Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, December 14, 2012

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 19C/104/2007

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1107201188
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 12. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Kučerová

ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2012:1107201188.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Kučerovou, vo veci

navrhovateľa: N.. N. P., Y. X, Bratislava, právne zastúpená HMG & Partners, s.r.o. Štefanovičova 12, 811
04Bratislavaaodporcu:KOZÁČEK,s.r.o.,Podhorského7,Bratislava,IČO:35757833,právnezastúpený
Ing. Rudolf Mičieta, advokát, Medzilaborecká 21, Bratislava o zapl. 8.572,58 eur s prísl., v spojení s
opravným uznesením v zmysle § 164 O.s.p, takto

r o z h o d o l :

1. Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľke sumu 8.572,58 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
13,5 % ročne počnúc dňom 6.1.2007 do zaplatenia, to všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti
rozsudku.

2. Vo zvyšnej časti uplatnených úrokov z omeškania súd žalobu zamieta.

3. O trovách konania súd rozhodne po právoplatnosti rozsudku vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa návrhom podaným dňa 12.01.2007 domáhala vydania rozhodnutia, ktorým by súd
zaviazal odporcu k úhrade čiastky 258.257,50 Sk s úrokmi z omeškania vo výške 14% ročne od 6.1.2007
do zaplatenia a k náhrade trov konania, to všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

Navrhovateľka svoj návrh odôvodnila tým, že v byte Č.. X bytového domu na T. D. P. X., ktorého je
vlastníčkou sa začali prejavovať vady diela, a to
vydutie drevenej podlahy na viacerých miestach v byte a jej následné rozlepenie, resp. zlomenie ako
následok zatekania do bytu. Časť tejto podlahy musela byť odňatá a podlaha odhalená, pričom po
odkrytí časti terasy navrhovateľka zistila, že hydroizolácia je celá mokrá. Navrhovateľka kontaktovala
odporcu ako zhotoviteľa stavby a písomne mu oznámila listom zo dňa 24.11.2005 vady diela a uplatnila
si nárok na ich bezplatné odstránenie opravou, vzhľadom na skutočnosť, že vady sa vyskytli v rámci

záručnej doby. Záručná doba v trvaní 4 rokov vyplýva z čl. VI ods. 6.1. Zmluvy o dielo č. 01/05/2000
zo dňa 23.8.2000 uzavretej medzi Združením vlastníkov bytov, Bytový dom na T. D. P. X. - Dlhé
diely ako objednávateľom a spoločnosťou KOZÁČEK, s.r.o. ako zhotoviteľom. V zmysle tejto zmluvy
odporca vykonal stavbu bytového domu, kde sa nachádza aj byt č. XX vo vlastníctve navrhovateľky.
Odporca na výzvu navrhovateľky reagoval písomne listom zo dňa 7.12.2005, v ktorom vadu odmietol
uznať, pričom uviedol, že na závade vykoná určité práce. Podľa názoru odborníkov na hydroizoláciu
však spôsob práce, ktorú bol odporca ochotný vykonať nezaručoval riadne a trvalé odstránenie vady.

V ďalšej písomnej reklamácii navrhovateľka opätovne reklamovala u odporcu vady a vyzvala ho na
začatie odstraňovania vád spôsobom, ktorý by zabránil opätovnému zatekaniu bytu. Odporca však na
to reagoval vyjadrením, že odmieta vadu uznať a odmieta aj bezplatne odstrániť vady. Navrhovateľka
písomne oznámila odporcovi, že ak nebude na jej reklamácie reagovať, zabezpečí si opravu sama navlastné náklady a ich uhradenie bude požadovať od odporcu. Navrhovateľka tak odporcovi listom zo dňa
7.6.2006 oznámila, že opravou poverila inú spoločnosť a všetky náklady spojené s opravou vady bytu
bude uplatňovať u odporcu. Navrhovateľka poverila na výkon prácu inú spoločnosť, ktorá za svoje práce

dňa 20.06.2006 vystavila faktúru č. 15/2006 na sumu 119.000,- Sk a dňa 6.7.2006 faktúru č. 16/2006
na sumu 139.257,50 Sk. Podľa § 436 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka navrhovateľka požaduje
od odporcu primeranú zľavu z kúpnej ceny, pričom za primeranú zľavu považuje sumu nákladov, ktorú
preukázateľne vynaložila na odstránenie vád diela opravou. Listom zo dňa 22.12.2006 vyzval právny
zástupca navrhovateľky odporcu, aby do 5.1.2007 uhradil navrhovateľke titulom nákladov vzniknutých

v súvislosti s odstraňovaním vád v sume 258.257,50 Sk, odporca však predmetnú sumu neuhradil.

Odporca sa k žalobe vyjadril listom zo dňa 24.8.2007 tak, že vznesený nárok neuznáva. Namietal, že
odporca nie je z navrhovateľkou v žiadnom právnom vzťahu, návrhy a ochota odporcu odstrániť vady
diela boli prejavom dobrej vôle odporcu, nezakladali sa na žiadnom právnom nároku navrhovateľa
voči odporcovi. Odporca tiež namietal, že navrhovateľka nepredložila všetku písomnú komunikáciu s

odporcom, konkrétne sa jedná o listy zo dňa 6.2.2006, 16.6.2006 a 9.1.2007. Odporca bol ochotný
a pripravený odstrániť vady diela napriek tomu, že neuznal reklamáciu, nakoľko vady nevznikli jeho
činnosťou, ale činnosťou subjektu realizujúceho výmenu okien, resp. dverí, ktorý následne nezaizoloval
prepojenie medzi telesom okna, resp. dverí a plochou terasy. Odporca bol napriek tomu ochotný
odstrániť túto „vadu“ v rámci dobrých vzťahov, avšak v štandarde, ktorý bol určený v projekte. Problém

nastal v tom, že navrhovateľ žiadal vyhotovenie vyššieho štandardu a vo väčšom rozsahu, ako bolo
nevyhnutné vykonať. S týmto odporca nesúhlasil. Odporca tiež namietal, že navrhovateľkou predložené
faktúry sú značne nadsadené.

