Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, March 28, 2017

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6Co/229/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3112214600
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislava Marková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3112214600.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Stanislavy Markovej a členiek JUDr.
Ľubice Bajzovej a Mgr. Stanislavy Miklánkovej v právnej veci žalobcu: L. F., nar. XX.XX.XXXX, občan
SR, bytom Z., 28. októbra č. XXXX/XX, právne zastúpený JUDr. Jiřim Choutkom, advokátom so sídlom
v Trenčíne, Štúrovo nám. č. 121 proti žalovanému: U. E., nar. XX.XX.XXXX, občan SR, bytom Z., C. č.
XXXX/XX, právne zastúpený JUDr. Jánom Repáňom, advokátom so sídlom v Martine, M.R. Štefánika

č. 25, o neúčinnosť právneho úkonu, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo
dňa 20. januára 2016, č.k. 14C/138/2012-137 takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.

II. Žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd, ako súd prvej inštancie , určil, že kúpna zmluva uzavretá medzi
L. U. a žalovaným v roku 2009, predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti bytu

č. XX, vchod č. 1, XX-poschodie v bytovom dome, súp. č. XXXX, postavený na pozemku M. parcela č.
XXXX/X, spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a zariadeniach bytového domu vo veľkosti XX/
XXXX k celku, zapísaný na LV č. XXXX v k. ú. Z. a spoluvlastnícky podiel vo veľkosti XX/XXXX k celku na
pozemkuM.parcelač.XXXX/XovýmereXXXmX,druhpozemkuzastavanéplochyanádvoria,zapísaný
na LV č. XXXX v k. ú. Z. , je voči žalobcovi neúčinná. Súčasne uložil žalovanému povinnosť zaplatiť
žalobcovi istinu v sume 16.596,96 € s 12% úrokom z omeškania ročne od 01.01.2010 do zaplatenia a

s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne od 11.10.2010 do zaplatenia .

2. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa návrhom zo dňa 1.6.2012 domáhal určenia, že kúpna zmluva
uzavretá medzi L. U. a žalovaným v roku 2009, predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k
nehnuteľnosti bytu č. XX, vchod č. 1, XX-poschodie v bytovom dome, súp. č. XXXX, postavený na
pozemku M. parcela č. XXXX/X, spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a zariadeniach bytového
domu vo veľkosti XX/XXXX k celku, zapísaný na LV č. XXXX v k. ú. Z. a spoluvlastnícky podiel vo veľkosti

XX/XXXX k celku na pozemku M. parcela č. XXXX/X o výmere XXXmX, druh pozemku zastavané plochy
a nádvoria, zapísaný na LV č. XXXX v k. ú. Z. je voči žalobcovi neúčinná; a návrhom zo dňa 2.6.2015 tiež
zaplatenia istiny v sume 16.596,96€ s 12% úrokom z omeškania ročne od 01.01.2010 do zaplatenia a s
úrokom z omeškania vo výške 9% ročne od 11.10.2010 do zaplatenia . Platobným rozkazom Okresného
súdu Trenčín zo dňa 07.04.2011, č.k. 19C/40/2011-21, právoplatným dňa 13.5.2011 bola L. U. uložená
povinnosť zaplatiť žalobcovi pôžičku 16.596€ s 12% úrokom z omeškania ročne od 1.1.2010 do

zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne od 11.10.2010 do zaplatenia. Uviedol, že požičal
L. U. peniaze a to 500.000,-Sk, o čom bola spísaná zmluva o pôžičke. V zmysle dodatku zo dňa
16.03.2010 bol dohodnutý konkrétny dátum splatnosti dlhu do 10.10.2010 do 9:00 hod. Manželka L. U.veľmi dobre vedela o existencii zmluvy o pôžičke, pretože mu nosila každoročne úroky z tejto pôžičky,
v hotovosti až do roku 2009. O vyššie uvedenom dlhu vedel aj žalovaný, lebo robil účtovníctvo vo firme
Joma. Táto firma mala patriť L. U. s manželkou. Žalobca sa obrátil na políciu s tým, aby vec prešetrila a

táto vec uzavrela, tak že ho L. U. nechcel podviesť. Žalobca uviedol, že bol vo firme JOMA minimálne
50x, a pri tom, keď sa domáhal vrátenia dlhu bol L. U., jeho žena aj žalovaný. Žalovaný dokonca sedel
v aute, keď žalobca prišiel do banky, kde mal uložené peniaze , po pôžičku, ktorú poskytol L. U..
Žalovaný L. U. priviezol autom pred banku aj ho tam celý čas čakal. Žalobca poukázal na to, že platil
banke penále za predčasný výber a peniaze za to dostal v hotovosti od žalovaného, za prítomnosti L. U..

P. si nesplnil riadne a včas súdom uloženú povinnosť, preto žalobca podal návrh na vykonanie exekúcie
súdnemu exekútorovi JUDr. Jozefovi Martišíkovi, Exekútorský úrad Púchov vedený pod Ex 2389/11. V
exekučnom konaní bolo zistené z evidencie vlastníkov nehnuteľností, že povinný má v bezpodielovom
spoluvlastníctve manželov pozemky v k.ú. G. M. a to parc.č. XXX/XX o výmere 20m2, parc. č. XXX/XX
o výmere XXmX, X parc. č. XXX/XX o výmere XXXmX a je podielovým spoluvlastníkom parc. č. XXXX/
XXX o výmere XXmX s podielom XX/XX v k.ú. K.. Na uvedených nehnuteľnostiach nachádzajúcich

sa v k. ú. G. M. je zriadené exekučné záložné právo k Ex XXX/XXXX a Ex XXXX/XXXX. Správa
katastra Trenčín dňa 26.11.2009 vkladom pod V 5185/09 povolila vklad vlastníckeho práva v prospech
žalovaného k bytu č. 41 v podiele 1/1 vrátane spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a
zariadeniach domu a pozemku v podiele 76/3666-ín nachádzajúci sa vo vchode č.1 na 10.poschodí
bytového domu súp.č. 1311 na parc.č. 1916/2-zastavané plochy a nádvoria o výmere 368m2, zapísané

na LV č. 3902 a pozemok na LV č. 5855 v k.ú. Trenčín titulom kúpnej zmluvy. Podľa tejto zmluvy dlžník
predal uvedený byt v podiele 1/1 svojmu nevlastnému synovi v čase, keď dlhoval peniaze vo výške
16.596,96€ na základe zmluvy o pôžičke uzavretej so žalobcom dňa 25.1.2007. Žalobca sa dozvedel
roku 2011, že hoci mu dlžník jeho pohľadávku neuhradil, že tento uzatvoril v roku 2009 kúpnu zmluvu.
Keďže dlžník je podľa ust. § 116 Občianskeho zákonníka k žalovanému osobou blízkou, je žalobca

presvedčený o tom, že dlžník uzatvoril túto zmluvu v úmysle ukrátiť ho ako veriteľa.

