Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 20. január 2016

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 14C/138/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3112214600
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 01. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milina Jánošková

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2016:3112214600.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Milinou Jánoškovou v právnej veci žalobcu : L. F., nar.

XX.XX.XXXX, občan SR, bytom Z., XX. októbra č. XXXX/XX, práv. zast. JUDr. Jiřim Choutkom,
advokátom so sídlom v Trenčíne, Štúrovo nám.č. 121 proti žalovanému : U. E., nar. XX.XX.XXXX, občan
SR, bytom Z., C. č. XXXX/XX, práv. zast. JUDr. Jánom Repáňom, advokátom so sídlom v Martine, M.R.
Štefánika č. 25 o neúčinnosť právneho úkonu takto

r o z h o d o l :

I. U r č u j e s a, že kúpna zmluva uzavretá medzi L. U. a žalovaným v roku XXXX, predmetom
ktorej bol prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti bytu č. XX, vchod č. 1, XX-poschodie v bytovom
dome,súp.č.XXXX,postavenýnapozemkuM.parcelač.XXXX/X,spoluvlastníckypodielnaspoločných

častiach a zariadeniach bytového domu vo veľkosti XX/XXXX k celku, zapísaný na LV č. XXXX v k. ú.
Z. a spoluvlastnícky podiel vo veľkosti XX/XXXX k celku na pozemku M. parcela č. XXXX/X o výmere
XXXmX, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, zapísaný na LV č. XXXX v k. ú. Z. je voči žalobcovi
neúčinná.

II. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi istinu v sume 16.596,96€ s 12% úrokom z omeškania
ročne od 01.01.2010 do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne od 11.10.2010 do

zaplatenia a náhradu trov konania 1.132,22€ do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, k rukám JUDr. Jiřího
Choutku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa návrhom zo dňa 1.6.2012 domáhal určenia, že kúpna zmluva uzavretá medzi L. U. a
žalovaným v roku XXXX, predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti bytu č. XX,
vchod č. 1, XX-poschodie v bytovom dome, súp. č. XXXX, postavený na pozemku M. parcela č. XXXX/
X, spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a zariadeniach bytového domu vo veľkosti XX/XXXX
k celku, zapísaný na LV č. XXXX v k. ú. Z. a spoluvlastnícky podiel vo veľkosti XX/XXXX k celku na
pozemkuM.parcelač.XXXX/XovýmereXXXmX,druhpozemkuzastavanéplochyanádvoria,zapísaný

na LV č. XXXX v k. ú. Z. je voči žalobcovi neúčinná; a návrhom zo dňa X.X.XXXX tiež zaplatenia
istiny v sume 16.596,96€ s 12% úrokom z omeškania ročne od 01.01.2010 do zaplatenia a s úrokom
z omeškania vo výške 9% ročne od 11.10.2010 do zaplatenia a náhradu trov konania. Uviedol, že
platobným rozkazom sp.zn. 19C/40/2011 zo dňa 7.4.2011, právoplatným dňa 13.4.2011 bol povinný L.
U., bytom C. č. XXXX/X v Z. zaplatiť žalobcovi pôžičku 16.596€ s 12% úrokom ročne od 1.1.2010
do zaplatenia a s úrokom z omeškania 9% ročne od 11.10.2010 do zaplatenia. Uviedol, že požičal
L. U. peniaze a to 500.000,-Sk, o čom bola spísaná zmluva o pôžičke a následne bol vyhotovený

dodatok, dňa 16.03.2010, kde bol dohodnutý konkrétny dátum splatnosti dlhu do 10.10.2010 do 9:00
hod. Manželka L. U. veľmi dobre vedela o existencii zmluvy o pôžičke, pretože mu nosila každoročne
úroky z tejto pôžičky, v hotovosti až do roku 2009. O vyššie uvedenom dlhu vedel aj žalovaný, lebo robil
účtovníctvo vo firme L.. Táto firma mala patriť L. U. s manželkou. Žalobca sa obrátil na políciu s tým,aby vec prešetrila a táto vec uzavrela, tak že ho L. U. nechcel podviesť. Žalobca uviedol, že bol vo
firme JOMA minimálne 50x, a pri tom, keď sa domáhal vrátenia dlhu bol L. U., jeho žena aj žalovaný.
Žalovaný dokonca sedel v aute, keď žalobca prišiel do banky, kde mal uložené peniaze po pôžičku, ktorú

poskytol L. U.. Žalovaný L. U. priviezol autom pred banku aj ho tam celý čas čakal. Žalobca poukázal
na to, že platil banke penále za predčasný výber a peniaze za to dostal v hotovosti od žalovaného, za
prítomnosti L. U.. Povinný si nesplnil riadne a včas súdom uloženú povinnosť, preto žalobca podal návrh
na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi L.. L. U., Exekútorský úrad P. vedený pod Ex 2389/11. V
exekučnom konaní bolo zistené z evidencie vlastníkov nehnuteľností, že povinný má v bezpodielovom

