Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, October 14, 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 13CoE/67/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7110217051
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 10. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Vanca
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7110217051.2

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávnených: 1/ J. O., nar. XX.XX.XXXX, J. XX, N., 2/ W.
O., nar. XX. XX. XXXX, J. XX, N., obaja zastúpení JUDr. Tiborom Sásfaiom, advokátom so sídlom v
Ruskove, Ďurkovská 45 proti povinným: 1/ G. X., nar. XX. XX. XXXX, F. XX, N., 2/ W. X., nar. XX. 2.
XXXX, F. XX, N., o vymoženie 41 066,93 eur s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom JUDr.
Jánom Ondášom, Exekútorský úrad Košice, Mlynská 16, Košice pod sp. zn. EX 1169/2010, o odvolaní

povinných proti uzneseniu Okresného súdu Košice I č.k. 20Er/1336/2010-48 zo dňa 17.4.2013 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j euznesenie súdu prvého stupňa.

Účastníkom n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením návrhu povinných v 1. a 2. rade na zastavenie exekúcie

nevyhovel.

V odôvodnení rozhodnutia uviedol že na základe návrhu oprávnených na vykonanie exekúcie zo dňa
8. 6. 2010, ktorý bol doručený súdnemu exekútorovi dňa 24. 6. 2010, exekučného titulu, ktorým je
rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach zo dňa 12. 1. 2009, č. k. 2Cb/875/2001-299 v spojení s
rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 18. 3. 2010, sp. zn. 5 Obo 55/2009 a

poverenia na vykonanie exekúcie č. 5802 058316*, vydaného Okresným súdom Košice I dňa 13. 7.
2010, bol exekúciou poverený súdny exekútor JUDr. Ján Ondáš. Dňa 27. 3. 2013 bol súdu doručený
návrh povinných v 1. a 2. rade na zastavenie exekúcie, v ktorom navrhujú zastaviť exekúciu podľa §
57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, nakoľko podľa svojich tvrdení sú v zlej finančnej situácii, o
čom predkladajú ako dôkaz rozhodnutie Úradu práce, soc. vecí a rodiny Košice zo dňa 5. 11. 2012,
č. KE1/2012/04331/8, ktorým rozhodol o tom, že povinnej v 2. rade priznal dávku a príspevky v sume

180,80 eur mesačne od 1. 10. 2012, nakoľko je občanom v hmotnej núdzi a spĺňa nárok na pomoc v
hmotnej núdzi.

Súd prvého stupňa vec právne posúdil podľa § 57 ods. 1 písm. h), § 58 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z. z. o
súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a po preskúmaní spisového materiálu
dospel k záveru, že návrhu povinných na zastavenie exekúcie nie je možné vyhovieť. Uviedol, že pokiaľ

trvá záujem oprávnených na výkone exekúcie, nie je možné exekúciu zastaviť z dôvodu, že povinný
o sebe vyhlásil, resp. sa domnieva, že nevlastní žiaden majetok, ktorý by mohol byť postihnuteľný
exekúciou. Exekučný poriadok totiž nelimituje trvanie exekúcie a v zásade existuje možnosť, že povinní
v budúcnosti nadobudnú určitý majetok bez ohľadu na spôsob jeho nadobudnutia. Ďalej uviedol, že
uznesenia Okresného súdu Košice I, príp. iných súdov, vydané v iných exekučných veciach proti tým
istým povinným, nemajú žiadnu preukaznú hodnotu o majetkových pomeroch povinných, nakoľko súd

jednak nimi nie je viazaný a jednak majetkové pomery povinných sa od ich vydania mohli zásadným
spôsobom zmeniť. Poukázal aj na tú skutočnosť, že ak voči povinnému bolo zastavených viaceroexekúcii, vzniká tým odôvodnene vyššia pravdepodobnosť uspokojenia pohľadávky oprávnených v
tomto exekučnom konaní. Navyše nemajetnosť povinných musí byť v konaní preukázaná dostatočným
a hodnoverným spôsobom, pričom nepostačuje len vyhlásenie povinných, že sú v zlej finančnej situácii.

Z uvedených dôvodov nemal súd za preukázané, že na strane povinných existuje dôvod na zastavenie
exekúcie a preto návrhu povinných na zastavenie exekúcie nevyhovel.

Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podali v zákonnej lehote odvolanie povinní. Navrhli zmeniť
napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa a exekučné konanie zastaviť podľa § 57 ods. 1

písm. h) Exekučného poriadku z dôvodu, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam. Uviedli, že návrh na zastavenie exekúcie podali dôvodne, pretože sú v hmotnej
núdzi, sú insolventní a súd mal vyzvať súdneho exekútora, aby predložil správu o šetrení ich
majetkových pomerov počas exekúcie.

Oprávnení sa k odvolaniu povinných nevyjadrili, odvolanie bolo právnemu zástupcovi oprávnených

doručené dňa 31.5.2013.

Napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa bolo vydané vyšším súdnym úradníkom a bolo odvolaciemu
súdu predložené na rozhodnutie o odvolaní so stanoviskom sudcu súdu prvého stupňa, ktorý oznámil,
že odvolaniu nemieni vyhovieť v celom rozsahu podľa § 374 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku

(ďalej len „O.s.p.“), preto odvolanie prejednal odvolací súd.

Odvolací súd prejednal odvolanie povinných v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 212
ods. 1, 3 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“), bez nariadenia pojednávania podľa § 214
ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

Podľa § 219 ods. 2 O.s.p. odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia. Na
doplnenie jeho odôvodnenia a k odvolaniu povinných uvádza nasledovné:

V prejednávanej veci exekučné konanie bolo začaté dňa 24.6.2010, kedy bol súdnemu exekútorovi

doručený návrh na vykonanie exekúcie. Povinní doručili súdu návrh na zastavenie exekúcie dňa
27.3.2013 z dôvodu, že sa nachádzajú v hmotnej núdzi. Súd prvého stupňa návrhu povinného v 1. a
2. rade na zastavenie exekúcie nevyhovel.

Podľa § 57 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak
a) sa začala a rozhodnutie sa dosiaľ nestalo vykonateľným,
b) rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa
stalo neúčinným,
c) zastavenie exekúcie navrhol ten, kto navrhol jej vykonanie,

d) exekúcia postihuje veci alebo práva, ktoré sú vylúčené z exekúcie alebo nepodliehajú exekúcii podľa
tohto zákona alebo podľa osobitného zákona,
e) bolo právoplatne rozhodnuté, že exekúcia postihuje vec, na ktorú má niekto právo nepripúšťajúce
exekúciu (§ 55),
f) po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané,

g) exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať,
h) majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie,
i) oprávnený nezaplatí súdny poplatok za vydanie poverenia na vykonanie exekúcie,
j) pri exekúcii predajom zálohu zaniklo záložné právo a oprávnený bol záložným veriteľom.

Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku, exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení
tohto alebo osobitného zákona.

Povinní svojimi tvrdeniami a dôkazmi predloženými súdu náležite nepreukázali, že v prejednávanom
exekučnom konaní boli dané dôvody na jeho zastavenie tak, ako to predpokladá ustanovenie § 57 ods.

1 písm. h) Exekučného poriadku. Odvolanie povinných preto nie je dôvodné.

Na základe uvedeného odvolací súd zhodne ako súd prvého stupňa uvádza, že exekučný súd nie je
oprávnený na to, aby vykonával šetrenie majetkových pomerov povinného. Nemajetnosť v exekučnomkonaní musí byť preukázaná jedine súdnym exekútorom v priebehu exekúcie. Z obsahu spisu vyplýva,
že súdny exekútor JUDr. Ján Ondáš nenavrhol zastavenie exekúcie z dôvodu, že majetok povinného
nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

Odvolací súd preto dospel k záveru, že súd prvého stupňa postupoval správne, ak návrhu povinných
na zastavenie exekúcie nevyhovel, preto podľa ustanovenia § 219 ods. 1 O.s.p. napadnuté uznesenie,
ako vecne správne potvrdil.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142
ods. 1 O.s.p. tak, že účastníkom nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, pretože povinní neboli
v odvolacom konaní úspešní, preto nemajú právo na náhradu trov odvolacieho konania a ostatným
účastníkom konania preukázateľne trovy konania nevznikli, preto im neboli priznané.

Rozhodnutieboloprijatésenátomodvolaciehosúdupomeromhlasov3:0(§3ods.9zákonač.757/2004

Z. z. účinný od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.