Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 1. marec 2017

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 1T/44/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1616010113

Dátum vydania rozhodnutia: 01. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erik Tomus

ECLI: ECLI:SK:OSMA:2017:1616010113.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky samosudcom JUDr. Erikom Tomusom v trestnej veci obžalovanej F. O., pre prečin
krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f), ods. 3 písm. b) Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní
konanom dňa 01. marca 2017, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaná:

F. O. narodená XX. R. XXXX v V., trvale bytom X. XXXX/XX, XXX XX V., prechodne bytom U. XX,
XXX XX F.,

sa uznáva vinnou, že

dňa 22.10.2015 v čase okolo 07.10 h v predajni OD Billa na Hlavnej ulici v Stupave odcudzila z regálu
4 kusy detského mlieka zn. Nutrilon 1 Pronatura 800g, ktoré si schovala do svojho ruksaku, následne
prešla cez pokladňu bez zaplatenia, po čom sa ju snažil zadržať pracovník SBS služby, ktorému utiekla,
s tým, že pri úteku jej z ruksaku vypadol jeden odcudzený kus Nutrilon 1 Pronatura, ktorý sa pritom
poškodil, čím poškodenej spoločnosti Billa s.r.o. so sídlom Bajkalská 19/A, Bratislava, spôsobila škodu
vo výške 59,96 eur a konala tak napriek tomu, že dňa 25.11.2014 jej bola príslušníkmi OO PZ Stupava
v blokovom konaní pod č. 11011162 uložená pokuta vo výške 20,- eur za priestupok proti majetku
(spočívajúci v krádeži) v zmysle § 50 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch a zároveň dňa

29.06.2015 bola trestným rozkazom okresného súdu Malacky, sp. zn. 3T/41/2015, právoplatným dňa
29.07.2015 odsúdená za prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f) Trestného zákona, začo jej bol
uložený súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov s odkladom na skúšobnú dobu v trvaní
12 mesiacov,

teda

prisvojila si cudziu vec tým, že sa jej zmocnila a bola za obdobný čin v predchádzajúcich dvanástich
mesiacoch postihnutá a za taký čin bola v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch odsúdená,

čím spáchala

prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f), ods. 3 písm. b) Trestného zákona.Za to sa
odsudzuje

podľa § 212 ods. 3 Trestného zákona, a s poukazom na § 36 písm. l) Trestného zákona, § 38 ods.
3 Trestného zákona, s použitím § 56 ods. 1 Trestného zákona, na peňažný trest vo výmere 160,-
(stošesťdesiat) eur.

Podľa § 57 odsek 3 Trestného zákona sa obžalovanej pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol
byť úmyselne zmarený, ustanovuje náhradný trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) mesiacov.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku súd obžalovanej ukladá povinnosť uhradiť poškodenej
spoločnosti: BILLA s.r.o., Bajkalská 19/A, 821 02 Bratislava , IČO: 31 347 037, škodu vo výške 59,96 eur.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Malacky podala dňa 18. marca 2016 Okresnému súdu Malacky
obžalobu z 16. marca 2016, č. 2 Pv 401/15/1106-6, na obžalovanú F. O. pre prečin krádeže podľa §
212 ods. 2 písm. f), ods. 3 písm. b) Trestného zákona, na tom skutkovom základe, ako je to uvedené
vo výrokovej časti rozsudku.

Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 01. marca 2017 obžalovaná po poučení o svojich právach
a povinnostiach urobila vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b) zákona č. 301/2005 Z. z. Trestného
poriadku, v znení neskorších predpisov (ďalej len Trestný poriadok), že je vinná zo spáchania skutku
uvedeného vo výroku tohto rozsudku. Vzhľadom na vyhlásenie obžalovanej súd postupoval primerane

podľa § 333 ods. 3, písm. c), d), f), g) a h) Trestného poriadku a vo vzťahu k tomuto skutku zisťoval,
či obžalovaná:

c) rozumie, čo tvorí podstatu skutkov, ktoré sa jej kladú za vinu, na čo obžalovaná odpovedala: Áno.

d) bola ako obžalovaná poučená o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, či jej bola daná možnosť
na slobodnú voľbu obhajcu a či sa s obhajcom mohla radiť o spôsobe obhajoby, na čo obžalovaná
odpovedala: Áno.

f) rozumie právnej kvalifikácii skutkov, ako trestného činu, na čo obžalovaná odpovedala: Áno.

g) bola oboznámená s trestnými sadzbami, ktoré zákon ustanovuje za trestné činy jej kladené za vinu,
na čo obžalovaná odpovedala: Áno.

h) sa dobrovoľne priznala a uznala vinu za spáchané skutky, ktoré sa v obžalobe kvalifikujú ako určitý

trestný čin, na čo obžalovaná odpovedala: Áno.

