Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 18. október 2016

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 4C/167/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5616204317
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Bajlová

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2016:5616204317.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš sudkyňou Mgr. Zuzanou Bajlovou v právnej veci žalobcu: Lesný

komposesorát Partizánska Ľupča, s.r.o., so sídlom Partizánska Ľupča 317, IČO: 31 624 090, zastúpený
JUDr.JurajomLukáčom,advokátomAdvokátskejkanceláriesosídlomNámestiesv.Egídia11/6,Poprad,
IČO: 42 421 152 proti žalovanému: PETRONIUS, spol. s r.o., so sídlom Štvrť SNP 123, Trenčianske
Teplice, IČO: 31 597 891, v spore o určenie, že žalovaný nie je spoluvlastníkom podielu na spoločnej
nehnuteľnosti, takto

r o z h o d o l :

Žaloba s a z a m i e t a .
Žalovanému s a p r i z n á v a náhrada trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou podanou na súd prvej inštancie dňa 16. 06. 2016 sa žalobca domáhal, aby súd určil, že

žalovaný nie je vlastníkom podielu zapísaný Okresným úradom Liptovský Mikuláš, katastrálny odbor,
evidovaný na katastrálnom území K. Ľ. na liste vlastníctva č. XXXX v časti A: Majetková podstata;
parcely registra „C“ evidované na katastrálnej mape, parcela č. 3251/2 - zastavané plochy a nádvoria
o výmere 100 m2, parcela č. 3282/19 - lesné pozemky o výmere 56 m2, parcela č. 3282/23 - lesné
pozemky o výmere 46 m2, parcela č. 3282/26 - lesné pozemky o výmere 1886 m2, parcela č. 3282/38
- lesné pozemky o výmere 597 m2, parcela č. 3282/43 - lesné pozemky o výmere 149 m2, parcela č.
3283/6 - lesné pozemky o výmere 336 m; parcely registra „E“ evidované na mape určeného operátu,

parcela č. 4837 - lesné pozemky o výmere 3462 m2, parcela č. 4848 - lesné pozemky o výmere 3654
m2, parcela č. 4900 - lesné pozemky o výmere 7013 m2, parcela č. 4961 - lesné pozemky o výmere
13516 m2, parcela č. 5031/2 - lesné pozemky o výmere 183 m2, parcela č. 5059 - lesné pozemky o
výmere 6140127 m2, parcela č. 5061/1 - lesné pozemky o výmere 7439130 m2, parcela č. 5061/2 -
lesné pozemky o výmere 2021 m2, parcela č. 5061/3 - lesné pozemky o výmere 551 m2, parcela č.
5061/4 - lesné pozemky o výmere 1891 m2, parcela č. 5062 - lesné pozemky o výmere 611953 m2,
parcela č. 5063 - lesné pozemky o výmere 943433 m2, parcela č. 5065 - lesné pozemky o výmere 3319

m2, parcela č. 5076/1 - lesné pozemky, parcela č. 3282/30 - lesné pozemky o výmere 28 m2, parcela
č. 3282/34 - lesné pozemky o výmere 93 m2, parcela č. 3283/2 - lesné pozemky o výmere 58 m2;
parcely registra „E“ evidované na mape určeného operátu, parcela č. 4989/1 - lesné pozemky o výmere
15652672 m2, parcela č. 4989/2 - lesné pozemky o výmere 5857 m2, parcela č. 4989/3 - lesné pozemky
o výmere 619 m2, parcela č. 4989/4 - lesné pozemky o výmere 61 m2, parcela č. 4989/5 - lesné pozemky
o výmere 3222 m2, parcela č. 4989/6 - lesné pozemky o výmere 131725 m2, parcela č. 4989/7 - lesné
pozemky o výmere 574 m2, parcela č. 4989/8 - lesné pozemky o výmere 54 m2 evidovaných pod B

