Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on

Decision was made at the court Krajský súd Nitra

Judgement was issued by JUDr. Vladimír Novotný

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Potvrdzujúce

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 8Co/842/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4114211366
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Novotný

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4114211366.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Novotného a sudcov

senátu JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD. a JUDr. Dany Kálnayovej, v právnej veci žalobcu: Home Credit
Slovakia, a.s. so sídlom Piešťany, Teplická 7434/147, IČO: 36234176, zást.: Advokátska kancelária
Goliášová Gabriela, s.r.o., so sídlom Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, IČO: 47234679, proti
žalovanému: O. P., nar. XX. XX. XXXX, P. XXX/XX, XXX XX N. pri B., občan SR, o zaplatenie
sumy 412,83 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nitra č. k.
17C/149/2014-43 zo dňa 15. decembra 2014, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanému n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou zo dňa 11. 04. 2014 sa žalobca domáhal vydania rozhodnutia súdu, ktorým by bola
žalovanému uložená povinnosť zaplatiť sumu 412,83 eura, kapitalizovaný ročný úrok z omeškania vo
výške 83,27 eura, úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 412,83 eura odo dňa 10. 04. 2014
do zaplatenia a náhradu trov konania na tom skutkovom základe, že so žalovaným uzatvoril dňa 16.
07. 2008 Úverovú zmluvu č. 3807106475 s neoddeliteľnou súčasťou Úverových zmluvných podmienok
(ÚZP), na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý spotrebiteľský úver vo výške 995,82 eura (30.000,-

Sk), ktorý žalovaný riadne nesplácal, a preto on uvedený úver zosplatnil - žalovaného listom zo dňa 28.
12. 2011 vyzval k splateniu celého zostatku úveru; dlh pozostával z istiny vo výške 88,97 eura, úroku vo
výške 30,43 eura, zosplatnenej istiny vo výške 279, 49 eura a poistného vo výške 13,94 eura.

2. Napadnutým zhora uvedeným rozsudkom Okresný súd Nitra ako súd prvého stupňa - prvej inštancie
podanú žalobu (návrh) zamietol a o trovách účastníkov konania - strán sporu voči sebe navzájom
rozhodol tak, že žalovanému (odporcovi) náhradu trov konania - sporu nepriznáva.

3. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie s poukazom na vykonané dokazovanie (a uvedený
skutkový stav), citované ustanovenia § 4 ods. 2 a 3 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch,
citovaný článok 3 b1 Smernice č. 13/1993 Rady EHS, citované ustanovenia Občianskeho zákonníka
(OZ - zákon č. 40/1964 Z. z. - § 451 ods. 2, § 52 ods. 1, § 517 ods. 1 a 2, § 40 ods. 1) a citované
ustanovenie § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia OZ,
odôvodnil nasledovne:

4.NaprávnyvzťahúčastníkovsúdaplikovalustanoveniaObčianskehozákonníka,pretožezmluvamedzi
účastníkmi má charakter spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 ods. 1 OZ.5. Žalobca vystupuje ako podnikateľ a žalovaný ako spotrebiteľ, ktorý nemá postavenie podnikateľa a
nemohol ovplyvniť obsah zmluvy ani obsah všeobecných podmienok.

6. Z tohto dôvodu dohodu uvedenú v zmluve o úvere o uplatnení Obchodného zákonníka súd prvého
stupňa vyhodnotil ako neplatnú podľa ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, jedná sa o
neprijateľnú zmluvnú podmienku.

7. Právny vzťah medzi účastníkmi založený predmetnou zmluvou o úvere je nevyhnutné posudzovať

podľa zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy bez
ohľadu na to, že zmluva o úvere je tzv. absolútny obchod (§ 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka).
S poukazom na vyššie uvedené, vychádzajúc zo zásady lex specialis derogat lex generalis, podľa ktorej
špeciálna právna úprava, ktorou v danom prípade je zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch,
ako i ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, má prednosť pred všeobecnou, ktorou je Obchodný
zákonník, je nevyhnutné predmetný právny vzťah medzi účastníkmi posudzovať podľa ustanovení

Občianskeho zákonníka a príslušných ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch.

8. V danej veci niet sporu o tom, že ide o spor zo spotrebiteľskej zmluvy, ktorú uzatvoril žalobca s
žalovaným dňa 16. 07. 2008 a z ktorej žalobca vyvodzuje svoj nárok, preto bolo dôvodné naň aplikovať
právne normy spotrebiteľského práva a to zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení

účinnom v čase vzniku právneho vzťahu (ďalej len „Zákon o spotrebiteľských úveroch“) ako lex specialis
a všeobecnú úpravu obsiahnutú v ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách
prvého stupňa.

9. Náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá pre svoju platnosť musí mať i písomnú formu, ktorej

absenciu sankcionuje jej neplatnosťou (§ 4 ods. 1 cit. zákona), sú taxatívne vymenované v ust. § 4 ods.
2 Zákona o spotrebiteľských úveroch.

10. Z formy a obsahu zmluvy, uzatvorenej medzi účastníkmi konania, je zrejmé, že sa jedná o tzv.
„formulárovú“ zmluvu, ktorej predtlač formulára mal žalobca už pripravenú a dopisoval do nej iba

konkrétne údaje týkajúce sa žalovaného, pričom žalovaný obsah tejto zmluvy žiadnym podstatným
spôsobom nemohol ovplyvniť ani neovplyvnil.

11. Okrem iného, zákonodarca v tomto ustanovení zakotvil, že zmluva o spotrebiteľskom úvere musí
obsahovaťivýšku,početatermínysplátokistiny,úrokovainýchpoplatkov(§4ods.2písm.i/cit.zákona)

apokiaľzmluvaospotrebiteľskomúvereneobsahujetietonáležitosti,poskytnutýúversapovažujezabez
úročný a bez poplatkov (§ 4 ods. 3 cit. zákona). Znamená to potom, že údaj o výške úrokov a poplatkoch
musí byť jednoznačne v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedený a nie ako sa mylne domnieva žalobca,
že postačuje pre splnenie tejto požiadavky, pokiaľ z iných údajov v zmluve uvedených je tento možné
vyvodiť alebo vypočítať .

12. V zmluve, ktorú účastníci konania uzavreli nie je uvedená výška úrokov, ani iných poplatkov, konečná
splatnosť spotrebiteľského úveru, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, text zmluvy
rieši len výšku úveru, celkovú sumu úveru a počet splátok, avšak vôbec neobsahuje žiaden údaj, ktorý
rieši termíny splátok , ako aj údaj, ktorý by sa dal považovať za konečnú splatnosť úveru a v danom

prípade, poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

13. Súd s poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu, v zmysle citovaného ustanovenia § 4 ods.
3 Zákona o spotrebiteľských úveroch je nevyhnutné poskytnutý úver považovať za bezúročný a bez
poplatkov, pričom v konaní bolo nesporne preukázané, že žalovanému bol poskytnutý úver vo výške

995,82euraazkontaplatiebodporcu</>kudňupodanianávrhubolozistené,žezpredmetnejsumybolo
uhradených 1.582,48 eura, pričom si žalobca uplatňoval zvyšok neuhradenej časti a to sumu vo výške
412,83 eura, a vzhľadom na vyššie uvedené súd návrh žalobcu v celom rozsahu zamietol, nakoľko
žalovaný ku dňu pojednávania nemal žiadny nedoplatok na pôžičke a aj z dôvodu, že predmetný
poskytnutý úver sa považoval za bezúročný a bez poplatkov.

14. O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 OSP tak, že žalovanému, ktorý mal z procesného
hľadiska úspech, právo na náhradu trov konania nepriznal, keďže tento si trovy konania neuplatnil.15. Uvedený rozsudok včas podaným odvolaním napadol len žalobca domáhajúci sa jeho zrušenia (a
vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie) eventuálne jeho zmeny tak, aby podanej žalobe
bolo v celom rozsahu vyhovené, keď požadoval aj náhradu trov konania. Súdu prvej inštancie vyčítal

nesprávne skutkové zistenia, nesprávne právne posúdenie veci a to že konanie má inú vadu, ktorá
mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Čo sa týka jeho vyjadrení o tom, aký má voči
žalovanému evidovaný dlh, má za to, že tieto skutočnosti je možné považovať za ustálený skutkový
stav. Nestotožňuje sa so závermi o tom, že zmluva sa považuje za bezúročnú a bez poplatkov a že z
tohto dôvodu bola jeho celá žaloba zamietnutá, pokladá rozhodnutie za nesprávne právne posúdenie

veci. Uzatvorenie zmluvy na vopred pripravenom tlačive - formulárový typ zmluvy je úplne bežnou
obchodnou zvyklosťou a má za to, že žiaden zákon použitie formulárového typu zmlúv nevylučuje,
ak rešpektuje ustanovenia o ochrane spotrebiteľa. Spotrebiteľ nemá v kompetencii upravovať návrhy
zmlúv, prípadne len čiastočne, stále je však na jeho vôli, či zmluvu uzavrie alebo nie, žalovaný však
do právneho vzťahu s ním vstúpil. Odmieta tvrdenie o „formálnej nedostupnosti úverovej zmluvy“
spôsobenej drobným písmom, text úverových zmluvných podmienok je pri bežnom zraku čitateľný (?

