Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 30. marec 2015

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 15C/129/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1112220775
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 03. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jana Janics Bajánková
ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2015:1112220775.3

Uznesenie

Okresný súd Bratislava I v právnej veci žalobcu: K. J., bytom T., J D. XX, zastúpený: SEDLAČKO &
PARTNERS, s.r.o., so sídlom Štefánikova 8, Bratislava, IČO: 36853186, proti žalovanému: Slovenská
republika konajúca prostredníctvom Ministerstva vnútra, so sídlom Pribinova 2, Bratislava, IČO: 00 151
866 o zaplatenie 15.624,99-EUR, takto

r o z h o d o l :

Súd konanie z a s t a v u j e.

Po právoplatnosti tohto uznesenia vec bude postúpená Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky,
Pribinova 2, Bratislava.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobcasanávrhompodanímnatunajšomsúde dňa29.júna2012domáhalvočižalovanémuzaplatenia
sumy 15.624,99-EUR z titulu nevyplatenia peňažnej náhrady za služobnú pohotovosť podľa § 103 ods. 2
písm. a) zákona č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej
služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície.

Podľa § 103 O. s. p., kedykoľvek za konania súd prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých

môže konať vo veci (podmienky konania). . Medzi podmienky konania patrí aj súdna právomoc.

Podľa § 104 ods. 1 prvá veta O. s. p., ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno
odstrániť, súd konanie zastaví.

Podľa § 7 ods. 1 O.s.p., v občianskom súdnom konaní súdy prejednávajú a rozhodujú spory a iné
právneveci,ktorévyplývajúzobčianskoprávnych,pracovných,rodinných,obchodnýchahospodárskych
vzťahov, pokiaľ ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú o nich iné orgány.

Podľa § 7 ods. 3 O.s.p., iné veci prejednávajú a rozhodujú súdy v občianskom súdnom konaní len ak
to ustanovuje zákon.

Pre posúdenie povahy právneho vzťahu účastníkov z hľadiska právomoci súdu na prejednanie a
rozhodnutie o nároku, ktorý žalobca vyvodzuje z tohto právneho vzťahu, je rozhodujúce obsahové
hľadisko, teda povaha práv a povinností účastníkov, ktoré tvoria obsah tohto právneho vzťahu, ktoré
kritérium je určujúcim pre posúdenie, či žalobou uplatnený nárok je vyvodzovaný z takého právneho
vzťahu, ktorý možno podriadiť pod niektorý z právnych vzťahov vymenovaných v § 7 ods. l O.s.p.Občiansky súdny poriadok vymedzuje právomoc súdov v § 7. V odseku 1 tohto ustanovenia sa určuje,
že v občianskom súdnom konaní súdy prejednávajú a rozhodujú veci (nároky), ktoré vyplývajú z
občianskoprávnych, pracovných, rodinných, z obchodných a hospodárskych vzťahov. Takto ohraničený

súbor sa týka vzťahov súkromného práva, ktoré sa spravujú princípmi právnej rovnosti a vôľovej
autonómieúčastníkov-charakteristickýmznakomobčianskoprávnychvzťahovjepredovšetkýmrovnaké
(rovnocenné) postavenie ich subjektov, pri ktorom jeden z účastníkov právneho vzťahu nemôže
jednostranným úkonom založiť povinnosť druhého účastníka a nemôže ani autoritatívne vynucovať
splnenie povinnosti druhého subjektu. Nad rámec súboru vzťahov uvedených v § 7 ods. 1 O.s.p. súdy

v občianskom súdnom konaní prejednávajú a rozhodujú aj iné veci, ktoré sa už nezakladajú priamo na
práve súkromnom, tieto však vždy len vtedy, ak to ustanovuje zákon (§ 7 ods. 3 O.s.p.). Ak vec nespadá
do právomoci súdov, alebo ak má predchádzať iné konanie, súd postúpi vec po právoplatnosti uznesenia
o zastavení konania príslušnému orgánu (§ 104 ods. 1, druhá veta pred bodkočiarkou O.s.p.).

