Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 28. február 2017

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 18C/349/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6415211168
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Daniel Koneracký

ECLI: ECLI:SK:OSZH:2017:6415211168.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom, pred samosudcom Mgr. Danielom Konerackým, v právnej veci žalobcu:

EOS Investment Česká republika, s.r.o., IČO: 01411641, Praha, Novodvorská č. 994, zastúpený TOMÁŠ
KUŠNÍR s.r.o., Bratislava, Pajštúnska č. 5, proti žalovanému: S. Š., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. G., o
zaplatenie 24.654,16 CZK s prísl. takto

r o z h o d o l :

I.Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 24.654,16 CZK spolu s úrokom z omeškania vo výške
8,5% ročne zo sumy 20.068,71 CZK od 03.09.2013 do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti
tohto rozhodnutia.

II.Žalobca má nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobcasa podanoužaloboudomáhalvočižalovanémuzaplateniapeňažnejsumyvovýške24.654,16
CZK spolu s prísl., pričom takúto žalobu odôvodnil tým, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok
zo dňa 27.8.2013 uzavretej medzi postupcom Č. N.F., M.. N.. K., Q. XXXX/XX a žalobcu postúpil
postupca pohľadávku voči žalovanému na žalobcu. Žalobca ďalej poukázal na skutočnosť, že jeho
právny predchodca uzavrel so žalovaným na základe žiadosti o vydanie debetnej karty dňa 10.10.2007
zmluvu o poskytovaní súvisiacich produktov a služieb ako aj zmluvu o vydaní a používaní debetných
kariet a následne dňa 17.12.2008 zmluvu o poskytnutí úveru na sporožírovom účte. Predmetom zmluvy

o sporožírovom účte zo dňa 10.10.2007 bolo zriadenie a vedenie sporožírového účtu, ktorému bolo
pridelené číslo XXXXXXXXXX/XXXX ako aj vydanie debetnej karty k takémuto účtu, pričom predmetom
zmluvy o poskytnutí úveru zo dňa 17.12.2008 bolo poskytnutie úveru vo výške 18.000 CZK na vyššie
uvedenom sporožírovom účte. Vzhľado na skutočnosť, že sporožírový účet vykazoval nepovolený
debetný zostatok, ktorý vznikol prekročením limitu úveru, žalovaný bol vyzvaný na úhradu pohľadávky
z nepovoleného debetu s tým, že žalovaný dlžnú sumu na základe výzvy neuhradil. Výška pohľadávky
z nepovoleného debetu predstavovala ku dňu postúpenia pohľadávky sumu vo výške 24.654,16 CZK,

pričom žalovaný odo dňa postúpenia pohľadávky k dnešnému dňu neuhradil dlžnú sumu ani len
čiastočne. Keďže vznikol medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným záväzkovo-právny vzťah
uplatnil si žalobca voči žalovanému nárok na zaplatenie vyššie uvedenej peňažnej sumy.
2. O tomto nároku rozhodol súd platobným rozkazom, ktorý sa však žalovanému nepodarilo doručiť do
vlastných rúk a preto súd platobný rozkaz zrušil. Zároveň súd z dôvodu, že sa nepodarilo zistiť bydlisko
žalovaného mu ustanovil opatrovníka v zmysle § 29 OSP účinného do 30.6.2016. Žalovaný sa k podanej
žalobe písomne nevyjadril.

3. Na prejednanie podanej žaloby súd nariadil pojednávanie, ktorého sa zúčastnil právny zástupca
žalobcu, ktorý zotrval na podanej žalobe ako aj dôvodoch tam uvedených. Žalovaný sa na pojednávanie
nedostavil napriek tomu, že mu bol termín pojednávania doručený a preto súd vykonal pojednávanie v
jeho neprítomnosti v zmysle § 180 CSP.4. Súd po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu zistil nasledovný skutkový stav veci: zo
zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretou medzi právnym predchodcom žalobcu Č. N. M.. N.. a
žalobcom zo dňa 27.8.2013 a jej prílohy č. 1 vyplýva, že pohľadávka voči žalovanému vo výške

