Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, October 28, 2015

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17Co/1073/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3812219727
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 10. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Emília Zimová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3812219727.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Emílie Zimovej, sudcu Mgr. Ivana
Kubínyiho a sudkyne JUDr. Gabriely Janákovej v právnej veci navrhovateľa S., s.r.o., so sídlom S. XX,
C., IČO 35 807 598, zastúpeného U. S., s.r.o., so sídlom O. 4, Bratislava, IČO 36 864 421, proti odporcovi

K. Q., zastúpená Z. K. K. Q., so sídlom T. H. XX, C., o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy,
na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Prievidza č.k. 16C/252/2012-55, zo dňa 09.
januára 2014, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol samostatnými výrokmi návrhy navrhovateľa

uplatnené pôvodne pred spojením vecí pod spisovými značkami 16C/252/2012, 16C/147/2012,
16C/148/2012, 16C/149/2012, 16C/153/2012, 16C/154/2012, 16C/155/2012, 16C/156/2012,
16C/157/2012, 16C/159/2012, 16C/160/2012, 16C/161/2012, 16C/162/2012, 16C/166/2012,
16C/167/2012, 16C/168/2012, 16C/169/2012, 16C/171/2012, 16C/172/2012, 16C/173/2012,
16C/174/2012, 16C/175/2012, 16C/176/2012, 16C/178/2012, 16C/179/2012, 16C/184/2012,
16C/189/2012, 16C/190/2012, 16C/193/2012, 16C/195/2012, 16C/198/2012, 16C/199/2012,

16C/201/2012, 16C/202/2012, 16C/203/2012, 16C/205/2012, 16C/208/2012, 16C/209/2012,
16C/213/2012, 16C/214/2012, 16C/216/2012, 16C/217/2012, 16C/218/2012, 16C/220/2012,
16C/222/2012, 16C/225/2012, 16C/226/2012, 16C/227/2012, 16C/231/2012, 16C/233/2012,
16C/234/2012, 16C/237/2012, 16C/238/2012, 16C/242/2012, 16C/246/2012, 16C/247/2012,
16C/248/2012, 16C/249/2012, 16C/250/2012, 16C/251/2012, 16C/255/2012, 16C/256/2012,
16C/257/2012, 16C/258/2012, 16C/260/2012, 16C/261/2012, 16C/262/2012 a 16C/263/2012. O trovách

konania rozhodol tak, že odporcovi ich náhradu nepriznal.

V odôvodnení rozhodnutia uviedol:

Navrhovateľ si návrhmi podanými na súd dňa 27.09.2012 uplatnil voči odporcovi právo na zaplatenie v
jednotlivých návrhoch uvedených súm z titulu majetkovej škody a z titulu nemajetkovej ujmy, ktorá mu

mala vzniknúť nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Prievidza, pretože tento nerozhodol
o jeho návrhu na zmenu súdneho exekútora v konkrétnom exekučnom konaní v zákonom stanovenej
lehote, alebo v dôsledku nesprávneho úradného postupu Okresného súdu Prievidza, pretože tento
nerozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zákonnej lehote, a to buď
vydaním poverenia na vykonanie exekúcie po zákonnej lehote, alebo rozhodnutím o zamietnutí žiadosti
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie po zákonnej lehote.Vo veciach zapísaných pod spis. zn. 16C/153/2012, 16C/154/2012, 16C/155/2012, 16C/156/2012,
16C/168/2012, 16C/173/2012, 16C/174/2012, 16C/175/2012, 16C/176/2012, 16C/184/2012,
16C/190/2012, 16C/195/2012, 16C/203/2012, 16C/217/2012, 16C/218/2012, 16C/220/2012,

16C/225/2012, 16C/226/2012, 16C/227/2012, 16C/231/2012, 16C/233/2012, 16C/234/2012,
16C/238/2012, 16C/242/2012, 16C/246/2012, 16C/247/2012, 16C/248/2012, 16C/249/2012,
16C/250/2012, 16C/251/2012, 16C/252/2012, 16C/260/2012, 16C/261/2012, 16C/263/2012,
(navrhovateľom označené návrhy značkou ISTINA RS) navrhovateľ poukázal jednotlivo v každom
návrhunaexistenciuexekučnéhokonania,ktorézačalonajehonávrhvočikonkrétnympovinným,pričom

exekučné konania vedel označiť len spisovou značkou súdneho exekútora. Ako oprávnený podal
návrh na vykonanie exekúcie a očakával, že mu súd poskytne súdnu ochranu a rozhodne o žiadosti
súdneho exekútora o udelení poverenia na vykonanie exekúcie do 15 dní od doručenia takejto žiadosti
ak je exekučným titulom vykonateľné rozhodnutie rozhodcovského súdu. Vec pritom nevykazovala prvky
nadmernej právnej zložitosti a nevyžadovala takú spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla mať
podstatný vplyv na posúdenie a rozhodnutie súdu. Napriek tomu súd rozhodol o žiadosti o udelenia

poverenia na vykonanie exekúcie rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia, a to po
zákonnej lehote. Nesprávny úradný postup vidí v nevydaní rozhodnutia v zákonom stanovenej lehote
a vo vykonaní úradného postupu bez splnenia zákonných podmienok. Exekučný súd postupom podľa
§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku spôsobom odporujúcim zákonu si založil svoju právomoc, dôsledkom
ktorej zrealizoval úplný judiciálny proces, v ktorom zisťoval a posúdil skutkový a právny stav vo veci

samej na základe uzatvorenej zmluvy o úvere. Postavil sa tak do pozície orgánu vykonávajúceho
komplexné preskúmanie exekučného titulu spôsobom, ktorý mu ako exekučnému súdu neprináleží
a teda prekročil mieru možného rozhodovania o zákonom vymedzenom okruhu vzťahov, ktoré môže
posudzovať. Exekučný súd nie je ani legitímne schopný vykonávať úkony smerujúce k opätovnému
komplexnému rozhodovaniu o veci s tým, že výsledkom takéhoto rozhodovania je úplná nemožnosť

vykonávať právo pre veriteľa. Exekučný súd pritom nie je súdom, ktorý by konal o zrušení tuzemského
rozhodcovského rozsudku a ani nepokračuje v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe. Exekučný
súd teda svojim nelegálnym postupom vykonal opätovné posúdenie práva navrhovateľa na zaplatenie
dlhu v časti istiny, a to bez splnenia zákonných podmienok na takýto postup, formálne vyvolal stav, ktorý
založil prekážku veci rozhodnutej v právnom vzťahu medzi žalobcom ako oprávneným a dlžníkom ako

povinným odvíjajúceho svoju podstatu od uzatvorenej, vyššie označenej zmluvy o úvere. Navrhovateľ
ako oprávnený nemôže následne iniciovať občianske súdne konanie a požadovať súdnu ochranu
svojho práva na zaplatenie istiny s príslušenstvom, pretože existenciou rozsudku rozhodcovského
súdu je vytvorená prekážka veci právoplatne rozhodnutej. Postup exekučného súdu hodnotí ako
nesústredený avrozporesozákonom,vpredmetnomprípadeneexistujeokolnosť,ktorábyumožňovala

exekučnému súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia
o udelení poverenia na vykonanie exekúcie pristúpil až po veľmi dlhej dobe. Nečinnosť okresného
súdu nie je ničím ospravedlniteľná, pretože počas špecifikovaného obdobia nevykonával vo veci také
úkony, ktoré mali smerovať k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa navrhovateľ v predmetnej veci
počas súdneho konania nachádza, čo je základným účelom práva zaručeného v článku 48 ods. 2

Ústavy SR. Navrhovateľovi teda vznikla majetková škoda, ktorú si uplatnil v tomto konaní, a to v
dôsledku nesprávneho úradného postupu exekučného súdu, vo výške istiny s príslušenstvom, ktorá
bola uplatňovaná v exekučnom konaní, ktorá viac nemôže byť priznaná právoplatným rozhodnutím
všeobecného súdu v občianskom súdnom konaní. Ďalej si uplatňuje náhradu nemajetkovej ujmy
v peniazoch, pretože samotné konštatovanie porušenie práva na súdnu ochranu je nedostačujúce.

Navrhovateľ mohol vďaka skorému rozhodnutiu exekučného súdu včas a efektívne a účinne uskutočniť
rad iných krokov smerujúcich k zabezpečeniu vymožiteľnosti pohľadávky s príslušenstvom, pretože by
vedel, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola zamietnutá. Na podporu nároku na
náhradu nemajetkovej ujmy ďalej uviedol dôvody: neexistencia akéhokoľvek účinného vnútroštátneho
prostriedku nápravy spôsobilého reštituovať vniknutú situáciu, vyvolaný zásah do zákonných nárokov

a základných práv žalobcu vyvolal u členov riadiacich orgánov spoločnosti navrhovateľa a majiteľov
pocity frustrácie, úzkosti, nespravodlivosti, neistoty a nedôvery v právo a rovnosť v spoločnosti,
ďalej bol spôsobený zánik ďalších plánovaných podnikateľských aktivít navrhovateľa, strata zisku z
realizovanéhoobchoduvyvolalahospodárskustratu,nezákonnýmzásahomvyvolanásituáciaovplyvnila
ďalšie podnikateľské postupy navrhovateľa a spôsobila neistotu v plánovaní ďalších rozhodnutí, ktoré

mohol prijať. Pri určovaní primeranej náhrady nemajetkovej ujmy si uplatňoval v každom konaní
nemajetkovú ujmu v sume 20% z uplatňovanej istiny s príslušenstvom, teda z hodnoty majetkového
práva postihnutého procesnou deformáciou. Vo vyššie uvedených konaniach si okrem majetkovej škody
uplatnil i nemajetkovú ujmu a to v sumách ako je uvedené v jednotlivých návrhoch.Vo veciach zapísaných pod spis. zn. 16C/147/2012, 16C/148/2012, 16C/149/2012, 16C/157/2012,
16C/160/2012, 16C/169/2012, 16C/178/2012, 16C/179/2012, 16C/256/2012, 16C/257/2012,

16C/258/2012 (navrhovateľom označené návrhy značkou NP) poukázal jednotlivo v každom návrhu
na existenciu exekučného konania, ktoré začalo na jeho návrh voči konkrétnym povinným, pričom
exekučné konania vedel označiť len spisovou značkou súdneho exekútora. V uvedených konaniach sa
navrhovateľ domáhal zaplatenia súm uvedených v jednotlivých návrhoch z titulu majetkovej škody a ako
i z titulu nemajetkovej ujmy, ktorá mu mala vzniknúť nesprávnym úradným postupom Okresného súdu

Prievidza, pretože tento nerozhodol o jeho žiadosti o udelenie poverenia v tam uvedených exekučných
konaniach v zákonom stanovenej lehote. Uviedol, že napriek tomu, že prejednávaná vec nevykazovala
prvky nadmernej právnej zložitosti a nevyžadovala si takú spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by
mohla mať svojou komplexnosťou podstatný vplyv na čas potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu, súd
o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie rozhodol až po zákonnej 15 dňovej lehote
rozhodnutím o poverení, pričom omeškanie predstavuje niekedy i viac mesiacov. K rozhodnutiu súdu

vo veci teda došlo po uplynutí zákonom stanovenej doby. Navrhovateľ si uplatnil nárok na náhradu
majetkovej škody vo všetkých veciach v sume 125 eur a táto mala vzniknúť ako škoda predstavujúca
náhradu účelne vynaložených nákladov spojených so správou a vymáhaním pohľadávky v období,
ktoré zbytočne plynulo medzi doručením žiadosti a rozhodnutím o nej. Ďalej uplatnil nárok na náhradu
nemajetkovej ujmy vo výške ako je uvedené v jednotlivých návrhoch, pretože márnym plynutím času

bol vystavený riziku zániku povinného, riziku zmarenia účelu konania pre stratu kontaktu s povinným a
riziku vzniku insolvencii povinného. Výšku nemajetkovej ujmy určil podľa rozhodovacej praxe ústavného
súdu, t.j. vo výške 660 eur za rok, čo predstavuje 55 eur za mesiac omeškania.

Vo veciach zapísaných pod spis. zn. 16C/159/2012, 16C/161/2012, 16C/162/2012, 16C/166/2012,

16C/171/2012, 16C/172/2012, 16C/198/2012, 16C/199/2012, 16C/201/2012, 16C/202/2012,
16C/208/2012, 16C/213/2012, 16C/216/2012, 16C/222/2012, 16C/237/2012, 16C/255/2012,
16C/262/2012(navrhovateľomoznačenénávrhyznačkouNZP)poukázal jednotlivovkaždomnávrhuna
existenciuexekučnéhokonania,ktorézačalonajehonávrhvočikonkrétnympovinným,pričomexekučné
konania vedel označiť len spisovou značkou súdneho exekútora. Ako oprávnený podal návrh na

vykonanie exekúcie a legitímne očakával, že súd mu poskytne súdnu ochranu a rozhodne o žiadosti
súdneho exekútora o udelení poverenia na vykonanie exekúcie do 15 dní od doručenia takejto žiadosti
ak je exekučným titulom vykonateľné rozhodnutie rozhodcovského súdu. Vec pritom nevykazovala
prvky nadmernej právnej zložitosti a nevyžadovala takú spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by
mohla mať podstatný vplyv na posúdenie a rozhodnutie súdu. Napriek tomu súd rozhodol o žiadosti o

udelenia poverenia na vykonanie exekúcie rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia, a
to po zákonnej lehote. Navrhovateľ pritom v jednotlivých konaniach vyvinul enormné úsilie, aby docielil
vecný posun v exekučnom konaní, keď vo viacerých a právne porovnateľných stagnujúcich exekučných
konaniachpodávalopakovanežiadostioinformáciuostavekonania,ato podaniamizodňa 02.07.2009,
zo dňa 23.09.2009, zo dňa 13.11.2009, zo dňa 25.02.2010, dňa 30.08.2010 spísal sťažnosť a podnet

na preskúmanie zákonnosti postupu súdu - prieťahy v konaní, rovnako dňa 23.11.2010 spísal a podal
sťažnosťnaprieťahyvkonaní,atovnadväznostinanesprávnyprocesnýpostup,pričomjasneazreteľne
vo vyjadrených skutkových a právnych argumentoch, judikatúry a citovanej právnej doktríny žiadal, aby
došlo k prijatiu a zabezpečeniu vykonania opatrení na odstránenie nedostatkov v podobe okamžitého
vydania rozhodnutí o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Ďalej

dňa 25.05.2011 opätovne spísal a podal sťažnosť na prieťahy v konaní, pričom explicitne upozornil
na fakt, že v dôsledku zbytočných prieťahov vzniká a zväčšuje sa na jeho strane škoda spočívajúca v
nemožnostivýkonuprávapriznanéhoexekučnýmtitulom,voslabenívymožiteľnostipohľadávky,poklese
bonity dlžníka a nebezpečenstve, že sa dlžník bude zbavovať svojho majetku. Postup exekučného súdu
hodnotí ako nesprávny a v rozpore so zákonom, v predmetnom prípade neexistuje okolnosť, ktorá by

umožňovala exekučnému súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu
rozhodnutia o udelení poverenia na vykonanie exekúcie pristúpil až po veľmi dlhej dobe. Nečinnosť
okresného súdu nie je ničím ospravedlniteľná, pretože počas špecifikovaného obdobia nevykonával vo
veci také úkony, ktoré mali smerovať k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa navrhovateľ v predmetnej
veci počas súdneho konania nachádza, čo je základným účelom práva zaručeného v článku 48

