Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, February 15, 2017

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17CoP/37/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3515209781
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivan Kubínyi

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3515209781.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Ivana Kubínyiho, sudkyne Mgr.

Zuzany Holúbkovej a sudkyne JUDr. Gabriely Janákovej vo veci starostlivosti o mal. L. M., nar.
XX.XX.XXXX, dieťa rodičov matky L. M., bytom U. G., V. XXXX a otca P. M., bytom P., M. nad X.
XXX, zast. Advokátska kancelária JUDr. AŽALTOVIČ & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Trenčín, Potočná
650/135B, IČO: 36 857 882, dieťa v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych
vecí a rodiny Nové Mesto nad Váhom, o návrhu otca na zníženie výživného, na odvolanie otca proti
rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 18. marca 2016, č.k. 9P/98/2015-56, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd napadnutým rozsudkom zamietol návrh otca na zníženie výživného z doterajších 130
eur mesačne na 40 eur mesačne, ktorý otec odôvodnil tým, že sa podstatne zmenili jeho schopnosti a
možnosti. Od 05.01.2015 do 08.04.2015 bol evidovaný ako nezamestnaný na úrade práce s podporou v
nezamestnanosti304,50Eur,popritomsazamestnalnadohoduakopomocnýrobotníkvofirmeLogistics
servis, s.r.o., od 02.02.2015 do 08.04.2015, kde bol jeho príjem vo výške 127,31 Eur. Dňom 09.04.2015
požiadal o živnostenské oprávnenie, živnosť však 01.05.2015 prerušil z dôvodu zamestnania sa vo firme

Tank Logistik, s.r.o., kde pracoval do 30.06.2015 ako vodič s hrubým príjmom 443,80 Eur. Od 06.07.2015
pracoval s minimálnou mzdou. Od 14.09.2015 pracuje vo firme ako vodič, jeho mzda v hrubom je 532,-
Eur. Tiež má zhoršený zdravotný stav a potrebuje si vyriešiť vlastné bývanie.

2. Na základe právneho posúdenia podľa § 78, § 62 a § 75 Zákona o rodine prijal súd prvej
inštancie záver, že v konaní nebolo zo strany otca maloletej preukázané, že by jeho zdravotný stav
mu neumožňoval vykonávať prácu s oveľa vyšším príjmom, prípadne prácu, ktorú vykonával u svojho

pôvodného zamestnávateľa HEAD Logistics, s.r.o. Zo správy obvodného lekára a rovnako i zo správy
ortopéda vyplýva, že v prípade spomínanej operácie ruky išlo o bežný operačný zákrok, otec maloletej
je schopný normálnej záťaže. Existenciu iných vážnejších ochorení, ktoré by otcovi maloletej bránili vo
vykonávaní pôvodnej práce, otec maloletej nepreukázal. Súd prvej inštancie bol preto toho názoru, že
skončenie pracovného pomeru u pôvodného zamestnávateľa bolo bezdôvodné, otec maloletej sa sám,
bez akéhokoľvek vážnejšieho dôvodu, vzdal výhodného zamestnania, kde dosahoval stabilný príjem
a pokiaľ od 31.12.2014 nedosahuje pôvodný príjem, ale oveľa nižší, tak túto zmenu nemožno brať do

úvahy. K vyšším výdavkom otca na bývanie v dôsledku odsťahovania sa od svojich rodičov do prenájmu
súd prvej inštancie uviedol, že ani to nemá význam vo vzťahu k pôvodne určenému výživnému, pretože
rovnako i matka s maloletou žijú naďalej u matkiných rodičov, i keď by sa možno rovnako ako otec chcela
matka maloletej osamostatniť a prenajať si vlastné bývanie. Napokon sú prvej inštancie podotkol, žena jednej strane otec maloletej deklaruje, že dosahuje príjem v cca 500,-Eur mesačne, no na strane
druhej si prenajíma vlastné bývanie za cenu 250,-Eur mesačne, teda za cenu neprimeranú vo vzťahu k
vlastnému príjmu a hlavne vo vzťahu k tomu, že má vyživovaciu povinnosť ku svojmu dieťaťu. Súd prvej

