Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 12. apríl 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 15Co/18/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6714211162
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Mikulaj

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6714211162.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jaroslava Mikulaja a sudcov JUDr.

Jaroslava Galla a JUDr. Klaudie Koskovej, v právnej veci žalobcu: ALSTRON, spol. s r. o., Pribinova
735/67, 960 07 Zvolen, IČO: 31 619 266, právne zastúpený: Mgr. Alena Gregorová, advokátka, Horná
54, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému: Slovenská arbitrážna komora ZZPO, IČO: 45 745 056, V.
P. Tótha 1081/17, 960 01 Zvolen, o zaplatenie sumy 1. 188,00 € s prísl, na odvolanie žalovaného proti
rozsudku Okresného súdu Zvolen zo dňa 23. 09. 2015, č. k.: 18C/143/2014-82, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.

II. Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd rozhodol tak, že:
„ Žalovaný je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 1.188,00 € spolu s úrokom z omeškania
vo výške:
-8,75 % ročne zo sumy 1.080,00 € od 17. 10. 2013 do zaplatenia,
-8,75 % ročne zo sumy 108,00 € od 21. 12. 2013 do zaplatenia,
to všetko v lehote do 3 (troch) dní od právoplatnosti tohto rozsudku na účet navrhovateľa vedený v V.
banke, a. s., č. účtu: XXXXXXXXXX/XXXX.

Vo zvyšnej časti sa návrh navrhovateľa zamieta .
Žalovaný je povinný zaplatiť navrhovateľovi trovy konania v sume 71,00 € za zaplatený súdny poplatok
v prospech účtu navrhovateľa vedený v V. banke, a. s., č. účtu: XXXXXXXXXX/XXX a v sume 430,27
€ ako náhrada trov právneho zastúpenia na účet právneho zástupcu navrhovateľa vedený v V. banke,
a. s., pobočka B. L., č. účtu: XXXXXXXXXX/XXXX pod VS: XXXXXX a to v lehote do 3 (troch) dní od
právoplatnosti rozsudku.“
2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca podal na dňa 30. 07. 2014 žalobu, ktorou žiadal, aby súd

zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 1.188,00 € a úrok z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy
1.080,00 € od 04. 08. 2012 do zaplatenia a úrok z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 108,00
€ od 16. 11. 2012 do zaplatenia ako aj náhradu trov konania.
3. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 21. 06. 2012 bol na Rozhodcovský súd pri Slovenskej arbitrážnej
komore, s,. r o. podaný návrh o zaplatenie sumy 33.00,00 € s prísl., návrh smeroval proti žalobcovi
ako odporcovi v rade I/ o sumu 3.000,00 € a proti odporcovi v rade II/ A.. H. Birvoň o sumu 30.000,00
€. Odporcovia v rade I/ a II/ v rozhodcovskom konaní vzniesli námietku príslušnosti rozhodcovského

súdu z dôvodu, že v čase podania návrhu na začatie rozhodcovského konania neexistovala platná
rozhodcovská doložka. Argumentovali štatútom uvedeného rozhodcovského súdu z 22. 09. 2008 - § 2,
podľa ktorého rozhodcovský súd rozhoduje spory, pokiaľ jeho právomoc vyplýva: 1/ z medzinárodnej
zmluvy, 2/ z platnej rozhodcovskej zmluvy písomne uzavretej, 3/ z priamych prejavov strán v začatomrozhodovacom konaní. Ani jedna z týchto podmienok určujúca právomoc rozhodcovského súdu splnená
nebola.
4. Rozhodcovský súd vyrubil dňa 24. 07. 2012 súdny poplatok, následne vyhotovil faktúry, ďalej však

vo veci nekonal. Žalobcovi ako odporcovi I/ v rozhodcovskom konaní bol vyrubený súdny poplatok
za námietku nedostatku právomoci vo výške 1.188,00 € (990,00 € + DPH). Žalobca poplatok uhradil
dňa 03. 08. 2012 v celej výške, na čo mu bola doručená faktúra č. VF117/2012 zo dňa 03. 08. 2012.
Napriek uhradenému súdnemu poplatku rozhodcovský súd v čase podania návrhu žiadne rozhodnutie
alebo stanovisko o námietke navrhovateľa nevydal. Podľa Sadzobníka rozhodcovského konania je