Súd na základe vyhlásenia obžalovanej o uznaní viny a jej kladných odpovedí na otázky uvedené v §
333 ods. 3 písm. c), d), f), g) a h) Trestného poriadku, prijal toto vyhlásenie obžalovanej o uznaní viny
zo skutku uvedeného vo výroku tohto rozsudku a zároveň vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu, v akom

obžalovaná priznala spáchanie skutku, sa nevykoná. Súd preto uznal obžalovanú za vinnú z prečinu
krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f), ods. 3 písm. b) Trestného zákona, na skutkovom základe uvedenom
vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Súd vzhľadom na prijatie vyhlásenia obžalovanej podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku

vykonal dokazovanie len ohľadne trestu a náhrady škody, a to výsluchom obžalovanej, odpisom z
registra trestov na obžalovanú, výpisom z evidencie priestupkov na obžalovanú a listinnými podkladmi
týkajúcimi sa preukázania výšky škody.

Pri ukladaní trestu obžalovanej F. O. je nevyhnutné vychádzať predovšetkým zo závažnosti prečinu, z

ktorého bola obžalovaná uznaná vinnou a ktorú určuje už zákonodarca stanovením rozpätia trestnejsadzby, pričom v danom prípade je výška trestnej sadzby stanovená zákonom (§ 212 ods. 3 Trestného
zákona) v rozpätí šesť mesiacov až na tri roky.

Súd u obžalovanej zistil poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písm. l) Trestného zákona (priznala sa
k spáchaniu trestného činu a trestný čin oľutovala), pričom pri posudzovaní priťažujúcich okolností
zistil, že obžalovaná bola pred spáchaním prejednávaného skutku súdne trestaná, avšak toto je skoršie
odsúdenie predstavuje okolnosť, ktorá je zákonným znakom prejednávaného trestného činu, preto naň
nemožno prihliadnuť ako na priťažujúcu okolnosť (§ 38 ods. 1 Trestného zákona).

Pri určovaní druhu a výmery trestu u obžalovanej súd následne povinne (§ 38 ods. 2 Trestného zákona)
prihliadol na pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, s tým, že prevažuje pomer poľahčujúcich
okolností (v pomere 1:0) a preto súd upravil trestnú sadzbu tak, že znížil hornú hranicu zákonom
ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu (§ 38 ods. 3 Trestného zákona).

Po tejto úprave bola trestná sadzba trestu odňatia slobody u obžalovanej v rozpätí šesť mesiacov až
dvadsaťšesť mesiacov.

Pri určovaní druhu trestu súd primárne vychádzal z ustanovenia § 34 ods. 6 Trestného zákona, podľa
ktorého, za trestný čin, ktorého horná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody ustanovená

v osobitnej časti Trestného zákona prevyšuje päť rokov, musí súd uložiť trest odňatia slobody. Z
uvedeného ustanovenia možno vyvodiť, že ak súd odsudzuje páchateľa za trestný čin, ktorého horná
hranica trestnej sadzby neprevyšuje päť rokov, čo je aj prípad prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm.
f),ods.3písm.b)Trestnéhozákona,nemusímuuložiťvôbectrestodňatiaslobody(§34ods.6Trestného
zákona argumentum a contrario). V takomto prípade teda môže súd uložiť aj samostatné alternatívne

tresty, prípadne aj viac z nich medzi sebou kombinovať.

Zo zistenia, že obžalovaná sa dopustila skutku v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia pre
inú jej trestnú činnosť, pre súd vyplýva, že obžalovanej nie je možné uložiť trest odňatia slobody s
podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu, pretože to vyslovene zakazuje § 49 ods. 2

Trestného zákona a § 51 ods. 1 Trestného zákona. Uvedené ustanovenia však vôbec neprikazujú, aby
v prípadoch, keď sa páchateľ dopustí úmyselného trestného činu, bolo nutné mu uložiť nepodmienečný
trest odňatia slobody. Tieto ustanovenia len upravujú, kedy nie je možné uložiť trest odňatia slobody
s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu, avšak z nich vôbec nie je možné vyvodiť
príkaz na uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody, prípadne to, že by nebolo možné uložiť,

napríklad samostatný peňažný trest, v prípadoch, keď neprichádza do úvahy aplikácia ustanovenia § 34
ods. 6 Trestného zákona, nakoľko nejde o trestný čin s hornou hranicou trestnej sadzby prevyšujúcej
päť rokov.