24654,16 eur bola postúpená na žalobcu. Z potvrdenia o zaplatení kúpnej ceny zo dňa 3.9.2013 vyplýva,
že kúpna cena bola za postúpené pohľadávky z vyššie uvedenej zmluvy o postúpení pohľadávok
zaplatená dňa 2.9.2013. Z oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 12.9.2013 vyplýva, že právny
predchodca žalobcu oznámil žalovanému, že svoju pohľadávku, ktoré voči nemu eviduje postúpil na
žalobcu. Zo žiadosti o vydanie debetnej karty Českej sporiteľni vyplýva, že žalovaný požiadal právneho

predchodcu o debetnú kartu I. U. K. s tým, že právny predchodca žalobcu uzavrel dňa 10.10.2007
zmluvu o sporožírovom účte Osobný účet Č. N. a o poskytovaní súvisiacich produktov a služieb. Na
základe takejto zmluvy právny predchodca žalobcu zriadil žalovanému sporožírový účet a zároveň mu
poskytoval ďalšie súvisiac služby ako aj produkty. Žalovaný sa zaviazal zaplatiť právnemu predchodcovi
žalobcu cenu za služby a produkty podľa sadzobníka. Právny predchodca žalobcu a žalovaný okrem
toho dňa 10.10.2007 uzavreli zmluvu o vydaní a používaní debetných kariet Č. N. na základe ktorej

bola žalovanému vydaná karta k účtu vedeného u právneho predchodcu žalobcu s tým, že ten sa
zaviazal dodržiavať povinnosti stanovené v zmluve. Žalovaný a právny predchodca žalobcu uzavreli
dňa 17.12.2008 zmluvu o poskytnutí úveru na sporožírovom účte na základe ktorej bol žalovanému
ako majiteľovi účtu poskytnutý úver vo výške 18.000 CZK s tým, že žalovaný sa zaviazal platiť za
takýto úver úroky vo výške 17,9% ročne. Zároveň sa žalovaný zaviazal splatiť právnemu predchodcovi

žalobcu úver spolu s úrokmi najneskôr do jedného roku od prvého čerpania úveru a v prípade splatenia
takéhoto úveru v určenej lehote môže žalovaný opätovne čerpať dojednaný úver. Žalovaný a právny
predchodca žalobcu dňa 10.10.2007 uzavreli zmluvu o poskytovaní služieb Servis 24 predmetom
ktorej bolo poskytovanie služieb priameho bankovníctva SERVIS 24 a to poskytovanie pasívnych a
aktívnych transakcií na účtoch klienta ako aj ďalších služieb. Súčasťou takéhoto zmluvného vzťahu boli

aj všeobecné obchodné podmienky Českej sporiteľne a. s. Z výzvy na zaplatenie zo dňa 2.10.2012 bol
žalovaný vyzvaný právnym predchodcom žalobcu na zaplatenie dlžnej sumy vo výške 20.088,20 CZK,
ktorá pozostávala z nepovoleného debetného zostatku vo výške 20068,71 CZK a úrokov z omeškania
vo výške 19,49 CZK. Táto výzva bola doručená žalovanému dňa 11.10.2012. Z výpisov účtu žalovaného
za obdobie od 1.1.2010 do 1.10.2012 vyplýva priebeh čerpania úveru ako aj uskutočnených vkladov zo

strany žalovaného s tým, že k 1.10.2012 bola pohľadávka žalovaného vo výške 20.068,71 eur účtovne
prevedená ako nepovolený debet. Poslednú splátku úveru uskutočnil žalovaný na účet dňa 18.6.2012
vo výške 1.800 CZK, pričom žalovaný dňa 8.6.2012 splatil takýto úver sumou 17.600 CZK a následne
ho opätovne začal čerpať a to dňa 10.6.2012 vo výške 17.800 CZK. Okrem toho dňa 28.6.2012 vykonal
posledný výber hotovosti vo výške 400 CZK.

