Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 28. marec 2017

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5Co/343/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3108220027
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Denis Vékony

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3108220027.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvTrenčíneTrenčínevsenátezloženomzpredsedusenátuJUDr.DenisaVékonyhoasudkýň

JUDr. Eriky Zajacovej a JUDr. Márie Vrtochovej v spore žalobcu LAUGOFRUIT, spol. s r.o. v likvidácii,
so sídlom Trenčín, Štefánikova 19, IČO 18 046 070, zastúpeného Mgr. Petrom Miklóssym, advokátom,
so sídlom Vráble, Hlavná 1221 proti žalovanej B. W., nar. X.X.XXXX, štátnej občianke M. republiky,
bytom G., O. XX, zastúpenej JUDr. Martinom Bartkom, advokátom, so sídlom Trenčín, Legionárska 14,
o vydanie bezdôvodného obohatenia, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trenčín č.k.
14C/210/2008-170 zo dňa 23. marca 2016, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanej sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu a žalobcu zaviazal k povinnosti
nahradiť žalovanej trovy konania v sume 2.167,81 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku, k rukám
jej zástupcu. Na odôvodnenie tohto rozhodnutia súd uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal,
aby súd zaviazal žalovanú k vydaniu bezdôvodného obohatenia v sume 32.551,48 eur /980.645,76 Sk/
spolu s úrokom z omeškania 8,5% ročne z dlžnej sumy od doručenia žaloby žalovanej, titulom užívania
jeho spoluvlastníckeho podielu 1098/7500 na nehnuteľnostiach zapísaných na LV č. 4014 pre k.ú.

Trenčín ako pozemok parc.č. 37 - záhrada o výmere 46m2 a pozemok parc.č. 38- zast. plochy a nádvoria
o výmere 381m2 a dom, súp.č. 31 na parcele č.38 v podiele 1098/7500. Svoje podielové spoluvlastníctvo
odvodzoval od právoplatného rozsudku Okresného súdu Trenčín sp.zn. 12C/1069/2001-269 zo dňa
24.5.2006 o čiastočnej neplatnosti kúpnej zmluvy z dôvodu jej čiastočného odstúpenia. Žalovaná neskôr
časť nehnuteľností oddelených geometrickým plánom a zapísaných na LV č. 6602 v k.ú. Trenčín
previedla na iné osoby a užívala aj časť nehnuteľností, patriacich žalobcovi, čím sa na jeho úkor
bezdôvodne obohacovala. Súd vo veci vykonal dokazovanie, z ktorého zistil, že dňa 29.1.1993 bola

medzi žalobcom a žalovanou uzavretá kúpna zmluva, ktorou žalobca previedol na žalovanú svoj podiel
1/2 na nehnuteľnostiach zapísaných na LV č. 4014 pre k.ú. Trenčín ako pozemok parc.č. 37 - záhrada
o výmere 46m2 a pozemok parc.č. 38- zast. plochy a nádvoria o výmere 381m2 a dom, súp.č. 31
na parcele č.38. Žalovaná nezaplatila kúpnu cenu v celom rozsahu, preto žalobca od kúpnej zmluvy
odstúpil. Z výpisu z LV č. 4014 v k.ú. Trenčín vyplynulo, že vlastníčkou nehnuteľností: dom súp.č.
31 postavený na parc.č. 38/1 a pozemkov parc.č. 37 - záhrada o výmere 44m2 a pozemok parc.č.
38/1 - zast. plochy a nádvoria o výmere 225m2 a parc.č. 38/4 -zast. plochy a nádvoria o výmere

71m2 je žalovaná v podiele 1/1, titulom kúpy. Z výpisu z LV č. 6602 v k.ú. Trenčín vyplynulo, že
bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností: dom súp.č. 3840 postavený na parc.č. 38/2 a pozemkov
parc.č. 38/2 - zast. plochy a nádvoria o výmere 62m2 a pozemok parc.č. 38/3 - zast. plochy a nádvoria
o výmere 16m2 sú R. Z. a S. Z., rod. W., obaja bytom Trenčín, Mierové nám.č. 3 v podiele 1/1,titulom kúpy pod V 2093/2001 a geometrického plánu č. 31321704-370/2001. Na Okresnom súde
Trenčín pod sp.zn. 12C/1069/2001 prebiehalo konanie, predmetom ktorého bolo čiastočné zrušenie
uvedenej kúpnej zmluvy zo dňa 29.1.1993 z dôvodu odstúpenia žalobcu od nej v podiele 1098/7500-

