Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 2. marec 2017

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 6C/57/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1616202472
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Nadežda Wallnerová

ECLI: ECLI:SK:OSMA:2017:1616202472.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky, sudkyňou JUDr. Nadeždou Wallnerovou, v právnej veci žalobkyne: H., proti

žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., IČO: 35 792 752, so sídlom Pribinova 25, 824 96
Bratislava, zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16,
811 04 Bratislava, o určenie neplatnosti právneho úkonu, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu žalobkyne zamieta.

Súd priznáva žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o ktorých výške rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 18.03.2016 sa žalobkyňa domáhala určenia neplatnosti

dohody o zrážkach zo mzdy č. XXXXXXXXXX uzatvorenej medzi žalobkyňou a žalovaným ako aj
náhrady trov konania. Žalobu odôvodnila tým, že dňa 17.12.2014 uzatvorila so žalovaným zmluvu o
revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX na základe ktorej žalovaný poskytol žalobkyni úver vo výške
870,- Eur a žalobkyňa sa zaviazala uhradiť poskytnutý úver mesačnými splátkami vo výške 47,54
Eur. Na zabezpečenie záväzkov vyplývajúcich zo zmluvy o revolvingovom úvere uzatvorili toho istého
dňa žalobkyňa so žalovaným dohodu o zrážkach zo mzdy. Predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy
nemá všetky náležitosti, ktoré sa pre takýto právny úkon vyžadujú. Takáto dohoda má obsahovať

označenie pohľadávky, o uspokojenie ktorej ide a výšku dohodnutých zrážok. Tieto náležitosti dohoda
neobsahovala. Dohoda neobsahovala predovšetkým výšku pohľadávky, ktorá má byť zabezpečená,
opisuje len možné spôsoby jej vzniku. Vymedzenie zabezpečovanej pohľadávky je neurčité a teda
neplatné podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. V čase uzatvárania dohody o zrážkach zo
mzdy musí byť zabezpečovaná pohľadávka presne a úplne konkretizovaná, inak by dlžník nemohol
platne prejaviť vôľu uspokojiť pohľadávku veriteľa prostredníctvom tohto zabezpečovacieho prostriedku.
Predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy predstavuje formulárovú zmluvu, ktorá nebola individuálne

dojednanáasvojímobsahomspôsobujeznačnúnerovnováhuvzmluvnompostavenístránvneprospech
spotrebiteľa - žalobkyne. Pri uzatváraní dohody žalobkyňa ako spotrebiteľ musí vedieť pohľadávku
akého druhu zabezpečuje dohoda o zrážkach zo mzdy a v akej výške. Suma 870,- Eur v bode I dohody
bola uvedená len v súvislosti s označením budúceho poskytnutia úveru na základe žiadosti o poskytnutie
revolvingového úveru. Žalobkyňa, keďže mala záujem získať úver, musela sa podrobiť vopred určenej a
sformulovanej zmluvnej podmienke o zabezpečení pohľadávky žalovaného formou dohody o zrážkach
zo mzdy bez toho, aby táto podmienka s ňou bola individuálne dohodnutá, v dôsledku čoho ide o

neprijateľnú zmluvnú podmienku spôsobujúcu hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech žalobcu, umožňujúcu žalovanému siahnuť na jeho majetok bez toho, aby mohol
zabrániť vykonávaniu zrážok zo mzdy. Neurčité bolo aj zmluvné dojednanie v dohode o zrážkach zo
mzdy týkajúce sa výšky splátok. Podľa dohody, ak nebude v ktoromkoľvek mesiaci zrážka zo mzdyvykonaná v dohodnutej výške, bez ohľadu na dôvod, má byť zrážka v nasledujúcich mesiacoch zvýšená
nad dohodnutú sumu. Neurčitosť zmluvného dojednania o výške zrážok má za následok neplatnosť
dohody. Uvedené ustanovenie predstavuje neprimerané zvýhodnenie zmluvnej strany veriteľa, ktorý

má byť uspokojený aj nad dohodnutú výšku mesačnej splátky. Naliehavý právny záujem žalobkyňa
odôvodnila tým, že žalovaný reálne vykonáva realizáciu zabezpečovacieho prostriedku, čím dochádza
bez právneho dôvodu k zásahu do jeho majetkovej sféry, pričom zamestnávateľ žalobcu rešpektujúc
uzatvorenú dohodu musí vykonávať zrážky zo mzdy žalobkyne a žalovaný sa môže na úkor žalobkyne
bezdôvodne obohacovať.

2. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že so žalobou nesúhlasí a považuje ju za nedôvodnú.
Žalobca uzatvoril dohodu o zrážkach dobrovoľne a vedome. Dohoda o zrážkach zo mzdy je zákonným
spôsobom zabezpečenia pohľadávky a teda nemôže byť neprijateľnou podmienkou v rozpore so
zákonom. Neprijateľnou podmienkou nie je dohoda, ktorá kopíruje resp. preberá obsah zákonnej úpravy.
Ďalej žalovaný poukázal na ustanovenie § 9 ods. 13 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských

úveroch účinného od 23.12.2015, podľa ktorého je dohoda o zrážkach jedným z troch prípustných
spôsobov zabezpečenia pohľadávky. Medzi žalobkyňou (ako dlžníkom) a žalovaným (ako veriteľom)
došlo k uzatvoreniu zmluvy
o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX. Pri jej uzavretí bol žalobkyni predložený aj návrh dohody o
zrážkach zo mzdy s rovnakým číslom. Z jej obsahu vyplýva, že žalobkyňa ako záujemca o úver bola

poučená (bod I., bod II.) o tom, že dohodu nie je povinná uzavrieť, že nejde o podmienku pre poskytnutie
úveru alebo samotné uzavretie zmluvy. Zároveň bola poučená aj o tom, čo je dôsledkom uzavretia
dohody (bod III.). Žalobkyňa ako prvá podpísala znenie dohody a takto podpísaný návrh predložila
žalovanému. Z podanej žaloby nie je zrejmým žiadny dôvod, pre ktorý žalobkyňa tvrdí skutočnosti
odporujúce ňou predloženej dohode o zrážkach zo mzdy. Z dohody vyplýva poučenie o dobrovoľnosti

uzavretia dohody, akou formou môže žalobkyňa odmietnuť uzavretie a čo je dôsledkom uzavretia
dohody. Uvedené sa nachádza hneď v úvodných ustanoveniach, a zároveň mu predchádza text „Text
dohody si pred jej podpísaním pozorne prečítajte.“ Rovnako aj poučenie o dôsledkoch uzavretia dohody
je v texte zvýraznené práve preto, aby priemerne opatrná osoba konajúca
s rozumne očakávateľnou mierou obozretnosti si pri prvom pozretí textu dohody všimla uvedené

skutočnosti. Hoci zákon vyžaduje uviesť dohodu len na samostatnom liste,
s uvedením poučenia a s tým, že jej uzavretie nie je povinnosťou, žalovaný aj uvedeným sa
v texte snažil graficky zvýrazniť upozornenie nielen na dôležitosť prečítania textu, ale aj na obsah
poučenia o dôsledkoch uzavretia dohody. Dohoda spĺňa všetky podmienky, ktoré určil zákon č. 250/2007
Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení od 01.05.2014, teda je uzavretá na samostatnom liste, dohodu

