Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, March 30, 2017

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/69/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5916203213
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 03. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erik Varga
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5916203213.1

Rozhodnutie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Erika Vargu a členov
senátu - sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Róberta Urbana, v právnej veci žalobcu: Prima banka
Slovensko a.s., so sídlom Hodžova 11, Žilina, proti žalovanému: C. F., nar.XX.X.XXXX, bytom V. XXX, o
zaplatenie 816,37 eur s príslušenstvom, na základe odvolania žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Ružomberok č. k. 2C/92/2016-56 zo dňa 22.novembra 2016, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd v celom rozsahu zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal
uložiť žalovanému povinnosť zaplatiť titulom nepovoleného prečerpania na účte žalovaného sumu

816,37 eur spolu so špecifikovaným úrokom z omeškania. Vychádzal zo spotrebiteľského charakteru
vzťahu založeného zmluvou medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným. Následne všeobecne
vymedzil, že okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týka povinnosť tvrdenia a dôkazné bremeno,
je daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny vzťah. Z tohto dôvodu zaťažuje
v konaní na zaplatenie dlhu z určitej zmluvy žalobcu bremeno tvrdenia o tom, že so žalovaným
uzavrel zmluvu, na ktorej základe poskytol určité plnenie a že žalovaný toto plnenie nevrátil riadne a

včas. Na povinnosť tvrdenia nadväzuje povinnosť označiť dôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti.
Pokiaľ žalobca splní povinnosť tvrdenia relevantných skutočností a unesie aj dôkazné bremeno na
ich preukázanie, v zmysle teórie presunu dôkazného bremena vzniká následne na strane žalovaného
povinnosť tvrdiť, že za poskytnuté plnenie zaplatil a na svoje tvrdenie označiť dôkazy.
2.Nadväzne, aplikujúc opísané na posudzovanú vec súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca
neuniesol dôkazné bremeno svojich tvrdení, keď ani z jedného listinného dôkazu nevyplýva, kedy a

akým spôsobom bola so žalovaným uzatvorená zmluva o povolenom prečerpaní na osobnom účte
(pritom o túto službu žalovaný v zmluve zo dňa 10.4.2007 ani nežiadal), kedy mu bolo oznámené v
akej výške a odkedy je účinné povolené prečerpanie, či bola žalovanému vydaná kreditná karta, resp.
akou formou malo byť povolené prečerpanie čerpané, kedy a v akej výške žalovaný čerpal finančné
prostriedky a nebol predložený žiadny prehľad o stave kreditného účtu - čerpaní a splátkach finančných
prostriedkov. Zdôraznil, že obsah Všeobecných obchodných podmienok ani nevyhodnocoval, nakoľko

boli predložené s účinnosťou od 1.4.2016 a nie (s účinnosťou) v čase uzatvorenia zmluvy. Dodal, že k
skutkovým tvrdeniam a listinným dôkazom, ktoré žalobca predložil, nebolo možné zo strany žalovaného
zaujaťrelevantnéstanovisko.Lenpreukázanieskutkovýchtvrdenížalobcomtotižumožňuježalovanému
účinne sa proti jeho tvrdeniam brániť, resp. umožňuje súdu vykonať dôkazy na posúdenie oprávnenosti
uplatneného nároku.
3.O nároku na trovy konania rozhodol okresný súd s poukazom na § 255 ods. 1 CSP tak, že procesne

úspešnému žalovanému predmetný nárok nepriznal, nakoľko mu trovy zo spisu nevyplývajú.4.Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca a domáhal sa zmeny napadnutého rozhodnutia v
podobe vyhovenia žalobe v plnom rozsahu. Namietal, že pokiaľ súd považoval návrh za neúplný, mal
žalobcu vyzvať na doplnenie v zmysle § 129 ods. 1 CSP, podľa ktorého, ak ide o podanie vo veci

samej, z ktorého nie je zrejmé, čoho sa týka a čo sa ním sleduje, alebo ide o podanie neúplné alebo
nezrozumiteľné, súd vyzve toho, kto podanie urobil, aby podanie doplnil alebo opravil v lehote, ktorá
nemôže byť kratšia ako desať dní. Podľa odvolateľa nejde o fakultatívnu možnosť ale o výslovnú
povinnosť súdu pokúsiť sa odstrániť tam uvedené vady. Keďže však súd prvej inštancie rozhodol o
neurčitom návrhu na začatie, pričom jeho rozhodnutiu nepredchádzala faktická činnosť smerujúca k

odstráneniu neúplnosti návrhu, odňal žalobcovi možnosť konať pred súdom. Ide o vadu konania v
zmysle § 365 ods. 1 písm. b/ CSP, ktorá je porušením základného práva účastníka súdneho konania na
spravodlivý súdny proces ako i nesprávnym procesným postupom v kvalifikovanej miere znemožňujúcim
realizáciu procesných práv žalobcu/odvolateľa.