5.Podľa článku 1, bod 1 nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 z 22. decembra 2000 o právomoci a o
uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach, toto nariadenie sa uplatní v
občianskych a obchodných veciach bez ohľadu na povahu súdu alebo tribunálu. Neuplatní sa najmä na
daňové, colné a správne veci.

6.Podľa článku 2 , bod 1 nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 z 22. decembra 2000 o právomoci a o
uznávaníavýkonerozsudkovvobčianskychaobchodnýchveciach, akniejevtomtonariadeníuvedené
inak, osoby s bydliskom na území členského štátu sa bez ohľadu na ich štátne občianstvo žalujú na

súdoch tohto členského štátu.

7.Podľa článku 3, bod 1 nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 z 22. decembra 2000 o právomoci a o
uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach, osoby s bydliskom na území

členského štátu možno žalovať na súdoch iného členského štátu len na základe princípov upravených
v oddieloch 2 až 7 tejto kapitoly.

8.Podľa článku 15, bod 1 nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 z 22. decembra 2000 o právomoci a o

uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach, vo veciach týkajúcich sa zmluvy
uzavretej spotrebiteľom na účely, ktoré nie je možné považovať za súčasť jeho podnikania alebo
povolania, sa právomoc určí podľa tohto oddielu, pričom nie sú dotknuté ustanovenia článku 4 a článku
5 bod 5, ak idea) o zmluvu o predaji tovaru na splátky alebo
b) o zmluvu o úvere splatnom v splátkach alebo zmluvu o akejkoľvek inej forme úveru, ktorým sa má
financovať predaj tovaru, alebo

c) vo všetkých ostatných prípadoch o zmluvu uzavretú s účastníkom, ktorý obchoduje alebo podniká
v členskom štáte bydliska spotrebiteľa alebo akýmkoľvek spôsobom smeruje takéto činnosti do tohto
členského štátu alebo do viacerých štátov vrátane tohto členského štátu, a zmluva spadá do rozsahu
týchto činností.

9.Podľa článku 15 bod 2 nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 z 22. decembra 2000 o
právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach, ak spotrebiteľ
uzatvorí zmluvu s účastníkom, ktorý nemá bydlisko v členskom štáte, ale má pobočku, zastúpenie alebo
inú organizačnú zložku v jednom z členských štátov, tento účastník sa na účely sporov vyplývajúcich z
činnosti tejto pobočky, zastúpenia alebo inej prevádzky považuje za účastníka s bydliskom v tomto štáte.

10.Podľa článku 16 , bod 2 nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 z 22. decembra 2000 o právomoci a o
uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach, druhý účastník zmluvy môže
žalovať spotrebiteľa len na súdoch členského štátu, v ktorom má spotrebiteľ bydlisko.

11.Podľa článku 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12. decembra 2012
o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach, toto nariadenie sa
uplatňuje v občianskych a obchodných veciach bez ohľadu na povahu súdu alebo tribunálu. Neuplatňuje
sa najmä na daňové, colné a správne veci ani na zodpovednosť štátu za úkony a opomenutia pri výkone
štátnej moci (acta iure imperii).

12.Podľa článku 18 bod 1, 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12.
decembra 2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach,
1. spotrebiteľ môže žalovať druhého účastníka zmluvy buď na súdoch členského štátu, v ktorom má
tento účastník bydlisko, alebo - bez ohľadu na bydlisko druhého účastníka - na súdoch podľa miesta
bydliska spotrebiteľa.

2. druhý účastník zmluvy môže žalovať spotrebiteľa len na súdoch členského štátu, v ktorom má
spotrebiteľ bydlisko.

13.Podľačlánku66 bod1nariadenia EurópskehoparlamentuaRady(EÚ)č.1215/2012 z12.decembra
2012oprávomociaouznávaníavýkonerozsudkovvobčianskychaobchodnýchveciachtotonariadenie

sa uplatňuje len na konania začaté, na listiny úradne vyhotovené alebo zaregistrované ako verejné listiny
a na súdne zmiery schválené alebo uzavreté od 10. januára 2015.