Na rozdiel od toho verejnoprávne vzťahy, ako vzťahy upravené normami verejného práva, sú založené

na princípe nadriadenosti a podriadenosti subjektov (princíp subordinácie). Pre tieto právne vzťahy je
typické, že jeden zo subjektov (orgán verejnej moci) ukladá jednostranne druhému účastníkovi právneho
vzťahu na základe zákona a presne stanoveným spôsobom povinnosti prostredníctvom autoritatívnych
administratívnoprávnych aktov aplikácie práva. V týchto vzťahoch vystupuje zjavne do popredia princíp
nerovnosti účastníkov a chýba tu autonómia vôle podriadeného účastníka. Pokiaľ ide o charakter

služobného pomeru príslušníka policajného zboru tak, ako bol v čase uplatneného nároku až do
skončenia služobného pomeru navrhovateľa upravený zákonom č. 73/1998 Z.z., je charakterizovaný
ako inštitút verejného práva. Je to z dôvodov, že vzniká mocenským aktom služobného funkcionára a
po celú dobu trvania služobného pomeru sa výrazne odlišuje od pomeru pracovného, ktorý naopak je
pomerom súkromnoprávnym, počas ktorého účastníci majú rovnaké postavenie.

V predmetnej veci a otázky danosti právomoci súdu na jej prejednanie a rozhodnutie je nutné
predovšetkým zistiť, z akého právneho vzťahu žalobca vyvodzuje ním uplatnený nárok. Samotný nárok
ako predmet súdneho konania vo všeobecnosti je charakterizovaný opísaním skutkových okolností,
ktorými odôvodňuje žalobca svoj nárok a žalobným petitom. Posúdenie zistených skutkových okolností

pod určitú právnu normu je úlohou súdu ("iura novit curia"). Ak súd rozhoduje o nároku na plnenie
na základe skutkových zistení, ktoré umožňujú uplatnený nárok po právnej stránke podriadiť pod viac
hmotnoprávnych noriem, je jeho povinnosťou podľa príslušných ustanovení vec posúdiť a o nároku
rozhodnúť, a to bez ohľadu na to, či je v návrhu uvedený právny dôvod požadovaného plnenia;
nakoniec žalobca nie je povinný uplatnený nárok kvalifikovať po právnej stránke. Rozhodujúcim je teda

obsahové hľadisko, t.j. povaha práv a povinností účastníkov, ktoré tvoria obsah tohto právneho vzťahu.
Len uvedené kritérium je určujúce pre posúdenie, či návrhom uplatnený nárok je vyvodzovaný z takého
právneho vzťahu, ktorý možno podriadiť pod niektorý z právnych vzťahov vymenovaných v § 7 O.s.p.

Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca svoj nárok ( peňažnú náhradu za služobnú pohotovosť podľa §

103 ods. 2 písm. a) zákona č. 73/1998 Z.z.) vyvodzuje v súvislosti so skončením služobného pomeru
policajta podľa zákona č. 73/1998 Z.z.. Služobný pomer navrhovateľa, z ktorého navrhovateľ vyvodzuje
svoje nároky je vzťahom verejnoprávnym, upraveným osobitným zákonom č. 73/1998 Z.z., v ktorom
účastníci nemali autonómne a rovnoprávne postavenie, charakteristické pre tie právne vzťahy, ktoré sú
založené na súkromnom práve (§ 7 ods. 1 O.s.p.) a uplatnený nárok (príplatok za službu) je upravený

priamo v tomto osobitnom zákone a v nariadení ministra vnútra Slovenskej republiky o vybraných
platových náležitostiach príslušníkov Policajného zboru, prikazovaní služby nad základný čas služby
v týždni a nariaďovaní služobnej pohotovosti príslušníkom policajného zboru zo 07. marca 2008 č.
17/2008. Vychádzajúc z uvedených charakteristických znakov predmetného právneho vzťahu dospel
súd k záveru, že v danom konaní ide o vec, ktorá nepatrí do právomoci súdu ( porovnaj uznesenie

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo 271/2009 z 20. apríla 2011).

Keďže na rozhodovanie o vyplatení peňažnej náhrady za služobnú pohotovosť a za službu po skončení
služobného pomeru policajta nie je daná právomoc súdu v zmysle § 7 O.s.p., je potrebné konanie
zastaviť. Po právoplatnosti tohto uznesenia vec bude postúpená na ďalšie konanie Ministerstvu vnútra

Slovenskej republiky - Odboru riadenia služobného pomeru sekcia personálnych a sociálnych činností
ako orgánu, do právomoci ktorého vec patrí (§ 104 O.s.p.).
. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 146 ods.1 písm.c/ O.s.p., pretože konanie
bolo zastavené.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa
jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava I, písomne, v dvoch

vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s .p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda a
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a
čoho sa odvolateľ domáha.

V Bratislave dňa 09. marca.2015
Mgr. Jana Janics Bajánková
sudca