ods. 2 Ústavy SR. Navrhovateľ sa dozvedel o všetkých okolnostiach priebehu skutkového deja, ktorý
vyústil do spôsobenej škody po doručení upovedomenia o začatí exekúcie. Majetková škoda
teda predstavuje náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s činnosťou uskutočňovanou vo
veci správy a udržateľnosti pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením žiadosti oudelenie poverenia na vykonanie exekúcie a rozhodnutím o nej. V tomto období na správu pohľadávky
prostredníctvom pracovných výkonov zamestnancov pomocou informačného systému vynaložil sumu
70 eur, na udržanie a správu informačného systému 40 eur, ďalej na administratívne spracovanie

textov urgencií súdu, na publikačné výdaje spojené s urgenciami, na poštovné a telekomunikačné
výdaje spojené s urgovaním a kontrolou stavu konania vynaložil sumu 15 eur. Celkom v období medzi
podaním žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a rozhodnutím o nej vynaložil márne
sumu 125 eur v každom namietanom exekučnom konaní. Ďalej navrhovateľ vo svojich návrhoch
uplatnil náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, pretože samotné konštatovanie porušenia práva na

rozhodnutie o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom stanovenej dobe nie je dostatočným
zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Nesprávny úradný
postup okresného súdu je takej intenzity, ktorá má za následok zbytočné prieťahy v konaní spojené
so zásahom do výkonu majetkových práv navrhovateľa, pričom neskorým ukončením procedúry
rozhodnutia o návrhu na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie exekučným súdom nastalo riziko
zániku povinného, riziko zmarenia účelu konania pre stratu kontaktu s povinným a riziko insolvencie

povinného. Navrhovateľ mohol vďaka skorému rozhodnutiu exekučného súdu včas a efektívne a účinne
uskutočniť rad iných krokov smerujúcich k zabezpečeniu vymožiteľnosti pohľadávky s príslušenstvom,
pretože by vedel, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola zamietnutá, a preto
bolo potrebné uskutočniť náhradu exekučného titulu. Na podporu nároku na náhradu nemajetkovej
ujmy ďalej uviedol dôvody: neexistencia akéhokoľvek účinného vnútroštátneho prostriedku nápravy

spôsobilého reštituovať vniknutú situáciu, vyvolaný zásah do zákonných nárokov a základných práv
žalobcu vyvolal u členov riadiacich orgánov spoločnosti navrhovateľa a majiteľov pocity frustrácie,
úzkosti, nespravodlivosti, neistoty a nedôvery v právo a rovnosť v spoločnosti,ďalej bol spôsobený
zánik ďalších plánovaných podnikateľských aktivít navrhovateľa, strata zisku z realizovaného obchodu
vyvolala hospodársku stratu, nezákonným zásahom vyvolaná situácia ovplyvnila ďalšie podnikateľské

postupy navrhovateľa a spôsobila neistotu v plánovaní ďalších rozhodnutí, ktoré mohol prijať. Pri
určovaní primeranej náhrady nemajetkovej ujmy vychádzal z doktríny prijatej ústavným súdom, podľa
ktorej pokiaľ ide o zbytočné prieťahy v súdnom konaní je spravodlivé, ak sa na každý rok poznačený
prieťahmi vzťahuje satisfakcia vo výške 660 eur, čo predstavuje alikvotným pomerom sumu 55 eur
za každý začatý mesiac omeškania v činnosti exekučného súdu. Pokiaľ v zmysle zákonného postupu

písomne žiadal odporcu o predbežné prerokovanie jeho nároku na náhradu škody, odporca na jeho
žiadosť pozitívne nereagoval.

Vo veciach zapísaných pod spis. zn.16C/167/2012, 16C/189/2012, 16C/193/2012, 16C/205/2012,
16C/209/2012, 16C/214/2012 (navrhovateľom označené návrhy značkou ZE) navrhovateľ poukázal

jednotlivo v každom návrhu na existenciu exekučného konania, ktoré začalo na jeho návrh voči
konkrétnym povinným, pričom exekučné konania vedel označiť len spisovou značkou súdneho
exekútora. Ako oprávnený podal exekučnému súdu návrh na zmenu súdneho exekútora a legitímne
očakával, že súd mu poskytne súdnu ochranu a v zákonnej lehote rozhodne o zmene exekútora. V
exekučnom konaní je pritom povinnosť súdu rozhodnúť o návrhu oprávneného na zmenu exekútora

do 30 dní od doručenia tohto návrhu. Vec pritom nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti a
nevyžadovala takú spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla mať podstatný vplyv na posúdenie
a rozhodnutie súdu. Navrhovateľovi bolo doručené uznesenie o zmene súdneho exekútora po uplynutí
zákonnej lehoty na rozhodnutie, pričom do tejto doby sa nachádzal v stave právnej neistoty. Toto obdobie
musel navrhovateľ prekrývať svojou aktivitou cielenou na udržanie bonity pohľadávky a jej zabezpečenia

usmerňovaním exekútora a ďalších účastných orgánov, čo predpokladalo aktívnu systémovú správu
pohľadávky navrhovateľom. Majetková škoda teda predstavuje náhradu účelne vynaložených nákladov
spojených s činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a udržateľnosti pohľadávky v období,
ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením návrhu na zmenu exekútora a rozhodnutím o ňom. V
tomto období na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnancov pomocou

informačného systému vynaložil sumu 70 eur, na udržanie a správu informačného systému 40 eur
a na administráciu listín a komunikáciu s pôvodným súdnym exekútorom sumu 50 eur, ďalej na
administratívne spracovanie textov urgencií súdu, na publikačné výdaje spojené s urgenciami, na
poštovné a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a kontrolou stavu konania vynaložil sumu
15 eur. Celkom v období medzi podaním návrhu na zmenu exekútora a rozhodnutím o ňom vynaložil

márne sumu 175 eur. Ďalej navrhovateľ vo svojich návrhoch uplatnil náhradu nemajetkovej ujmy
v peniazoch, pretože samotné konštatovanie porušenia práva na rozhodnutie o návrhu na zmenu
súdneho exekútora v zákonom stanovenej dobe nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na
ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Nesprávny úradný postup okresného súdu je takejintenzity, ktorá má za následok zbytočné prieťahy v konaní spojené so zásahom do výkonu majetkových
práv navrhovateľa, pričom neskorým ukončením procedúry zmeny súdneho exekútora exekučným
súdom nastalo riziko zániku povinného, riziko zmarenia účelu konania pre stratu kontaktu s povinným

a riziko insolvencie povinného. Ďalej nezákonným zásahom boli vyvolané u členov riadiacich orgánov
spoločnosti navrhovateľa a majiteľov pocity frustrácie, úzkosti, nespravodlivosti, neistoty a nedôvery
v právo a rovnosť v spoločnosti, ďalej bol spôsobený zánik ďalších plánovaných podnikateľských
aktivít navrhovateľa, strata zisku z realizovaného obchodu vyvolala hospodársku stratu, nezákonným
zásahom vyvolaná situácia ovplyvnila ďalšie podnikateľské postupy navrhovateľa a spôsobila neistotu

v plánovaní ďalších rozhodnutí, ktoré mohol prijať. Pri určovaní primeranej náhrady nemajetkovej ujmy
vychádzal z doktríny prijatej ústavným súdom, podľa ktorej pokiaľ ide o zbytočné prieťahy v súdnom
konaní je spravodlivé, ak sa na každý rok poznačený prieťahmi vzťahuje satisfakcia vo výške 663,88
eur, čo predstavuje alikvotným pomerom sumu 55,32 eur za každý začatý mesiac omeškania v
činnosti exekučného súdu. Pokiaľ v zmysle zákonného postupu písomne žiadal odporcu o predbežné
prerokovanie jeho nároku na náhradu škody, odporca na jeho žiadosť pozitívne nereagoval.

Okresný súd Prievidza uznesením č.k. 16C/252/2012-7 z 25.10.2012 spojil na spoločné konanie veci
vedené pod spis. zn. 16C/252/2012, 16C/225/2012, 16C/222/2012, 16C/248/2012, 16C/256/2012,
16C/231/2012, 16C/155/2012, 16C/227/2012, 16C/169/2012, 16C/261/2012, 16C/260/2012,
16C/257/2012, 16C/250/2012, 16C/249/2012, 16C/246/2012, 16C/242/2012, 16C/205/2012,

16C/176/2012, 16C/172/2012, 16C/166/2012, 16C/238/2012, 16C/237/2012, 16C/234/2012,
16C/233/2012, 16C/226/2012, 16C/220/2012, 16C/218/2012, 16C/217/2012, 16C/214/2012,
16C/209/2012, 16C/208/2012, 16C/201/2012, 16C/199/2012, 16C/198/2012, 16C/193/2012,
16C/189/2012, 16C/184/2012, 16C/179/2012, 16C/178/2012, 16C/174/2012, 16C/173/2012,
16C/168/2012, 16C/167/2012, 16C/161/2012, 16C/160/2012, 16C/157/2012, 16C/156/2012,

16C/154/2012, 16C/153/2012, 16C/149/2012, 16C/148/2012, 16C/147/2012, 16C/190/2012,
16C/159/2012, 16C/263/2012, 16C/251/2012, 16C/255/2012, 16C/258/2012, 16C/195/2012,
16C/175/2012, 16C/213/2012, 16C/247/2012, 16C/202/2012, 16C/216/2012, 16C/262/2012,
16C/203/2012, 16C/171/2012, 16C/162/2012 do spoločného konania, ktoré sa bude viesť pod spisovou
značkou 16C/252/2012, uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 21.11.2012.

V dôsledku vznesenej námietky zaujatosti navrhovateľom už v návrhu na začatie konania voči všetkým
sudcom tunajšieho súdu súd predložil spis na rozhodnutie o námietke zaujatosti sudcov Okresného
súdu Prievidza Krajskému súdu v Trenčíne. Uznesením Krajského súdu v Trenčíne spis. zn. 17NcC
661/2012-22 z 06.11.2012 bolo rozhodnuté, že sudkyňa JUDr. A. K. nie je vylúčená z prejedávania a

rozhodovania veci, vedenej na súde pod spis. zn. 16C/252/2012.

Odporca písomným vyjadrením z 18.03.2013 zaujal spoločné stanovisko k všetkým doručeným
návrhom vo veciach spojených do spoločného konania. Poukázal na zmätočnosť podania - návrhu
na začatie konania. Uviedol, že navrhovateľ prenáša celú dôkaznú povinnosť na súd napriek tomu, že

dôkazné bremeno znáša sám. Je nepravdivé a klamlivé tvrdenie, že navrhovateľ nemá vedomosť o
spisových značkách uvádzaných exekučných konaniach, pretože v týchto konaniach bol účastníkom
konania. Neoznačenie spisových značiek exekučných konaní bolo jedným z dôvodov, pre ktoré aj
Ústavný súd SR odmietol sťažnosti navrhovateľa na porušenie jeho ústavných práv nečinnosťou
exekučného súdu. Nie je zrejmý ďalej ani titul nároku na náhradu škody, pretože namieta nezákonné

konanie v podobe nerozhodnutia o návrhu na zmenu súdneho exekútora, namieta nesprávny úradný
postup v podobe prieťahov, ďalej uvádza aj rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie, čo sa dá vysvetliť ako namietanie nezákonného rozhodnutia. Nie je teda zrejmé, či
uplatňuje nárok z titulu nesprávneho úradného postupu z dôvodov prieťahov, z dôvodu rozhodnutia o
zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia alebo z dôvodu nerozhodnutia v zákonom stanovenej lehote.

Nie vo všetkých konaniach uvádza navrhovateľ kroky, ktoré podnikol na odstránenie prieťahov v
konaní, pričom žiadosť o informáciu o stave konania nie je možné považovať za riadny prostriedok,
ktorý by smeroval k zabráneniu tvrdených prieťahov, neuvádza, či podal sťažnosť na zbytočné prieťahy
predsedovi okresného súdu, resp. ústavnú sťažnosť. Všeobecný súd pritom v konaní o náhradu škody
nie je oprávnený posudzovať prieťahy v konaní súdu, pretože túto právomoc má iba predseda súdu

aleboÚstavnýsúdSR.Ďalejodporcanamietal,žedňa23.04.2012 bolidoručenéodporcoviprvéžiadosti
o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, v ktorých boli obsiahnuté aj žiadosti vo veciach,
ktoré sú predmetom tohto konania. Návrhy na súd pritom navrhovateľ podal už dňa 27.09.2012, teda
pred uplynutím 6 - mesačnej lehoty v zmysle § 16 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti zaškodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
(ďalej len „zákon č. 514/2003 Z.z.“). Ide preto o predčasne uplatnený nárok na súde. Navrhovateľ pritom
napriek opakovaným výzvam na doplnenie žiadosti tieto nedoplnil, neuviedol dátumy, kedy sa dozvedel

o škode, nepriložil doklady preukazujúce vyčíslenú majetkovú škodu, neuviedol, či boli podávané
sťažnosti predsedovi súdu na prieťahy, ústavné sťažnosti a nedoplnil doklady preukazujúce ohrozenie
práv zánikom povinného, jeho insolvenciou, stratou kontaktu s povinným a podobne. Odporca preto
ako orgán príslušný na predbežné prerokovanie podaných žiadostí nepovažuje nárok navrhovateľa za
predbežne prerokovaný.