2037 vo veľkosti podielu 138/1079040 k celku; na liste vlastníctva č. 1999 v časti A: Majetková podstata;
parcely registra „C“ evidované na katastrálnej mape, parcela č. 2930 - trvalé trávne porasty o výmere
5310 m2, parcela č. 2931 - lesné pozemky o výmere 724 m2, parcela č. 2933 - trvalé trávne porasty
o výmere 1899 m2 evidovaných pod B 789 vo veľkosti podielu 138/1079040 k celku. Žalobu odôvodniltým, že žalobca je člen pozemkového spoločenstva s právnou subjektivitou založenou v súlade s
§ 11 Zákona č. 181/1995 Z. z. o spoločenských spoločenstvách Zmluvou o založení pozemkového
spoločenstva registrovaného na Obvodnom lesnom úrade v Liptovskom Mikuláši. Bývalý člen žalobcu

K.. Z. H., nar. XX. XX. XXXX, zomr. 14. 03. 1999 bol spoluvlastníkom spoločnej nehnuteľnosti v
k. ú. K. Ľ. zapísané na LV č. XXXX, XXXX, XXXX a XXXX. Spoločné nehnuteľnosti sú nedeliteľný
majetok v zmysle Zákona č. 181/1995 Z. z., teda len spoločne prevoditeľné. Pozemky podliehajú
osobitnému režimu vlastníctva a hospodárenia. Ďalším obmedzením z tohto vlastníctva je, že každý zo
spoluvlastníkov má k svojmu spoluvlastníckemu podielu dispozičné oprávnenie, ktoré zákon obmedzuje

predkupnýmprávomostatnýchspoluvlastníkov.Predkupnéprávopodielovýchspoluvlastníkovmávecnú
povahu; pôsobí aj voči tretím osobám. K.. Z. H. pred svojou smrťou napísal na stroji dňa 08. 07.
1995 závet, ktorým za závetného dediča ustanovil žalovaného. Vykonal tak právny úkon v zmysle § 34
Občianskeho zákonníka, ktorým obišiel zákonné ustanovenie predkupného práva a spôsobil takýmto
úkonom jeho relatívnu neplatnosť. Skutočnosť, že žalovaná spoločnosť nadobudla vlastnícke práva na
pozemkovom spoločenstve žalobca zistil až v druhej polovici roku 2015. Žalobca má záujem o to, aby

bol rešpektovaný zákon ohľadne jeho predkupného práva, aby on prípadne aj ostatní spoluvlastníci mali
možnosť uplatniť si svoje zákonné predkupné právo tak, aby bol celý proces prevodu K.. Z. H. zákonný a
v budúcnosti nikým nenapadnuteľný. Zároveň žalobca vyjadruje podozrenie, že takto spísaný závet nie
je neplatný len relatívne, ale aj absolútne, pretože ním žalovaná spoločnosť účelovo a zrejme aj odplatne
nadobudla členstvo v predmetnom spoločenstve. Nie je zvyčajné, aby poručiteľ ako prejav svojej vďaky

odkazoval svoj majetok právnickej osobe, ktorej jediným spoločníkom je ďalšia právnická osoba, pričom
predmetom podnikania oboch týchto spoločností je práve prenájom a realitná činnosť. Žalobca je toho
názoru, že spísaním závetu došlo v skutočnosti k simulovaniu právneho úkonu kúpnopredajnej zmluvy.
Žalobca má za to, že žalovaná spoločnosť sa nestala vlastníkom podielu pôvodne patriacom K.. Z. H.,
nakoľko tento podiel nenadobudol platne. Naliehavý právny záujem na požadovanom určení žalobca

preukazuje tým, že ako spoluvlastník, ktorého zákonné predkupné právo bolo porušené, nemá iný
právnyprostriedoknato,abysaprávnepomerykprevedenémupodieluvrátilidopôvodnéhostavu.Akby
súd žalobe vyhovel, mohli by sa ostaní spoluvlastníci v súvislosti s predkupným právom domáhať podielu
na spoločnej nehnuteľnosti a neumožniť tak podnikateľskému subjektu narušiť integritu domáceho
obyvateľstva na spravovaní svojich podielov. Keďže išlo o prevod podielu k nehnuteľnosti, len samotné

hmotnoprávne dovolanie sa neplatnosti mimo súdneho konania nepostačuje na vykonanie zmien zápisu
v katastri nehnuteľností, pretože správa katastra nie je oprávnená uvedenú skutočnosť skúmať. Jediným
podkladom pre vykonanie spätného zápisu vlastníckeho práva je len súdne rozhodnutie o určení
neplatnosti predmetného závetu.

