Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, April 13, 2017

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 5Tos/25/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2616010307
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 04. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Tencer
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2616010307.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Tencera a sudcov JUDr.
Martina Žovinca a Mgr. Kristíny Ferencziovej, v trestnej veci proti obvinenej E. R. pre prečin ublíženia
na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona, v konaní o uložení ochranného psychiatrického liečenia
ústavnou formou, o sťažnosti obvinenej proti uzneseniu Okresného súdu Senica zo dňa 06.12.2016 sp.
zn. 1Nt/47/2016-29, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 13.04.2017 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 odsek 1 písm. c/ Trestného poriadku sa sťažnosť obvinenej E. R., nar. XX.XX.XXXX, z a
m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd podľa § 73 ods. 2 písm. b/ Trestného zákona obvinenej E. R. uložil
ochranné psychiatrické liečenie, ktoré podľa § 74 ods. 1 Trestného zákona nariadil vykonať ústavnou
formou.

Proti tomuto uzneseniu podala na verejnom zasadnutí obvinená sťažnosť, ktorou sa domáhala zrušenia
napadnutého uznesenia s tým, aby krajský súd predmetné rozhodnutie zrušil. V písomných dôvodoch
sťažnosti obvinená prostredníctvom svojej obhajkyne namietala, že v danej veci nie sú splnené
podmienky na uloženie ochranného liečenia ústavnou formou, nakoľko obvinená sa v súčasnosti
podrobuje ambulantnej liečbe, pravidelne navštevuje psychiatričku MUDr. E.. Obvinená taktiež riadne

dodržujestanovenúambulantnú liečbuamomentálnejejejzdravotnýstavvdobrejkondíciianevykazuje
žiadne známky duševnej poruchy. Ďalej namietala, že doteraz nebola preukázaná žiadna skutočnosť,
že by bez poskytnutia zdravotnej starostlivosti hrozilo vážne zhoršenie zdravotného stavu obvinenej.
Zároveň je toho názoru, že na základe vyhovenia nového znaleckého posudku, ktorý by zhodnotil
aktuálny zdravotný stav obvinenej, (a ktorého vyhotovenie okresný súd zamietol), by mal súd s
maximálnou istotou preukázané, či u obvinenej postačuje ambulantná liečba, alebo je nutné obvinenú

umiestniť do ústavu a podrobiť je ochrannému liečeniu ústavnou formou. V závere sťažnosti uviedla, že
okresný súd nemal s istotou preukázaný zdravotný stav obvinenej a zároveň z vykonaného dokazovania
vyplynulo, že v danej veci nie sú dôvody na uloženie ochranného liečenia ústavnou formou, pričom je
postačujúca ambulantná forma liečenia.

Krajský súd na podklade podanej sťažnosti podľa § 192 odsek 1 Trestného poriadku preskúmal
správnosť všetkých výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým mohol sťažovateľ podať sťažnosť,
ako aj správnosť postupu konania, ktoré týmto výrokom predchádzalo a tak zistil, že sťažnosť obvinenej

E. R. nie je dôvodná.Podľa § 73 ods. 1 Tr. zák., súd uloží ochranné liečenie v prípadoch uvedených v § 39 ods. 2 písm. c/ a
§ 40 ods. 1 písm. d/ alebo ak páchateľ činu inak trestného nie je pre nepríčetnosť trestne zodpovedný
a jeho pobyt na slobode je nebezpečný.

Podľa § 73 ods. 2 písm. b/ Tr. zák., súd tak môže urobiť aj vtedy, ak páchateľ spáchal trestný čin v stave
vyvolanom duševnou poruchou a jeho pobyt na slobode je nebezpečný.

Podľa § 74 ods. 1 Tr. zák., ak sa ochranné liečenie ukladá popri nepodmienečnom treste odňatia

slobody, jeho výkon sa spravidla začína po nástupe výkonu trestu v ústave na výkon trestu. V ostatných
prípadoch sa ochranné liečenie vykonáva spravidla v zariadení ústavnej zdravotnej starostlivosti. Ak
možnovzhľadomnapovahuchorobyaliečebnémožnostiočakávať,žeúčelsplníajambulantnéliečenie,
môže súd nariadiť aj tento spôsob liečenia, prípadne ústavné liečenie zmeniť na ambulantné liečenie
alebo v odôvodnenom prípade aj naopak. Ak dĺžka výkonu trestu odňatia slobody v ústave na výkon
trestu nepostačí na splnenie účelu ochranného liečenia, súd môže rozhodnúť o jeho pokračovaní v

liečebnom alebo ambulantnom zariadení.

Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že dňa 7.11.2016 bol okresnému súdu v trestnej veci proti
obvinenej E. R. pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona doručený návrh
prokurátora Okresnej prokuratúry Senica na uloženie ochranného psychiatrického liečenia obvinenej

ústavnou formou, s poukazom na to, že vzhľadom na závery znaleckého posudku vypracovaného
týkajúceho sa duševného stavu obvinenej je jej pobyt slobode pri absencii adekvátnej liečby
nebezpečný.

