Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia, Zrušujúce Judgement was issued on Friday, February 21, 2014

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Co/590/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1609200354
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 02. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1609200354.3

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľky: U. D., bytom O., Z. X, zast. JUDr. Róbertom
Pružinským, advokátom AK, Prievozská 4/B, Bratislava, proti odporcovi: O. O., bytom O., R. XX,
zast. Milanom Cíbikom, advokátom v Bratislave, Súťažná 5, za účasti vedľajšieho účastníka na strane
odporcu Generali Slovensko poisťovňa, a.s., Lamačská cesta 3/A, Bratislava, o zaplatenie 17.029,74 €
s prísl., na odvolanie navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Malacky zo dňa 28.júna 2012, č.k.

7C/39/2010-145, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie
konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľky, ktorým sa domáhala od
odporcu zaplatenia sumy 17.029,74 € s prísl. titulom náhrady škody na zdraví v dôsledku dopravnej

nehody, ktorú mal odporca spôsobiť, a vyvodzujúc zodpovednosť odporcu z ust. § 427 a nasl. Obč.
zák. Z rozsudku Okresného súdu Malacky sp. zn. 3T/3/2011 dňa 16. 01. 2012 v spojení s uznesením
Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 4To/27/2012 zo dňa 29. 03. 2012 zistil, že dňa 24. 05. 2006 o 11.55
hod viedol odporca osobné motorové vozidlo zn. Škoda 105, ev. č. O.-XXX V. po cestnej komunikácii
č. II/503 medzi obcou A. a mestom O., kedy bezpečne vykonal prvú fázu predchádzania nákladného
motorového vozidla zn. Iveco s maďarským evidenčným číslom T.-XXX, ktoré viedol vodič G. N., občan

O. F., keď sa odporca priblížil za vozidlo zn. Iveco, prešiel do ľavého jazdného pruhu a určitý čas išiel
súbežnesvozidlomzn.Iveco.ktorévzámerepredbehnúťprednímjazdiacevozidlozn.Tatrasapriblížilo
kzadnejčastitohtovozidla,avšakpočassúbežnejjazdyvozidielŠkodaaIvecovozidloTatraoneskorene
reagovalo na prekážku v cestnej premávke, preto náhle vybočilo smerom doľava, na čo vodič Iveco
ihneď reflexne zareagoval bez znamenia o zmene smeru jazdy náhlym vybočením doľava v čase, keď
bol predbiehaný vozidlom Škoda. Následne sa tak vozidlo Tatra ako aj Iveco vrátili do dráhy pôvodného

smeru jazdy a vozidlo odporcu reagujúc na náhle vybočenie vozidla zn. Iveco opustilo vozovku vľavo.
Na základe uvedených
skutočností dospel k záveru, že ku kolízii došlo v čase druhej fázy predbiehajúceho manévru s tým,
že vozidlo zn. Iveco náhle zmenilo smer jazdy, následne náhle zmenilo smer jazdy aj vozidlo odporcu,
v dôsledku čoho sa ocitlo mimo vozovky pričom navrhovateľka utrpela pomliaždenie pľúc, zlomeninu
krčnej chrbtice a poranenie miechy, ktoré zranenia zanechali trvalé následky. Na základe záveru, že

vozidlo zn. Iveco prešlo do protismeru pri obchádzaní zaparkovaného motorového vozidla v čase,
keď bolo predbiehané vozidlom Škoda, v súlade so znaleckým posudkom ustálil, že technika jazdy
obžalovaného bola správna, nakoľko pri náhlom vybočení nákladného vozidla do jeho jazdného pruhu
sa snažil zabrániť zrážke jediným možným spôsobom, ktorý vyústil do opustenia vozovky. Skutočnosť,
že odporca prekročil povolenú rýchlosť nebola technickou príčinou vzniku nehody. K zabráneniu nehody
odporcom by došlo len vtedy, ak by pokračoval v priamom smere jazdy aj po vzniku kolíznej situácie,

nakoľko vozidlo Iveco sa vrátilo do svojho jazdného pruhu, avšak odporca to nemohol predpokladať,
nakoľko nevidel, prečo kolízia vznikla a mohol sa iba domnievať, že Iveco bude pokračovať vo svojompohybe doľava. Odporca teda reagoval stočením volantu doľava, čo je v zmysle záverov znaleckého
posudku i princípov logiky jediný možný spôsob. Ak bolo takéto konanie, bezprostrednou príčinou
opustenia vozovky jeho vozidla, v žiadnom prípade nemožno odporcovi pričítať za vznik následku

zavinenie.