Súd vykonal v predmetnej veci dokazovanie výsluchom účastníkov, ich právnych zástupcov,

oboznámením sa s listinnými dôkazmi, najmä Kúpnou zmluvou o prevode vlastníctva bytu účinnou
26.6.2002, Výpisom z LV č. XXXX, Zmluvou o združení zo dňa 21.8.2000, Zmluvou o výstavbe bytového
domu a kúpna zmluva zo dňa, ktorej vklad bol správou katastra povolený dňa 18.12.2001, Zmluvou o
dielo č. 01/05/2000, Oznámením o vadách diela zo dňa 24.11.2005, 29.5.2006, 12.5.2006, 7.6.2006,
22.12.2006 adresovaných navrhovateľkou, resp. jej právnym zástupcom odporcovi, písomnými

odpoveďami odporcu zo dňa 7.12.2005, 6.2.2006, 26.5.2006, 16.6.2006, 19.1.2007, faktúrami č.
16/2006, č. 15/2006, dokladmi o zaplatení týchto faktúr vo výške 39.257,50 Sk a sumou 100.000,- Sk
navrhovateľkou,výňatkomzostavebnéhodenníkom,projektovoudokumentácioustavby, oboznámením
s fotodokumentáciou z realizovanej opravy vád, výsluchom svedkov I. U., T.. H. H., N.. L. Z., H. Z.,
projektanta stavby „X. J. na T. D.. P. X. - J. J. N.. H.. L. W., oboznámením znaleckého posudku č. 7/2006

znalca Prof. Ing. Jozefa Zajaca, Dr.Sc., osobným výsluchom znalca Ing. Zajaca, výsluchom svedkov
I. U., N.. T. T., znaleckým dokazovaním ustanovením súdneho znalca Ing. Štefana Seka, výsluchom
projektanta stavby

Z výpovede navrhovateľky súd zistil, že svoju aktívnu legitimáciu v konaní odvíja od právneho

predchodcu T.. H. H., ktorý bol predošlým vlastníkom predmetného bytu na T. D. P. X. a členom
„Združenia vlastníkov bytov Bytový dom na T. D. P. X. - J. J.“, ktoré uzatvorilo zmluvu o dielo so
zhotoviteľom bytového domu na T. D. firmou Kozáček, s.r.o. Zodpovednosť za vady diela si od odporcu
uplatnila v rámci štvorročnej reklamačnej lehoty vyplývajúcej z príslušných ustanovení tejto zmluvy o
dielo. Odporcovi prvý krát oznámila vady diela listom zo dňa 24.11. 2005 a týmto listom si aj uplatnila

nároky vyplývajúce z vád diela a to opravou vád. Odporca odpovedal listom zo dňa 7.12.2005, kde jej
oznámil, že vady neuznáva. V rámci ďalšej vzájomnej korešpondencie jej oznámil, že opravu vady v
zmysle jej požiadaviek nevykoná, nakoľko by išlo o vyšší štandard. Navrhovateľka vadu diela popísala
tak, že už v roku 2002 sa v byte po jej príchode z práce objavila na podlahe - drevených parketách v
interiéri kaluž vody, ktorá sa tam dostala cez zlé utesnené otváracie dvere smerujúce na terasu. Dvere

dodal odporca prostredníctvom subdodávateľa. Chcela sa vyhnúť sporom tak vo vlastnej réžii vymenila
dvere smerujúce na terasu za pevné. V lete roku 2004 sa však prejavili opätovne závady spočívajúce
v zatekaní do väčšiny bytov, u navrhovateľky sa oprava vady realizovala prácami po obvode terasy,
opravu realizoval odporca v rámci záruky. Vzhľadom na opakujúce sa problémy so zatekaním do bytu
navrhovateľky v lete roku 2005 si táto dala vypracovať znalecký posudok na posúdenie príčin zatekania

do jej bytu. Následne kontaktovala spoločnosť zaoberajúcu sa hydroizoláciou, ktorá jej mal odporučiť
vhodný spôsob odstránenia vád a spôsob zamedzenia ďalšieho zatekania. Tu už bola vykonaná
obhliadka jej bytu za prítomnosti zástupcu odporcu pána W. a jeho syna. Obhliadky sa zúčastnil aj
správca pán Z., ktorý jej tvrdil, že lehota na reklamáciu už uplynula. Pán Z. jej odmietol dať zmluvuo dielo, neskôr jej ju poskytol pričom navrhovateľka zistila, že doba reklamácie ešte neuplynula. Pán
W. jej navrhol riešenie, že plechmi prekryje spoje medzi terasou a presklenou stenou, navrhovateľka
však s týmto riešením nebola spokojná, chcela zistiť príčinu zatekania. Po zistení príčiny zatekania do

bytu prizvaním znalca sa ústne dohodla s odporcom, že on vybúra celú terasu a firma MARK-MARK
spraví stykové špáry systémom Schomburg, pričom tento systém si mala uhradiť ona, náklady spojené
s vybúraním terasy mal znášať odporca. Táto dohoda s odporcom sa však nerealizovala z dôvodov na
strane odporcu.

Z písomného vyjadrenia právneho zástupcu navrhovateľky zo dňa 11.11.2009 vyplýva, že odporca v
liste zo dňa 6.2.2006 prisľúbil realizovať opravu ako uvádza „vady“ na byte v mesiacoch apríl/máj 2006
a to podľa poveternostných podmienok s tým, že uviedli aj rozsah prác, ktoré prisľúbil zabezpečiť.
Avšak ani po opätovnom telefonickom kontaktovaní nebola realizácia prisľúbených prác zo strany
odporcuvykonaná,navrhovateľkapožiadalaMARK-MARTovypracovaniecenovejkalkulácie,ktorábola
vypracovaná. Opätovne navrhovateľka vyzvala odporcu na oznámenie termínu začatia odstraňovania

vád opravou. Odporca sa však k tejto výzve nevyjadril. Navrhovateľka teda uzatvorila dňa 6.6.2006
zmluvu o dielo na vykonanie prác so spoločnosťou MARK MART. S poukazom na ustanovenie § 436
ods. 2 Obchodného zákonníka č. 513/1991 Zb. ak predávajúci neodstráni vady tovaru v primeranej
dodatočnej lehote alebo ak oznámi pred jej uplynutím, že vady neodstráni, môže kupujúci odstúpiť od
zmluvy alebo požadovať primeranú zľavu z kúpnej ceny. Navrhovateľka bola nútená začať s realizáciou

opravy aj bez súčinnosti odporcu, nakoľko tento svoje prísľuby nerealizoval, pričom navrhovateľke
počas obdobia komunikácie s odporcom narastala škoda v byte spočívajúca nielen v nákladoch na
právne zastupovanie, strate čase strávenom pri zabezpečovaní vhodného náhradného riešenia opravy
hydroizolácie terasy bytu, ale aj škoda na vnútornom zariadení bytu, najmä na drevenej podlahe,
ktorá musela byť kompletne vymenená, pričom náklady navrhovateľky spojené s výmenou podlahy

a s vysušením bytu nie sú súčasťou žaloby. Od opravy hydroizolácie na terase bytu navrhovateľky
spoločnosťou MARK MART sa viac problém so zatekaním v byte neobjavil. Z vyjadrenia osôb
vykonávajúcich realizáciu opravu hydroizolácie technológiou SCHOMBURG po tom, ako bola odkrytá
vrchná časť terasy bytu bolo zistené, že hydroizolácia na celej terase bytu bola vadná. Pri odňatí
jednotlivých vrstiev sa ukázala že izoločná vata vnútri terasy bola celá nasiaknutá vodou, ktorá vzhľadom

na to, že terasa je o 15-20 cm vyššie než podlaha v byte a je zle vyspádovaná jednoznačne musela tiecť
smerom do bytu a nie opačne, o čom svedčí aj predložená fotodokumentácia.

