Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 25. apríl 2017

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 5Co/75/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5616204317
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Jamrich

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5616204317.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Jamricha

a členov senátu JUDr. Dagmar Cabadajovej a JUDr. Gabriely Veselovej, v právnej veci žalobcu: Lesný
komposesorát Partizánska Ľupča, s.r.o., so sídlom Partizánska Ľupča 317, IČO: 31 624 090, zastúpený
JUDr. Jurajom Lukáčom, advokátom, Advokátskej kancelárie so sídlom Námestie sv. Egídia 11/6,
Poprad, IČO: 42 421 152, proti žalovanému: PETRONIUS, spol. s r.o., so sídlom Štvrť SNP 123,
Trenčianske Teplice, IČO: 31 597 891, v spore o určenie, že žalovaný nie je spoluvlastníkom podielu
na spoločnej nehnuteľnosti, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k.
4C/167/2016-44 zo dňa 18.10.2016, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žalovaný m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Liptovský Mikuláš rozsudkom č.k. 4C/167/2016-44 zo dňa 18.10.2016 zamietol žalobu
o určenie, že žalovaný nie je spoluvlastníkom podielu na spoločnej nehnuteľnosti. Žalovanému priznal
náhradu trov konania v plnom rozsahu.
V odôvodnení rozsudku uviedol, že žalobca podanou žalobou sa domáhal, aby súd určil, že žalovaný nie
je vlastníkom podielov v nehnuteľnostiach evidovaných na katastrálnom území K.W. na LV č. XXXX a LV

č. XXXX. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca je člen pozemkového spoločenstva s právnou subjektivitou,
založeného v súlade s § 11 zák. č. 181/1995 Z.z. o spoločenských spoločenstvách zmluvou o založení
pozemkového spoločenstva, registrovaného na Obvodnom lesnom úrade v Liptovskom Mikuláši. Bývalý
členžalobcuPhDr.Z.H.,nar.X.X.XXXX,zomr.XX.X.XXXX,bolspoluvlastníkomspoločnejnehnuteľnosti
v k.ú. K. Y., zapísané na LV č. XXXX, XXXX, XXXX a XXXX. PhDr. Z. H. pred svojou smrťou napísal
na stroji dňa 08. 07. 1995 závet, ktorým za závetného dediča ustanovil žalovaného. Vykonal tak právny
úkon v zmysle § 34 Občianskeho zákonníka, ktorým obišiel zákonné ustanovenie predkupného práva

a spôsobil takýmto úkonom jeho relatívnu neplatnosť. Žalobca má záujem o to, aby bol rešpektovaný
zákon ohľadne jeho predkupného práva, aby on, prípadne aj ostatní spoluvlastníci, mali možnosť
uplatniť si svoje zákonné predkupné právo tak, aby bol celý proces prevodu PhDr. Z. H. zákonný a v
budúcnosti nikým nenapadnuteľný. Žalobca zároveň vyjadril podozrenie, že takto spísaný závet nie je
neplatný len relatívne, ale aj absolútne, pretože ním žalovaná spoločnosť účelovo a zrejme aj odplatne
nadobudla členstvo v predmetnom spoločenstve. Nie je zvyčajné, aby poručiteľ ako prejav svojej vďaky
odkazoval svoj majetok právnickej osobe, ktorej jediným spoločníkom je ďalšia právnická osoba, pričom

predmetom podnikania oboch týchto spoločností je práve prenájom a realitná činnosť. Žalobca je toho
názoru, že spísaním závetu došlo v skutočnosti k simulovaniu právneho úkonu kúpnopredajnej zmluvy.
Žalobca má za to, že žalovaná spoločnosť sa nestala vlastníkom podielu pôvodne patriacom PhDr. Z.
H.. Naliehavý právny záujem na požadovanom určení žalobca preukazuje tým, že ako spoluvlastník,ktorého zákonné predkupné právo bolo porušené, nemá iný právny prostriedok na to, aby sa právne
pomery k prevedenému podielu vrátili do pôvodného stavu. Ak by súd žalobe vyhovel, mohli by sa
ostaní spoluvlastníci v súvislosti s predkupným právom domáhať podielu na spoločnej nehnuteľnosti a