Odporca ďalej v písomnom vyjadrení uvádza stanovisko k tvrdenému nesprávnemu úradnému postupu
vo veciach nerozhodnutia o návrhu na zmenu exekútora v zákonnej lehote. S poukazom na § 44
ods. 9 Exekučného poriadku má exekučný súd povinnosť v rozhodnutí o zmene exekútora poveriť
exekútora, ktorého navrhne oprávnený a vec mu postúpi spolu s exekučným spisom súdneho exekútora,
ktorý bol vykonaním exekúcie pôvodne poverený. Pokiaľ aj v niektorých prípadoch mohol exekučný

súd rozhodnúť o návrhoch na zmenu súdneho exekútora po uplynutí zákonom stanovenej 30-dňovej
lehoty od doručenia takéhoto návrhu, bolo to spôsobené predovšetkým tým, že pôvodný súdny exekútor
neposkytol exekučného súdu plnú súčinnosť. Navrhovateľ mohol podať účinný prostriedok nápravy
a podať predsedovi súdu. Vzhľadom na povahu úkonu, zákonom stanovenú lehotu, lehotu, v ktorej
sa rozhodlo, nečinnosť navrhovateľa i nevyhnutnosť vykonať pred, resp. súčasne s rozhodnutím i iné

úkony - výzva na vyjadrenie pôvodnému exekútorovi, vyjadrenie pôvodného exekútora a vyčíslenie
jeho trov, doručenie exekučného spisu a jeho zaslanie novému exekútorovi a rozhodnutie o trovách
pôvodného exekútora, nie je možné nerozhodnutie o návrhu na zmenu exekútora v lehote stanovenej
zákonom považovať za zbytočné prieťahy, a teda za nesprávny úradný postup. Pôvodný súdny exekútor
pritom vykonáva úkony exekučného konania až do času rozhodnutia súdu o zmene súdneho exekútora,

preto v súvislosti s nerozhodnutím v lehote nemohlo dôjsť k vzniku žiadnej materiálnej škody. Čo sa
týka namietaného rozhodnutia o poverení exekútora po 15-dňovej lehote, súdna prax už dávnejšie
ukázala, že lehota na poverenie exekútora je výraznou prekážkou, aby mohli súdy objektívne posúdiť
zákonnosť exekúcie, ak exekučným titulom je notárska zápisnica alebo rozhodcovský rozsudok. S
poukazom na príslušné zákonné ustanovenia preto 15-dňová lehota na vydanie poverenia neplatí

pri rozhodnutí rozhodcovského súdu ako exekučnom titule vo veciach, v ktorých bola žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podaná po 01.06.2011. I prípadné nedodržanie zákonom
stanovenej lehoty neznamená automaticky prieťahy v konaní. Zo skutkových okolností, ktoré sa
týkajú rozhodovania o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie je zrejmé, že skúmanie
vykonateľnosti rozhodcovských rozsudkov si vyžaduje osobitnú právnu úvahu najmä s ohľadom na

to, že tieto sa týkajú právnych vzťahov podliehajúcich režimu spotrebiteľských zmlúv. Pokiaľ mal
ďalej nesprávny úradný postup spočívať v zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, tento postup nemôže byť nesprávnym úradným postupom na účely zákona č. 514/2003 Z.z.
a nemôže ísť ani o škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím. Pre úspešné uplatnenie nároku na
náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím okrem iného je nevyhnutné, aby nezákonnosť

rozhodnutia bola konštatovaná príslušným orgánom, čo v danom prípade nebolo splnené. Z dikcie §
44 ods. 2 Exekučného poriadku vyplýva, že lehota 15 dní sa nevzťahuje na vydanie rozhodnutia v
podobe zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia a táto sa týka len prípadu, keď súd poverí exekútora
vykonaním exekúcie. Nie je možné logicky predpokladať, že by bol zámer zákonodarcu určiť 15-
dňovú lehotu na zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, keďže ide o zložitý

proces posudzovania žiadosti o udelenie poverenia, návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného
titulu. K tvrdenej existencii prieťahov v konaniach poukázal ďalej odporca na znenie § 9 ods. 2
zákona č. 514/2003 Z.z. v znení účinnom od 01.01.2013. Odporca v tejto súvislosti nepreukázal
podanie sťažnosti na prieťahy, existenciu právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní,
právoplatného rozhodnutia ESĽP, či právoplatného rozhodnutia ÚS SR, ktorými by bolo konštatované

porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Otázku, či bolo alebo nebolo porušené
právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, je pritom kompetentný preskúmať len Ústavný
súd SR. Odporca ďalej vzniesol námietku premlčania v súvislosti s nesprávnym úradným postupom
keď uviedol, že pri každom uplatnenom nároku (žaloby označené ako istina RS), pri ktorom došlo k
uplynutiu 15-dňovej lehoty od doručenia žiadosti o udelenie poverenia pred dňom 23.04.2009 (t.j. tri

roky pred dňom kedy boli doručené prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku), pri každom nároku
(žaloby označené ako ZE) pri ktorom došlo k uplynutiu 30-dňovej lehoty od doručenia návrhu na zmenu
exekútora pred dňom 23.04.2009, pri každom uplatnenom nároku (žaloby označené ako NP) pri ktorom
došlo k uplynutiu 15-dňovej lehoty na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie pred 23.04.2009, prikaždom uplatnenom nároku (žaloby označené ako NZP) pri ktorom došlo k uplynutiu 15-dňovej lehoty
od doručenia žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pred 23.04.2009,
vznáša námietku premlčania.

K otázke vyčíslenia škody ďalej odporca poukázal na to, že navrhovateľ nepreukázal existenciu škody
a nároky, ktoré si uplatňuje, je možné považovať za hypotetické. V návrhoch neuvádza, či predmetné
vecné náklady predstavujú skutočnú škodu alebo ušlý zisk. Na preukázanie vzniku škody by musel
navrhovateľ produkovať dôkazy preukazujúce škodu pri každej individuálnej pohľadávke. Navrhovateľ

ako poskytovateľ spotrebiteľských úverov musí nevyhnutne využívať informačný systém, ktorý využíva
pre všetky pohľadávky, nielen tie, ktoré boli predmetom exekúcie. Požadovať preto paušálnu sumu
za udržanie informačného systému je nesprávne a účelové. Od povinnosti riadne preukázať vznik
a výšku škody navrhovateľa neodbremeňuje množstvo podaných žalôb, ťažkosti pri jej vyčíslení
a preukázaní, ani ochrana osobných údajov, obchodného tajomstva či dôverných informácií, teda
skutočnosti,ktorýmiexemplárnenesplneniedôkaznejpovinnostiodôvodňuje.Kuplatnenejnemajetkovej

ujme poukázal odporca na to, že vychádzať z paušálnej sumy 660 eur alebo 663,88 eur v
jednotlivých veciach je nesprávnou úvahou, pretože i Ústavný súd SR vychádza vždy z okolností
jednotlivého prípadu, predovšetkým z významu sporu pre žalobcu. Navrhovateľ ďalej nevyužil možnosť
podania sťažnosti predsedovi súdu, keď predseda súdu nemal možnosť zjednať prípadnú nápravu.
Nie je možné ďalej prihliadať na tvrdené „frustrácie, úzkosti, neistoty a nedôvery“ členov riadiacich

orgánov spoločnosti, pretože nároky uplatňuje právnická osoba a nie fyzické osoby, ktoré sa na
činnosti právnickej osoby nejakým spôsobom zúčastňujú, pretože im priamo nevzniká žiadna škoda.
Nie je možné opomenúť povahu a predmet konaní, v ktorých malo k nesprávnemu úradnému postupu
dôjsť, a to i s poukazom na podnikateľskú činnosť navrhovateľa. Navrhovateľ a jeho praktiky sú
vnímané verejnosťou negatívne, boli predmetom záujmu Európskej komisie (k uvedenému odporca

pripojil k návrhu list Európskej komisie, Generálneho riaditeľstva pre spravodlivosť pod č. JUST/A3/
RM/kb D (2010)/ 1360), súdy konštatovali porušenie práv spotrebiteľa a v konečnom dôsledku práve
podnikateľská činnosť navrhovateľa podnietila zvýšenú potrebu ochrany práv spotrebiteľov na všetkých
úrovniach štátnej moci. Navrhovateľ je vnímaný ako spoločnosť využívajúca neprijateľné podmienky,
zneužívajúc slabé finančné a právne vedomie nízkopríjmových osôb. Odporca preto považuje konanie

navrhovateľa v rozpore s dobrými mravmi. Pokiaľ si uplatňuje nárok na náhradu škody voči štátu, keďže
škoda mala vzniknúť práve pri spornej a negatívne vnímanej podnikateľskej činnosti, pričom aj súdna
moc musí pozornejšie skúmať práve podania navrhovateľa, a to návrhy na vykonanie exekúcie, súdy
musia obzvlášť opatrne zvažovať, či poverenie vydajú alebo nevydajú a podobne, s čím je spojená
vyššia časová náročnosť vykonania procesného úkonu súdom. S poukazom na charakteristiku príčinnej

súvislosti medzi existenciou nesprávneho úradného postupu a vznikom škody alebo nemajetkovej
ujmy, odporca uviedol, že navrhovateľovi žiadna škoda postupom okresného súdu nevznikla. Z dôvodu
nepreukázania splnenia základných zákonných podmienok pre priznanie náhrady škody v zmysle
zákona č. 514/2003 Z.z., považuje odporca návrhy za neopodstatnené a žiada ich zamietnuť. Zároveň
uplatnil aj nárok na náhradu trov konania.

Navrhovateľ ani zástupca navrhovateľa sa na pojednávanie napriek riadne a včas doručenému
predvolaniunedostavili,svojuneúčasťneospravedlnili.Odporcasvojuneúčasťospravedlnil vpísomnom
podaní doručenom súdu 17.12.2013, preto súd vec prejednal v neprítomnosti účastníkov podľa § 101
ods. 2 O.s.p..

Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením spisov tun. súdu spojených do tohto konania, listinných
dôkazov a exekučných spisov, prípadne fotokópiami pripojených exekučných spisov uvedených nižšie,
oboznámením písomných vyjadrení účastníkov konania ako aj oboznámením obsahu ostatného
spisového materiálu a zistil nasledovný skutkový a právny stav:

Vo veciach, v ktorých podľa navrhovateľa súd neskoro rozhodol o vydaní poverenia na vykonanie
exekúcie a žiadosť o vydanie poverenia zamietol - návrhy označené navrhovateľom „istina RS“ súd zistil
nasledovné:

V súvislosti s návrhom v konaní 16C 153/2012 z pripojeného spisu 16Er 2239/2009 oprávnený
(navrhovateľ), povinný K. M., č.k. Ex 9707/09 súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie bola doručená tun. súdu 28.10.2009, písomným podaním z 11.11.2009 súd vyzval súdneho
exekútora na doloženie zmluvy o úvere ako i všetkých neoddeliteľných súčastí k zmluve. V listedoručenom súdu 04.12.2009 oprávnený oznámil súdu, že žiadosť súdu o predloženie zmlúv o úvere
nemá oporu v exekučnom poriadku ani v zákone o rozhodcovskom konaní, preto výzvu súdu považuje
za právne neopodstatnenú. Poverený súdny exekútor v liste doručenom súdu 02.12.2009 oznámil súdu,

že oprávnený sa po doručení rozhodnutí krajských súdov rozhodol, že on a ani jeho zástupca nebudú
predkladať súdom zmluvu o úvere k návrhu na vykonanie exekúcie. Následne súd uznesením č.k.
16Er/2239/2009-11 z 22.02.2010 žiadosť o udelenie poverenia súdneho exekútora v celosti zamietol,
a to z dôvodu nepreskúmateľnosti exekučného titulu z dôvodu nedoloženia listín, ktorými by mohol
aj bez návrhu podrobne posúdiť nedostatky v rozhodcovskom konaní. Proti citovanému uzneseniu

podal odvolanie oprávnený, o ktorom rozhodol Krajský súd v Trenčíne uznesením 5CoE/267/2010-35
z 13.07.2010 tak, že uznesenie súdu prvého stupňa v celom rozsahu potvrdil, pričom v odôvodnení
citovaného rozhodnutia uviedol, že oprávnený tým, že nedoložil zmluvu o úvere, neumožnil súdu prvého
stupňa preskúmať exekučný titul, preto bol postup súdu prvého stupňa správny, keď žiadosť súdneho
exekútora zamietol. Tunajší súd uznesením č.k. 16Er/2239/2009-37 z 31.08.2010 exekučné konanie
zastavil a súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznal. Uvedené rozhodnutie nadobudlo

právoplatnosť 09.09.2010 a v časti trov 25.09.2010.

V súvislosti s návrhom v konaní 16C/154/2012 z pripojeného spisu 15Er/1632/2009 oprávnený
(navrhovateľ), povinný Q. L., č.k. Ex 6031/09 súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie bola doručená tun. súdu 26.08.2009. Písomným podaním z 24.09.2009 súd vyzval súdneho

exekútora na doloženie zmluvy o spotrebiteľskom úvere, čo bolo zaslané i na vedomie oprávnenému.
Oprávnený dňa 19.11.2009 doručil súdu žiadosť o informáciu o stave konania. Následne súd uznesením
č.k. 15Er/1632/2009-10 z 23.02.2010 žiadosť o udelenie poverenia súdneho exekútora v celosti
zamietol, a to z dôvodu nepreskúmateľnosti exekučného titulu z dôvodu nedoloženia listín, ktorými by
moholajbeznávrhupodrobneposúdiťnedostatkyvrozhodcovskomkonaní.Proticitovanémuuzneseniu

podal odvolanie oprávnený, o ktorom rozhodol Krajský súd v Trenčíne uznesením 4CoE/192/2010-17
z 20.05.2010 tak, že uznesenie súdu prvého stupňa v celom rozsahu potvrdil, pričom v odôvodnení
citovaného rozhodnutia uviedol, že oprávnený tým, že nedoložil zmluvu o úvere, neumožnil súdu prvého
stupňa preskúmať exekučný titul, preto bol postup súdu prvého stupňa správny, keď žiadosť súdneho
exekútora zamietol. Tunajší súd uznesením č.k. 15Er/1632/2009-21 z 05.10.2010 exekučné konanie

zastavil. Uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 29.10.2010.
V súvislosti s návrhom v konaní 16C/155/2012 z pripojeného spisu tun. súdu 15Er/274/2011 oprávnený
(navrhovateľ), povinná A. C., č.k. Ex 918/11 súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie bola súdu doručená 07.02.2011. Súd uznesením č.k. 15Er/274/2011-10 z 21.02.2011 žiadosť
súdneho exekútora v celom rozsahu zamietol z dôvodu neplatnej rozhodcovskej doložky, uvedené

rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 15.03.2011, následne súd uznesením 15Er/274/2011-11 z
02.05.2011 exekučné konanie v celom rozsahu zastavil, uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť
21.05.2011.

V súvislosti s návrhom v konaní 16C/156/2012 z pripojeného spisu 16Er/2505/2011 oprávnený

(navrhovateľ), povinný A. M., č.k. Ex 8254/11 súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie bola doručená tun. súdu 03.08.2011, písomným podaním z 24.08.2011 súd
vyzval súdneho exekútora na doloženie zmluvy o úvere ako i všetkých neoddeliteľných súčastí
k zmluve. V liste doručenom súdu 19.09.2011 oprávnený oznámil súdu, že mu zasiela zmluvu o
úvere, následne súd uznesením č.k. 16Er/2505/2011-14 z 26.09.2011 žiadosť súdneho exekútora o

udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v celom rozsahu zamietol. Proti citovanému uzneseniu podal
odvolanie oprávnený, o ktorom rozhodol Krajský súd v Trenčíne uznesením č.k. 2CoE/143/2011-27
z 31.01.2012 tak, že uznesenie súdu prvého stupňa v celom rozsahu potvrdil. Následne tunajší súd
uznesením č.k. 16Er/2505/2011-30 zo dňa 30.05.2012 exekučné konanie v celom rozsahu zastavil a
súdnemu exekútorovi náhradu trov konania nepriznal. Uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť

26.06.2012.

Vsúvislostisnávrhomvkonaní16C/168/2012,zpripojenéhospisutun.súdu15Er/1285/2011oprávnený
(navrhovateľ), povinný E. H., č.k. Ex 5164/11 súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie bola súdu doručená 29.04.2011. Súd uznesením č.k. 15Er/1285/2011-10 z 23.05.2011 žiadosť

súdneho exekútora v celom rozsahu zamietol z dôvodu neplatnej rozhodcovskej doložky, uvedené
rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 23.07.2011, následne súd uznesením 15Er/1285/2011-12 z
01.08.2011 exekučné konanie v celom rozsahu zastavil, uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť
09.09.2011.Vsúvislostisnávrhomvkonaní16C/173/2012,zpripojenéhospisutun.súdu15Er/2494/2011oprávnený
(navrhovateľ), povinná B. T., č.k. Ex 8428/11 súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie bola súdu doručená 03.08.2011. Súd uznesením č.k. 15Er/2494/2011-10 z 22.08.2011 žiadosť
súdneho exekútora v celom rozsahu zamietol z dôvodu neplatnej rozhodcovskej doložky, uvedené
rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 30.09.2011, následne súd uznesením 15Er/2494/2011-11 z
07.10.2011 exekučné konanie v celom rozsahu zastavil, uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť
29.10.2011.