Právny zástupca odporcu namietal pasívnu legitimáciu svojho klienta s odôvodnením, že príčinou
zatekania do bytu má byť výmena balkónových dverí navrhovateľkou prostredníctvom tretej osoby

v roku 2002, keď pri tejto výmene presklených za pevnú sklenenú stenu došlo k odstráneniu časti
pôvodne vybudovanej hydroizolácie, ktorá pri osadení nových okien nebola spätne urobená, čím došlo
k nasiaknutiu betónu pod drevenou podlahou v byte a následne poškodená drevená podlaha. Problém
zatekania podľa nich spočíva v tom, že pri výmene presklených častí došlo k odstráneniu časti pôvodne
vybudovanej hydroizolácie, ktorá pri osadení nových okien nebola opätovne urobená, čím došlo k

nasiaknutiu betónu pod drevenou podlahou v byte a následne k poškodeniu drevenej podlahy. Odporca
nebol v tom čase kontaktovaný navrhovateľkou ohľadom prípadnej reklamácie vady z dôvodu zatekania
do vnútra bytu, nebol o tom spísaný žiadny protokol ani zápis. Odstraňovanie vád v roku 2004, ktoré
realizoval odporca na terase navrhovateľky nemá žiadny súvis so škodou, ktorá je predmetom žaloby.
Majú za to, že technické riešenie zvislej presklenej konštrukcie, ktoré realizoval odporca na základe

požiadavky predchádzajúceho vlastníka bytu je štandardné a v súlade s technickými normami. Výmenou
skleneného okna za pevnú sklenenú stenu došlo k zásahu do konštrukcie a tým zanikla zodpovednosť
za prípadné reklamované vady v zmysle Obchodného zákonníka. Z uvedených dôvodov žiadal žalobu
zamietnuť.

Štatutárny zástupca odporcu vypovedal, že ak dvere smerujúce na terasy v byte navrhovateľky
zatekali, bol to kolaudačná závada, ktorú mala reklamovať. V rámci reklamácie by ju odporca odstránil.
Navrhovateľka si však dala dvere opraviť vo vlastnej réžii a preto odporca nemôže niesť zodpovednosť
zavady,ktorébolispôsobenénásledneaktorésúpodľaichnázoruvpríčinnejsúvislostisvýmenoudverí.
Poprel tvrdenie navrhovateľky , že k zatečeniu dochádzalo vo viacerých bytoch, k zatečeniu došlo v byte

navrhovateľky a v byte nachádzajúcom sa pod bytom navrhovateľky. V tomto byte závady odstránili v
rámci reklamácie. Závady v byte navrhovateľky nechceli odstrániť titulom zodpovednosti za vady, ale z
dôvodudobrýchvzťahov,keďpoukázalnaskutočnosť,žespánomZ.sapoznajúodroku1992. Doposiaľnebol predložený žiadny dôkaz, z ktorého by vyplývalo, že hydroizolácia zrealizovaná jeho firmou bola
vadná, zhotovené fotky považuje za tendenčné, pôvodný stav hydroizolácie nie je teda možné preveriť.

Z výpovede svedkyne I. U. súd zistil, že je kolegyňa navrhovateľky, svedkyňa sa osobne zúčastnila
obhliadky bytu navrhovateľky pri reklamácii v roku 2005 v súvislosti so zatečením vody do bytu.
Svedkyňa ďalej vypovedala, že počas 4 rokov v období od roku 2003 až 2007 pracovala pre spoločnosť,
ktorá vlastnila administratívne budovy a v tej súvislosti bola prítomná rôznych stavebných kontrol a
úprav,ktorésarealizovali.Jejpracovnounáplňoubolaajkontrolastavebnýchprác,ktoréajkoordinovala.

Svedkyňa vypovedala, že pán Kozáček spolu so synom tvrdili, že problém zatekania súvisí s výmenou
presklených dverí za pevnú časť, pričom príčinu zatekania nezisťoval. Na obhliadke pán W. poprel,
že by došlo k zatečeniu bytu pod bytom navrhovateľky a tvrdil, že opravovali len odkvapové ríny na
terase. Predmetnú fotodokumentáciu z roku 2005 a z roku 2006 zhotovovala svedkyňa. Podľa svedkyne
odporca počas stretnutia odmietal jeho zavinenie za vady. Firma MARK-MART, ktorá realizovala
rekonštrukčné práce objednané navrhovateľkou po odkrytí vrchnej dlažby zistila, že odporca nepoužil

žiadnu izoláciu v časti styku terasy zo sklenenou časťou. Izolácia chýbala aj v iných častiach, kde bola
terasa spojená so sklenenou stenou.

Svedok T.. H. H. vypovedal, že v byte býval 6 mesiacov, a to od kolaudácie do júna 2002, kedy byt
predal navrhovateľke. Vypovedal tiež, že si odchylne od projektovej dokumentácie zvolil iné riešenie

vstupného schodu do bytu z terasy tak, aby vstup z exteriéru do interiéru bol bez vstupného schodíka,
čo konzultoval s odporcom. Uviedol, že počas tohto obdobia k zatekaniu z terasy do bytu nedošlo.
Priebežne kontroloval realizáciu stavebných prác odporcom, ale len do tej mieri do akej mu postačovali
jeho vedomosti, keďže nemá technické vzdelanie.

SvedokN..L.Z.bolpredsedomzdruženiaindividuálnychstavebníkovaneskôrpredsedomspoločenstva
vlastníkov bytov v dome na T. D. Č.. XX. Vypovedal, že bol navrhovateľkou oslovený kvôli projektovej
dokumentácii k bytu, mal vedomosť o tom, že v jej byte vznikol problém so zatekaním. Obhliadkou
bolo zistené, že príčinou zatekania do bytu je skutočnosť, že nebolo zrealizované prepojenie vodorovnej
hydroizolácie s novo inštalovanými zvislými prvkami - presklené okná a dvere. Túto izoláciu si mal

zabezpečiť investor. Vypovedal tiež, že bol členom kolaudačnej komisie bytového domu, pričom
žiadne nedostatky so zatekaním v byte navrhovateľky zistené neboli. Na otázku právnej zástupkyne
navrhovateľky svedok odpovedal, že hydroizolácia je prikrytá ďalšími materiálmi, teda dlažbou a
betónovým poterom pod dlažbou, nie je preto možné vizuálne zistiť nedostatky. Svedok tiež vypovedal,
že jeho brat vlastnil byt pod bytom navrhovateľky, pričom aj v jeho prípade došlo k zatečeniu južnej

strany objektu pod terasou navrhovateľky, príčinu uviesť nevedel, neskôr sa jeho brat z bytu odsťahoval.