spoluvlastníctve manželov pozemky v k.ú. G. M. a to parc.č. XXX/XX o výmere XXmX, parc.č. XXX/XX
o výmere XXmX, X parc.č. XXX/XX o výmere XXXmX a je podielovým spoluvlastníkom parc.č. XXXX/
XXX o výmere XXmX s podielom XX/XX v k.ú. K.. Na uvedených nehnuteľnostiach nachádzajúcich sa
v k.ú. G. M. je zriadené exekučné záložné právo k Ex 530/2010 a Ex 1354/2011. Správa katastra Z. dňa
26.11.2009 vkladom pod V XXXX/XX povolila vklad vlastníckeho práva v prospech žalovaného k bytu
č. XX v podiele X/X vrátane spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a zariadeniach domu a

pozemku v podiele 76/3666-ín nachádzajúci sa vo vchode č.X na XX.poschodí bytového domu súp.č.
XXXX na parc.č. XXXX/X-zastavané plochy a nádvoria o výmere XXXmX, zapísané na LV č. XXXX a
pozemok na LV č. XXXX v k.ú. Z. titulom kúpnej zmluvy. Podľa tejto zmluvy dlžník predal uvedený byt
v podiele 1/1 svojmu nevlastnému synovi v čase, keď dlhoval peniaze vo výške 16.596,96€ na základe
zmluvy o pôžičke uzavretej so žalobcom dňa 25.1.2007. Žalobca sa dozvedel roku 2011, že hoci mu

dlžník jeho pohľadávku neuhradil, že tento uzatvoril v roku 2009 túto kúpnu zmluvu. Keďže dlžník je
podľa ust. § 116 Občianskeho zákonníka k žalovanému osobou blízkou, je žalobca presvedčený o tom,
že dlžník uzatvoril túto zmluvu v úmysle ukrátiť ho ako veriteľa. Svoj návrh odôvodnil ustanovením §
42a ods.1,2 a § 42b Občianskeho zákonníka.
Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť. Poukázal na to, že nie je správne označený okruh účastníkov,

vzhľadom na uskutočnený právny úkon. Žalovaný nevedel nič o existencii pôžičky medzi žalobcom
a L. U. a dokonca v tejto zmluve o pôžičke nebol stanovený ani dátum, dokedy sa má táto vrátiť. Z
týchto dôvodov mal za to, že neexistuje vymáhateľná pohľadávka, na základe ktorej by bolo možné
takémuto návrhu vyhovieť. Okrem toho byt bol v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov a nebolo
vôbecpreukázané,žebymanželkaL.U.vedelaonejakejzmluveopôžičke.Ďalejnamietal,ženeexistuje

stupeň príbuzenstva, aký predpokladá ust. § 116 Občianskeho zákonníka. Žalovaný uviedol, že kúpil
predmetnú nehnuteľnosť od L. U., ktorý sa na neho nakontaktoval s tým, že potrebuje peniaze a chce
vyrovnať bližšie nešpecifikované záväzky. Zmluvu žalobca podpísal v 10/2009 u notára, kúpnu cenu
navrhol L. U.. Manželka L. U. zmluvu iba podpísala, on s ňou do kontaktu inak neprišiel. Na kúpu bytu
si vzal pôžičku, kúpnu cenu riadne odovzdal L. U. a čo s tými peniazmi on urobil, to žalovaný nevedel.

Žalovaný nepoprel, že bol pri vyberaní peňazí žalobcom pri Istrobanke. Išlo však o prvú pôžičku, ktorú
mal L. U. so žalobcom a vedel o tom, že treba platiť nejaké penále za predčasný výber týchto peňazí. O
existencii druhej pôžičky a dodatku k nej nevedel nič. Poukázal na to, že nie je v žiadnom príbuzenskom
vzťahu s L. U., pričom manželka L. U. je jeho matka. Matka, keď si brala L. U. bola rozvedená a byt,
ktorý bol predmetnom zmluvy mala ešte z prechádzajúceho manželstva a L. U. sa k nim nasťahoval.

Manželstvo sa manželstvo uzatváralo, keď bol žalovaný maloletý a žil s nimi v spoločnej domácnosti
do roku 1998. Pracoval ako zamestnanec pre firmu L. U., ktorá sa volala Joma, na pracovnú zmluvu
ako vodič a skladník. Mali prenajaté priestory - 2 kancelárie, boli tam aj iní zamestnanci a firma bola
zrušená bez udania dôvodu v 1/2010. On prichádzal do kontaktu s L. U. len pracovne, vídaval žalobcu,
že do firmy chodí, ale nevedel prečo, mal za to, že z dôvodu rodinných vzťahov, pretože žalobca s L.

U. boli švagrovia. O tom, že tam chodí vymáhať nejaké dlhy, nevedel. X. žalobcu ako sa rozpráva s L.
U., avšak nevedel o čom. Žalovaný uviedol, že trávil čas vo firme denne, chodili tam dodávatelia, ale
nikto tam nechodil vymáhať dlhy.

