Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, April 10, 2017

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11Co/63/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2117200926
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 04. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Hýbelová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2117200926.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Hýbelovej a členov Mgr.
Fedora Benku a Mgr. Kataríny Arnouldovej, v právnej veci žalobkyne: M. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom C. Y. XX/XX, U., zastúpená splnomocnencom Mgr. V. T., nar. XX.XX.XXXX, Y. X, H., proti
žalovanému: H. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom W. XX, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti,
o návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu

Okresného súdu Trnava zo dňa 25. januára 2017, č.k. 11C/9/2017-48, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti potvrdzuje.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie uznesením napadnutým odvolaním nariadil neodkladné opatrenie, ktorým nariadil
žalovanému, aby sa dočasne zdržal predaja, darovania, založenia, prenajatia, zaťaženia, užívania,
dania do užívania inej tretej osobe nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v k.ú. U. zapísanej na LV č. XXXX,

vedenom Okresným úradom Hlohovec - katastrálnym odborom, ako byt č. X na X. podlaží bytového
domu súp.č. XX postaveného na parc.č. 570 v U., na ulici C. Y., vrátane podielu na spoločných častiach
a spoločných zariadeniach domu o veľkosti 7089/26660, a aby strpel užívanie tejto nehnuteľnosti
žalobkyňou, a to až do právoplatnosti skončenia konania vo veci samej. Vo zvyšku sa návrh na
nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Z odôvodnenia uznesenia vyplynulo, že žalobou zo dňa
17.01.2017 doručenou súdu dňa 18.01.2017 sa žalobkyňa domáhala určenia, že je výlučnou vlastníčkou

nehnuteľností v k.ú. U., zapísaných na Okresnom úrade Hlohovec - katastrálny odbor, na LV č. XXXX,
ako2-izbovýbytč.XnaX.podlažíoúžitkovejploche70,89m2,nachádzajúcisavbytovomdome,ktorýje
postavený na parcele č. 570 v U., na C. Y., súp.č. XX, ako i podiel na spoločných častiach a zariadeniach
vo veľkosti 7089/26660. Spolu so žalobou doručila aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia,
ktorým sa domáhala, aby súd zakázal žalovanému prevod, predaj, darovanie, založenie, prenajatie,
zaťaženie užívanie, danie do užívania inej tretej osobe, vstup do predmetných nehnuteľností a zároveň

zakázať vysťahovanie žalobkyne z predmetnej nehnuteľnosti a strpenie užívania tejto nehnuteľnosti
žalobkyňoudorozhodnutiavovecisamej. Návrhnanariadenieneodkladnéhoopatreniaodôvodnilatým,
že spolu so zomrelým manželom boli vlastníkmi predmetnej nehnuteľnosti. V roku 2013 sa skontaktovali
so žalovaným, s ktorým sa dohodli, že im požičia peniaze, ale chcel mať pohľadávku zabezpečenú,
preto dňa 12.11.2013 išli k notárke, kde im bola predložená zmluva na podpis a bolo im vysvetlené,
že je to na zabezpečenie pohľadávky, avšak jednalo sa o podpis kúpnej zmluvy na nehnuteľnosť, s

právom spätnej kúpy pre žalobkyňu a jej manžela. Formou dodatku bolo dohodnuté, že žalobkyňa
spolu s manželom budú splácať peniaze po dobu 36 mesiacov, mesačne sumu 325 eur, čím vyplatia
žalovanému sumu 11.700 eur. Po podpise týchto zmlúv bolo vyplatené žalobkyni a jej manželovi 9.000
eur, nakoľko 2.700 eur mala byť odmena žalovaného za požičanie peňazí. Manžel žalobkyne zomrel
XX.XX.XXXX. Do konca roku 2016 bolo žalovanému vyplatené v splátkach 9.230 eur. V novembri
žalobkyňa kontaktovala žalovaného za účelom uplatnenia práva spätnej kúpy, žalovaný to odmietol

s tvrdením, že mali vrátiť 11.700 eur, kúpnu zmluvu považuje za platnú. Navrhol, že žalobkyni vyplatí
doposiaľ ňou zaplatenú sumu a jemu zostane nehnuteľnosť. Žalobkyňa v predmetnej nehnuteľnosti rokybýva, nemá inú možnosť bývania ani finančne si iné bývanie zabezpečiť. Predmetnú zmluvu o predaji
nehnuteľnosti považovala za zabezpečenie pohľadávky. Nikdy nemala ani jej manžel záujem byt predať.
Hocicenapredmetnejnehnuteľnostijepribližne45.000eur,vpredmetnejzmluvejekúpnacenauvedená