žalobkyňauzavrieťnemusela,dohodaobsahujepoučenieajodôsledkochjejuzavretia.Žalovanýpriamo
v prvých dvoch bodoch dohody uviedol, že žalobkyňa dohodu o zrážkach zo mzdy uzavrieť nemusí aj s
informáciou o tom, ako môže vykonať odmietnutie. V dohode je uvedené, čo takáto dohoda znamená,
aké má následky, kedy sa zrážka zo mzdy vykonáva, že už nie je potrebný súhlas dlžníka a že takýto
súhlas udeľuje priamo podpísaním dohody, že nie je potrebné žiadne súdne rozhodnutie a že vykonaním

zrážok zo mzdy dochádza k postupnému splácaniu pohľadávky. Pokiaľ ide
o námietku neobmedzenej dispozície s majetkom dlžníka, žalovaný uviedol, že dohoda
o zrážkach zo mzdy je zákonným inštitútom zabezpečenia záväzkov zmluvných strán, ktorej regulácia
je upravená osobitnými predpismi. Zákon presne stanovuje, aká suma môže byť zrazená na základe
výkonu zrážok, resp. aká čiastka musí dlžníkovi byť ponechaná ako zostatok na zabezpečenie jeho

základných životných potrieb. Dojednanie obsiahnuté v texte dohody, pojednávajúce o zvýšení zrážok
v prípade neuhradenia niektorej z predchádzajúcich zrážok v celom rozsahu, nemá za účel obchádzať
zákon zvýšením nad maximálnu povolené výšku, ale do maximálne povolenej výšky ustanovenej
zákonom. K tvrdeniu žalobcu
o neurčitosti určenia zabezpečenej pohľadávky, žalobca uviedol, že takéto tvrdenie je

v rozpore s § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktorý slúži na výklad obsahu právneho úkonu. Poukázal
na rozhodnutie NS SR sp. zn. 1Cdo 191/2009, podľa ktorého záver
o neurčitosti alebo nezrozumiteľnosti právneho úkonu predpokladá, že ani jeho výkladom nemožno
dospieť k nepochybnému poznaniu, čo chcel účastník prejaviť. Dohoda o zrážkach zo mzdy
je zabezpečovacím prostriedkom, čiže vymedzenie zabezpečenej pohľadávky bude prirodzene

odkazovať , resp. spájať sa s hlavným vzťahom, z ktorého táto pohľadávky vznikla. Označenie
pohľadávky, ktorej sa zabezpečenie týka, ako určitý nárok z konkrétneho právneho vzťahu je v tomto
prípade z hľadiska identifikácie zabezpečenej pohľadávky dostatočne určité, pretože pohľadávky sa
nezameniteľne identifikuje z hľadiska osoby oprávnenej a povinnej, z hľadiska určenia právneho vzťahuzabezpečovanej pohľadávky. Exaktné uvedenie výšky pohľadávky nie je ani v zmysle nejakej právnej
normy a ani všeobecných požiadaviek na určitosť právneho úkonu potrebné. Dohoda o zrážkach zo
mzdy môže zabezpečiť aj budúcu pohľadávku. Aj v takom prípade budú strany môcť pohľadávku

identifikovať čo do dôvodu.

3. Žalobkyňa sa na pojednávanie nedostavila, pričom predvolanie bolo žalobkyni doručené dňa
08.02.2017. Svoju neúčasť neospravedlnila a nepožiadala o odročenie pojednávania z dôležitých
dôvodov. Žalovaný svoju neúčasť ospravedlnil a žiadal konať

a rozhodnúť aj v jeho neprítomnosti. S ohľadom na vyššie uvedené súd podľa § 180 C.s.p. konal v
neprítomnosti strán..

4. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s dohodou o zrážkach zo mzdy
č. XXXXXXXXXX zo dňa 17.12.2014, žiadosťou žalovaného zo dňa 16.02.2016 o vykonávanie zrážok
zo mzdy adresovanú zamestnávateľovi žalobkyne.