neumožniť tak podnikateľskému subjektu narušiť integritu domáceho obyvateľstva na spravovaní svojich
podielov.
Žalovanýžiadalžalobuakonedôvodnúzamietnuť.Poukázalnaust.§140Občianskehozákonníka,ktoré
hovoríopredkupnompráveinýchspoluvlastníkovvprípadeprevoduanieprechoduvlastníckehoprávak
nehnuteľnosti. V prípade dedenia sa nejedná o prevod vlastníckeho práva z poručiteľa na dediča, ale ide

o prechod vlastníckeho práva k veci v dôsledku udalosti, s ktorou zákon spája uvedené právne následky.
PhDr. Z. H. spísaním závetu neporušil zákonné ustanovenia Občianskeho zákonníka ani Zákona o
pozemkových spoločenstvách. Okresný súd Liptovský Mikuláš v rozhodnutí č.k. 4C/146/2015-174 zo
dňa 11.06.2015, ktorý nadobudol právoplatnosť 14.07.2015 rozhodol, že žalovaný Ľuboš H. je povinný
vydať žalobcovi - v tomto spore žalovanému, nadobudnuté podiely po poručiteľovi PhDr. Z. H..
Súd prvej inštancie zhodnotiac vykonané dôkazy, jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti, s prihliadnutím na

všetko, čo v konaní vyšlo najavo, konštatoval, že v danom prípade sa žalobca domáhal, že žalovaný
nie je podielový spoluvlastník spoluvlastníckych podielov na spoločnej nehnuteľnosti, t.j. domáhal sa
negatívneho určovacieho výroku. Rozsudok súdu negatívne určujúci, že žalovaný nie je vlastníkom
nehnuteľnosti nemôže zlepšiť (zmeniť) právne postavenie žalobcu a na podaní žaloby, predmetom
ktorej je takéto určenie, žalobca nemá naliehavý právny záujem podľa ust. § 137 písm. c) zák. č.

160/2015 Z.z. - Civilného sporového poriadku, preto žalobu zamietol. Nestotožnil sa s tvrdením žalobcu,
že v prípade vyhovenia takejto žalobe by bol v katastri nehnuteľností ako spoluvlastník predmetných
spoluvlastníckych podielov zapísaný právny nástupca PhDr. Z. H. - dedič zo zákona Y. H.. Zo zákonného
ust. § 34 ods. 2 Katastrálneho zákona č. 162/1995 Z.z. vyplýva, že katastrálny úrad v prípade, ak
je na správu katastra doručený rozsudok súdu, ktorým bolo rozhodnuté o neplatnosti právneho úkonu

alebo neplatnosti dobrovoľnej dražby, je povinný vyznačiť stav pred právnym úkonom alebo dobrovoľnou
dražbou. No v súdenej veci sa nejednalo o takýto prípad, keďže predmetom tohto súdneho sporu je
určenie neexistencie vlastníckeho práva a súd prvej inštancie je v sporovom konaní žalobou viazaný.
Katastrálny úrad nie je viazaný odôvodnením súdneho rozhodnutia, ak by si súd prípadne vyriešil ako
otázku prejudiciálnu ne/platnosti právneho úkonu a v prípade, ak by aj súd pripustil takýto výklad a v

katastri nehnuteľnosti by bol zapísaný ako spoluvlastník Y. H., tento nie je stranou tohto súdneho sporu,
hoci by bol dotknutý na svojich právach, keď navyše sa ani sám necíti byť spoluvlastníkom predmetných
spoluvlastníckych podielov.

2. Žalobca v podanom odvolaní vytýkal súdu nesprávny procesný postup, ktorý mu znemožnil, aby

uskutočnil procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Konanie má
inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, a že súd prvej inštancie dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci. Súd prvej inštancie nevyhodnotil skutkové tvrdenia žalobcu,
že pokiaľ ide o naliehavý právny záujem na požadovanom určení, tento preukazuje tým, že ako