5.Žalovaný sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

6.Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie podala subjektívne legitimovaná
strana sporu (§ 359 CSP) v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal vec v rozsahu
danom v ustanovení § 379 CSP a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (postupom podľa § 219
ods. 3 CSP v spojení s § 378 CSP a § 385 ods. 1 CSP a contrario) rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil

podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny.

7.Podstatou jedinej odvolacej námietky je argumentácia o nesprávnosti procesného postupu okresného
súdu, spočívajúceho v tom, že (súd) nevyzval žalobcu na odstránenie vád neúplného návrhu, hoci ho
považoval za neúplný, ale meritórne o ňom rozhodol (jeho zamietnutím v celom rozsahu).

8.Rozhodnutie súdu prvej inštancie však nie je založené na závere (uvedenom v bode 7 tohto
odôvodnenia), ktorý odvolateľ vytýka, ale dôvodom zamietnutia žaloby je neunesenie dôkazného
bremena žalobcom. Okresný súd totiž (správne) považoval predložený návrh za úplný z pohľadu opisu
podstatných a rozhodujúcich skutkových tvrdení (§ 150 ods. 1 CSP) ako i náležitostí podania (§ 127
CSP) a ani podľa názoru odvolacieho súdu nebol daný dôvod na výzvu v zmysle § 129 ods. 1 CSP (ako

tvrdí odvolateľ), nakoľko by tým už (súd) neprimerane nahrádzal aktivitu žalobcu a porušil (by) základný
princíp rovnosti sporových strán (nepožadoval by totiž náležitosti neúplného návrhu, ale ďalšie dôkazy
potrebné pre zabezpečenie procesného úspechu žalobcu). Odvolateľ totiž mylne zamieňa neúplnosť
žaloby (ktorú skutočnosť okresný súd netvrdil, ani nie je daná) ako dôvod na odmietnutie podania
a neunesenie dôkazného bremena ako dôvod pre meritórne zamietnutie žaloby. Zhrnúc opísané, k

vytýkanej nesprávnosti - t.j., že okresný súd považoval návrh za neúplný, ale na odstránenie vád
nevyzval - podľa odvolacieho súdu nedošlo.

9.Nadväzne sa síce nemožno (§ 151 CSP) v plnom rozsahu stotožniť s úvahou súdu prvej inštancie
o neunesení dôkazného bremena žalobcom (predmetom skutkových tvrdení žalobcu totiž nebolo

uzavretie zmluvy o povolenom prečerpaní), s poukazom na zodpovednosť žalobcu/odvolateľa za
obsahové vymedzenie svojho odvolania a s tým súvisiacu principiálnu viazanosť odvolacieho súdu
predostretými odvolacími dôvodmi (§ 380 ods. 1 CSP) je určujúcim to, že takúto skutočnosť odvolateľ
nenamieta. Z postulátu vymedzeného v predchádzajúcej vete totiž vyplýva, že odvolací súd nemôže
v sporovom/kontradiktórnom konaní nahrádzať nevyhnutnú procesnú aktivitu strany sporu/odvolateľa

a formulovať namiesto neho odvolacie dôvody, resp. preskúmavať rozhodnutie na základe iných, než
stranou sporu v odvolaní vznesených námietok.

11.Možno preto uzavrieť, že žalobcom predostretý/formulovaný odvolací dôvod nie je opodstatnený a z
inýchdôvodovnesprávnosťnapadnutéhorozsudkutvrdená/namietanánebola.Nazákladetohoodvolací

súd pristúpil k jeho potvrdeniu v meritórnej časti.

12.Ako vecne správny následne krajský súd vyhodnotil aj odvolaním bezprostredne nenapadnutý, ale
od meritórneho rozhodnutia závislý, výrok o trovách prvoinštančného konania, v rámci ktorého okresný
súd náležite aplikoval zásadu úspechu v spore i návrhový charakter rozhodovania o náhrade trov.

13. O nároku na trovy odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s §
262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP. Odvolateľ - žalobca nebol v odvolacom konaní úspešný, preto mu
vznikla povinnosť nahradiť protistrane odvolacie trovy v plnom rozsahu. Žalovanému však v súvislosti spredmetným odvolacím konaním žiadne trovy nevznikli. Z tohto dôvodu odvolací súd súhrnným výrokom
nepriznal nárok náhradu trov žiadnej zo strán sporu.

14.Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním senátu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Dovolanie je podľa § 420 CSP prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolanie možno odôvodniť iba tým,
že v konaní došlo k niektorej z uvedených vád. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie,
v čom spočíva táto vada.
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom. Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia

lehoty na podanie dovolania. V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a
prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti
podaného dovolania.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť zastúpenia advokátom neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.