3. Medzi žalobcom a L. U. došlo k vzniku záväzkového vzťahu, titulom zmluvy o pôžičke zo dňa
10.10.2006 ( spísanej vo forme písomného záväzku až dňa 25.1.2007), na základe ktorej žalobca ako
veriteľ požičal dlžníkovi sumu 500.000,-Sk ( 16.596,96€) s úrokom 12% ročne, splatnej dňa 10.10.2010

( Dodatok zo dňa 16.3.2010). Úroky boli zaplatené celkove 3x po 60.000,-Sk v mesiacoch 10/2007,
10/2008 a 12/2009.

4. Kúpnou zmluvou uzavretou dňa 26.10.2009 , pod N 147/2009 , medzi L. U. a jeho manželkou U. U.
ako predávajúcimi a žalovaným ako kupujúcim došlo k prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam

v ich bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, a to k bytu č. 41, vchod č. 1, XX -poschodie v bytovom
dome,súp.č.XXXX,postavenýnapozemkuM.parcelač.XXXX/X,spoluvlastníckypodielnaspoločných
častiach a zariadeniach bytového domu vo veľkosti XX/XXXX k celku, zapísaný na LV č. XXXX v k. ú. Z. a
spoluvlastníckypodielvoveľkostiXX/XXXXkcelkunapozemkuM.parcelač.XXXX/XovýmereXXXmX,
druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, zapísaný na LV č. XXXX v k. ú. Z. na žalovaného, za kúpnu

cenu XX.XXX,XX€. Kúpna cena bola podľa čl. IV. zmluvy zaplatená obom predávajúcim pred uzavretím
kúpnej zmluvy. Vklad vlastníckeho práva bol povolený pod č. V XXXX/XX zo dňa XX.XX.XXXX.

5. Kúpnou zmluvou uzavretou dňa 2.12.2014 medzi žalovaným ako predávajúcim a U. U.
(bratom žalovaného a ďalším synom U. U.) ako kupujúcim došlo k prevodu vlastníckeho práva k

nehnuteľnostiam : k bytu č. 41, vchod č. 1, 10 -poschodie v bytovom dome, súp. č. 1131, postavený na
pozemkuKNCparcelač.1916/2,spoluvlastníckypodielnaspoločnýchčastiachazariadeniachbytového
domu vo veľkosti 76/3666 k celku, zapísaný na LV č. 3902 v k. ú. Trenčín a spoluvlastnícky podiel vo
veľkosti 76/3666 k celku na pozemku KNC parcela č. 1916/2 o výmere 368m2, druh pozemku zastavané
plochy a nádvoria, zapísaný na LV č. 5855 v k. ú. Trenčín na žalovaného, za kúpnu cenu 23.235,74€.

Kúpna cena bola podľa čl. II. zmluvy dojednaná vo výške 40.285,39€ a zaplatená z prostriedkov
spotrebného úveru. Vklad vlastníckeho práva bol povolený pod V XXXX/XX.

6. Zmluvou o splátkovom úvere, uzavretou medzi žalovaným a Slovenskou sporiteľňou, a s. bolo
preukázané, že žalovanému bol dňa 17.12.2009 poskytnutý úver vo výške 33.000,-€ na účet dlžníka č.

0272600632/0900. Z výpisu z tohto účtu žalovaného za obdobie od 1.12.2009 do 31.3.2010 nevyplýva,
že by žalovaný vracal sumu 20.000€ bývalej manželke, ani z neho neodišla platba v sume 23.235,74€
zodpovedajúca dojednanej cene v kúpnej zmluve za byt. Z výpisu z tohto účtu za uvedené obdobievšak vyplýva finančné napojenie žalovaného na firmu JOMA L. U., nakoľko sa tam nachádza niekoľko
bezhotovostných vkladov z účtu s názvom U. L. L. aj odchádzajúcich platieb v prospech L. U. L..

7. Svedok L. U. vo svojej výpovedi uviedol, že so žalobcom sú bývalí švagrovia, mali za manželky
dve sestry. Žalovaný je jeho nevlastným synom, pochádza z druhého manželstva jeho manželky. So
žalovaným žili v spoločnej domácnosti viac ako 20 rokov, potom žalovaný býval v druhom byte,
ktorý mu kúpili a spolu chodili do práce aj z práce. Žalovaný bol u neho zamestnaný, mal na starosti
účtovnú agendu a financie. Svedok uviedol, že na žalovaného prepísal byt a auto s tým, že žalovaný

mal vysporiadať pôžičku so žalobcom v sume 400.000,-Sk + úroky takým spôsobom, že po prepise
bytu si mal žalovaný vziať úver a z tohto pôžičku žalobcu vyplatiť. Žalovaný bol informovaný o finančnej
situácii jeho ako aj manželky, vedel aj o dlhu, ktorý mal svedok voči žalobcovi, lebo bol vždy prítomný pri
finančných transakciách. Na spornej kúpnej zmluve sa dohodli s manželkou a žalovaným, rovnako aj
na kúpnej cene, pričom peniaze z kúpnej zmluvy mu neboli vyplatené a zmluva bola len fiktívna. Svedok
potvrdil, že žalobca chodil do jeho firmy vymáhať dlh z pôžičky a jeho manželka platila žalobcovi z tohto

dlhu úroky.

