Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, March 8, 2017

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 9Csp/64/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6716211597
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Minková

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2017:6716211597.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred sudkyňou JUDr. Silviou Minkovou v právnej veci žalobkyne H. E.,

nar. XX.X.XXXX, trvale bytom E. XXXX/X, XXX XX V., adresa na doručovanie M. X, XXX XX V., proti
žalovanému EOS KSI Slovensko s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35724803,
zastúpený TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36613843, o určenie
neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy, takto

r o z h o d o l :

Súd určuje, že dohoda o zrážkach zo mzdy uzavretá medzi žalobkyňou a právnym predchodcom
žalovaného ako súčasť zmluvy - Žiadosť o vydanie kreditnej platobnej karty Quatro zo dňa 1.10.2004
je n e p l a t n á.

Súd p r i z n á v a žalobkyni nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 26.9.2016 bola na tunajší súd doručená žaloba žalobkyne, ktorou sa jednak domáhala vydania
neodkladného opatrenia, ktorým by súd zaviazal žalovaného zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo
mzdy zo dňa 25.7.2013, uzavretej medzi stranami sporu, a to až do právoplatného skončenia vo veci
samej a zároveň, aby súd zaviazal subjekt Lesy SR š.p., odštepný závod lesnej techniky, Mičinská cesta
č.33, 974 01 Banská Bystrica, mzdové oddelenie zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy z tejto zmluvy
a tiež žiadala, aby súd vo veci samej rozhodol rozsudkom tak, že určí, že dohoda o zrážkach zo mzdy

zo dňa 25.7.2013 uzavretá medzi žalobcom a žalovaným je neplatná.
Žalobu žalobkyňa zdôvodnila tým, že so žalovaným podpísala dohodu o uznaní záväzku a o úhrade
pohľadávky v splátkach dňa 25.7.2013, ktorá bola jej zaslaná na základe odkúpenia pohľadávky od
VÚB a.s. - Slovenské kreditné karty a.s., s ktorou podpísala zmluvu 2330767 dňa 1.10.2004. Túto
zmluvu označila za problematickú a z eurokonformného hľadiska najmenej v časti za neudržateľnú.
Trvala na tom, že v zmluve sú okrem iného neprijateľné podmienky a ustanovenia v rozpore s § 54
ods. 1 a inými kogentnými ustanoveniami zákona (nečitateľnosť zmluvných podmienok, neprijateľná

rozhodcovská doložka, sankčné poplatky, dohoda o zrážkach zo mzdy a pod.). Súčasťou tejto typovej
formulárovej zmluvy, ktorej znenie bolo vopred pripravené zo strany veriteľa bola aj Dohoda o zrážkach
zo mzdy. Žalovaný napriek spornosti veci požiadal jej zamestnávateľa o vykonávanie zrážok zo mzdy,
napriek tomu, že neexistuje žiadne súdne rozhodnutie, ktoré by jej uložilo povinnosť plniť a zrážky
sa jej vykonávajú bez ohľadu na existenciu sporu, pričom výšku dlhu veriteľ sám jednostranne diktuje
bez akéhokoľvek odsúhlasenia súdom. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy označila za rozporný s
právom EÚ a tiež, že je v rozpore s medzinárodnou zmluvou a preto je aj v predmetnej veci neplatný

(§ 39 OZ). Ako súčasť žaloby označila návrh na prerušenie konania podľa článku 125 ods. 1 písm. a/
Ústavy a predloženie veci Ústavnému súdu v SR alebo Súdnemu dvoru EÚ podľa článku 267 Zmluvy
o fungovaní EÚ a článku 19 ods. 3 písm. b/ Zmluvy o EÚ. Za problematické žalobkyňa označila to,
že sa jedná o tzv. mimosúdne zrážky zo mzdy, ktoré umožňujú postihovať majetok dlžníka. Dlžníktieto zrážky nedokáže priamo voči svojmu zamestnávateľovi zastaviť a to napriek neexistencii súdneho
rozhodnutia, ktoré by judikovalo sporný právny vzťah. Moc nad jej majetkom je koncentrovaná v rukách
veriteľa, ktorý na stanovenie výšky pohľadávky a jej príslušenstva na účely mimosúdneho postihnutia jej