Vsúvislostisnávrhomvkonaní16C/174/2012,zpripojenéhospisutun.súdu15Er/1121/2010oprávnený
(navrhovateľ), povinná Z. T., č.k. Ex 2671/10 súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie bola súdu doručená 26.04.2010. Súd uznesením č.k. 15Er/1121/2010-10 z 25.05.2010 žiadosť
súdneho exekútora v celom rozsahu zamietol z dôvodu neprijateľných zmluvných podmienok v
súvislosti so zmenkou, na základe ktorej bol vydaný rozhodcovský rozsudok v rozpore so zákonom.

Proti citovanému uzneseniu podal odvolanie oprávnený, o ktorom rozhodol Krajský súd v Trenčíne
uznesením 19CoE/317/2010-20 z 16.12.2010 tak, že uznesenie súdu prvého stupňa v celom rozsahu
potvrdil, pričom v odôvodnení citovaného rozhodnutia uviedol, že sa plne stotožňuje i s konštatovaním
súdu prvého stupňa v tom smere, že zmluvné dojednanie, dohoda o vyplnení zmenky je neprijateľnou
zmluvnou podmienkou. Tunajší súd uznesením č.k. 15Er/1121/2010-30 z 28.04.2011 exekučné konanie

zastavil. Uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 18.05.2011.

V súvislosti s návrhom v konaní 16C/175/2012 z pripojeného spisu tun. súdu 16Er/2815/2010
(ktorý je pripojený v spise 16C/201/2012) oprávnený (navrhovateľ), povinný Z. C., Ex 13226/10
súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola doručená súdu 20.10.2010.

Súd uznesením č.k. 16Er 2815/2010-09 z 09.11.2010 žiadosť súdneho exekútora v celom rozsahu
zamietol z dôvodu neprijateľných zmluvných podmienok v súvislosti so zmenkou, na základe ktorej bol
vydaný rozhodcovský rozsudok v rozpore so zákonom, uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť
23.12.2010. Proti citovanému rozhodnutiu podal odvolanie oprávnený, pričom v podaní doručenom
súdu 20.01.2011 oprávnený oznámil, že netrvá na podanom odvolaní, následne Krajský súd v Trenčíne

uznesením16CoE/49/2011-27z31.03.2011odvolaciekonaniezastavil,následnetunajšísúduznesením
č.k. 16Er/2815/2010-30 z 27.05.2011 exekučné konanie v celom rozsahu zastavil. Uvedené rozhodnutie
nadobudlo právoplatnosť 22.06.2011.

V súvislosti s návrhom v konaní 16C/176/2012, z pripojeného spisu tun. súdu 15Er/380/2011 oprávnený

(navrhovateľ), povinný R. C., č.k. Ex 1980/11 súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie bola súdu doručená 18.02.2011. Súd uznesením č.k. 15Er/380/2011-10 z 09.03.2011 žiadosť
súdneho exekútora v celom rozsahu zamietol z dôvodu neplatnej rozhodcovskej doložky. Proti
citovanémuuzneseniupodalodvolanieoprávnený,oktoromrozhodolKrajskýsúdvTrenčíneuznesením
4CoE/333/2011-22 z 16.08.2011 tak, že uznesenie súdu prvého stupňa v celom rozsahu potvrdil, pričom

v odôvodnení citovaného rozhodnutia uviedol, že sa plne stotožňuje i s konštatovaním súdu prvého
stupňa v tom smere, že zmluvné dojednanie, dohoda o vyplnení zmenky je neprijateľnou zmluvnou
podmienkou. Tunajší súd uznesením č.k. 15Er/380/2011-54 z 11.04.2013 exekučné konanie zastavil.
Uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 09.05.2013.

Vsúvislostisnávrhomvkonaní16C/184/2012,zpripojenéhospisutun.súdu16Er/2170/2010oprávnený
(navrhovateľ), povinný N. I., č.k. Ex 8983/10 súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie bola súdu doručená 13.08.2010. Súd uznesením č.k. 16Er/2170/2010-10 z 20.09.2010
žiadosť súdneho exekútora v celom rozsahu zamietol z dôvodu neplatnej rozhodcovskej doložky. Proti
citovanémuuzneseniupodalodvolanieoprávnený,oktoromrozhodolKrajskýsúdvTrenčíneuznesením

19CoE/449/2010-21 z 29.12.2010 tak, že uznesenie súdu prvého stupňa v celom rozsahu potvrdil,
pričom v odôvodnení citovaného rozhodnutia uviedol, že sa plne stotožňuje i s konštatovaním súdu
prvého stupňa v tom smere, že zmluvné dojednanie, dohoda o vyplnení zmenky je neprijateľnou
zmluvnou podmienkou. Tunajší súd uznesením č.k. 16Er/2170/2010-28 z 22.02.2011 exekučné konanie
zastavil, súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznal. Uvedené rozhodnutie nadobudlo

právoplatnosť 28.02.2011 a v časti trov 16.03.2011.

V súvislosti s návrhom v konaní 16C/190/2012, z ftc. pripojeného spisu tun. súdu 16Er/2510/2011
oprávnený (navrhovateľ), povinný F. N., č.k. Ex 8287/11 súd zistil, že žiadosť o udelenie povereniana vykonanie exekúcie bola súdu doručená 03.08.2011. Súd uznesením č.k. 16Er/2510/2011-10 z
11.08.2011 žiadosť súdneho exekútora v celom rozsahu zamietol z dôvodu neplatnej rozhodcovskej
doložky, uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 07.09.2011, následne súd uznesením

16Er/2510/2011-11 z 13.10.2011 exekučné konanie v celom rozsahu zastavil, uvedené rozhodnutie
nadobudlo právoplatnosť 05.11.2011.

V súvislosti s návrhom v konaní 16C/195/2012, z pripojeného spisu tun. súdu 15Er/2943/2011 (ktorý je
pripojený v spise 16C/161/2012) oprávnený (navrhovateľ), povinná Z. S., č.k. Ex 13165/11 súd zistil, že

žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola súdu doručená 12.09.2011. Súd uznesením
č.k. 15Er/2943/2011-14 z 18.11.2011 žiadosť súdneho exekútora v celom rozsahu zamietol z dôvodu
neplatnej rozhodcovskej doložky, uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 22.12.2011, následne
súd uznesením 15Er/2943/2011-16 z 29.05.2012 exekučné konanie v celom rozsahu zastavil, uvedené
rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 20.06.2012.

V súvislosti s návrhom v konaní 16C/203/2012, z pripojeného spisu tun. súdu 16Er/2498/2011,
oprávnený (navrhovateľ), povinná B. S., č.k. Ex 12625/11 súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie bola súdu doručená 03.08.2011. Súd uznesením č.k. 16Er/2498/2011-10 z
12.08.2011 žiadosť súdneho exekútora v celom rozsahu zamietol z dôvodu neplatnej rozhodcovskej
doložky, uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 21.09.2011, následne súd uznesením

16Er/2498/2011-21 z 02.12.2011 exekučné konanie v celom rozsahu zastavil, uvedené rozhodnutie
nadobudlo právoplatnosť 15.12.2011.

V súvislosti s návrhom v konaní 16C/217/2012 z pripojeného spisu 16Er/1614/2009 oprávnený
(navrhovateľ), povinný B. E., č.k. Ex 5711/09 súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie bola doručená tun. súdu 26.08.2009, písomným podaním z 11.11.2009 súd vyzval súdneho
exekútora na doloženie zmluvy o úvere ako i všetkých neoddeliteľných súčastí k zmluve, uvedené bolo
zaslané na vedomie i zástupcovi oprávneného. V liste doručenom súdu 04.12.2009 oprávnený oznámil
súdu, že žiadosť súdu o predloženie zmlúv o úvere nemá oporu v exekučnom poriadku ani v zákone
o rozhodcovskom konaní, preto výzvu súdu považuje za právne neopodstatnenú. Poverený súdny

exekútor v liste doručenom súdu 02.12.2009 oznámil súdu, že oprávnený sa po doručení rozhodnutí
krajských súdov rozhodol, že on a ani jeho zástupca nebudú predkladať súdom zmluvu o úvere k
návrhunavykonanieexekúcie.Následnesúduznesenímč.k.16Er/1614/2009-12z12.12.2010žiadosťo
udeleniepovereniasúdnehoexekútoravcelostizamietol,atozdôvodunepreskúmateľnostiexekučného
titulu z dôvodu nedoloženia listín, ktorými by mohol aj bez návrhu podrobne posúdiť nedostatky v

rozhodcovskom konaní. Proti citovanému uzneseniu podal odvolanie oprávnený, o ktorom rozhodol
Krajský súd v Trenčíne uznesením 17CoE/119/2010-23 z 13.04.2010 tak, že uznesenie súdu prvého
stupňa v celom rozsahu potvrdil, pričom v odôvodnení citovaného rozhodnutia uviedol, že nie je správny
záver oprávneného v tom smere, že nie je v oprávnení súdu prvého stupňa skúmať rozsudok stáleho
rozhodcovského súdu. Keďže oprávnený nedoložil zmluvu o úvere ani prvostupňovému súdu ani

odvolaciemu súdu, bol správny postup súdu prvého stupňa, ktorý žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia zamietol. Tunajší súd uznesením č.k. 16Er/1614/2009-28 z 20.07.2010 exekučné konanie
zastavil a súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznal. Uvedené rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť 30.07.2010.

V súvislosti s návrhom v konaní 16C/218/2012 z pripojeného spisu 15Er/1858/2009 oprávnený
(navrhovateľ), povinná M. E., č.k. Ex 8410/09 súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie bola doručená tun. súdu 25.09.2009, písomným podaním z 05.10.2009 súd vyzval súdneho
exekútora na doloženie zmluvy o úvere. Uvedená výzva bola zaslaná i na vedomie oprávnenému. V liste
doručenom súdu 19.11.2009 doručil oprávnený súdu žiadosť o informáciu o stave konania. Následne

tunajší súd uznesením č.k. 15Er/1858/2009-10 zo dňa 22.02.2010 žiadosť súdneho exekútora v celom
rozsahu zamietol z dôvodu, že oprávnený zostal nečinný a nedoložil súdu listiny, na základe ktorých
by súd mohol posúdiť prípadné nedostatky v rozhodcovskom konaní. Proti citovanému uzneseniu
podal odvolanie oprávnený, o ktorom rozhodol Krajský súd v Trenčíne uznesením 4CoE/186/2010-17
z 20.05.2010 tak, že uznesenie súdu prvého stupňa v celom rozsahu potvrdil, pričom v odôvodnení

citovaného rozhodnutia uviedol, že nie je správny záver oprávneného v tom smere, že nie je v
oprávnení súdu prvého stupňa skúmať rozsudok stáleho rozhodcovského súdu. Keďže oprávnený
nedoložil zmluvu o úvere ani prvostupňovému súdu ani odvolaciemu súdu, bol správny postup súdu
prvého stupňa, ktorý žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia zamietol. Tunajší súd uznesenímč.k. 15Er/1858/2009-21 z 05.10.2010 exekučné konanie zastavil. Uvedené rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť 19.11.2010.

V súvislosti s návrhom v konaní 16C/220/2012 z ftc. pripojeného spisu 16Er/2238/2009 oprávnený
(navrhovateľ), povinný Z. E., č.k. Ex 9794/09 súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie bola doručená tun. súdu 28.10.2009, písomným podaním z 11.11.2009 súd vyzval súdneho
exekútora na doloženie zmluvy o úvere ako i všetkých neoddeliteľných súčastí k zmluve, uvedené bolo
zaslané na vedomie i zástupcovi oprávneného. V liste doručenom súdu 04.12.2009 oprávnený oznámil

súdu, že žiadosť súdu o predloženie zmlúv o úvere nemá oporu v exekučnom poriadku ani v zákone
o rozhodcovskom konaní, preto výzvu súdu považuje za právne neopodstatnenú. Poverený súdny
exekútor v liste doručenom súdu 02.12.2009 oznámil súdu, že oprávnený sa po doručení rozhodnutí
krajských súdov rozhodol, že on a ani jeho zástupca nebudú predkladať súdom zmluvu o úvere k
návrhunavykonanieexekúcie.Následnesúduznesenímč.k.16Er/2238/2009-11z22.02.2010žiadosťo
udeleniepovereniasúdnehoexekútoravcelostizamietol,atozdôvodunepreskúmateľnostiexekučného

titulu z dôvodu nedoloženia listín, ktorými by mohol aj bez návrhu podrobne posúdiť nedostatky v
rozhodcovskom konaní. Proti citovanému uzneseniu podal odvolanie oprávnený, o ktorom rozhodol
Krajský súd v Trenčíne uznesením 4CoE/148/2010-20 z 22.04.2010 tak, že uznesenie súdu prvého
stupňa v celom rozsahu potvrdil, pričom v odôvodnení citovaného rozhodnutia uviedol, že nie je správny
záver oprávneného v tom smere, že nie je v oprávnení súdu prvého stupňa skúmať rozsudok stáleho

rozhodcovského súdu. Keďže oprávnený nedoložil zmluvu o úvere ani prvostupňovému súdu ani
odvolaciemu súdu, bol správny postup súdu prvého stupňa, ktorý žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia zamietol. Tunajší súd uznesením č.k. 16Er/2238/2009-26 z 06.08.2010 exekučné konanie
zastavil. Uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 12.08.2010.

V súvislosti s návrhom v konaní 16C/225/2012, z pripojeného spisu tun. súdu 15Er/104/2011 oprávnený
(navrhovateľ), povinná B. N., č.k. Ex 18492/10 súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie bola súdu doručená 20.01.2011. Súd uznesením č.k. 15Er/104/2011-10 z 31.01.2011 žiadosť
súdneho exekútora v celom rozsahu zamietol z dôvodu neplatne uzavretej dohody o vyplnení zmenky.
Proti citovanému uzneseniu podal odvolanie oprávnený, o ktorom rozhodol Krajský súd v Trenčíne

uznesením 4CoE/332/2011-21 z 28.12.2011 tak, že uznesenie súdu prvého stupňa v celom rozsahu
potvrdil, pričom v odôvodnení citovaného rozhodnutia uviedol, že sa plne stotožňuje i s konštatovaním
súdu prvého stupňa, že dohoda o vyplnení zmenky je neprijateľná zmluvná podmienka. Tunajší súd
uznesením č.k. 15Er/104/2011-32 z 22.03.2012 exekučné konanie zastavil. Uvedené rozhodnutie
nadobudlo právoplatnosť 13.04.2012.

V súvislosti s návrhom v konaní 16C/226/2012, z pripojeného spisu tun. súdu 16Er/164/2011, oprávnený
(navrhovateľ), povinný P. S., č.k. Ex 162/11 súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie bola súdu doručená 26.01.2011. Súd uznesením č.k. 16Er/164/2011-10 z 08.02.2011 žiadosť
súdneho exekútora v celom rozsahu zamietol z dôvodu neplatnej rozhodcovskej doložky, uvedené

rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 19.03.2011, následne súd uznesením 16Er/164/2011-11 z
10.05.2011 exekučné konanie v celom rozsahu zastavil, uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť
30.05.2011.