spoluvlastník, ktorého zákonné predkupné právo bolo porušené, nemá iný právny prostriedok na to,
aby sa právne pomery k prevedenému podielu vrátili do pôvodného stavu. Podľa odvolateľa, ak by
súd žalobe vyhovel, ochránilo by sa tým obchádzanie zákona, ku ktorému došlo konaním žalovaného
a PhDr. Z. H., o ktorom žalobca ani žiadni členovia, do zápisu zmeny v katastri nehnuteľnosti, nemali
žiadnu vedomosť. Ak by súd žalobe vyhovel mohli by sa ostatní spoluvlastníci v súvislosti s predkupným

právom domáhať podielu na spoločnej nehnuteľnosti, nenarušila by sa doposiaľ homogénna integrita
členstva spoločnosti a nebolo by spoločenstvo ohrozené zvnútra tým, že podielnikom je spoločnosť
majúcavpredmetečinnostipredajnehnuteľností,keďprijatímprávnickejosobyzačlenaspoločenstvasa
narušujefungovaniespoločenstva,jehoucelenosťaprehľad.Podľaodvolateľaexistujenaliehavýprávny
záujem na podanej žalobe, pretože práve určenie, že žalovaný nie je vlastníkom spoluvlastníckych

podielov na spoločnej nehnuteľnosti, sa dosiahne žalobcom žiadaný konečný výsledok, ku ktorému
svojim návrhom smeruje, t.j. zrušenie členstva člena, ktorý sa do spoločenstva dostal obchádzaním
zákona. Súd prvej inštancie nedostatok naliehavého právneho záujmu „zmätočne a nekoherentne“
odôvodnil údajnou nevykonateľnosťou petitu žaloby, tvrdiac, že negatívne určenie vlastníckeho práva
nemôže byť podkladom na zápis zmeny v katastri nehnuteľnosti. S týmto názorom súdu prvej inštancie

odvolateľ nesúhlasí a má za to, že ide o nesprávne vyvodený záver o príčinnej súvislosti týchto
skutočností. Vlastníckou žalobou je aj zapieracia žaloba, ktorá sa označuje tiež ako negatórna žaloba
a túto zapieraciu žalobu môže použiť vlastník v prípade, ak tretia osoba neoprávnene zasiahla do jeho
vlastníckeho práva. Tento zásah však musí byť iný ako je neoprávnené zadržiavanie veci, čo je hlavnouodlišnosťou od žaloby na vydanie veci. Žalobca ako vlastník má za to, že ide práve o niektorý z takýchto
prípadov zásahu, pričom za situácie, že žalobca je spoluvlastníkom a členom spoločenstva, ale nie
vlastníkom predmetného podielu, nemôže sa domáhať ochrany svojich vlastníckych práv určovacou

žalobou, že skutočným vlastníkom je Y. H., ktorého flagrantný záujem na ochrane vlastníckych práv bol
vyjadrený v konaní vedenom pod sp. zn. 4C/146/2015-174, kde sa tento priamo účelovo svojich práv
vzdal, nemožno spoliehať ani na podanie určovacej žaloby z jeho strany a že na určenie neplatnosti
závetu nemá žalobca vecnú legitimáciu a ani naliehavý právny záujem. Navrhol, aby odvolací súd
rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

3. K podanému odvolaniu sa písomne vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že tvrdenie žalobcu o porušení
predkupného práva je čistý nezmysel, je zároveň zmätočné, pretože predkupné právo je možné porušiť
len v tom prípade, ak došlo k uzavretiu dvoj, prípadne viacstrannej zmluvy, čiže došlo k prevodu
vlastníckeho práva. V tomto prípade išlo o vysporiadanie dedičských podielov na základe závetu po
poručiteľovi PhDr. Z. H., pričom v tejto veci rozhodoval súd rozsudkom 4C/146/2015 medzi závetnými

dedičmiIng.Y.H.aspoločnosťouPETRONIUS,s.r.o.,zastúpenúkonateľomJUDr.MiroslavomBalážom.
Nemôže ísť o obchádzanie zákona, ak majetok nadobudla spoločnosť v rámci závetu ako závetný
dedič. Dedením dochádza k prechodu vlastníckeho práva a nie k prevodu. V tomto prípade žalobca ale
nerozlišuje medzi základnými pojmami, prevodom a prechodom vlastníckeho práva. Pritom právnická
literatúra uvádza prevodom rozumieme nadobudnutie vlastníckeho práva na základe prejavu vôle

zmluvou a prechodom nadobudnutie na základe iných právnych skutočností (na základe zákona,
rozhodnutím orgánu verejnej moci a aj dedením). Dedenie je prechod práv a povinností fyzickej osoby
z dôvodu jej smrti na iné subjekty a označuje sa ako dedičská postupnosť, resp. dedičská sukcesia.
Na dediča môže však prejsť tiež len určité právo či povinnosť, a to z osobitného rozhodnutia poručiteľa
vyjadreného v závete, v ktorom závetca určí konkrétnu vec alebo právo, ktoré majú dedičia nadobudnúť