Súd je toho názoru, že pre nápravu obžalovanej postačí aj uloženie alternatívneho (peňažného) trestu,

ktorý nie je spojený s odňatím slobody, pričom vychádzal najmä z toho, že obžalovaná, hoci má
kriminálnu minulosť, nie je natoľko narušená osoba, aby jej bolo nutné bezpodmienečne uložiť trest
odňatia slobody. Skutku v rámci posledného odsúdenia sa dopustila tým, že v obchode ukradla 4 kusy
sladkostí v hodnote 4,51 eur. Skutku v rámci prejednávanej trestnej veci sa dopustila tým, že ukradla 3
kusy detského mlieka, a to pre jej syna, ktorý sa narodil 2 mesiace pred skutkom; peniaze na uvedený

tovar obžalovaná nemala. Hoci ide o odsúdeniahodné konanie, ide o rozdielnu pohnútku, než keby
obžalovaná kradla napr. alkohol, alebo iné pre život nepotrebné veci, čo by sa určite premietlo do
druhu a výmery trestu. O nie tak značnej narušenosti obžalovanej svedči tiež to, že od spáchania
skutku sa nedopustila žiadneho protiprávneho konania v podobe trestného činu či priestupku. Uloženie
nepodmienečného trestu odňatia slobody by výraznou mierou zasiahlo do života mladej rodiny, keď

obžalovaná si medzičasom našla prácu, pracuje aj otec dieťaťa, pričom tento sa o dieťa stará v čase
výkonu práce obžalovanou. Okrem toho rodine pomáhajú aj rodičia obžalovanej i jej svokrovci. Žije
teda usporiadaným spôsobom života. V prípade uloženia nepodmienečného trestu odňatia slobody by
obžalovanácelkomurčiteprišlaoprácuatýmajoschopnosťstaraťsaavychovávaťdieťavtomtopreňho
mimoriadne dôležitom období; štát by tak zbytočne necitlivým spôsobom zasahoval do života človeka,

ktorý už svojím správaním po spáchaní skutku preukázal určitú nápravu. V tejto súvislosti je potrebné
poukázať na zásadu, že trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv
najehorodinuajemublízkeosoby(§34ods.3Trestnéhozákona).Súdpretoobžalovanejuložilpeňažný
trestvovýške160,-eur[čojenasamejspodnejhranicitrestnejsadzby-tátobolapoúpravevzmysle§38ods. 3 Trestného zákona stanovená v rozpätí 160,- eur až 221.340,- eur (331.930 - 160 = 331.770, 1/3 z
331.770 je 110.590 a teda 331.930 - 110.590 = 221.340)] a pre prípad, že by bol výkon peňažného trestu
úmyselne zmarený stanovil súd náhradný trest odňatia slobody v trvaní šesť mesiacov. Súd pri ukladaní

peňažného trestu vychádzal aj z toho, že obžalovaná ho bude môcť uhradiť, nakoľko je zamestnaná
a má pravidelne sa opakujúci príjem, navyše obžalovanej aj finančne pomáhajú tak jej rodičia ako aj
svokrovci.

Pokiaľ ide o nárok na náhradu škody, tak súd obžalovanú zaviazal nahradiť poškodenej spoločnosti

sumu, ktorá sa rovná hodnote ukradnutých 3 kusov mlieka pre deti (59,96 eur), pričom tento nárok bol
v trestnom konaní riadne a včas uplatnený a preukázaný.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku cestou podpísaného

súdu na Krajský súd v Bratislave, pokiaľ sa oprávnené osoby nevzdali odvolania po vyhlásení tohto
rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť.
Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku (§ 309
ods. 1 Trestného poriadku). Odvolanie má odkladný účinok. V písomne podanom odvolaní je potrebné
uviesť voči ktorým výrokom rozsudku odvolanie smeruje a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku

predchádzalo.