in. Konanie sa skočilo uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č.k. 4Cdo 155/2009-421 zo
dňa 27.8.2009 tak, že rozsudok Krajského súdu v Trenčíne č.k. 17Co 65/2007-311 zo dňa 19.6.2007 a
rozsudok Okresného súdu Trenčín č.k. 12C 1069/2001-269 zo dňa 24.5.2006 boli zrušené a konanie
zastavené. Svoje rozhodnutie Najvyšší súd Slovenskej republiky odôvodnil tým, že z pohľadu merita
veci ide o vec právoplatne rozsúdenú a preto o nej nie je možné konať znova. Otázka platnosti, či

neplatnosti odstúpenia od kúpnej zmluvy, ktorý zakladal vlastnícky vzťah žalobcu bola raz a navždy
právoplatne rozhodnutá rozsudkom Okresného súdu Trenčín č.k. 12C/728/95-37 zo dňa 12.12.1995
v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. 32Co/233/97-181 zo dňa 10.9.1998 a to tak,
že tento právny úkon je neplatný. Rozsudkom Okresného súdu Trenčín č.k. 19C/209/2007-246 zo dňa
24.3.2011 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne č.k. 6Co/87/2011-269 zo dňa 31.1.2012
bola potom zamietnutá žaloba o určenie, že žalobca je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností

zapísaných Správou katastra Trenčín v liste vlastníctva č. 4014, katastrálneho územia Trenčín ako
pozemok parcelného čísla č. 37, zastavané plochy a nádvoria, pozemok parcelného čísla č. 38/4,
zastavané plochy a nádvoria ako aj rodinného domu súpisného č. 31, postaveného na parcele č. 38/1,
a to v podiele 1098/7500, ďalej k nehnuteľnostiam zapísaným v liste vlastníctva č. 6602, katastrálneho
územia Trenčín ako pozemok parcelného č. 38/2 zastavané plochy a nádvoria, pozemok parcelného

č. 38/3, zastavané plochy a nádvoria, rodinného domu súpisného čísla 3840 na parcele č. 38/2, a to v
rovnakom podiele - 1098/7500. Z tam zisteného skutkového stavu vyplynulo, že v konaní tamojšieho
súdu sp. zn. 12C/728/95 bol zamietnutý návrh žalobcu - Laugofruit, s.r.o., o určenie, že kúpna zmluva
uzavretá medzi ním a Paulou W. bola odstúpením zrušená. Konaniu tak predchádzali dva spory: sp. zn.
12C/1069/2001 a 12C/728/95 a týkali tých istých nehnuteľností a tej istej kúpnej zmluvy. V spore sp.

zn. 12C/728/95 sa posudzovalo odstúpenie od celej kúpnej zmluvy a v spore sp. zn. 12C/1069/2001
čiastočné odstúpenie, ale od tej istej kúpnej zmluvy. Ústavný súd Slovenskej republiky nálezom zo
dňa 02.04.2009, č.k. II. ÚS č. 19/09-55 zrušil uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
2Cdo/187/2007 zo dňa 21.05.2008 a vrátil vec tomuto súdu na ďalšie konanie, keď boli podľa neho
porušené práva žalovanej na spravodlivý proces. V rozhodnutí sa konštatuje, že neskoršiemu konaniu

o určenie čiastočného zrušenia kúpnej zmluvy bránil právoplatný rozsudok, ktorým bol skorší návrh o
určenie úplného zrušenia kúpnej zmluvy právoplatne zamietnutý. Išlo o totožnosť účastníkov konania
a predmetu konania, teda o prekážku rozsúdenej veci. V dôsledku citovaného nálezu Ústavného súdu
Slovenskej republiky Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením zo dňa 27.08.2009 pod sp. zn. 4
Cdo/155/2009rozsudokKrajskéhosúduvTrenčínezodňa19.06.2007,sp.zn.17Co/65/2007arozsudok