Súd vykonal výsluchom účastníkov, vypočul svedkov L. U., U. U., U. U., L. E., oboznámil zmluvu o

pôžičke, čiastočný výpis LV č. XXXX a XXXX k.ú. Z., kópiu spisu z Katastrálneho úradu v Z. V XXXX/
XX, zápisnicu z Okresného súdu v G. U. zo dňa 26.2.2015, list L. U. žalovanému zo dňa 7.2.2012, výpis
z LV XXXX a XXXX vyjadrenie žalovaného k zmene návrhu, kúpnu zmluvu zo dňa 2.12.2014, zmluvu
o úvere žalovaného, doklady z banky a spis tunajšieho súdu sp.zn. 19C/40/2011 a zistil nasledovný
skutkový stav veci :

medzi žalobcom a L. U. došlo k vzniku záväzkového vzťahu, titulom zmluvy o pôžičke zo dňa 10.10.2006
( spísanej vo forme písomného záväzku až dňa 25.1.2007), na základe ktorej žalobca ako veriteľ požičal
dlžníkovi sumu 500.000,-Sk ( 16.596,96€) s úrokom 12% ročne, splatnej dňa 10.10.2010 ( Dodatokzo dňa 16.3.2010). Úroky boli zaplatené celkove 3x po 60.000,-Sk v mesiacoch 10/2007, 10/2008 a
12/2009.

Platobným rozkazom č.k. 19C/40/2011-21 zo dňa 7.4.2011, právoplatným dňa 13.5.2011 bol povinný L.
U., bytom C. č. XXXX/X v Z. zaplatiť žalobcovi 16.596,-€ s 12% úrokom ročne od 1.1.2010 do zaplatenia
a s úrokom z omeškania 9% ročne od 11.10.2010 do zaplatenia.

Kúpnou zmluvou uzavretou dňa 26.10.2009 pod N XXX/XXXX medzi L. U. a jeho manželkou U. U. ako
predávajúcimi a žalovaným ako kupujúcim došlo k prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v
ich bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, a to k bytu č. XX, vchod č. 1, XX -poschodie v bytovom
dome,súp.č.XXXX,postavenýnapozemkuM.parcelač.XXXX/X,spoluvlastníckypodielnaspoločných
častiach a zariadeniach bytového domu vo veľkosti XX/XXXX k celku, zapísaný na LV č. XXXX v k. ú.
Z. a spoluvlastnícky podiel vo veľkosti XX/XXXX k celku na pozemku M. parcela č. XXXX/X o výmere

XXXmX, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, zapísaný na LV č. XXXX v k. ú. Z. na žalovaného,
za kúpnu cenu 23.235,74€. Kúpna cena bola podľa čl. IV. zmluvy zaplatená obom predávajúcim pred
uzavretím kúpnej zmluvy. Vklad vlastníckeho práva bol povolený pod č. V XXXX/XX zo dňa 26.11.2009.

Kúpnouzmluvouuzavretoudňa2.12.2014medzižalovanýmakopredávajúcim aU.U.,nar.X.XX.XXXX,

bytom Z., C. č. XXXX/X (bratom žalovaného a ďalším synom U. U.) ako kupujúcim došlo k prevodu
vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam : k bytu č. XX, vchod č. 1, XX -poschodie v bytovom dome, súp.
č. XXXX, postavený na pozemku M. parcela č. XXXX/X, spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach
a zariadeniach bytového domu vo veľkosti XX/XXXX k celku, zapísaný na LV č. XXXX v k. ú. Z. a
spoluvlastníckypodielvoveľkosti76/3666kcelkunapozemkuKNCparcelač.XXXX/Xovýmere368m2,

druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, zapísaný na LV č. XXXX v k. ú. Z. na žalovaného, za kúpnu
cenu 23.235,74€. Kúpna cena bola podľa čl. II. zmluvy dojednaná vo výške 40.285,39€ a zaplatená z
prostriedkov spotrebného úveru. Vklad vlastníckeho práva bol povolený pod V XXXX/XX.

Zmluvou s splátkovom úvere, uzavretým medzi žalovaným a Slovenskou sporiteľňou, a s. bolo

preukázané, že žalovanému bol dňa 17.12.2009 poskytnutý úver vo výške 33.000,-€ na účet dlžníka
č. XXXXXXXXXX/XXXX. Z výpisu z tohto účtu žalovaného za obdobie od 1.12.2009 do 31.3.2010
nevyplýva, že by žalovaný vracal sumu 20.000€ bývalej manželke, ani z neho neodišla platba v sume
23.235,74€ zodpovedajúca dojednanej cene v kúpnej zmluve za byt. Z výpisu z tohto účtu za uvedené
obdobie však vyplýva finančné napojenie žalovaného na firmu JOMA L. U., nakoľko sa tam nachádza

niekoľko bezhotovostných vkladov z účtu s názvom U. L. JOMA aj odchádzajúcich platieb v prospech
L. U. JOMA.

Svedok L. U. vo svojej výpovedi uviedol, že so žalobcom sú bývalí švagrovia, mali za manželky
dve sestry. Žalovaný je jeho nevlastným synom, pochádza z druhého manželstva jeho manželky. So

žalovaným žili v spoločnej domácnosti viac ako 20 rokov, potom žalovaný býval v druhom byte,
ktorý mu kúpili a spolu chodili do práce aj z práce. Žalovaný bol u neho zamestnaný, mal na starosti
účtovnú agendu a financie. Svedok uviedol, že na žalovaného prepísal byt a auto s tým, že žalovaný
mal vysporiadať pôžičku so žalobcom v sume 400.000,-Sk + úroky takým spôsobom, že po prepise
bytu si mal žalovaný vziať úver a z tohto pôžičku žalobcu vyplatiť. Žalovaný bol informovaný o finančnej

situácii jeho ako aj manželky, vedel aj o dlhu, ktorý mal svedok voči žalobcovi, lebo bol vždy prítomný
pri finančných transakciách. So žalovaným svedok spočiatku vychádzal dobre, potom mu „ stúpla sláva
do hlavy“, spolčil sa so svojou matkou proti nemu a „chceli ho zničiť.“ Na spornej kúpnej zmluve sa
dohodli s manželkou a žalovaným, rovnako aj na kúpnej cene, pričom peniaze z kúpnej zmluvy mu neboli
vyplatené a zmluva bola len fiktívna. Svedok potvrdil, že žalobca chodil do jeho firmy vymáhať dlh z

pôžičky a jeho manželka platila žalobcovi z tohto dlhu úroky.