ustanovené, že zo žaloby, vzájomnej žaloby alebo iného návrhu na začatie rozhodcovského konania
sa platí poplatok vo výške 6 % z hodnoty predmetu sporu, najmenej 66,00 €. Námietky nedostatku
právomoci Stáleho rozhodcovského súdu sa platí poplatok vo výške 50 % z poplatku za návrh na
začatie rozhodcovského konania vo veci samej. Hodnota sporu proti odporcovi v rade I/ t. j. žalobcovi
je vo výške 3.000,00 €. Poplatok za návrh potom je 180,00 € (6 % zo sumy 3.000,00 €) a poplatok
za námietku príslušnosti činí 90,00 € + 20 % DPH, čo je spolu 108,00 € (50 % z poplatku za návrh).

Žalobcovi ako odporcovi v rade I/ v rozhodcovskom konaní mal byť vyrubený poplatok vo výške 108,00
€ vrátane DPH. Žalobcovi tak vznikol preplatok na súdnom poplatku za námietku nedostatku právomoci
vo výške 1.080,00 €. Žalobca tvrdil, že rozhodcovský súd v predmetnej právnej veci nesprávne vyrubil
súdny poplatok a okrem toho návrh voči odporcovi v rade I/ v rozhodcovskom konaní bol vzatý späť.
Z tohto dôvodu na jeho strane vzniklo bezdôvodné obohatenie v súlade s ustanovením § 451 ods. 2

Občianskeho zákonníka. Žalobca si preto uplatnil nárok na vrátenie sumy 1.188,00 € ako vydanie
bezdôvodného obohatenia a zároveň si v súlade s ustanovením § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č.
87/1995 Z. z. uplatnil aj úrok z omeškania.
5. Žalovaný v písomnom vyjadrení uviedol, že v rozhodcovskom konaní sp. zn. VK 99/2012 bolo
rozhodcom rozhodnuté rozsudkom dňa 19. 12. 2014, v rámci ktorého bolo rozhodnuté aj o námietke

odporcov voči právomoci konajúceho rozhodcovského súdu tak, že rozhodcovský súd má právomoc
konať v navrhovanej právnej veci s poukazom na ustanovenie § 5 ods. 3 Zákona č. 244/2002 Z. z.
Právomoc rozhodcovského súdu bola odvodená z platnej písomnej rozhodcovskej zmluvy uzavretej
medzi účastníkmi rozhodcovského konania, pričom na základe doktríny separácie rozhodcovských
zmlúv, v prípade ukončenia platnosti dohody o uznaní dlhu nebolo zistené, že by došlo k dohode o

ukončení platnosti rozhodcovskej doložky ako zmluvy osobitnej. Namietol žalované príslušenstvo, podľa
neho je právne irelevantné pre začiatok plynutia lehoty na vrátenie navrhovateľom žiadanej sumy, že
došlo k späťvzatiu návrhu v rozhodcovskom konaní, pretože k zastaveniu rozhodcovského konania voči
navrhovateľovi došlo až vydaním rozhodcovského rozsudku dňa 19. 12. 2014.
6. Na základe takto zisteného skutkového a právneho stavu súd dospel k záveru, že žaloba je v celom

rozsahu dôvodná. Mal súd preukázané, že žalovaný, ktorý je toho času právnym nástupcom pôvodného
zriaďovateľa rozhodcovského súdu, je zároveň právnym nástupcom vo veciach, v ktorých konal
rozhodcovský súd zriadený právnym predchodcom odporcu. Pred Stálym rozhodcovským súdom bolo
vedené rozhodcovské konanie pod sp. zn. VK 99/2012, v ktorom žalobca vystupoval ako odporca v rade
I/. V rozhodcovskom konaní vzniesol námietku právomoci rozhodcovského súdu, na základe čoho mu

vznikla povinnosť zaplatiť súdny poplatok. Vyhodnotil ako pravdivé tvrdenie žalobcu, že rozhodcovský
súd nesprávne vyrubil poplatok žalobcovi za podanú námietku právomoci, pretože vo vzťahu k nemu
bolo vedené konanie o hodnotu 3.000,00 € s prísl., z ktorej sa odvíjala sadzba súdneho poplatku vo veci
samej, a z ktorej sa následne odvíjala sadzba súdneho poplatku za námietku právomoci. Rozhodcovský
súd preto nesprávne určil súdny poplatok za námietku právomoci, ktorý mal znieť v správnej výške