11.700 eur. Žalobkyňa s manželom mali záujem o uzavretie zmluvy o pôžičke, kde bola ochotná do
jej splatenia ručiť bytom, v žiadnom prípade nie bez ďalšieho nehnuteľnosť predať žalovanému, a to
ani za uvedenú ani za žiadnu inú sumu. Uzavretie kúpnej zmluvy tak nebolo vážnou vôľou žalobkyne.
Vzhľadom na uvedené má zato, že titul nadobudnutia vlastníckeho práva žalovaného od žalobkyne je
právnym úkonom absolútne neplatným, a preto sa domáha určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti .

Žalobkyňa nemá inú možnosť bývania, pohľadávku má žalovaný uhradenú. Uplatnila si aj predkupné
právo, navrhovala takisto dohodu, ktorá bola dokonca výhodnejšia pre žalovaného, napriek tomu nemal
záujem dohodnúť sa, odmietol previesť nehnuteľnosť do jej vlastníctva. Právne súd prvej inštancie vec
posúdil podľa § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, ods. 2 psím .c), d), § 326 ods. 1, 2, § 328 ods. 1-3, §
329 ods. 1,2, § 330 ods. 1, 2, § 331 ods. 1-3, § 332, § 333, § 334 Zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný
sporový poriadok. Skonštatoval, že neodkladné opatrenie je prostriedkom naliehavej procesnej ochrany

a je určené na riešenie takých situácií, kde je potrebný rýchly zásah súdu, rýchla úprava pomerov
strán sporu. Predpokladom nariadenia je, aby sa aspoň osvedčila potreba neodkladnej úpravy, o ktorej
nemôžu byť vážne pochybnosti. Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením
nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich
zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie, čo pre krátkosť času

zvyčajne nie je ani dobre možné. Je nutné, aby boli splnené základné predpoklady pre nariadenie
neodkladného opatrenia a to buď potreba dočasnej úpravy pomerov strán sporu alebo existencia reálnej
obavy, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Súdna prax vyžaduje i naplnenie podmienky,
že neodkladným opatrením sa nesmie vytvoriť nenávratný, nenapraviteľný stav v právnych vzťahoch
strán a že ujma povinného nesmie byť neprimeraná výhode, ktorú nariadením neodkladného opatrenia

získa druhá strana. Súd sa oboznámil s návrhom ako aj s prílohami, pričom mal za osvedčené, že
žalobkyňa a jej manžel ako predávajúci a žalovaný ako kupujúci uzavreli dňa 12.11.2013 kúpnu
zmluvu s právom spätnej kúpy, pričom predmetom bol predaj predmetného bytu. Kúpna cena bola
dojednaná vo výške 11.700 eur a mala byť zaplatená pri podpise zmluvy. Zmluvné strany si dohodli,
že predávajúci má právo spätnej kúpy nehnuteľnosti, najneskôr v lehote do 01.01.2017 a zmluvne

dohodnutú kúpnu cenu a v prípade neuplatnenia práva spätnej kúpy a neuhradenia kúpnej ceny vo
výške 11.700 eur najneskôr v lehote 36 mesiacov odo dňa podpisu predávajúci strácajú definitívne
právo spätnej kúpy nehnuteľnosti a kupujúci sa stávajú definitívnym vlastníkom. Ďalej mal súd za
preukázané, že dňa 12.11.2013 uzavreli zmluvné strany aj dodatok k zmluve, v ktorom sa dohodli
na splátkovom kalendári, podľa ktorého bude predávajúci platiť vždy k 25. dňu v mesiaci čiastku