V súvislosti s návrhom v konaní 16C/227/2012, z pripojeného spisu tun. súdu 16Er/463/2012 oprávnený

(navrhovateľ), povinný Z. K., č.k. Ex 690/12 súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie bola súdu doručená 14.02.2012. Súd uznesením č.k. 16Er/463/2012-13 z 09.03.2012
žiadosť súdneho exekútora v celom rozsahu zamietol z dôvodu neplatne rozhodcovskej doložky. Proti
citovanémuuzneseniupodalodvolanieoprávnený,oktoromrozhodolKrajskýsúdvTrenčíneuznesením
2CoE/391/2012-33 z 22.11.2012 tak, že uznesenie súdu prvého stupňa v celom rozsahu potvrdil, pričom

v odôvodnení citovaného rozhodnutia uviedol, že sa stotožňuje so stanoviskom súdu prvého stupňa,
že dohodu o vyplnení zmenky je potrebné považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Tunajší
súd uznesením č.k. 16Er/463/2012-43 z 25.01.2013 exekučné konanie zastavil. Uvedené rozhodnutie
nadobudlo právoplatnosť 07.02.2013.

V súvislosti s návrhom v konaní 16C/231/2012, z pripojeného spisu tun. súdu 16Er/3142/2010,
oprávnený (navrhovateľ), povinná G. E., č.k. Ex 14315/10 súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie bola súdu doručená 26.11.2010. Súd uznesením č.k. 16Er/3142/2010-09 z
08.12.2010 žiadosť súdneho exekútora v celom rozsahu zamietol z dôvodu neplatne uzavretej dohody ovyplnení zmenky. Uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 05.01.2011, následne súd uznesením
16Er/3142/2010-10 z 18.01.2011 exekučné konanie v celom rozsahu zastavil a súdnemu exekútorovi
náhradu trov konania nepriznal, uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 10.02.2011.

V súvislosti s návrhom v konaní 16C/233/2012, z pripojeného spisu tun. súdu 16Er/2444/2011,
oprávnený (navrhovateľ), povinný Z. O., č.k. Ex 7633/11 súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie bola súdu doručená 28.07.2011. Súd uznesením č.k. 16Er/2444/2011-10 z
04.08.2011 žiadosť súdneho exekútora v celom rozsahu zamietol z dôvodu neplatnej rozhodcovskej

doložky. Uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 22.02.2012, následne súd uznesením
16Er/2444/2011-29 z 21.03.2012 exekučné konanie v celom rozsahu zastavil, uvedené rozhodnutie
nadobudlo právoplatnosť 11.04.2012.

V súvislosti s návrhom v konaní 16C/234/2012, z pripojeného spisu tun. súdu 15Er/90/2011, oprávnený
(navrhovateľ), povinná S. C., č.k. Ex 17433/10 súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie bola súdu doručená 17.01.2011. Súd uznesením č.k. 15Er/90/2011-10 z 26.01.2011 žiadosť
súdneho exekútora v celom rozsahu zamietol z dôvodu neplatne uzavretej dohody o vyplnení zmenky.
Uvedenérozhodnutienadobudloprávoplatnosť19.02.2011,následnesúduznesením15Er/90/2011-11z
29.04.2011 exekučné konanie v celom rozsahu zastavil, uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť
24.05.2011.

V súvislosti s návrhom v konaní 16C/238/2012, z pripojeného spisu tun. súdu 16Er/295/2011, oprávnený
(navrhovateľ), povinná T. C., č.k. Ex 854/11 súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie bola súdu doručená 09.02.2011. Súd uznesením č.k. 16Er/295/2011-10 z 04.03.2011 žiadosť
súdneho exekútora v celom rozsahu zamietol z dôvodu neplatnej rozhodcovskej doložky. Uvedené

rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 30.03.2011, následne súd uznesením 16Er/295/2011-13 z
16.05.2011 exekučné konanie v celom rozsahu zastavil, uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť
24.05.2011.

V súvislosti s návrhom v konaní 16C/242/2012, z pripojeného spisu tun. súdu 16Er/1568/2011,

oprávnený (navrhovateľ), povinný R. E., č.k. Ex 5640/11 súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie bola súdu doručená 20.05.2011. Súd uznesením č.k. 16Er/1568/2011-12 z
24.05.2011 žiadosť súdneho exekútora v celom rozsahu zamietol z dôvodu neplatnej rozhodcovskej
doložky. Uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 08.07.2011, následne súd uznesením
16Er/1568/2011-14 z 18.07.2011 exekučné konanie v celom rozsahu zastavil, uvedené rozhodnutie

nadobudlo právoplatnosť 27.07.2011.

V súvislosti s návrhom v konaní 16C/246/2012 z pripojeného spisu tun. súdu 16Er/2427/2010 oprávnený
(navrhovateľ), povinný S. S., Ex 9982/10 súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie bola doručená súdu 09.09.2010. Súd uznesením č.k. 16Er/2427/2010-10 z 22.10.2010 žiadosť

súdneho exekútora v celom rozsahu zamietol z dôvodu neprijateľných zmluvných podmienok v súvislosti
so zmenkou, na základe ktorej bol vydaný rozhodcovský rozsudok v rozpore so zákonom, uvedené
rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 07.03.2011. Proti citovanému rozhodnutiu podal odvolanie
oprávnený, pričom v podaní doručenom súdu 20.01.2011 oprávnený oznámil, že netrvá na podanom
odvolaní,následneKrajskýsúdvTrenčíneuznesením4CoE/68/2011-25z10.02.2011odvolaciekonanie

zastavil, následne tunajší súd uznesením č.k. 16Er/2427/2010-28 z 17.05.2011 exekučné konanie v
celom rozsahu zastavil. Uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 23.05.2011.

V súvislosti s návrhom v konaní 16C/247/2012 z ftc. pripojeného spisu 16Er/1615/2009 oprávnený
(navrhovateľ), povinná Z. X., č.k. Ex 5654/09 súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie bola doručená tun. súdu 26.08.2009, písomným podaním z 11.11.2009 súd vyzval súdneho
exekútora na doloženie zmluvy o úvere ako i všetkých neoddeliteľných súčastí k zmluve, uvedené bolo
zaslané na vedomie i zástupcovi oprávneného. V liste doručenom súdu 04.12.2009 oprávnený oznámil
súdu, že žiadosť súdu o predloženie zmlúv o úvere nemá oporu v exekučnom poriadku ani v zákone
o rozhodcovskom konaní, preto výzvu súdu považuje za právne neopodstatnenú. Poverený súdny

exekútor v liste doručenom súdu 02.12.2009 oznámil súdu, že oprávnený sa po doručení rozhodnutí
krajských súdov rozhodol, že on a ani jeho zástupca nebudú predkladať súdom zmluvu o úvere k
návrhunavykonanieexekúcie.Následnesúduznesenímč.k.16Er/1615/2009-12z15.02.2010žiadosťo
udeleniepovereniasúdnehoexekútoravcelostizamietol,atozdôvodunepreskúmateľnostiexekučnéhotitulu z dôvodu nedoloženia listín, ktorými by mohol aj bez návrhu podrobne posúdiť nedostatky v
rozhodcovskom konaní. Proti citovanému uzneseniu podal odvolanie oprávnený, o ktorom rozhodol
Krajský súd v Trenčíne uznesením 19CoE/181/2010-24 z 20.05.2010 tak, že uznesenie súdu prvého

stupňa v celom rozsahu potvrdil, pričom v odôvodnení citovaného rozhodnutia uviedol, že nie je
správny záver oprávneného v tom smere, že nie je v oprávnení súdu prvého stupňa skúmať rozsudok
stáleho rozhodcovského súdu. Keďže oprávnený nedoložil zmluvu o úvere ani prvostupňovému súdu
ani odvolaciemu súdu, bol správny postup súdu prvého stupňa, ktorý žiadosť súdneho exekútora o
udelenie poverenia zamietol. Uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 07.06.2010. Tunajší súd

uznesením č.k. 16Er/1615/2009-28 z 28.01.2011 exekučné konanie zastavil, exekútorovi náhradu trov
konania nepriznal. Uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 30.03.2011 a v časti trov 15.04.2011.

V súvislosti s návrhom v konaní 16C/248/2012, z pripojeného spisu tun. súdu 15Er/1569/2011,
oprávnený (navrhovateľ), povinný S. S., č.k. Ex 5668/11 súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie bola súdu doručená 20.05.2011. Súd uznesením č.k. 15Er/1569/2011-10 z

08.06.2011 žiadosť súdneho exekútora v celom rozsahu zamietol z dôvodu neplatnej rozhodcovskej
doložky. Uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 06.03.2012, následne súd uznesením
15Er/1569/2011-26 z 14.06.2012 exekučné konanie v celom rozsahu zastavil, uvedené rozhodnutie
nadobudlo právoplatnosť 22.06.2012.

V súvislosti s návrhom v konaní 16C/249/2012, z pripojeného spisu tun. súdu 16Er/2495/2011,
oprávnený (navrhovateľ), povinný M. K., č.k. Ex 8295/11 súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie bola súdu doručená 03.08.2011. Súd uznesením č.k. 16Er/2495/2011-09 z
30.08.2011 žiadosť súdneho exekútora v celom rozsahu zamietol z dôvodu neplatnej rozhodcovskej
doložky. Uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 14.10.2011, následne súd uznesením

16Er/2495/2011-11 z 17.10.2011 exekučné konanie v celom rozsahu zastavil, uvedené rozhodnutie
nadobudlo právoplatnosť 24.10.2011.

V súvislosti s návrhom v konaní 16C/250/2012, z pripojeného spisu tun. súdu 16Er/2041/2012,
oprávnený (navrhovateľ), povinný Z. D., č.k. Ex 6986/12 súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia

na vykonanie exekúcie bola súdu doručená 11.06.2012. Súd uznesením č.k. 16Er/2041/2012-11 z
26.06.2012 žiadosť súdneho exekútora v celom rozsahu zamietol z dôvodu neplatnej rozhodcovskej
doložky. Uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 04.08.2012, následne súd uznesením
16Er/2041/2012-13 z 30.08.2012 exekučné konanie v celom rozsahu zastavil, uvedené rozhodnutie
nadobudlo právoplatnosť 14.09.2012.

V súvislosti s návrhom v konaní 16C/251/2012 z ftc. pripojeného spisu tun. súdu 15Er/49/2010
oprávnený (navrhovateľ), povinný A. Z., Ex 13988/09 súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie bola doručená súdu 11.01.2010. Súd výzvou z 18.02.2010 vyzval súdneho
exekútora na doloženie zmluvy o úvere ako aj všetkých neoddeliteľných súčastí k zmluve. Uvedená

výzva bola zaslaná na vedomie i oprávnenému. Súdny exekútor podaním doručeným súdu 04.03.2010
oznámil, že oprávnený sa po doručení rozhodnutí krajských súdov rozhodol, že on ani jeho zástupca
nebudú predkladať súdom zmluvu o úvere. Následne súd uznesením č.k. 15Er/49/2010-11 z 29.03.2010
žiadosť súdneho exekútora v celom rozsahu zamietol z dôvodu nepreskúmateľnosti exekučného
titulu pre nedoloženie listín. V rámci odvolacej lehoty oprávnený doručil súdu 23.04.2010 zmluvu o

úvere a zároveň podal odvolanie, o ktorom odvolaní rozhodol Krajský súd v Trenčíne uznesením č.k.
19CoE/232/2010-23 z 19.08.2010 tak, že uznesenie okresného súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie
z dôvodu, že oprávnený predložil zmluvu o úvere a teda úlohou súdu bude v ďalšom konaní preskúmať
s súlad exekučného titulu s danou zmluvou o úvere. Následne tunajší súd uznesením 15Er/49/2010-25
z 18.11.2010 žiadosť exekútora o udelenie poverenia čiastočne zamietol, a to v rozsahu uvedenom vo

výroku uvedeného rozhodnutia a zároveň súdneho exekútora poveril dňa 23.11.2010 vymožením istiny
v sume 237,65 eur. Proti citovanému uzneseniu podal odvolanie oprávnený, o ktorom odvolaní rozhodol
Krajský súd v Trenčíne uznesením 19CoE/100/2011-42 z 29.03.2011 tak, že uznesenie okresného
súdu potvrdil. Následne tunajší súd uznesením 15Er/49/2010-47 z 28.11.2011 vyhlásil exekúciu v
celom rozsahu za neprípustnú a túto v celom rozsahu zastavil. Proti citovanému uzneseniu podal

odvolanieoprávnený,oktoromodvolanírozhodolKrajskýsúdvTrenčíneuznesením6CoE/82/2012-57z
30.04.2012 tak, že uznesenie okresného súdu potvrdil, uznesenie 15Er/49/2010-47 z 28.11.2011 potom
nadobudlo právoplatnosť 07.06.2012.V súvislosti s návrhom v konaní 16C/252/2012, z pripojeného spisu tun. súdu 15Er/826/2011 oprávnený
(navrhovateľ), povinný Z. U., č.k. Ex 4344/11 súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie bola súdu doručená 21.03.2011. Súd uznesením č.k. 15Er/826/2011-10 z 18.04.2011 žiadosť

súdneho exekútora v celom rozsahu zamietol z dôvodu neplatnej rozhodcovskej doložky. Proti
citovanému uzneseniu podal odvolanie oprávnený, o ktorom odvolaní rozhodol Krajský súd v Trenčíne
uznesením 19CoE/366/2011-24 z 24.11.2011 tak, že uznesenie okresného súdu potvrdil. Následne
tunajší súd uznesením 15Er/826/2011-26 z 25.06.2012 exekučné konanie v celom rozsahu zastavil,
uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 29.06.2012.

V súvislosti s návrhom v konaní 16C/260/2012 z pripojeného spisu 15Er/2294/2009 oprávnený
(navrhovateľ), povinný E. L., č.k. Ex 10374/09 súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie bola doručená tun. súdu 04.11.2009, písomným podaním z 01.12.2009 súd vyzval súdneho
exekútora na doloženie zmluvy o úvere ako i všetkých neoddeliteľných súčastí k zmluve, uvedené bolo
zaslané na vedomie i oprávnenému. Poverený súdny exekútor v liste doručenom súdu 21.12.2009

oznámil súdu, že oprávnený sa po doručení rozhodnutí krajských súdov rozhodol, že oprávnený nebude
predkladať súdom zmluvu o úvere k návrhu na vykonanie exekúcie. Následne súd uznesením č.k.
15Er/2294/2009-10 z 19.02.2010 žiadosť o udelenie poverenia súdneho exekútora v celosti zamietol,
a to z dôvodu nepreskúmateľnosti exekučného titulu z dôvodu nedoloženia listín, ktorými by mohol
aj bez návrhu podrobne posúdiť nedostatky v rozhodcovskom konaní. Proti citovanému uzneseniu

podal odvolanie oprávnený, o ktorom rozhodol Krajský súd v Trenčíne uznesením 17CoE/180/2010-18
z 03.05.2010 tak, že uznesenie súdu prvého stupňa v celom rozsahu potvrdil, pričom v odôvodnení
citovaného rozhodnutia uviedol, že oprávnený tým, že nedoložil súdu žiadané listiny, neumožnil súdu
prvého stupňa preskúmať exekučný titul ani rozhodcovské konanie, preto súd prvého stupňa dôvodne
zamietol žiadosť o udelenie poverenia. Následne súd uznesením 15Er/2294/2009-22 z 17.08.2010

exekučné konanie v celom rozsahu zastavil, uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 21.09.2010.