Okresný súd vo veci vykonal dňa 6.12.2016 verejné zasadnutie, na ktorom sa oboznámil najmä s

uznesením Okresnej prokuratúry Senica č. k. Pv 411/16/2205-10 zo dňa 14.10.2016, s uznesením
Okresného súdu Pezinok č. k. 36Pu/28/2016-39 zo dňa 22.10.2016, s prepúšťacou správou obvinenej z
hospitalizácie v PN Pezinok v októbri 2016, so správou o povesti obvinenej, s odpisom z registra trestov
obvinenej a výpisom z evidencie priestupkov obvinenej.

Z obsahu spisového materiálu ďalej vyplýva, že uznesením prokurátora Okresnej prokuratúry Senica č.
k. Pv 411/16/2205-10 zo dňa 14.10.2016, právoplatným dňa 4.11.2016, bolo podľa § 215 ods. 1 písm. e/
Tr. por. zastavené trestné stíhanie proti obvinenej E. R., nar. XX.X.XXXX pre prečin ublíženia na zdraví
podľa § 156 ods. 1 Tr. zák., ktorého sa dopustila na tom skutkovom základe, že dňa 2.7.2016 v čase
od 13.15 h. do 14.15 h. v H.-E. na adrese M. U. XXXX/XX v byte č. X na X. posch. fyzicky napadla

svoju sestru U. R. tak, že ju jedenkrát bodla kuchynský nožom do oblasti chrbta, čím jej spôsobila bodné
poranenie chrbta s dobou liečenia a PN viac ako 7 dní podľa lekárskej správy, nakoľko obvinená nebola
v čase činu pre nepríčetnosť trestne zodpovedná - trpela akútnou psychotickou poruchou s príznakmi
schizofrénie, v dôsledku čoho boli jej rozpoznávacie a ovládacie schopnosti v čase činu úplne zaniknuté.

MUDr. Júlia Halmová znalkyňa z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria (ďalej len
„znalkyňa“) na verejnom zasadnutí vypovedala, že liečba alkoholizmu že v predmetnej veci podávala
znalecký posudok č. 22/2016 zo dňa 20.9.2016, na záveroch ktorého v plnom rozsahu trvá a odporúča
uložiť obvinenej ochranné psychiatrické liečenie ústavnou formou. Obvinená v čase spáchania

skutku trpela duševnou poruchou, ktorá významným spôsobom narušila jej rozpoznávacie aj ovládacie
schopnosti, pričom sa jednoznačne jednalo o psychotickú poruchu s príznakmi schizofrénie - bola
u nej prítomná porucha vedomia, vnímania, halucinácie, blúdne ladenie, a z týchto psychotických
zážitkov vyplývalo aj jej konanie. Adekvátnou liečbou takéhoto stavu je antipsychotická liečba, na
ktorú musí byť obvinená nastavená počas hospitalizácie pri odsledovaní účinkov antipsychotickej liečby

na jej psychický stav. Obvinená bola hospitalizovaná krátko po spáchaní skutku v PN Pezinok, no v
tom čase už neboli prítomné psychotické symptómy tak, ako boli prítomné v čase spáchania skutku.
Obvinená bola hospitalizovaná krátko po spáchaní skutku v PN Pezinok, no v tom čase už neboli
prítomné psychotické symptómy tak, ako boli prítomné v čase spáchania skutku. Na základe toho
jej bola nasadená terapia sedatívami, teda spomínaný chlorprotixen 15 mg tbl. večer, čo je však

nedostatočná terapia na zvládnutie a prevenciu psychotických príznakov v budúcnosti. Diagnostický
záver z hospitalizácie v PN Pezinok sa so závermi znaleckého posudku nestotožňuje, stav obvinenej
v Pezinku bol diagnosticky hodnotený ako stav po delíriu pri metabolickom rozvrate, ktorý mal byť
spôsobený desaťdňovým dodržiavaním prísnej redukčnej diéty. Pri druhej hospitalizácii od 17. do 22.októbra 2016 bola obvinená opätovne nastavená na terapiu sedatívami a taktiež bol jej stav hodnotený
ako somaticky podmienené delírium. Vzhľadom k týmto záverom a k terapii, na ktorú bola obvinená
nastavená odporúča, aby sa obvinená podrobila adekvátnej liečbe a to liečbe antipsychotikami. Táto sa

len ťažko dá v ambulantných podmienkach realizovať, nakoľko ambulantný psychiater nemá možnosť
odsledovať všetky účinky predpísaného lieku. Svoje odporúčanie ohľadom ústavnej liečby by nezmenila
ani v prípade, že by mala k dispozícii nejaké ďalšie správy od MUDr. E. alebo od psychologičky Mgr. Q..
Riziko recidívy je u obvinenej veľmi vysoké a hrozí kedykoľvek, pri akejkoľvek psychickej záťaži, aj keď
nemusí mať stále halucinácie alebo byť v stave nejakého zmeneného vedomia.

