Rozhodnutie Judgement was issued on Monday, March 27, 2017

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 5C/146/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6416207387
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Kasanová
ECLI: ECLI:SK:OSZH:2017:6416207387.2

Rozhodnutie

Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudkyňou JUDr. Jarmilou Kasanovou v právnej veci
žalobkyne: T. V., C..XX.X.XXXX, D. M. Ž. C. N., P..X.. N. Č.. XXXX/XX, M. S. Ž. C. N., Námestie
Matice Slovenskej č.13, zastúpená advokátom JUDr. Dušanom Klimom, so sídlom Žiar nad Hronom,
Sládkovičova 16/61, proti žalovanému: D. V.I., C.. XX.X.XXXX, D. M. Ž. C. N., Q. N. XXX/XX, o žalobe
na zaplatenie sumy 1.540 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 1.580 € s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne,
počítaný od 8.8.2016 do zaplatenia v lehote 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia.

Súd čo do zvyšku žalobu žalobkyne z a m i e t a.

Súd žalobkyni p r i z n á v a náhradu trov konania v pomere 100 % trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala voči žalovanému zaplatenia sumy 1.540 € s úrokom z
omeškania vo výške 8 % ročne od 8.8.2016 do zaplatenia. Žalovaná suma pozostávala zo sumy
670 €, ktorú žalobkyňa uhradila Š. I. za žalovaného dňa 14.7.2016 s tým, že žalobkyňa k záväzku
pristúpila, pričom žalovaný ako dlžník o tom vedel, čiže s tým súhlasil. Zvyšnej žalovanej sumy vo výške
870 € sa žalobkyňa domáhala titulom poskytnutej pôžičky žalovanému zo dňa 15.7.2016. Žalovaného

vyzvala na zaplatenie celkovej žalovanej dlžnej sumy listom dňa 29.7.2016, ktorý žalovaný ponechal
bez povšimnutia.

2.Súd prejednal vec na pojednávaní konanom dňa 27.3.2017. Žalovaný mal doručenie riadne vykázané.
Dňa 22.3.2017 telefonicky svoju neúčasť ospravedlnil s tým, že pracuje v Čechách a nemôže sa uvoľniť
z práce. Uviedol, že s podaným návrhom súhlasí. Zároveň súhlasil, aby súd konal v jeho neprítomnosti.

3.Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, a to s mimosúdnym pokusom o pokonávku, s
Dohodu o požičaní peňazí, s Dohodou uzavretou medzi žalovaným a Š. I., s listinou o odovzdaní peňazí,
s ostatným spisovým materiálom.

4.Podľa § 534 kto sa s dlžníkom dohodne, že splní jeho záväzok voči jeho veriteľovi, má voči dlžníkovi

povinnosť poskytovať plnenie jeho veriteľovi. Veriteľovi z toho však priame právo nevznikne.

5.Podľa § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci, určené
podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého
druhu6.Podľa § 563 Občianskeho zákonníka ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym
predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie
veriteľ požiadal.

7.Podľa § 565 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie
celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené.
Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
8.Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný

platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

9.V prejednávanej veci súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žaloba žalobkyne čo do
uplatnenej istiny je dôvodná.

10.Zvykonanéhodokazovaniamalsúdpreukázané,žežalovanýakodlžníkuzavrelsoŠ.I.akoveriteľom
Dohodu, ktorá bola podpísaná overenými podpismi dňa 22.6.2016. Z uvedenej Dohody, okrem iného
vyplýva, že Š. I. zapožičal dňa 15.6.2016 dlžníkovi (žalovanému) sumu 670 €, ktorú sumu sa dlžník
zaviazal zaplatiť v splátkach po 50 € mesačne od júla 2016. Z predloženej listiny (č.l.7) o vrátení
peňazí vyplynulo, že žalobkyňa dňa 14.7.2016 vrátila Š. I. sumu 670 €. Žalobkyňa pristúpila k záväzku

žalovaného s jeho súhlasom. Keďže zaplatila dlh žalovaného, vznikla mu povinnosť uvedenú sumu 670
€ žalobkyni vrátiť. Uvedené skutočnosti žalovaný nerozporoval. Vzhľadom na to, súd žalobe v tejto časti
vyhovel.

11.Žalobkyňa v zmysle Dohody o požičaní peňazí zo dňa 15.7.2016 požičala žalovanému sumu 870

€, ktorú sa žalovaný zaviazal splácať mesačne do 20-teho dňa v mesiaci po 50 €. V prípade, pokiaľ
by žalovaný uvedenú sumu prestal splácať, žalovaný súhlasil, aby vymáhala peniaze súdnou cestou.
Žalovaný z dlhu neuhradil nič. Uvedené skutočnosti žalovaný nerozporoval. Vzhľadom na to, súd žalobe
v tejto časti vyhovel.

12.Nakoľko žalovaný je v omeškaní s plnením peňažného dlhu, prisúdil súd žalobkyni aj úrok z
omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.540 € počítaný od 8.8.2016 do zaplatenia. Pri určení
výšky úroku z omeškania vychádzal súd zo základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky,
ktorá ku dňu 8.8.2016 (prvý deň omeškania žalovaného s dlžnou sumou, výzva zo dňa 29.7.2016,
lehota na zaplatenie 8 dní) bola vo výške 5 %. Aj keď žalobkyňa súd nepredložila doklad preukazujúci

zaslanie výzvy žalovanému, súd vychádzal zo skutočnosti, že žalovaný doručenie predžalobnej výzvy
nerozporoval a ani nenamietal počiatok plynutia omeškania. Pri rozhodovaní o uplatnenom úroku z
omeškania sa súd riadil právnou úpravou úrokov z omeškania obsiahnutou v § 517 ods. 2 Občianskeho
zákonníka a § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Zb. (ďalej len „nariadenie“) v znení účinnom od 01.02.2013,
keďže záväzkový vzťah medzi stranami sporu vznikol po tomto dátume. Žalobkyňa si uplatnila úrok vo

vyššej výške a to 8 % ročne, preto súd čo do časti úroku z omeškania (3%) žalobu žalobkyne zamietol.

13.Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

14.Žalobkyňa bola v konaní úspešná v plnom rozsahu čo do istiny, neúspech mala len v časti úroku z

omeškania, preto jej súd priznal náhradu trov konania v pomere 100 % trov konania. O výške náhrady
trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods.2 CSP).

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého

rozsudku smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.Toto právo nemajú účastníci, ktorí sa ho vzdali písomne do zápisnice súdu.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo u ukladá právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže
podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. (exekučný poriadok).

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.

233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje
inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).