Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 1. marec 2016

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 6C/285/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5113227011
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrej Kekely

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2016:5113227011.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudcom Mgr. Andrejom Kekelym v právnej veci navrhovateľa:

CASH COLLECTORS SK s. r. o., so sídlom Mlynské Nivy 49, 821 09 Bratislava, IČO: 44 703 015, právne
zastúpená Havel, Holásek & Partners s. r. o., advokátska kancelária, so sídlom Mlynské Nivy 49, 821
09 Bratislava, IČO: 36 856 584, proti odporcovi: A. D., E.. XX.XX.XXXX, E. I. P. XXXX/XX, XXX XX Ž.U.,
J. Č. E. E. A. Z., Š. F. S., za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu: Združenie na ochranu
občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom Námestie legionárov 5, 080 01 Prešov, IČO: 42 176 778, právne
zastúpené JUDr. Ambrózom Motykom, advokátom so sídlom Námestie SNP 7, 091 01 Stropkov, IČO:
35 510 722, o zaplatenie 2.655,32 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Návrh navrhovateľa o zaplatenie sumy 2.655,32 eur spolu so zmluvnými úrokmi vo výške 18,4 % ročne
zo sumy 2.325,52 eur od 05.07.2011 do zaplatenia a úrokmi z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo
sumy 2.325,52 eur od 05.07.2011 do zaplatenia, zamieta.

Určuje,žezmluvnápodmienkaobsiahnutávčlánku19bod19.16Všeobecnýchobchodnýchpodmienok,
ktoré boli neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 25.10.2006,
uzavretej medzi Slovenskou sporiteľňou a. s., so sídlom Suché Mýto 4, 816 07 Bratislava, IČO: 00

151 653 ako veriteľom a odporcom ako dlžníkom v znení: „Klient výslovne súhlasí s tým, že Banka je
oprávnená kedykoľvek postúpiť akékoľvek svoje pohľadávky, a to bez ohľadu na to, či sú budúce alebo
súčasné, podmienené alebo nepodmienené, bez ohľadu na právny vzťah, z ktorého vyplývajú, ako aj
bez ohľadu na to, či Banka vzniesla v súvislosti s takouto pohľadávkou akúkoľvek požiadavku, alebo
nie, voči Klientovi na tretiu osobu, alebo previesť akékoľvek svoje záväzky na tretiu osobu. Klient je
oprávnený postúpiť svoje pohľadávky voči Banke alebo previesť svoje záväzky voči nej na tretiu osobu
výlučne s predchádzajúcim písomným súhlasom Banky.“ je neplatná pre jej neprijateľnosť.

O trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom na začatie konania zo dňa 20.08.2013 doručeným Okresnému súdu Žilina dňa 22.08.2013 a
doplneným podaním zo dňa 03.10.2013 sa navrhovateľ domáhal vydania súdneho rozhodnutia, ktorým
byodporcovibolauloženápovinnosťzaplatiťmusumu2.655,32eurspolusozmluvnýmiúrokmivovýške
18,4 % ročne zo sumy 2.325,52 eur od 05.07.2011 do zaplatenia a úrokmi z omeškania vo výške 9,25
% ročne zo sumy 2.325,52 eur od 05.07.2011 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania.
Návrh na začatie konania navrhovateľ skutkovo odôvodnil tým, že že odporca uzatvoril dňa 25.10.2006

s obchodnou spoločnosťou Slovenská sporiteľňa, a.s., so sídlom Tomášikova 48, 832 37 Bratislava,
Slovenská republika, IČO: 00 151 653 (ďalej len „SlSp“) zmluvu č. XXXXXXXXXX. Súčasťou tejto
zmluvy sú tiež Všeobecné obchodné podmienky Slovenskej sporiteľne účinné od 01.08.2002 (ďalej
len „VOP“), Osobitné obchodné podmienky Slovenskej sporiteľne pre poskytnutie úverov a povolenýchprečerpaní účinné od 01.02.2006 (ďalej len „OOP“) a Sadzobník poplatkov Slovenskej sporiteľne (ďalej
len „Sadzobník poplatkov“). Odporca sa v zmysle Zmluvy oboznámil s VOP, OOP a Sadzobníkom
poplatkov a súhlasil s nimi. Na základe Zmluvy poskytla SlSp odporcovi úver vo výške 1.095,40 eur

(33.000,- Sk). Odporca sa zaviazal splácať úver pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 30,21
eur (910,- Sk), pričom dátum splatnosti prvej splátky bol určený dňom 20.11.2006 a konečná splatnosť
úveru bola určená dňom 20.10.2011. Splatnosť splátok bola dohodnutá mesačne vždy k 20. dňu v
mesiaci. Odporca sa zaviazal splácať úver podľa čl. I. zmluvy podľa Základné podmienok. V zmysle
Základných podmienok si zmluvné strany dohodli poskytnutie úveru bez poplatku. Ďalej si zmluvné

strany dohodli poplatok za správu úveru vo výške 60,-Sk / l,99 eur mesačne. Výška úrokovej sadzby
ako odplaty za poskytnutý úver (ďalej len „Úroková sadzba“) bola dohodnutá vo výške 18,40 % ročne.
V zmysle zmluvy si zmluvné strany dohodli ročnú percentuálnu mieru nákladov vo výške 24,37 % ročne
(ďalej len „RPMN“). Podľa zmluvy, VOP a OOP sa zmluvné strany dohodli, že z došlých súm veriteľ
najskôr uhradí splatné poplatky a náklady súvisiace s úverom, úroky z omeškania, úroky a istinu a to v
tomto poradí. Odporca sa v zmysle VOP zaviazal uhradiť aj náklady, ktoré vzniknú v prípade porušenia

jeho zmluvnej povinnosti, najmä náklady na mimosúdne a súdne vymáhanie. Odporca využil možnosť
čerpať úver od SlSp, avšak podmienky pre splácanie riadne nedodržiaval a dostal sa so splácaním do
omeškania. SlSp tak vznikla pohľadávka voči odporcovi na sumu celkom vo výške 2.655,32 eur, pričom
táto suma pozostáva z istiny úveru po splatnosti vo výške 2.325,52 eur (suma poskytnutého úveru vo
výške 33.000,- Sk + úroky do 31.12.2008 v sume 16.078,40 Sk + suma poplatkov za upomienku a

za správu úveru do 31.12.2008 v celkovej výške 2.720,- Sk - úhrady odporcu započítané na istinu v
sume 2.752,10 Sk = 49.046,30 Sk = 1.628,04 eur; suma úrokov od 01.01.2009 vo výške 652,70 eur
+ suma poplatkov za správu úveru od 01.01.2009 vo výške 44,78 eur = 697,48 eur; 1.628,04 eur +
697,48 eur = 2.325,52 eur) a z úrokov z omeškania z nezaplatených splátok vyčíslených od prvého
dňa omeškania odporcu so splácaním jeho záväzku do dňa postúpenia predmetnej pohľadávky, t. j. do