V súvislosti s návrhom v konaní 16C/261/2012 z pripojeného spisu tun. súdu 15Er/1405/2009
oprávnený (navrhovateľ), povinná O. L., Ex 5142/09 súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie bola doručená súdu 06.08.2009. Súd výzvou z 14.08.2009 vyzval súdneho

exekútora na doloženie zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Uvedená výzva bola zaslaná na vedomie i
oprávnenému. Súdny exekútor podaním doručeným súdu 08.09.2009 zaslal súdu kópiu výzvy zaslanej
oprávnenému v podaní z 02.09.2009 na doloženie požadovaného dokladu. Následne súd uznesením
č.k. 15Er/1405/2009-10 z 21.10.2009 žiadosť súdneho exekútora v celom rozsahu zamietol z dôvodu
nepreskúmateľnosti exekučného titulu pre nedoloženie listín. Proti citovanému rozhodnutiu podal

odvolanie oprávnený, o ktorom rozhodol Krajský súd v Trenčíne uznesením č.k. 19CoE/174/2009-19 z
18.02.2010. tak, že uznesenie okresného súdu potvrdil s tým, že nie je správny záver oprávneného v
tom smere, že nie je v oprávnení súdu prvého stupňa skúmať rozsudok stáleho rozhodcovského súdu.
Keďžeoprávnenýnedoložilzmluvuoúvereaniprvostupňovémusúduaniodvolaciemusúdu,bolsprávny
postup súdu prvého stupňa, ktorý žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia zamietol. Uvedené

rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 06.04.2010. Tunajší súd uznesením č.k. 15Er/1405/2009-25
z 28.11.2011 exekučné konanie zastavil, exekútorovi náhradu trov konania nepriznal. Uvedené
rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 06.12.2011.

V súvislosti s návrhom v konaní 16C/263/2012 z ftc. pripojeného spisu 16Er/1856/2009 oprávnený

(navrhovateľ), povinná T. O., č.k. Ex 7936/09 súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie bola doručená tun. súdu 25.09.2009, písomným podaním z 11.11.2009 súd vyzval súdneho
exekútora na doloženie zmluvy o úvere ako i všetkých neoddeliteľných súčastí k zmluve, uvedené bolo
zaslané na vedomie i zástupcovi oprávneného. V liste doručenom súdu 04.12.2009 oprávnený oznámil
súdu, že žiadosť súdu o predloženie zmlúv o úvere nemá oporu v exekučnom poriadku ani v zákone

o rozhodcovskom konaní, preto výzvu súdu považuje za právne neopodstatnenú. Poverený súdny
exekútor v liste doručenom súdu 02.12.2009 oznámil súdu, že oprávnený sa po doručení rozhodnutí
krajských súdov rozhodol, že on a ani jeho zástupca nebudú predkladať súdom zmluvu o úvere k
návrhunavykonanieexekúcie.Následnesúduznesenímč.k.16Er/1856/2009-12z22.02.2010žiadosťo
udeleniepovereniasúdnehoexekútoravcelostizamietol,atozdôvodunepreskúmateľnostiexekučného

titulu z dôvodu nedoloženia listín, ktorými by mohol aj bez návrhu podrobne posúdiť nedostatky v
rozhodcovskom konaní. Proti citovanému uzneseniu podal odvolanie oprávnený, o ktorom rozhodol
Krajský súd v Trenčíne uznesením 5CoE/176/2010-23 z 29.04.2010 tak, že uznesenie súdu prvého
stupňa v celom rozsahu potvrdil, pričom v odôvodnení citovaného rozhodnutia uviedol, že nie je správnyzáver oprávneného v tom smere, že nie je v oprávnení súdu prvého stupňa skúmať rozsudok stáleho
rozhodcovského súdu. Keďže oprávnený nedoložil zmluvu o úvere ani prvostupňovému súdu ani
odvolaciemu súdu, bol správny postup súdu prvého stupňa, ktorý žiadosť súdneho exekútora o udelenie

poverenia zamietol. Prvostupňové rozhodnutie potom nadobudlo právoplatnosť 08.06.2010. Tunajší súd
uznesením č.k. 16Er/1856/2009-26 z 02.12.2010 exekučné konanie zastavil, exekútorovi náhradu trov
konania nepriznal. Uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 14.01.2011.

Vo veciach, v ktorých súd neskoro rozhodol o vydaní poverenia - návrhy označené navrhovateľom NP,

súd zistil nasledovné:

V súvislosti s návrhom v konaní 16C/147/2012, z pripojeného spisu 16Er/795/09 oprávnený
(navrhovateľ), povinný O. P., č.k. Ex 2872/09 súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie bola súdu doručená 03.06.2009, pričom poverenie na vykonanie exekúcie v
zmysle doloženého exekučného titulu bolo udelené súdnemu exekútorovi dňa 11.06.2009 a doručené

exekútorovi 19.06.2009. Dňa 06.07.2009 bola doručená tunajšiemu súdu žiadosť oprávneného o stave
konania.

V súvislosti s návrhom v konaní 16C/148/2012, z pripojenej fotokópie spisu 16Er/248/2009 oprávnený
(navrhovateľ), povinný A. F., č.k. Ex 12596/08 súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia na

vykonanie exekúcie bola súdu doručená 09.03.2009, pričom poverenie na vykonanie exekúcie v zmysle
doloženého exekučného titulu bolo udelené súdnemu exekútorovi dňa 17.03.2009.

V súvislosti s návrhom v konaní 16C/149/2012, z ftc. pripojeného spisu 16Er/794/09 oprávnený
(navrhovateľ), povinný R. E., č.k. Ex 2758/09 súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia na

vykonanie exekúcie bola súdu doručená 03.06.2009, pričom poverenie na vykonanie exekúcie v zmysle
doloženého exekučného titulu bolo udelené súdnemu exekútorovi dňa 11.06.2009. Následne tunajší
súd uznesením 16Er/794/2009-40 z 25.09.2012 exekúciu zastavil z dôvodu neplatnej rozhodcovskej
doložky, proti ktorému rozhodnutiu podal odvolanie oprávnený, o ktorom doposiaľ Krajský súd v Trenčíne
nerozhodol.

V súvislosti s návrhom v konaní 16C/157/2012, z pripojeného spisu 15Er/259/09 oprávnený
(navrhovateľ), povinná N. N., č.k. Ex 66/09 súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie bola súdu doručená 09.03.2009, pričom poverenie na vykonanie exekúcie v zmysle
doloženého exekučného titulu bolo udelené súdnemu exekútorovi dňa 25.03.2009. Následne výzvou

z 02.06.2009 tunajší súd vyzval oprávneného na doloženie zmluvy o spotrebiteľskom úvere, pričom
oprávnený podaním doručeným súdu 19.10.2009 doručil súd zmluvu o úvere. Následne tunajší súd
uznesením 15Er/259/2009-17 z 12.02.2010 exekúciu v celosti zastavil z dôvodu, že oprávnený vymáhal
plnenie na základe nespôsobilého exekučného titulu, proti ktorému rozhodnutiu podal odvolanie
oprávnený, o ktorom rozhodol Krajský súd v Trenčíne uznesením 4CoE/147/2010-25 z 12.08.2010

tak, že napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil z dôvodu, že exekučný titul zaväzoval
povinného v celom rozsahu k plneniu v rozpore so zákonom. Prvostupňové rozhodnutie teda nadobudlo
právoplatnosť 28.09.2010.

V súvislosti s návrhom v konaní 16C/160/2012, z pripojeného spisu 15Er/2738/08 oprávnený

(navrhovateľ), povinný Q. C., č.k. Ex 10632/08 súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie bola súdu doručená 04.12.2008, pričom poverenie na vykonanie exekúcie v
zmysle doloženého exekučného titulu bolo udelené súdnemu exekútorovi dňa 16.12.2008 a doručené
exekútorovi 07.01.2009.

Vsúvislostisnávrhomvkonaní16C/169/2012,zpripojenéhospisu16Er/48/09oprávnený(navrhovateľ),
povinný B. U., č.k. Ex 11455//08 súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola
súdu doručená 14.01.2009, pričom poverenie na vykonanie exekúcie v zmysle doloženého exekučného
titulu bolo udelené súdnemu exekútorovi dňa 26.01.2009 a doručené exekútorovi 02.02.2009.

V súvislosti s návrhom v konaní 16C/178/2012, z pripojeného spisu 15Er/256/09 oprávnený
(navrhovateľ), povinný A. L., č.k. Ex 12583//08 súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie bola súdu doručená 09.03.2009, pričom poverenie na vykonanie exekúcie vzmysle doloženého exekučného titulu bolo udelené súdnemu exekútorovi dňa 25.03.2009 a doručené
exekútorovi 01.04.2009.

V súvislosti s návrhom v konaní 16C/179/2012, z pripojeného spisu 15Er/2731/08 oprávnený
(navrhovateľ), povinná B. Z., č.k. Ex 10183//08 súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie bola súdu doručená 02.12.2008, pričom poverenie na vykonanie exekúcie v
zmysle doloženého exekučného titulu bolo udelené súdnemu exekútorovi dňa 16.12.2008 a doručené
exekútorovi 07.01.2009.

V súvislosti s návrhom v konaní 16C/256/2012 z ftc. pripojeného spisu tun. súdu 15Er/24/09 oprávnený
(navrhovateľ), povinná Z. N., Ex 12468/08 súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie bola doručená súdu 09.01.2009. Súd poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora
04.02.2009, ktoré bolo doručené exekútorovi 10.02.2009. Následne súd uznesením č.k. 15Er/24/09-17
z 19.03.2010 exekúciu sčasti zastavil z dôvodu, že rozhodcovský rozsudok zaväzoval povinného k

plneniuvrozporesozákonom.Proticitovanémuuzneseniupodalodvolanieoprávnený,oktoromKrajský
súd v Trenčíne uznesením č.k. 19CoE/244/2010-26 z 30.08.2010 tak, že uznesenie okresného súdu
potvrdil. Uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 08.02.2011. Následne tunajší súd uznesením
15Er/24/09-34 z 11.09.2012 exekúciu zastavil, proti ktorému rozhodnutiu sa odvolal oprávnený, o ktorom
rozhodol Krajský súd v Trenčíne uznesením 17CoE/49/2013-51 z 26.03.2013. Prvostupňové uznesenie

15Er/24/2009-34 z 11.09.2012 potom nadobudlo právoplatnosť 16.04.2013.

V súvislosti s návrhom v konaní 16C/257/2012 z pripojeného spisu tun. súdu 15Er/1278/09 oprávnený
(navrhovateľ), povinný Z. T., Ex 4266/09 súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie bola doručená súdu 24.07.2009. Súd výzvou z 12.08.2009 vyzval súdneho exekútora na

doloženie zmluvy o úvere. Uvedená výzva bola zaslaná na vedomie i oprávnenému. Súdny exekútor
podaním doručeným súdu 08.09.2009 zaslal súdu jeho výzvu z 02.09.2009 zaslanú oprávnenému na
doloženie požadovaného dokladu. Oprávnený podaním doručeným súdu 14.09.2009 požiadal súd o
predĺženie lehoty na vybavenie o 60 dní a zároveň doručil súdu zmluvu o úvere. Oprávnený 19.11.2009
doručil súdu žiadosť o informáciu o stave konania. Následne tunajší súd uznesením 15Er/1278/09-14

z 03.03.2010 žiadosť exekútora o udelenie poverenia čiastočne zamietol, a to v rozsahu uvedenom vo
výroku uvedeného rozhodnutia a zároveň súdneho exekútora poveril dňa 08.03.2010 vymožením istiny
v sume 87,82 eur. Proti citovanému uzneseniu podal odvolanie oprávnený, o ktorom odvolaní rozhodol
Krajský súd v Trenčíne uznesením 5CoE/197/2010-23 z 13.05.2010 tak, že uznesenie okresného súdu
potvrdil. Prvostupňové uznesenie 15Er/1278/09-14 z 03.03.2010 nadobudlo právoplatnosť 07.06.2010.

V súvislosti s návrhom v konaní 16C/258/2012 z ftc. pripojeného spisu tun. súdu 15Er/2786/09
oprávnený (navrhovateľ), povinný F. K., Ex 12325/09 súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie bola doručená súdu 14.12.2009. Súd výzvou z 18.02.2010 vyzval súdneho
exekútora na doloženie zmluvy o úvere ako aj všetkých neoddeliteľných súčastí k zmluve. Uvedená

výzva bola zaslaná na vedomie i oprávnenému. Súdny exekútor podaním doručeným súdu 04.03.2010
oznámil, že po konzultácii s oprávneným sa rozhodol, že nebude vyzývať zástupcu oprávneného na
predloženie žiadanej zmluvy. Následne súd uznesením č.k. 15Er/2786/09-11 z 26.03.2010 žiadosť
súdneho exekútora v celom rozsahu zamietol z dôvodu nepreskúmateľnosti exekučného titulu pre
nedoloženie listín. V rámci odvolacej lehoty oprávnený doručil súdu zmluvu o úvere a zároveň podal

odvolanie, o ktorom odvolaní rozhodol Krajský súd v Trenčíne uznesením č.k. 19CoE/246/2010-26
z 19.08.2010 tak, že uznesenie okresného súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie z dôvodu, že
oprávnený predložil zmluvu o úvere a teda úlohou súdu bude v ďalšom konaní preskúmať súlad
exekučného titulu s danou zmluvou o úvere. Následne tunajší súd uznesením 15Er/2786/2009-34 z
12.11.2010 žiadosť exekútora o udelenie poverenia čiastočne zamietol, a to v rozsahu uvedenom

vo výroku uvedeného rozhodnutia. Proti citovanému uzneseniu podal odvolanie oprávnený, o ktorom
odvolaní rozhodol Krajský súd v Trenčíne uznesením 19CoE/377/2011-57 z 30.09.2011 tak, že
uznesenie okresného súdu potvrdil. Následne tunajší súd uznesením 15Er/2786/2009-71 z 10.04.2012
exekučné konanie sčasti zastavil. Zároveň uznesením 15Er/2786/09-72 z 10.04.2012 exekúciu vyhlásil
v celom rozsahu za neprípustnú a exekúciu zastavil. Proti citovanému uzneseniu podal odvolanie

oprávnený, o ktorom odvolaní rozhodol Krajský súd v Trenčíne uznesením 17CoE/159/2012-85 z
01.08.2012 tak, že uznesenie okresného súdu potvrdil. Proti citovanému rozhodnutiu podal dovolanie
oprávnený, o ktorom najvyšší súd zatiaľ nerozhodol.Vo veciach, v ktorých podľa navrhovateľa súd neskoro rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie, a to rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia (žaloby označené
NZP) súd zistil nasledovné:

V súvislosti s návrhom v konaní pod spis. zn. 16C/159/2012 z ftc. pripojeného spisu 16Er/2494/2011,
oprávnený (navrhovateľ), povinný Z. I., č.k. Ex 8303/11 súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie bola súdu doručená 03.08.2011. Súd uznesením č.k. 16Er/2494/2011-09 z
12.08.2011 žiadosť súdneho exekútora v celom rozsahu zamietol z dôvodu neplatnej rozhodcovskej

doložky, uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 06.09.2011, následne súd uznesením
16Er/2494/2011-11 z 12.10.2011 exekučné konanie v celom rozsahu zastavil, uvedené rozhodnutie
nadobudlo právoplatnosť 28.11.2011.