5. Z dohody o zrážkach zo mzdy č. XXXXXXXXXX súd zistil, že je vyhotovená na samostatnom liste
podpísaná žalobkyňou dňa 16.12.2014 a žalovaným dňa 17.12.2014. V článku I. dohody je uvedené,
že dlžník si je vedomý, že uzavretie tejto dohody je dobrovoľné a nie je podmienkou uzavretia zmluvy
o revolvingovom úvere alebo poskytnutia úveru (revolvingu). Spoločnosť vyhlasuje, že uzavretie tejto

dohody nevyžaduje ako podmienku uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere alebo poskytnutia úveru
(revolvingu). V článku II. je uvedené, že dlžník má možnosť odmietnuť uzavretie tejto dohody tým, že
ju nepodpíše. Dlžník podpisom na tejto dohode potvrdzuje záujem uzavrieť dohodu ako prostriedok
zabezpečenia a splnenia svojich záväzkov voči veriteľovi tým, že z jeho mzdy (iného príjmu) budú
vykonávané zrážky zo mzdy v dohodnutej výške a tieto priamo poukazované spoločnosti. V článku IV.

je uvedené, že spoločnosť bude mať (má) voči dlžníkovi pohľadávku, ktorá vznikne tým, že spoločnosť
poskytne dlžníkovi na základe žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru/zmluvy o revolvingovom
úvere č. XXXXXXXXXX čiastku vo výške 870,- Eur. V článku V. si strany dojednali v zmysle § 551
Občianskeho zákonníka k zabezpečeniu pohľadávok spoločnosti uvedených v čl. I. dohody dohodu
o zrážkach zo mzdy. Ďalej je v tomto článku uvedené, že na základe tejto dohody je zamestnávateľ

dlžníka povinný vykonávať v prospech spoločnosti mesačné zrážky zo mzdy dlžníka vo výške 47,54 Eur
mesačne. Strany výslovne súhlasia s tým, že pokiaľ nebude v ktoromkoľvek mesiaci zrážka zo mzdy
vykonanávdohodnutejvýške(atozakéhokoľvekdôvodu),alevovýškenižšej,budezaúčelomriadneho
vyrovnania príslušných pohľadávok výška mesačných zrážok v najbližšom nasledujúcom mesiaci, či
mesiacoch zvýšená nad dohodnutú výšku, a to na najvyššiu prípustnú výšku v zmysle všeobecne

záväzných právnych predpisov, a to všetko do doby úhrady všetkých pohľadávok v omeškaní. Dlžník
s takýmto postupom výslovne súhlasí. Žalovaný požiadal žiadosťou dňa 16.02.2016 zamestnávateľa
žalobkyne o vykonanie zrážok zo mzdy.

6. Podľa § 137 písm. c) Civilného sporového poriadku žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä

o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie
je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

7. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa každý spotrebiteľ má právo na
ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.

8. Súd skúmal, či na podanej žalobe má žalobkyňa naliehavý právny záujem. Posúdenie, či je daný
naliehavý právny záujem, je otázkou právnej kvalifikácie rozhodujúcich skutočností. Pre žalobkyňu to
teda znamená nevyhnutnosť tvrdiť a dokázať skutočnosti, z ktorých vyplýva existencia naliehavého
právneho záujmu na žiadanom určení. Súd pritom ex offo, t. j. z úradnej povinnosti, v každom štádiu

konania skúma existenciu naliehavého právneho záujmu. Naliehavý právny záujem je daný vtedy, ak je
rozsudok pre žalobcu po právnej stránke významný, má pre neho zmysel, ak k porušeniu práva (zatiaľ)
nedošlo, ale právo žalobcu je neisté alebo ohrozené. Žalobca v postavení spotrebiteľa má zákonné
právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách vyplývajúce z § 3 ods.
3 zákona č. 250/2007 Z.z., z čoho taktiež vyplýva naliehavý právny záujem na požadovanom určení.

Žalovaný pritom predmetnú dohodu považuje za platný právny úkon na rozdiel od žalobkyne, ktorá ho
považuje za neplatný právny úkon. Postavenie žalobkyne ako spotrebiteľa (slabšej zmluvnej strany,
ktorej špecifické postavenie osvedčuje najmä právna úprava v komunitárnom práve), je tak neisté.9. Po preukázaní naliehavého právneho záujmu na strane žalobkyne na požadovanom určení, súd
následne uplatnený nárok posudzoval po vecnej stránke.