Z výpovede svedka O. A., obchodného zástupcu firmy Schomburg Slovensko, s.r.o. súd zistil, že
tento uskutočnil obhliadku bytu navrhovateľky na jeseň 2005. Firma Schomburg predáva hydroizolačné
materiály stavebnej chémie. Pri obhliadke zistil, že na niektorých miestach v byte na stenách nad

podlahou boli zasolené miesta, čo znamená, že tieto miesta boli kedysi mokré, po ich vysušení zostáva
nastenáchsoľ.NeskôrsvedokvykonalobhliadkuterasyajpánomL.Á.,výsledkomobhliadkyboloprijatie
záveru o potrebe následnej izolácii časti terasy stierkovou izoláciou v šírke 1m po obvode dreveného
rámu dverí. Išlo o dočasnú úpravu, následne vo vhodnom klimatickom období na jar ďalšieho roku firma
pána L. celú terasu vybúrala a opravila. Svedok vyslovil odborný názor, že príčinou zatekania do bytu

bol zle realizovaný detail spoja medzi terasou a dreveným rámom okna, pričom na odstránenie tejto
príčiny bolo potrebné vykonať opravu celej terasy, čo bolo najvhodnejšie systémové riešenie vady. K
problému navrhovateľky so zatekaním sa vyjadril, že oprava riešená len v časti pásu stierkovej izolácie
by bolo len dočasné riešenie zamedzujúce prieniku vody do bytu cez stykovú škáru terasy a zvislou
čiarou budovy, neskôr by voda stiekla zo stierkovej izolácie na zvyšnú časť terasy, pričom voda by v

prípade, že pri budovaní terasy bola použitá minerálna špárovacia hmota, presiakla do žlabu alebo
priamo do bytu navrhovateľky. Vylúčil, že príčina zatekania do bytu navrhovateľky mohla spočívať vo
výmene otváracích dverí za pevné v oblúku bytu.

ZvýsluchusvedkaY.L.,MARK-MART súdzistil,žerealizovalopravuterasy navrhovateľky.Boloslovený

pánom A., s ktorým vykonal obhliadku bytu navrhovateľky. Pri obhliadku bytu zistil, že v byte bola
vydutá podlaha a boli zatečené steny, pričom bolo evidentné, že k zatečeniu došlo z terasy a nie zo
strechy. Keďže bola zima, navrhli dočasné riešenie, aby zabránili zatekaniu vody do bytu. Zrealizovali
izolačný pás široký asi 1 m, najmä pri oknách, ako aj riešenie styku terasy so zvislou stenou budovyvrátane presklenej časti s dreveným rámom, kde použili špeciálny tmel. Po otvorení terasy, jej vybúraní
zistili, že príčinou zatekania do bytu bolo nedostatočné dotiahnutie hydroizolácie terasy až po okenný
rám. Okenný rám v časti styku s terasou bol tmavý, bol dlhšie obdobie v styku s vodou. Svedok sa

nevedel vyjadriť, či príčinou zatekania do bytu mohla byť výmena otváracej časti presklenej steny za
pevnú presklenú časť. Konštatoval že po odkrívaní časti terasy bol osobne prítomný a môže konštatovať,
že izolácia na drevených rámoch nebola dotiahnutá.

Z výpovede svedka N.. Y. Z., J..U.. súd zistil, že na základe objednávky navrhovateľky vypracoval

znalecký posudok, ktorý bol navrhovateľkou predložený ako dôkazný materiál. V januári 2006 znalec
vykonal obhliadku terasy a bytu navrhovateľky. Jeho úlohou bolo zistiť, či terasa bola zhotovená v súlade
s projektovou dokumentáciou a zistiť príčinu zatekania do bytu. V čase obhliadky bola obývacia izba
a kuchyňa spojená s terasou a boli sprístupnené zasklenými dverami. V čase obhliadky boli dvere už
vymenené v kuchynskej časti za pevnú presklenú stenu. Obhliadkou zistil, že na viacerých miestach
bola zatečená parketová podlaha, tak ako je to zrejmé s fotodokumentácie obsiahnutej v znaleckom

posudku č. 7/2006. Obhliadkou terasy tiež zistil, že úroveň terasy je v úrovni stykovej škáry zasklenej
steny a terasy, terasa nebola plošne rovnomerne vyspádovaná, takže na terase sa držala voda, zarážka
s otvormi nebola správne zhotovená, chýbala jej stojatá časť odchylne od projektovej dokumentácie.
Znalecvylúčil žebyvýmenadvochdielovpresklenejčasti(realizovanénavrhovateľkou) mohlaspôsobiť
zatečenie do bytu, nakoľko podľa jeho záverov k zatečeniu došlo aj cez iné presklené časti. Znalec

tiež konštatoval, že k zatečeniu by bolo došlo aj bez výmeny presklenej časti najmä z dôvodu, že
styková škára medzi rámom dverí a zasklenej steny a terasy je v jednej rovine, teda styková škára
nebola zhotovená tak, aby cez ňu nemohlo zatekať. Styková škára mala byť nad úrovňou dlažby.
Stavebný systém, ktorý zamedzuje presakovaniu vody do miestnosti je podľa výpovede znalca systém
SCHOMBURG.

Znalec Ing. Zajac v posudku č. 7/2006 vyhotovenom na základe objednávky navrhovateľky uviedol, že
dňa 25.1.2006 vykonal obhliadku bytu navrhovateľky. Obhliadkou zistil, že dlažba terasy je realizovaná
v jednej rovine od odkvapu až po zasklené steny do izby a kuchyne na rozdiel od projektovej
dokumentácie, kde je detail riešený so stupňom. Plocha dlažby je vyspádovaná preliačinami, kde stojí

voda. Škára medzi dlaždicami boli realizované neodborne. Ukončenie odkvapu dlažby nie je realizované
v súlade s projektovou dokumentáciou ktorá rešpektuje požiadavku STN 73 3611. Tým, že dlažba je
realizovanásnekvalitnýmvyškárovanímabezpredpísanéhostupňapriobvodovejstenepredzasklenou
stenou do izby a vytiahnutia izolácie na zvislé konštrukcie (dodatočne boli prelepené stykové škáry a
urobený náter, čo je dočasné riešenie), dochádzalo k zatečeniu do interiéru. S ohľadom na uvedené

skutočnosti zhotoviteľ spoločnosť Kozáček, s.r.o. v júni 2004 vybúral po obvode pás dlažby a opätovne
ju uložil. Čelo balkóna je však ukončené bez odkvapovej lišty. V styku dlažby s rámom zasklených
stien do izby a kuchyne bola dlažba realizovaná na zraz bez vyvedenia hydroizolácie na spodný profil
zasklenej steny a opätovne dochádzalo k zatekaniu. Odborná špecializovaná firma Schonburg v roku
2005 prelepila stykovú škáru medzi dlažbou a spodným okrajom zasklených stien kútovým profilom a

dlažbu natrela vodovzdorným náterom ako dočasné riešenie, aby sa zabránilo ďalšiemu zatekaniu. Dňa
12.9.2005 a 20.10.2005 bola odbornou firmou po vydutí parketovej podlahy meraná vlhkosť materiálov.
Znalec v posudku konštatoval, že v projektovej dokumentácii v skladbe podláh P6 je popísaná skladba,
ktorá predpisuje protišmykovú mrazuvzdornú dlažbu hrúbky 8 mm, spádovú betónovú mazaninu v
spáde 1,5%, tepelnú izoláciu Bauder hrúbky 120 mm, hydroizoláciu 2xGlasbit a utesnenie škár a kúta

Silikónom CS 25. V detaile balkóna v merítku 1:10 je navrhnutý stupeň 70 mm pred zasklenou stenou
z exteriéru. Znalec v posudku konštatoval záver o neodbornom vyspádovaní a vyškárovaní dlažby
balkóna. Pri hnanom daždi s ohľadom na uvedené skutočnosti ale aj na nevyvedenie hydroizolácie na
zvislékonštrukcie,nerealizovaniedetailupodľaprojektovejdokumentácie(nerealizovaniestupňa70mm
pred zasklenou stenou exteriéru), došlo k zatečeniu kuchyne a izby. V dôsledku zvýšenej vlhkosti došlo k

nasiaknutiu stien a parkiet. Steny boli vysúšané, omietky a maľby opravené, čo je doložené fotografiami.
Parkety v dôsledku zvýšenej vlhkosti zväčšili svoj objem a došlo k ich plošnému vydutiu na viacerých
miestach.