2. Okresný súd Liptovský Mikuláš uznesením č. k. 4C/167/2016-14 zo dňa 20. 07. 2016 v zmysle
ustanovenia § 167 ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) vyzval žalovaného, aby sa do
15 dní vyjadril k písomne podanej žalobe. V písomnom podaní doručenom súdu prvej inštancie 12. 08.
2016 žiadal žalovaný žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Uviedol, že ustanovenie § 140 Občianskeho
zákonníka hovorí o predkupnom práve iných spoluvlastníkov v prípade prevodu a nie prechodu

vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. V systému súkromného práva treba rozlišovať nadobúdanie
vlastníckeho práva na základe prevodu alebo prechodu. V prípade dedenia sa nejedná o prevod
vlastníckeho práva z poručiteľa na dediča, ale ide o prechod vlastníckeho práva k veci v dôsledku
udalosti, s ktorou zákon spája uvedené právne následky. K.. Z. H. spísaním závetu v žiadnom prípade
neporušil zákonné ustanovenia Občianskeho zákonníka, ani Zákona o pozemkových spoločenstvách.

Okresný súd Liptovský Mikuláš v rozhodnutí č. k. 4C/146/2015-174 zo dňa 11. 06. 2015, ktorý nadobudol
právoplatnosť 14. 07. 2015 rozhodol, že žalovaný Ľ. H. je povinný vydať žalobcovi - v tomto spore
žalovanému nadobudnuté podiely po poručiteľovi K.. Z. H.. Sú toho názoru, že podaná žaloba má mať
len šikanózny charakter, zbytočne zahlcuje súd a má znemožniť žalovanému výkonu svojich práv a
povinností, ktoré mu vyplývajú z členstva v pozemkovom spoločenstve.

3. Okresný súd Liptovský Mikuláš uznesením č. k. 4C/167/2016- 20 zo dňa 16. 08. 2016 vyzval žalobcu
v zmysle ust. § 167 ods. 3 CSP na vyjadrenie sa k vyjadreniu žalovaného doručenom súdu 12. 08. 2016.
Podaním doručeným súdu dňa 31. 08. 2016 žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedol,
že pokiaľ žalobca poukazuje na rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš zo dňa 11. 06. 2015,

žalobca nebol účastníkom tohto konania a z uvedenému dôvodu sa nemohol k veci ani náležite vyjadriť.
Z uvedeného konania vyplýva, že odporca stratu takto nadobudnutého vlastníctva nijako nerozporoval,
hoci sám ako vtedy uvedený vlastník predmetných pozemkov ponúkol žalobcovi využitie predkupného
práva dňa 27. 06. 2014. Žalobca s touto ponukou súhlasil dňa 09. 07. 2014, teda akceptoval túto ponukupredkupného práva za cenu navrhovanú dedičom po poručiteľovi K.. Z. H. Ľ. H.. Následne však Ľ. H. vzal
ponuku v celom rozsahu späť a rozhodol sa svoje zdedené podiely na odpredať neponúknuť. Práve v
tomto konaní Ľ. H. ako v jeho pasívnom prístupe k sporu vedenom na Okresnom súde Liptovský Mikuláš

pod sp. zn. 4C/146/2015 vidí žalobca účelovosť jeho konania, ktoré podľa názoru žalobcu spočívalo v
snahe obísť ostatných spoluvlastníkov a docieliť prevod vlastníckeho práva na žalovaného. Nemožno
si nevšimnúť náhodné súvislosti medzi späťvzatím akceptovaného predkupného práva a následným
objavením a uplatnením poručiteľovho závetu po takmer 14 ročnom časovom odstupe do dňa jeho smrti.
Ak mal totiž žalovaný predmetné pozemky riadne a platne nadobudnúť závetom z roku 1997 nastoľuje sa

relevantná otázka čo robil žalovaný od roku 1999 až do roku 2015, kedy si návrhom zo dňa 11. 02. 2015
svoje práva vyplývajúce z tohto závetu začal uplatňovať. V zmysle článku 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky majetok nadobudnutý v rozpore s právnym poriadkom ochranu nepožíva.