Okresného súdu Trenčín zo dňa 24.05.2006, č.k. 12C/1069/2001-29 zrušil a celé toto konanie zastavil s
odôvodnením, že išlo o prekážku rozsúdenej veci - sp.zn. 12C/728/95. Uvedené skutočnosti súd posúdil
podľa § 451 ods.1 a 2, § 456, § 457 Občianskeho zákonníka a uviedol, že z vykonaného dokazovania
mal preukázané, že z listu vlastníctva č. 4014 pre katastrálne územie Trenčín je zrejmé, že pozemok
parcelného č. 37 - zastavané plochy a nádvoria, pozemok parcelného č. 38/1 - zastavané plochy a

nádvoria, pozemok parcelného č. 38/4 - zastavané plochy a nádvoria, ako aj rodinného domu súpisné
č. 31 na parcele č. 38/1, sú vlastnícky zapísané v celosti na žalovanú. Z listu vlastníctva č. 6602 pre
katastrálne územie Trenčín vyplýval, že nehnuteľnosti, pozemok parcelného č. 38/2 - zastavané plochy
a nádvoria, pozemok parcelného č. 38/3, zastavané plochy a nádvoria, rodinného domu súpisného č.
3840 na parcele č. 38/2, sú v bezpodielovom spoluvlastníctve R. Z. a S. Z.. Žalobca tvrdil, že mu patrí

právo na vydanie bezdôvodného obohatenia za užívanie jeho spoluvlastníckeho podielu 1098/7500-
ín na vyššie uvedených nehnuteľnostiach, pôvodne vedených na LV č. 4014 v k.ú. Trenčín a svoje
právo odvodzoval od platnosti čiastočného odstúpenia od kúpnej zmluvy, ktorou tieto nehnuteľnosti
previedol dňa 29.1.1993 na žalovanú. Avšak v právoplatne skončenom konaní vedenom na Okresnom
súde Trenčín pod sp.zn. 12C/728/95 sa posudzovala platnosť odstúpenia od celej zmluvy, teda aj tej

časti, na základe ktorej žalobca vyvodzuje, že znamenala jej čiastočné zrušenie a z nej vyplývajúce
vecno-právne účinky, teda obnovenie vlastníckeho práva v podiele - v rozsahu, v akom od zmluvy
odstúpil. Žalobca teda vzhľadom na zamietnutie tejto žaloby, nenadobudol v dôsledku odstúpenia
od zmluvy spoluvlastnícke právo k týmto nehnuteľnostiam v žiadnej časti a nepreukázal, že ho
prípadne nadobudol iným právne významným spôsobom, ako to predpokladá § 132 ods. 1 Občianskeho

zákonníka, preto nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia súd považoval za bez základu a žalobu
zamietol. Súd dôkaz, navrhovaný žalobcom na zistenie rozsahu užívania nehnuteľností a výšky
nájomného v mieste obvyklého znaleckým posudkom, vzhľadom na nepreukázanie užívania sporných
nehnuteľností žalovanou bez právneho dôvodu, z dôvodu zjavnej nehospodárnosti nevykonal. Onáhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods.1 O.s.p. tak, že úspešnej žalovanej priznal náhradu
trov konania, spočívajúcu v trovách právneho zastúpenia vyčíslených podľa § 10 ods.1, § 14 ods.1 písm.
a),d), § 16 ods. 3, § 18 ods. 3, od. 1.7.2013 podľa § 13a ods. 1 písm. d) vyhlášky č. 655/2004 Z.z o

odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb.

2. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca. Uviedol, že podľa neho je napadnutý rozsudok
predčasný a bol vyhlásený na základe nesprávneho právneho posúdenia otázky opodstatnenosti a
relevantnosti návrhu žalobcu na prerušenie konania z dôvodu konania o jeho sťažnosti pred Európskym

súdom pre ľudské práva /ďalej len „ESĽP“/. V uvedenom konaní sa rieši otázka, ktorá má nepochybne
význam pre súdne konanie v tomto spore. Je pravdou, že konanie vedené na Okresnom súde Trenčín
pod sp. zn. 19C/209/2004, v odvolacom konaní na Krajskom súde v Trenčíne pod sp. zn. 6Co/87/2011 a
vdovolacomkonanínaNajvyššomsúdeSlovenskejrepublikypodsp.zn.3Cdo/298/2012,jeprávoplatne
skončené. Ak ale v tomto konaní boli porušené práva žalobcu na prístup k súdu a spravodlivé
prejednanie veci pred súdom, tak rozhodnutie ESĽP o takomto porušení by nielenže vyvracalo právnu

argumentáciu obrany žalovanej, ale by aj s ohľadom na povinnosť Slovenskej republiky zabezpečiť
vykonanie rozhodnutí ESĽP znamenalo, že súd prvej inštancie by bol povinný v rámci inštitútu obnovy
konania opätovne vo veci určenia vlastníckeho práva rozhodovať. Práve otázka spoluvlastníckeho práva
žalobcu k predmetným nehnuteľnostiam je pre tento spor otázkou zásadného právneho významu a preto
bolo namieste vyčkať rozhodnutia ESĽP o sťažnosti žalobcu. Súd prvej inštancie však tým, že návrh

