Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 24. apríl 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 16Co/88/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114226424
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Kovaľová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8114226424.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Kovaľovej a sudcov JUDr.

Martina Fiľakovského a JUDr. Branislava Brezu v spore žalobkyne: Y. S., rod. P., nar. XX.XX.XXXX,
bytom O. XXX, XXX XX D., právne zastúpená Advokátska kancelária JUDr. Zdeňka Vokálová, so sídlom
Hlavná 61, 080 01 Prešov, proti žalovanému Y. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XXX, XXX XX D., právne
zastúpený Advokátska kancelária NIŽNÍK, spol. s.r.o., so sídlom Skladná 38, 040 01 Košice, IČO: 36
601 365, o náhradu škody vo výške 2.504,46 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku
Okresného súdu Prešov zo dňa 30. júna 2016 č.k. 14C 404/2014-90 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby.

Žalovaný m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom žalobu zamietol. Ďalej
určil, že o trovách konania súd rozhodne do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

2. Rozhodnutie právne odôvodnil ustanovením § 415, § 420 odsek 1, § 424 zákona č. 40/1964 Zb.
Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) a § 120 odsek 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok
(ďalej len „O.s.p.“).

3. Vchádzal zo zistenia, že v predmetnom konaní si žalobkyňa uplatnila nárok z titulu náhrady
škody, ktorá jej mala vzniknúť neoprávneným zadržiavaním motorového vozidla zn. X. G., Q.: X
zo strany žalovaného. Žalobkyňa síce predložila doklady, ktoré majú preukazovať vzniknutú škodu,
nepreukázala však ostatné predpoklady zodpovednosti za škodu. Skutočnosť, že žalovaný porušil
prevenčnú povinnosť (v zmysle ustanovenia § 415 OZ) nebola žiadnym spôsobom preukázaná.
Žalobkyňa nepreukázala, že by žalovaný porušil nejakú zákonnú, resp. zmluvnú povinnosť a z tohto

dôvodu nemôže byť v spore pasívne legitimovaný. V konaní nebolo preukázané, aby žalobkyňa, resp.
jej bývalý manžel (brat žalovaného) odovzdali kľúče a technický preukaz od auta žalovanému a aby
ich mal k dispozícii. Z vykonaného dokazovania sa javilo pravdepodobné, že tieto kľúče si k svojim
veciam odložil práve brat žalovaného, ktorý sa ale tiež nevedel vyjadriť, kde sa tieto nachádzajú. Keďže
nebol preukázaný jeden z predpokladov zodpovednosti za škodu, a to porušenie právnej povinnosti zo
strany žalovaného, prvoinštančný súd už neskúmal preukázanie ďalších predpokladov zodpovednosti,
teda príčinnú súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a vznikom škody, ako aj zavinenie a žalobu

zamietol. Čo sa týka zodpovednosti za škodu spôsobenú úmyselným konaním proti dobrým mravom
v zmysle ustanovenia § 424 OZ, v prejednávanej veci nebol preukázaný úmysel žalovaného spôsobiť
žalobkyni škodu a nebolo ani preukázané, aby žalovaný disponoval kľúčmi od predmetného vozidla.4. Proti rozsudku podala včas odvolanie žalobkyňa. Navrhla, aby odvolací súd zrušil napadnuté
rozhodnutie, resp. zmenil rozhodnutie tak, že žalobe vyhovie. Uviedla, že prvoinštančný súd použil
v konaní ako dôkaz zvukovú nahrávku, ktorá bola zhotovená bez jej súhlasu. Je pravda, že kľúče

jej žalovaný odovzdal v roku 2013, avšak následne mu ich na základe dohody s bývalým manželom
vrátila, nakoľko ešte nebolo právne vysporiadané BSM. Uvedené potvrdzuje fakt, že v roku 2014 bývalý
manžel odchádzal do Q. W. a samotný žalovaný ho na predmetnom aute viezol na autobusový stanicu
a následne auto priviezol späť do O.. Jedine žalovaný musel presne vedieť, kde sa kľúče nachádzajú.
Ďalej uviedla, že žalovaný umožnil iba policajtom, aby vstúpili do jeho domu a prezreli osobné veci

bývalého manžela, jej však vstup neumožnil.

5. K odvolaniu žalobkyne podal vyjadrenie žalovaný. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
potvrdil. Uviedol, že žalobkyňa v konaní nepreukázala, že škoda, ktorú si v konaní uplatňuje vznikla
v príčinnej súvislosti s konaním žalovaného. Sporný zvukový záznam bol vyhotovený so súhlasom
príslušníkov PZ pričom žalobkyňa v prvoinštančnom konaní súhlasila, aby si súd záznam vypočul. Pokiaľ

by kľúčmi disponoval žalovaný, jeho brat (bývalý manžel žalobkyne) by to jednoznačne uviedol. Nové
dôkazy je možné v odvolacom konaní použiť jedine vtedy, pokiaľ ich účastník konania bez svojej viny
nemohol predložiť pred súdom prvej inštancie. Žalobkyňa v priebehu prvoinštančného konania bola v
kontakte so svojim bývalým manželom a súd umožnil obom stranám sporu, aby zadali pre neho otázky,
teda žalobkyňa mala možnosť spýtať sa kto a kam odložil kľúče a doklady od motorového vozidla, no

neurobilatak.Samotnážalobkyňavpriebehukonaniauviedla,žemotorovévozidložalovanýnepoužíval,
odkedy nemalo platnú emisnú kontrolu a teda by nebolo logické, aby s ním žalovaný jazdil v marci
2014. Kľúče mohol u seba mať aj brat žalovaného v zahraničí, alebo ich stratil. Žalobkyňa neuniesla
dôkaznébremenoanepreukázala,žebyžalovanýmalporušiťnejakúzákonnú,resp.zmluvnúpovinnosť.
Nájomnú zmluvu, ktorú uzavrela žalobkyňa s matkou považuje za účelovú (70 Eur na deň za požičanie

vozidla), s cieľom umelo navýšiť výšku škody. Nepreukázala, že bločky od benzínu, ktoré predložila
boli tie, ktoré vynaložila za tankovanie do vozidla, ktoré mala údajne zapožičané. Tiež nepreukázala, že
výdavok na telefonovanie vznikol kvôli žalovanému.

6. Dňa 13.01.2017, t.j. po lehote na podanie odvolania, doručila prvoinštančnému súdu žalobkyňa

podanie nazvané ako „doplnenie k odvolaniu“. Uviedla, že žalovaný jej odovzdal kľúče v apríli 2011 a nie
v roku 2013. V prílohe zaslala čestné vyhlásenia jej bývalého manžela, ktoré preukazujú, že žalovaný
bol poslednou osobou, ktorá používala predmetné motorové vozidlo. V čestnom vyhlásení uviedol, že
27.02.2013 ho žalovaný viezol na stanicu predmetným motorovým vozidlom.

7. K doplneniu odvolania podal vyjadrenie žalovaný. Poukázal na to, že kľúče žalobkyni odovzdal v roku
2013 (čo uviedla aj žalobkyňa na pojednávaní dňa 26.02.2016). Vyjadrenie, že to bolo v roku 2011 je
absurdné, vtedy ešte ani nebola rozvedená a nebol vyporiadané BSM. Ak brat žalovaného nebol na
Slovensku v roku 2014, potom žalobkyňa musela byť posledná, ktorá mala v lete 2013 kľúče k dispozícii.

8. K vyjadreniu žalovaného podala vyjadrenie žalobkyňa. Uviedla, že po kúpe predmetného motorového
vozidla uzatvorila (aj s bývalým manželom) so žalovaným ústnu dohodu, že vozidlo zostane na
Slovensku a žalovaný sa o neho bude starať. Žalovaný túto dohodu nespochybnil. Oba kľúče ako aj
technický preukaz boli v dispozícii žalovaného. Už v roku 2011 jej nechcel vydať kľúče a technický
preukaz,keďichpotrebovalazaúčelomSTK.Nakoniecjejkľúčapreukazvydalažzaprítomnostipolície.

Predtým ako opäť odišla zo Slovenska mu kľúč a preukaz opätovne dala. Technická a emisná kontrola
bola vykonaná 07.04.2011, čo potvrdzuje overenie emisnej kontroly, ktoré tvorí prílohu vyjadrenia.

9. K vyjadreniu žalobkyne podal vyjadrenie žalovaný. Poukázal na svoje vyjadrenie z pojednávania
dňa 27.02.2017, kedy uviedol, že rok pred rozvodom už neriešil žiadne veci týkajúce sa jeho brata a

manželky, teda nechodil do ich domu a neužíval motorové vozidlo. Teda ústnu dohodu zrušil približne
rok pred rozvodom.

10. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „C.s.p.“), vzhľadom na včas podané odvolanie,

preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich
z § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia pojednávania (§ 385 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že
odvolanie proti rozsudku nie je dôvodné.11. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený
správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych
zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdu

prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

12. Na potvrdenie správnosti prvoinštančného rozhodnutia a k odvolacím námietkam uvádza
nasledovné:

13. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorí z existencie
týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý existenciu
týchto skutočností tiež tvrdí. Ak teda žalobkyňa tvrdila, že žalovaný jej neoprávnene zadržiaval motorové
vozidlo a tým jej spôsobil škodu, bolo jej povinnosťou označiť a predložiť súdu relevantné dôkazy na
preukázanie tejto skutočnosti.

14. Základným predpokladom vzniku občianskoprávnej zodpovednosti je 1. protiprávny úkon, 2.
spôsobenie škody a 3. príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou. Občianskoprávna
zodpovednosť za škodu môže vzniknúť z porušenia zmluvných alebo iných záväzkových povinností,
vtedy ide o tzv. zmluvnú alebo záväzkovú zodpovednosť. Môže však vzniknúť aj z porušenia iných
povinností zákonom uložených, vtedy ide o tzv. mimozáväzkovú zodpovednosť.

15. Žalobkyňa v priebehu konania nepreukázala protiprávny úkon žalovaného, ktorým mal škodu na
strane žalobkyne spôsobiť. Čo sa týka porušenia prevenčnej povinnosti v zmysle ustanovenia § 415
OZ, na ktoré poukázala v žalobe, táto skutočnosť nebola žiadnym spôsobom preukázaná. Žalobkyňa
v podanom odvolaní v tejto súvislosti nepoukazuje na iný protiprávny úkon žalovaného, či na inú

skutočnosť, ktorá by mala za následok nesprávnosť napadnutého rozhodnutia.

16. Odvolací poukazuje aj na značnú nepresnosť obsahu žaloby. Žalobkyňa uviedla, že žalovaný
zadržiaval motorové vozidlo žalobkyne. Ako však z obsahu spisu vyplýva, dané vozidlo žalovaný
nemal ani len vo svojej dispozícii, nakoľko sa toto nachádzalo v rodinnom dome patriacom do

bezpodielového vlastníctva žalobkyne a jej bývalého manžela (brata žalovaného). Nepresná a v určitej
časti aj nepreukázaná, je aj samotná výška škody, ktorá mala žalobkyni vzniknúť.

17. Žalobkyňa bola povinná označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Všetky dôkazy a skutočnosti
mala predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie.

Navrhovanie dôkazov má priamu spojitosť s povinnosťou tvrdenia. Dôkaznú povinnosť môže strana
sporu plniť od začiatku konania, v žalobe, vo vyjadrení k nej, mimo týchto procesných úkonov, v rámci
prípravy pojednávania, pri odročovaní pojednávaní. Povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje na všetky
tvrdenia, ktoré sa uviedli v žalobe a vo vyjadrení žalovaného. Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie
dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno spočíva na strane sporu, bez ohľadu na

jeho procesné postavenie. Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu,
ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých stranou v opačnom procesnom
postavení než je strana sporu, ktorá nesplnila alebo nedostatočne splnila svoju dôkaznú povinnosť.

18. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom prvoinštančného súdu v tom smere, že žalobkyňa neuniesla

dôkazné bremeno. Nepreukázala skutočnosť, žeby žalovaný mal kľúče od jej motorového vozidla u seba
v dispozícii.

19. Čo sa týka odvolacej námietky žalobkyne, týkajúcej sa použitia zvukovej nahrávky vyhotovenej bez
jej súhlasu (vyhotovená bola pred domom žalovaného, za účastí príslušníkov Policajného zboru dňa

04.07.2014) ako dôkazu, k tomuto odvolací súd udáva, že žalobkyňa na pojednávaní dňa 27.04.2016
súhlasila s vykonaním takéhoto dôkazu.

20. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci, správne vyhodnotil
jednotlivé dôkazy, ako aj správne vec právne posúdil. Z týchto dôvodov odvolací súd považuje odvolanie

žalobkyne za nedôvodné a vzhľadom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd napadnutý rozsudok
potvrdzuje ako vecne správny (§ 387 C.s.p.).21. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 255 odsek 1 C.s.p. v
spojení s stanovením § 262 odsek 2 C.s.p..

22. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťsvýnimkouprípadovpodľa§429odsek2vdovolacomkonanízastúpenýadvokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).