8. Svedkyňa U. U. uviedla, že je manželkou L. U.. Nežijú spolu, lebo sa odsťahoval zo spoločnej
domácnosti asi pred 5 rokmi. Ona spolu so synom U. U. stále bývajú v byte č. XX na C. ul.č. XXXX/
X a nepamätala sa, z akého dôvodu došlo k predaju bytu U. E.. D. len podpísala dokumenty, žiadnu

kúpnu cenu za predmetný byt neprevzala. Mala za to, že peniaze prevzal L. U. a tento jej to povedal.
Povedal, že prišli peniaze, časť sa uloží na účet, časť na obchod, pretože potrebovali peniaze na tovar a
podnikanie. Nepamätala si, čí nápad bola kúpna cena. Peniaze potrebovali súrne a nakoniec podnikanie
išlo dolu vodou. Odmietla uviesť, prečo sa predmetný byt potom neskôr prevádzal na ďalšiu osobu.
Byt je v pôvodnom stave a od roku 2009 sa v ňom nevykonávala žiadna rekonštrukcia. S peniazmi

hospodáril L. U., mali len jeden účet vedený na meno L. U., v SLSP, a. s.. Ona sa nezaujímala o finančné
prostriedky za predaj bytu, toto riešil L. U. s tým, že peniaze sa otočia v podnikaní a potom sa podelia.
Svedkyňa uviedla, že žalovaný získal peniaze na kúpu bytu tak, že mu ich požičala bývalá manželka.
Žalobca hľadal L. U. v kancelárii, našiel ho asi raz a ona má vedomosť o jedenej pôžičke na sumu
500.000,-Sk medzi žalobcom a Jozefom U., táto bola podľa nej splatená, vrátane úrokov. Úroky z tejto

pôžičky nosila žalobcovi k nemu do bytu. L. U. podnikal ako fyzická osoba, potom založil spoločnosť
s ručením obmedzeným, túto prepísal na U. U. a krátko nato, teda po predaji bytu sa odsťahoval.
Svedkyňa vo firme len vypomáhala, bola totiž už na dôchodku.

9. Právne vec posúdil podľa ust. § 42a ods.1, 2 , ods. 3 písm. a/, § 116, § 117, § 42b ods. 2,3,4

Občianskeho zákonníka.

10. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že medzi žalobcom a L. U. došlo k vzniku záväzkového vzťahu,
titulom zmluvy o pôžičke zo dňa 10.10.2006 ( spísanej vo forme písomného záväzku až dňa 25.1.2007),
na základe ktorej žalobca ako veriteľ požičal dlžníkovi sumu 500.000,-Sk ( 16.596,96€) s úrokom 12%

ročne,splatnejdňa10.10.2010(Dodatokzodňa16.3.2010.)Úrokybolizaplatenécelkove3xpo60.000,-
Sk vmesiacoch 10/2007,10/2008a12/2009.Pohľadávkazpôžičkysastalavymáhateľnou(exekučným
titulom ) právoplatným a vykonateľným ( dňa 13.5.2011) platobným rozkazom Okresného súdu Trenčín
č.k. 19C/40/2011-21 zo dňa 7.4.2011. Týmto rozhodnutím bol L. U. zaviazaný zaplatiť žalobcovi sumu
16.596,96€ s 12% úrokom ročne od 1.1.2010 do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne

od 11.10.2010 do zaplatenia. Pohľadávka žalobcu bola priznané právoplatným rozhodnutím súdu a
preto nebolo možné skúmať jej splatnosť, ani výšku.

11. Dňa 26.10.2009 formou notárskej zápisnice č. N XXX/XXXX bola uzatvorená kúpna zmluva medzi
predávajúcim L. U. a jeho manželkou U. U., nar. XX.X.XXXX a žalovaným ako kupujúcim, predmetom

ktorej bol prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti bytu č. XX, vchod č. 1, XX-poschodie v bytovom
dome,súp.č.XXXX,postavenýnapozemkuM.parcelač.XXXX/X,spoluvlastníckypodielnaspoločných
častiach a zariadeniach bytového domu vo veľkosti XX/XXXX k celku, zapísaný na LV č. XXXX v k. ú.
Z. a spoluvlastnícky podiel vo veľkosti XX/XXXX k celku na pozemku M. parcela č. XXXX/X o výmere
XXXmX, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, zapísaný na LV č. XXXX v k. ú. Z. za kúpnu cenu

XX.XXX,XX€. P. čl. IV predmetnej zápisnice mala byť kúpna cena vyplatená obom predávajúcim pred
uzavretím kúpnej zmluvy. Vklad tejto zmluvy bol povolený dňa 26.11.2009 pod V XXXX/XX.12. Osoby, ktoré spornú kúpnu zmluvu dňa 26.11.2009 uzavreli, boli osobami navzájom blízkymi. L. U.
a U. U. boli manželia, U. U. je matkou žalovaného a žalovaný je nevlastným synom L. U.. L. U. a žalobca
boli švagrovia. L. so žalovaným žili v minulosti v spoločnej domácnosti a žalovaný dokonca pracoval vo

firme JOMA, vedenej L. U.. Žalovaný vypovedal, že vo firme L. vykonával práce na zmluvu ako vodič
a skladník. Žalobca so svedkom L. U. tvrdili, že žalovaný viedol firemné účtovníctvo. Ustanovenie §
116 Občianskeho zákonníka nepovažuje za blízku osobu len pokrvného príbuzného v priamom rade,
súrodenca a manžela; ale aj iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe
navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu.

Vzhľadom na rodinné vzťahy a dobu, po ktorú žalovaný žil s L. U. a U. U. v spoločnej domácnosti a jeho
zamestnanie vo firme L. U. možno žalovaného za osobu v obdobnom rodinnom pomere jednoznačne
označiť a považovať ho vo vzťahu k L. U. za osobu blízku. L. U. vo svojej výpovedi uviedol, že byt č.XX
na C. ulici v Z. nepredával inej osobe za vyššiu kúpnu cenu len preto, lebo chcel, aby tieto „zostali v
rodine“, z čoho vyplýva, že žalovaného jednoznačne považoval za rodinu. P. sa vedomosť o úmysle
sporným právnym úkonom ukrátiť veriteľa u takejto osoby predpokladá.