14.Podľa článku 1 , bod 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. č. 593/2008 zo 17. júna
2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I) toto nariadenie sa uplatňuje na situácie, v ktorých

dochádza k stretu rôznych právnych poriadkov pri zmluvných záväzkoch v občianskych a obchodných
veciach.

15.Podľa článku 6 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. č. 593/2008 zo 17. júna 2008 o
rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I) bez toho, aby boli dotknuté články 5 a 7, zmluva uzavretá

fyzickouosobounaúčel,ktorýsamôžepovažovaťzapatriacidooblastimimojejpredmetučinnostialebo
výkonu povolania (ďalej len „spotrebiteľ“), s inou osobou, ktorá koná v rámci svojho predmetu činnosti
alebo výkonu povolania (ďalej len „podnikateľ“), sa spravuje právnym poriadkom krajiny obvyklého
pobytu spotrebiteľa za predpokladu, že podnikateľ: a) vykonáva svoju obchodnú alebo podnikateľskú
činnosť v krajine obvyklého pobytu spotrebiteľa alebo

b) akýmkoľvek spôsobom smeruje takú činnosť na túto krajinu alebo niekoľko krajín vrátane tejto krajiny
a zmluva patrí do rozsahu tejto činnosti.2.

16.Podľa článku 28 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. č. 593/2008 zo 17. júna 2008
o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I) toto nariadenie sa vzťahuje na zmluvy uzavreté po

17. decembri 2009.17.Článok 1 bod 1Dohovoru o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky, otvorený na podpis v Ríme 19.
júna 1980 u stanovenia tohto dohovoru sa uplatnia na zmluvné záväzky vo veciach s medzinárodným
prvkom.

18.Článok 3 bod 1 Dohovoru o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky, otvorený na podpis v Ríme
19. júna 1980 zmluva sa spravuje právnym poriadkom, ktorý si zvolia účastníci zmluvy. Voľba musí byť
dostatočnespoľahlivovyjadrenáalebovyplývaťzustanovenízmluvyalebozokolnostíprípadu.Účastníci
si môžu zvoliť právny poriadok, ktorým sa bude spravovať celá zmluva alebo len jej časť.

19.Článok 5 bod 1, 2, 3 Dohovoru o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky, otvorený na podpis v
Ríme 19. júna 1980 tento článok sa uplatní na zmluvy, ktorých predmetom je dodávka tovaru alebo
poskytnutie služieb osobe („spotrebiteľ“), na účel, ktorý nemožno považovať za súčasť jeho podnikania
alebo povolania, ako aj na zmluvu o poskytnutí úveru na tento účel. Bez ohľadu na ustanovenia
článku 3 nemôžu účastníci zmluvy svojou voľbou práva zbaviť spotrebiteľa ochrany, ktorú mu poskytujú

imperatívne normy štátu jeho obvyklého pobytu: ak uzavretiu zmluvy predchádzala osobitná ponuka
alebo reklama v tomto štáte a spotrebiteľ podnikol v tomto štáte všetky kroky potrebné z jeho strany na
uzavretie zmluvy alebo ak druhý účastník zmluvy alebo jeho zástupca prevzal v tomto štáte objednávku
spotrebiteľa, alebo ak ide o kúpnu zmluvu a spotrebiteľ cestoval z tohto štátu do iného štátu a tam
zadal objednávku, za predpokladu, že cestu spotrebiteľovi zabezpečil predávajúci s cieľom podnietiť

spotrebiteľa, aby si tovar kúpil. Bez ohľadu na ustanovenia článku 4 sa pri absencii voľby rozhodného
práva podľa článku 3 zmluvy uzavreté za okolností uvedených v odseku 2 tohto článku spravujú právnym
poriadkom štátu obvyklého pobytu spotrebiteľa.

20.Článok 9 bod 5 Dohovoru o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky, otvorený na podpis v Ríme

19. júna 1980 ustanovenia predchádzajúcich odsekov sa nevzťahujú na zmluvu, na ktorú sa vzťahuje
článok 5 a ktorá sa uzavrela za okolností opísaných v článku 5 ods. 2. Formálna platnosť takejto zmluvy
sa spravuje právnym poriadkom štátu obvyklého pobytu spotrebiteľa.

