Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, April 10, 2017

Súd: Okresný súd Piešťany
Spisová značka: 8C/226/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2511212447
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Škrabáková

ECLI: ECLI:SK:OSPN:2017:2511212447.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Piešťany sudkyňou JUDr. Janou Škrabákovou v spore žalobkyne: Ľ. X., nar. XX.XX.XXXX,

bytom XXX XX X. XXX, zastúpená: JUDr. Daniel Pavelka, advokát, so sídlom Pribinova 46, 920 01
Hlohovec proti žalovanej: J. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX X. XXX o zrušenie podielového
spoluvlastníctva nehnuteľnosti reálnou deľbou takto

r o z h o d o l :

I. Súd zrušuje podielové spoluvlastníctvo k spoločnej nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v katastrálnom
území X., obec X., okres V., zapísanej na LV č. XXXX, vedenom na katastrálnom odbore Okresného
úradu Hlohovec ako parcely registra „C“, a to parc. č. XXX/X záhrada vo výmere 332 m2, v súlade
s geometrickým plánom č. XXX/XXXX zo dňa 08.11.2016, ktorý bol vyhotovený GEPRAL, s. r. o.,

HlohovecaoverenýOkresnýmúradomvHlohovcipodčíslomR.XXX/XXXXdňa14.12.2016tak,ženovo
vytvorenú parcelu č. XXX/X záhrada vo výmere 166 m2 prikazuje do výlučného vlastníctva žalovanej
a novo vytvorenú parcelu č. XXX/X záhrada vo výmere 166 m2 prikazuje do výlučného vlastníctva
žalobkyne.

II. Geometrický plán č. XXX/XXXX zo dňa 08.11.2016, ktorý bol vyhotovený GEPRAL, s. r. o., Hlohovec
a overený Okresným úradom v Hlohovci pod číslom R. XXXX/XXXX dňa 14.12.2016, tvorí neoddeliteľnú

súčasť tohto rozsudku.

III. Žalobkyňa má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 06.10.2011 pôvodne domáhala, aby súd zrušil podielové
spoluvlastníctvo k spoločnej nehnuteľnosti v kat. úz. X., obec X., okres V., zapísanej na liste vlastníctva
číslo XXXX a to parcela registra C - parc. č. XXX/X - záhrady vo výmere 332 m2 tak, že v súlade s
geometrickýmplánomsúdprikáženovovytvorenúparceluvovýmerezodpovedajúcejspoluvlastníckemu
podielužalovanejaktorábezprostrednesusedísparceloučísloXXXdovýlučnéhovlastníctvažalovanej.

V súlade s geometrickým plánom súd prikáže druhú novovytvorenú parcelu vo výmere zodpovedajúcej
spoluvlastníckemu podielu žalobkyni do výlučného vlastníctva žalobkyni. Zároveň žiadala, aby súd uložil
žalovanej povinnosť nahradiť žalobkyni trovy konania.

2. Žalobu odôvodnila tým, že žalobkyňa spolu so žalovanou vlastnia v podielovom spoluvlastníctve
nehnuteľnosť v kat. úz. X., obec X., okres V., zapísanú na LV č. XXXX, parc. reg. „C“ č. XXX/X -
záhrada o výmere 332 m2, žalobkyňa v podiele 1/2 a žalovaná v podiele 2/4. Celú spornú nehnuteľnosť

užíva žalovaná a odmieta žalobkyňu na túto nehnuteľnosť pustiť. Žalobkyňa listom zo dňa 28.03.2011
vyzvala žalovanú na to, aby pristúpila k rozdeleniu spoločnej nehnuteľnosti, žalovaná však na túto
výzvu nereagovala. Žalobkyňa si objednala geodetickú firmu GEPRAL, s. r. o. Hlohovec za účelom
vypracovania geometrického plánu na rozdelenie spoločnej nehnuteľnosti, žalovaná však zástupcovfirmy odmietla pustiť na pozemok. Žalobkyňa má záujem na tom, aby sa spoločná nehnuteľnosť reálne
rozdelila na dve samostatné parcely. Vzhľadom k tomu, že nie je možné, aby medzi stranami došlo k
dohodeohľadomzrušeniaspoluvlastníctva,žalobkyňabolanútenápodaťnávrhnazrušeniepodielového

spoluvlastníctva spoločnej nehnuteľnosti a to vo forme reálnej deľby.

3. Žalovaná sa k žalobe vyjadrila písomným podaním doručeným súdu dňa 13.11.2015, v ktorom žiadala
konanie prerušiť. Uznesením č. k. 8C/226/2011 - 45 zo dňa 13.11.2015, právoplatným dňa 09.12.2015,
súd návrh žalovanej na prerušenie konania zamietol.

4. Pred otvorením pojednávania dňa 02.11.2016 žalovaná uviedla, že si myslela, že celá nehnuteľnosť
patrí jej a preto sa nechcela dohodnúť. Strany sporu zároveň zhodne uviedli, že majú záujem sa
mimosúdne dohodnúť a za tým účelom bude vypracovaný geometrický plán.

5. V podaní doručenom súdu dňa 07.02.2017 žalovaná uviedla, že súhlasí s geometrickým plánom zo

dňa 20.12.2016 a rozdelením pozemku tak, ako je uvedené v geometrickom pláne.

6. Uznesením č. k. 8C/226/2011 - 69 zo 07.03.2017, právoplatným dňa 13.03.2017, súd pripustil zmenu
petitužalobypodľanávrhuprávnehozástupcužalobkynenapojednávanídňa08.02.2017vznení,žesúd
zrušuje podielové spoluvlastníctvo k spoločnej nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v k.ú. X., obec X., okres

V., zapísanej na LV č. XXXX a to parc. č. XXX/X záhrada vo výmere 332 m2 v súlade s geometrickým
plánom č. XXX/XXXX, ktorý bol overený Okresným úradom v Hlohovci pod číslom R. zo dňa 14.12.2016
tak, že novo vytvorenú parcelu č. XXX/X záhrada vo výmere 166 m2 prikazuje do výlučného vlastníctva
J. V. a novo vytvorenú parcelu č. XXX/X záhrada vo výmere 166 m2 prikazuje do výlučného vlastníctva
Ľ. X..

7. Právny zástupca žalobkyne v rámci prednesu žaloby podľa § 181 ods. 1 CSP uviedol, že trvá
na podanej žalobe. Žalovaná spornú nehnuteľnosť užíva sama a žalobkyňa nemá k nehnuteľnosti
prístup. Žalobkyňa nadobudla spoluvlastníctvo nehnuteľnosti dedením a má záujem nehnuteľnosť
užívať. Žalovaná ani po opakovaných výzvach nie je prístupná k dohode. Po ostatnom pojednávaní

síce sprístupnila nehnuteľnosť, poskytla súčinnosť a podpísala aj zápis po ohliadke geodetickou
spoločnosťou, ale vypracovanú dohodu o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva
nepodpísala, ani sa s ňou nepodarilo skontaktovať. Keďže doposiaľ nebolo možné sa so žalovanou
dohodnúť, nie je možné vec vyriešiť inak, ako rozhodnutím súdu. Preto žiadal podielové spoluvlastníctvo
zrušiť a vyporiadať ho v zmysle predloženého geometrického plánu s tým že, nakoľko každá strana

nadobudne pozemok v rovnakej výmere, nebude potrebné nič doplácať.

8. V podaní doručenom súdu dňa 06.04.2017 žalovaná uviedla, že súhlasí s rozdelením záhrady, ktorú
zároveň vyčistila a pripravila na odovzdanie. Zároveň sa vyjadrila k náhrade trov konania tak, že podľa
jej názoru by bolo nespravodlivé, keby musela platiť trovy konania. Vyjadrila sa, že jej rodina prevzala

uvedenú záhradu ako stavenisko a musela robiť veľké úpravy, aby z toho bola záhrada, čo stálo veľa
námahy aj peňazí. Ďalej že zaplatila pani U., ktorá bola majiteľkou záhrady celú čiastku, teda za celú
záhradu, zároveň aj s mamou platia za celú záhradu dane, a to od roku 1965, odkedy záhradu využívajú.
Preto žiadala, aby uvedené vzal súd do úvahy a oslobodil ju od platenia trov alebo aby jej žalobkyňa
vrátila polovicu nákladov na úpravu záhrady a dane za uvedené obdobie.

9. Právny zástupca žalobkyne na pojednávaní dňa 10.04.2017 k vyjadreniu žalovanej uviedol, že
vyjadrenie žalovanej ohľadom trov konania je právne irelevantné. Pani U. bola vlastníkom uvedenej
nehnuteľnosti len v jednej polovici. Preto, čo jej žalovaná zaplatila, sa týka iba vzťahu medzi nimi.
K námietke ohľadom platenia daní uviedol, že dane platí užívateľ pozemku a tým bola žalovaná. Na

pozemku kedysi dávno síce stála stavba, avšak táto bola zbúraná pred asi 50 rokmi a odvtedy žalovaná
užívala nehnuteľnosť ako záhradu. Preto zotrval na podanej žalobe a žiadal priznať aj náhradu trov
konania, keďže žalovaná napriek viacerým snahám žalobkyne a napriek svojmu predchádzajúcemu
prísľubu nakoniec nepodpísala dohodu o vyporiadaní. Pokiaľ ide o správanie sa žalovanej ako
spoluvlastníčky nehnuteľnosti, považoval za potrebné uviesť, že sa správala svojvoľne, keď na

nehnuteľnosti bez povolenia a bez súhlasu druhej spoluvlastníčky vybudovala žumpu, a to v priebehu
tohto súdneho konania v roku 2015.
10. Súd konal a rozhodol v neprítomnosti žalovanej podľa § 180 veta druhá CSP, ktorá svoju neúčasť
na pojednávaní ospravedlnila a súhlasila s rozhodnutím v jej neprítomnosti.11. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou, Výpisom z listu vlastníctva č. XXXX pre
kat. úz. X.Č., Geometrickým plánom č. XXX/XXXX na rozdelenie spoluvlastníctva p. č. XXX/X, 3

vyhotoveným dňa 08.11.2016 GEPRAL, s. r. o., písomnými vyjadreniami, ako aj ostatným obsahom
spisu, na základe ktorého zistil nižšie uvedený skutkový stav.

12. Z listu vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie X. súd zistil, že žalobkyňa a žalovaná sú
podielovýmispoluvlastníkminehnuteľnosti-pozemkuparc.registraC,parc.č.XXX/X-záhradyovýmere

332 m2, každá v podiele 1/2.

13. Z Geometrického plánu č. XXX/XXXX vyhotoveného spoločnosťou GEPRAL, s. r. o., so sídlom
Radlinského 1, Hlohovec, IČO: 36 270 661 na rozdelenie spoluvlastníctva p. č. XXX/X, 3 zo dňa
08.11.2016, úradne overeného dňa 14.12.2016 vyplýva, že pôvodná parcela KN č. XXX/X registrovaná
na LV č. XXXX o výmere 332 m2 zaniká a geometrickým zameraním boli vytvorené parcely č. XXX/1 o

výmere 166 m2 - záhrada a č. XXX/X o výmere 166 m2 - záhrada.

14. Podľa § 141 ods. 1 Občianskeho zákonníka (zákon č. 40/1964 Zb.), spoluvlastníci sa môžu dohodnúť
o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť,
dohoda musí byť písomná.

15. Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná
vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné
využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému
alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné

správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov
nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

16. Vychádzajúc zo skutkových zistení a ustanovení právnych predpisov súd po vykonanom dokazovaní
dospel k záveru, že žaloba žalobkyne je v celom rozsahu dôvodná a preto súd žalobe vyhovel.

17. Na základe vykonaného dokazovania mal súd nesporne za preukázané, že žalobkyňa a žalovaná
sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX, vedenom Okresným úradom V.,
a to záhrady parc. č. XXX/X o výmere 332 m2, nachádzajúcej sa v kat. úz. X., obec X., každá v podiele
1. Žalobkyňa navrhla žalovanej uzavretie dohody o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva,

k podpísaniu dohody však nedošlo. Zo zásady, že nikto nemôže byť spravodlivo nútený, aby zotrval v
podielovom spoluvlastníctve, vyplýva aj právo každého spoluvlastníka podať na súd návrh na zrušenie
a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva v prípade, že sa s ostatnými spoluvlastníkmi na zrušení a
vyporiadaní spoluvlastníctva nedohodne. Žalobkyňa ako jeden z podielových spoluvlastníkov využila
toto svoje právo a podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka navrhla, aby podielové spoluvlastníctvo

zrušil a vyporiadal súd. Z tohto pohľadu bola žaloba žalobkyne dôvodná. Súd preto zrušil podielové
spoluvlastníctvo strán sporu k predmetnému pozemku. Pokiaľ ide o vyporiadanie takto zrušeného
podielového spoluvlastníctva, súd nie je viazaný návrhom na vyporiadanie spoluvlastníctva. Ako
vyplýva z citovaného zákonného ustanovenia, pri vyporiadaní prihliada na veľkosť spoluvlastníckych
podielov a skúma možnosť jednotlivých spôsobov vyporiadania, pričom poradie týchto spôsobov

vyporiadania je pre súd záväzné. Ak je to možné, rozdelí súd vec medzi spoluvlastníkov podľa
výšky podielov. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže vec za primeranú náhradu jednému
alebo viacerým spoluvlastníkom, prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť. Ak vec
žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov. Zrušenie a
vyporiadanie podielového spoluvlastníctva rozdelením nehnuteľnosti nie je možné bez geometrického

plánu, na ktorom je vyznačené rozdelenie skôr spoločnej parcely, výmera a čísla nových parciel.
V súdenej veci žalobkyňa žiadala rozdeliť pozemok na dve rovnaké časti podľa veľkosti podielov a
zároveň predložila geometrický plán vyhotovený za týmto účelom. Súd dospel k záveru, že v danom
prípade reálne rozdelenie nehnuteľnosti je možné, nakoľko sa jedná o pozemok v zastavanom území
obce, pričom pozemky sú v zásade reálne deliteľné a v prípade pozemku v intraviláne súd nie je

viazaný zákonným zákazom drobenia pozemkov. Na základe uvedeného súd po zrušení podielového
spoluvlastníctva pristúpil k prvému možného spôsobu vyporiadania podielového spoluvlastníctva
podľa návrhu žalobkyne, a to rozdeleniu pozemku medzi spoluvlastníkov podľa výšky podielov. Súd
podielové spoluvlastníctvo vyporiadal reálnym rozdelením podľa výšky podielov strán sporu v súlades vyhotoveným Geometrickým plánom na rozdelenie spoluvlastníctva č. XXX/XXXX, ktorý bol úradne
overený Okresným úradom Hlohovec dňa 14.12.2016 pod číslom R. XXX/XXXX a to tak, že novo
vytvorenú parcelu č. XXX/X záhrada vo výmere 166 m2 prikázal do výlučného vlastníctva žalovanej

a novo vytvorenú parcelu č. XXX/X záhrada vo výmere 166 m2 prikázal do výlučného vlastníctva
žalobkyne. S rozdelením pozemku podľa uvedeného geometrického plánu súhlasila aj žalovaná. Keďže
rozdelením pozemku na polovicu podľa veľkosti podielov došlo k vytvoreniu dvoch samostatných
pozemkov v rovnakej výmere, nebolo potrebné pristúpiť k finančnému vyporiadaniu. Súd uzatvára, že
vzhľadom na to, že medzi sporovými stranami nedošlo k dohode, ktorá má byť v danej právnej veci

prioritná, súd vykonal vyporiadanie podľa zásad uvedených v ust. § 142 Občianskeho zákonníka po
tom, čo mal s poukazom na predložený geometrický plán nesporne preukázané, že nehnuteľnosť v
podielovom spoluvlastníctve strán sporu je reálne deliteľná podľa výšky ich podielov a pozemky, ktoré
budú na základe reálneho rozdelenia im prikázané do výlučného vlastníctva sú účelne využiteľné.

18. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

19. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

20. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že

žalobkyni, ktorá bola v konaní v plne úspešná, priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
K vyjadreniu žalovanej, ktorá žiadala priznať žalobkyni náhradu trov konania iba v polovici súd uvádza,
že v sporom konaní súd rozhoduje o nároku na náhradu trov konania podľa zásady úspechu vo veci
a žalobkyňa bola v konaní úspešná v celom rozsahu (keďže nedošlo k dohode strán a súd rozhodol
podľa žalobného návrhu). Na základe uvedeného súdu potom nezostávalo nič iné, než žalobkyni, ktorá

sa súdnou cestou domáhala svojho práva a bola plne úspešná, priznať nárok na náhradu trov konania
v celom rozsahu.

21.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
tohto rozsudku, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podľa § 355 ods. 1 CSP podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa
jeho doručenia na Okresný súd Piešťany.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie len

proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda,
môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis (§ 127 ods. 1 CSP). Ak ide o
podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto

konania (§ 127 ods. 2 CSP). Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte
rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby
každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a
príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 CSP).

Podľa § 365 ods. 1 až 3 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli

uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá

vykonateľné rozhodnutie (§ 38 ods. 2 Exekučného poriadku).