4. Okresný súd Liptovský Mikuláš uznesením č. k. 4C/167/2015-26 zo dňa 31. 08. 2016 vyzval
podľa § 167 ods. 4 CSP žalovaného na vyjadrenie sa k vyjadreniu žalobcu doručenom súdu dňa

31. 08. 2016. Podaním doručeným súdu dňa 19. 09. 2016 žalovaný uviedol, že F.. Ľ. H. listom
zo dňa 27. 06. 2014 neadresoval ponuku na využitie predkupného práva žalobcovi, ale ostatným
podielníkom Lesného komposesorátu Partizánska Ľupča v Partizánskej Ľupči prostredníctvom výboru.
Komposesorát adresoval dňa 09. 07. 2014 odpoveď s ponukou na odkúpenie podielu vo výške
2.588 eur, čo nebolo s požiadavkou F.. Ľ. H. a tým Lesný komposesorát Pozemkové spoločenstvo v

Partizánskej Ľupči nevyužil ponuku F.. H. na odkup podielov. Späťvzatie návrhu nespočívalo v dôvode
účelovosti, ale z dôvodu nájdenia predmetného závetu, ktorý sa našiel v archíve žalovaného. Závet
po formálnej aj obsahovej stránke spĺňa všetky náležitosti, nebol vyhlásený za neplatný. Tvrdenia
žalobcu o nesmrteľných a neurčitých právnických osobách je prinajmenšom scestné. Právnická osoba
má jednoznačnú štruktúru a pozadie a nemá sídlo v žiadnom daňovom raji. Taktiež nemôže ísť

o konkurenčný predmet podnikania preto, že Lesný komposesorát Pozemkového spoločenstvo v
Partizánskej Ľupči organizácia zriadená na základe Zákona č. 181/1995 Z. z. a jej cieľom je spoločne
obhospodarovať nehnuteľnosti za účelom dosiahnutia zisku a teda nemá predmet podnikania ako to
uvádza žalobca. Tvrdenie žalobcu, že obchodná spoločnosť nemôže alebo by nemala vlastniť podiel
v nehnuteľnosti alebo byť spoluvlastníkom akéhokoľvek majetku je priamo v rozpore s článkom 1

Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

5. Po vykonaní úkonov v zmysle § 167 CSP súd vo veci nariadil predbežné prejednanie sporu v zmysle
ust. § 168 ods. 1 CSP.

6. Súd podľa § 138 CSP vyzval právneho zástupcu žalobcu na späťvzatie žaloby. Právny zástupca
žalobcutrvalnapodanejžalobe.Uviedol,žežalovanýsanestalprávnelegitímnymspôsobomvlastníkom
predmetného členského podielu a tým k podielom na spoločnej nehnuteľnosti. Pôvodný vlastník
spísaním závetu vykonal právny úkon, ktorým previedol spoluvlastnícky podiel na právnickú osobu,
čím obišiel zákonnú povinnosť, ktorú zákonodarca sledoval daním ustanovenia o predkupnom práve.

Majú za to, že túto skutočnosť treba vykladať v širších súvislostiach, teda že sa vzťahuje aj na
akékoľvek nakladanie spoluvlastníka s podielom. Tento spor treba brať principiálne, vychádzať z
historickýchsúvislostí.Pozemkovéspoločenstvotvoriaosoby,ktoréracionálnehospodáriazospoločnou
nehnuteľnosťou, čo je vylúčené pri právnických osobách, ktorých obsadenie sa môže meniť, môžu
sa zlučovať a spájať. Poukázal na nezákonnosť konania syna závetcu, ktorý nadobudol predmetné