žalobcu na prerušenie konania v tomto spore zamietol zaťažil toto konanie takou vadou, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Okrem toho súd prvej inštancie tým, že vo veci konal
a rozhodol na pojednávaní dňa 23.3.2016 napriek podanému návrhu žalobcu na prerušenie konania
a napriek neúčasti žalobcu, ktorý požiadal o odročenie, zároveň odňal žalobcovi možnosť konať pred
súdom. Preto žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a

konanie vedené na súde prvej inštancie prerušil až do rozhodnutia ESĽP o jeho sťažnosti.
3. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadrila.
4. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 379 a § 380 ods. 1 CSP v rozsahu
a z dôvodov odvolania žalobcu, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k
záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správny

potvrdiť.
5. Odvolací súd preskúmaním veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie vzal do úvahy
všetky skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov vyplynuli, neopomenul
rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo,
výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191

CSP. Pri rozhodovaní súd prvej inštancie použil správny právny predpis, správne ho vyložil a na daný
skutkovýstavhoajsprávneaplikoval.Odvolacísúdsapretostotožňujesoskutkovýmiiprávnymizávermi
súdu prvej inštancie a z tohto dôvodu si odvolací súd aj osvojil dôvody napadnutého rozhodnutia, v
celom rozsahu na ne poukazuje v zmysle § 387 ods. 2 CSP a k odvolacím námietkam žalobcu dodáva
nasledovné:

6. Podľa názoru odvolacieho súdu napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie nemožno v nijakom
prípade považovať za predčasný, ako to tvrdí vo svojom odvolaní žalobca. Podľa obsahu podanej
žaloby žalobcu sa tento domáha od žalovanej vydania bezdôvodného obohatenia za jej, bez právneho
dôvodu, užívanie vyššie uvedených nehnuteľností v podielovom spoluvlastníctve žalobcu. Žalobca svoje
podielové spoluvlastníctvo k predmetným nehnuteľnostiam odvodzuje od rozsudku Okresného súdu

Trenčín č.k. 12C/1069/2001-29 zo dňa 24.5.2006 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne
sp. zn. 17Co/65/2007 zo dňa 19.6.2007, ktorým bolo určené, že z dôvodu odstúpenia žalobcu od
kúpnej zmluvy uzatvorenej so žalovanou dňa 29.1.1993 bola táto v časti zodpovedajúcej prevodu
spoluvlastníckeho podielu 1098/7500-ín zrušená. Tým sa podľa žalobcu obnovil predchádzajúci právny
stav a žalobca je v spoluvlastníckom podiele 1098/7500-ín spoluvlastníkom predmetných nehnuteľností.

7. S uvedeným názormi žalobcu odvolací súd rovnako ako súd prvej inštancie nemôže súhlasiť.
Rozsudky Okresného súdu Trenčín č.k. 12C/1069/2001-29 zo dňa 24.5.2006 a Krajského súdu v
Trenčíne sp. zn. 17Co/65/2007 zo dňa 19.6.2007 boli uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
č.k. 4Cdo 155/2009-421 zo dňa 27.8.2009 zrušené a konanie o žalobe žalobcu bolo zastavené s
odôvodnením, že otázka platnosti, či neplatnosti odstúpenia od kúpnej zmluvy zo dňa 29.1.1993 bola už