26.10.2010, na sumu 329,80 eur. Ďalej navrhovateľ uviedol, že SlSp a obchodná spoločnosť Havel,
Holásek & Partners s. r. o., advokátska kancelária uzatvorili dňa 21.10.2010 v súlade s ust. § 524 a
nasl. Občianskeho zákonníka zmluvu o postúpení pohľadávok č. 0919/2010/CE. V Prílohe č. 1 k zmluve
o postúpení pohľadávok č. 0919/2010/CE je uvedená pod č. 469 aj pohľadávka voči odporcovi. Na
základe uvedeného prešla s účinnosťou od 26.10.2010 na obchodnú spoločnosť Havel, Holásek &

Partners s. r. o., advokátska kancelária pohľadávka zo zmluvy o úvere, jej príslušenstvo a všetky práva
s ňou spojené. Obchodná spoločnosť Havel, Holásek & Partners s. r. o., advokátska kancelária podľa
čl. 4.3. písm. i) zmluvy o postúpení č. 0919/2010/CE svojím listom zo dňa 27.10.2010 požiadala SlSp
o písomné udelenie povolenia na postúpenie pohľadávok na tretí subjekt. SlSp dňa 05.11.2010 tento
súhlas udelila. SlSp oznámila postúpenie pohľadávky odporcovi doporučeným listom zo dňa 12.11.2010.

Obchodná spoločnosť Havel, Holásek & Partners s. r. o., advokátska kancelária a navrhovateľ uzatvorili
dňa 01.12.2010 zmluvu o postúpení pohľadávok s účinnosťou ku dňu 01.12.2010. V Prílohe č. 1 k
tejto zmluve o postúpení pohľadávok je pod č. 469 uvedená aj pohľadávka voči odporcovi. Na základe
uvedeného prešla na navrhovateľa pohľadávka. zo zmluvy o úvere, jej príslušenstvo a všetky práva s
ňou spojené. Obchodná spoločnosť Havel, Holásek & Partners s. r. o., advokátska kancelária oznámila

postúpenie pohľadávky odporcovi oznámením zo dňa 03.01.2011, ktorým zároveň vyzvala odporcu na
okamžitú úhradu pohľadávky. Ďalej navrhovateľ uviedol, že v zmysle ust. § 53 ods. 8 Občianskeho
zákonníka listom zo dňa 14.06.2011 upozornil odporcu na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru,
ak odporca neuhradí omeškané splátky v stanovenej lehote 15 dní, a to podľa čl. 7.6 VOP. Odporca
omeškané splátky v stanovenej lehote neuhradil. Následne v zmysle čl. 7.6 VOP vyhlásil listom zo

dňa 04.07.2011 mimoriadnu splatnosť úveru , a to ku dňu 04.07.2011 a vyzval odporcu na uhradenie
jeho celej pohľadávky, a to do 3 dní od doručenia vyhlásenia mimoriadnej splatnosti alebo uzatvorenie
splátkového kalendára formou notárskej zápisnice. Odporca doposiaľ pohľadávku neuhradil, a preto sa
domáha svojho práva súdnou cestou. Vznikla mu tak voči odporcovi pohľadávka na sumu celkom vo
výške 2.655,32 eur. V zmysle základných podmienok zmluvy bol medzi zmluvnými stranami dohodnutý

zmluvný úrok vo výške 18,40 % ročne, preto má právo žiadať od odporcu zmluvný úrok v dohodnutej
výške. V zmysle ust. § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka a ust. § 3 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej
republiky č. 87/1995 Z. z. má navrhovateľ právo žiadať od odporcu úroky z omeškania v zákonnej výške,
a to úrok z omeškania vo výške 9,25 % ročne.
Vzhľadom k tomu, že sa nepodarilo v konaní zistiť miesto pobytu odporcu a rovnako odporcovi ustanoviť

opatrovníka, súd uznesením č. k. 6C/285/2013-95 zo dňa 19.08.2014 rozhodol podľa ust. § 48 ods. 4
O.s.p., že písomnosti určené odporcovi sa tomuto budú doručovať v konaní uložením v súdnom spise.
Odporca sa k návrhu na začatie konania a jeho prílohám, ktoré mu boli doručené podľa ust. § 48 ods.
4 O.s.p. uložením v súdnom spise, písomne aj napriek výzve súdu nevyjadril.Do konania vstúpil podaním zo dňa 17.09.2013 doručeným súdu dňa 17.09.2013 vstúpilo Združenie
na ochranu občana spotrebiteľa HOOS ako vedľajší účastník na strane odporcu (ďalej len „VÚO“). Na
námietku navrhovateľa podľa ust. § 93 ods. 3 O.s.p. zo dňa 03.09.2014 súd rozhodol uznesením č. k.

6C/285/2013-119 zo dňa 16.09.2014 o pripustení vstupu VÚO do konania ako vedľajšieho účastníka na
strane odporcu. Vzhľadom k všeobecnej zásade časovej účinnosti procesno-právnej normy uvedenej v
ust. § 355 O.s.p., súd po 01.01.2015 nežiadal od VÚO predložiť súhlas odporcu podľa ust. § 93 ods. 3
veta druhá O.s.p. v platnom znení, a to vzhľadom k tomu, že mal za to, že právne účinky vstupu VÚO do
konania nastali v zmysle ust. § 93 ods. 3 veta prvá O.s.p. dôjdením oznámenia VÚO súdu, že vstupuje do

konania ako vedľajší účastník na strane odporcu, t. j. doručením jeho podania zo dňa 17.09.2013 súdu
dňa 19.09.2013 a súčasne s poukazom na to, že ku dňu 17.09.2013 zákon súhlas účastníka, na strane
ktorého vedľajší účastník do konania vstúpil, nevyžadoval. Právne účinky vstupu VÚO do konania, ktoré
nastali dňa 17.09.2013 (doručením jeho oznámenia o vstupe do konania na strane odporcu súdu), tak
zostali zachované aj po 01.01.2015.
VÚO sa k návrhu na začatie konania vyjadril podaním zo dňa 10.12.2014, v ktorom namietal, že

obchodná spoločnosť Havel, Holásek & Partners s. r. o., advokátska kancelária nadobudla pohľadávku
od SlSp. na základe zmluvy o postúpení pohľadávok už dňa 21.10.2010, teda počas trvania úverového
vzťahu. SlSp ako banka je držiteľom bankového povolenia podľa § 7 ods. 1 zákona č. 483/2001 Z. z.,
teda nemôže postúpiť právnemu predchodcovi žalobcu - Havel, Holásek & Partners s. r. o., advokátska
kancelária ako „nebanke“ (nedisponuje bankovým povolením) bez predchádzajúceho zosplatnenia

tzv. živý úver, pretože bankové úvery môže poskytovať a spravovať iba banka. V ďalšom tak VÚO
namietal nedostatok aktívnej vecnej legitimácie navrhovateľa v konaní s poukazom na namietanú
neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej dňa 21.10.2010 medzi SlSp ako postupcom a
právnymzástupcomnavrhovateľaakopostupníkomprerozporzozákonompodľaust.§39Občianskeho
zákonníka z dôvodu nedostatku oprávnenia SlSp ako banky podľa ust. § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001