10. Podľa § 551 ods. 1 Občianskeho zákonníka uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou
dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by
boli zrážky pri výkone rozhodnutia.

11. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,

ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú
hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne
a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
12. Podľa ust. § 35 ods. 2 z.č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka právne úkony vyjadrené slovami
treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon

urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom.

13. Podľa ust. § 37 ods. 1 z.č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne
a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

14. Podľa ust. § 37 ods. 2 z.č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka právny úkon, ktorého predmetom
je plnenie nemožné, je neplatný.

15. Podľa ust. § 38 ods. 1, 2 z.č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, pokiaľ
ten, kto ho urobil, nemá spôsobilosť na právne úkony. Takisto je neplatný právny úkon osoby konajúcej

v duševnej poruche, ktorá ju robí na tento právny úkon neschopnou.

16. Podľa ust. § 39 z.č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím
obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

17. Podľa § 9 ods. 13 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (účinného odo dňa 23.12.2015), ak ďalej
nie je ustanovené inak, veriteľ nesmie sám alebo prostredníctvom tretej osoby ponúkať, vyžadovať,
dojednávať,uzavierať,alebosprostredkovaťuzavretievzájomnezávislejzmluvy,ktorásúvisísozmluvou
o spotrebiteľskom úvere, a najmä ktorej predmetom je čo aj len sčasti plnenie, ktoré je veriteľ podľa

zákona alebo v súlade s povinnosťou odbornej starostlivosti povinný poskytovať spotrebiteľovi aj bez
uzavretia takejto zmluvy. Získanie spotrebiteľského úveru nemožno podmieniť uzavretím vzájomnej
závislej zmluvy, s výnimkou poistnej zmluvy alebo zmluvy
o zabezpečení záväzku spotrebiteľa ručením, zrážkami zo mzdy a z iných príjmov alebo záložným
právom dojednaných za podmienok ustanovených zákonom, ak je to primerané vzhľadom na

spotrebiteľský úver a okolnosti jeho poskytnutia; ustanovenia tohto zákona alebo osobitného predpisu
o zákaze alebo neprijateľnosti zabezpečenia záväzku spotrebiteľa týmto nie sú dotknuté.

18. Na základe vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že dohodu o zrážkach zo mzdy ako
zabezpečovací inštitút na postupné uspokojenie pohľadávky v zmysle § 551 Občianskeho zákonníka

nie je možné považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle ustanovenia § 53 Občianskeho
zákonníka. Žalobkyňa sa žalobou domáhala určenia neplatnosti iba samotnej dohody bez vzťahu k iným
zmluvám. Žalobkyňou predložená dohoda o zrážkach zo mzdy nespôsobuje nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a ani neobmedzuje a nevylučuje práva
spotrebiteľa. To platí napriek tomu, že žalobkyňa zrejme nemala možnosť ovplyvniť obsah dohody o

zrážkach zo mzdy. Názor žalobkyne, že dohodou o zrážkach zo mzdy nemožno zabezpečiť budúcu
pohľadávku, nemá oporu v právnych predpisoch. V takom prípade by sa inštitút dohody o zrážkach
zo mzdy stal nepoužiteľným, nakoľko v čase podpisu tejto dohody nie je možné vedieť dopredu, či sa
spotrebiteľ vôbec dostane do omeškania a s akou sumou. Dohoda obsahuje výšku záväzku žalobkyne
(870,- Eur) voči žalovanému ako aj výšku splátky (47,54 Eur). V čase podpisu dohody (17.12.2014)