spoluvlastnícke podiely, avšak ľahkým konaním sa ich vzdal. V súdnom konaní sa nebránil, v trestnom
konaníodmietolvypovedať.Podľaichnázorujenaliehavýprávnyzáujemtým,žekaždýspoluvlastníkmá
právo, aby bolo s vecou nakladané riadne a zodpovedne. Podielový spoluvlastník stratil prehľad v tom,
že je iný okruh subjektov, ktoré sú oprávnené s vecou nakladať v prípade, ak sa jedná o právnickú osobu.
V zmysle katastrálneho zákona a to § 34 ods. 2 katastrálny úrad zapíše pôvodného vlastníka. Žalobca

je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti zapísaný na LV č. XXXX a XXXX k. ú. K. Ľ.. Majú za to,
že v zmysle katastrálneho zákona ak sa určí, že žalovaný nie je vlastníkom, zapíše sa predchádzajúci
vlastník, čiže Ľ. H..

7. Splnomocnený zástupca žalovaného žiadal žalobu zamietnuť. Uviedol, že žalobca nerozlišuje medzi

pojmom prevod a prechod práva. Závet K.. H. sa našiel až neskôr, pretože ho odovzdal konateľovi
žalovaného, nebolo ho možné predložiť skôr. Ľ. H. vybavil predmetné pozemky v reštitučnom konaní,
ktoré boli písané na jeho otca a nadobudol vlastnícke právo až dodatočným osvedčením o dedičstve.
Čo sa týka trestného stíhania nevedia o tom, že by odmietnutie vypovedať malo byť na príťaž bývaléhospoluvlastníka spoluvlastníckeho podielu. On nepovažuje za neštandardné ak niekto zriadi závet v
prospech právnickej osoby. Podľa ich názoru nie je možné zriadiť predkupné právo žijúcej osoby pre
prípad jej smrti a K.. Z. H. bol vlastníkom predmetných spoluvlastníckych podielov až do svojej smrti.

Pokiaľ žalobca argumentuje tým, aby ich spoločnosť nerozbila pozemkové spoločenstvo ako združenie,
na LV je okolo 2.200 zápisov, niektoré sú zdvojené, dokonca spoluvlastníkom je žalobca, čo je tiež
spoločnosť s ručením obmedzeným.

8. V rámci dokazovania sa súd oboznámil s obsahom listín založených v spise, a to výpisom z

Obchodného registra na žalobcu (č.l. 4 spisu) a žalovaného (č.l. 13 spisu), s fotokópiou výrokovej časti
rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 4C146/2015-174 zo dňa 11. 06. 2015, ktoré nadobudlo
právoplatnosť 14. 07. 2015.

9. Zhodnotiac vykonané dôkazy jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti s prihliadnutím na všetko, čo v konaní
vyšlo najavo, súd zistil tento skutkový a právny stav:

10. Súd mal preukázané a medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalovaný je podielovým
spoluvlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX a XXXX k. ú. K. Ľ., ktoré nadobudol závetom
pôvodného podielového spoluvlastníka K.. Z. H., zomr. 14. 03. 1999, keď Okresný súd Liptovský Mikuláš
rozsudkom č. k. 4C/146/2015-174 zo dňa 11. 06. 2015, ktoré nadobudlo právoplatnosť 14. 07. 2015,

uložil dedičovi zo zákona Ľ. H. predmetné nehnuteľnosti vydať žalovanému v zmysle § 485 ods. 1
Občianskehozákonníka.Podanoužalobousažalobcadomáhalurčenianeexistencievlastníckehopráva
tvrdiac, že žalovaný nadobudol predmetné spoluvlastnícke podiely na základe absolútne neplatného
právneho úkonu - závetu, ktorý bol zriadený v rozpore so zákonom (§ 39 Občianskeho zákonníka)
a nebol urobený slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne (§ 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka), resp.

dovolania sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu pre nerešpektovanie predkupného práva podľa §
140 Občianskeho zákonníka.

11. Podľa § 137 psím. c) Zákona č. 160/2015 Civilného súdneho poriadku žalobou možno požadovať,
aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem;

naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu

12.Podľa§34ods.2Zákonač.162/1995Zb.okatastrinehnuteľnostíaozápisevlastníctvaainýchpráva
k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) ak súd rozhodol o neplatnosti právneho úkonu alebo neplatnosti
dobrovoľnej dražby, okresný úrad vyznačí stav pred týmto právnym úkonom alebo pred dobrovoľnou

dražbou; to platí aj vtedy, ak právo k nehnuteľnosti bolo dotknuté ďalšou právnou zmenou a ak je
rozhodnutie súdu záväzné pre osoby, ktorých sa táto právna zmena týka.