- takéto vyjadrenie odôvodnenie rozsudku postráda). Nesúhlasí s tvrdením, že zmluva neobsahuje
náležitosti v zmysle ustanovenia § 4 ods. 2 písm. g/zákona č. 258/2001 Z. z. a má za to, že zmluva
spĺňa všetky zákonom stanovené náležitosti, ktoré sú zrozumiteľné, jednoznačné a dostatočne určité,
z celkového obsahu zmluvného dojednania je možné zistiť zákonom vyžadované údaje a nemožno
obsah zmluvy vykladať príliš formálne. Strohá formalizácia náležitostí odporuje najmä zásade rovnosti

účastníkov. Bolo zrejmé, v akej lehote má byť úver splatný, keď žiadny právny predpis neurčuje, že
konečná splatnosť úveru má byť špecifikovaná konkrétnym dátumom a nie počtom mesiacov, počas
ktorých hradí dlžník jednotlivé splátky. Je neprijateľné, aby vedľajší účastník (?) tvrdil, že žalovaný nebol
oboznámený s úverovými podmienkami, ide len o čisto subjektívny názor vedľajšieho účastníka, a už
vôbec nemožno prijať záver, že úverové zmluvné podmienky nie sú aktívnou súčasťou zmluvy (takéto

zdôvodnenie napadnuté rozhodnutie neobsahuje). Tvrdenie súdu, že zmluva neobsahuje náležitosti
vyžadované v zmysle ustanovenia § 4 ods. 2 písm. i/ zákona č. 258/2001 Z. z., vychádza z nesprávneho
právnehoposúdeniaveci,vtomtoprípadesúdpochybilprizohľadneníprávnychnoriemrelevantnýchpre
prípad, a to konkrétne ustanovenia Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES o zmluvách
o spotrebiteľskom úvere - článok 10 ods. 2 písm. h/. Nezohľadnenie a nevyrovnanie sa s relevantnou

právnou normou predstavuje potom aj „arbitrárnosť“ (svojvoľnosť) súdneho rozhodnutia. V súlade s
uvedenou smernicou do predmetnej zmluvy uviedol pod bodmi 37, 38 a 43 výšku mesačnej splátky,
počet splátok a termín splatnosti splátok, takýto spôsob uvedenia podstatných obsahových náležitostí
považuje za súladný so znením uvedenej smernice, s princípom (rátio legis) celej právnej úpravy zákona
a smernice, s pojmovou nejednotnosťou zákona č. 129/2010 Z. z. a s absolútnou podstatou zmluvného

vzťahu. Zastáva preto názor, že súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odvodzuje od formalistického
znenia strohých zákonných noriem bez eurokonformného výkladu práva. Poukazuje aj na stanovisko
sudcu Ústavného súdu SR Milana Lalíka vo veci I. ÚS 547/2012. Pokiaľ je súd prvej inštancie zástancom
formalizmu, a presného výkladu práva, tak absolútne zle vyvodil zo zisteného skutkového stavu sankciu
v § 11 ods. 1 písm. a/ predmetného zákona (zrejme č. 129/2010 Z. z., účinného od 02. 04. 2010),

tak ako je uvedená ku dňu 15. 11. 2011. Lexikálnym a logickým výkladom právnej normy je možno
dospieť k záveru, že musia byť v rovine hmotného práva kumulatívne splnené podmienky dané spojkou
„a“: zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu a neobsahuje náležitosti podľa § 4 ods. 2
písm....Písomná forma právneho úkonu nikdy spochybnená nebola. Zastáva tiež názor, že predmetné
odôvodnenie rozsudku neobsahuje náležitosti tak, ako sú uvedené v ustanovení § 157 ods. 2 OSP

(Občianskeho súdneho poriadku - zákon č. 99/1963 Z. z.), čím sa mu odňala možnosť konať pred súdom
pre porušenie práva na spravodlivý súdny proces.

16. Žalovaný sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

17.Dňom1.júla2016nadobudolúčinnosťzákonč.160/2015Z.z.-Civilnýsporovýporiadok(CSP),ktorý
zákon zrušil Občiansky súdny poriadok a súčasne ustanovil, že platí aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutiajehoúčinnosti,keďprávneúčinkyúkonov,ktorévkonanínastalipredodňomnadobudnutia
jeho účinnosti, zostávajú zachované. Po 1. júli 2016 sa teda procesne postupuje podľa ustanovení
Civilného sporového poriadku.

18. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec, bez nariadenia pojednávania s
verejným vyhlásením rozsudku, viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania žalobcu a skutkovým
stavom zisteným súdom prvej inštancie a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancieje potrebné podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdiť ako (vo výroku) vecne správny a zároveň v odvolacom
konaní úspešnému žalovanému náhradu trov odvolacieho konania - nárok naň nepriznať z dôvodu, že
si svoje procesné právo neuplatnil.