Súdom ustanovený znalec Ing. Štefan Seko v znaleckom posudku č. 15/2010 konštatoval, že projektant

navrhol prechod z terasy do bytu v mieste presklenej steny cez schody, čím docielil možnosť vyvedenia
resp. ukončenie hydroizolácie nad podlahu terasy. Odporca zhotovil na požiadanie vtedajšieho vlastníka
bytu T.. H. prechod terasy do bytu v jednej úrovni, čo je v rozpore s projektovou dokumentáciou. V
rozpore s projektovou dokumentáciu je urobené aj oplechovanie terasy pri odkvape, keď chýba plechovástojatá zarážka. Poukázal na stavebný zákon, podľa ktorého zmena projektu môže byť vykonaná iba so
súhlasom projektanta. Hlavnú príčinu zatečenia vidí v tom, že bola chybne realizovaná hydroizolácia,
ktorá nebola vyvedená po celom obvode presklenej steny a tiež plných stien nad úroveň dlažby, resp.

nad úroveň terasy. Sprievodným nedostatkom je sklon terasy bez plynulého odtekania vody k odkvapu
a tiež nekvalitné tmelenie škár medzi dlaždicami. Zhotoviteľ nedodržal sklon dlažby terasy smerom k
odkvapu, ktorý je určený v projekte 1,5%, neurobil ukončenie okraja dlažby pri odkvape, kde nebola
osadená zarážka z oceľového plechu. V dôsledku nedostatočne zhutneného betónu zostali tu otvorené
kaverny ktorými sa dostávala voda pod dlažbu a vlhkosť do konštrukcie terasy. Znalec konštatoval, že ak

by bola riadne vyvedené hydroizolácia, k zatečeniu do interiéru by nedošlo. V posudku tiež poukázal
na zvýšenú nameranú vlhkosť v byte navrhovateľky, pričom hodnoty namerané pri obvodovej stene boli
až trojnásobne vyššie ako v miestnostiach od terasy vzdialenejších. Potvrdil, že montáž hydroizolácie
len v mieste výmeny presklenej steny by zatekaniu nezabránilo, ak by pod ostatnou časťou presklenej
steny hydroizolácia chýbala, resp. by nebola urobená v súlade s projektom či normou.

Z výsluchu svedka N.. H.. L. W., zhotoviteľa projektu bytového domu súd zistil, že spôsob realizácie
hydroizolácie odporcom osobne nevidel, za kvalitu realizácie izolácie zodpovedá stavebný dozor, ktorý
toto musí skontrolovať. Ním navrhovaná hydroizolácia by postačovala aj v prípade nezakomponovania
schodíka, ak by bola riadne spravená. Svedok tiež vypovedal, že pôvodný majiteľ bytu pán H. H. je jeho
kamarát, ktorému v predmetnom byte navrhoval aj interiér. Pripustil, že jednou z príčin zatekania by

mohla byť aj výmena okien realizovaná navrhovateľkou, pokiaľ by ňou došlo k narušeniu hydroizolácie.
Uviedol, že pri výmene francúzskeho okna je potrebné otvoriť spodok resp. časť spodku kvôli napojeniu
pôvodnej izolácie na novú izoláciu, dá sa to však otvoriť vŕtačkou alebo ručným sekáčom, aby nedošlo
k narušeniu pôvodnej izolácie.

Z výsluchu svedka T. T. súd zistil, že tento detaily prípadu navrhovateľky nepozná, v rovnakom bytovom
dome vlastní byt od roku 2008, v rámci kúpnej zmluvy, ktorú uzatvoril s pôvodným vlastníkom bytu
pánom U. bol byt bez vád, pričom byt kupoval v lete. Predmetný byt má na 5. poschodí. V zime 2008
však zistil v byte niektoré vady, najmä tvorenie plesní na stenách hlavne v rohových častiach a to v
obývacej izbe, v spálni, mali extrémne zarosené okenné tabule, po prudkom daždi mu natiekla cez

balkónové dvere do interiéru voda, nakoľko má tiež terasu pozdĺž obývacej izby. Podnikol preto určité
kroky a to výmenu okenných tabúl v roku 2009, po ich výmene došlo k zlepšeniu situácie a k ustúpeniu
plesní. Keďže v jeho prípade k zavlhnutiu stien dochádzalo odspodu, nie zo strechy, pristúpil k výmene
dlažby na terase a k pokrytiu terasy dvomi vrstvami izolácie, následne vymenili okenné sklá. Tieto vady
riešil s predávajúcim N.. U., ako aj s L. Z.. Dozvedel sa, že za tieto vady nemôže predávajúci, pretože

sa jedná o stavebné vady, ale že sa má obrátiť na firmu Kozáček, ktorá výstavbu realizovala. Po ním
realizovaných opravách v roku 2009 už odstránil zatečenie do interiéru, eliminoval extrémne zarosenie
okien, presunutím radiátora na problematickú stenu ustúpili aj plesne v byte.

V emailovej komunikácii svedka, ktorú adresoval navrhovateľke dňa 3.11.2009 svedok uviedol, že mal

rovnako problémy so zatekaním. Po odstránení dlažby však nenašli žiadnu izoláciu vytiahnutú do rámu.

Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že navrhovateľka sa dňa 18.6.2002 stala vlastníčkou bytu č.
7 na 4. poschodí v bytovom dome na T. D. Č.. XX P. X. na základe kúpnej zmluvy o prevode
vlastníctva k bytu od predávajúceho - pôvodného spoluinvestora T.. H. H. (Zmluva o združení na účely

prípravy a výstavby stavby „X. J. na T. D. P. X. - J. J.“ zo dňa 5.9.2000 - čl. 71, Zmluva o výstavbe
bytového domu a kúpnej zmluvy zo dňa 18.12.2001 - čl. 80). Predmetný bytový dom postavil na
základe Zmluvy o dielo č. 01/05/2000 zo dňa 23.8.2000 odporca. V zmluve o dielo, čl. VI, bod 6.1.
bola dojednaná záručná lehota v trvaní 48 mesiacov na stavebnú časť. Bytový dom bol skolaudovaný
kolaudačným rozhodnutím č. 2002-01/03847/H/11/Cš/08H z 13.2.2002, čo vyplýva z čl. 1 bodu 3 kúpnej

zmluvy uzatvorenej medzi navrhovateľkou a pôvodným vlastníkom bytu. Navrhovateľka reklamovala
vady diela u odporcu prvý krát písomne dňa 24. 11.2005, počas záručnej doby, a to najmä vadnú
izoláciu terasy a jej prepojenie na zvislé steny objektu (steny, okná) prejavujúcu sa vydutím drevenej
podlahy na viacerých miestach v interiéri a nadmernou vlhkosťou bytu. Uplatnila si nárok na bezplatné
odstránenie popísaných vád. Opätovne vady diela reklamovala aj neskôr písomnou korešpondenciu