Svedkyňa U. U. uviedla, že je manželkou L. U.. Nežijú spolu, lebo sa odsťahoval zo spoločnej
domácnosti asi pred 5 rokmi. Ona spolu so synom U. U. stále bývajú v byte č. XX na C. ul.č. XXXX/X
a nepamätala sa, z akého dôvodu došlo k predaju bytu U. E.. Ona len podpísala len dokumenty, žiadnu

kúpnu cenu za predmetný byt neprevzala. Mala za to, že peniaze prevzal L. U. a tento jej to povedal.
Povedal, že prišili peniaze, časť sa uloží na účet, časť na obchod, pretože potrebovali peniaze na tovar a
podnikanie. Nepamätala si, čí nápad bola kúpna cena. Peniaze potrebovali súrne a nakoniec podnikanie
išlo dolu vodou. Odmietla uviesť, prečo sa predmetný byt potom neskôr prevádzal na ďalšiu osobu.Byt je v pôvodnom stave a od roku 2009 sa v ňom nevykonávala žiadna rekonštrukcia. S peniazmi
hospodáril L. U., mali len jeden účet vedený na meno L. U., v SLSP, a. s.. Ona sa nezaujímala o finančné
prostriedky za predaj bytu, toto riešil L. U. s tým, že peniaze sa otočia v podnikaní a potom sa podelia.

Svedkyňa uviedla, že žalovaný získal peniaze na kúpu bytu tak, že mu ich požičala bývalá manželka.
Žalobca hľadal L. U. v kancelárii, našiel ho asi raz a ona má vedomosť o jedenej pôžičke na sumu
500.000,-Sk medzi žalobcom a L. U., táto bola podľa nej splatená, vrátane úrokov. Úroky z tejto pôžičky
nosila žalobcovi k nemu do bytu. L. U. podnikal ako fyzická osoba, potom založil spoločnosť s ručením
obmedzeným, túto prepísal na U. U. a krátko nato, teda po predaji bytu sa odsťahoval. Svedkyňa vo

firme len vypomáhala, bola totiž už na dôchodku.

Svedkyňa L. E. -bývalá manželka žalovaného uviedla, že o kúpe bytu v roku 2009 nevie nič bližšieho.
Len to, že ju žalovaný požiadal o pôžičku 20.000€ na kúpu bytu, ktoré mu požičala v hotovosti, na dva
mesiace a tieto peniaze jej žalovaný riadne do ruky vrátil. Doklady o pôžičke sa nezachovali a potvrdenie
o jej vrátení nebolo vystavené, lebo si navzájom dôverovali. Požičanú sumu mala svedkyňa našetrenú

z minulosti, lebo pracovala v Rakúsku a peniaze chcela použiť na kúpu auta alebo na prerábku bytu.

Podľa § 42a ods.1 Občianskeho zákonníka veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove právne
úkony podľa odsekov 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči nemu
právne neúčinné. Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného

právneho úkonu už vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený.

Podľa 42a ods.2 Občianskeho zákonníka odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v
poslednýchtrochrokochvúmysleukrátiťsvojhoveriteľa,aktentoúmyselmuselbyťdruhejstraneznámy,
a právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch

medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi ( § 116 a 117) alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v
prospech týchto osôb s výnimkou prípadu, keď druhá strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj pri
náležitej starostlivosti nemohla poznať.

Podľa §42a písm.a/ ods.3 Občianskeho zákonníka odporovať možno tiež právnemu úkonu, ktorým

bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a osobou
jemu blízkou ( § 116 a 117), alebo ktorý dlžník urobil v uvedenom čase v prospech osôb uvedených v
písmenách a), b), c) alebo d); to však neplatí, ak druhá strana preukáže, že nemohla ani pri náležitej
starostlivosti poznať úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa.

Podľa § 116 Občianskeho zákonníka blízkou osobou je príbuzný v priamom rade, súrodenec a manžel;
iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by
ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu.
Podľa § 117 Občianskeho zákonníka stupeň príbuzenstva dvoch osôb sa určuje podľa počtu zrodení,

ktorýmivpriamomradepochádzajednaoddruhejavpobočnomradeobidveodnajbližšiehospoločného
predka.

Podľa § 42b ods.2 ,3 Občianskeho zákonníka právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti
tomu, kto mal z odporovateľného právneho úkonu dlžníka prospech. Právo odporovať právnemu úkonu

možno uplatniť nielen proti osobám, ktoré s dlžníkom dojednali odporovateľný právny úkon, ale aj proti
ich dedičom alebo právnym nástupcom; proti tretím osobám len vtedy, ak im boli známe okolnosti
odôvodňujúce odporovateľnosť právnemu úkonu proti ich predchodcovi.