(Lazar, J. a kol. Občianske právo hmotné I, str. 605). Žalobca v podanom odvolaní nezdôvodnil, akým
spôsobom sa mala narušiť integrita spoločenstva. Obchodná spoločnosť má rovnaké postavenie ako
ostatní členovia spoločenstva. Treba dať do pozornosti, že podielovým spoluvlastníkom je aj spoločnosť
Lesný komposesorát Partizánska Ľupča, a teda na základe tvrdenia žalobcu je integrita potom narušená
tak či tak, pretože medzi podielnikmi je zapísaná aj vyššie spomínaná obchodná spoločnosť. Navrhol

rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť.

4. V stanovisku k vyjadreniu žalovaného k odvolaniu žalobca uviedol, že uznávanou hodnotou v tomto
sporovom konaní je vlastnícke právo k členskému podielu v pozemkovom spoločenstve, ku ktorému
sa žalovaný dostal spôsobom, ktorý sa na prvý pohľad síce javí ako zákonný, no pri podrobnejšom

preskúmaníobchádzaanerešpektujeprávaostatnýchčlenovspoločenstva.Žalobcatvrdí,žeakPhDr.Z.
H. pred svojou smrťou vykonal právny úkon- spísanie závetu, ktorým odkázal členské práva právnickej
osobe žalovaného, tak tým simuloval právny úkon kúpnej zmluvy bez predkupného práva a mal o
tej skutočnosti vedomosť, keďže tieto pozemky boli spoločenstvu ponúknuté na odpredaj. Žalobca
podanou žalobou uplatnil právo na ochranu vlastníckeho práva k členskému podielu, ktoré bolo konaním

žalovaného podľa jeho názoru porušené.

5. Žalovaný vo vyjadrení k stanovisku žalobcu uviedol, že súd prvej inštancie správne rozhodol a
odôvodnil svoje rozhodnutie, keď sa vysporiadal s otázkou naliehavého právneho záujmu a na zvyšné
otázky žalobcu už nereagoval, pretože ak nie je daný naliehavý právny záujem, súd na zvyšok žaloby

neprihliada, pretože ide o prvoradý dôvod na zamietnutie žaloby.

6. Krajský súd ako súd odvolací (§34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané stranou v spore v
zákonom stanovenej lehote, preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379
CSP bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario v spojení s ust. § 219 ods. 3

CSP, a toto rozhodnutie v zmysle ust. § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil ako vecne správne.

7. Krajský súd ako súd odvolací preskúmaním napadnutého rozsudku, prislúchajúceho spisového
materiálu a vyhodnotením toho, čo uviedli strany sporu v rámci odvolacieho konania, sa podrobne
zaoberal všetkými rozhodujúcimi otázkami, ktoré boli vo veci vznesené a v plnom rozsahu sa stotožnil

so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie, pokiaľ ide o zamietnutie žaloby. Okresný súd
v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol
a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP. Odôvodnenie rozhodnutia okresného
súdu je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj krajský súd. Z uvedených dôvodovsa krajský súd v odvolacom konaní obmedzil iba na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia (§ 387 ods. 2 CSP).