nachádzajúcou sa v súdnom spise a popísanou vyššie. Odporca reklamáciu neuznal. Vytknuté vady
diela odporca neodstránil, namietal, že za ne nezodpovedá, pretože si navrhovateľka dala prerobiť
balkónové dvere v oblúku a pod týmito dverami vôbec nebola izolácia. Ako dospel k tvrdeniam
uvedeným v odpovedi na reklamáciu odporca v liste neuviedol. Navrhovateľka odstránenie vádnakoniec realizovala v júli 2006 na vlastné náklady prostredníctvom dodávateľa Mark-Mart, Y. L., V.
Č.. X, U. na základe Zmluvy o dielo č. 07/2006. Na opravu bola použitá technológia hydroizolácie
spoločnosti SCHOMBURG. Zástupca tejto spoločnosti odporučil stavebnú spoločnosť Y. L., Mark -

Mart,prácesarealizovalinazákladepostupunavrhnutýmspoločnosťouSCHOMBURGSlovenskos.r.o.,
ktorá vykonala v septembri 2005 obhliadku bytu navrhovateľky. Vzhľadom na ročné obdobie sa ako
dočasné riešenie realizovala oprava v rozsahu a za účelom zamedzenia prieniku vody do bytu cez
povrch odstránením dlažby po okrajoch okien (styk - stena) a aplikovať AQUAFIN -2K s vložením pásky
do vnútra. Po zimnom období sa vada odstraňovala komplexne v zmysle návrhu technického riešenia

opravy vypracovaného firmou SCHOMBURG Slovensko, s.r.o. zo dňa 26.9.2005 (čl. 160). Za vykonanie
„OpravyZatekaniaterasyvbytovomdome-T.D..Č.XX,Bratislava“ bolanavrhovateľkedňa20.06.2006
dodávateľom vyfakturovaná čiastka 119.000,- Sk s DPH a dňa 6.7.2006 čiastka 139.257,50 Sk s DPH
a to na základe cenovej kalkulácie a čl. IV zmluvy o dielo č. 07/2006. Uvedené čiastky navrhovateľka
dodávateľovi uhradila bezhotovostne prevodom z jej účtu, čo vyplýva z predložených výpisov z účtu
navrhovateľky vystavených Tatra bankou, a.s. (navrhovateľka dňa 28.7.2006 uhradila sumu 39.257,50

Sk, dňa 26.6.2006 sumu 119.000,- Sk a dňa 25.7.2006 sumu 100.000,- Sk).

Podľa § 562 ods. 2 písm. Obchodného zákonníka súd neprizná objednávateľovi právo z vád diela, ak
objednávateľ neoznámi vady diela
a) bez zbytočného odkladu po tom, čo ich zistí,

b) bez zbytočného odkladu po tom, čo ich mal zistiť pri vynaložení odbornej starostlivosti pri prehliadke
uskutočnenej podľa odseku 1,
c) bez zbytočného odkladu po tom ak objednávateľ neoznámi vady diela bez zbytočného odkladu po
tom, čo mohli byť zistené neskôr pri vynaložení odbornej starostlivosti, najneskôr však do dvoch rokov
a pri stavbách do piatich rokov od odovzdania predmetu diela. Pri vadách, na ktoré sa vzťahuje záruka,

platí namiesto tejto lehoty záručná doba.

Podľa § 563 ods. 1 Obchodného zákonníka záručná doba týkajúca sa diela začína plynúť odovzdaním
diela.

Podľa § 564 Obchodného zákonníka pri vadách diela platia primerane § 436 až 441.

Podľa § 436 ods. 1 Obchodného zákonníka ak je dodaním tovaru s vadami porušená zmluva podstatným
spôsobom (§345 ods. 2), môže kupujúci:
a)požadovať odstránenie vád dodaním náhradného tovaru za vadný tovar, dodanie chýbajúceho tovaru

a požadovať odstránenie právnych vád,
b) požadovať odstránenie vád opravou tovaru, ak sú vady opraviteľné,
c) požadovať primeranú zľavu z kúpnej ceny alebo
d) odstúpiť od zmluvy.

Podľa § 373 ObZ kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný nahradiť škodu
tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinnosti bolo spôsobené okolnosťami
vylučujúcimi zodpovednosť.

Podľa § 380 za škodu sa považuje tiež ujma, ktorá poškodenej strane vznikla tým, že musela vynaložiť

náklady v dôsledku porušenia povinnosti druhej strany.

Podľa § 132 O.s.p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy
v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo včítane
toho, čo uviedli účastníci.

Podľa § 153 ods. 1 O.s.p. súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov,
ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti
nemá dôvodné a závažné pochybnosti.

Navrhovateľka preukázala v konaní aktívnu legitimáciu voči odporcovi nakoľko nadobudnutím
vlastníckeho práva k predmetnému bytu v bytovom dome na T. D. P. X. dňa 18.6.2002 vstúpila do
pôvodných práv bývalého vlastníka bytu T.. H. H. vo vzťahu k odporcovi ako zhotoviteľovi stavby zo
Zmluvy o dielo č. 01/05/2000 uzatvorenej v zmysle § 536 a nasl. Obchodného zákonníka č. 513/1991Zb., teda aj do práva reklamovať vady diela. Kolaudácia predmetného bytového domu a následné
odovzdanie diela sa uskutočnilo vo februári 2002. Navrhovateľka vady diela písomne reklamovala
prvý krát listom zo dňa 24.11.2005, teda počas plynutia 4 ročnej (48 mesačnej) reklamačnej doby v

zmysle čl. VI, bod 6.1 a 6.2 zmluvy o dielo, čo nakoniec ani nebolo medzi účastníkmi konania sporné.
Navrhovateľka reklamovala písomne vadu bez zbytočného odkladu po jej zistení po viacerých osobných
stretnutiach s odporcom a zástupcom Združenia vlastníkov bytu a žiadala zabezpečiť opravu vád, keď
komplexný rozsah a charakter vady diela zistila v septembri v roku 2005, potom čo došlo k vydutiu
drevenej podlahy na viacerých miestach v byte a jej následné rozlepenie, resp. zlomenie. Z bodu

6.4. čl. VI cit. Zmluvy o dielo vyplýva, že počas záručnej doby má objednávateľ právo požadovať
a zhotoviteľ povinnosť bezplatne odstrániť písomne reklamované vady, a to do troch dní pokiaľ sa
strany nedohodnú inak od uplatnenia reklamácie objednávateľom a vady odstrániť v čo najkratšom
technicky možnom čase. Ak sa nedohodne termín kratší, vady odstráni zhotoviteľ najneskôr do 30
dní od uplatnenia reklamácie. Podľa bodu 6.7 zmluvy sa za vady diela v záručnej dobe nepovažujú
vady spôsobené prevádzkou objednávateľa prípadne bežným opotrebovaním materiálov, príp. živelnou

pohromou, resp. zavinením tretej osoby. Navrhovateľka preukázala existenciu vytknutých vád a to
vadne zhotovenej hydroizolácie odporcom, čo vyplýva nielen z ňou predloženého vyššie citovaného
znaleckého posudku znalca Ing. Zajaca, ktorý po obhliadke realizovanej u navrhovateľky dňa 25.1.2006
vposudkukonštatoval, žekonštrukčnédetailyoblúkovejstenyzkuchyneazasklenástenasdverami nie
sú v súlade s projektovou dokumentáciou a dochádza pri hnanom daždi ku zatekaniu do kuchyne a izby.