V súvislosti s návrhom v konaní pod spis. zn. 16C/161/2012 z pripojeného spisu 15Er/2943/2011,
oprávnený (navrhovateľ), povinná Z. S., č.k. Ex 13165/11 súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia

na vykonanie exekúcie bola súdu doručená 12.09.2011. Súd uznesením č.k. 15Er/2943/2011-14 z
18.11.2011 žiadosť súdneho exekútora v celom rozsahu zamietol z dôvodu neplatnej rozhodcovskej
doložky, uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 22.12.2011, následne súd uznesením
15Er/2943/2011-16 z 29.05.2012 exekučné konanie v celom rozsahu zastavil, uvedené rozhodnutie
nadobudlo právoplatnosť 20.06.2012.

V súvislosti s návrhom v konaní 16C/162/2012 z ftc. pripojeného spisu 16Er/1397/2009 oprávnený
(navrhovateľ), povinná F. S., č.k. Ex 5028/09, súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie bola doručená tun. súdu 06.08.2009. Písomným podaním z 18.08.2009 súd vyzval súdneho
exekútora na doloženie zmluvy o úvere. V podaní z 11.11.2009 súd vyzval exekútora, aby v lehote

10 dní doručil súdu úverovú zmluvu, uvedená výzva súdu bola zaslaná na vedomie i zástupcovi
oprávneného. V liste doručenom súdu 04.12.2009 oprávnený oznámil súdu, že žiadosť súdu o
predloženie zmlúv o úvere nemá oporu v exekučnom poriadku ani v zákone o rozhodcovskom
konaní, preto výzvu súdu považuje za právne neopodstatnenú. Poverený súdny exekútor v liste
doručenom súdu 02.12.2009 oznámil súdu, že oprávnený sa po doručení rozhodnutí krajských súdov

rozhodol, že on a ani jeho zástupca nebudú predkladať súdom zmluvu o úvere k návrhu na vykonanie
exekúcie. Následne súd uznesením č.k. 16Er/1397/2009-15 z 12.02.2010 žiadosť o udelenie poverenia
súdneho exekútora v celosti zamietol, a to z dôvodu nepreskúmateľnosti exekučného titulu z dôvodu
nedoloženia listín, ktorými by mohol aj bez návrhu podrobne posúdiť nedostatky v rozhodcovskom
konaní. Proti citovanému uzneseniu podal odvolanie oprávnený, o ktorom rozhodol Krajský súd v

Trenčíne uznesením 5CoE/119/2010-25 z 16.04.2010 tak, že uznesenie súdu prvého stupňa v celom
rozsahu potvrdil, pričom v odôvodnení citovaného rozhodnutia uviedol, že nie je správny záver
oprávneného v tom smere, že nie je v oprávnení súdu prvého stupňa skúmať rozsudok stáleho
rozhodcovského súdu. Keďže oprávnený nedoložil zmluvu o úvere ani prvostupňovému súdu ani
odvolaciemu súdu, bol správny postup súdu prvého stupňa, ktorý žiadosť súdneho exekútora o udelenie

poverenia zamietol. Prvostupňové rozhodnutie potom nadobudlo právoplatnosť 03.05.2010. Tunajší súd
uznesením č.k. 16Er/1397/2009-30 z 20.07.2010 exekučné konanie zastavil, exekútorovi náhradu trov
konania nepriznal. Uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 30.07.2010.

V súvislosti s návrhom v konaní pod spis. zn. 16C/166/2012 z pripojeného spisu 15Er/3145/2010,

oprávnený (navrhovateľ), povinná G. C., č.k. Ex 13871/10 súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie bola súdu doručená 26.11.2010. Súd uznesením č.k. 15Er/3145/2010-9 z
14.12.2010 žiadosť súdneho exekútora v celom rozsahu zamietol z dôvodu neplatnej rozhodcovskej
doložky, uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 05.01.2011, následne súd uznesením
15Er/3145/2010-10 z 25.02.2011 exekučné konanie v celom rozsahu zastavil, uvedené rozhodnutie

nadobudlo právoplatnosť 19.03.2011.

V súvislosti s návrhom v konaní 16C/171/2012 z ftc. pripojeného spisu 16Er/1243/2009 oprávnený
(navrhovateľ), povinná R. U., č.k. Ex 3743/09 súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie bola doručená tun. súdu 20.07.2009. Písomným podaním z 05.08.2009 súd

vyzval súdneho exekútora na doloženie zmluvy o úvere. V podaní z 20.08.2009 exekútor vyzval
oprávneného na doloženie požadovaných dokladov zo strany súdu, čo bolo zaslané na vedomie tun.
súdu. Následne súd uznesením č.k. 16Er/1243/2009-11 z 29.10.2009 žiadosť o udelenie poverenia
súdneho exekútora v celosti zamietol, a to z dôvodu nepreskúmateľnosti exekučného titulu z dôvodunedoloženia listín, ktorými by mohol aj bez návrhu podrobne posúdiť nedostatky v rozhodcovskom
konaní. Proti citovanému uzneseniu podal odvolanie oprávnený, o ktorom rozhodol Krajský súd v
Trenčíne uznesením 19CoE/8/2010-22 z 18.02.2010 tak, že uznesenie súdu prvého stupňa v celom

rozsahu potvrdil, pričom v odôvodnení citovaného rozhodnutia uviedol, že nie je správny záver
oprávneného v tom smere, že nie je v oprávnení súdu prvého stupňa skúmať rozsudok stáleho
rozhodcovského súdu. Keďže oprávnený nedoložil zmluvu o úvere ani prvostupňovému súdu ani
odvolaciemu súdu, bol správny postup súdu prvého stupňa, ktorý žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia zamietol. Prvostupňové rozhodnutie potom nadobudlo právoplatnosť 12.04.2010. Tunajší súd

uznesením č.k. 16Er/1243/2009-26 z 29.04.2011 exekučné konanie zastavil, exekútorovi náhradu trov
konania nepriznal. Uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 04.05.2011.

V súvislosti s návrhom v konaní 16C/172/2012 z ftc. pripojeného spisu tun. súdu 15Er/2785/09
oprávnený (navrhovateľ), povinná C. O., Ex 11916/09 súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie bola doručená súdu 14.12.2009. Súd výzvou z 18.02.2010 vyzval súdneho

exekútora na doloženie zmluvy o úvere ako aj všetkých neoddeliteľných súčastí k zmluve. Uvedená
výzva bola zaslaná na vedomie i oprávnenému. Súdny exekútor podaním doručeným súdu 04.03.2010
oznámil, že po konzultácii s oprávneným sa rozhodol, že nebude vyzývať zástupcu oprávneného na
predloženie žiadanej zmluvy. Následne súd uznesením č.k. 15Er/2785/09-11 z 26.03.2010 žiadosť
súdneho exekútora v celom rozsahu zamietol z dôvodu nepreskúmateľnosti exekučného titulu pre

nedoloženie listín. V rámci odvolacej lehoty oprávnený doručil súdu zmluvu o úvere a zároveň podal
odvolanie, o ktorom odvolaní rozhodol Krajský súd v Trenčíne uznesením č.k. 19CoE/233/2010-23
z 29.07.2010 tak, že uznesenie okresného súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie z dôvodu, že
oprávnený predložil zmluvu o úvere v rámci odvolacej lehoty a teda úlohou súdu bude v ďalšom
konaní preskúmať súlad exekučného titulu s danou zmluvou o úvere. Následne tunajší súd uznesením

15Er/2785/2009-25 z 11.11.2010 žiadosť exekútora o udelenie poverenia čiastočne zamietol, a to v
rozsahu uvedenom vo výroku uvedeného rozhodnutia a zároveň súdneho exekútora dňa 16.11.2010
poveril vymožením istiny 560,96 eur. Proti citovanému uzneseniu podal odvolanie oprávnený, o
ktorom odvolaní rozhodol Krajský súd v Trenčíne uznesením 19CoE/103/2011-45 z 28.04.2011 tak, že
uznesenie okresného súdu potvrdil. Následne tunajší súd uznesením 15Er/2785/2009-47 z 04.07.2011

exekučné konanie sčasti zastavil. Uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 10.08.2011. Následne
súd uznesením 15Er/2785/09-61 z 29.11.2011 exekúciu vyhlásil za neprípustnú a exekúciu zastavil.
Proti citovanému uzneseniu podal odvolanie oprávnený, o ktorom odvolaní rozhodol Krajský súd v
Trenčíne uznesením 6CoE/31/2013-78 z 26.02.2013 tak, že uznesenie okresného súdu potvrdil a návrh
oprávneného na prerušenie konania zamietol. Proti citovanému rozhodnutiu podal dovolanie oprávnený,

o ktorom najvyšší súd zatiaľ nerozhodol.

V súvislosti s návrhom v konaní 16C/198/2012 z pripojeného spisu tun. súdu 15Er/2638/11 oprávnený
(navrhovateľ), povinný E. F., Ex 8143/11 súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie bola doručená súdu 15.08.2011. Súd výzvou z 12.09.2011 vyzval súdneho exekútora na

doloženie uzavretej rozhodcovskej doložky. Uvedená výzva bola zaslaná na vedomie i oprávnenému.
Podanímdoručenýmsúdu06.10.2011oprávnenýdoručilsúduzmluvuoúvere.Následnesúduznesením
č.k. 15Er/2638/11-16 z 26.10.2011 žiadosť súdneho exekútora v celom rozsahu zamietol z dôvodu
neplatnej rozhodcovskej doložky. Následne tunajší súdu uznesením 15Er/2638/11-19 z 02.12.2011
exekučné konanie zastavil, uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 03.01.2012.

V súvislosti s návrhom v konaní 16C/199/2012 z pripojeného spisu 16Er/2460/2009 oprávnený
(navrhovateľ), povinný C. X., č.k. Ex 11400/09 súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie bola doručená tun. súdu 27.11.2009. Písomným podaním z 23.02.2010 súd
vyzval súdneho exekútora na doloženie zmluvy o úvere a všetkých neoddeliteľných súčastí k

zmluve. Následne súd uznesením č.k. 16Er/2460/2009-9 z 12.05.2010 žiadosť o udelenie poverenia
súdneho exekútora v celosti zamietol, a to z dôvodu nepreskúmateľnosti exekučného titulu z dôvodu
nedoloženia listín, ktorými by mohol aj bez návrhu podrobne posúdiť nedostatky v rozhodcovskom
konaní. Proti citovanému uzneseniu podal odvolanie oprávnený, o ktorom rozhodol Krajský súd v
Trenčíne uznesením 8CoE/146/2010-21 z 30.09.2010 tak, že uznesenie súdu prvého stupňa v celom

rozsahu potvrdil, pričom v odôvodnení citovaného rozhodnutia uviedol, že nie je správny záver
oprávneného v tom smere, že nie je v oprávnení súdu prvého stupňa skúmať rozsudok stáleho
rozhodcovského súdu. Keďže oprávnený nedoložil zmluvu o úvere ani prvostupňovému súdu ani
odvolaciemu súdu, bol správny postup súdu prvého stupňa, ktorý žiadosť súdneho exekútora o udeleniepoverenia zamietol. Prvostupňové rozhodnutie potom nadobudlo právoplatnosť 10.11.2010. Tunajší súd
uznesením č.k. 16Er/2460/2009-23 z 23.12.2010 exekučné konanie zastavil, exekútorovi náhradu trov
konania nepriznal. Uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 03.01.2011.

V súvislosti s návrhom v konaní 16C/201/2012 z pripojeného spisu tun. súdu 16Er/2815/10 oprávnený
(navrhovateľ), povinný Z. C., Ex 13226/10 súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie bola doručená súdu 20.10.2010. Následne súd uznesením č.k. 16Er/2815/10-09 z 09.11.2010
žiadosť súdneho exekútora v celom rozsahu zamietol z dôvodu, že rozhodcovský rozsudok priznal

plnenie oprávnenému na základe zmenky, ktorú vyplnil oprávnený na základe neplatne uzavretej
dohody o vyplnení zmenky. nepreskúmateľnosti exekučného titulu pre nedoloženie listín. V rámci
odvolacej lehoty oprávnený podal odvolanie, ktoré následne vzal späť, následne Krajský súd v
Trenčíne uznesením 16CoE/49/11-27 z 31.03.2011 odvolacie konanie zastavil. Následne tunajší
súd uznesením 16Er/2815/2010-30 z 27.05.2011 exekučné konanie zastavil. Uvedené rozhodnutie
nadobudlo právoplatnosť 22.06.2011.

V súvislosti s návrhom v konaní 16C/202/2012 z ftc. pripojeného spisu tun. súdu 15Er/2444/10
oprávnený (navrhovateľ), povinný S. Q., Ex 10497/10 súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie bola doručená súdu 10.09.2010. Následne súd uznesením č.k. 15Er/2444/10-9 z
18.10.2010 žiadosť súdneho exekútora v celom rozsahu zamietol z dôvodu, že rozhodcovský rozsudok

priznal plnenie oprávnenému na základe zmenky, ktorú vyplnil oprávnený na základe neplatne uzavretej
dohody o vyplnení zmenky. V rámci odvolacej lehoty oprávnený podal odvolanie, ktoré následne vzal
späť, následne Krajský súd v Trenčíne uznesením 5CoE/57/11-27 z 22.02.2011 odvolacie konanie
zastavil. Následne tunajší súd uznesením 15Er/2444/2010-29 z 27.04.2011 exekučné konanie zastavil.
Uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 27.05.2011.