108,00 € (90,00 € + 20 % DPH). Žalobca preukázal, že na účet súdu uhradil súdny poplatok za námietku
právomoci na základe výzvy súdu v celkovej výške 1.188,00 € vrátane DPH a na základe vystavenej
faktúry.
7. Taktiež mal preukázané, že voči odporcovi v rade I/ v rozhodcovskom konaní vzal navrhovateľ
svoj návrh späť písomným podaním doručeným rozhodcovskému súdu 15. 11. 2012. Preto odpadol

dôvod viesť rozhodcovské konanie medzi navrhovateľom a odporcom v rade I/. Súd na uvedený úkon
reagoval až v rozhodcovskom rozsudku dňa 19. 12. 2014, kedy rozhodol o čiastočnom zastavení
rozhodcovského konania vo vzťahu k odporcovi I/. Okresný súd poukázal na to, že od 16. 10. 2013, kedy
žalobca žiadal o vrátenie časti súdneho poplatku a poukázal na nesprávnosť postupu rozhodcovského
súdu pri vyrubení súdneho poplatku, t. j. žiadal o vrátenie sumy 1.080,00 €, rozhodcovský súd nijako

nereagoval. Konštatoval, že v konaní neboli predložené žiadne dôkazy, ktoré by opodstatňovali postup
rozhodcovského súdu pri vyrubení súdneho poplatku, preto v prevyšujúcej časti vo výške 1.080,00 €
mal u žalovaného preukázaný vznik bezdôvodného obohatenia plnením bez právneho dôvodu.8. Keďže pri bezdôvodnom obohatení nie je ustanovené právnym predpisom čas plnenia, ani medzi
účastníkmi nebola preukázaná žiadna dohoda o čase plnenia, súd vychádzal z ustanovenia § 340
OBZ, kedy je povinnosť plniť bez zbytočného odkladu potom, čo o plnenie veriteľ požiada. Žalovaný

sa dostal do omeškania s vrátením nedôvodne vyrubenej časti súdneho poplatku vo výške 1.080,00 €
nasledujúcim dňom po doručení žiadosti navrhovateľa, t. j. od 17. 10. 2013.
9. Pokiaľ v ďalšom konaní žalobca nahliadnutím do rozhodcovského spisu zistil, že voči nemu odpadol
predmet sporu, písomným podaním doručeným rozhodcovskému súdu zo dňa 12. 12. 2013 žiadal o
vrátenie celého zaplateného poplatku za podanú námietku právomoci vo výške 1.188,00 € v lehote do

20. 12. 2013. Rozhodcovský súd o tejto žiadosti nerozhodol. Vzhľadom na to, že na základe čiastočného
späťvzatia žaloby voči žalobcovi v rozhodcovskom konaní odpadol predmet sporu, rozhodcovský
súd bol viazaný dispozitívnym úkonom navrhovateľa v tomto konaní, v ďalšom nebolo opodstatnené
zaoberať sa vecou vo vzťahu k žalobcovi, a to ani námietkou žalobcu v rozhodcovskom konaní o
nedostatku právomoci rozhodcovského súdu. Bolo povinnosťou rozhodcovského súdu vrátiť zaplatený
súdny poplatok za námietku nedostatku právomoci v celkovej výške 1.188,00 €. Keďže rozhodcovský