Podľa § 42b ods. 4 Občianskeho zákonníka právny úkon, ktorému veriteľ s úspechom odporoval, je

právne neúčinný a veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným
právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku; ak to nie je možné, má právo na náhradu voči tomu, kto
mal z tohto úkonu prospech.

Predmetom žaloby bola odporovateľnosť právneho úkonu a to kúpnej zmluvy zo dňa 26.10.2009,

ktorou L. U. s manželkou U. U. previedol vlastnícke práva k nehnuteľnostiam v ich bezpodielovom
spoluvlastníctve manželov, a to k bytu č. XX, vchod č. 1, XX -poschodie v bytovom dome, súp. č.
XXXX, postavený na pozemku M. parcela č. XXXX/X, spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach
a zariadeniach bytového domu vo veľkosti XX/XXXX k celku, zapísaný na LV č. XXXX v k. ú. Z. aspoluvlastníckypodielvoveľkostiXX/XXXXkcelkunapozemkuM.parcelač.XXXX/XovýmereXXXmX,
druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, zapísaný na LV č. XXXX v k. ú. Z. na žalovaného, za kúpnu
cenu 23.235,74€. Kúpna cena bola podľa čl. IV. zmluvy zaplatená obom predávajúcim pred uzavretím

kúpnej zmluvy. Vklad vlastníckeho práva bol povolený pod č. V XXXX/XX zo dňa 26.11.2009.

Dôvodmi odporovateľnosti právneho úkonu sú : existencia vymáhateľnej pohľadávky veriteľa;
skutočnosť, že právny úkon dlžníka bol uskutočnený v posledných troch rokoch, právny úkon bol
uskutočnený v úmysle ukrátiť veriteľa a právnym úkonom došlo k ukráteniu vymáhateľnej pohľadávky.

Veriteľom môže byť len ten, kto má proti dlžníkovi pohľadávku. Z hľadiska ustanovenia §42a
Občianskeho zákonníka nie je rozhodujúce, či ide o pohľadávku splatnú či nesplatnú, prípadne budúcu;
významné je, že vznikol právny vzťah, z ktorého vznikla pohľadávka, alebo z ktorého má pohľadávka v
budúcnosti vzniknúť. Aktívne vecne legitimovaným na podanie takejto žaloby je len ten, ktorý má voči
dlžníkovi pohľadávku v čase, keď bol urobený namietaný úkon a to aj pohľadávku nesplatnú. Pasívne
legitimovaný je ten, kto sa z odporovateľného úkonu obohatil. Za vymáhateľnú treba podľa aplikačnej

praxe považovať nielen pohľadávku na vymoženie ktorej má žalobca exekučný titul; ale aj takú, ktorá
bola vymáhateľná v dobe, keď dlžník úkon uskutočnil alebo v dobe, keď dlžník uskutočnil úkon, ešte
nebola vymáhateľná, ale takou bola v čase rozhodnutia súdu. Druhou podmienkou je podanie žaloby
v prekluzívnej lehote 3 rokov, ktorá začína plynúť odo dňa keď bol právny úkon uskutočnený. Ak sa
daným úkonom prevádza nehnuteľnosť, pri ktorej dochádza k nadobudnutiu vlastníckeho práva až

právoplatným rozhodnutím o vklade do katastra nehnuteľností, v takomto prípade treba lehotu počítať
až týmto vkladom. Predpokladom úspešnej odporovateľnosti je úmysel dlžníka daným úkonom ukrátiť
veriteľa, pričom dôkazné bremeno zaťažuje žalobcu. V prípade, ak došlo k úkonu medzi dlžníkom a jemu
blízkymi osobami, úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa zákon predpokladá a je na osobách dlžníkovi blízkych,
aby preukázali, že úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa v čase právneho úkonu nemohli ani pri náležitej

starostlivosti poznať. Stačí, ak je preukázané, že takáto osoba vedela, že právnym úkonom môže
ukrátiť svojho veriteľa a pre prípad, že dôjde k ukráteniu veriteľa, je s tým uzrozumená. Pod ukrátením
veriteľa je treba rozumieť také zmenšenie majetku dlžníka, ktoré neumožní uspokojenie pohľadávky
veriteľa celkom, alebo z časti. Odporovateľným je taký právny úkon, ktorý objektívne ukracuje veriteľa
dlžníka a to vtedy, ak vedie k zmenšeniu majetku dlžníka a to má súčasne za následok, že veriteľ

nemôže dosiahnuť uspokojenie svojej pohľadávky z majetku dlžníka, hoci ( nebyť tohto úkonu) by sa z
jeho majetku aspoň čiastočne uspokojil ; prípadný motív a pohnútka dlžníka pre taký úkon, či to že týmto
úkonom plní nejaký iný svoj predtým vzniknutý záväzok, nie je rozhodujúce. Nejde o ukracujúci právny
úkon, ak dostal dlžník za prevedené veci, práva alebo iné majetkové hodnoty od nadobúdateľa skutočne
( reálnu) ich obvyklú cenu alebo mu za ne bola inak poskytnutá rovnocenná náhrada. K ukráteniu

uspokojenia vymáhateľnej pohľadávky veriteľa nemôže dôjsť, ak sa síce zmenšil majetok dlžníka, ale
ak dlžník napriek odporovateľnému úkonu a ďalším svojím dlhom má taký majetok, ktorý sám o sede
postačuje na to, aby sa z neho veriteľ uspokojil. Rozhodným okamihom pre posúdenie rovnocennosti
prevodu dlžníkových vecí, práv a majetkových hodnôt je jeho účinnosť; u nehnuteľností zapisovaných
do katastra nehnuteľností je ním deň, ku ktorému nastali účinky vkladu práva do katastra nehnuteľností.