inštancie tak pri posúdení výšky výživného vychádzal z pôvodného príjmu otca vo firme HEAD Logistics,
s.r.o. (1.838,-Eur), no ani pri súčasnom príjme otca maloletej by pôvodne určená výška výživného nebola
neprimeraná. Za najdôležitejšou skutočnosťou pre zamietnutie návrhu na zníženie výživného považoval
súd prvej inštancie, že pomery účastníkov v súčasnosti a pomery, ktorú tu boli v čase pôvodného
rozhodnutia o výživnom (02.07.2015) sú v zásade rovnaké a boli rovnaké aj v medziobdobí. O trovách

konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p.

3. Proti rozsudku podal odvolanie otec, ktorý žiadal napadnuté rozhodnutie zrušiť a vrátiť na ďalšie
konanie. Namietal nesprávny skutkový záver o výške jeho pôvodného príjmu 1.838 eur, ktorý mal otec
dosahovať zo zamestnania do 31. 12. 2014 v HEAD Logistics, s.r.o.. Pri tomto zistení vychádzal zo
záverov z iného konania (spisová značka 9 P/183/2014), ktoré nebolo právoplatne skončené a vôbec

nezohľadnil, že otec v danom zamestnaní dosahoval príjem vo výške 13 902 Kč a poberal k nemu
diety, čo však nemožno brať do úvahy pri rozhodovaní o výživnom, pretože tieto nie sú súčasťou
mzdy. V danom konaní spisová značka 9 P/183/2014 otec tiež ohľadom diét uviedol, že na stravovanie
mesačne minul približne 600 eur a na osobnú hygienu približne 120 eur. To však súd prvej inštancie
vôbec nebral do úvahy a nezohľadnil. Za nesprávne považoval otec vo svojom odvolaní aj závery súdu

prvej inštancie ohľadom ukončenia pracovného pomeru v spoločnosti HEAD Logistics, ku ktorému v
inom konaní - spisová značka 9 P/183/2014 uviedol, že o prácu spoločnosti Logistic servis sa aktívne
uchádzal už od októbra 2014, teda v čase, keď nemohol mať žiadnu vedomosť o podaní návrhu na
určenie výživného zo strany matky maloletej. O novú prácu sa uchádzal z dôvodu mimoriadnej
časovej náročnosti jeho pôvodného zamestnania, v ktorom cestami mimo domov v zahraničí trávil

niekedy 3, respektíve 4 až 6 týždňov nepretržite. Zamestnanie, o ktoré sa uchádzal malo prísľub práce
v trvaní dvoch týždňov, za ktorými mali nasledovať 2 týždne voľna a neskôr mal pracovať iba počas
pracovných dní s voľnými víkendmi. O časovo menej zaťažujúce zamestnanie sa otec uchádzal aj
z dôvodu záujmu o častejšie stretnutia s maloletou. Súd prvej inštancie sa nedostatočne zaoberal
dôvodmi skončenia pracovného pomeru u predchádzajúceho zamestnávateľa otca, pričom otázka

dôvodu ukončenia tohto zamestnania bola kľúčová pre určenie výšky príjmu, z ktorého súd vychádzal
pri rozhodovaní o výživnom. Pre riadne zistenie skutkového stavu mal súd prvej inštancie zákonné
možnosti vypočuť konateľa predchádzajúceho zamestnávateľa otca cestou dožiadaného súdu v Českej
republike, no napriek tomu sa uspokojil so žiadosťou o oznámenie dôvodov skončenia pracovného
pomeru a potom, čo na ňu neobdržal odpoveď túto neopakoval a nevyužil žiadne zákonné možnosti na

nútené splnenie požadovanej povinnosti. Ohľadom skončenia pracovného pomeru u predchádzajúceho
zamestnávateľa otec uviedol, že realita je taká že nie vždy sa v dohode o skončení pracovného pomeru
uvedie jeho dôvod. V tomto smere však súd prvej inštancie vôbec nerozlišoval rozdielnu právnu úpravu v
Českej republike, kde zamestnanec nemá možnosť požadovať uvedenie dôvodu skončenia pracovného
pomeru. Otec zotrval na tom, že pre skončenie pracovného pomeru mal vážne dôvody a súd prvej