majetku nepotrebuje súdne rozhodnutie. Uzavretá zmluva poskytuje veriteľovi priamo právny priestor na
postihnutie majetku spotrebiteľa a to vrátane plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok, prípadne
plnenie v rozpore s kogentnými ustanoveniami zákona. Žalobkyňa poukázala na niektoré ustanovenia
smernice Rady 93/13/EHS z 5.apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ako aj
na viaceré rozhodnutia - rozsudky Súdneho dvora (ES) a rovnako tak citovala slovenskú právnu úpravu

použiteľnú pre tento právny vzťah. Taktiež za problematické označila to, že Inštitút dohody o zrážkach
zo mzdy nie je založený na objektívnom vyhodnotení výšky dlhu, ale na subjektívnej predstave veriteľa o
výške pohľadávky a jej príslušenstve. Výška pohľadávky síce môže mať oporu v zmluve, ale pri zmluve
so zmluvnenými podmienkami, ktoré neboli predmetom posúdenia súdu alebo inej objektívnej inštitúcie
je relevantné ex offo súdne preskúmanie práve z dôvodu nebezpečenstva, že spotrebiteľ zmluvné
podmienky nedokáže vyhodnotiť. Situácia sa vyhrocuje a dostáva do kolízie s verejným poriadkom ak

dôjdekzrážkamzomzdynasumyvyplývajúcezneprijateľnýchpodmienokalebovrozporeskogentnými
ustanoveniami zákona. Veriteľ je súkromnou osobou a jeho moc siahať na majetok spotrebiteľa nie je
delegovaná žiadnou verejnoprávnou inštitúciou a nie je ani inak odvodená od verejnej moci. Žalobkyňa
tiežuviedla,žežalovanýužvyzvaljejzamestnávateľa,abyvykonávalzrážkyzomzdyatietoajvykonáva.
Pokiaľ ide o naliehavý právny záujem na určenie neplatnosti právneho úkonu, žalobkyňa uviedla, že

deklarovaním neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy žalovaný stratí akúkoľvek legitimitu na použitie
tohto kontroverzného zabezpečovacieho úkonu spotrebiteľských právnych veciach a vyrieši sa tým
neprípustnosť dohody o zrážkach zo mzdy čo do základu právnej otázky, čím judikatúra odôvodňuje
naliehavý právny záujem. Taktiež navrhla určiť dôvod, že dohoda o zrážkach zo mzdy predstavuje
neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa § 153 ods. 3 a 4 OZ. Za hrubú nerovnováhu označila to, že

veriteľovi sa umožňuje svojvoľne určiť výšku dlhu a postihnúť majetok.

2. Prípisom zo dňa 6.10.2016 vyzval súd žalobkyňu, aby k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
doložila Zmluvu č.2330767 zo dňa 21.10.2004 uzavretú s pôvodným veriteľom Všeobecná úverová
banka a.s., potvrdenie jej zamestnávateľa o tom, že sú jej vykonávané zrážky zo mzdy a v akej výške

dosiaľ boli vykonané, resp. pokiaľ zamestnávateľ zrážky zo mzdy nevykonáva, z akého dôvodu a tiež
dohodu o zrážkach zo mzdy, na ktorú v žalobe odkazuje, nakoľko táto nebola súdu predložená a nebola
ani súčasťou dohody o uznaní záväzku a úhrade pohľadávky v splátkach zo dňa 25.7.2013.

3. Tunajší súd uznesením zo dňa 21.11.2016 sp.zn.9Csp/64/2016-24, ktoré nadobudlo právoplatnosť

dňa20.12.2016,návrhnanariadenieneodkladnéhoopatreniazamietol.Bližšiezdôvodnenieprocesného
postupu súdu je uvedené v tomto uznesení.

