrhu na zmenu
exekútora. Z objektívnych dôvodov nemohol dodržať zákonom stanovenú 30-dňovú lehotu, keďže
exekútor Dr. Ľubomír Pekár v stanovenej 20-
dňovej lehote nedoručil súdu exekučný spis aj so špecifikáciou vyčíslených trov. Táto okolnosť mala tiež
vplyv na dĺžku trvania rozhodnutia o návrhu na zmenu súdneho exekútora.

V tejto súvislosti je potrebné ďalej uviesť aj to, že doba rozhodovania o návrhu na zmenu exekútora
v takomto trvaní nie je sama o sebe neprimeraná s prihliadnutím na okolnosti daného prípadu,
keď okresnému súdu je z jeho rozhodovacej činnosti známe, že žalobca ako oprávnený podával
hromadne návrhy na zmenu exekútora do jednotlivých exekučných konaní, teda v rovnakom čase

zaťažil všeobecný súd väčším počtom podaní, vzhľadom načo musel počítať s určitým technicko-
administratívnym zdržaním, ktoré spôsobilo, že o jeho návrhoch nebolo možné rozhodnúť v zákonom
stanovenej lehote 30 dní a bolo rozhodnuté s určitým časovým odstupom. Súd sa preto nemohol
stotožniť so skutkovými tvrdeniami žalobcu. Vzhľadom na vyššie uvedené je súd toho názoru, že
postupom, že ak za týchto okolností nedošlo k rozhodnutiu o návrhu na zmenu exekútora v zákonnej

lehote, nie je to možné považovať za zbytočné prieťahy v konaní a z toho vyplývajúci nesprávny úradný
postup súdu, pretože vyššie sprievodné procesné úkony je potrebné vykonať a na ich základe rozhodnúť
o zmene exekútora. V danej veci nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu (existencii prieťahov v
konaní) z dôvodu, že súd nedodržal zákonné lehoty.

Lehotu, v ktorej bolo rozhodnuté o návrhu na zmenu exekútora, vzhľadom na uvedené dôvody je možné
považovať za akceptovateľnú aj vzhľadom na právne stanovisko Ústavného súdu SR (IV. ÚS 606/2012)
kde poukazuje na svoju dovtedajšiu judikatúru, podľa ktorej nie každý zistený prieťah v súdnom
konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR resp. právo na prejednanie záležitosti v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Súd ďalej poukazuje na to, že otázku, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, je kompetentný
preskúmať ústavný súd, ktorý ju v súlade so svojou ustálenou

judikatúrou preskúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu najmä podľa
týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka a
postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). Súdne konanie nie je kompetentný preskúmavať súd v
konaní o náhrade škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z., ale len Ústavný súd SR na podklade ústavnej
sťažnosti (resp. predseda súdu na podklade sťažnosti na prieťahy). Opačný výklad by znamenal, že by

existovalo niekoľko orgánov, ktoré by boli oprávnené v tom istom čase preskúmavať postup toho istého
súdu z hľadiska vzniku zbytočných prieťahov. Prípadné nedodržanie primeranej lehoty automaticky
nezakladá nárok na náhradu škody. Konštatovanie že vo veci išlo o prieťah nie je všeobecný súd v
tomto konaní oprávnený konštatovať. Žiadne konanie, v ktorom je možné konštatovať prieťahy v konaní,
sa neviedlo. Pokiaľ by súd konajúci o náhrade škody mohol hodnotiť postup iného súdu z hľadiska

existencie zbytočných prieťahov, znamenalo by to absurdný záver, keďže
všeobecné súdy by preskúmavali postup iných všeobecných súdov, pričom uvedené by mohlo smerovať
aj k porušeniu inštančného princípu v súdnictve.

Ako súd už vyššie konštatoval, základné podmienky pre priznanie nároku na náhradu škody spôsobenej

pri výkone verejnej moci musia byť splnené kumulatívne. Keďže potom
podmienka existencie nesprávneho úradného postupu exekučného súdu (existencia prieťahov v konaní)
v danej veci, s poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu splnená nebola, nemohol vzniknúť žalobou
uplatnený nárok žalobcu, ani nadväzne nemôžu byť splnené podmienky príčinnej súvislosti medzinesprávnym úradným postupom a škodou a ani vznik škody, resp. ujmy. Vzhľadom na to už potom nie
je potrebné a bolo by nadbytočné a v rozpore so zásadou hospodárnosti občianskeho súdneho konania
skúmať existenciu škody a nemajetkovej ujmy, ako aj ich rozsah. Nebol zistený právny základ a to

zodpovednosť žalovanej za škodu. Z uvedeného dôvodu sa súd ani bližšie nezaoberal predloženým
znaleckým posudkom zo strany žalobcu ohľadom stanovenia majetkovej škody. Súd nevidel dôvod na
to, aby sa v
konaní zaoberal prípadnou výškou škody, keď mal za to, že nebola preukázaná existencia
zodpovednostných predpokladov pre vznik zodpovednosti za ňu.

Pokiaľ ide o vznesenú námietku premlčania zo strany žalovanej, súd sa touto námietkou nezaoberal.
Premlčanie sa podľa ustálenej súdnej praxe skúma len u existujúceho nároku. Súd na základe
vykonaného dokazovania dospel k záveru, že nárok žalobcovi nevznikol a preto otázkou premlčania sa
nezaoberal.

Žalovaná v písomnom vyjadrení k žalobe namietala, že žalobca si svoj nárok uplatnil na súde predčasne.
Žalobca sa na žalovanú obrátil so žiadosťou o predbežné prerokovanie
nároku na náhradu škody, pričom podal žalobu na súd skôr, ako uplynula lehota 6 mesiacov od podania
tejto žiadosti. Aj keď žaloba bola podaná pred uplynutím 6 mesačnej lehoty ku dňu rozhodovania
súdu o žalobe žalobcu už bolo zrejmé, že žalovaná neuznala nárok žalobcu a v rámci predbežného

prerokovania ho neuspokojila, čo vyplynulo aj z vyjadrenia žalovanej, preto mal súd za to, že v čase
rozhodovania súdu 6 mesačná lehota uplynula, teda už nemožno žalobu považovať za predčasne
podanú.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že žalovanej, ktorá mala vo veci úspech,

nepriznal náhradu trov konania, keďže žiadne nešpecifikovala v zákonom stanovenej
lehote a z obsahu spisu je zrejmé, že jej žiadne trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo
dňa jeho doručenia v 2-och písomných vyhotoveniach prostredníctvom

podpísaného súdu na Krajský súd v Nitre.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O.s.p.)
uviesť; proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa ods.2 citovaného ustanovenia ods. 2 odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo
rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti

ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže

odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

V Leviciach, dňa 12. decembra 2014