raz a navždy právoplatne rozhodnutá rozsudkom Okresného súdu Trenčín č.k. 12C/728/95-37 zo dňa
12.12.1995 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. 32Co/233/97-181 zo dňa 10.9.1998
a to tak, že tento právny úkon /odstúpenie žalobcu/ je neplatný. Toto rozhodnutie tak predstavuje
prekážku právoplatne rozhodnutej veci.8. Uvedené rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č.k. 4Cdo 155/2009-421 zo dňa
27.8.2009 je právoplatné a je potrebné v tomto spore z neho vychádzať. Rovnako tak aj z rozsudku
Okresného súdu Trenčín č.k. 12C/728/95-37 zo dňa 12.12.1995 v spojení s rozsudkom Krajského súdu

v Bratislave č.k. 32Co/233/97-181 zo dňa 10.9.1998, ktorým bolo určené, že právny úkon- odstúpenie
žalobcu od kúpnej zmluvy uzatvorenej so žalovanou dňa 29.1.1993 je neplatný a ktorý rozsudok je
pre strany sporu záväzný /§ 159 ods. 2 O.s.p. - právna úprava platná a účinná v čase právoplatnosti
uvedených rozhodnutí/.
9. Podľa odvolacieho súdu tak bolo v tomto spore preukázané, že žalobca vlastnícke právo k

predmetným nehnuteľnostiam previedol na žalovanú a jeho následné odstúpenie od tejto kúpnej zmluvy
bolo neplatné. Užívanie predmetných nehnuteľností žalovanou tak bolo založené na právnom dôvode
- vlastníckom práve a žalobca ako osoba bez vlastníckeho vzťahu k predmetným nehnuteľnostiam tak
nemá nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia za užívanie predmetných nehnuteľností žalovanou.
Preto bolo zamietnutie žaloby žalobcu zo strany súdu prvej inštancie správne.
10. Pokiaľ ide o návrh žalobcu na prerušenie konania v tomto spore z dôvodu konania o jeho sťažnosti

pred ESĽP, tento návrh bol súdom prvej inštancie zamietnutý uznesením č.k. 14C/210/2008-168 zo dňa
23. marca 2016. Na odvolanie žalobcu tunajší odvolací súd toto rozhodnutie súdu prvej inštancie svojím
uznesením sp. zn. 5Co/343/2016 vydaným dnešného dňa potvrdil ako vecne správne. Pre úplnosť
odvolací súd uvádza aj tu svoje závery, ktoré ho viedli k potvrdeniu rozhodnutia súdu prvej inštancie o
zamietnutí návrhu žalobcu na prerušenie konania.

11. V tomto spore navrhol žalobca prerušiť konanie vo veci samej do skončenia konania o jeho sťažnosti
pred ESĽP o porušení čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v konaní
vedenom na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. 19C/209/2007, ďalej na Krajskom súde v Trenčíne pod
sp.zn.6Co/87/2011,naNajvyššomsúdeSlovenskejrepublikypodsp.zn.3Cdo/298/2012,resp.vkonaní
vedenom na Ústavnom súde Slovenskej republiky pod sp. zn. II. ÚS 797/2015. Odvolací súd súhlasil so

závermi súdu prvej inštancie, ktoré boli vyslovené v napadnutom rozhodnutí o zamietnutí tohto návrhu
žalobcu, že konanie pred ESĽP vedené o sťažnosti žalobcu zo dňa 25.04.2016 nemá význam pre
konania v predmetnom spore. Výsledkom tohto konania môže byť len rozhodnutie ESĽP o tom, či bolo
vo vyššie uvedených konaniach porušené právo žalobcu podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd /“Každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v

primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o
jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti
nemu.“/,prípadnepriznaniespravodlivéhozadosťučineniažalobcovi/akbybolokonštatovanéporušenie
jeho práv/. Toto rozhodnutie však samo osebe nič nezmení na právoplatne skončenom konaní vedenom
na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. 19C/209/2007 a na Krajskom súde v Trenčíne pod sp. zn.

6Co/87/2011, v ktorom bola zamietnutá žaloba žalobcu o určenie, že je spoluvlastníkom predmetných
nehnuteľností. Aj po prípadnom úspechu v konaní o svojej sťažnosti pred ESĽP by sa musel žalobca
najprv domôcť postupom podľa § 397 a nasl. CSP povolania obnovy konania vedeného na Okresnom
súde Trenčín pod sp. zn. 19C/209/2007 a následne v tomto obnovenom konaní aj rozhodnutia vo svoj
prospech,tedažejepodielovýmspoluvlastníkompredmetnýchnehnuteľností/čojeajprávnymdôvodom