Znalec ďalej konštatoval, že: „dlažba je realizovaná s nekvalitným vyškárovaním a bez predpísaného
stupňa pri obvodovej stene pred zasklenou stenou do izby a vytiahnutia izolácie na zvislé konštrukcie
(dodatočne boli prelepené stykové škáry a urobený náter, čo je dočasné riešenie), dochádzalo k
zatečeniu do interériu. S ohľadom na uvedené skutočnosti zhotoviteľ spoločnosť Kozáček, s.r.o. v júni
2004 vybúral po obvode pás dlažby a opätovne ju uložil. Čelo balkóna je však ukončené bez odkvapovej

lišty. V styku dlažby s rámom zasklených stien do izby a kuchyne bola dlažba realizovaná na zraz bez
vyvedeniahydroizolácienaspodnýprofilzasklenejstenyaopätovnedochádzalokzatekaniudokuchyne
a izby. V dôsledku zvýšenej vlhkosti došlo k nasiaknutiu stien a parkiet. Steny sú vysúšané, omietky a
maľby opravené, čo je doložené fotografiami“. Znalec Ing. Zajac v rámci svojej svedeckej výpovede
pred súdom vypovedal, že k zatečeniu do bytu navrhovateľky by došlo aj bez ohľadu na ňou realizovanú

výmenu presklenej časti za pevnú časť dverí, pretože zatieklo aj cez iné presklené časti.

Záver o vadne zhotovenej hydroizolácii potvrdil vo svojom posudku aj súdom ustanovený znalec Ing.
Seko, ktorý hlavnú príčinu zatečenia do bytu vidí v tom, že bola chybne realizovaná hydroizolácia, ktorá
nebola vyvedená po celom obvode presklenej steny a tiež plných stien nad úroveň dlažby, resp. nad

úroveň terasy. Sprievodným nedostatkom je sklon terasy bez plynulého odtekania vody k odkvapu a
tiež nekvalitné tmelenie škár medzi dlaždicami. Zhotoviteľ nedodržal sklon dlažby terasy smerom k
odkvapu, ktorý je určený v projekte 1,5%, neurobil ukončenie okraja dlažby pri odkvape, kde nebola
osadená zarážka z oceľového plechu“.

Tvrdenia navrhovateľky o vadách diela spočívajúcich vo vadnej izolácii nepriamo potvrdili aj svedecké
výpovede svedka N.. T. T. (potvrdil nadmernú vlhkosť bytu, zarosenie okien a plesne na stenách bytu) a
svedkyniI.U.(zúčastnilasaspolusnavrhovateľkouobhliadkyvadyprireklamovanívadyabolaprítomná
pri odkrytí dlažby).

Vzhľadom na uvedené súd považoval za irelevantné konštatovanie svedka N.. L. Z., bývalého predsedu
združenia individuálnych stavebníkov a neskôr predsedu spoločenstva vlastníkov bytov v objekte na T.
D. Č.. XX týkajúce sa príčin zatekania do bytu navrhovateľky, pretože sa jedná o vady, ktorej príčinu
nemohol svedok zistiť voľným okom pri obhliadke bytu bez odkrytia podlahy a tiež z dôvodu, že nemá
príslušné odborné vzdelanie, ktoré by dávalo ním vysloveným záverom určitú odbornú vypovedaciu

hodnotu.

Z vykonaného dokazovania tiež vyplýva, bývalý vlastník bytu T.. H. H. v byte býval od kolaudácie, ktorá
sa uskutočnila vo februári 2002 do júna 2002, kedy byt predal navrhovateľke. Jedná sa teda o obdobie 4
mesiacov, kedy sa vady diela spočívajúce vo vadnej hydroizolácii nemuseli v byte objaviť, vzhľadom na

krátkosť tohto času a prípadné priaznivé poveternostné podmienky. V tomto kontexte je preto pre súd
irelevantná aj výpoveď projektanta stavby N.. H.. L. W., ktorý vypovedal, že pána H. v predmetnom byte
navštevoval 2 roky a vady si nevšimol, keď je zrejmé, že pán H. v byte býval len 4 mesiace.Zhotoviteľ sa vznesením námietky premlčania spočívajúcej v tom, že vady neboli navrhovateľkou
reklamované bez zbytočného odkladu od ich zistenia nebránil.

Odporca súdu nepredložil dôkaz, ktorým by zvrátil znalecky preukázané tvrdenia navrhovateľky, a to
že hydroizoláciu v byte realizoval kvalitne a bez vád. Odporca nepreukázal príslušným záznamom
v stavebnom denníku, že došlo k riadnemu zdokumentovaniu prevzatia hydroizolácie v jednotlivých
bytoch, vrátane kontroly kvality jej zhotovenia pred jej pokrytím ďalšími vrstvami. Tvrdenia odporcu, že
vadná hydroizolácia nebola zdokumentovaná pri kolaudačnom konaní neobstojí, nakoľko sa jedná o

vadu pod povrchom (betónom, obkladom a pod.), ktorú nie je možné zistiť voľným okom pri kolaudácii
stavby, ale až užívaním bytu a dlhodobejším vplyvom nepriaznivých poveternostných podmienok, nejde
teda o zjavnú vadu zistiteľnú okamžite. Tiež neobstojí ani tvrdenie odporcu, že zásahom navrhovateľky
do konštrukcie v roku 2002 výmenou dvoch presklených častí dverí došlo k poškodeniu hydroizolácie,
nakoľko toto tvrdenie ničím nepreukázal. Výmenou dvoch zasklených dvier za pevnú presklenú stenu
totiž nemohlo dôjsť k tak závažným zásahom, ktorých následkom by bola masívne zatekanie do bytu

a následné nadmerné zavlhnutie bytu, pričom fakt, že k zatečeniu do bytu navrhovateľky by došlo aj
bez výmeny dvoch častí presklených dielov potvrdil aj znalec Ing. Zajac, nakoľko zistil, že k zatečeniu
parketovej podlahy došlo na viacerých miestach. Naopak z výsledkov svedeckých výpovedí (O. A.,
zástupcu firmy Schomburg, Y. L. MARK-MART ) jasne vyplynulo že po odkrytí pôvodnej dlažby sa
zistilo, že pod dlažbou nebola vybudovaná hydroizolácia, že príčinou zatekania mohlo byť aj nesprávne

zrealizovanie detailov styku terasy so zvislými múrmi budovy, riadne nepreizolovanie spoju rámu okna s
podkladným murivom pod rámom okna a zlé vyspádovanie terasy, za čo nesie zodpovednosť odporca.