4. Dňa 2.3.2017 bolo na tunajší súd doručené vyjadrenie žalovaného k žalobe zo dňa 28.2.2017, v
ktorom žalovaný okrem iného uviedol, že uzavretá dohoda o zrážkach zo mzdy má všetky zákonné

náležitosti potrebné pre svoju platnosť. Poukázali na to, že dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných
príjmov je upravená v § 551 OZ. Ďalej odkázali na zmluvné dojednanie v žiadosti o vydanie kreditnej
platobnej karty Quatro zo dňa 2.9.2014. Tvrdenia žalobkyne, že ustanovenia o dohode o zrážkach
zo mzdy neboli individuálne dojednané a nemala možnosť ich odmietnuť, označili za nepreukázané.
Žalobkyňa svojim podpisom potvrdila, že zmluva nebola uzatvorená v tiesni a za nápadne nevýhodných

podmienok, že si ju prečítala, porozumela jej obsahu a súhlasila s jej obsahom. Popreli, že by predmetné
ustanovenia o dohode o zrážkach zo mzdy obsahovali zložité alebo zavádzajúce právne formulácie.
Žalobkyňa mala možnosť si zmluvu zo dňa 2.9.2014 a dohodu o zrážkach zo mzdy prečítať a následne
vyjadriť svoj súhlas s podpisom resp. nesúhlas a predmetnú zmluvu za daných okolností nepodpísať.
Tiež poukázali na skutočnosť, že zákonodarca v žiadnom právnom predpise účinnom v čase uzatvorenia

predmetnej zmluvy neuvádzal, že dohoda o zrážkach zo mzdy ako forma zabezpečenia záväzkov je
pri spotrebiteľských zmluvách zakázaná alebo neplatná. Keďže žalobkyňa neuhradila v stanovených
termínoch splátky, čím porušila svoje povinnosti zo zmluvy zo dňa 2.9.2014, uplatnili si iba svoj nárok,
ktorý im vznikol na základe zmluvy o postúpení pohľadávok a predmetnej zmluvy v súlade s prílohou
k zmluve o postúpení pohľadávok, pri ktorej VÚB a.s. deklarovala, že údaje, výška a špecifikácia

jednotlivých pohľadávok sú generované bankovým systém a predstavujú aktuálny záväzok toho ktorého
dlžníka ku dňu postúpenia pohľadávky resp. k rozhodujúcemu dátumu v zmysle zmluvy o postúpení
pohľadávok. Zároveň poukázali aj na dohodu o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach
zo dňa 25.7.2013, ktorá bola žalovanej doručená 31.7.2013, kde sama žalobkyňa dlžnú sumu čo dodôvodu a výšky uznala. Žalobkyňa podpísala aj rozhodcovskú zmluvu dňa 25.7.2013. Aj napriek tomuto
uznaniu a dohode, žalobkyňa svoj dlh opäť nesplácala a tak bol žalovaný nútený využiť ďalší zákonný
prostriedok na vymoženie svojho nároku a síce dohodu o zrážkach zo mzdy. Žalobkyňa predmetnú

dohodu podpísala doma a teda mala priestor a čas si ju prečítať a porozumieť jej. Vzhľadom k vyššie
uvedenémužiadalipredmetnúžalobuzamietnuťzdôvodu,žejejchýbapodstatnýpredpokladúspešnosti
určovacej žaloby a to existencia tzv. naliehavého právneho záujmu. V tejto súvislosti poukázali na
rozhodnutie-rozsudokNajvyššiehosúduSR1Cdo/91/2006zodňa18.6.2007.Podľanázoružalovaného
je nepochybné, že žalobkyňa bola povinná plniť svoj splatný dlh a ak by aj súd v súdnom konaní

určil, že dohoda o zrážkach zo mzdy je neplatná, mal by žalovaný následne možnosť sa žalobou na
plnenie domáhať sa plnenia z titulu zmluvy o úvere od žalobkyne, čím by sa pohľadávka zvýšila o
trovy konania a pohľadávku by žalobkyňa musela pravdepodobne uhradiť naraz. Ak by žalobkyňa svoju
súdom určenú povinnosť nesplnila, pristúpili by k vymáhaniu pohľadávky prostredníctvom exekučného
konania. Keďže postavenie žalobkyne by sa určením neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy nezmenilo,
dokonca je možné povedať, že by došlo k jeho zhoršeniu, mali za to, že nie je splnená požiadavka

existencie naliehavého právneho záujmu. Zároveň poukázali na skutočnosť, že žalobkyňa má možnosť
žalobou na plnenie domáhať sa vydania bezdôvodného obohatenia v prípade, ak by žalovaný prijal
plnenie bez právneho dôvodu a preto ani z tohto dôvodu určovacia žaloba nie je opodstatnená, keďže
možno žalovať priamo na splnenie povinností. Konanie žalobkyne spočívajúce v uzatváraní zmluvných
záväzkov, ich neplnení a následnej nečinnosti počas veriteľovej snahy o mimosúdne urovnanie veci,

označili za neakceptovateľné, s tým, že je neprípustné, aby v čase kedy zmluvné záväzky žalobkyne
postúpili do stavu vymáhania resp. uhrádzania, začala žalobkyňa namietať samotné uzatvorenie a
nepochopenie obsahu podpísaných zmlúv a pripísať to na ťarchu žalovaného. Žalobkyni boli poskytnuté
finančné prostriedky v zmysle dohodnutej zmluvy a je teda logické a žiaduce, aby svoj dlh aj uhradila.
Účelom ochrany spotrebiteľa je zabezpečiť rovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán,

účelom ochrany však nemôže byť zbavenie spotrebiteľa zodpovednosti za záväzkové vzťahy, do ktorých
vstupuje. Vyjadrili názor, že by súd vybočil z medzí a účelu ochrany spotrebiteľa, kedy by negoval
hmotnoprávny inštitút upravený v § 551 OZ. Z uvedených dôvodov žiadali žalobu zamietnuť.

5. Súd v predmetnej veci nariadil pojednávanie na deň 8.3.2017, na ktoré sa dostavila žalobkyňa,

ktorá mala doručenie predvolania na pojednávanie vykázané riadne a včas. Taktiež sa dostavil právny
zástupca žalovaného, ktorý mal doručenie predvolania na pojednávanie vykázané tiež riadne a včas.
Nedostavil sa žalovaný. Súd postupoval v súlade s § 180 C.s.p., vec na tomto pojednávaní prejednal
a rozhodol v neprítomnosti žalovaného.

6. Súd na tomto pojednávaní vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, ktoré vo fotokópiách predložili
strany sporu v priebehu konania a to: list zo dňa 29.12.2015 z č.l.8, Dohoda o uznaní záväzku a úhrade
pohľadávky v splátkach zo dňa 25.7.2013 z č.l.9, Rozhodcovskú zmluvu zo dňa 24.7.2013 z č.l.10,
dočasný splátkový kalendár na obdobie 12 mesiacov zo dňa 24.7.2013 z č.l.11, list zo dňa 24.7.2013
z č.l.12, potvrdenie zo dňa 6.10.2016 z č.l.32, Žiadosť o vydanie kreditnej platobnej karty Quatro zo

dňa 1.10.2004 vrátane obchodných podmienok pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet
vydávaných Všeobecnou úverovou bankou a.s. v spolupráci so spoločnosťou Slovenské kreditné karty
a.s., oboznámil sa s prednesom žalobkyne a právneho zástupcu žalovaného, pričom zistil tento skutkový
stav.
Z listu zo dňa 29.12.2015, ktorý žalovaný adresoval firme Lesy Slovenskej republiky š.p., odštepný

závod lesnej techniky súd okrem iného zistil, že im týmto oznámili, že na základe Zmluvy o postúpení
pohľadávky zo dňa 7.3.2013 im postúpila spoločnosť Consumer Finance Holding a.s. pohľadávku
vyplývajúcu zo Zmluvy č.XXXXXXX vrátane príslušenstva a všetkých práv s ňou spojených s tým, že ich
vyzvalinazákladepredloženejdohodynarealizáciuzrážokzomzdyaleboinéhopríjmuichzamestnanca
- žalobkyne, pričom je tam špecifikovaná pohľadávka v celkovej výške 4.295,99 €.

Z Dohody o uznaní záväzku a úhrade pohľadávky v splátkach zo dňa 25.7.2013 súd zistil, že bola
uzavretá medzi stranami sporu, pričom predmetom tejto dohody bolo uznanie čo do právneho dôvodu
a výšky záväzku žalobkyňou ako dlžníkom voči žalovanému ako veriteľovi, ktorý vznikol na základe
Zmluvy č.2330767 zo dňa 21.10.2004 uzavretej s pôvodným veriteľom VÚB a.s., s tým, že celková
dlžná suma bola vo výške 4.173,60 €, pričom dlžník vyhlásil, že má vedomosť o premlčaní dlhu a o

jeho následkoch. Zároveň sa zaviazal splatiť svoj záväzok voči veriteľovi v 12 pravidelných mesačných
splátkach v dohodnutej minimálnej výške 30,- €.
Z návrhu Rozhodcovskej zmluvy zo dňa 24.7.2013 súd zistil, že tento bol podpísaný žalovaným,
absentuje tam podpis žalobkyne.Z dočasného splátkového kalendára na obdobie 12 mesiacov zo dňa 24.7.2013 súd zistil, že mal byť
dohodnutý medzi stranami sporu, avšak na ňom figuruje iba podpis žalovaného, s tým, že je tu uvedený
rozpis splátok v počte 12, prvá splátka splatná 20.8.2013, posledná splatná 20.7.2014, každá vo výške

30,- €, s výnimkou poslednej splátky, kde je výška splátky 3.843,60 €.
Z listu zo dňa 24.7.2013 súd zistil, že ho adresoval žalovaný žalobkyni, s tým, že sa jedná o sprievodný
list, keď jej boli zasielané návrhy Dohody o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach resp.
Rozhodcovská zmluva, ktoré žiadali podpísať a zaslať späť do 31.7.2013 na adresu ich spoločnosti.
Z potvrdenia zo dňa 6.10.2016 súd zistil, že bolo vydané firmou Lesy Slovenskej republiky š.p., odštepný

závod lesnej techniky Banská Bystrica, v ktorom potvrdili, že vykonávali zrážky v prospech žalovaného
v období od septembra 2015 do augusta 2016, pričom za uvedené obdobie vykonali zrážky v celkovej
výške 330,- € a od vykonávania zrážok upustili od momentu obdržania listu od žalobkyne, v ktorom ich
požiadala o pozastavenie zrážok z dôvodu podania žaloby na súd.
Zo žiadosti o vydanie kreditnej platobnej karty Quatro zo dňa 1.10.2004 vrátane obchodných
podmienok pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet vydávaných VÚB a.s. v spolupráci

so spoločnosťou Slovenské kreditné karty a.s. súd okrem iného zistil, že je na nej uvedené číslo
žiadosti / zmluvy 2330767, ako zmluvná strana je uvedené VÚB a.s., IČO: 31320155 a za ňu Slovenské
kreditné karty a.s., IČO: 36493783, ako klient je uvedená žalobkyňa, s tým, že v zmluve je výška
úverového rámca 36.000,- Sk, pevná mesačná splátka 1.200,- Sk, schválený úverový rámec 27.000,-
Sk, schválená štandardná mesačná splátkach 900,- Sk. Žalobkyňa vyhlásila, že pred podpisom tejto

žiadosti sa oboznámila s obchodnými podmienkami pre vydanie a používanie kreditných platobných
kariet vydávaných VÚB a.s. v spolupráci s SKK, ktoré tvoria prílohu tejto žiadosti, súhlasí s nimi a
zaväzuje sa ich dodržiavať. V článku V. Zúčtovanie, Úhrada a Platba bod 31. Všeobecných obchodných
podmienok je uvedené, že ak klient napriek výzve nezaplatí povinnú splátku a ostatné splatné čiastky
v stanovenej lehote, banka má právo využiť jeden alebo viacero z nasledovných prostriedkov: a) znížiť

úverový rámec na 0, b) vyhlásiť celý dlžný zostatok za okamžite splatný, c) domáhať sa vrátenia a
ukončiťplatnosťhlavnejadodatkovejkarty,d)uspokojiťsvojupohľadávkuzposkytnutéhozabezpečenia,
e) vykonať inkaso svojej pohľadávky z ktoréhokoľvek bankového účtu klienta vedeného bankou, f)
uplatniť si pohľadávku formou zrážok zo mzdy klienta, s čím klient podpisom zmluvy súhlasí, g) vymáhať
pohľadávku súdnou cestou.

Z prednesu žalobkyne na pojednávaní súd okrem iného zistil, že ona žiadala, aby jej žalovaný oznámil
resp. preukázal výšku jej aktuálneho dlhu a z čoho tento pozostáva, teda či sa jedná o istinu alebo
úrok, keďže má vedomosť, že Ministerstvo spravodlivosti vyhlasuje teraz takéto zmluvy za bezúročné a
bezpoplatkové, a z toho dôvodu pokiaľ je dlžná ešte v časti istiny, tak by bola to ochotná uhradiť, ale nie
úrok. Podľa jej zistení sú takéto dohody o zrážkach zo mzdy v rozpore so zákonom a bolo jej povedané,

že zrážky zo mzdy môže nariadiť iba súd alebo exekútor. Na záver uviedla, že podľa jej informácii aj
Ministerstvo spravodlivosti SR opakovane sa vyjadrilo v tom zmysle, že dohoda o zrážkach zo mzdy má
mať formu samostatnej listiny s tým, že predmetná zmluva bola formulárovou zmluvou. Na upresňujúcu
otázku súdu, či sa v tomto konaní domáha určenia neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy, ktorá mala
byť súčasťou predmetnej úverovej zmluvy zo dňa 1.10.2014 žalobkyňa uviedla, že áno, že podľa nej

je táto dohoda neplatná.
Z prednesu právneho zástupcu žalovaného na pojednávaní súd okrem iného zistil, že rozhodnutia
Ministerstva spravodlivosti nie sú záväzné a súd si vie vytvoriť vlastný názor na vec. Trvali na tom, že
žalobkyňa nepreukázala neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy a z toho dôvodu zotrvali na žiadosti
žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Trval tiež na tom, že pri podpise predmetnej zmluvy sa žalobkyňa

zaviazal dodržiavať aj Všeobecné obchodné podmienky a teda majú za to, že písomná forma bola
dodržaná.

7. Podľa § 137 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“), žalobou možno požadovať, aby sa
rozhodlo najmä o

c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie
je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.
Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), výkon práv a povinností vyplývajúcich z
občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov
iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 40 ods. 1 OZ, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda
účastníkov, je neplatný.Podľa § 40 ods. 3 OZ, písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou osobou; ak právny
úkon robia viaceré osoby, nemusia byť ich podpisy na tej istej listine, ibaže právny predpis ustanovuje
inak. Podpis sa môže nahradiť mechanickými prostriedkami v prípadoch, keď je to obvyklé.

Podľa § 551 ods. 1 OZ, uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou dohodou medzi veriteľom
a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by boli zrážky pri výkone
rozhodnutia.
Podľa § 551 ods. 2 OZ, proti platiteľovi mzdy nadobúda veriteľ právo na výplatu zrážok okamihom, keď
sa platiteľovi dohoda predložila.

Podľa § 551 ods. 3 OZ, ustanovenia odsekov 1 a 2 platia aj pre iné príjmy, s ktorými sa pri výkone
rozhodnutia nakladá ako so mzdou.

8. Vychádzajúc z uvedených skutkových zistení a ustanovení právnych predpisov dospel súd k názoru,
že žaloba žalobkyne je dôvodná.
Predmetná žaloba bola určovacou žalobou, súd preto skúmal v prvom rade preukázanie naliehavosti

právneho záujmu na takomto určení zo strany žalobkyne, pričom súd vychádzal z toho, že naliehavý
právny záujem na určenie právneho vzťahu alebo práva je daný najmä tam, kde by bez takéhoto určenia
bolo ohrozené právo žalobkyne, alebo kde by sa bez takéhoto určenia stalo jej právne postavenie
neistým.
Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalovaný začal realizovať predmetnú dohodu o

zrážkach zo mzdy, keďže aj z firmy zamestnávateľa žalobkyne mal súd potvrdené, že v mesiacoch
september 2015 až august 2016 boli uskutočňované zrážky zo mzdy a následne od vykonávania
zrážok upustili s poukazom na konanie vedené na súde. Súd preto považoval naliehavý právny záujem
žalobkyne za preukázaný, nakoľko pokiaľ žalobkyňa mala za to, že dohoda o zrážkach zo mzdy je
neplatná, bez požadovaného určenia by zostalo jej právne postavenie neisté resp. by bez takéhoto

určenia boli jej práva ohrozené, pretože zrážky zo mzdy by zamestnávateľ žalobkyne musel inak ďalej
realizovať.
Súd právny vzťah žalobkyne a žalovaného posúdil ako občianskoprávny a spotrebiteľský vzťah a z tohto
uhla pohľadu súd predmetnú dohodu o zrážkach zo mzdy ako i celý vzťah medzi stranami sporu aj
posudzoval.

Súd mal z vykonaného dokazovania preukázané, že dňa 1.10.2004 uzavrela žalobkyňa ako dlžník
s právnym predchodcom žalovaného úverovú zmluvu, ktorej súčasťou boli aj Všeobecné obchodné
podmienky.VovyššiecitovanomustanovenítýchtoVšeobecnýchobchodnýchpodmienokbolouvedené,
že ak klient neuhradí splátku resp. inú splatnú čiastku v zmysle tejto zmluvy v lehote splatnosti, má
veriteľ právo okrem iného uplatniť si túto pohľadávku formou zrážok zo mzdy klienta, s čím mal klient

svojim podpisom zmluvy vyjadriť súhlas. Podpis klienta, teda žalobkyne sa nachádza len na samotnej
úverovej zmluve - žiadosti o vydanie kreditnej platobnej karty Quatro č.XXXXXXX, na samostatných
Všeobecnýchobchodnýchpodmienkachpodpisklienta-žalobkyneabsentuje,lenvjednomzustanovení
úverovej zmluvy je uvedené, že sa žalobkyňa pred podpisom zmluvy oboznámila aj so Všeobecnými
obchodnými podmienkami a zaviazala sa ich dodržiavať. Na základe týchto skutočností súd dospel k

záveru, že v tomto konkrétnom prípade nebola dodržaná písomná forma dohody o zrážkach zo mzdy,
ktorú Občiansky zákonník vyžaduje pod sankciou jej neplatnosti. Súd totiž zastáva názor, že podpisom
musí byť opatrená samotná zmluva, ktorá obsahuje klauzulu, že jej súčasťou sú aj Všeobecné obchodné
podmienky, ale v prípade, že sa na určitý typ právneho úkonu vyžaduje písomná forma, ako je tomu
napr. pri zmluvnej pokute alebo aj dohode o zrážkach zo mzdy, je potrebné podpisom opatriť aj samotné

Všeobecné obchodné podmienky. Súd v tejto veci poukazuje aj na Nález Ústavného súdu Českej
republiky z 11.11.2013 sp.zn.I.ÚS 3512/2011, podľa ktorého „v rámci spotrebiteľských zmlúv dojednanie
zakladajúce právo na zmluvnú pokutu, rovnako ako aj rozhodcovská doložka, zásadne nemôžu byť
súčasťou tzv. Všeobecných obchodných podmienok, ale len súčasťou samotnej spotrebiteľskej zmluvy,
teda listiny, na ktorej spotrebiteľ pripája svoj podpis“.

Okrem absencie písomnej formy dohody o zrážkach zo mzdy má súd však predovšetkým za to, že
predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy je neplatná z dôvodu, že je v rozpore s dobrými mravmi. Je totiž
nesporné,žepredmetnáúverovázmluva,ktorúuzavrelažalobkyňasprávnympredchodcomžalovaného
bola formulárovou zmluvou, ktorej obsah žalobkyňa nemohla podstatným spôsobom ovplyvniť a už
vôbec nemohla ovplyvniť znenie Všeobecných obchodných podmienok, ktoré sú vopred pripravené

bez možnosti modifikácie. Žalobkyňa podpísaním predmetnej úverovej zmluvy musela automaticky
akceptovať aj celý obsah Všeobecných obchodných podmienok, v opačnom prípade by nedošlo vôbec
k uzatvoreniu úverovej zmluvy ako takej. Súd zastáva názor, že Všeobecné obchodné podmienky v
spotrebiteľských zmluvách majú slúžiť predovšetkým k tomu, aby nebolo potrebné do každej zmluvyprepisovať dojednania technického resp. vysvetľujúceho charakteru. Všeobecné obchodné podmienky
nemajú slúžiť na to, aby boli do nich skryté zmluvné dojednania, ktoré sú pre spotrebiteľa nevýhodné,
navyše pokiaľ sú tieto koncipované neprehľadne, sú zložito formulované, písané malým písmom, za

účelom toho, aby sa tým zvýšila šanca, že uniknú pozornosti spotrebiteľa, tak ako tomu bolo aj v
tomto konkrétnom prípade. Pokiaľ sa tak deje, jedná sa o konanie v rozpore s dobrými mravmi a
takýto právny úkon je nutné považovať za neplatný. Súd v tejto súvislosti uvádza, že všeobecne
záväzné právne predpisy platné a účinné v Slovenskej republike neobsahujú vymedzenie pojmu dobré
mravy. Ide o otvorený pojem, ktorého obsah súd určuje vždy s ohľadom na okolnosti konkrétnej

posudzovanej veci. Dobré mravy nepredstavujú paušálne pravidlo správania sa, ale prostredníctvom
toho, že sú obsiahnuté v hypotézach konkrétnych právnych noriem, dochádza týmto spôsobom k
prepojeniu práva a neprávnych normatívnych systémov, najmä morálky. Prostredníctvom dobrých
mravov je právo prepojené so systémom hodnôt, z ktorých pramení jeho existencia. Najvyšší súd ČR vo
svojom rozhodnutí sp. zn. 33 Cdo 1682/2007 uviedol, že „Právny úkon sa prieči dobrým mravom, ak sa
jeho obsah ocitne v rozpore so všeobecne uznávanou mienkou, ktorá vo vzájomných vzťahoch medzi

ľuďmi určuje, aký má byť obsah ich konania, aby bolo v súlade so základnými zásadami mravného
poriadku demokratickej spoločnosti. Dobré mravy netvoria spoločenský normatívny systém, ale sú skôr
meradlom etického hodnotenia konkrétnych situácií zodpovedajúcim všeobecne uznávaným pravidlám
slušnosti, poctivého jednania a pod. Dobré mravy sú vykladané ako súhrn spoločenských, kultúrnych a
mravných noriem, ktoré v historickom vývoji osvedčujú istú nemennosť, vystihujú podstatné historické

tendencie, sú zdieľané rozhodujúcou časťou spoločnosti a majú povahu noriem základných.“
Súd sa stotožňuje s vysloveným právnym názorom žalovaného, že v čase uzavretia predmetnej
úverovejzmluvyžiadnyprávnypredpisnevylučoval,abyajvspotrebiteľskýchzmluváchbolapohľadávka
zabezpečená formou dohody o zrážkach zo mzdy, čiže dohoda o zrážkach zo mzdy bola štandardným
zabezpečovacím prostriedkom na zabezpečenie splnenia pohľadávky veriteľa voči dlžníkovi za

podmienok ustanovených v Občianskom zákonníku a súd by na takúto dohodu o zrážkach zo mzdy,
pokiaľ by bola uzavretá vo forme samostatnej listiny, v ktorej by boli dostatočne jasne, určito a
zrozumiteľne vyjadrené práva a povinnosti jednotlivých strán, nahliadal iným spôsobom. Ak sa však
žalovaný snažil „prepašovať“ dohodu o zrážkach zo mzdy do Všeobecných obchodných podmienok
bez toho, aby žalobkyňa mala možnosť uvedomiť si a posúdiť všetky konzekvencie z toho plynúce,

súd zastáva názor, že takémuto konaniu nie je možné priznať právnu ochranu, navyše keď pri inštitúte
dohodyozrážkachzomzdyniejemožnéopomenúť,ževniektorýchprípadochmôžebyťtentovyužívaný
aj na obchádzanie súdnej kontroly zmluvných podmienok v spotrebiteľských zmluvách.
Na okraj súd uvádza, že upresnil vo výroku svojho rozsudku petit podanej žaloby, tak aby bol zosúladený
s obsahom predmetnej žaloby resp. všetkých skutočností, ktoré vyšli najavo v priebehu tohto súdneho

konania, nakoľko súd sa nemá striktne pridržiavať petitu, ale má sa práve riadiť celým obsahom žaloby,
z ktorej ale musí byť jasné čoho sa žalobca domáha, čo v súdenej veci bolo splnené, nakoľko súd
je v konaní viazaný obsahom podanej žaloby a nie iba jej petitom, v týchto súvislostiach potom súd
formuloval výrok rozsudku, tak ako je v ňom uvedený.

9. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods. 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
Podľa § 262 ods. 2 C.s.p., o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v zmysle vyššie citovaných ustanovení Civilného
sporového poriadku tak, že nakoľko bola žalobkyňa v celom rozsahu úspešná v tomto konaní, bol jej
priznaný nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 % s tým, že o konkrétnej výške
náhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 veta
prvá CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje zanesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Ak zákon
na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom

konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. Podanie urobené v listinnej
podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami
mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa
nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie
urobil (§ 125 ods. 3 CSP).

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, pričom podľa § 366 CSP prostriedky procesného

útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie,
možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
1. sa týkajú procesných podmienok,
2. sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
3. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
4. ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie,
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.