inštancie tieto nezohľadnil. Neobstojí preto jeho záver, že otec maloletej sa vzdal bez vážnejšieho
dôvodu príjmu, ktorý dosahoval. Otec nesúhlasil ani so záverom o totožnosti pomerov v čase ostatného
rozhodovania o výživnom a v čase napadnutého rozhodnutia. Na strane otca sú zrejmé vyššie výdavky
na bývanie, keďže už nebýval u rodičov ale sám. Pritom nie je možné otca nútiť aby býval v spoločnej
domácnosti so svojimi rodičmi viac ako 20 rokov po dosiahnutí dospelosti. Za pochybenie zo strany súdu

prvej inštancie považoval otec nevysporiadanie sa so zmenou návrhu zo strany kolízneho opatrovníka.
Tiež vôbec nezohľadnil príjem matky 892 eura a jeho porovnanie s príjmom od sa 532 eura hľadiska
§ 62 ods. 1 zákona o rodine.

4. Matka vo vyjadrení k odvolaniu detailne uviedla viaceré okolnosti súvisiace s výživným na maloletú

a dlhodobým priebehom financovania jej potrieb. Napadnuté rozhodnutie považovala za vecne správne
a žiadala ho potvrdiť.

5. Kolízny opatrovník vyjadrenie k odvolaniu nepodal.

6. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec v zmysle ust. § 380 ods. 1 CSP v spojení s § 59 a nasl.
CMP bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu
prvej inštancie je potrebné potvrdiť podľa § 387.7. V prvom rade je potrebné uviesť zásady rozhodovania o zmene výšky výživného. Zmena výšky

vyživovacej povinnosti, ktorá bola predmetom konania aj v tomto prípade, je možná iba vtedy, ak došlo
na strane výživou povinných osôb alebo výživou oprávnenej osoby k zmene pomerov (ust. § 78 ods. 1
Zákona o rodine). Pritom postačuje, ak k podstatnej zmene pomerov dôjde čo i len na strane jedného
zo subjektov právneho vzťahu výživného na maloleté dieťa. Podľa ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine,
dohodyasúdnerozhodnutiaovýživnom možnozmeniť,aksazmenia pomery.Prirozhodovaníozmene

výživného treba porovnať okolnosti dôležité pre určenie výživného tak v čase skoršieho rozhodnutia,
ako aj v čase nového rozhodnutia. Zmenou pomerov sa rozumie výrazná, dlhší čas trvajúca zmena
tých okolností (či už na strane oprávneného alebo povinného), ktoré boli podkladom predchádzajúceho
rozhodnutia súdu o výživnom. Ide napríklad o také zvýšenie alebo pokles zárobku, či iných príjmov,
prípadne ostatného majetku, ktoré ovplyvní situáciu povinného, a to nielen na krátky čas. Takou zmenou
pomerov môže byť tiež vyšší vek dieťaťa, prípadne rozšírenie alebo zúženie vyživovacej povinnosti

rodiča kvo vzťahu k iným osobám a pod. Podľa ods. 3 tohto zákonného ustanovenia pri posudzovaní,
či došlo k zmene pomerov podľa ods. 1, sa vždy musí prihliadnuť na vývoj životných nákladov. Pri
rozhodovaní o výživnom v dôsledku zmeny pomerov sa v každom prípade použijú zásady, ktoré sú
rozhodujúce pre určovanie príslušného druhu výživného. Zároveň je pri zmene výživného významná
zásada, že skoršie určené výživné je možné zmeniť len vtedy, ak sa výrazne zmenia rozhodujúce

okolnosti, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia, a to tak na strane oprávneného, t.j.
dieťaťa ako aj na strane povinného, t.j. rodiča. Rozhodnutie o zmene výšky výživného nesmie nanovo
prehodnocovať východiská predchádzajúceho rozhodnutia. Zmena výšky výživného teda nesmie byť
založená na revízii predchádzajúceho rozhodnutia. Najmä uvedený záver je významný v tomto konaní.