Z lekárskeho posudku vyhotoveného MUDr. Ľubošom Rehákom, CSc. zistil, že posudzujúci lekár pridelil
úrazunavrhovateľkybodovéhodnoteniebolestnéhovovýške1485bodov,čopredstavujevýškunáhrady
za bolesť 513 037,80 Sk (1485 x 345,48 Sk/bod za rok 2006), t.j. 17.029,74 €. Vychádzal z výpovede

odporcu, že v čase dopravnej nehody viedol motorové vozidlo ako súkromná osoba pre súkromné účely,
nebol podnikateľom v oblasti vykonávania dopravy.

Súd prvého stupňa uviedol, že bol viazaný výsledkami trestného konania v zmysle § 135 ods. 1
Občianskeho súdneho poriadku, ktoré spočívajú v tom, že odporca viedol vozidlo, v ktorom cestovala
navrhovateľka, ktorá následne utrpela ujmu na zdraví, odporca porušil právnu povinnosť dodržať

povolenú rýchlosť, porušenie tejto povinnosti nebolo v príčinnej súvislosti so vznikom nehody, odporca
dopravnú nehodu nezavinil a vzniku následku nemohol zabrániť. Otázkou, ktorú hodnotil, bolo to, pod
ktoré ustanovenia Občianskeho zákonníka je potrebné zistený skutkový stav subsumovať, konkrétne, či
sa jedná o osobitnú objektívnu zodpovednosť prevádzkovateľa motorového vozidla podľa § 427 a nasl.
Občianskeho zákonníka alebo o všeobecnú zodpovednosť za škodu podľa § 420 a nasl. Občianskeho

zákonníka.

Z preukázaného skutkového stavu mal za zrejmé, že odporca vykonával prevádzkovú činnosť -
viedol predmetné motorové vozidlo, v ktorom navrhovateľka utrpela škodu na zdraví, t.j. boli splnené
predpoklady podľa bodov 1/ vykonávanie prevádzkovej činnosti a 2/ vznik škody. Vzhľadom na to, že

v zmysle záverov trestného konania škoda vznikla ako dôsledok dopravnej kolízie, ktorú vyvolal iný
účastník cestnej premávky, mal za to, že nie je daná príčinná súvislosť medzi prevádzkovou činnosťou
odporcu a vznikom škody, preto súd dospel k záveru, že nemožno nárok navrhovateľky voči odporcovi
priznať podľa ustanovení o osobitnej zodpovednosti za škodu. Konštatoval, že aj v prípade všeobecnej
zodpovednosti fyzických a právnických osôb za škodu v zmysle § 420 a nasl. Občianskeho zákonníka sa

vyžaduje splnenie predpokladov zodpovednosti za škodu, mal za vylúčenú aplikáciu aj týchto zákonných
ustanovení, pre absenciu predpokladu- príčinnej súvislosti medzi vykonávaním prevádzkovej činnosti a
vznikom škody. Z týchto dôvodov vyhodnotil návrh navrhovateľa proti odporcovi za nedôvodný.

Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil ust. § 142 ods. 1 a § 150 ods. 1 O.s.p. s odôvodnením, že

hoci boli naplnené predpoklady na priznanie náhrady trov právneho zastúpenia odporcu a vedľajšieho
účastníka, súd dospel k záveru, že na strane navrhovateľky sú dôvody hodné osobitného zreteľa, pre
ktoré náhradu trov konania úspešným účastníkom nepriznal. Tieto videl najmä v osobných, majetkových
azdravotnýchpomerochnavrhovateľky,ktorániejevzhľadomnasvojusociálnusituáciuschopnáuhradiť
náhradu trov konania z dôvodov, ktoré sama nezavinila, a uloženie povinnosti nahradiť trovy konania by

viedlo k nenáležitej tvrdosti prihliadajúc na to, že v čase podania návrhu voči odporcovi nebolo trestné
konanie ukončené a navrhovateľka nemohla predvídať jeho výsledky. Súd pri aplikácii tohto zákonného
ustanovenia prihliadol i na okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku na súde, a to na následky dopravnej
nehody, ktoré spočívali v pripútaní dvoch mladých ľudí na kreslo pre invalidov.

Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľka, ktorá žiadala napadnutý
rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť a jej návrhu vyhovieť majúc to, že rozhodnutie súdu prvého stupňa
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a tento posudzoval vec formalisticky, nedôsledne
pridržiavajúc sa len trestného spisu. Nestotožnila sa s argumentáciou súdu prvého stupňa, že „technika
jazdy obžalovaného bola správna“, čo podľa neho nevyplýva ani zo znaleckých posudkov. Mala za to,

že odporca konal protiprávne, v rozpore s § 3 ods.1 a 2 písm. a/ a v rozpore s § 16 ods. 1 a 2 zákona
č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke, keď porušil
pravidlá cestnej premávky a viedol vozidlo nepovolenou rýchlosťou a súd prvého stupňa prehliadol
podľa neho slovné spojenie „po vzniku kolíznej situácie“ a zle interpretoval zistenia znalca. Bola toho
názoru, že ak by bol odporca šiel rýchlosťou, ktorou mal podľa predpisov ísť a teda by neobiehal

Iveco, nenastala by žiadna kolízna situácia a nehoda. Taktiež záver súdu, že postup odporcu bol
jediným možným spôsobom reakcie na vzniknutú kolíznu situáciu sa nezakladá na správnom posúdení
znaleckých posudkov, pretože stočenie volantu doľava by bolo jediným možným riešením, ak by odporca
vykonávalpredbiehajúcimanévervsúladespravidlamicestnejpremávky,čovšaknebolprípadodporcu.Za iniciátora celej kolízie nepovažovala vodiča Iveca, ktorý sa len legitímne vyhýbal prekážke, ale
odporcu, ktorý porušil svoju právnu povinnosť. Poukázala na odvolanie okresného prokurátora proti
uvedenému trestnému rozsudku a na to, že znalkyňa Elena Kublišová na hlavnom pojednávaní

vo svojej výpovedi vyhodnotila rýchlosť vozidla odporcu vzhľadom na technické parametre vozidla,
ktoré bolo naviac plne obsadené spolu s reakciou vodiča na vzniknutú situáciu ako neprimerané.
Uviedla, že znalec Ing. Korbeľ stanovil rýchlosť vozidla odporcu a zhodne konštatoval, že nesprávna
rýchlosť vozidla odporcu bola nesprávnou technikou jazdy. Mala za to, že zo znaleckých posudkov
vyplýva, že odporca svojou neprimeranou jazdou ohrozoval bezpečnosť premávky, porušil pravidlá

cestnej premávky a neprispôsobil svoje správanie situácii v cestnej premávke, svojim schopnostiam
ako ani technickému stavu a obsadeniu vozidla. Namietala tvrdenie, že skonštatovaná nevina odporcu
znamená automaticky, že odporca nezodpovedá za vznik škody podľa občianskeho práva. Uviedla,
že zodpovednosť z prevádzky dopravného prostriedku patrí medzi osobitné prípady zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou a je založená na princípe objektívnej zodpovednosti (bez ohľadu na
zavinenie) a podmienkou zodpovednosti prevádzkovateľa nie je ani protiprávne konanie (porušenie

pravidiel cestnej premávky), ale škoda vyvolaná osobitnou povahou prevádzky. Nehodu osobného
automobilu, pri ktorej dôjde k vzniku škody na zdraví, tak považovala zjavne za udalosť vyvolanú
osobitnou povahou prevádzky vozidla, nakoľko zranenia utrpené jej vznikli takým spôsobom a v tom
rozsahu práve z dôvodu, že išlo o prevádzku motorového vozidla, ktorá v sebe nesie aj riziko havárie
pri vysokej rýchlosti a následného zranenia osôb, a tým aj za splnený druhý predpoklad vzniku

zodpovednosti za škodu a bol splnený aj tretí uvedený predpoklad, a to príčinná súvislosť.
Poukázala na to, že zodpovednosť podľa § 427 Obč. zák. je koncipovaná ako objektívne zodpovednosť,
ktorej sa možno zbaviť len z liberačných dôvodov uvedených v § 428 a § 441 Obč. zák. Nesúhlasila so
záverom súdu prvého stupňa, že škoda vznikla ako dôsledok dopravnej kolízie, ktorú vyvolal iný účastník
cestnej premávky a že nie je daná príčinná súvislosť medzi

prevádzkovou činnosťou odporcu a vznikom škody. Mala za to, že aj keď by súd prvého stupňa
skonštatoval, že daný prípad zodpovednosti nespadá pod ustanovenia § 427 a nasl. Obč. zák., musel by
dôsledne posúdiť aplikáciu ust. § 420 Obč. zák. Bola toho názoru, že bolo preukázané, že boli naplnené
všetky predpoklad zodpovednosti odporcu za škodu na jej zdraví tak podľa
§ 427 a nasl. Obč. zák., ako aj podľa § 420 Obč. zák.