21.Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ,

že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa
zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

22.Podľa § 498 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka, strany môžu určiť peňažné prostriedky,
ktoré sú predmetom zmluvy, aj v inej než mene euro, pokiaľ to nie je v rozpore s devízovými predpismi.

Pokiaľ sa strany nedohodnú inak, je dlžník povinný vrátiť peňažné prostriedky v mene, v ktorej sa mu
poskytli, a v tej istej mene platiť úroky.

23.Podľa § 499 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka, za dojednanie záväzku veriteľa
poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je

predmetom podnikania veriteľa.

24.Podľa § 708 ods. 1, 2 zákona č. 513/1991 Zb. o Obchodného zákonníka, zmluvou o bežnom účte sa
zaväzuje banka zriadiť od určitej doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa. Na uzavretie zmluvy
sa vyžaduje písomná forma.

25.Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba
alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; 3) v závislosti od
formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.

26.Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľom je fyzická
osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo
podnikania.

27.Podľa § 3 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, pri úveroch formou povoleného
prečerpania peňažných prostriedkov na bežnom účte poskytnutých bankou iným spôsobom ako na
kreditné karty (§ 1 ods. 3) alebo, ak nemožno určiť ročnú percentuálnu mieru nákladov, musí byť
spotrebiteľ najneskôr v čase uzatvorenia zmluvy písomne informovaný oa) úverovom limite, ak je stanovený,
b) ročnej úrokovej sadzbe a poplatkoch platných od doby, keď bola zmluva uzatvorená a podmienkach,
za ktorých môže byť zmenená a doplnená,

c) postupe a spôsobe zániku alebo ukončenia zmluvy.

28.Súd v prvom rade v danej veci skúmal či má právomoc vo veci konať. Podľa nariadenia Rady ES
č. 1215/2012 právomoc konať vo veci má súd v prípadoch ak žalovaný má bydlisko v členskom
štáte, v ktorom prebieha takéto konanie. Súd dospel k názoru, že v danom prípade ide o spotrebiteľský

vzťah nakoľko žalobca je právnická osoba vykonávajúca podnikateľskú činnosť, pričom aj jeho právny
predchodca bol právnická osoba podnikajúca v oblasti poskytovania finančných služieb a žalovaný
je fyzická osoba s tým, že v konaní nebolo preukázané, že by úver bol poskytnutý žalovanému na
výkon povolania, zamestnania resp. podnikateľskú činnosť. Z uvedeného tak vyplýva, že žalovaný má
postavenie spotrebiteľa /§ 3 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z./, pričom má bydlisko na území Slovenskej
republike kde je prihlásený na trvalý pobyt /posledná zmena trvalého pobytu sa uskutočnila v septembri

2015/ a nebolo jednoznačne preukázané, že by sa zdržiaval na území Českej republiky. Preto je daná
právomoc súdu Slovenskej republiky s poukazom na článok 18 ods. 2 nariadenia Rady ES č. 1215/2012.
Príslušnosť tunajšieho súdu bola určená podľa vnútroštátnych procesných predpisov a to podľa bydliska
žalovaného.

29.Zároveň následne súd skúmal aké právne predpisy sa majú aplikovať na tento právny vzťah a na
základe nariadenia ES o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky /Rím I/ v spojení s Dohovorom o
rozhodnom práve pre zmluvné záväzky, otvorený na podpis v Ríme 19. júna 1980, súd dospel k názoru,
že v danom právnom vzťahu ide o záväzkovo-právny vzťah s cudzím prvokom /žalobca má sídlo v
Českej republiky a žalovaný má bydlisko v Slovenskej republike, pričom v zmluva bola uzavretá na