8. Z obsahu spisu vyplýva, že manželstvo rodičov maloletej bolo rozvedené rozsudkom OS NM
9P/226/2014-36 zo dňa 2.7.2015, ktorým bola maloletá zverená do osobnej starostlivosti matky a otcovi
bolo určené výživné 130 eur mesačne. Uvedené predstavuje aj východiskové tvrdenia návrhu otca na
zníženie výživného. Z rozvodového spisu potom vyplýva, že ohľadom práv a povinností k maloletej

bola medzi rodičmi uzatvorená rodičovská dohoda. V rámci nej teda otec, najlepšie poznajúci svoje
pomery, súhlasil s výživným vo výške 130 eur mesačne. Ako potom vyplýva z návrhu otca na zníženie
výživného, boli pomery otca cca pol roka pred uzavretím rodičovskej dohody takéto: Od 05.01.2015 do
08.04.2015 bol evidovaný ako nezamestnaný na úrade práce s podporou v nezamestnanosti 304,50
Eur, popritom sa zamestnal na dohodu ako pomocný robotník vo firme Logistics servis, s.r.o., od

02.02.2015 do 08.04.2015, kde bol jeho príjem vo výške 127,31 Eur. Dňom 09.04.2015 požiadal o
živnostenské oprávnenie, živnosť však 01.05.2015 prerušil z dôvodu zamestnania sa vo firme Tank
Logistik, s.r.o., kde pracoval do 30.06.2015 ako vodič s hrubým príjmom 443,80 Eur.. Pokiaľ za týchto
pomerov tvrdených samotným otcom, považoval on sám za primerané výživné sumu 130 eur mesačne
a najlepšie poznajúc svoje možnosti dobrovoľne sa k jej plateniu zaviazal, nemožno v zmysle vyššie

uvedeného toto výživné a pomery z ktorých vychádzalo nanovo prehodnocovať. Súčasne za žiadnych
okolností nemožno považovať za dôvodné ani zníženie uvedeného výživného, a to ani pri otcom
tvrdenom príjme v čase vydania napadnutého rozhodnutia vo výške 532 eur brutto. Aj tento je totiž
vyšší ako jeho príjem pri poslednom rozhodnutí o výživnom (443,80 eur brutto) . Bez ohľadu na
správnosť odvolaním napadnutých záverov súdu prvej inštancie ohľadom východiskového príjmu otca

stanoveného v napadnutom rozhodnutí na sumu 1.838 eur, je napadnuté rozhodnutie o zamietnutí
zníženia výživného vo výroku vecne správne aj pokiaľ by jeho východiskom bol otcom tvrdený hrubý
príjem 532 eur. To aj za situácie, že otcovi odsťahovaním sa z rodičovského vzrástli výdavky na bývanie.
Zabezpečenie si samostatného bývania oproti bývaniu u rodičov nepredstavuje výdavok, ktorý by mal
prednosť pred platením výživného v zmysle § 62 ods. 5 Zákona o rodine, a preto naň pri rozhodovaní

o výživnom nie je možné prihliadať. Napokon ani vyšší príjem matky oproti príjmu otca deklarovanému
vo výške 532 eur mesačne nie je dôvodom pre zníženie výživného z jeho strany, pretože k významnej
zmene príjmu matky oproti poslednému rozhodnutiu o výživnom pri rozvode nedošlo a jej príjem je
prakticky od rozvodu nezmenený. Ani v tomto smere teda nedošlo oproti stavu v čase posledného
rozhodnutia k zmene okolností rozhodujúcich pre určenie výšky výživného. Čo sa týka zmeny stanoviska

kolízneho opatrovníka, na ktorú podľa otca súd prvej inštancie nesprávne nereagoval, tá pri uvedených
východiskáchnepredstavujeokolnosť,ktoroubybolopotrebnésazostranysúduprvejinštancieosobitne
zaoberať.9. Vzhľadom na uvedené odvolací súd napadnuté rozhodnutie potvrdil

10. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 CSP
v spojení s ust. § 52 CMP.

11. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednomyseľne

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).