jeho nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia uplatneného v tomto spore/.
12. Okrem toho prípadný úspech žalobcu v konaní o jeho sťažnosti zo dňa 25.04.2016 pred ESĽP ako aj
v prípadných následných konaniach, o povolenie obnovy konania vedeného na Okresnom súde Trenčín
pod sp. zn. 19C/209/2007 a následne v tomto obnovenom konaní, je celkom závislý od posúdenia
právneho názoru, ktorý zaujal Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí č.k. 4Cdo/155/2009-421

zo dňa 27.8.2009 vydanom po vydaní nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II ÚS
19/09 zo dňa 02. apríla 2009, že otázka platnosti, či neplatnosti odstúpenia žalobcu od kúpnej zmluvy
uzatvorenejsožalovanou,ktorejpredmetombolipredmetnénehnuteľnostibolarazanavždyprávoplatne
rozhodnutá rozsudkom Okresného súdu Trenčín č.k. 12C/728/95-37 zo dňa 12.12.1995 v spojení s
rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. 32Co/233/97-181 zo dňa 10.9.1998 a to tak, že tento

právny úkon je neplatný, pričom toto rozhodnutie tvorí prekážku veci rozhodnutej pre prípadné ďalšie
konania o žalobách žalobcu. Uvedený právny názor viedol v konaní, v ktorom sa žalobca domáhal
určenia, že došlo k čiastočnému zrušeniu uvedenej kúpnej zmluvy z dôvodu odstúpenia žalobcu od
nej v podiele 1098/7500-in, k zrušeniu rozsudku Okresného súdu Trenčín č.k. 12C/1069/2001-269 zo
dňa 24.5.2006 i rozsudok Krajského súdu v Trenčíne č.k. 17Co/65/2007-311 zo dňa 19.6.2007 a k

zastaveniu konania pre prekážku veci rozhodnutej /uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
č.k. 4Cdo/155/2009-421 zo dňa 27.8.2009/. Z tohto výsledku konania /zrušenie rozsudku Okresného
súdu Trenčín č.k. 12C/1069/2001-269 zo dňa 24.5.2006 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v
Trenčíne č.k. 17Co/65/2007-311 zo dňa 19.6.2007/ potom vychádzal aj Okresný súd Trenčín vkonaní sp. zn. 19C/209/2007, v ktorom žalobca svoje vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam
odôvodňoval práve uvedenými rozhodnutiami. Či v uvedenom konaní pred Najvyšším súdom Slovenskej
republiky 4Cdo/155/2009 nedošlo k porušeniu práva žalobcu podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd je potom predmetom konania pred ESĽP o sťažnosti žalobcu zo
dňa 20.04.2010.
13. Na základe uvedených skutočností dospel odvolací súd k záveru, že súdne konanie vedené pred
ESĽP o sťažnosti žalobcu zo dňa 25.04.2016 nemá samé osebe význam pre konanie v predmetnom
spore a preto nemôže byť dôvodom pre jeho prerušenie podľa § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p. /právna

úprava platná a účinná v čase podania návrhu žalobcu na prerušenie konania, vydania rozhodnutia súdu
prvej inštancie o tomto návrhu i v čase podania odvolania žalobcu proti tomuto rozhodnutiu/.
14. Nakoniec odvolací súd uvádza, že ani odvolacia námietka žalobcu o tom, že súd prvej inštancie
mu odňal možnosť konať pred súdom tým, že vo veci konal a rozhodol na pojednávaní dňa 23.3.2016
napriek podanému návrhu žalobcu na prerušenie konania a napriek neúčasti žalobcu, ktorý požiadal o
odročenie, nie je dôvodná.

15. Občiansky súdny poriadok /O.s.p./, ako procesný právny predpis platný a účinný v čase podania
odvolania žalobcu, umožňoval účastníkovi konania podať odvolanie len z dôvodov, ktoré boli taxatívne
uvedené v § 205 ods. 2 O.s.p., medzi ktorými bol aj dôvod, že účastníkovi konania bola postupom
súdu odňatá možnosť konať pred súdom. O takúto procesnú vadu išlo vtedy, ak súd v priebehu
konania neumožnil účastníkovi realizovať práva priznané mu Občianskym súdnym poriadkom. Takýmto

právom účastníka súdneho konania bola a je aj jeho právo na prejednanie veci v jeho prítomnosti.
Ide o Ústavou Slovenskej republiky zaručené právo osobnej prítomnosti účastníka na súdnom konaní,
ktoré Občiansky súdny poriadok zabezpečil tak, že ukladal súdu, ak nebolo ustanovené inak, aby na
prejednanie veci nariadil pojednávanie, na ktoré predvolá účastníkov a všetkých, ktorých prítomnosť je
potrebná. Predvolanie sa muselo účastníkom doručiť tak, aby mali dostatok času na prípravu, spravidla

najmenej 5 dní pred dňom, keď sa má pojednávanie konať /§ 115 ods. 1, 2 O.s.p./. Bolo potom na
účastníkovi konania, či svoje právo účasti na pojednávaní využil alebo nie. Súd pokračoval v konaní
aj keď boli účastníci nečinní. Preto ak sa riadne predvolaný účastník neustanovil na pojednávanie ani
nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania, mohol súd vec prejednať a rozhodnúť v
neprítomnosti takéhoto účastníka, prihliadnuť pritom na obsah spisu a doposiaľ vykonané dôkazy /§

101 ods. 2 O.s.p./. Predpokladom pre takýto postup konajúceho súdu teda bolo, že účastník bol na
pojednávanie riadne predvolaný a súčasne sa na pojednávanie nedostavil a nepožiadal z dôležitého
dôvodu o jeho odročenie.
16. V predmetnom spore konajúci súd prvej inštancie určil termín pojednávania na deň 23.3.2016, a na
toto pojednávanie riadne a včas predvolal oboch účastníkov konania cestou ich právnych zástupcov.

Právny zástupca žalobcu podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 21.3.2016 podal § 109 ods.
2 písm. c) O.s.p. návrh na prerušenie konania v tomto spore pre konanie vedené pred ESĽP o jeho
sťažnosti a zároveň ospravedlnil neúčasť seba i žalobcu na pojednávaní dňa 23.3.2016 s tým, že žiada o
jeho odročenie. Súd prvej inštancie na pojednávaní dňa 23.3.2016 návrh žalobcu na prerušenie konania
uznesením zamietol a potom vec prejednal a rozhodol napadnutým rozsudkom.

17. Odvolací súd je toho názoru, že uvedený procesný postup súdu prvej inštancie bol správny a
nedošlo ním k odňatiu možnosti žalobcovi konať pred súdom. Samotné podanie návrhu na prerušenie
konania z dôvodu podľa § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p. nie je dôležitým dôvodom, pre ktorý môže účastník
požiadať o odročenie pojednávania a konajúci súd potom nesmie na tomto pojednávaní vec prejednať a
rozhodnúť. Tu odvolací súd vychádza z toho, že v prípade návrhu žalobcu na prerušenie konania podľa

§ 109 ods. 2 písm. c) O.s.p. nešlo o prípad, kedy by konajúci súd musel obligatórne konanie v spore
prerušiť ale bolo celkom na úvahe súdu, aby posúdil, či je tu dôvod na prerušenie konania alebo nie,
prípadne, či nie je vhodné urobiť iné vhodné opatrenie v konaní namiesto jeho prerušenia. Žalobca sa
tak nijako nemohol spoliehať na to, že jeho návrhu na prerušenie konania v spore bude vyhovené a
z toho dôvodu sa pojednávanie nebude konať. Len samotné podanie návrhu na prerušenie konania,

ktoré je celkom na úvahe konajúceho súdu, tak nemôže byť dôležitým dôvodom, pre ktorý by sa mohol
účastník ospravedlniť z nariadeného pojednávania a toto sa nesmelo vykonať. Ak sa žalobca ako riadne
predvolaný účastník na pojednávanie súdu z vlastnej vôle nedostavil a ani nepožiadal z dôležitého
dôvodu o odročenie, sám sa zbavil možnosti uplatňovania svojich procesných práv na pojednávaní.
18. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP rozsudok súdu prvej inštancie

ako vecne správny potvrdil.
19. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s §
262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní úspešnej žalovanej odvolací súd nepriznal náhradu
trov odvolacieho konania, pretože žalovanej trovy odvolacieho konania preukázane nevznikli.20. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.

Poučenie:

Poučenie: Protirozhodnutiuodvolaciehosúdu je prípustné dovolanie,aktozákonpripúšťa(§

419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu
na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od
doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,

v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).