13. Základnou podmienkou dôvodnosti a teda východiskom prípadnej úspešnosti určovanej žaloby
podľa § 137 písm. c) CSP je existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom právnom

určení. Rozumie sa tým právny záujem žalobcu, ktorý musí byť daný v čase vyhlásenia rozsudku. Tento
právnyzáujemmusíbyťkvalifikovaný,t.j.naliehavý.Posúdenienaliehavéhoprávnehozáujmujeotázkou
právnej kvalifikácie rozhodujúcich skutočností. Spravidla je naliehavý právny záujem daný v prípade,
keď sa nemožno domáhať priamo plnenia, tiež vtedy ak by bez tohto určenia bolo ohrozené právo
žalobcu, alebo ak by bolo bez tohto určenia jeho právne postavenie neisté. Naliehavý právny záujem

nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu (napr. ust. § 711 ods. 6 Občianskeho
zákonníka). Určovacia žaloba je zvyčajne prípustná vtedy, ak sa ňou odstraňuje spornosť vzťahu
strán sporu a predchádzať vzniku ďalších sporov, prípadne ak sa vytvára pevný základ právneho
vzťahu medzi nimi. V danom prípade sa žalobca domáhal, že žalovaný nie je podielový spoluvlastník
spoluvlastníckych podielov na spoločnej nehnuteľnosti, t.j. domáhal sa negatívneho určovacieho výroku.

Rozsudok súdu negatívne určujúci, že žalovaný nie je vlastníkom nehnuteľnosti nemôže zlepšiť (zmeniť)
právne postavenie žalobcu a na podaní žaloby, predmetom ktorej je takéto určenie, žalobca nemá
naliehavý právny záujem. Súd sa nestotožnil s tvrdením žalobcu, že v prípade vyhovenia takejto žalobe
by bol v katastri nehnuteľnosti ako spoluvlastník predmetných spoluvlastníckych podielov zapísaný
právny nástupca K.. Z. H. - dedič zo zákon Ľ. H.. Z vyššie citovaného zákonného ust. § 34 ods. 2

Katastrálnehozákonavyplýva,žekatastrálnyúradvprípade,akjenasprávukatastradoručenýrozsudok
súdu, ktorým bolo rozhodnuté o neplatnosti právneho úkonu alebo neplatnosti dobrovoľnej dražby, je
povinný vyznačiť stav pred právnym úkonom alebo dobrovoľnou dražbou. V súdenej veci sa nejedná
o takýto prípad, keďže predmetom tohto súdneho sporu je určenie neexistencie vlastníckeho právaa súd je v sporovom konaní žalobou viazaný. Katastrálny úrad nie je viazaný odôvodnením súdneho
rozhodnutia, ak by si súd prípadne poriešil ako otázku prejudicálnu otázku ne/platnosti právneho úkonu.
V prípade, ak by aj súd pripustil takýto výklad a v katastri nehnuteľnosti by bol zapísaný ako spoluvlastník

Ľ. H., tento nie je stranou tohto súdneho sporu, hoci by bol dotknutý na svojich právach a navyše sa
ani sám necíti byť spoluvlastníkom predmetných spoluvlastníckych podielov. Preto súd žalobu v celom
rozsahu zamietol.

14. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovanému priznal náhradu trov

konania v plnom rozsahu, nakoľko mal plný úspech v konaní. O výške náhrady trov konania rozhodne
súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia podľa § 262 CSP samostatným rozhodnutím, ktoré vydá súdny
úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní od jeho doručenia odvolanie na Okresnom súde
Liptovský Mikuláš. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. O

odvolaní rozhodne Krajský súd v Žiline.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno
odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo
veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno
meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 Civilného sporového poriadku, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej
obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy,

ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v
znení neskorších predpisov.