území Českej republiky/ a je potrebné použiť ustanovenia Dohovoru o rozhodnom práve pre zmluvné
záväzky nakoľko zmluva bola uzavretá v roku 2007 resp. 2008, pričom išlo o zmluvy uzavreté pred
17.12.2009 a teda nemohol súd aplikovať nariadenie Rady ES č. 593/2008 /článok 28/. Súd na
základe Rímskeho dohovoru, ktorého členom sa stala Slovenská republika s účinnosťou od 1.8.2006 /
oznámenie Ministerstva zahraničných vecí SR č. 474/2006 Z. z./ aplikoval takýto dohovor. Vzhľadom na

skutočnosť, že ide o spotrebiteľský vzťah, pričom žalovaný ako spotrebiteľ uzavrel formulárovú zmluvu
súd aplikoval v súlade s článkom 5 takéhoto dohovoru v spojení s článkom 9 právny poriadok Slovenskej
republiky. Z týchto dôvodov súd posúdil právny vzťah podľa právneho poriadku Slovenskej republiky
a to podľa ustanovení Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka ako aj zákona č. zákona č.
258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Súd z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že

právny predchodca žalobcu Česká sporiteľňa, a.s. uzavrela so žalovaným dňa 17.12.2008 zmluvu o
poskytnutí úveru na sporožírovom účte. Súd ďalej zistil, že na základe žiadosti bolo poskytnuté zo strany
právnehopredchodcužalobcužalovanémuprávočerpaťúver18.000CZKstým,žežalovanýsazaviazal
platiť za takýto úver dojednané úroky. Ako vyplýva výpisu z účtu za vyššie uvedené obdobie tak žalovaný
čerpal takýto úver a zároveň vykonával jeho úhrady. Poslednú splátku úveru uskutočnil žalovaný na účet

dňa 18.6.2012 vo výške 1.800 CZK, pričom žalovaný dňa 8.6.2012 splatil takýto úver sumou 17.600
CZK a následne ho opätovne začal čerpať a to dňa 10.6.2012 vo výške 17.800 CZK. Okrem toho dňa
28.6.2012 vykonal posledný výber hotovosti vo výške 400 CZK. Keďže si žalovaný neplnil svoje zmluvné
povinnosti a úver ako aj úroky nesplatil dohodnutej lehote, bol v omeškaní so splnením svojho záväzku,
pričom tieto skutočnosti neboli medzi stranami sporné. Súd na základe vykonaného dokazovania tak

dospel k názoru, že žaloba žalobcu je v celom rozsahu dôvodná a preto súd uložil žalovanému zaplatiť
24.654,16 CZK nakoľko úverová zmluva vzhľadom na charakter úveru s poukazom na ustanovenie § 1
ods. 3 v spojení s § 3 ods. 6 Zákona č. 258/2001 Z. z. obsahuje zákonné náležitosti, pričom žalobca
preukázal listinnými dokladmi dôvodnosť takéhoto nároku.

30.Súd zároveň priznal žalobcovi aj úrok z omeškania vo výške 7,05 % ročne zo sumy 20.068,71 CZK
od 03.09.2013 do zaplatenia v zmysle § 517 Občianskeho zákonníka v spojení s nariadením vlády SR
č. 87/1995 Z. z. z dôvodu, že žalovaný sa dostal do omeškania s plnením peňažného dlhu.

31. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a priznal ich náhradu strane sporu -

žalobcovi voči žalovanému a to v rozsahu 100% nakoľko ten bol v konaní úspešný v celom rozsahu.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho
súdu ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici, a to v troch vyhotoveniach. V odvolaní je potrebné uviesť,

ktorému súdu je určené, spisovú značku súdneho konania, kto ho podal, ktorej veci sa týka, čo sa
ním sleduje, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie musí byť podpísané, pričom rozsah v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť
len do uplynutia lehoty na podanie odvolanie. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené
procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala

jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c)
rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie

prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti
rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré
predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedené v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na
rozhodnutie vo veci samej. Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca

podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku ( z. č. 233/1995 Z. z. o exekútoroch
a exekučnej činnosti); ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk
s maloletým, iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, návrat maloletého do cudziny pri
neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní návrh na súdny výkon rozhodnutia.