Súd za irelevantné považuje námietky odporcu, že za zlý odtok vody z terasy nemôže niesť
zodpovednosť z dôvodu, že to nebol on, kto zabezpečoval obklad terasy (finálneho obkladu) v zmysle

zmluvy o dielo, nakoľko toto si riešil objednávateľ samostatne. Z vykonaného dokazovania totiž
jednoznačnevyplynulo,žeodporcapodľazmluvypripravovalzáklad,naktorýsanáslednetreťouosobou
realizoval finálny podklad (dlažba). Vyhotovenie podkladu znamená zhotovenie riadnej hydroizolácie,
vrátane jej vyspádovania a následné zaliatie povrchu betónovou vrstvou, čo bolo súčasťou diela,
ktoré sa zaviazal dodať odporca v zmysle zmluvy o dielo. Vyspádovanie povrchu, na ktorý sa kladie

finálny obklad nemôže zabezpečiť profesia obkladača. Terasa presahujúca rozlohou 5m2 musí mať
podľa projektovej dokumentácie zabudovaný samostatný odvodňovací systém vrátane odkvapovej lišty
plniacej funkciu odtoku vody (strana 4 ZP Ing. Zajaca), čo tiež nebolo dodržané. O vadách diela v
súvislosti so zlým vyspádovaním terasy svedčí aj následná oprava terasy navrhovateľky realizovaná
odporcom v roku 2004. Navrhovateľka tvrdenia o nekvalitnej a nedostatočne zhotovenej hydroizolácie

odporcom preukázala predložením znaleckého posudku Ing. Zajaca. Jej tvrdenia následne potvrdil aj
súdom ustanovený znalec Ing. Seko, čo vyplýva zo vyššie citovaného znenia znaleckého posudku, ako
aj svedok N.. T. T., ktorý vypovedal, že vo svojom byte tiež zaznamenal problémy spočívajúce práve
v nedostatočnej alebo nekvalitnej izolácii bytového domu, svedok O. A., ktorý ako príčinu zatekania
definoval zle realizovaný detail spoja medzi terasou a dreveným rámom okna. Podľa názoru súdu teda

jednoznačne problém nie je v spôsobe voľby technického riešenia zvislej presklenej konštrukcie, ktoré
realizoval odporca na základe požiadavky predchádzajúce vlastníka bytu, ale v kvalite jeho prevedenia,
resp. vyhotovenia, ktoré ako sa jednoznačne preukázalo bolo vadné.

Vadu spočívajúcu vo zhotovení vadnej hydroizolácii súd považuje za porušenie zmluvy o dielo

podstatným spôsobom. Navrhovateľka v zmysle § 436 ods. 1 písm. písm b) Obchodného zákonníka
(„ObZ“) požadovala odstránenie vád opravou, pretože sa jednalo o vadu opraviteľnú. Odporca vadu
neuznal a tak si navrhovateľka z dôvodu narastajúcich škôd spočívajúcich najmä v znehodnotení stien
a drevenej interiérovej podlahy v byte zrealizovala opravu vadnej hydroizolácie na vlastné náklady,
ktoré činili sumu 8.572,58 eur, tak ako je vyššie popísané. Hodnotu nákladov na opravu vady si

navrhovateľka voči odporcovi tak uplatňuje titulom zľavy z kúpnej ceny, pričom za primeranú zľavu
z ceny považuje náklady na odstránenie vád diela opravou. Po vyhodnotení skutkového stavu súd
dospel k záveru, že takýto nárok môže navrhovateľka vzniesť len voči predávajúcemu, ktorým je bývalý
vlastník bytu a nie voči odporcovi, ako zhotoviteľovi diela. Súd navrhovateľke uplatnenú čiastku priznal
titulom nároku na náhradu škody podľa § 373 Obchodného zákonníka. Súd mal za preukázané, že

odporca porušil svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu tým, že dodal vadné dielo, reklamovanú vadu
neuznal a opravu nevykonal. Keďže opravu vadnej hydroizolácie na vlastné náklady zrealizovala
navrhovateľka, vznikla jej škoda spočívajúca v nákladoch na opravu reklamovanej vady - hydroizolácie,
a nárok na ich vrátenie. Výšku uplatnených nákladov na opravu súd nemal za spochybnenú, keďtieto náklady boli riadne rozpísané v rozpočte, ktorý navrhovateľke predložila spoločnosť MARK-MART,
boli riadne vyfakturované a navrhovateľkou aj uhradené. K námietke odporcu je potrebné uviesť, že
navrhovateľke nemôže byť na ťarchu, že opravu hydroizolácie zrealizovala vyšším štandardom, než

akým bola zhotovená hydroizolácia odporcom s odkazom na vypracovanú projektovú dokumentáciu
bytového domu, s ohľadom na vadnosť je pôvodného vyhotovenia odporcom.

Záverom treba dodať, že samotnú náhradu škody spočívajúcu v znehodnotení stien a podlahy upravenú
v § 436 ods. 4 ObZ ako následok vady si navrhovateľka voči odporcovi neuplatnila.

Vzhľadom na uvedené súd zaviazal odporcu k zaplateniu sumy 8.572,50 eur (258.257,50 Sk) spolu s
úrokmi z omeškania vo výške 13,5% ročne počnúc dňom 6.1.2007. Súd mal za preukázané, že dňom
6.1.2007 bol odporca v omeškaní s úhradou žalovanej sumy. Navrhovateľka vyzvala odporcu na úhradu
žalovanej sumy listom zo dňa 22.12.2006, v liste odporcu požiadala o úhradu tejto sumy do 5.1.2007,
spolu s výzvou odporcovi predložila príslušné faktúry, ktoré boli predmetom úhrady. O výške úrokov

z omeškania súd rozhodol v zmysle § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka. Výška základnej úrokovej
sadzby NBS platná pred prvým kalendárnym dňom kalendárneho polroka, v ktorom došlo k omeškaniu
bola vo výške 3,5%, s pripočítaním 10% tak ide o sumu 13,5% ročne.

Keďže navrhovateľka si uplatnila úroky z omeškania v výške 14% ročne a súd jej priznal úroky vo výške

13,5% ročne, v tejto nepatrnej časti žalobu v druhom výroku rozsudku zamietol.

Nakoľkoprivyhlasovanírozsudkudošlovzápisnicizpojednávaniakchybepripísaní,keďsúdnesprávne
uviedolvýškuúrokovzomeškaniavovýške9,5%ročnenamiesto13,5%ročnespoukazomnaprocesnú
ekonomiku v zmysle § 164 O.s.p. vykonal opravu tejto chyby priamo v znení písomného vyhotovenia

rozsudku.

O trovách konania súd rozhodne do 30 dní odo právoplatnosti rozsudku vo veci samej s poukazom na
§ 151 ods. 3 O.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Bratislave.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že :
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

pre zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené,
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Akpovinnýdobrovoľnenesplníto,čomuukladávykonateľnésúdnerozhodnutie,oprávnenýmôže podať
návrh na výkon exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z. v znení nesk. predpisov, ak ide o rozhodnutie o
výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.