8. Na doplnenie považoval krajský súd za potrebné zdôrazniť, že účelom určovacej žaloby podľa
ust. § 137 písm. c) CSP je, aby sa rozhodlo o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na
tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva
z osobitného právneho predpisu. Naliehavý právny záujem na určení je daný najmä tam, kde by
bez tohto určenia bolo ohrozené právo žalobcu alebo, kde by sa bez tohto určenia jeho právne

postavenie stalo neistým. Naliehavý právny záujem je daný vtedy, ak existuje aktuálny stav objektívnej
právnej neistoty medzi žalobcom a žalovaným, ktorý je ohrozením žalobcovho právneho postavenia, a
ktorý nemožno iným právnym prostriedkom odstrániť. Povinnosť preukazovať existenciu naliehavého
právneho záujmu na požadovanom určení, zaťažuje žalobcu. Pre žalobcu to znamená nevyhnutnosť
tvrdiť a dokázať skutočnosti, z ktorých vyplýva existencia naliehavého právneho záujmu na žiadanom
určení. Navrhovanie dôkazov v civilnom sporovom konaní má priamu spojitosť s povinnosťou tvrdenia

(§ 132 ods. 1, § 150 ods. 1 CSP). Povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť môže strana plniť od začiatku
konania v žalobe, vo vyjadrení k nej, mimo týchto procesných úkonov v rámci prípravy pojednávania,
pri odročovaní pojednávania. Povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje na všetky tvrdenia, ktoré sa uviedli
v žalobe a vo vyjadrení žalovaného. Poslednou procesnou možnosťou splnenia dôkaznej povinnosti
je okamih vyhlásenia uznesenia o skončení dokazovania ( § 154 CSP). Cieľom povinnosti tvrdenia a

dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno spočíva
na strane konania, bez ohľadu na jej procesné postavenie. Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so
sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých
stranou v opačnom procesnom postavení než je ten, kto nesplnil alebo nedostatočne splnil svoju
dôkaznú povinnosť.

9. Posúdenie naliehavého právneho záujmu je otázkou právnej kvalifikácie rozhodných skutočností,
tých pomerov (vzťahov), ktoré sú ohrozené neistotou. Ak súd dospeje k záveru, že podaná žaloba nie
je procesne prípustným nástrojom ochrany práva žalobcu, lebo žalobca nepreukázal naliehavý právny
záujem na určení vyjadrenom v petite žaloby, súd žalobu zamietne bez toho, aby pristúpil k skúmaniu

vecnej opodstatnenosti žaloby.

10. V preskúmavanej veci súd prvej inštancie po predbežnom právnom posúdení skutočností tvrdených
v žalobe mal za to, že žaloba je nedôvodná, a preto vyzval podľa ust. § 138 CSP žalobcu na späťvzatie
žaloby. Žalobca trval na podanej žalobe a domáhal sa určenia, že žalovaný nie je podielový spoluvlastník

spoluvlastníckych podielov, t.j. domáhal sa negatívneho určovacieho výroku. Aj podľa odvolacieho súdu
rozsudok, že žalovaný nie je spoluvlastníkom nehnuteľností, nemôže zmeniť právne postavenie žalobcu
anapodanížaloby,predmetomktorejjetakétourčenie,žalobcanemánaliehavýprávnyzáujem.Žalobca
sa zjavne mýli, ak tvrdí, že v prípade, ak by sa určilo, že žalovaný nie je spoluvlastníkom sporných
podielov, v katastri sa zapíše predchádzajúci spoluvlastník. Správne uviedol súd prvej inštancie, že

zo zákonného ust. § 34 ods. 2 Katastrálneho zákona vyplýva, že katastrálny úrad v prípade, ak je
na správu katastra doručený rozsudok súdu, ktorým bolo rozhodnuté o neplatnosti právneho úkonu
alebo dobrovoľnej dražby, je povinný vyznačiť stav pred právnym úkonom alebo dobrovoľnou dražbou.
No v prejednávanej veci nešlo o takýto prípad, keďže predmetom konania je určenie neexistencie
spoluvlastníckeho práva. S poukazom na uvedené správne potom súd prvej inštancie žalobu zamietol

a v tomto rozhodnutí odvolací súd nezistil žiadne pochybenie, preto rozsudok okresného súdu potvrdil
ako vecne správny.

11. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté s poukazom na ust. § 396 ods. 1 a § 262 ods. 1
CSP. Žalovaný bol v odvolacom konaní úspešnou stranou sporu, preto súd rozhodol, že má nárok na

náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške trov odvolacieho konania rozhodne súd
prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

12. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

(§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného

premiestnenia alebo zadržania (§ 76 Civilného mimosporového poriadku, v ďalšom texte už len „CMP“).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou

a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)