325 eur, poplatky za služby spojené s užívaním bytu budú hradiť predávajúci a v prípade omeškania
s platbou je kupujúci oprávnený predávajúcemu vyúčtovať zmluvnú pokutu vo výške 0,5% z dlžnej
sumy platby za každý deň omeškania. Z LV č. XXXX pre k.ú. U. vyplýva, že žalovaný je vedený ako
výlučný vlastník spornej nehnuteľnosti, bytu a príslušného podielu na spoločných častiach a spoločných
zariadeniach domu, pričom ako titul nadobudnutia je uvedená kúpna zmluva s právom spätnej kúpy,

vklad č. V 2099/13 zo dňa 13.12.2013. Žalovaný listom zo dňa 17.01.2017 vyzval žalobkyňu na
vypratanie nehnuteľnosti. Pri zohľadnení všetkých relevantných okolností prípadu v danom štádiu, súd
zhodnotil situáciu ako dôvod na dočasné obmedzenie vlastníckeho práva žalovaného k predmetnému
bytu uložením mu povinnosti zdržať sa prevodu, predaja, darovania, založenia, prenajatia, zaťaženia,
dania do užívania predmetnej nehnuteľnosti inej tretej osobe, t.j. nakladania s nehnuteľnosťou a tiež

uložením mu povinnosti strpieť užívanie tejto nehnuteľnosti žalobkyňou. Pre nerušené judikovanie súdu
vo veci samej je totiž s prihliadnutím na predmet sporu (určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti)
dôvodné až do skončenia konania vo veci samej na istý čas obmedziť právo žalovaného disponovať
s uvedenou nehnuteľnosťou. V prípade nakladania s nehnuteľnosťou by totiž mohlo byť zmarené,
prípadnesťažené uplatnenieprávažalobkyne,čímhrozínebezpečenstvobezprostrednehroziacejujmy.

Žalobkyňa osvedčila potrebu neodkladnej úpravy, keď podaná žaloba nie je očividne vylúčená, pričom
pre konečný záver o úspešnosti žaloby bude vykonané dokazovanie. Okrem toho žalobkyňa predmetný
byt dlhodobo užíva, inú možnosť bývania nemá, pričom nie je vylúčené, že v prípade vyhovenia žalobe
bude v katastri nehnuteľnosti zapísaná ako jeho vlastník. Nariadeným neodkladným opatrením sa tak
poskytuje žalobkyni dočasná ochrana pred stratou obydlia, pretože sa dočasne do rozhodnutia súdu vo

veci samej znemožní žalovanému nakladať s predmetnou nehnuteľnosťou a umožní sa tak žalobkyni v
predmetnej nehnuteľnosti ďalej bývať, keďže ide o jej jedinú možnosť bývania. Žalovaný sa domáha aj
vypratania nehnuteľnosti žalobkyňou a teda je daná naliehavosť neodkladného opatrenia aj v tejto časti.
Nariadené neodkladné opatrenie nie je pritom neprimeraným zásahom do práv žalovaného, pretože málen dočasný charakter a nemení sa ním podstata vecného práva žalovaného, jeho vlastnícke právo k
predmetnej nehnuteľnosti. Nariadením opatrenia sa teda nevytvorí nenávratný a nenapraviteľný stav
v právnych vzťahoch strán sporu, iba sa pre nerušené judikovanie vo veci samej dočasne zabráni

žalovanému nakladať s nehnuteľnosťou a umožní sa žalovanej nerušené bývanie v nej. V dôsledku
nariadeného neodkladného opatrenia nevznikne neprimeraná ujma na strane žalovaného ani nevznikne
neprimeraná výhoda na strane žalobkyne. Pokiaľ ide o zákaz vstupu žalovaného do bytu, v tejto časti
považoval súd návrh za nedôvodný, nakoľko nedotknuteľnosť obydlia je chránená, žalovaný v zmysle
ustanovenia článku 21 ods. 1 Ústavy SR nie je oprávnený vstúpiť do obydlia žalovanej bez jej súhlasu,

preto nie je potrebné v tejto časti nariaďovať neodkladné opatrenie. Rovnako bol návrh nedôvodný
v časti uloženia zákazu žalovanému vysťahovať žalobkyňu z predmetnej nehnuteľnosti, nakoľko na
vysťahovanie žalobkyne je potrebné vykonateľné rozhodnutie súdu. Svojpomoc v tomto prípade nie je
možná. Preto súd v týchto častiach návrh na nariadenie neodkladného opatrenia (zákaz vstupu, zákaz
vysťahovania) zamietol.