súd nereagoval na výzvy žalobcu, nevrátil súdny poplatok v lehote, v ktorej bol žalobcom vyzvaný,
nasledujúcim dňom, t. j. od 21. 12. 2013 sa dostal do omeškania s vrátením dlhu, ktorý predstavuje
bezdôvodné obohatenie z právneho dôvodu, ktorý odpadol. Z uvedených dôvodov súd vyhovel žalobe
a zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi celkovú sumu 1.188,00 € s príslušenstvom, ktoré predstavuje
bezdôvodné obohatenie na stranu odporcu titulom úhrady súdneho poplatku za námietku nepríslušnosti

rozhodcovského súdu, ktorú rozhodcovský súd v časti vyrubil v rozpore so Sadzobníkom záväzným pre
rozhodcovský súd a v časti vzniku bezdôvodného obohatenia z právneho dôvodu, ktorý odpadol, na
základe čiastočného späťvzatia návrhu v rozhodcovskom konaní proti odporcovi v rade I/. Súd oproti
podanej žalobe určil inú lehotu omeškania a vo zvyšnej časti príslušenstva návrh navrhovateľa zamietol
z dôvodov, ktoré vyššie súd odôvodnil. Pri určení výšky úroku z omeškania potom súd vychádzal z

právnych predpisov obchodného práva platných ku dňu vzniku omeškania a to ustanovenie § 369 ods. 1,
2 Obchodného zákonníka v znení účinnom od 01. 02. 2013 v súlade s ustanovením § 1 ods. 1 Nariadenia
vlády SR č. 21/2013 Z. z. účinná od 01. 02. 2013. Výška uplatneného úroku z omeškania nepresahuje
zákonom povolenú výšku úroku z omeškania a z tohto dôvodu v časti výšky úroku z omeškania súd
návrhu navrhovateľa vyhovel.

10. Proti rozsudku sa odvolal žalovaný. Napadnutý rozsudok žiadal zmeniť tak, že žalobu v celom
rozsahu zamietne, prípadne, aby rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
Namietal nesprávne právne posúdenie veci, resp., že súd dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam. Taktiež namietal, že nie je pravdou, že sa z pojednávania
neospravedlnili.

11. Namietal predovšetkým právny základ, keď v právnej veci bolo rozhodnuté na základe
vydania rozhodcovského rozsudku zo dňa 19. 12. 2014, pričom v rámci tohto rozhodnutia bolo
zo strany konajúceho súdu rozhodnuté taktiež o námietke žalovaných voči právomoci konajúceho
rozhodcovského súdu tak, že rozhodcovský súd má právomoc konať v tejto právnej veci najmä s
poukazom na ustanovenie § 5 ods. 3 zákona č. 244/2002 Z. Z., keď zmluvné strany rozhodcovského

konania v žiadnom vzájomnom úkone nedohodli v prípade ukončenia platnosti dohody o uznaní
dlhu taktiež ukončenie platnosti rozhodcovskej doložky ako zmluvy osobitnej (doktrína separácie
rozhodcovských zmlúv, tak ako vyplýva z vyššie uvedeného ustanovenia zákona.
12. Dal do pozornosti, že Krajský súd v Banskej Bystrici sa v tejto súvislosti aplikáciou uvedeného
ustanovenia zákona o rozhodcovskom konaní vôbec nezaoberal. Nesúhlasil so stanoviskom žalobcu,

že nedošlo k splneniu ani jednej z podmienok určujúcich právomoc rozhodcovského súdu pri Slovenskej
arbitrážnej komore, s.r.o., nakoľko je zo štatútu tohto rozhodcovského súdu, resp. príslušných
ustanovení zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní zrejmá skutočnosť, že právomoc tohto
rozhodcovského súdu bola odvodená z platnej písomnej rozhodcovskej zmluvy uzatvorenej medzi
účastníkmi rozhodcovského konania.

13. Ako oveľa závažnejší dôvod odvolania vyjadril svoj právny názor k pripusteniu zámeny účastníka
konanianastranežalovaného,nakoľkonázoržalobcu,resp.súduouniverzálnomprávnomnástupníctve
v prípade Slovenskej arbitrážnej komory ZZPO, Zvolen platí, avšak len vo vzťahu k rozhodcovským
zmluvám alebo rozhodcovským doložkám a nie vo vzťahu k samotnému subjektu, ktorý jej zakladateľom
príslušnéhorozhodcovskéhosúdu,vrámciktorýchsavyššieuvedenýsubjektstaluniverzálnymprávnym

nástupcom spoločnosti Slovenská arbitrážna komora, s.r.o. Zvolen ako pôvodného zriaďovateľa
stáleho Rozhodcovského súdu, keďže pôvodný zriaďovateľ sa stal členom zriaďovateľa tohto nového
stáleho Rozhodcovského súdu za účelom splnenia podmienok požadovaných novelizáciu zákona
o rozhodcovskom konaní(§ 54b ods. 3 zákona o rozhodcovskom konaní). Uznesenie súdu prvejinštancie o pripustení zámeny účastníkov konania považuje za vydané v rozpore s príslušnými
právnymi predpismi, pričom uviedol, že v rámci rozhodcovského konania bolo právoplatne rozhodnuté
ešte pred účinnosťou novely zákona o rozhodcovskom konaní, resp. pred zriadením nového stáleho

rozhodcovského súdu.
14. Taktiež namietol príslušenstvo (úroky z omeškania), nakoľko skutočnosť, že došlo zo strany
účastníka rozhodcovského konania k späťvzatiu návrhu voči žalobcovi v tomto konaní je právne
irelevantné pre začiatok plynutia lehoty na vrátenie žalobcom žiadanej sumy s ohľadom na úroky
z omeškania, keďže k zastaveniu rozhodcovského konania voči žalobcovi došlo až vydaním

Rozhodcovského rozsudku zo dňa 19. 12. 2014.
15. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného písomne nevyjadril.
16. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 379, 380 ods. 1, 2 CSP a bez nariadenia
pojednávania podľa § 385 ods. 1 (a contrario) CSP rozsudok okresného súdu podľa § 387 ods. 1, 2
CSP potvrdil.
17. Z obsahu spisu vyplýva, že odvolanie vo veci bolo podané počas platnosti Občianskeho súdneho

poriadku, pričom od 01. júla 2016 nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok (CSP). Podľa
prechodných ustanovení upravených v § 470 podľa odseku 1 platí, že ak nie je ustanovené inak, platí
tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa odseku 2 právne
účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú
zachované. Odvolací súd preskúmal vec na základe podaného odvolania žalovaného, ktorého právne

účinky nastali predo dňom platnosti CSP, pričom aplikoval podľa odseku 1 vo veci už CSP.
18. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne. Podľa ods. 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

19. Súd prvej inštancie na strane 3 svojho rozsudku uviedol, že rozhodol v neprítomnosti žalovaného,
ktorý svoju neúčasť neospravedlnil, ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania, preto
aplikoval § 101 ods. 2 O.s.p. žalovaný v odvolaní namietal záver, keď tvrdil, že nie je pravdou, že sa
neospravedlnili z nariadeného pojednávania v tejto právnej veci. K tomuto svojmu tvrdeniu, hoci nato
odkazoval, neposkytol žiaden dôkaz. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že žalovaný sa ospravedlnil

z účasti na pojednávaní vytýčenom na deň 30. 06. 2015 o 10. 30 hodine. Táto skutočnosť vyplýva aj
zo zápisnice o pojednávaní zo dňa 30. 06. 2015. Okresný súd následne vytýčil termín pojednávania na
deň 23. 09. 2015 bod 13. 00 hodine dňa. Predvolanie žalovanému riadne doručil, čo vyplýva z poštovej
doručenky. Z obsahu spisu však nevyplýva, že by sa žalovaný ospravedlnil z pojednávania vytýčeného
na tento deň. Okresný súd v zápisnici o pojednávaní zo dňa 23. 09. 2015 konštatuje, že za žalovaného