Odporca žiadal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Uviedol, že v
dôsledku predmetnej dopravnej nehody je aj jeho zdravotný stav veľmi vážny, je imobilný a ťažko
zdravotne postihnutý, stal sa invalidným. Poukázal na to, že okrem invalidného dôchodku a peňažného
príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného

motorového vozidla a peňažného príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich s
hygienou alebo s opotrebovaním šatstva, bielizne, obuvi a bytového zariadenia nemá a ani žiadny
nehnuteľný majetok nevlastní, žuje s rodičmi, ktorí sa o neho vzhľadom na jeho ťažký zdravotný stav
starajú.

Vedľajší účastník odvolací návrh nepodal.

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p.
bez pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľky je dôvodné.

Zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov upravená v §§ 427 až 431
Obč. zák. je osobitným druhom občianskoprávnej zodpovednosti za škodu, ktorá spočíva na princípe
objektívnej zodpovednosti , na vznik ktorej sa nevyžaduje zavinené konanie.

Podľa § 427 ods. 2 Obč. zák. zodpovedným subjektom je prevádzkovateľ dopravného prostriedku.

Subjektom tejto zodpovednosti môže byť aj osoba odlišná od osôb uvedených v § 427 Obč. zák.
ak sú splnené podmienky ustanovené v § 430 Obč. zák. Aj pre prípady zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov platí zásada vyjadrená v ust. § 420 ods. 2 Obč.
zák., podľa ktorej škoda je spôsobená právnickou alebo fyzickou osobou, ak bola spôsobená pri ich
činnosti tými osobami, ktoré na túto činnosť použili. V záujme tretích osôb sa riziko z prevádzky

prenáša výlučne len na prevádzkovateľa. U prevádzkovateľa motorového vozidla je toto riziko znášania
následkov zodpovednosti za škody spôsobné ich prevádzkou zmiernené tým, že každý prevádzkovateľ
je zo zákona poistený pre prípad vzniku svojej zodpovednosti za škody spôsobené ich prevádzkou
zmiernené tým, že každý prevádzkovateľ je zo zákona poistený pre prípad vzniku svojej zodpovednostiza škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (zák. č. 381/2001 Z.z. v znení neskorších
prepisov). Prevádzkovateľ motorového vozidla ostáva zodpovedným za škodu vyvolanú osobitnou
povahou prevádzky, vodič motorového vozidla, ktorý nie je jeho prevádzkovateľom a za škodu podľa

§ 427 a nasl. Obč. zák. zodpovedá len vtedy, ak sú u neho splnené podmienky ustanovené v § 430
Obč. zák. , podľa prevej vety ods. 1 ktorého namiesto prevádzkovateľa zodpovedá ten, kto použije
dopravný prostriedok bez vedomia alebo proti vôli prevádzkovateľa. Podľa druhej vety ods. 1 § 430
Obč. zák. prevádzkovateľ zodpovedá spoločne s ním, ak takéto použitie dopravného prostriedku svojou
nedbalosťou umožnil.

Objektívna zodpovednosť za škody spôsobené prevádzkou dopravného prostriedku je pomerne prísna,
pretože takmer vylučuje možnosti liberácie prevádzkovateľa. Vyplýva to z prvej vety ust. § 428 Obč.
zák., podľa ktorej sa prevádzkovateľ svojej zodpovednosti nemôže zbaviť, ak bola škoda spôsobená
okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Liberácia prevádzkovateľa (zbavenie sa zodpovednosti)
prichádza do úvahy len v prípade, keď škoda nebola spôsobená okolnosťami, ktoré majú svoj pôvod v

prevádzke alebo ak prevádzkovateľ preukáže, že škode nemohol zabrániť ani pri vynaložení všetkého
úsilia, ktoré možno od neho očakávať.