Z vykonaného dokazovania vyplýva, že medzi žalobcom a L. U. došlo k vzniku záväzkového vzťahu,
titulom zmluvy o pôžičke zo dňa XX.XX.XXXX ( spísanej vo forme písomného záväzku až dňa
25.1.2007), na základe ktorej žalobca ako veriteľ požičal dlžníkovi sumu 500.000,-Sk ( 16.596,96€)
s úrokom 12% ročne, splatnej dňa 10.10.2010 ( Dodatok zo dňa 16.3.2010.) Úroky boli zaplatené

celkove 3x po 60.000,-Sk v mesiacoch 10/2007, 10/2008 a 12/2009. Pohľadávka z pôžičky sa
stala vymáhateľnou ( exekučným titulom ) právoplatným a vykonateľným ( dňa 13.5.2011) platobným
rozkazom Okresného súdu Trenčín č.k. 19C/40/2011-21 zo dňa 7.4.2011. Týmto rozhodnutím bol L.
U. zaviazaný zaplatiť žalobcovi sumu 16.596,96€ s 12% úrokom ročne od 1.1.2010 do zaplatenia a
s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne od 11.10.2010 do zaplatenia. Pohľadávka žalobcu bola

priznané právoplatným rozhodnutím súdu a preto nebolo možné skúmať jej splatnosť, ani výšku.

Dňa 26.10.2009 formou notárskej zápisnice č. N XXX/XXXX bola uzatvorená kúpna zmluva medzi
predávajúcim L. U. a jeho manželkou U. U., nar. XX.X.XXXX a žalovaným ako kupujúcim, predmetom
ktorej bol prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti bytu č. XX, vchod č. 1, XX-poschodie v bytovom

dome,súp.č.XXXX,postavenýnapozemkuM.parcelač.XXXX/X,spoluvlastníckypodielnaspoločných
častiach a zariadeniach bytového domu vo veľkosti XX/XXXX k celku, zapísaný na LV č. XXXX v k. ú.
Z. a spoluvlastnícky podiel vo veľkosti XX/XXXX k celku na pozemku M. parcela č. XXXX/X o výmere
368m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, zapísaný na LV č. XXXX v k. ú. Z. za kúpnu cenu23.235,74€. Podľa čl. IV predmetnej zápisnice mala byť kúpna cena vyplatená obom predávajúcim pred
uzavretím kúpnej zmluvy. Vklad tejto zmluvy bol povolený dňa 26.11.2009 pod V XXXX/XX.

Žalobca začal vymáhať svoju pohľadávku z pôžičky, na základe exekučného titulu sp.zn. 19C/40/2011
v exekučnom konaní Ex č. 2389/11, vedenom u súdneho exekútora L.. L. U. v P. a zistil, že L. U.
nemá majetok, z ktorého by bolo možné predmetnú pohľadávku uspokojiť a preto podal dňa 1.6.2012
žalobu o neúčinnosť právneho úkonu pod V XXXX/XXXX. Žaloba o neúčinnosť právneho úkonu bola
teda podaná v lehote 3 roky od povolenia vkladu vlastníckeho práva (26.11.2009) a v čase, keď bola

sporná kúpna zmluva uzavretá, nepochybne existoval záväzok veriteľa a dlžníka zo zmluvy o pôžičke
( uzavretej dňa 10.10.2006) a pohľadávka sa stala vymáhateľnou vykonateľným platobným rozkazom
vo veci sp.zn.19C/40/2011 dňa 13.5.2011, teda takou bola aj v čase rozhodnutia súdu o žalobe o
odporovateľnosti.

Súd sa teda zaoberal už len skúmaním podmienok odporovateľnosti, spočívajúcej v tom, či právny

úkon- kúpna zmluva zo dňa 26.10.2009 bol uskutočnený v úmysle ukrátiť veriteľa a či žalovaný vedel
o existencii dlhu z pôžičky zo dňa 10.10.2006.