Obvinená E. R. na verejnom zasadnutí vypovedala, že o skutku, pre ktorý bola stíhaná, vie len
sprostredkovane od matky, lebo si nepamätá, ako sa odohral. Po tom, ako sa stal skutok, bola mesiac
a pol hospitalizovaná v Pezinku. Po prepustení navštevovala znalkyňu MUDr. Halmovú a v súčasnosti
má psychiatričku MUDr. E., u ktorej bola v októbri a najbližšie k nej pôjde v januári. Každé dva týždne
chodí tiež ku psychologičke Mgr. Q., chodí k nej už dlhú dobu, i pred júlom 2016, pretože má malé dieťa,

na ktoré je sama, tak aby to lepšie zvládala. Pred júlom 2016, asi pred šiestimi rokmi, bola raz aj u
znalkyne MUDr. Halmovej. S ústavným liečením nesúhlasí, bola hospitalizovaná takmer dva mesiace a
teraz v októbri týždeň, pričom primár jej povedal, že je v poriadku a postačí jej ambulantná liečba. Pred
spáchaním skutku brala analgetiká na chrbticu, mala brať len jeden, no zobrala si niekedy aj tri, bolo v
tom čase teplo a chcela aj trochu schudnúť, takže 10 dní pila len vodu a kávu s mliekom, mala zlý pulz,

nerobilo jej to dobre. Teraz už tie analgetiká neberie, zakázala jej to lekárka. Veľmi ľutuje, že sa na niečo
také dala. Na psychiku nebrala v júli 2016 žiadne lieky, momentálne berie liek chlorprotixen v súvislosti s
liečbou schizofrénie, ktorý jej predpísala lekárka v Pezinku v lete 2016. Berie ho raz denne, večer jednu
tabletu. Po psychickej stránke sa teraz cíti dobre, super. Predmetný skutok sa podľa nej stal v súvislosti
s tým, že držala diétu, chcela si niečo dokázať, ani dobre nespala a brala aj tie analgetiká, a dopadlo to

tak, že sa ocitla v Pezinku. Zároveň uviedla, že veľmi ľutuje čo sa stalo.

Z prepúšťacej správy obvinenej z hospitalizácie v PN Pezinok trvajúcej od 17.10.2016 do 22.10.2016
krajský súd zistil, že sa jednalo o druhú psychiatrickú hospitalizáciu obvinenej v krátkom odstupe.
Matka pacientky i samotná pacientka udávali, že od predchádzajúceho prepustenia z nemocnice je

obvinená bez akýchkoľvek príznakov, užíva odporúčanú liečbu a navštevuje i psychiatra a psychológa.
Počas celého pobytu bola obvinená pokojná a spolupracovala, pričom s liečbou ako takou súhlasila bez
známok negativizmu. Ošetrujúca lekárka sa priklonila k diagnostickému záveru ako pri minulom pobyte,
teda somatické delírium pri metabolickom rozvrate, a odporučila obvinenej užívanie chlorprotixenu a
pravidelné kontroly psychiatrom a praktickým lekárom.

Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností krajský súd dospel k záveru, že postup okresného súdu v
danom prípade je primeraný a zodpovedajúci zákonu, pričom pri rozhodovaní o nariadení ochranného
psychiatrického liečenia ústavnou formou okresný súd zhodnotil všetky relevantné skutočnosti
významné pre takéto rozhodnutie. Je nepochybné, že obvinená bola v čase spáchania skutku pre

duševnú poruchu nepríčetná a bola u nej zistená akútna psychotická porucha s vysokou možnosťou
recidívy v budúcnosti, následkom ktorej by mohla byť pre spoločnosť nebezpečná. Krajský súd sa
stotožnil s názorom okresného súdu, že je tak v záujme bezpečnosti bezprostredného okolia obvinenej,
ako aj samotnej obvinenej, vychovávajúcej maloleté dieťa, podrobiť sa ústavnému ochrannému
psychiatrickému liečeniu práve za účelom predchádzania ďalšieho jej potenciálne nebezpečného

správania sa. Krajský súd zároveň vyhodnotil ako nedôvodný návrh obhajkyne obvinenej na doplnenie
dokazovania novým znaleckým posudkom o duševnom stave obvinenej, nakoľko zo záverov znaleckého
posudku, ktorý vypracovala znalkyňa MUDr. Júlie Halmovej, ako aj z vykonaného dokazovania
jednoznačne vyplýva potreba ústavného psychiatrického liečenia u obvinenej. Krajský súd zároveň v
tejto súvislosti konštatuje, že ak to bude v budúcnosti pre povahu choroby a liečebné možnosti účelné,

nič nebráni prípadnej zmene nariadeného ústavného liečenia na liečenie ambulantné.

Keďže zo strany odvolacieho súdu neboli zistené podmienky na zrušenie napadnutého rozhodnutia,
bolo potrebné rozhodnúť tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.