2. Proti tomuto uzneseniu súdu prvej inštancie v zákonom určenej lehote podal odvolanie žalovaný a to
proti jeho vyhovujúcej časti. Rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za nepreskúmateľné a zjavne
nepresvedčivé. S argumentáciou súdu uvedenou v odôvodnení uznesenia nesúhlasí. Súd nariadil
neodkladné opatrenie bez toho, aby mohol čo i len čiastočne skonštatovať osvedčenie práva vo veci
samej zo strany žalobkyne a zároveň na žiadnom mieste neuviedol ani zmienku o tom, prečo by malo byť

jeho vlastnícke právo spochybnené. Súd s rozhodnutím navodil stav, kedy mu zakázal vykonávať jeho
ústavou a zákonom garantované vlastnícke právo, s poukazom výhradne na tú jedinú skutočnosť, že
žalobkyňa subjektívne považuje zmluvu, ktorou vlastnícke právo nadobudol, za neplatný právny úkon.
Žalobkyňa v žalobe uvádza, že kúpna zmluva je simulovaný právny úkon, tieto tvrdenia sú vyslovene
nepravdy, pretože to bola práve žalobkyňa s manželom, kto pripravil predmetné zmluvy. On nemal a

doteraz nemá s takýmito vecami skúsenosti, nikdy žiadnu zmluvu, v ktorej by bol prevod vlastníckeho
práva nepripravoval, ani sa na takomto procese nepodieľal. Ku kúpnej zmluve bol vyhotovený Dodatok,
kde bolo dodatočne dohodnuté, že žalobkyňa s manželom zaplatia kúpnu cenu prostredníctvom splátok.
To bola takisto iniciatíva žalobkyne, ktorá v súčasnosti tvrdí, že kúpna zmluva mala byť absolútne
neplatným právnym úkonom. Opätovne nie je pravdivé tvrdenie, že im poskytol finančné prostriedky vo

výške 9.000 eur s tým, že mala byť dohodnutá odplata za pôžičku vo výške 2.700 eur. Tieto tvrdenia
sa opäť nezakladajú na pravde. Žalobkyňa na dokreslenie jeho negatívneho obrazu poukazuje na
obsah dodatku, kde mala byť dohodnutá zmluvná pokuta vo výške 0,5% z dlžnej sumy za každý deň
omeškania. Kúpnu zmluvu ani dodatok on nepripravoval ani nevyhotovoval, a voči žalobkyni si nikdy
žiaden úrok ani zmluvnú pokutu neuplatňoval. Od uzavretia zmluvy ani jediný krát nenamietala, že by

sa malo jednať o akýkoľvek zastretý alebo neplatný právny úkon. Pozoruhodná v celej veci je úloha
splnomocnenej zástupkyne žalobkyne Mgr. T., ktorá napriek tomu, že zmluvu považuje za absolútne
neplatný právny úkon, mala ho listom zo dňa 12.12.2016 vyzvať k mediácii vo veci uplatnenia práva
spätnej kúpy. Vzhľadom k tomu, že žalobkyňa ani sčasti neosvedčila právo uplatňované vo veci samej,
keď žaloba a v nej uvedené skutočnosti sú zjavne účelovej a špekulatívnej povahy, a zúfalým krokom

žalobkyne, ktorá sa snaží zvrátiť svoje právne postavenie na úkor ním legitímne a v súlade so zákonom
nadobudnutých práv, nemôže takto žalobkyňou uplatnené právo požívať ochranu súdu a to ani vo forme
neodkladného opatrenia. Navrhol preto návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnuť.

3. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená

osoba - strana sporu (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný
prostriedok prípustný (§ 355 ods. 2 a § 357 písm. d) CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho
pojednávania preskúmal napadnuté uznesenie ako aj konanie mu predchádzajúce v medziach daných
rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP ) a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej
inštancie treba potvrdiť, pretože je vecne správne.

4. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu je správnosť postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie,
ktorým nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uložil žalovanému dočasne sa zdržať prevodu, predaja,
darovania, založenia, prenajatia, zaťaženia, užívania, dania do užívania inej tretej osobe nehnuteľnosti
nachádzajúcej sa v k.ú. U., zapísanej na LV č. XXXX, vedenom Okresným úradom Hlohovec -

katastrálnym odborom, ako byt č. X na X. podlaží bytového domu súp.č. XX postaveného na parc.č. 570,
na ulici C. Y., U., vrátane podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu o veľkosti
7089/26660, a aby strpel užívanie tejto nehnuteľnosti žalobkyňou a to až do právoplatnosti skončenia
konania vo veci samej.5. Odvolací súd v celom rozsahu preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, pričom má za
to, že súd vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na posúdenie žalobou uplatneného nároku, jeho

výsledky jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach správne vyhodnotil a napokon dospel k správnym
skutkovým zisteniam pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie nároku na nariadenie
neodkladného opatrenia, pričom sa vysporiadal s podstatnými argumentmi žalobkyne a pretože odvolací
súdvcelomrozsahuzdieľaiprávnezáveryprvoinštančnéhosúduvoveci,ktorýnavec aplikovalsprávne
hmotnoprávne ustanovenia a tieto v súvislosti s danou vecou i správne vyložil, s poukazom na ust.

§ 387 ods. 2 CSP odvolací súd odkazuje na písomné vyhotovenie napadnutého uznesenia. Odvolací
súd ani s prihliadnutím na odvolacie argumenty nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov
prvoinštančného súdu odchýliť, pretože rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za vecne správne.

6. Podľa ustálenej rozhodovacej praxe súdov dočasná úprava pomerov zásadne prichádza do úvahy
len v prípadoch, v ktorých sa má napraviť stav akútnych zásahov do práv či oprávnených záujmov strany

sporu domáhajúcej sa ochrany neodkladným opatrením, teda vtedy, ak by vyčkávanie na rozhodnutie vo
veci samej formou rozsudku po riadne vykonanom dokazovaní, mohlo spôsobiť také zmeny vo vzťahu
k predmetu konania, či inú ujmu na právach žalobcu a neodkladného opatrenia, pri ktorých by samotné
vedenie sporu mohlo už stratiť zmysel, alebo je tu iná závažná príčina, pre ktorú sa javí nevyhnutným
pomery určitým spôsobom stabilizovať už pred konečným rozhodnutím. Neodkladné opatrenie slúži

dočasnému zabezpečeniu ochrany porušených alebo ohrozených strán konania a je namieste ho použiť
tam, kde sa vyžaduje okamžitý zásah súdu. Je nutné, aby boli splnené základné predpoklady pre jeho
nariadenie a to buď potreba dočasnej úpravy pomerov strán sporu, alebo existencia reálnej obavy, že
by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Súdna prax vyžaduje i naplnenie podmienky, že takýmto
opatrením sa nesmie vytvoriť nenávratný, nenapraviteľný stav v právnych vzťahoch strán sporu a že

v dôsledku neodkladného opatrenia nevznikne neprimeraná ujma niektorej zo strán. Odvolací súd má
za to, že z obsahu spisového materiálu vyplýva osvedčenie základných skutočností potrebných pre
záver o pravdepodobnosti nároku žalobkyne ako aj svedčenie, že je tu nebezpečenstvo bezprostredne
hroziacej ujmy. S prihliadnutím na predmet konania vo veci samej, ktorým je určenie vlastníckeho
práva k nehnuteľnosti, je dôvodné v záujme skončenia predmetného konania na istý čas obmedziť

právo žalovaného nakladať s predmetnou nehnuteľnosťou aj za účelom ustálenia okruhu strán sporu,
nakoľko žaloba o určenie vlastníckeho práva musí smerovať vždy voči vlastníkovi zapísanému v
katastri nehnuteľností. Je v záujme oboch strán sporu, aby boli ich vzájomné vzťahy trvalo vyriešené, s
poukazom na čo možno považovať zásah do vlastníckeho práva žalovaného za primeraný uvedenému
účelu. Nepochybne vydaním predbežného opatrenia nedôjde k podstatnejšiemu zásahu, prípadne

ohrozeniu pozície žalovaného ako vlastníka.

7. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam preto odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej
vyhovujúcej časti v súlade s ustanovením § 387 ods. 1, 2 CSP z dôvodu vecnej správnosti potvrdil.

8. Uvedené uznesenie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).