Súd prvého stupňa sa predovšetkým nevysporiadal s otázkou druhu zodpovednosti odporcu,
keď z jeho rozhodnutia nevyplýva, či u neho vychádza zo zodpovednosti podľa § 427 a nasl. alebo §

420 Obč. zák. V odôvodnení svojho rozhodnutia síce uviedol, že otázkou, ktorú hodnotil, bolo to, pod
ktoré ustanovenia Občianskeho zákonníka je potrebné zistený skutkový stav subsumovať, konkrétne, či
sa jedná o osobitnú objektívnu zodpovednosť prevádzkovateľa motorového vozidla podľa § 427 a nasl.
Občianskeho zákonníka alebo o všeobecnú zodpovednosť za škodu podľa § 420 a nasl. Občianskeho
zákonníka, avšak jednoznačný záver súdu prvého stupňa z jeho rozhodnutia nevyplýva. V odôvodnení

svojho rozhodnutia len citoval právne ustanovenia § 427 ods. 1 a 2, §428, § 420 ods. 1 a 3 Obč. zák.,
avšak nie je zrejmé akú zodpovednosť odporcu z vykonaného dokazovania vyvodil a náležite sa ani
s jej predpokladmi nevysporiadal. Odôvodnenie jeho rozhodnutia tiež neobsahuje náležitosti riadneho
odôvodnenia
v súlade s ust. § 157 ods. 2 O.s.p., v dôsledku čoho je jeho rozhodnutie nepreskúmateľné.

Ustanovenie § 157 OSP určuje obsahové náležitosti rozhodnutia súdu. Ich správnosť a úplnosť je
preto podkladom vykonateľnosti a preskúmateľnosti rozhodnutia. Štruktúra odôvodnenia rozhodnutia
je v priamej spojitosti so základným právom na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy. Ak súd pri
odôvodnení rozsudku nepostupuje spôsobom, ktorý záväzne určuje § 157 ods. 2 OSP dochádza nielen k

tomu, že rozsudok je nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov alebo pre ich nezrozumiteľnosť, ale aj k
tomu,žezákladnéprávonasúdnuochranuniejenaplnenéreálnymspôsobom.Odôvodnenierozhodnutí
dovoľuje účastníkom konania posúdiť, ako súd ich vec vyložil a aplikoval príslušné procesné predpisy
a akými úvahami sa spravoval pri svojom rozhodnutí o veci samej. Odôvodnenie rozhodnutia v tomto
smere tvorí súčasť spravodlivého súdneho procesu a zodpovedá základnému právu na súdnu ochranu

podľa čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods.1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd. Rozsah preskúmavaného práva aj povinnosti odvolacieho súdu je určený rozsahom a dôvodmi
odvolania, ktorým sa rozumejú napadnuté výroky rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 212 ods. 1 OSP).
Pri rozhodovaní o odvolaní odvolací súd zisťuje aj to, či odôvodnenie preskúmavaného rozhodnutia
súdu prvého stupňa je riadne odôvodnené vo vzťahu ku všetkým preskúmavaným výrokom daného

rozhodnutia. Nedostatok odôvodnenia v podstatných súvislostiach možno vo všeobecnosti posúdiť ako
odňatie možnosti účastníka konať pred súdom, a to v tom smere, že v odvolaní nemôže podľa § 205
ods. 1 OSP uviesť a namietať konkrétne nesprávny postup súdu alebo právny názor súdu, ak tento
čiastočne alebo úplne absentuje.

Odôvodnenie má obsahovať dostatok dôvodov a ich uvedenie má byť zrozumiteľné. Súd je
povinný formulovať odôvodnenie spôsobom, ktorý zodpovedá základným pravidlám logického, jasného
vyjadrovania a musí spĺňať základné gramatické, lexikálne a štylistické hľadiská. Účelom odôvodnenia
je predovšetkým doložiť správnosť rozhodnutia; zároveň je aj prostriedkom kontroly správnosti
postupu súdu pri vydávaní rozhodnutia. Citované ustanovenie § 157 ods. 2 OSP dáva súdom

dostatočný návod na to, aké má byť odôvodnenie rozhodnutia. V prípade, ak súd pri odôvodňovaní
rozhodnutia nepostupuje uvedeným spôsobom, ktorý záväzne určuje citované ustanovenie, ide o
nedostatky odôvodnenia, ktoré zakladajú vadu nepreskúmateľnosti rozhodnutia. Rozhodujúc o odvolanínavrhovateľa v tejto veci odvolací súd dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej
časti je nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov.

Odvolací súd preto z týchto dôvodov napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 221 ods. 1 písm.
f/ ah/ ods. 2 O.s.p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V novom rozhodnutí rozhodne aj o trovách
odvolacieho konania (§ 224 od. 3 O.s.p.).

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Toto uznesenie nemožno napadnúť odvolaním.