13. Žalovaný tvrdil, že o dlhoch L. U. nemal vedomosť. Z jeho výpovede však vyplýva, že
kúpu predmetného bytu mu navrhol samotný L. U. s odôvodnením, že potrebuje splatiť „bližšie
nešpecifikované záväzky“ a L. U. navrhol aj kúpnu cenu. Z výpovede žalobcu však vyplýva, že žalovaný
sedel v aute, keď žalobca šiel po peniaze na spornú pôžičku pre L. U. do banky, a túto skutočnosť

žalovaný nepoprel. Žalovaný však tvrdil, že išlo o prvú pôžičku, ktorú mal L. U. so žalobcom, a to
napriek tomu, že o žiadnych dlhoch L. U. údajne nemal žiadnu vedomosť. Žalovaný so žalobcom zhodne
vypovedali, že sa platili banke penále za predčasný výber. Žiadna iná pôžička, okrem tej z 10.10.2006
však nebola žalobcom L. U. poskytnutá formou predčasného výberu z banky v hotovosti, s platením
penálov. Z toho vyplýva, že žalovaný v skutočnosti vedel o pôžičke na sumu 500.000,-Sk, vymáhanú

v konaní na Okresnom súde Trenčín vo veci sp.zn. 19C/40/2011, lebo bol svedkom jej odovzdania.
Žalobca potvrdil, že vymáhal tento dlh opakovanými návštevami u L. U. vo firme L. aj za prítomnosti
žalovaného ( čo on popieral) a matka žalovaného mu nosila úroky z tejto pôžičky. U. U. vypovedala
zhodne so žalobcom, že mu nosila z tejto pôžičky úroky. Zo zhodných výpovedí žalobcu a svedka L. U.
vyplýva, že žalovaný pracoval vo firme JOMA, okrem iného tam robil účtovníctvo a teda o neuhradenom

dlhu zo spornej pôžičky nepochybne musel vedieť. Skutočnosť, že s účtovnými operáciami firmy JOMA
( vkladmi aj výbermi) žalovaný prichádzal do kontaktu svedčí aj výpis z jeho účtu vedený v Slovenskej
sporiteľni , a.s. č. účtu XXXXXXXXX.

14. Z kúpnej zmluvy uzavretej v notárskej zápisnici č. N 147/2009 zo dňa 26.10.2009 vyplýva, že byt č.

XX v byt. dome súp.č. XXXX na C. ulici v Z. sa predal za kúpu cenu 23.235,74€, ktorá bola dohodnutá
medzi žalovaným a L. U.. U. U. túto kúpnu zmluvu podľa jej svedectva len podpísala a žiadne peniaze
za predaj tohto bytu neprevzala. Prevzatie kúpnej ceny v hotovosti poprel aj L. U.. Z údajov dostupných
na internete ( reality.trend.sk) vyplýva, že v roku 2009 sa predávali 3-izbové byty v Trenčianskom kraji
za priemernú cenu 822€/m2, čiže za byt s podlahou plochou 76,37€, nachádzajúci č. XX na C. ulici

č. XXXX v Z. v tom čase mohol L. U. s manželkou predať za reálnu trhovú cenu 62.766,-€ a z tejto
vyplatiť dlh žalobcu. Samotný žalovaný previedol ten istý byt v pôvodnom stave kúpnou zmluvou na
ďalšieho syna U. U. U. v pôvodnom stave dňa 2.12.2014 avšak už za kúpnu cenu 40.285,39€. Z vyššie
uvedeného je zrejmé, že kúpna cena, dohodnutá v kúpnej zmluve dňa 26.10.2009 bola neprimerane
nízka a zjavne nezodpovedala trhovým cenám za predaj obdobných bytov v danom mieste a čase.

Súd v danom prípade neuveril tvrdeniam žalovaného o tom, že za byt č.XX na Inoveckej ulici reálne
L. U. zaplatil čo i len časť kúpnej ceny. Žalovaný najprv uvádzal, že kúpnu cenu uhradil z úveru, ktorý
si vzal z banky, avšak úver v sume 33.000€ bol odfinancovaný na jeho účet č.0272600632 až dňa
17.12.2009, pričom v kúpnej zmluve zo dňa 26.10.2009 sa v čl. IV uvádza, že kúpna cena bola zaplatená
L. U. s manželkou pred uzavretím kúpnej zmluvy ( pred 26.10.2009) a teda aj predtým, ako žalovaný

prevzal peniaze z úveru. Neskôr žalovaný s jeho matkou U. U. začali tvrdiť, že peniaze na kúpu bytu
si žalovaný požičal v hotovosti od bývalej ženy v sume 20.000€. Svedkyňa L. E. - bývalá manželka
žalovaného potvrdila, že požičala žalovanému takúto sumu v hotovosti, ktorú jej následne v hotovosti
vrátil asi o 2 mesiace. Vo výpise z účtu žalovaného sa však nenachádza žiadna odchádzajúca platba
v sume 20.000€, adresovaná jeho manželke ani platba, ktorá by čo i len vzdialene pripomínala sumu

23.235,74€, ktorú mal žalovaný zaplatiť za byt predávajúcim L. U. a U. U. z tohto úveru. Ak by žalovaný
platil za byt L. U. v hotovosti peniazmi požičanými od bývalej manželky, musel by následne z nejakého
ďalšieho zdroja získať v hotovosti ďalších 20.000€, ktoré použil ako vrátenie pôžičky bývalej manželke
splatnej v lehote 2 mesiace, teda koncom decembra 2009. Vzhľadom na rozdielne tvrdenia žalovanéhoo spôsobe platenia kúpnej ceny, výpovede svedkov L. U. a U. U. o tom, že žiadne peniaze nikto z nich
neprevzal, súd dospel k záveru, že kúpna zmluva zo dňa 26.10.2009 bola len zastieracím právnym
úkonom a v skutočnosti došlo k uzavretiu bezodplatnej darovacej zmluvy s cieľom ukrátiť veriteľa -

žalobcu zmarením vymoženia pôžičky a žalovaný sa z tohto úkonu obohatil. Vzhľadom na zreťazené
právne úkony vykonané synmi manželky L. U. mal súd za to, že tak žalovaný ako aj U. U. vedeli o
existencii dlhu zo zmluvy o pôžičke zo dňa 10.10.2006, ako aj povinnosti tento dlh vrátiť ( aj to , že
nie je uhradený) a vedeli, že môžu prísť o sporný byt v exekúcii. Tvrdenia U. U. o tom, že kúpnu cenu
za byt prevzal L. U. a tento jej to mal povedať mal súd za účelové, v snahe pomôcť žalovanému, aby

výťažok z predaja bytu, v ktorom svedkyňa býva, nemohol byť použitý na úhradu pôžičky a mohla ho
užívať aj naďalej. Vzhľadom na vykonané dokazovanie súd dospel k záveru, že boli splnené všetky
podmienky odporovateľnosti právneho úkonu. L. U. sa zbavil svojho majetku prevodom na žalovaného
bez adekvátneho finančného protiplnenia, čím ukrátil svojho veriteľa a zmaril úplne vymoženie jeho
pohľadávky a úmysel takto konať musel byť žalovanému ako jeho nevlastnému synovi a účtovníkovi
firmy JOMA známy. Keďže žalovaný medzitým previedol sporný byt na U. U., súd ho zaviazal aj

na uspokojenie dlhu z pôžičky v rozsahu, aká bola priznaná právoplatným rozhodnutím Okresného
súdu Trenčín vo veci sp.zn. 19C 40/2011, pretože podľa § 42b ods. 4 Občianskeho zákonníka veriteľ
môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z
dlžníkovho majetku; ak to nie je možné, má právo na náhradu voči tomu, kto mal z tohto úkonu prospech.

15. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods.1 O.s.p. tak, že úspešnému žalobcovi
priznal náhradu trov konania, spočívajúcu v trovách právneho zastúpenia 1.132,22€. Súd pri výpočte
sadzby tarifnej odmeny advokáta za úkon vychádzal z 1/13-tiny výpočtového základu ( § 11 ods.1
písm.a/ ), pretože predmetom sporu spočiatku bola neúčinnosť právneho úkonu ( neurčitá hodnota) v
sume 64,53€ za 2 úkony právnej pomoci ( príprava a prevzatie veci dňa 17.3.2015 a vyjadrenie k žalobe

+ zmena petitu zo dňa 2.6.2015). Za úkony vykonané po pripustení zmeny žaloby dňa 2.9.2015 ( jej
rozšírenie o ďalší výrok -o zaplatenie sumy 16.596,96€) súd priznal sadzbu za úkon po 320,34€ x 3
( účasť na pojednávaniach v dňoch 2.9.2015, 7.10.2015 a 20.1.2016) + 4 x 8,39€ režijný paušál za
úkony vykonané v roku 2015 a 8,58€ režijný paušál za úkon vykonaný v roku 2016 podľa § 11 ods. 1
písm.a/, §10 ods.1, §13 ods.4, § 13a ods. 1 písm. a/, c/,d/, § 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách

a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení nesk. predpisov.

16. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie z dôvodu § 205 ods. 2 písm.
c/, d/ a f O.s.p., keď okresný súd neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy.
Okresný súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie

vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci . Uviedol, že pri odporovateľnosti právneho úkonu nie
sú splnené podmienky existencie vymáhateľnej pohľadávky, nie je dokázaná skutočnosť, že žalovaný
vedel o úmysle dlžníka ukrátiť pohľadávku žalobcu a nie je možné na osobu žalovaného prihliadať a
posudzovať ju ako osobu blízku . Poskytnutie pôžičky vo výške 500.000,-Sk bolo bez dokladu, ktorý
bol neskôr vyhotovený písomne bez uvedenia dátumu splatnosti. Žalobca participoval len na úrokoch

a nedomáhal sa splatnosti pôžičky . Okresný súd vyhodnotil, že svedok L. U. neprevzal kúpnu cenu za
byt. Vychádzal len z tvrdení svedka, svoje stanovisko však riadne neodôvodnil. Nezaoberal sa otázkou
narušeného spolužitia L. U. a jeho manželky. Okresný súd mal vykonať podrobný výsluch svedka L. U. s
poukazom na ust. § 42a , keď pri osobách blízkych zákon predpokladá úmysel ukrátiť veriteľa. Vrátenie
pôžičky bolo ustálené až dodatkom zo dňa 16.3.2010, kedy bola určená lehota na vrátenie finančných

prostriedkov . Žalovaný nesúhlasí so záverom okresného súdu, že v čase prevodu bytu bola pohľadávka
vymáhateľná, splatná a žalovaný vedel o úmysle dlžníka ukrátiť pohľadávku veriteľa . Dôkazné bremeno
je na žalobcovi, pričom žalobca namietaná skutočnosti nepreukázal. Rovnako žalovaný namieta záver
súdu, že nie je rozhodujúce, či ide o pohľadávku splatnú, nesplatnú, prípadne budúcu, ale stačí, aby
vznikol právny vzťah. Pohľadávka sa stala vymáhateľnou až dňa 10.10.2010 a bola exekučným titulom

až v roku 2011. Žalovaný nie je osobou blízkou, ani inou osobou v pomere rodinnom, alebo navzájom
blízkou, kedy pri ujme jednej z nich by druhá osoba pociťovala ujmu ako vlastnú. Predaj bytu bol v
období, kedy žalovaný neviedol spoločnú domácnosť s L. U. , vzťahy boli narušené, nemal vedomosť
o tom, že dôjde k ukráteniu veriteľa. Vo firme pôsobil ako vodič a skladník a finančné záležitosti boli v
kompetencii majiteľa firmy. Nebolo výnimočné, že žalovaný prišiel do firmy, boli švagrovia. Ich vzťahy

boli dobré a nič nenasvedčovalo tomu, že by mal snahu L. U. poškodiť žalobcu. Okresný súd druhým
výrokom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi dlžnú sumu vo výške 16.596,96,- eur s 12%
úrokom z omeškania ročne od 1.1.2010 do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne od
11.10.2010 do zaplatenia. Týmto výrokom bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi úrokvo výške 12% ako aj vo výške 9% , čím tento trpí neodstrániteľnou vadou poškodzujúcou žalovaného.
Prevzatie výroku z vydaného platobného rozkazu sa týka iného účastníka konania na nemôže mať
vplyv na žalovaného . Svedok L. U. v období vydania platobného rozkazu nežil s manželkou ani so

žalovaným v spoločnej domácnosti ako aj v roku 2010 , kedy sa mal stať splatný predmetný dlh. V konaní
neboli preukázané rozhodné skutočnosti zodpovedajúce zákonným ustanoveniam § 42a Občianskeho
zákonníka a to, že išlo o vymáhateľnú pohľadávku a že úmysel ukrátiť veriteľa žalovaný ani pri náležitej
starostlivosti nemohol rozpoznať.

17. Žalobca v písomne podanom vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol, aby odvolací súd rozsudok
okresného súdu potvrdil. Vzhľadom na rodinné väzby a dobu, po ktorú žalovaný žil s L. U. a svojou
matkou v spoločnej domácnosti a jeho zamestnanie vo firme L. U. možno žalovaného jednoznačne
označiť a považovať za osobu v obdobnom rodinnom pomere vo vzťahu k L. U.ovi ako za osobu blízku.
Svedok L. U. vo výpovedi uviedol, že predmetný byt nepredával inej osobe, za vyššiu kúpnu cenu len
preto,abyzostalvrodine.Jepotrebnépoukázaťinadobuspoločnéhospolužitiažalovanéhososvedkom

L. U., ktorý sa oženil s matkou žalovaného U. U. v čase, keď bol žalovaný ešte maloletý. Žalovaný mal
vedomosť o pôžičke, nakoľko bol prítomný pri prevzatí peňazí pred bankou a vyplácal peniaze, ktoré boli
použité na zaplatenie penále za predčasný výber. Žalovaný pracoval vo firme L. U. ako vodič- skladník,
pričom mal na starosti aj účtovnú agendu a financie, uhrádzanie faktúr a musel vedieť o finančných
prostriedkoch,ktorébolipoužiténazaplatenieúrokovpôžičky.Žalobcachodildofirmyzaúčelomvrátenia

pôžičky, pričom pri tomto boli prítomní žalovaný aj manželka L. U.. Medzi žalovaným a L. U. musela
existovať dohoda, na základe ktorej si mal žalovaný po prevode bytu zobrať úver a vyplatiť dlh žalobcovi.
Nie je potom zrejmé, na základe akých skutočností L. U. vyzýval žalovaného listom zo dňa 7.2.2012 na
zaplatenie dlhu, keď medzi nimi nebola dohoda. Tvrdenia žalovaného, že v čase prevodu bytu nebola
pohľadávka ešte vymáhateľná, nie sú pravdivé. Splatnosť pôžičky bola odkladaná. Tieto skutočnosti

potvrdil aj svedok L. U. keď uviedol, že splatnosť pôžičky bola odkladaná asi 2-krát, naposledy v roku
2010. Výzvy na vrátenie pôžičky zostali bezvýsledné, preto bol podpísaný dňa 16.3.2010 dodatok. V
dodatku je výslovne uvedené, že dôvodom jeho uzatvorenia je nevyplatenie pôžičky vo výške 500.000,-
Sk zo dňa 10.10.2006. Žalovaný na pojednávaní konanom dňa 8.10.2012 uviedol, že si na kúpu bytu
zobral pôžičku. Na ďalšom pojednávaní dňa 2.9.2015 uviedol, že si na kúpu bytu požičal finančné

prostriedky od bývalej manželky vo výške kúpnej ceny. Následne vypovedal, že si zobral úver v SLSP
vo výške 33.000,- eur,-, z ktorého vyplatil pôžičku bývalej manželke. Tieto skutočnosti bývalá manželka
vo výpovedi potvrdila, avšak vykonaným dokazovaním- výpisom z účtu žalovaného bolo preukázané, že
z jeho účtu nikdy nebola vybraná žiadna finančná suma vo výške 20.000,- eur, ktorú mal vrátiť bývalej
manželke. Návrh žalovaného na vykonanie výsluchu L. U. je irelevantný, nakoľko svedok bol vypočutý

pred Okresným súdom Liptovský Mikuláš a to za prítomnosti právneho zástupcu žalovaného , ktorý
kládol svedkovi v rámci výsluchu otázky.

18. KrajskýsúdvTrenčíne, ako súdodvolací, preskúmalvecbeznariadeniaodvolaciehopojednávania
podľa § 379, § 380 ods. 1, § 385 ods. 1 v spojení § 219 ods. 3 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového

poriadku (ďalej len C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

19. Podľa § 470 ods. 1 C.s.p., ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon /zák. č. 160/2015 Z. z. civilný
sporový poriadok účinný od 01.07.2016/ aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

20. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá C.s.p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

21. Odvolací súd podrobne preskúmal odvolacie námietky odvolateľa a v plnom rozsahu sa stotožňuje
soskutkovýmiiprávnymizávermiokresnéhosúdu vzmysle§387ods.2C.s.p.akodvolacímnámietkam

odvolateľa dodáva nasledovné:

22. Podľa § 42a ods. 1 Občianskeho zákonníka veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove
právne úkony podľa odsekov 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči
nemu právne neúčinné. Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného

právneho úkonu už vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený.

23. Odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v posledných troch rokoch v úmysle ukrátiť
svojho veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane známy, a právnemu úkonu, ktorým bol veriteľdlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi
( § 116 a 117 ) alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v prospech týchto osôb s výnimkou prípadu,
keď druhá strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj pri náležitej starostlivosti nemohla poznať

( odsek 2 citovaného ustanovenia ).

24. Podľa § 42b ods. 1 Občianskeho zákonníka právo odporovať právnym úkonom môže uplatniť
veriteľ žalobou. Podľa odseku 2 právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto mal z
odporovateľného právneho úkonu dlžníka prospech.

25. V zmysle § 42b ods. 3 Občianskeho zákonníka právo odporovať právnemu úkonu možno uplatniť
nielen proti osobám, ktoré s dlžníkom dojednali odporovateľný právny úkon, ale aj proti ich dedičom
alebo právnym nástupcom; proti tretím osobám len vtedy, ak im boli známe okolnosti odôvodňujúce
odporovateľnosť právnemu úkonu proti ich predchodcovi.

26. Podľa § 42b ods. 4 Občianskeho zákonníka právny úkon, ktorému veriteľ s úspechom odporoval, je
právne neúčinný a veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným
právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku; ak to nie je možné, má právo na náhradu voči tomu, kto
mal z tohto úkonu prospech.

27. Inštitút odporovateľnosti tak, ako je vymedzený v ustanovení § 42a Občianskeho zákonníka, slúži
a je určený pre potreby exekučného konania. Jeho účelom je umožniť veriteľovi, ktorý má voči dlžníkovi
vymáhateľnú pohľadávku, domôcť sa v exekúcii uspokojenia svojej pohľadávky z majetku, ktorý ušiel
v dôsledku jeho odporovateľného právneho úkonu, a to nielen proti dlžníkovi, ale voči osobe, s ktorou,
alebo v ktorej prospech sa právny úkon urobil. Odporovateľnosť z hľadiska hmotného práva vyjadruje

tzv. relatívnu neúčinnosť právneho úkonu. Relatívne neúčinný úkon je platný, nastávajú podľa neho
všetky účinky spojené s platným právnym úkonom, len vo vzťahu medzi účastníkmi, teda vo vzťahu
medzi veriteľom a osobou, ktorá od dlžníka nadobudla majetok odporovateľným právnym úkonom, sa
na tento právny vzťah pozerá, ako by k nemu nedošlo.

28. Zmyslom odporovacej žaloby je - uvažované z pohľadu žalujúceho veriteľa, dosiahnuť rozhodnutie
súdu, ktorým by bolo určené, že je voči nemu neúčinný dlžníkom urobený právny úkon. Rozhodnutie
súdu, ktorým by bolo takejto žalobe vyhovené, predstavuje podklad k tomu, že sa veriteľ môže na
základe titulu spôsobilého k výkonu rozhodnutia (exekučného titulu), vydaného proti dlžníkovi, domáhať
exekúcie postihnutím toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku, a to nielen

proti dlžníkovi, ale aj voči osobe, v prospech ktorej bol právny úkon urobený.

29. V konaní pred okresným súdom bolo preukázané, že žalobca má voči dlžníkovi L. U.
vymáhateľnú pohľadávku priznanú platobným rozkazom Okresného súdu Trenčín zo dňa 07.04.2011,
č.k. 19C/40/2011-21. Právnym dôvodom priznania tejto pohľadávky je zmluva o pôžičke zo dňa

25.01.2007 ako i dodatok k zmluve o pôžičke zo dňa 16.03.2010. V zmysle predmetnej zmluvy o pôžičke
poskytolžalobcaL.U.sumuvovýške500.000,-Sk.Podľabodu4.1pôžičkysazmluvnéstranydohodlina
úroku vo výške 12% ročne. Z dôvodu nevyplatenia pôžičky zo dňa 10.10.2006 uzatvoril žalobca s L. U.
dňa 16.03.2010 dodatok k zmluve o pôžičke, na základe ktorej sa zmluvné strany dohodli na konečnom
termíne splatenia pôžičky 500.000,- Sk + 12% úrok ku dňu 10.10.2010. Dňa 26.10.2009 pod N 147/2009

však dlžník L. U. a jeho manželka U. U. uzavreli so žalovaným kúpnu zmluvu, ktorou žalovaný do
vlastníctva nadobudol nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX, k.ú. Z. za kúpnu cenu 23.235,74 eur.
Žalovaný a L. U. sú v zmysle § 116 Občianskeho zákonníka osoby blízke a v takom prípade sa v
zmysle § 42a ods. 3 písm. a) Občianskeho zákonníka úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa i vedomosť blízkej
osoby o existencii tohto úmyslu predpokladá. V konaní žalovaný nepreukázal, že vynaložil náležitú

starostlivosť, pri ktorej nemohol rozpoznať úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa, preto podľa záveru
okresného súdu žalobca dôvodne uplatnil právo odporovať právnemu úkonu voči žalovanému, ktorý mal
z odporovateľného právneho úkonu dlžníka prospech (§ 42b ods. 2 Občianskeho zákonníka).

30. Rozhodnutie okresného súdu zodpovedá zákonným požiadavkám kladeným na odôvodnení

rozhodnutia. Okresný súd v súlade s ustanovením § 157 ods. 2 O.s.p. (účinného do 30.06.2016) v
odôvodnenísvojhorozhodnutiauviedolrozhodujúciskutkovýstav,primeranýmspôsobomopísalpriebeh
konania, stanoviská procesných strán v prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval
právne predpisy, ktoré na prejednávaný prípad aplikoval, a z ktorých vyvodil svoje právne závery, prijatézávery primerane vysvetlil. Odvolacie námietky žalovaného sú totožné s námietkami, ktoré uplatnil pred
okresným súdom . Okresný súd sa s týmito riadne v odôvodnení svojho rozhodnutia vyporiadal a tieto
preto nemohli privodiť zmenu napadnutého rozhodnutia. Ani v odvolacom konaní neboli uplatnené také

námietky, ktoré by mohli mať za následok odlišné rozhodnutie vo veci.

31. Žalovaný v podanom odvolaní vytýka nesprávnosť rozhodnutia okresného súdu z dôvodu, že
súd vyhovel návrhu žalobcu a určil právnu neúčinnosť označenej kúpnej zmluvy s poukazom na to,
že žalovaný má byť s Jozefom U. osobou vo vzťahu tzv. osoby blízkej v zmysle § 116 Občianskeho

zákonníka a nepreukázal, že úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa nemohol poznať ani pri vynaložení náležitej
starostlivosti.

32. Podľa § 116 Občianskeho zákonníka blízkou osobou je príbuzný v priamom rade, súrodenec a
manžel; iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke,
ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu.

33. Citované zákonné ustanovenie vymedzuje pojem súkromného práva "blízke osoby", ktorý zasahuje
do viacerých právnych odvetví a spolu určuje aplikáciu právnych noriem, odvolávajúcich sa na blízke
osoby. Určité pravidlo správania sa neuplatní, ak sa preukáže, že medzi konajúcim a ďalšou osobou
jestvuje blízky vzťah. Toto je i prípad danej veci, keď ustanovenie § 42a ods. 3 písm. a) Občianskeho
zákonníka stanovuje výnimku pri odporovanom právnom úkone v tom, že pokiaľ ide o

úkon medzi blízkymi osobami, v takom prípade sa úmysel ukrátiť veriteľa predpokladá. Táto vyvrátiteľná
právna domnienka uľahčuje právnu pozíciu veriteľa, hoci aj tu existuje zákonná výnimka. Uvedené
neplatí, ak druhá strana (blízka osoba) dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa ani pri náležitej starostlivosti
nemohla poznať. Blízke osoby sú príbuzní v priamom rade, súrodenec, manžel, ktorí sú vždy príbuznými
bezakéhokoľvekobmedzeniaainéosoby,ktoréniesúblízkymiosobamiautomaticky.Vtakomtoprípade

základnými predpokladmi pre prijatie záveru o tom, že určité osoby sú osobami blízkymi, je jednak
existencia rodinného alebo obdobného pomeru a kumulatívne existencia takého vzájomného vzťahu,
že ujmu, ktorú by utrpela jedna z osôb, by druhá z nich dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu.

34. Za rodinný alebo obdobný pomer v zmysle ustanovenia § 116 Občianskeho zákonníka je potrebné

považovať akýkoľvek príbuzenský vzťah, ktorý nemožno zaradiť do príbuzenstva v priamom rade, medzi
súrodencov a manžela. Taký vzájomný vzťah, že ujmu, ktorú by utrpela jedna z osôb, by druhá z nich
dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu, možno vyvodiť len z posúdenia konkrétneho prípadu.

35. V danej veci okresný súd dospel k správnemu záveru, že medzi dlžníkom L. U. a žalovaným

je taký vzťah, kedy by jeden z nich pociťoval ujmu spôsobenú druhému dôvodne ako svoju vlastnú,
a teda sú blízkymi osobami v zmysle § 116 Občianskeho zákonníka, nakoľko z ich výpovedí, ako aj
výpovede svedkyne U. U. vyplynulo, že vzťahy medzi nimi v rodine boli dobré. Žalovaný žil s dlžníkom
v spoločnej domácnosti niekoľko rokov, spoločne chodili do práce, žalovaný pracoval vo firme JOMA,
vedenej L. U., vykonával práce ako vodič skladník a viedol firemné účtovníctvo . Žalovaný mal vedomosť

o pôžičke, keď bol prítomný pri vyberaní finančných prostriedkov v banke. Vzhľadom na rozdielne
tvrdenia žalovaného o spôsobe platenia kúpnej ceny, výpovede svedkov L. U. a U. U. o tom, že žiadne
peniaze nikto z nich neprevzal, bola kúpna zmluva zo dňa 26.10.2009 len zastieracím právnym úkonom
a v skutočnosti došlo k uzavretiu bezodplatnej darovacej zmluvy s cieľom ukrátiť veriteľa - žalobcu
zmarením vymoženia pôžičky a žalovaný sa z tohto úkonu obohatil. Vzhľadom na zreťazené právne

úkony vykonané synmi manželky L. U. mal súd za to, že tak žalovaný ako aj U. U. vedeli o existencii dlhu
zo zmluvy o pôžičke zo dňa 10.10.2006, ako aj povinnosti tento dlh vrátiť ( aj to , že nie je uhradený)
a vedeli, že môžu prísť o sporný byt v exekúcii. Tvrdenia U. U. o tom, že kúpnu cenu za byt prevzal L.
U. a tento jej to mal povedať mal súd za účelové, v snahe pomôcť žalovanému, aby výťažok z predaja
bytu, v ktorom svedkyňa býva, nemohol byť použitý na úhradu pôžičky a mohla ho užívať aj naďalej.

36. Odvolací súd sa preto stotožňuje so záverom okresného súdu , ku ktorému dospel po oboznámení
sa s obsahom spisu ako i listinnými dôkazmi , spisom Okresného súdu Trenčín sp. zn. 19C/40/2011.

37. Žalobca sa preto dôvodne domáhal vyslovenia neúčinnosti právneho úkonu, a to kúpnej zmluvy

zo dňa 26.10.2009, ktorým úkonom bol veriteľ dlžníka, teda žalobca , ukrátený a ku ktorému došlo v
posledných 3 rokoch medzi dlžníkom (U. U.) a osobou jemu blízkou (žalovaným).Keďže nepochybne
dlžníkove právne úkony ukracujú uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky žalobcu, čo nepochybne viedlok zmenšeniu majetku dlžníka, s ohľadom na vyššie uvedené dôvody je rozhodnutie okresného súdu ,
ktorý uplatnenému žalobnému návrhu vyhovel, vecne správne.

38. Ďalšie námietky žalovaného, že nesúhlasí so závermi okresného súdu, že v čase prevodu bytu
bola pohľadávka vymáhateľná, splatná, nie sú dôvodné a tieto skutočnosti z odôvodnenia rozhodnutia
nevyplývajú. Odvolací súd poukazuje na závery okresného súdu, ktorý uviedol, že žalovaný ako aj U.
U. vedeli o existencii dlhu zo zmluvy o pôžičke zo dňa 10.10.2006 ako aj o povinnosti tento dlh vrátiť /
aj to, že nie je uhradený/, teda je potrebné vychádzať z právneho vzťahu, ktorý vznikol medzi žalobcom

a dlžníkom o uzatvorenej zmluvy o pôžičke.

39. V zmysle ust. § 42b ods. 4 Občianskeho zákonníka, ak nie je možné, aby veriteľ uspokojil svoju
pohľadávku predajom veci, ktorá sa už nenachádza u žalovaného, priznáva zákon veriteľovi - žalobcovi
právo na náhradu voči žalovanému, ktorý mal z odporovateľného právneho úkonu prospech. Táto
náhrada je limitovaná výškou prospechu, ktorý mal žalovaný z odporovateľného právneho úkonu.

Okresný súd preto správne uložil žalovanému povinnosť na zaplatenie dlžnej sumy spolu s úrokom z
omeškania. Námietky žalovaného v časti priznaných úrokov nie sú preto dôvodné.

40. Záverom odvolací súd uvádza, že v priebehu konania došlo k prevodu predmetnej nehnuteľnosti
na ďalšiu osobu, pričom zmena vlastníctva v priebehu konania o určenie neúčinnosti právneho úkonu

nemá právny význam.

41. Pokiaľ ide o rozhodnutie okresného v časti náhrady trov účastníkov konania, odvolací súd sa v celom
rozsahu stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia a poukazuje na tieto ako na svoje vlastné.

42. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu podľa § 387 ods. 1 C.s.p.
ako vecne správny potvrdil.

43. Vodvolacomkonaní úspešnému žalobcovi odvolacísúdpriznalnárok nanáhradutrovodvolacieho
konania (§ 396 ods. 1 v spojení s § 255 CSP).

Tento rozsudok prijal senát Krajského súdu Trenčín pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,

ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).