19. V danej veci nebolo medzi účastníkmi konania - stranami sporu sporným to, že v prípade uzatvorenej
úverovej zmluvy sa jedná o poskytnutie spotrebiteľského úveru, ktorá činnosť je v predmete podnikania
žalobcu, podstatou pre rozhodnutie však bolo posúdenie toho, či požadovaná úverová zmluva má -
spĺňa náležitosti požadované zákonom č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch (v § 4 ods. 2), či

sa majú uplatniť (aj) ustanovenia Obchodného zákonníka (zákon č. 513/1991 Zb.), či mohla byť zmluva
uzatvorená ako tzv. formulárová zmluva na predtlači formulára vyhotovenom žalobcom, keď z posúdenia
uvedených skutočností sa potom odvíja tá skutočnosť, či žalobcovi vznikol nárok, okrem nároku na
vrátenie poskytnutých finančných prostriedkov aj na zaplatenie úrokov a poplatkov.

20. Odvolací súd vychádzajúc z odvolacích dôvodov žalobcu (odvolanie je adresované KS v Trenčíne),

ktoré niektoré smerujú proti neexistujúcim dôvodom napadnutého rozhodnutia a ktoré používajú právnu
argumentáciu zákonom č. 129/2010 Z. z. neplatným v čase vzniku zmluvného vzťahu medzi stranami
sporu, a zo záverov súdu prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí (podstatné sú zvýraznené) dospel
k záveru, že

- žalobcom uvádzaná Smernica nie je pre súd priamo záväzná (je záväzná pre členské štáty),
- bolo možné uzatvoriť tzv. formulárovú zmluvu, v ktorej žalovaný súhlasil aj s ÚZP, ako jej súčasťou,
avšakdohoduovoľbepráva(Obchodnéhozákonníka)tátozmluvaneobsahuje,rovnakoakoneobsahuje
ani vyznačenie dojednania poistenia, a dojednanie poplatkov,
- sa jedná o zmluvu o spotrebiteľskom úvere uzatvorenú výhradne v režime zákona č. 258/2001 Z. z. a

OZ, na ktorú sa ustanovenia Obchodného zákonníka nevzťahujú - od 1.4.2015 (zákona č. 102/2014 Z.
z.) toto nesporne vyplýva aj z ust. § 52 ods. 2 vety tretej OZ,
- zmluva obsahuje celkovú výšku úveru, mesačnú splátku, počet splátok, ročnú úrokovú sadzbu, RPMN,
celkové náklady spotrebiteľa, lehotu splatnosti úveru 48 mesiacov po poskytnutí úveru, pravidelnosť
mesačných splátok, počiatok splátok a deň splatnosti splátok (uvedené medzi bodmi 50 a 51),

- zmluva neobsahuje priemernú hodnotu RPMN na príslušný (obdobný) spotrebiteľský úver platnú ku
dňu podpisu zmluvy v zmysle § 4 ods. 2 písm. k/ zákona č. 258/2001 Z. z., od výšky ktorej sa odvíja
maximálna výška odplaty upravenej v tom čase (na základe § 3 ods. 10 zákona č. 258/2001 Z. z.) v
Nariadení Vlády SR č. 238/2008 Z. z.,
- zmluva neobsahuje veriteľom (žalobcom) vyžadované ručenie alebo poistenie v zmysle ust. § 4 ods.

2 písm. l (zákona č. 258/2001 Z. z., a ani uvedenie iných poplatkov § 4 ods. 2 písm. i), i keď ÚZP (v
§ 1 Hlavy 5) uvádzajú, že sú v mesačnej splátke zahrnuté (mesačný poplatok za vedenie účtu, príp.
úhrada za poistenie),
- úver je (sa považuje v zmysle § 4 ods. 3 zák. č. 258/2001 Z. z. za) bezúročný a bez poplatkov z dôvodov
neuvedenia (v zmluve) priemernej hodnoty RPMN na príslušný spotrebiteľský úver (§ 4/ ods. 2 písm.

k/, keď výška úroku a RPMN v zmluvne zjavne prekračujú maximálnu výšku v Nariadení Vlády SR č.
238/2008 Z. z.), neuvedenia výšky (iných) poplatkov a poistenia (zahrnutých do splátok - § 4 ods. 2
písm. i, l) a konečnej splatnosti úveru (§ 4 ods. písm. g/), a že teda
- pri výške plnení žalovaným žalobcovi tento žalobcovi nič nedlhuje a teda žaloba je voči nemu
nedôvodná.

21. Zo všetkých zhora uvedených dôvodov preto odvolací súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo
výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote 2
mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval
v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného
uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a aj iné podanie dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).V dovolaní sa má popri všetkých náležitostiach podania uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.