Z vykonaného dokazovania je zrejmé že osoby, ktoré spornú kúpnu zmluvu dňa 26.11.2009 uzavreli,
boli osobami navzájom blízkymi. L. U. a U. U. boli manželia, U. U. je matkou žalovaného a žalovaný je

nevlastným synom L. U.. L. U. a žalobca boli švagrovia. L. U. so žalovaným žili v minulosti v spoločnej
domácnosti a žalovaný dokonca pracoval vo firme JOMA, vedenej L. U.. Žalovaný vypovedal, že vo firme
JOMA vykonával práce na zmluvu ako vodič a skladník. Žalobca so svedkom L. U. tvrdili, že žalovaný
viedol firemné účtovníctvo. Ustanovenie § 116 Občianskeho zákonníka nepovažuje za blízku osobu
len pokrvného príbuzného v priamom rade, súrodenca a manžela; ale aj iné osoby v pomere rodinnom

alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich,
druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu. Vzhľadom na rodinné vzťahy a dobu, po ktorú žalovaný žil
s L. U. a U. U. v spoločnej domácnosti a jeho zamestnanie vo firme L. U. možno žalovaného za osobu v
obdobnom rodinnom pomere jednoznačne označiť a považovať ho vo vzťahu k L. U. za osobu blízku. L.
U. vo svojej výpovedi uviedol, že byt č.XX na C. ulici v Z. nepredával inej osobe, za vyššiu kúpnu cenu len

preto, lebo chcel, aby tieto „zostali v rodine“, z čoho vyplýva, že žalovaného jednoznačne považoval za
rodinu. P.savedomosťoúmyslespornýmprávnymúkonomukrátiťveriteľautakejtoosobypredpokladá.

Žalovaný tvrdil, že o dlhoch L. U. nemal vedomosť. Z jeho výpovede však vyplýva, že kúpu predmetného
bytu mu navrhol samotný L. U., s odôvodnením, že potrebuje splatiť „bližšie nešpecifikované záväzky“

a L. U. navrhol aj kúpnu cenu. Z výpovede žalobcu však vyplýva, že žalovaný sedel v aute, keď žalobca
šiel po peniaze na spornú pôžičku pre L. U. do banky, a túto skutočnosť žalovaný nepoprel. Žalovaný
však tvrdil, že išlo o prvú pôžičku, ktorú mal L. U. so žalobcom, a to napriek tomu, že o žiadnych dlhoch
L. U. údajne nemal žiadnu vedomosť. Žalovaný so žalobcom zhodne vypovedali, že sa platili banke
penále za predčasný výber. Žiadna iná pôžička, okrem tej z 10.10.2006 však nebola žalobcom L. U.

poskytnutá formou predčasného výberu z banky v hotovosti, s platením penálov. Z toho vyplýva, že
žalovaný v skutočnosti vedel o pôžičke na sumu 500.000,-Sk, vymáhanú v konaní na Okresnom súde
Z. vo veci sp.zn. 19C/40/2011, lebo bol svedkom jej odovzdania. Žalobca potvrdil, že vymáhal tento
dlh opakovanými návštevami u L. U. vo firme JOMA aj za prítomnosti žalovaného ( čo on popieral)
a matka žalovaného mu nosila úroky z tejto pôžičky. U. U. vypovedala zhodne so žalobcom, že mu

nosila z tejto pôžičky úroky. Zo zhodných výpovedí žalobcu a svedka L. U. vyplýva, že žalovaný pracoval
vo firme JOMA, okrem iného tam robil účtovníctvo a teda o neuhradenom dlhu zo spornej pôžičky
nepochybne musel vedieť. Skutočnosť, že s účtovnými operáciami firmy JOMA ( vkladmi aj výbermi)
žalovaný prichádzal do kontaktu svedčí aj výpis z jeho účtu vedený v Slovenskej sporiteľni , a.s. č. účtu
XXXXXXXXX.

Z kúpnej zmluvy uzavretej v notárskej zápisnici č. N XXX/XXXX zo dňa 26.10.2009 vyplýva, že byt č.
XX v byt. dome súp.č. XXXX na C. ulici v Z. sa predal za kúpu cenu XX.XXX,XX€, ktorá bola dohodnutá
medzi žalovaným a L. U.. U. U. túto kúpnu zmluvu podľa jej svedectva len podpísala a žiadne peniaze za
predaj tohto bytu neprevzala. Prevzatie kúpnej ceny v hotovosti poprel aj L. U.. Z údajov, dostupných na

internete(reality.trend.sk)vyplýva,ževroku2009sapredávaliX-izbovébytyvZ.krajizapriemernúcenu
822€/m2, čiže za byt s podlahou plochou 76,37€, nachádzajúci č. XX na C. ulici č. XXXX v Z. v tom čase
mohol L. U. s manželkou predať za reálnu trhovú cenu 62.766,-€ a z tejto vyplatiť dlh žalobcu. Samotný
žalovanýpreviedoltenistýbytvpôvodnomstavekúpnouzmluvounaďalšiehosynaU.U.U.vpôvodnomstavedňa2.12.2014avšakužzakúpnu cenu40.285,39€.Zvyššieuvedenéhojezrejmé,žekúpnacena,
dohodnutá v kúpnej zmluve dňa 26.10.2009 bola neprimerane nízka a zjavne nezodpovedala trhovým
cenám za predaj obdobných bytov v danom mieste a čase. Súd v danom prípade neuveril tvrdeniam

žalovaného o tom, že za byt č.XX na C. ulici reálne L. U. zaplatil čo i len časť kúpnej ceny. Žalovaný
najprv uvádzal, že kúpnu cenu uhradil z úveru, ktorý si vzal z banky, avšak úver v sume 33.000€
bol odfinancovaný na jeho účet č.XXXXXXXXXX až dňa 17.12.2009, pričom v kúpnej zmluve zo dňa
26.10.2009 sa v čl. IV uvádza, že kúpna cena bola zaplatená L. U. s manželkou pred uzavretím kúpnej
zmluvy ( pred 26.10.2009) a teda aj predtým, ako žalovaný prevzal peniaze z úveru. Neskôr žalovaný s

jeho matkou U. U. začali tvrdiť, že peniaze na kúpu bytu si žalovaný požičal v hotovosti od bývalej ženy v
sume 20.000€. Svedkyňa L. E. - bývalá manželka žalovaného potvrdila, že požičala žalovanému takúto
sumu v hotovosti, ktorú jej následne v hotovosti vrátil asi o 2 mesiace. Vo výpise z účtu žalovaného sa
však nenachádza žiadna odchádzajúca platba v sume 20.000€, adresovaná jeho manželke ani platba,
ktorábyčoilenvzdialenepripomínalasumu23.235,74€,ktorúmalžalovanýzaplatiťzabytpredávajúcim
L. U. a U. U. z tohto úveru. Ak by žalovaný platil za byt L. U. v hotovosti, peniazmi požičanými od bývalej

manželky, musel by následne z nejakého ďalšieho zdroja získať v hotovosti ďalších 20.000€, ktoré použil
ako vrátenie pôžičky bývalej manželke splatnej v lehote 2 mesiace, teda koncom decembra 2009.
Vzhľadom na rozdielne tvrdenia žalovaného o spôsobe platenia kúpnej ceny, výpovede svedkov L. U.
a U. U. o tom, že žiadne peniaze nikto z nich neprevzal, súd dospel k záveru, že kúpna zmluva zo
dňa 26.10.2009 bola len zastieracím právnym úkonom a v skutočnosti došlo k uzavretiu bezodplatnej

darovacej zmluvy, s cieľom ukrátiť veriteľa - žalobcu zmarením vymoženia pôžičky a žalovaný sa z tohto
úkonu obohatil. Vzhľadom na zreťazené právne úkony vykonané synmi manželky L. U. mal súd za to,
že tak žalovaný ako aj U. U. vedeli o existencii dlhu zo zmluvy o pôžičke zo dňa 10.10.2006, ako aj
povinnosti tento dlh vrátiť ( aj to , že nie je uhradený) a vedeli, že môžu prísť o sporný byt v exekúcii.
Tvrdenia U. U. o tom, že kúpnu cenu za byt prevzal L. U. a tento jej to mal povedať mal súd za účelové,

v snahe pomôcť žalovanému, aby výťažok z predaja bytu bytu, v ktorom svedkyňa býva, nemohol byť
použitý na úhradu pôžičky a mohla ho užívať aj naďalej. Vzhľadom na vykonané dokazovanie súd
dospel k záveru, že boli splnené všetky podmienky odporovateľnosti právneho úkonu. L. U. sa zbavil
svojho majetku prevodom na žalovaného bez adekvátneho finančného protiplnenia, čím ukrátil svojho
veriteľa a zmaril úplne vymoženie jeho pohľadávky a úmysel takto konať musel byť žalovanému ako jeho

nevlastnému synovi a účtovníkovi firmy JOMA známy. Keďže žalovaný medzitým previedol sporný byt
na U. U., súd ho zaviazal aj na uspokojenie dlhu z pôžičky v rozsahu, aká bola priznaná právoplatným
rozhodnutím Okresného súdu Z. vo veci sp.zn. 19C 40/2011, pretože podľa § 42b ods. 4 Občianskeho
zákonníka veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným právnym
úkonom ušlo z dlžníkovho majetku; ak to nie je možné, má právo na náhradu voči tomu, kto mal z tohto

úkonu prospech. Z týchto dôvodov súd návrhu vyhovel.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods.1 O.s.p. tak, že úspešnému žalobcovi priznal
náhradu trov konania, spočívajúcu v trovách právneho zastúpenia 1.132,22€. Súd pri výpočte sadzby
tarifnej odmeny advokáta za úkon vychádzal z 1/13-tiny výpočtového základu ( § 11 ods.1 písm.a/ ),

pretožepredmetomsporuspočiatkubolaneúčinnosťprávnehoúkonu(neurčitáhodnota) vsume64,53€
za 2 úkony právnej pomoci ( príprava a prevzatie veci dňa 17.3.2015 a vyjadrenie k žalobe + zmena
petitu zo dňa 2.6.2015). Za úkony vykonané po pripustení zmeny žaloby dňa 2.9.2015 ( jej rozšírenie
o ďalší výrok -o zaplatenie sumy 16.596,96€) súd priznal sadzbu za úkon po 320,34€ x 3 ( účasť na
pojednávaniachvdňoch2.9.2015,7.10.2015a20.1.2016)+4x8,39€režijný paušálzaúkony vykonané

v roku 2015 a 8,58€ režijný paušál za úkon vykonaný v roku 2016 podľa § 11 ods. 1 písm.a/, §10 ods.1,
§13 ods.4, § 13a ods. 1 písm. a/, c/,d/, § 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách
advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení nesk. predpisov.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov

účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, 205 ods. 1 O.s.p.).Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca,
- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez

svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, §
205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím dobrovoľne splnená, možno podať návrh na exekúciu

podľa osobitného predpisu.