Z. z. o bankách postúpiť predmetnú pohľadávku inému subjektu bez súhlasu odporcu. VÚO tak žiadal
návrh na začatie konania zamietnuť v celom rozsahu a zaviazať navrhovateľa nahradiť odporcovi, ako
aj VÚO trovy konania.
Navrhovateľ sa v písomnom podaní zo dňa 16.06.2015 vyjadril k vyjadreniu VÚO tak, že je presvedčený,
že nič z toho čo VÚO uvádza vo svojom podaní z povahy veci nevyplýva. Jeho argumentácia spočíva

v tvrdení, že navrhovateľ by musel disponovať povolením na poskytovanie a správu nezosplatnených
úverov. V tejto otázke dávame súdu do pozornosti stanovisko Národnej banky Slovenska zo dňa
11.12.2013, podľa ktorého Národná banka Slovenska neudelila navrhovateľovi, ani jeho právnemu
predchodcovi žiadne povolenie na poskytovanie a správu nezosplatnených úverov, lebo nie je v rámci
svojej vecnej príslušnosti oprávnená toto udeliť, lebo povolenie takéhoto druhu nemá žiaden právny

základ. Správa úveru nie je samostatnou bankovou činnosťou podľa ust. § 2 zákona č. 483/2001 Z.
z. a nepodlieha bankovému povoleniu podľa tohto zákona. Zákon č. 483/2001 Z. z. pripúšťa, možnosť
banky postúpiť pohľadávku z úveru podľa ust. § 92 ods. 8, ak je dlžník v omeškaní a to aj osobe
ktorá nie je bankou. Dispozícia s pohľadávkou banky nie je bankovým obchodom v zmysle zákona
č. 483/2001 Z. z., ale je obchodom banky, vzniknutým v súvislosti so skorším bankovým obchodno-

úverovým obchodom. Ide o spôsobom dispozície s majetkovým právom veriteľa, ktorý nie je spojený
iba s bankovými obchodmi, ale je všeobecný. Ďalej navrhovateľa uviedol, že k ukončeniu úverového
vzťahu došlo prirodzenou splatnosťou úveru dňa 20.10.2011, ktorý vyplýva z čl. I zmluvy o splátkovom
úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 25.10.2006. Pokiaľ ide o výklad ust. § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001
Z. z. v kontexte platnosti zmluvy o postúpení pohľadávky banky navrhovateľ uviedol, že si dovolí

zdôrazniť poslednú vetu citovaného ustanovenia: „... môže banka alebo pobočka zahraničnej banky
svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe,
a to aj osobe, ktorá nie je bankou, aj bez súhlasu klienta. “. Zároveň navrhovateľ prezentoval, že účelom
ust. § 92 zákona č. 483/2001 Z. z. je úprava výnimiek z bankového tajomstva. Ust. § 92 ods. 8 nehovorí o
podmienkach platnosti postúpenia pohľadávok, ale iba o podmienkach, za splnenia ktorých nedochádza

k porušeniu bankového tajomstva. Za daných podmienok môže banka postúpiť pohľadávku aj na inú
osobu, ako je banka, teda aj na osobu, ktorá ako taká nie je viazaná bankovým tajomstvom, a to ja bez
súhlasu klienta. Ak by postúpila pohľadávku na inú osobu skôr, ako sú splnené stanovené podmienky, a
zároveň by nemala na postúpenie pohľadávky súhlas, porušuje tým bankové tajomstvo. Účel ustanovení
je vyjadrený aj v dôvodovej správe k ust. § 92 vládneho návrhu zákona o bankách, podľa ktorej: „ V

ustanovení odsekov 1 až 7 (teraz ods. 8) sa upravujú ďalšie prípady prelomenia bankového tajomstva.
“. Hlavný účel ust. § 92 vrátane ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. bol teda aj podľa dôvodovej správy
prelomenie bankového tajomstva a nie obmedzenie možnosti postúpiť pohľadávku. O tom, že by tieto
podmienky podmieňovali platnosť právneho úkonu, nie je v zákone ani v dôvodovej správe ani slova.Napokon navrhovateľ poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR rozsudok publikovaný pod č. R
119/2003, v zmysle ktorého relevantné oznámenie postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky bez
ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky. Súd z takéhoto

oznámenia vychádza bez toho, aby ako prejudiciálnu otázku skúmal existenciu a platnosť zmluvy o
postúpení.
VÚO súdu doručil ďalšie podanie, v ktorom sa nestotožnil s argumentáciou navrhovateľa ohľadom
výkladu ust. § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. VÚO uviedol, že samotná skutočnosť, že v dôsledku
nesplnenia si povinností právneho predchodcu navrhovateľa podľa ust. § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001

Z. z. môže dôjsť aj k porušeniu bankového tajomstva, nič nemení na skutočnosti, že zákon v citovanom
ustanovení zakotvuje presné kritériá pre postúpenie pohľadávky z banky na nebankový subjekt. V
prípade ich nesplnenia nemožno vyvodiť iný záver ako ten, že takéto postúpenie je neplatné. Ak by
sa prijala argumentácia prezentovaná navrhovateľom, banka ako inštitúcia prísne regulovaná štátom
prostredníctvom Národnej banky Slovenska, ktorá vykonáva svoju činnosť na základe bankového
povolenia, by mohla neobmedzene postúpiť pohľadávku z bankového úveru nebankovej inštitúcii

(zväčša inkasným spoločnostiam), ktoré nie sú nositeľom takého bankového povolenia. Takýto výklad
ust. § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. je neprípustný a nesprávny, pretože obchádza zákon a
umožňuje tzv. „nebankovkám“ spravovať bankový úver, pričom na túto činnosť nie sú oprávnené. Právna
úprava vymedzená v ust. § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. má ďalekosiahlejší zámer, ako len
obmedzenie porušovania bankového tajomstva. Zámer zákonodarcu umožniť postúpiť len pohľadávku

po splatnosti je obsiahnutý v dôvodovej správe k zákonu č. 483/2001 Z. z. V tejto súvislosti si v reakcii na
navrhovateľom prezentované vyjadrenie Národnej banky Slovenska dovolí poukázať na skutočnosť, že
Národná banka Slovenska nijakým spôsobom neodôvodnila svoj názor prezentovaný v tomto vyjadrení
a rovnako svoje tvrdenie nijakým spôsobom nevyšpecifikovala. Navyše, Národná banka Slovenska nie
je oprávnená podávať legálny výklad právnych predpisov, a to ani zákona č. 483/2001 Z. z. Legálny

výklad sporného ustanovenia zákona č. 483/2001 Z. z. vyplýva z dôvodovej správy k tomuto zákonu.
Na podporu svojej argumentácie vedľajší účastník poukázal na rozhodnutia všeobecných súdov SR k
predmetnej problematike, a to uznesenie Krajského súdu v Bratislave spis. zn. 6Co/203/2015 zo dňa
19. 05. 2015, rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 4Co/145/2014-341 zo dňa 11.3.2015, rozsudok
Krajského súdu v Trnave č. k. 23Co/483/2014-102 zo dňa 30. 11. 2015 a rozsudok Krajského súdu v