bola dohoda ohľadom zabezpečovanej pohľadávky dostatočne určito formulovaná. Predmetná dohoda
bola uzavretá postupom podľa Občianskeho zákonníka, ktorý povoľoval zabezpečenie spotrebiteľských
úverov prostredníctvom dohody o zrážkach zo mzdy. Súd považuje za potrebné poukázať, že aj podľa
neskoršej právnej úpravy účinnej od 23.12.2015 a to ust. § 9 ods. 13 zák. č. 129/2010 Z.z., vyplýva,že získanie spotrebiteľského úveru možno podmieniť uzavretím v tomto ustanovení vymenovaných
vzájomných závislých zmlúv, medzi ktoré patrí aj dohoda o zrážkach zo mzdy. Súd taktiež považuje za
dôležité pre platnosť dohody, že v predmetnej dohode

o zrážkach zo mzdy bola žalobkyňa výrazným písmom upozornená, že pred jej podpísaním si ju má
pozorne prečítať. Súčasne v bode I. dohody o zrážkach zo mzdy je uvedené, že uzavretie takejto dohody
je dobrovoľné a nie je podmienkou uzavretia zmluvy o úvere alebo poskytnutia úveru a v bode II. je
uvedené, že dlžník - žalobkyňa má možnosť odmietnuť uzavretie tejto dohody tým, že ju nepodpíše. V
bode III. bola žalobkyňa poučená

o dôsledkoch uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy. Z toho vyplýva, že žalobkyňa si musela byť vedomá
toho, aké dôsledky bude mať pre ňu uzavretie dohody o zrážkach zo mzdy a že bolo jej slobodným
rozhodnutím, či dohodu o zrážkach zo mzdy so žalovaným uzavrie alebo nie, pričom nie je možné
vyvrátiť, že úver by jej žalovaný poskytol aj v prípade, ak by s ním žalobkyňa tieto dohody nepodpísala.
Dohoda o zrážkach zo mzdy nepredstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, nakoľko žalobkyňa
nebola povinná ju uzavrieť a teda nespôsobila značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach. Nebol

preukázaný žiaden zákonný dôvod, ktorý má za následok neplatnosť dohody, teda nebolo preukázané,
že by dohoda nebola uzatvorená slobodne a vážne, že by nebola určitá a zrozumiteľná, dohoda ani
neobchádza zákon, ani sa neprieči dobrým mravom, ani že by žallobkyňa nemala spôsobilosť na právne
úkony. Žalobkyňa ak má za to, že zmluva o úvere, ktorú zabezpečuje dohoda o zrážkach zo mzdy
obsahuje neprijateľné podmienky, má možnosť obrátiť sa na súd s inou žalobou, predmetom ktorej by

bolo skúmanie týchto podmienok. Má teda možnosť domáhať sa iného žalobného petitu a brániť sa
proti neprijateľným zmluvným podmienkam, keď má za to, že sa nachádzajú v zmluve o revolvingovom
úvere. Žalobkyňa sa však predmetnou žalobou domáha iba určenia neplatnosti dohody o zrážkach zo
mzdy. Po preskúmaní tejto dohody, má súd za to, že dohoda o zrážkach zo mzdy spĺňa všetky náležitosti
vyžadované zákonom, neobsahuje žiadne také dojednania, ktoré by spôsobovali jej neplatnosť. Čo sa

týka zmluvy
o revolvingovom úvere, touto sa súd nezaoberal, nakoľko nebola predmetom žaloby. Súd sa nemôže
zaoberať iným nárokom ako je uplatnený v žalobe, keď ide o konanie na návrh. Súd
v danom prípade nemôže sám bez návrhu skúmať samotnú zmluvu o revolvingovom úvere, keď
predmetom konania bola iba zmluva o zrážkach zo mzdy. S poukazom na vyššie uvedené, súd považuje

žalobu žalobkyne za nedôvodnú, preto ju zamietol.

19. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

20.Podľa§262ods.1C.s.p.onárokunanáhradutrovkonaniarozhodneajbeznávrhusúdvrozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

21. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 256 ods. 1 C.s.p. O trovách
konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. Žalovaný bol v konaní plne úspešný, preto mu súd
priznal náhradu trov vo výške 100%. O výške trov rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto

rozhodnutia.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na
Okresnom súde Malacky, písomne, dvojmo.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č . 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok).