Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, March 23, 2016

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 7C/62/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8514205535
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Karol Krochta

ECLI: ECLI:SK:OSSL:2016:8514205535.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa samosudcom JUDr. Karolom Krochtom v právnej veci žalobcu: D. Q., nar.

XX.X.XXXX, bytom T. XXX, XXX XX R. C., právne zastúpený: JUDr. Vladimír Koman, advokát, so sídlom
17. novembra 31, 064 01 Stará Ľubovňa, proti žalovaným: 1. T. M., nar. X.X.XXXX, bytom M. XX, XXX
XX M., 2. A. M., nar. X.XX.XXXX, bytom M. XXX, XXX XX M., obaja právne zastúpení: JUDr. Stanislav
Lampart, advokát, so sídlom Námestie. sv. Mikuláša 29, 064 01 Stará Ľubovňa, v konaní o zaplatenie
2.983,10 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaní v 1. a v 2. rade sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu vo výške
2.983,10 eur , 5,05 % ročný úrok z omeškania zo sumy 2.869,10 eur od 8.3.2015 do zaplatenia, 5,05 %

ročný úrok z omeškania zo sumy 114,- eur od 6.11.2015 do zaplatenia a žalovaný v 2. rade je p o v i n
n ý zaplatiť žalobcovi 5,05 % ročný úrok z omeškania zo sumy 2.869,10 eur od 15.2.2015 do 7.3.2015,
všetko v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšnej časti žalobu z a m i e t a.

Žalovaní v 1. a v 2. rade sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi trovy konania

pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 1.191,20 eur, na účet právneho zástupcu žalobcu
JUDr. Vladimíra Komana, advokáta, so sídlom 17. novembra 31, Stará Ľubovňa, v lehote troch dní od
právoplatnosti rozsudku.

Žalovaní v 1. a v 2. rade sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť súdny poplatok vo výške 178,50
eur, v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou na tunajšom súde dňa 27.10.2014, po pripustení zmeny petitu žaloby
uznesením na pojednávaní dňa 4.11.2015 (čl. 59, str. 2) domáha od žalovaných solidárneho plnenia

vo výške 2.983,10eur, 5,75 % ročného úroku z omeškania zo sumy 2.869,10 eur od 2.2.2013 do
zaplatenia a 5,05 % ročného úroku z omeškania zo sumy 114,-eur od 14.10.2015 do zaplatenia titulom
náhrady škody, ktorá mu mala vzniknúť protiprávnym konaním žalovaných, ktoré je preukázané trestným
rozsudkom tohto súdu sp. zn. 7T 210/2012 zo dňa 30.5.2014, ktorým boli o.i uznaní za vinných z prečinu
výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ TZ a z prečinu poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1
TZ formou spolupáchateľstva podľa § 20 TZ.

2. Žalobe kontroval podaním doručeným súdu dňa 20.2.2015 žalovaný v 2. rade. Tú v rozsahu, ako
bola podaná neuznal s tým, že uplatňovaná výška škody nie je vzhľadom na stav vozidla reálna, pričom
na incidente sa malo podľa jeho tvrdenia podieľať viac útočníkov a jeho zavinenie na vzniku škody v
rozsahu, aký bol uplatnený v žalobe, nevyplýva z ničoho, ani z trestného spisu.3. Súd vo veci nariadil pojednávania, na ktorých vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania,
výsluchom svedkov D. Q., A. H., J. E., E. Q., E. M., R. T., E. P., Q. M. a čítaním listinných dôkazov

postupom podľa § 129 OSP, konkrétne žalobou, rozsudkom tohto súdu sp. zn. 7T/210/2012 zo dňa
30.5.2014, faktúrou č. 10/13 z č. l. 8-9, predžalobnými výzvami a podacími hárkami z č. l. 10-15,
technickým preukazom z č. l. 20, vyjadrením právneho zástupcu žalovaných z č. l. 27, vyjadrením
právneho zástupcu žalobcu z č. l. 30, 34, vyjadrením právneho zástupcu žalovaných z č. l. 41, podaním
žalobcu zo dňa 15.10.2015 a jeho prílohami z čl. 55-57, podstatným obsahom trestného spisu tohto súdu

sp. zn. 7T 210/2012, ako aj obsahom ostatného spisového materiálu a zistil nasledovný skutkový stav:

a/Žalovanív1.a2.radebolirozsudkomtohtosúdusp.zn.7T210/2012 zodňa30.5.2014,právoplatným
dňa 3.7.2014 uznaní za vinných z prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ TZ a z prečinu
poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 TZ formou spolupáchateľstva podľa § 20 TZ, na tom
skutkovom základe, že T. M. v obci M., okres J. Q., na parkovisku pri Kultúrnom dome, napadol E. F.,

pričom tomuto nespôsobil žiadne zranenia, neskôr spoločne s A. M. na osobnom motorovom vozidle
čiernej farby, zn. BMW ev. čísla SL-XXX BE, ktoré viedol vodič E. M., prenasledovali po ceste z obce M.
až do J. Q. päť člennú posádku osobného motorového vozidla zn. Škoda Octavia, bielej farby, ev. č. SB-
XXXBD a túto na viacerých miestach niekoľkokrát napadli tak, že keď s vozidlom zastavili poškodzovali
im karosériu vozidla, päsťami búchali po vozidle, kopali do neho, kde pri úderoch striedavo používali

kovovú teleskopickú tyč, napokon po príchode do J. Q., na F.. J.. E. T. M. vystúpil z motorového vozidla
BMW, cez park prebehol k motorovému vozidlu Škoda Octavia a po tomto udrel teleskopickou tyčou,
kde obvinení majiteľovi osobného motorového vozidla Škoda Octavia D. Q. st. spôsobili škodu vo výške
2.619,30 €. Za tom im boli uložené úhrnné peňažné tresty vo výške 300,-eur a poškodený (žalobca)
bol odkázaný so svojim nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie. V zmysle § 135 ods.

1 OSP, je súd týmto rozsudok viazaný, čo do otázky, že bol trestný čin spáchaný, a kto ho spáchal.
V tomto rozsudku preukázané naplnenie všetkých znakov skutkovej podstaty prečinu poškodzovania
cudzej veci tak vedú potom k záveru, že (i) zo strany oboch žalovaných došlo k protiprávnemu konaniu,
ktorým narušili chránené spoločenské vzťahy, (ii) v dôsledku ktorého došlo k vzniku ujmy žalobcovi -
škode na majetku - vozidle, (iii) a že existuje príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním žalovaných

a vzniknutou ujmou - škodou na majetku.

b/ Žalovaní v 1. rade nepoprel jeden úder v Starej Ľubovni po zadnej časti strechy, žalovaný v 2.
rade poprel akékoľvek poškodzovanie vozidla žalobcu, pričom obaja tvrdili, že na poškodzovaní vozidla
žalobcu sa podieľali aj ďalšie osoby, samy však nakoniec priznali svoj podiel, každý v 1 z celku. Žalobca

vo svojej výpovedi neuviedol žiadne relevantné skutočnosti viaznuce na tento spor.

c/ Poškodzovanie vozidla žalobcu, ako to vyplýva z vykonaného dokazovania malo niekoľko fáz/
uskutočnilo sa na viacerých miestach:

c1/ k prvému incidentu - úderu drevenou nožkou od stola po čelnom skle, ktorý však ostal bez
následkov, došlo priamo pred kultúrnym domom v obci M.. Toto konanie možno jednoznačne pripísať na
ťarchu svedka Q. M.. Ten síce toto konanie popiera, avšak to je jednoznačne preukázané svedeckými
výpoveďami svedkov D. Q. a E. Q., ktorí v podstate zhodne tvrdili, že videli spomínaného svedka, ako
s drevenou nožkou od stola buchol po čelnom skle. To však ostalo nepoškodené, resp. iba s drobnými

škrabancamiatáto„škoda“niejeaniuplatňovanávtomtokonaní.Uvedenéhosvedkasdrevenounožkou
v ruke od stola videli aj svedkovia A. H., J. E. a E. P., čo vylučuje, aby s týmto premetom poškodzoval
vozidlo žalobcu niekto iný.

c2/ k druhému incidentu došlo asi 30-40 metrov od prvého incidentu, za mostom. V ňom, ako to vyplýva

zo svedeckých výpovedí svedkov D. Q., A. H. a E. Q., boli hlavne zainteresovaní žalovaný v 1. rade a
svedok R. T.. Žalovaný v 1. rade podľa tvrdenia svedka D. Q. udieral teleskopickou tyčou po vozidle,
svedok R. T. kopol raz do zadnej časti vozidla. Svedok A. H. videl svedka R. T. kopať a udierať do
ľavej zadnej časti vozidla, búchať päsťami po vozidle videl žalovaného v 1. rade. Svedok E. Q. videl
žalovaného v 1. rade a svedka R. T. kopať, resp. búchať po zadnej časti vozidla. V tomto smere tvrdenia

svedka T. o jeho pošmyknutí sa, v dôsledku ktorého potom kopol do ľavého zadného kolesa, resp. jeho
obrana, že sa na poškodzovaní auta nepodieľal, resp. jeho tvrdenie, že on žiadne poškodzovanie auta
nevidel, vo svetle vyššie uvedených svedeckých výpovedí vyznievajú nedôveryhodne, ba až absurdne.c3/ k tretiemu incidentu došlo medzi obcami M. a Z., kde ako to vyplýva zo svedeckých výpovedí svedkov
D. Q., A. H., J. E. a E. Q., boli už zainteresovaní iba obaja žalovaní, pričom podľa v podstate zhodného
tvrdenia uvedených svedkov žalovaný v 1. rade poškodzoval vozidlo teleskopickou tyčou, a žalovaný v

2. rade kopancami a údermi. Útok bol vedený na pravú stranu vozidla - predná, stredná a zadná časť.

c4/ k štvrtému incidentu došlo pri obci U.. Na ňom sa opätovne podieľali iba žalovaní, v tomto prípade
však v obrátenom garde - žalovaný v 1. rade vozidlo poškodzoval údermi a kopancami, žalovaný v 2.
rade teleskopickou tyčou. Uvedené je jednoznačne preukázané svedeckými výpoveďami D. Q., A. H. a

E. Q.. Útočilo sa na pravú stranu vozidla.

c5/ k poslednému incidentu, na ktorom sa výlučne podieľal iba žalovaný v 1. rade, došlo na námestí v
J. Q.. Tam žalovaný v 1. rade udrel teleskopickou tyčou po zadnej ľavej časti auta - po strešnom nosiči.
To je jednoznačne preukázané svedeckými výpoveďami D. Q., A. H., J. E. a E. Q..

d/SvedokE.M.potvrdil,ževovozidle,ktoréonšoféroval(BMW),aktoréprenasledovalovozidložalobcu,
sa nachádzali obaja žalovaní.

4. Zo stavu popísaného pod bodom 3., možno jednoznačne ustáliť, že na poškodzovaní vozidla žalobcu
sa v kritickom čase podieľali obaja žalovaní, svedok R. T. a svedok Q. M.. Náhrada škody spôsobená

svedkom Q. M. nie je predmetom tohto konania. Predmetom tohto konania je iba náhrada škody,
ktorá bola spôsobená žalovanými a svedkom T.. Najväčší podiel na poškodení vozidla žalobcu, majú
podľa vykonaného dokazovania jednoznačne žalovaní, ktorí sa na ňom podieľali najväčšou intenzitou a
najväčšou mierou, keď okrem kopancov a úderov, viedli útok aj teleskopickou tyčou, naproti iba úderom
a kopancom svedka T., ktorého útok nevykazoval takú intenzitu a mieru, ako útok žalovaných.

5. Nie je však dobré nožné/celkom jednoznačne, na základe vykonaného dokazovania určiť/zistiť, ktorý
zo zmieňovaných škodcov, spôsobil to - ktoré konkrétne poškodenie vozidla žalobcu, snáď s výnimkou
ľavého zadného strešného nosiča, ktoré ide na ťarchu iba žalovaného v 1. rade. Avšak ani toto zistenie,
vzhľadom na intenzitu a mieru vedenia útokov žalovanými, nezakladá možnosť delenej zodpovednosti,

pretože tu nejde o celkom zrejmý nepomer účasti oboch žalovaných na celkovo spôsobenej škode, kde
navyše zákon a ustálená rozhodovacia činnosť preferuje ochranu poškodeného, a opustenie zásady
spoločnej zodpovednosti predpokladá iba výnimočne. Takáto výnimočnosť v tomto prípade zistená však
nebola. Potom je potrebné vziať do úvahy všeobecný výklad ustanovenia § 438 ods. 1 OZ, t.j., že
platí, že spoločná zodpovednosť vzniká ako výsledok spoluzavinení či súbežnej (na seba nezávislej)

činnosti, prípadne nečinnosti, alebo zanedbania, vedúce k vzniku jediného škodlivého následku. Pre
spoluvinu je typické, že škodca má vzťah nie len k vlastnému konaniu (protiprávnemu konaniu a škode),
ale aj ku konaniu ostatných osôb zúčastňujúcich sa na vzniku škody. Ak výsledkom spoločne vopred
dohodnutého postupu viac škodcov je škoda, ktorá bezprostredne vznikla pôsobením len niektorých z
nich, treba vyvodiť, že škoda vznikla v príčinnej súvislosti aj s protiprávnym konaním tých, ktorí svojím

konaním bezprostredne škodlivý následok nevyvolali, ak napriek tomu prispeli podstatným spôsobom ku
vzniku škody. Spoločná zodpovednosť nie je v žiadnom prípade vylúčená tým, že sa nedá jednoznačne
určiť podiel jednotlivých škodcov na dosiahnutie celkového výsledku - na vznik škody. Tu v súdenom
prípade je jednoznačne z vykonaného dokazovania preukázané, že tak obaja žalovaní, ako aj svedok
T. sú útočiacimi škodcami, pričom ich spoločnú zodpovednosť na poškodení vozidla žalobcu možno

vyvodiť aj napriek tomu, že niektorý z nich síce tú - ktorú konkrétnu škodu (jednotlivé konkrétne čiastkové
poškodenia vozidla žalobcu) nespôsobil, ale spoločným, jednotiacim zámerom vedením násilnej akcie
smerujúcej proti vozidlu žalobcu sa aktívne zúčastnil a svojou prítomnosťou prispel ku konečnému
škodnému následku, keďže boli vedení rámcovo, spoločným úmyslom zaútočiť na vozidlo žalobcu.
Keďže je právom poškodeného v prípade spoločnej zodpovednosti domáhať sa náhrady škody od

ktoréhokoľvek škodcu, pričom žalobca tak učinil podaním žaloby iba proti žalovaným, a nie aj proti
svedkovi T., súd na solidárne plnenie vo výrokovej časti zaviazal iba žalovaných. Vzájomné vyporiadanie
škodcov sa riadi následne ustanovením § 439 OZ.

6. Vlastníctvo k predmetu útoku - ku vozidlu, žalobca osvedčil technickým preukazom. Rozsah

poškodenia a náklady potrebné na uvedenie do pôvodného stavu, žalobca osvedčil faktúrou,
pokladničným dokladom a zákazkovým listom, o správnosti ktorých súd nemal pochybnosti, keďže
oprava vozidla bola vykonaná autorizovaným a zmluvným servisom poisťovní, ktorého kredibilita
presahujúca rámec okresu J. Q., je súdu známa z jeho úradnej činnosti. Vo faktúre č. 10/13 na sumu2.869,10eur je podrobný rozpis vykonaných prác a použitých náhradných dielov/materiálov potrebných
k oprave. Pokladničný doklad a zákazkový list zo dňa 13.10.2015 na sumu 114,-eur osvedčujú výmenu
strešného nosiča.

7. V danom prípade bol úrok z omeškania uplatnený (i) od 2.2.2013 vo výške 5,75% ročne zo sumy
2.869,10eur a (ii) od 14.10.2015 vo výške 5,05% zo sumy 114,-eur. V prvom prípade žalobca odvodzoval
počiatok omeškania od splatnosti faktúry č. 10/13 - tá bola splatná dňa 1.2.2013 a v druhom prípade
od dňa vystavenia pokladničného dokladu - ten bol vystavený dňa 13.10.2015. Žalobca však opomenul

skutočnosť, že aj keď úrok z omeškania je príslušenstvom jedinej pohľadávky v zmysle § 121 ods. 3
OZ, nevzniká každému zo solidárnych dlžníkov samostatná povinnosť hradiť úroky z omeškania, ale
vzniká im povinnosť hradiť úroky z omeškania spoločne a nerozdielne, avšak len v rozsahu, v akom
sú dotknutí dlžníci súčasne v omeškaní. Ak je niektorý zo solidárnych dlžníkov v omeškaní a zvyšní
solidárni dlžníci nie sú, potom stíha za dobu, po ktorú je prvý z dlžníkov v omeškaní sám, povinnosť platiť
úroky z omeškania výlučne jeho, teda v okamihu omeškania prvého, nenastáva bez ďalšieho omeškanie

zvyšných spoludlžníkov. Tu boli žalovaní pred podaním žaloby vyzvaní na uhradenie škody - čl. 10,13.
Výška škody uvádzaná v predmetnej výzve však nekorešponduje s výškou škody uplatnenou v tomto
konaní, pričom táto výzva bola preukázateľne doručená iba žalovanému v 1. rade. Súd tak aplikujúc
ustanovenie § 563 OZ ustáli, že žalovaní sa dostali do omeškania s plnením peňažného záväzku
nasledovne: (i) pri pôvodne v žalobe uplatnenej škode vo výške 2.869,10 eur bola žalovanému v 1. rade

žaloba s prílohami doručená dňa 6.3.2015, teda v omeškaní s plnením je od 8.3.2015, žalovanému v
2. rade bola žaloba s prílohami doručená dňa 13.2.2015, teda v omeškaní s plnením je od 15.2.2015,
pričom v období od 15.2.2015 do 7.3.2015 stíha povinnosť platiť úroky z omeškania iba žalovaného
v 2. rade, z dôvodov vyššie vysvetlených, (ii) rozšírenie petitu žaloby o zaplatenie sumy 114,-eur bolo
za prítomnosti oboch žalovaných pripustené na pojednávaní dňa 4.11.2015, teda v omeškaní s týmto

plnením sú obaja solidárne od 6.11.2015. Preto mohli byť úroky z omeškania priznané iba za uvedené
obdobia, a v časti prevyšujúcej tieto obdobia bolo potrebné žalobu zamietnuť. Pokiaľ ide o výšku úroku
z omeškania, tak tá v oboch prípadoch omeškania je 5,05% ročne v zmysle § 517 ods. 2 OZ a § 3
nariadenia vlády SR č. 87/1995Z.z. účinnej v rozhodnom období. Preto boli úroky z omeškania priznané
iba vo výške 5,05% ročne, a v časti sadzby prekračujúcej uvedenú výšku, bola žaloba taktiež zamietnutá.

8. O trovách konania súd rozhodol s poukazom na § 142 ods. 3 O.s.p. Pokiaľ ide o výrok o trovách
konania, vo vzťahu k uplatnenému nároku, ktorý po pripustení zmeny petitu žaloby predstavoval sumu
2 983,10 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,75 % ročne zo sumy 2 869,10 eur od 2.2.2013 do
zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 114,- eur od 14.10.2015 do zaplatenia,

výsledok konania je taký, že žalobe bolo sčasti vyhovené a sčasti bolo konanie o žalobe zamietnuté.
Žalobca bol v konaní úspešný v časti povinnosti zaplatiť spoločne a nerozdielne sumu vo výške 2.983,10
eur,5,05%ročnéhoúrokuzomeškaniazosumy2.869,10eurod8.3.2015dozaplatenia,5,05%ročného
úrokuzomeškaniazosumy114,-eurod6.11.2015dozaplatenia,ktorábolauloženážalovanému v
1. rade a žalovanému v 2. rade a v časti povinnosti uloženej žalovanému v 2. rade zaplatiť žalobcovi 5,05

% ročný úrok z omeškania zo sumy 2.869,10 eur od 15.2.2015 do 7.3.2015. V ostatných častiach, teda
v časti úroku z omeškania vo výške 0,70 % ročne zo sumy 2869,10 od 2.2.2013 do zaplatenia, úroku z
omeškania vo výške 5,75 % ročne zo sumy 2 869,10 eur od 2.3.2013 do 14.2.2015, úroku z omeškania
vo výške 5,75 % ročne zo sumy 2 869,10 eur od 15.2.2015 do 7.3.2015, vo vzťahu k žalovanému v
1. rade, úroku z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 114,- od 14.10.2015 do 6.11.2014 bol

žalobca neúspešný, nakoľko v tejto časti bola žaloba zamietnutá. Vzhľadom na vyššie uvedené mal
žalobca neúspech v konaní iba v nepatrnej časti, a to v časti zamietnutých úrokov z omeškania, súd
preto priznal žalobcovi náhradu trov konania v plnej výške. Súd priznal žalobcovi právo na náhradu trov
potrebných na účelné uplatnenie práva proti v konaní neúspešným žalovaným. Tieto trovy pozostávajú
z trov právneho zastúpenia žalobcu vo výške 1 191,20 eur, ktoré predstavuje 9x odmena po 111,21 eur

podľa § 10 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. (za úkony: 1. prevzatie a príprava zastúpenia vrátane
prvej porady s klientom - § 13a ods. 1 písm. a/ vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z., 2. písomné podanie
na súd týkajúce sa veci samej - žaloba doručená súdu dňa 27.10.2014 - § 13a ods. 1 písm. c/ vyhlášky
MS SR č. 655/2004 Z.z., 3. písomné podanie na súd týkajúce sa veci samej - vyjadrenie doručená súdu
dňa 12.3.2015 - § 13a ods. 1 písm. c/ vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z., 4. účasť na konaní pred súdom

- pojednávanie dňa 13.5.2015 - § 13a ods. 1 písm. d/ a § 13 ods. 4 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. -
27,80 eur, 5. účasť na konaní pred súdom - pojednávanie dňa 2.9.2015 - § 13a ods. 1 písm. d/ vyhlášky
MS SR č. 655/2004 Z.z., 6. písomné podanie na súd týkajúce sa veci samej - rozšírenie žaloby doručená
súdu dňa 15.10.2015 - § 13a ods. 1 písm. c/ vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z., 7. účasť na konaní predsúdom - pojednávanie dňa 4.11.2015 - § 13a ods. 1 písm. d/ vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z., 8. 5.
účasť na konaní pred súdom - pojednávanie dňa 21.1.2016 - § 13a ods. 1 písm. d/ vyhlášky MS SR
č. 655/2004 Z.z., 9. účasť na konaní pred súdom - pojednávanie dňa 23.3.2015 - § 13a ods. 1 písm.

d/ vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z.,) spolu vo výške 917,48eur a 2x náhrada výdavkov po 8,04 eur
v súvislosti s úkonmi právnych služieb v roku 2014, 5x náhrada výdavkov po 8,39 eur v súvislosti s
úkonom právnej služby v roku 2015 a 2x náhrada výdavkov po 8,58 eur v súvislosti s úkonom právnej
služby v roku 2016 podľa § 16 ods. 3 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. spolu vo výške 75,19 eur. Keďže
advokát zastupujúci žalobcu je platiteľom dane z pridanej hodnoty, súd zvýšil odmenu o daň z pridanej

hodnoty vo výške 198,53 eur podľa § 18 ods.3 cit vyhlášky.

Trovy konania spolu vo výške 1.191,20 eur sú v zmysle § 149 ods.1 O.s.p. žalovaní povinní zaplatiť
spoločne a nerozdielne k rukám právneho zástupcu žalobcu.

9.Žalobcajevkonaníoslobodenýodsúdnychpoplatkovpodľa§4ods.2písm.i/ZSP,pretosúd zaviazal

na solidárne zaplatenie súdneho poplatku vo výške 178,50 eur postupom podľa § 2 ods. 2 ZSP a pol.
1/a sadzobníka súdnych poplatkov žalovaných.

10. Súd záverom uvádza, že podľa jeho právneho názoru dal v tomto rozhodnutí odpoveď na podstatné
argumenty účastníkov konania, pričom tak učinil v snahe garantovať účastníkom konania ich právo

na spravodlivé súdne konanie. Skutočnosť, že v tomto rozhodnutí neboli naplnené všetky očakávania
účastníkov konania, teda súd nerozhodol v súlade s ich právnym názorom ešte neznamená, že došlo
k porušeniu ich základného práva na spravodlivé súdne konanie.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného

vyhotovenia na Okresný súd Stará Ľubovňa.

1, V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

2, Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

3, Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na
súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh

na súdny výkon rozhodnutia.