Košiciach spis. zn. 11Co/898/2014 zo dňa 19. 11. 2015.
Súd vec prejednal na pojednávaní dňa 01.03.2016 (v prítomnosti právneho zástupcu navrhovateľa
a v zmysle ust. § 101 ods. 2 O.s.p. v neprítomnosti navrhovateľa, keďže tento sa na pojednávanie
neustanovil, avšak prostredníctvom svojho právneho zástupcu súhlasil s prejednaním a rozhodnutím
veci aj vo svojej neprítomnosti, ďalej v neprítomnosti odporcu, ktorý mal predvolanie na pojednávanie

doručené náhradne podľa ust. § 48 ods. 4 O.s.p., avšak o odročenie pojednávania nepožiadal a ďalej
v neprítomnosti VÚO a jeho právneho zástupcu, keďže od predvolania VÚO upustil podľa ust. § 49 os.
1 O.s.p. a právny zástupca VÚO, ktorému bolo predvolanie na pojednávanie riadne a včas doručené
ospravedlnil písomne svoju, ako aj VÚO neúčasť na pojednávaní a navrhol, aby súd rozhodol aj v ich
neprítomnosti).

Navrhovateľ na pojednávaní zásadne zotrval na svojej skutkovej a právnej argumentácii uvedenej vo
vyššie spomenutých písomných podaniach.
Súd tak pri svojom rozhodnutí vychádzal z nasledovných skutkových zistení vyplývajúcich z vykonaných
dôkazov.
Dňa 25.10.2006 uzavrela SlSp ako veriteľ s odporcom ako dlžníkom zmluvu o splátkovom úvere č.

XXXXXXXXXX (dôkaz produkovaný navrhovateľom na č. l. 9 spisu), ktorej predmetom bolo poskytnutie
splátkového úveru dlžníkovi v sume 33.000,- Sk (1.095,40 eur) a záväzok dlžníka úver splatiť, zaplatiť
úroky a plniť ďalšie podmienky dohodnuté v zmluve za nasledovných Základných podmienok: druh
úveru: miniúver do 10 minút, typ a výška úrokovej sadzby: pevná 18,40 % ročne do končenej splatnosti
úveru, spôsob poskytnutia úveru: jednorazovo, poplatok za poskytnutie úveru: bez poplatku, poplatok

za správu úveru: 60,- Sk mesačne, výška splátok: 910,- Sk (30,21 eur), periodicita splátok a ich
splatnosť: mesačne k 20. dňu v kalendárnom mesiaci, splatnosť prvej splátky: 20.11.2006, konečná
splatnosť úveru: 20.10.2011, splatnosť úrokov: mesačne v posledný deň kalendárneho mesiaca, spôsob
splácania: inkasom z inkasného účtu, RPMN: 24,37 %. (čl. I bod 1 zmluvy) Dlžník zároveň v čl. II bod 2
vyhlásil, že sa oboznámil so súčasťami zmluvy, ktorými sú medzi iným aj VOP súhlasí s nimi a zaväzuje

sa ich dodržiavať, pričom pre účely zmluvy sa VOP rozumejú Všeobecné obchodné podmienky vydané
veriteľom s účinnosťou od 01.08.2002 (ďalej len „VOP“).
Podľa ust. čl. 19 bod 19.16. Všeobecných obchodných podmienok SlSp účinných od 01.08.2002 (ďalej
len „VOP“; dôkaz produkovaný navrhovateľom na č. l. 10 spisu), klient výslovne súhlasí s tým, že Bankaje oprávnená kedykoľvek postúpiť akékoľvek svoje pohľadávky, a to bez ohľadu na to, či sú budúce alebo
súčasné, podmienené alebo nepodmienené, bez ohľadu na právny vzťah, z ktorého vyplývajú, ako aj
bez ohľadu na to, či Banka vzniesla v súvislosti s takouto Pohľadávkou akúkoľvek požiadavku, alebo

nie, voči Klientovi na tretiu osobu, alebo previesť akékoľvek záväzky na tretiu osobu. Klient je oprávnený
postúpiť svoje pohľadávky voči Banke alebo previesť svoje záväzky voči nej na tretiu osobu výlučne s
predchádzajúcim písomným súhlasom Banky.
Listom zo dňa 12.11.2010 (dôkaz produkovaný navrhovateľom na č. l. 26 spisu) oznamovala SlSp
odprocovi, že postúpila na základe zmluvy o postúpení pohľadávok č. 0919/2010/CE zo dňa 21.10.2010

pohľadávku zo zmluvy č. XXXXXXXXXX voči odporcovi v celkovej výške 2.655,32 eur s príslušenstvom
spoločnosti Havel & Holásek s. r. o., so sídlom Mlynské Nivy 49, 821 09 Bratislava, IČO: 36 856 584
(teda právnemu zástupcovi navrhovateľa).
Listomzodňa03.01.2011(dôkazprodukovanýnavrhovateľomnač.l.27spisu)oznámilprávnyzástupca
navrhovateľaodporcovi,žepostúpilnavrhovateľovipohľadávkuvočinemuzozmluvyč.XXXXXXXXXXv
celkovej výške 2.655,32 eur s príslušenstvom, a to zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 01.12.2010.

Podľa výpisu z bankovej knihy SlSp zo dňa 18.03.2011 (dôkaz produkovaný navrhovateľom na č. l. 24
spisu) pohľadávka SlSp voči odporcovi zo zmluvy č. XXXXXXXXXX bola v celkovej výške 2.655,32 eur
(z toho istina: 2.325,52 eur, úroky z omeškania: 329,80 eur).
Navrhovateľ listom označeným ako „Upozornenie na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru“ (dôkaz
produkovaný navrhovateľom na č. l. 22 spisu) adresovaným odporcovi upozorňoval odporcu vzhľadom

na jeho omeškanie so splátkami zo zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX a s odkazom na ust. §
53 ods. 8 Občianskeho zákonníka na možnosť vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru podľa čl. 7.6.1
VOP, pričom ku dňu datovania listu mal navrhovateľ evidovať dlžnú sumu z predmetnej zmluvy vo výške
2.655,32 eur zahŕňajúcu celkovú výšku omeškaných splátok.
Navrhovateľ listom označeným ako „Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti“ zo dňa 04.07.2011

(dôkaz produkovaný navrhovateľom na č. l. 23 spisu) adresovaným odporcovi oznámil odporcovi, že
podľa čl. 7.6.1 VOP a v súlade s ust. § 53 ods. 8 a ust. § 565 Občianskeho zákonníka vyhlasuje
mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu 04.07.2011, čím sa jeho pohľadávka v celkovej výške 2.655,32 eur
zo zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX stáva v celom rozsahu splatnou.
Z výpisu z úverového účtu č. XXXXXXXXXX (dôkaz produkovaný navrhovateľom na č. l. 43 spisu)

vyplýva, že odporca dňa 25.10.2006 čerpal úver v celkovej výške 33.000,- Sk (1.095,40 eur), pričom
odporca na daný úverový účet poukázal nasledovné platby: dňa 20.11.2006 v sume 910,- Sk, dňa
20.12.2006 v sume 24,10 Sk, dňa 12.01.2007 v sume 885,90 Sk, dňa 20.01.2007 v sume 29,10 Sk,
dňa 12.02.2007 v sume 880,90 Sk a dňa 20.02.2007 v sume 52,10 Sk, t. j. celkovo sumu 2.782,10 Sk
(92,35 eur).

Podľa ust. § 25 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, právne vzťahy, ktoré vznikli pred 11. júnom
2010 na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa spravujú podľa doterajších predpisov, ak tento
zákon v odseku 2 neustanovuje inak.
Podľaust.§2písm.a)zákonač.258/2001Z.z.ospotrebiteľskýchúverochaozmeneadoplnenízákona

Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov
v pôvodnom v znení účinnom do 31.12.2007 (do účinnosti zákona č. 568/2007 Z. z.), na účely tohto
zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe
zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme.
Podľa ust. § 2 písm. b) zákona č. 258/2001 Z. z. v pôvodnom znení účinnom do 10.06.2010, na účely

tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť
spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a
uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa ust. § 3 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z. v pôvodnom znení účinnom do 10.06.2010, veriteľom je
fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; [3)

§ 2 ods. 2 Obchodného zákonníka] v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže
byť veriteľom aj predávajúci. [4) § 2 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších
predpisov]
Podľa ust. § 3 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z. v pôvodnom znení účinnom do 10.06.2010, spotrebiteľom
je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania,

povolania alebo podnikania.
Podľa ust. § 1 ods. 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „ObZ“), právne vzťahy
uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa
týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchtopredpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento
zákon.
Podľa ust. § 261 ods. 3 písm. d) ObZ v znení účinnom do 31.01.2013, touto časťou zákona sa spravujú

bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§
476), zmluvy o úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti (§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy
o prevádzke dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení
akreditívu (§ 682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom
účte (§ 708) a zmluvy o vkladovom účte (§ 716).

Podľa ust. § 365 ods. 1 ObZ v znení zákona č. 9/2013 Z. z. účinnom od 01.02.2013, dlžník je v omeškaní,
ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď
záväzok zanikne iným spôsobom.
Podľa ust. § 497 ObZ, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho
prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky
vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa ust. § 39 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) v znení zákona č. 509/1991
Zb. účinnom od 01.01.1992, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje
zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa ust. § 52 ods. 1 OZ v znení zákona č. 150/2004 Z. z. účinnom od 01.04.2004 do 31.12.2007,
spotrebiteľskýmizmluvamisúkúpnazmluva,zmluvaodieloaleboinéodplatnézmluvyupravenévôsmej

časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na
druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného
návrhu na uzavretie zmluvy.
Podľa ust. § 53 ods. 1 OZ v znení zákona č. 150/2004 Z. z. účinnom od 01.04.2004 do 31.12.2007,
spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach

a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").
Podľa ust. § 53 ods. 4 OZ v znení zákona č. 150/2004 Z. z. účinnom od 01.04.2004 do 31.12.2007,
neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa ust. § 470 ods. 1 OZ účinného od 01.04.1964, dedič zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého
dedičstva za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za poručiteľove dlhy, ktoré na neho

prešli poručiteľovou smrťou.
Podľa ust. § 524 ods. 1 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, veriteľ môže svoju
pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.
Podľa ust. § 524 ods. 2 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, s postúpenou
pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

Podľa ust. § 525 ods. 2 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, nemožno postúpiť
pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo dohode s dlžníkom.
Podľa ust. § 23a ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení zákona č. 616/2004
Z. z. účinnom od 25.11.2004 do 30.06.2007, spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa
Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým

znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy
podstatným spôsobom neovplyvňuje.
Podľa ust. § 23a ods. 2 zákona č. 634/1992 Zb. v znení zákona č. 616/2004 Z. z. účinnom od 25.11.2004
do 30.06.2007, na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa osobitného predpisu [13d) § 52
až 60 Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov], sa primerane použijú ustanovenia tohto

predpisu.
Podľa ust. § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v
znení zákona č. 552/2008 Z. z. účinnom od 01.01.2009 (predtým ods. 7), ak je napriek písomnej výzve
banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní
so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže

banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku
postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez
súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred
postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v
celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením

čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol
jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať
postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka;
banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých inýchzáväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok
a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.
V danom prípade tak bol predmetnou zmluvou o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 25.10.2006

založený medzi SlSp ako veriteľom a odporcom ako dlžníkom záväzkovo-právny vzťah, z ktorého
vyplynula SlSp povinnosť poskytnúť za dohodnutých podmienok dlžníkovi úver - peňažné prostriedky do
sumy 33.000,- Sk (1.095,40 eur) a odporcovi ako dlžníkovi poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť SlSp
aj s úrokmi a dohodnutými poplatkami v 60-tich pravidelných mesačných splátkach vo výške 910,- Sk
(30,21 eur) so splatnosťou do 20. dňa príslušného kalendárneho mesiaca, so splatnosťou prvej splátky

dňa 20.11.2006 a poslednej splátky 20.10.2011. Túto zmluvu vzhľadom k tomu, že predmetom zmluvy
boloposkytnutieúverubezuvedeniaúčeluzostranyveriteľabeznajmenšíchpochybnostíposkytujúceho
úvery v rámci svojho podnikania (§ 3 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z. - banka) spotrebiteľovi (§ 3 ods. 2
zákona č. 258/2001 Z. z.; keďže išlo o bezúčelový úver, t. j. nie o úver a výkon zamestnania, povolania
alebo podnikania) možno podľa cit. ust. § 1 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z. podradiť pod právnu
úpravu zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o

zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii.
Vzhľadom na to, že zmluva o spotrebiteľskom úvere podľa ust. § 2 písm. a) a b) zákona č. 258/2001
Z. z. nie je samostatným zmluvným typom, možno konštatovať, že z hľadiska zmluvného typu, išlo
medzi účastníkmi zmluvy vzhľadom na vymedzenie ich zmluvných záväzkov (ako bolo vyššie uvedené)
o uzavretie zmluvy o úvere podľa ust. § 497 ObZ. Neznamená to však, že by v danom prípade nešlo o

zmluvu spotrebiteľskú, a to vzhľadom k tomu, že táto zmluva má všetky znaky spotrebiteľskej zmluvy
podľa cit. ust. § 23a ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, teda že bez najmenších
pochybností išlo o tzv. formulárovú zmluvu, ktorá bola uzavieraná vo viacerých prípadoch a spotrebiteľ
obsah zmluvy podstatným spôsobom ovplyvnil nemohol. Potom v zmysle cit. ust. § 23a ods. 2 zákona č.
634/1992 Zb. sa na túto zmluvu vzťahujú primerane ust. § 52 a nasl. OZ v znení zákona č. 150/2004 Z. z.

Keďže zmluva o úvere je tzv. absolútnym obchodom [cit. ust. § 261 ods. 3 písm. d) ObZ] riadi sa
záväzkovo-právny vzťah medzi zmluvnými stranami ustanoveniami tretej časti ObZ (§ 261 a nasl.).
Navrhovateľ si tak v konaní uplatňoval pohľadávku s príslušenstvom vyplývajúcu z predmetnej zmluvy
o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX, ktorú mal nadobudnúť podľa cit. ust. § 524 OZ ako postupník
postúpením pohľadávky zmluvou o postúpení pohľadávok uzavretou s jeho právnym zástupcom ako

postupcom dňa 01.12.2010, ktorý túto pohľadávku nadobudol ako postupník od SlSp ako postupcu a
pôvodného veriteľa na základe zmluvy o postúpení pohľadávok č. 0919/2010/CE zo dňa 21.10.2010.
Pokiaľ sa týka pasívnej vecnej legitimácie odporcu, túto vyvodzoval u odporcu z jeho dlžníckeho záväzku
podľa cit. ust. § 497 ObZ a súčasne z toho, že listom zo dňa 04.07.2011 (vo vzťahu k odporcovi) vyhlásil
mimoriadnu splatnosť úveru.

Súd sa ďalej v danej veci, a to aj z dôvodu vznesenej námietky VÚO o nedostatku aktívnej vecnej
legitimácie navrhovateľa, sa primárne zaoberal samotným postúpením žalovanej pohľadávky pôvodným
veriteľom SlSp na právneho zástupcu navrhovateľa ako bezprostredného právneho predchodcu
navrhovateľa. Keďže v danom prípade išlo o pohľadávku pôvodného veriteľa SlSp ako banky, ktorá
poskytla predmetný úver dlžníkovi - odporcovi (ako klientovi) je potrebné v súvislosti s postúpením tejto

pohľadávky brať zreteľ aj na oprávnenie banky postúpiť pohľadávku za podmienok podľa cit. ust. §
92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách. Z ust. § 92 ods. 8 vyplýva, že banka môže postúpiť
inému subjektu bez súhlasu klienta iba tú časť pohľadávky, ktorá zodpovedá nesplácanému dlhu, a to
iba za podmienky, že klient (dlžník) je napriek písomnej výzve banky nepretržite dlhšie ako 90 dní v
omeškaní so splnením tejto časti svojho peňažného záväzku voči banke. Dôvodová správa k tomuto

ustanoveniu (pôvodne ust. § 92 ods. 7) doslova uvádza: „V odseku 7 sa upravuje možnosť použiť inštitút
postúpenia pohľadávky zodpovedajúcej nesplácanému dlhu, a to aj osobe, ktorá nie je bankou.“. Súd
musí konštatovať, že navrhovateľ v konaní nepreukázal naplnenie vyššie uvedených podmienok pre
vznik oprávnenia banky postúpiť žalovanú pohľadávku voči dlžníkovi - odporcovi z predmetnej zmluvy
o splátkovom úvere zo dňa 25.10.2006.

Pokiaľ ide o časť žalovanej pohľadávky zodpovedajúcej splátkam vo výške 68,55 eur splatným v období
od 20.11.2010 do 20.10.2011, t. j. celkovo vo výške 362,52 eur (12 splátok x 30,21 eur) nebolo v konaní
preukázané, že ku dňu postúpenia pohľadávky zo SlSp na právneho zástupcu navrhovateľa, t. j. ku dňu
21.10.2010 vôbec došlo k ich predčasnej splatnosti (keďže mimoriadna splatnosť úveru bola vyhlásená
až navrhovateľom po postúpení pohľadávky dňa 04.07.2011). V zmysle už vyššie uvedeného tak nebolo

preukázané, že banka bola bez súhlasu dlžníka - klienta (odporcu), ktorý navrhovateľ v konaní mimo iné
nepreukázal (a tento v zmysle ďalej uvedeného nemožno vyvodzovať ani z ust. čl. 19 bod 19.16. VOP),
postúpiť nesplatnú časť svojej pohľadávky vyplývajúcej z predmetnej zmluvy o splátkovom úvere.Rovnako však nebolo navrhovateľom preukázané naplnenie podmienok pre vznik oprávnenia banky
bez súhlasu dlžníka postúpiť pohľadávku z predmetnej zmluvy o splátkovom úvere aj v ďalšej časti
zodpovedajúcej splátkam splatným v období od 20.08.2010 do 20.10.2010, t. j. vo výške 90,63 eur (3

splátky x 30,21 eur), a to aj napriek tomu, že už išlo o splátky, ktorých splatnosť nastala pred postúpením
pohľadávky, t. j. predo dňom 21.10.2010, avšak omeškanie dlžníka v prípade týchto splátok netrvalo
nepretržite viac ako 90 dní (od splátky splatnej dňa 20.08.2010 do dňa postúpenia pohľadávky, t. j. do
dňa 21.10.2010 prešlo len 62 dní).
Napokon navrhovateľom nebolo preukázané naplnenie podmienok pre vznik oprávnenia banky bez

súhlasu dlžníka postúpiť pohľadávku z predmetnej zmluvy o splátkovom úvere aj v zvyšnej časti
zodpovedajúcej časti 4. splátky splatnej dňa 20.02.2007 v sume 28,49 eur (4 splátky x 30,21 eur =
120,84 eur; 120,84 eur - úhrady odporcu 92,35 eur = 28,49 eur = časť nesplatenej 4. splátky) a ďalším
splátkam splatným v období od 20.03.2007 do 20.07.2010 každej vo výške 30,21 eur (41 splátok x 30,21
eur = 1.238,61 eur), t. j. celkovo v sume 1.267,10 eur (1.238,61 + 28,49 eur), a to aj napriek tomu, že
už išlo o splátky, ktorých splatnosť nastala viac ako 90 dní pred postúpením pohľadávky (teda dlžník -

klient - odporca bol v omeškaní s plnením týchto splátok nepretržite dlhšie ako 90 dní), t. j. predo dňom
21.10.2010, avšak navrhovateľ v konaní nepreukázal, že k tomuto omeškaniu došlo aj napriek písomnej
výzve banky podľa cit. ust. § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. (záver o preukázaní písomnej výzvy
SlSp v zmysle cit. ust. § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. nemožno vyvodiť len na základe toho, že
navrhovateľ poukázal na skutočnosť, že odporcovi boli zo strany SlSp účtované poplatky za upomienky;

rovnako nie je postačujúce ani preukázanie existencie písomnej výzvy SlSp bez toho, aby bolo v konaní
preukázané, že takáto písomná výzva - upomienka sa aj skutočne dostala do dispozície odporcu)
Uvedené závery súdu je možné aplikovať aj na príslušenstvo týchto splátok. (v kontexte s dôvodmi tohto
rozhodnutia sa súd pre nadbytočnosť nezaoberal otázkou kapitalizácie úrokov a z nich požadovaných
ďalších úrokov, čo je typický príklad anatocizmu, t. j. právne nedovoleného požadovania príslušenstva z

príslušenstva pohľadávky, súčasne posudzovaním prijateľnosti zmluvnej podmienky zakladajúcej právo
SlSp na poplatok za správu úveru v sume 60, Sk mesačne, ako aj poplatkov za upomienky)
Keďže tak v konaní nebolo preukázané naplnenie uvedených podmienok podľa ust. § 92 ods. 8 zákona
č. 483/2001 Z. z. pre vznik oprávnenia SlSp postúpiť žalovanú pohľadávku na právneho zástupcu
navrhovateľa, súd hľadel na dvojstranný právny úkon SlSp a právneho zástupcu navrhovateľa, t. j. na

zmluvu o postúpení pohľadávok zo dňa 21.10.2010 v časti postúpenia žalovanej pohľadávky, ako na
neplatný právny úkon urobený v rozpore so zákonom podľa cit. ust. § 39 OZ. Na základe neplatného
právneho úkonu však navrhovateľ nemohol ďalšou následnou zmluvou o postúpení pohľadávok
nadobudnúť od postupníka, t. j. od svojho právneho zástupcu, žalovanú pohľadávku s príslušenstvom a
právami s ňou spojenými a teda nemohol vstúpiť do práv veriteľa a súčasne nebol oprávnený požadovať

od odporcu uspokojenie žalovanej pohľadávky s príslušenstvom.
Súd sa tak v danom prípade s odkazom na vyššie uvedené nestotožnil s výkladom ust. § 92 ods.
8 zákona č. 483/2001 Z. z. prezentovaného navrhovateľom v jeho podaní zo dňa 16.06.2015. K
zásadnerovnakémuprávnemuzáveru,akosúdvprejednávanejveci,dospelajKrajskýsúdvKošiciachv
publikovanom rozsudku spis. zn. 11Co/898/2014 zo dňa 19.11.2015 (na ktorý poukázal VÚO), v ktorého

odôvodnení sa udáva: „Odvolací súd uvádza, že v zmysle ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách spôsobilým
predmetom postúpenia môže byť iba pohľadávka alebo jej časť, ktoré sú už splatnými (dospelé splátky)
a to za predpokladu predchádzajúcej písomnej výzvy potom, čo bol klient banky nepretržite dlhšie ako 90
kalendárnych dní v omeškaní. Uvedené predpoklady sú zákonným predpokladom pre platné postúpenie
pohľadávky banky. Musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky. Nakoľko v konaní žalobca takýto

dôkaz nepredložil, a to písomnú výzvu banky Slovenskej sporiteľne a.s., takéto postúpenie pohľadávky
je neplatné v zmysle § 39 OZ pre rozpor so zákonom, a to pre nedodržanie zákonnej podmienky
uvedenej v § 92 ods. 8 zákona o bankách, ktorou je existencia písomnej výzvy banky klientovi na plnenie
peňažného záväzku, s ktorou je klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní.“. Obdobne
tiež judikoval Krajský súd v Bratislave v uznesení č. k. 6Co/203/2015-394 zo dňa 19.05.2015 (na ktoré

opätovnerovnakopoukázalVÚOabolovydanévobdobnejvecivovzťahukrovnakémunavrhovateľovi),
v ktorého odôvodnení sa udáva: „Z ust. § 92 ods. 8 zákona č. 482/2001 Z. z. (zákon o bankách) vyplýva,
že banka môže postúpiť inému subjektu iba tú časť pohľadávky, ktorá zodpovedá nesplácanému dlhu.
Dôvodová správa k tomuto ustanoveniu (pôvodne išlo o § 92 ods. 7) doslova uvádza: „V odseku 7 sa
upravuje možnosť použiť inštitút postúpenia svojej pohľadávky zodpovedajúcej nesplácanému dlh, a to

aj osobe, ktorá nie je bankou“. Pokiaľ teda Slovenská sporiteľňa, a. s., postúpila zmluvou z 21.10.2010
predmetnúpohľadávkuzúveruvcelomrozsahu,postupovalavrozpores§92ods.8zákonač.482/2001
Z. z. Totiž keďže ku dňu postúpenia pohľadávky nebol splatným celý úver (nedošlo k vyhláseniu jeho
mimoriadnejsplatnosti),Slovenskásporiteľňaa.s.,nebolaoprávnenápostúpiťsvojupohľadávkuzúveru,vrátane úrokov z neho v celosti inému subjektu. Zmluva o postúpení pohľadávok z 21.10.2010 je preto
neplatným právnym úkonom v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka.“.
Na uvedenom závere o neplatnosti predmetnej zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 21.10.2010 v

časti postúpenia žalovanej pohľadávky nemení nič ani vyššie cit. ust. čl. 19 bod 19.16. VOP, podľa
ktorého klient (odporca) výslovne súhlasil s tým, že SlSp je oprávnená kedykoľvek postúpiť akékoľvek
svoje pohľadávky, a to bez ohľadu na to, či sú budúce alebo súčasné, podmienené alebo nepodmienené,
bez ohľadu na právny vzťah, z ktorého vyplývajú, ako aj bez ohľadu na to, či SlSp vzniesla v súvislosti
s takouto pohľadávkou akúkoľvek požiadavku, alebo nie, voči klientovi na tretiu osobu, alebo previesť

akékoľvek záväzky na tretiu osobu. Súd totiž považuje túto zmluvnú podmienku za neprijateľnú zmluvnú
podmienku podľa cit. ust. § 53 ods. 1 OZ, ktorá je absolútne neplatnou podľa cit. ust. § 53 ods. 4 OZ. Ako
už bolo vyššie uvedené na daný záväzkovo-právny vzťah medzi SlSp a dlžníkom odporcom založený
predmetnouzmluvouosplátkovomúveresabezakýchkoľvekpochybnostíprimeranevzťahovalaúprava
podľa ust. § 52 a nasl. OZ. V zmysle cit. ust. § 52 ods. 1 v spojení s cit. ust. § 53 ods. 1 OZ možno
považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku len takú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve,

ktorá vyplýva z vopred dodávateľom pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy a jej obsah spotrebiteľ (v
danomprípadedlžníkodporca)nemoholindividuálneovplyvniťasúčasne(kumulatívne)ktoráspôsobuje
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Súd v
danom prípade dospel k záveru o naplnení oboch podmienok a deklaroval vo výroku tohto rozsudku (§
153ods.3a4O.s.p.)neplatnosťdotknutejzmluvnejpodmienkyuvedenejvcit.ust.čl.19bod19.16.VOP

ako neprijateľnej zmluvnej podmienky, na ktorú zmluvnú podmienku navrhovateľ vo svojej argumentácii
uvedenej na pojednávaní poukazoval.
Splnenie prvého predpokladu pre deklarovanie neprijateľnosti dotknutej zmluvnej podmienky, a
to že vyplývala z vopred dodávateľom pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy a jej obsah
spotrebiteľ (v danom prípade dlžník odporca) nemohol individuálne ovplyvniť nepochybne vyplýva

už len zo samotného faktu, že táto zmluvná podmienka bola obsiahnutá vo vopred navrhovateľom
predformulovaných VOP, ktoré boli účinné od 01.08.2002 (t. j. ešte pred uzavretím predmetnej zmluvy o
splátkovom úvere zo dňa 25.10.2006) a ktoré ako neoddeliteľnú súčasť zmluvných podmienok zmluvy
o splátkovom úvere zo dňa 25.10.2006 bol nútený dlžník odporca prijať, ak chcel vstúpiť do zmluvného
vzťahu s bankou - SlSp ako veriteľom.

Naplnenie druhého predpokladu pre deklarovanie neprijateľnosti dotknutej zmluvnej podmienky, t.
j. že spôsobovala značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa, súd videl v tom, že jednak touto zmluvnou podmienkou banka zrejme obchádzala už
uvedené ust. § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. (resp. v čase účinnosti VOP do 31.12.2008 ods.
7) a súčasne v tom, že spotrebiteľ (v danom prípade dlžník odporca) už vopred pri samotnom uzavretí

zmluvného vzťahu s bankou dával súhlas s postúpením akýchkoľvek pohľadávok bankou voči nemu
ako dlžníkovi, resp. s prevodom akýchkoľvek záväzkov banky voči nemu, na tretiu osobu (teda aj na
zahraničný subjekt, voči ktorému domôcť sa práva zo strany spotrebiteľa by bolo značne sťažené), zatiaľ
čo spotrebiteľ vôbec takýto súhlas banky na postúpenie pohľadávky voči banke, resp. prevod záväzku
voči banke, na tretiu osobu nedostal a bol oprávnený na postúpenie pohľadávky, resp. prevod záväzku,

voči banke na tretiu osobu výlučne s jej predchádzajúcim písomným súhlasom. Takáto úprava práv a
povinností dodávateľa (v tomto prípade banky - SlSp) a spotrebiteľa (v tomto prípade dlžníka odporcu)
bez ďalších úvah zjavne spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa.
Napokon ak navrhovateľ namietal s poukazom na citáciu rozsudku Najvyššieho súdu SR spis. zn. 4

Obo 210/2001 zo dňa 11.06.2003 (zverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov
SR pod č. R 119/2003, podľa ktorého publikovanej právnej vety: „Relevantné oznámenie postupcu
dlžníkovi o postúpení pohľadávky bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu postupníka na vymáhanie
postúpenej pohľadávky. Súd z takéhoto oznámenia vychádza bez toho, aby ako prejudiciálnu otázku
skúmal existenciu a platnosť zmluvy o postúpení. Dlžník sa v takomto prípade nemôže úspešne

dovolať neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky alebo jej neexistencie. To by mohol len vtedy,
ak by postúpenie pohľadávky preukazoval zmluvou o postúpení postupník.“) zásadnú nemožnosť
preskúmavania jeho aktívnej vecnej legitimácie, súd poukazuje na neskoršie rozhodnutie Najvyššieho
súdu SR, z ktorého takéto oprávnenie súdu naopak vyplýva {rozsudok spis. zn. 1Cdo 76/2007 zo
dňa 28.01.2009 zverejnený v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR pod č. R

46/2009, ktorého publikovaná právna veta znie: „Zmluva o postúpení pohľadávky uzavretá v rozpore
s ustanovením § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka je absolútne neplatným právnym úkonom (§ 39
Občianskeho zákonníka). Návrh na určenie neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky môže podať
aj dlžník, ak preukáže, že má na tomto určení naliehavý právny záujem [§ 80 písm. c) O.s.p.]; nie jerozhodujúce, či mu postúpenie oznámil postupca alebo preukázal postupník.“; v odôvodnení citovaného
rozhodnutiaNajvyššiehosúdusarovnakoudáva:„ZObčianskehozákonníkanemožnovyvodiť,žedlžník
by nemohol namietať a súd skúmať platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky, ak by toto postúpenie

dlžníkovi oznámil postupca, ale dlžník by mohol namietať platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky, ak by
postúpenie pohľadávky postupca dlžníkovi síce neoznámil, avšak postupník by postúpenie pohľadávky
dlžníkovi preukázal. Na takéto rozlišovanie (dualitu) v postavení dlžníka (porovnaj R 119/2003) nemožno
nájsť oporu v ustanovení § 526 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Podľa tohto ustanovenia ak postúpenie
pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o

postúpení. Z uvedeného ustanovenia však nemožno činiť záver, že „dlžník sa v takomto prípade nemôže
dovolať neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky alebo jej neexistencie; to by mohol len vtedy, ak
by postúpenie pohľadávky preukazoval zmluvou o postúpení postupník.“ V ustanovení § 526 a ani na
inom mieste Občiansky zákonník nerozlišuje takéto dve postavenia dlžníka z hľadiska jeho možnosti
namietaťneplatnosťzmluvyopostúpenípohľadávky.“}.Totorozhodnutietakznamenalonázorovýodklon
od skoršieho rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, a preto sa súd ani s týmto argumentom navrhovateľa

nestotožnil.
S poukazom na uvedené dôvody tak súd dospel k záveru o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie
navrhovateľa v konaní, t. j. o tom, že navrhovateľ nepreukázal, že je nositeľom ním v konaní uplatneného
práva voči odporcovi, a preto návrh navrhovateľa na začatie konania už bez ďalšieho zamietol. Preto sa
súd nezaoberal z dôvodu nadbytočnosti ani ďalšou argumentáciou účastníkov v spore, ktorá nesúvisela

so súdom posudzovanou platnosťou dotknutej časti spornej zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa
15.12.2011 podľa cit. ust. § 39 OZ v spojení s cit. ust. § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z.
Podľa ust. § 151 ods. 3 O.s.p., v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov
konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách
konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie § 166 sa

nepoužije. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane s tým, že lehota troch pracovných dní plynie od
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
O trovách konania súd rozhodol s poukazom na ust. § 151 ods. 3 O.s.p. a účasť viacerých subjektov v
konaní (účastníci, ako aj VÚO) tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho
robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 O.s.p., skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom
len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo

obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého

stupňa.Ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2 O.s.p.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný

počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.