sa nedostavil nikto, pričom konštatoval, že žalovaný sa nedostavil, doručenie mal vykázané riadne a
včas, neospravedlnil sa. Z tohto dôvodu odvolací súd považuje námietku žalovaného za nedôvodnú.
20. Pokiaľ žalovaný vyjadril svoj právny názor k pripusteniu zámeny účastníkov konania, odvolací súd
konštatuje, že voči uzneseniu Okresného súdu Zvolen zo dňa 27. júla 2015, č. k.: 18 C/143/2014 -
55, ktorým súd pripustil zámenu účastníkov, sa nikto neodvolal, rozhodnutie sa stalo právoplatné a

vykonateľné dňa 19. 08. 2015. Odvolací súd je týmto rozhodnutím viazaný. Naviac, okresný súd svoje
rozhodnutie riadne zdôvodnil. Na preukázanie svojich tvrdení žalovaný nepredložil žiadne dôkazy. Ani
túto námietku nepovažoval odvolací súd za dôvodnú.
21. Pokiaľ ide o závery súdu vo vzťahu k veci samej, jeho rozhodnutie je presvedčivé, dostatočne a
zrozumiteľne odôvodnené. So závermi v ňom vyslovenými sa odvolací plne stotožňuje. Na doplnenie

a zdôraznenie správnosti uvádza, že žalobca vzniesol námietku nedostatku právomoci, preto mal
zaplatiť súdny poplatok 50 % sumy, ktorá sa platí za poplatok z návrhu, ako to správne uviedol vo
svojom rozhodnutí súd prvej inštancie. Je preto nepochybné, že postup žalovaného nebol správny, keď
nedôvodne uložil žalobcovi zaplatiť vysokú sumu za súdny poplatok. Vzhľadom na skutočnosť, že došlo
k späťvzatiu návrhu voči žalobcovi v rozhodcovskom konaní, o tejto námietke ani nebolo rozhodované,

preto nebol dôvod, aby žalobca zaplatil súdny poplatok, pokiaľ ho aj zaplatil, žalovaný mal povinnosť
poplatok vrátiť, pretože bol zaplatený niekým, kto nebol tento poplatok povinný platiť (§ 23 ods. 1
Rokovací poriadok Rozhodcovského súdu pri Slovenskej arbitrážnej komore). Je preto nepochybné,
že poplatok mal byť vrátený, ako aj to, že bol nesprávne vyrubený. Hoci žalobca podal návrh na jeho
vrátenie, o tomto žalovaný vôbec nerozhodol. Argumentácia žalovaného vo vzťahu k ustanoveniu §

5 ods. 3 zákona č. 244/2002 Z. z. je irelevantná vzhľadom na vyššie uvedené. Pretože žalobca dal
návrh na vrátenie súdneho poplatku, nie je irelevantné, že došlo k späťvzatiu návrhu voči žalobcovi a
s tým súvisiaci začiatok plynutia lehoty na vrátenie žalobcom žiadanej sumy, a to aj vzhľadom na čas,
kedy žalobca požiadal o vrátenie súdneho poplatku a kedy bolo rozhodnuté rozhodcovským rozsudkom,pretože navrhovateľ Ing. Ján Krajč zobral späť návrh podaním zo dňa 8. 11. 2012 voči odporcovi I. v
celom rozsahu (žalobcovi v tomto konaní). Žalobca následne opakovane žiadal o vrátenie časti súdneho
poplatku a o zastavenie konania. I napriek tomuto návrhu žalovaný o ňom nerozhodol. Žalovaný, hoci

konanie v časti voči odporcovi I. rozhodcovským rozsudkom zo dňa 19. 12. 2014 zastavil, v tomto
rozsudku nerozhodol o vrátení súdneho poplatku žalobcovi, a to ani len v časti, hoci bol tento nesprávne
vyrubený. Rozhodcovský súd sa žiadnym spôsobom s týmto návrhom žalobcu na vrátenie súdneho
poplatku nevysporiadal, preto žaloba v tomto konaní je v celom rozsahu dôvodná, a to aj vo vzťahu k
rozhodnutiu o príslušenstve pohľadávky.

22. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s ustanovením § 396
ods. 1 CSP, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP, keď v odvolacom konaní bol v celom rozsahu úspešný
žalobca, preto mu odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, pričom
o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
23. Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. CSP)

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,

d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.
(§ 127 ods. 1 CSP)

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky

tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).