V súvislosti s návrhom v konaní pod spis. zn. 16C/208/2012 z pripojeného spisu 16Er/2502/2011,
oprávnený (navrhovateľ), povinný M. D., č.k. Ex 8320/11 súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie bola súdu doručená 03.08.2011. Súd uznesením č.k. 16Er/2502/2011-9 z
11.08.2011 žiadosť súdneho exekútora v celom rozsahu zamietol z dôvodu neplatnej rozhodcovskej

doložky, uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 03.09.2011, následne súd uznesením
16Er/2502/2011-11 z 12.10.2011 exekučné konanie v celom rozsahu zastavil, uvedené rozhodnutie
nadobudlo právoplatnosť 21.10.2011.
V súvislosti s návrhom v konaní 16C/213/2012 z ftc. pripojeného spisu tun. súdu 15Er/2786/09
oprávnený (navrhovateľ), povinný F. K., Ex 12325/09 súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia

na vykonanie exekúcie bola doručená súdu 14.12.2009. Súd výzvou z 18.02.2010 vyzval súdneho
exekútora na doloženie zmluvy o úvere ako aj všetkých neoddeliteľných súčastí k zmluve. Uvedená
výzva bola zaslaná na vedomie i oprávnenému. Súdny exekútor podaním doručeným súdu 04.03.2010
oznámil, že po konzultácii s oprávneným sa rozhodol, že nebude vyzývať zástupcu oprávneného na
predloženie žiadanej zmluvy. Následne súd uznesením č.k. 15Er/2786/09-11 z 26.03.2010 žiadosť

súdneho exekútora v celom rozsahu zamietol z dôvodu nepreskúmateľnosti exekučného titulu pre
nedoloženie listín. V rámci odvolacej lehoty oprávnený doručil súdu zmluvu o úvere a zároveň podal
odvolanie, o ktorom odvolaní rozhodol Krajský súd v Trenčíne uznesením č.k. 19CoE/246/2010-26
z 19.08.2010 tak, že uznesenie okresného súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie z dôvodu, že
oprávnený predložil zmluvu o úvere v rámci odvolacej lehoty a teda úlohou súdu bude v ďalšom

konaní preskúmať súlad exekučného titulu s danou zmluvou o úvere. Následne tunajší súd uznesením
15Er/2786/2009-34 z 12.11.2010 žiadosť exekútora o udelenie poverenia čiastočne zamietol, a to v
rozsahu uvedenom vo výroku uvedeného rozhodnutia a zároveň súdneho exekútora dňa 16.11.2010
poveril vymožením istiny 197,84 eur. Následne tunajší súdu uznesením 15Er/2786/09-53 z 03.05.2011
doplnil výrokovú časť uznesenia spis. zn. 15Er/2786/09-34 z 12.11.2010 v rozsahu ako je uvedené

v uvedenom uznesení. Proti citovaným uzneseniam podal odvolanie oprávnený, o ktorom odvolaní
rozhodol Krajský súd v Trenčíne uznesením 19CoE/377/2011-57 z 30.09.2011 tak, že uznesenia
okresného súdu v celom rozsahu potvrdil. Následne tunajší súd uznesením 15Er/2786/2009-71
z 10.04.2012 exekučné konanie sčasti zastavil. Uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť
09.05.2012. Následne súd uznesením 15Er/2786/09-72 z 10.04.2012 exekúciu vyhlásil za neprípustnú

a exekúciu zastavil. Proti citovanému uzneseniu podal odvolanie oprávnený, o ktorom odvolaní rozhodol
Krajský súd v Trenčíne uznesením 17CoE/159/2012-85 z 01.08.2012 tak, že uznesenie okresného súdu
potvrdil. Uznesenie 15Er/2786/09-72 z 10.04.2012 nadobudlo právoplatnosť 06.09.2013.V súvislosti s návrhom v konaní 16C/216/2012 z ftc. pripojeného spisu tun. súdu 15Er/131/10 oprávnený
(navrhovateľ), povinný Z. E., Ex 14018/09 súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie bola doručená súdu 20.01.2010. Súd výzvou z 18.02.2010 vyzval súdneho exekútora na

doloženie zmluvy o úvere ako aj všetkých neoddeliteľných súčastí k zmluve. Uvedená výzva bola
zaslaná na vedomie i oprávnenému. Súdny exekútor podaním doručeným súdu 04.03.2010 oznámil,
že po konzultácii s oprávneným sa rozhodol, že nebude vyzývať zástupcu oprávneného na predloženie
žiadanej zmluvy. Následne súd uznesením č.k. 15Er/131/10-11 z 29.03.2010 žiadosť súdneho exekútora
v celom rozsahu zamietol z dôvodu nepreskúmateľnosti exekučného titulu pre nedoloženie listín. V

rámci odvolacej lehoty oprávnený doručil súdu zmluvu o úvere a zároveň podal odvolanie, o ktorom
odvolaní rozhodol Krajský súd v Trenčíne uznesením č.k. 19CoE/256/2010-33 z 29.07.2010 tak, že
uznesenie okresného súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie z dôvodu, že oprávnený predložil
zmluvu o úvere v rámci odvolacej lehoty a teda úlohou súdu bude v ďalšom konaní preskúmať
súlad exekučného titulu s danou zmluvou o úvere. Následne tunajší súd uznesením 15Er/131/2010-36
z 18.11.2010 žiadosť exekútora o udelenie poverenia v celom rozsahu zamietol. Proti citovanému

uzneseniu podal odvolanie oprávnený, o ktorom odvolaní rozhodol Krajský súd v Trenčíne uznesením
19CoE/113/2011-49 z 31.05.2011 tak, že uznesenie okresného súdu potvrdil. Následne tunajší súd
uznesením 15Er/131/2010-51 z 26.08.2011 exekučné konanie v celosti zastavil. Uvedené rozhodnutie
nadobudlo právoplatnosť 08.10.2011.

V súvislosti s návrhom v konaní 16C/222/2012 z pripojeného spisu tun. súdu 15Er/2507/11
oprávnený (navrhovateľ), povinný Q. E., Ex 8284/11 súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie bola doručená súdu 03.08.2011. Následne tunajší súd uznesením 15Er/2507/11-11
z 30.08.2011 žiadosť exekútora o udelenie poverenia v celom rozsahu zamietol z dôvodu
neplatnej rozhodcovskej doložky. Proti citovanému uzneseniu podal odvolanie oprávnený, o ktorom

odvolaní rozhodol Krajský súd v Trenčíne uznesením 17CoE/500/2011-24 z 09.05.2012 tak, že
uznesenie okresného súdu potvrdil. Prvostupňové uznesenie 15Er/2507/11-11 z 30.08.2011 nadobudlo
právoplatnosť 01.06.2012. Následne tunajší súd uznesením 15Er/2507/2011-39 z 11.07.2012 exekučné
konanie v celom rozsahu zastavil. Uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 17.07.2012.

V súvislosti s návrhom v konaní 16C/237/2012 z pripojeného spisu tun. súdu 16Er/2816/10 oprávnený
(navrhovateľ), povinná G. C., Ex 13295/10 súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie bola doručená súdu 20.10.2010. Následne súd uznesením č.k. 16Er/2816/10-9 z 23.11.2010
žiadosť súdneho exekútora v celom rozsahu zamietol z dôvodu, že rozhodcovský rozsudok priznal
plnenie oprávnenému na základe zmenky, ktorú vyplnil oprávnený na základe neplatne uzavretej dohody

o vyplnení zmenky. V rámci odvolacej lehoty oprávnený podal odvolanie, ktoré následne vzal späť,
následne Krajský súd v Trenčíne uznesením 4CoE/108/11-26 z 05.04.2011 odvolacie konanie zastavil.
Následne tunajší súd uznesením 16Er/2816/2010-27 z 20.07.2011 exekučné konanie zastavil. Uvedené
rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 18.08.2011.

V súvislosti s návrhom v konaní 16C/255/2012 z pripojeného spisu tun. súdu 15Er/2494/11 oprávnený
(navrhovateľ), povinná B. T., Ex 8428/11, ktorý je pripojený k spisu 16C/173/2012 súd zistil, že žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola súdu doručená 03.08.2011. Súd uznesením č.k.
15Er/2494/2011-10 z 22.08.2011 žiadosť súdneho exekútora v celom rozsahu zamietol z dôvodu
neplatnej rozhodcovskej doložky, uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 30.09.2011, následne

súd uznesením 15Er/2494/2011-11 z 07.10.2011 exekučné konanie v celom rozsahu zastavil, uvedené
rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 29.10.2011.

Vsúvislostisnávrhomvkonaní16C/262/2012zftc.pripojenéhospisutun.súdu15Er/2496/11oprávnený
(navrhovateľ), povinná O. O., Ex 8258/11 súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie bola doručená súdu 03.08.2011. Súd výzvou z 22.08.2011 vyzval súdneho exekútora na
doloženie zmluvy o úvere ako i všetkých neoddeliteľných súčastí k zmluve. Uvedená výzva bola zaslaná
na vedomie i oprávnenému. Podaním doručeným súdu 13.09.2011 oprávnený doručil súdu zmluvu
o úvere. Následne súd uznesením č.k. 15Er/2496/11-12 z 19.09.2011 žiadosť súdneho exekútora v
celom rozsahu zamietol z dôvodu neplatnej rozhodcovskej doložky. Uvedené rozhodnutie nadobudlo

právoplatnosť 11.10.2011. Následne tunajší súdu uznesením 15Er/2496/11-13 z 28.10.2011 exekučné
konanie zastavil, uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 22.11.2011.Vo veciach, v ktorých podľa navrhovateľa súd neskoro rozhodol o zmene exekútora (žaloby označené
ZE) súd zistil nasledovné:

V súvislosti s návrhom v konaní 16C/167/2012 z pripojeného spisu 15Er/97/2007 oprávnený
(navrhovateľ),povinnýZ.C.,Ex47/07súdzistil,ženávrhnazmenuexekútoravuvedenejexekučnejveci
bola doručená súdu 15.10.2009. Podaním z 21.10.2009 súd vyzval súdneho exekútora na predloženie
exekučného spisu spolu s vyjadrením, či si uplatňuje trovy exekučného konania. V liste doručenom
súdu 11.12.2009 súdny exekútor oznámil súdu, že zasiela exekučný spis a vyčíslenie trov exekúcie.

Následne tunajší súd uznesením č.k. 15Er/97/2007-12 z 13.01.2010 žiadosti oprávneného o zmenu
exekútora vyhovel a vykonaním exekúcie poveril súdneho exekútora JUDr. Q. E.. Zároveň povinného
zaviazal k náhrade trov pôvodnému súdnemu exekútorovi JUDr. K.. Dňa 13.01.2010 vydal poverenie
pre nového súdneho exekútora JUDr. Q. E.. Proti citovanému uzneseniu vo výroku o trovách konania
podal odvolanie pôvodný súdny exekútor, o ktorom odvolaní rozhodol Krajský súd v Trenčíne uznesením
4CoE/154/2010-31 z 30.04.2010 tak, že prvostupňové uznesenie vo výroku o trovách exekúcie zmenil

tak, že pôvodnému súdnemu exekútorovi priznal právo na trovy exekúcie vo výške 64,78 eur. Nový
exekútor prevzal exekučný spis 18.01.2010, exekúcia nie je dodnes skončená.

V súvislosti s návrhom v konaní 16C/189/2012 z pripojeného spisu 16Er/97/2007 oprávnený
(navrhovateľ), povinný A. Z., Ex 50/07 súd zistil, že návrh na zmenu exekútora v uvedenej exekučnej veci

bola doručená súdu 15.10.2009. Podaním z 22.10.2009 súd vyzval súdneho exekútora na predloženie
exekučného spisu spolu s vyjadrením, či si uplatňuje trovy exekučného konania. V liste doručenom
súdu 03.11.2009 súdny exekútor požiadal o predĺženie lehoty o 30 dní. Následne tunajší súd uznesením
č.k. 16Er/97/2007-16 z 08.02.2010 žiadosti oprávneného o zmenu exekútora vyhovel a vykonaním
exekúciepoverilsúdnehoexekútoraJUDr.Q.E..Zároveňpovinnéhozaviazalknáhradetrovpôvodnému

súdnemu exekútorovi JUDr. K.. Uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 08.04.2010 a v časti
o trovách 24.04.2010. Nový exekútor prevzal exekučný spis 10.05.2010, exekúcia nie je dodnes
skončená.

V súvislosti s návrhom v konaní 16C/193/2012 z pripojeného spisu 16Er/280/2005 oprávnený

(navrhovateľ), povinná Z. N., Ex 174/05 súd zistil, že návrh na zmenu exekútora v uvedenej exekučnej
veci bola doručená súdu 24.09.2010. Podaním z 01.02.2011 súd vyzval súdneho exekútora na
predloženie exekučného spisu spolu s vyjadrením, či si uplatňuje trovy exekučného konania. V liste
doručenom súdu 14.02.2011 súdny exekútor doručil súdu exekučný spis a vyčíslenie trov exekúcie.
Následne tunajší súd uznesením č.k. 16Er/280/2005-20 z 03.03.2011 exekúciu vyhlásil za neprípustnú

a exekúciu zastavil z dôvodu neprijateľných zmluvných podmienok a oprávneného zaviazal nahradiť
pôvodnej súdnej exekútorke JUDr. E. trovy exekúcie vo výške 70,26 eur. Proti citovanému rozhodnutiu
podal odvolanie oprávnený, o ktorom rozhodol Krajský súd v Trenčíne uznesením 4CoE/345/2011-29 z
30.06.2011 tak, že prvostupňové uznesenie v celom rozsahu potvrdil, prvostupňové rozhodnutie potom
nadobudlo právoplatnosť 24.08.2011.

V súvislosti s návrhom v konaní 16C/205/2012 z pripojeného spisu 15Er/1710/2005 oprávnený
(navrhovateľ), povinná P. A., Ex 1182/05 súd zistil, že návrh na zmenu exekútora v uvedenej exekučnej
veci bola doručená súdu 24.09.2010. Podaním z 20.10.2010 súd vyzval súdneho exekútora na
predloženie exekučného spisu spolu s vyjadrením, či si uplatňuje trovy exekučného konania. Následne

tunajší súd uznesením č.k. 15Er/1710/2005-10 z 04.03.2011 žiadosti oprávneného o zmenu exekútora
vyhovel a vykonaním exekúcie poveril súdneho exekútora JUDr. Q. E.. Uvedené rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť 11.04.2011. Súd následne podaním z 04.03.2011 opätovne vyzval pôvodného súdneho
exekútora na predloženie exekučného spisu za účelom jeho doručenia novému exekútorovi, následne
ho vyzval na uvedené i výzvou z 07.06.2011.

V súvislosti s návrhom v konaní 16C/209/2012 z pripojeného spisu 15Er/720/2007 oprávnený
(navrhovateľ), povinná B. D., Ex 997/07 súd zistil, že návrh na zmenu exekútora v uvedenej exekučnej
veci bola doručená súdu 15.10.2009. Podaním z 21.10.2009 súd vyzval súdneho exekútora na
predloženie exekučného spisu spolu s vyjadrením, či si uplatňuje trovy exekučného konania. Súdny

exekútor doručil žiadaný exekučný spis tunajšiemu súdu 11.12.2009. Následne tunajší súd podaním z
01.02.2010 opätovne vyzval súdneho exekútora na špecifikáciu trov exekúcie, ktorú špecifikáciu súdny
exekútor doručil súdu 19.02.2010. Dňa 24.05.2010 dourčil súdu oprávnený žiadosť o informáciu o stave
konania. Následne tunajší súdu uznesením č.k. 15Er/720/2007-17 z 27.05.2010 žiadosti oprávnenéhoo zmenu exekútora vyhovel a vykonaním exekúcie poveril súdneho exekútora JUDr. Q. E.. Uvedené
rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 02.06.2010. Exekučný spis bol doručený novému exekútorovi
02.06.2010.

V súvislosti s návrhom v konaní 16C/214/2012 z ftc. pripojeného spisu 15Er/1761/2005 oprávnený
(navrhovateľ), povinný Z. C., Ex 1285/05 súd zistil, že návrh na zmenu exekútora v uvedenej exekučnej
veci bola doručená súdu 24.09.2010. Podaním z 20.10.2010 súd vyzval súdneho exekútora na
predloženie exekučného spisu spolu s vyjadrením, či si uplatňuje trovy exekučného konania. Následne

tunajší súd uznesením č.k. 15Er/1761/2005-10 z 16.04.2012 žiadosti oprávneného o zmenu exekútora
vyhovel a vykonaním exekúcie poveril súdneho exekútora JUDr. Q. E.. Uvedené rozhodnutie zatiaľ
nenadobudlo právoplatnosť z dôvodu šetrenia neznámeho pobytu povinného.

Okresný súd vec právne posúdil podľa § 3 ods. 1 písm. d/ zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za
škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení do 31.12.2012, § 4

ods. 1 písm. a/ bod 1. Zákona č. 514/2003 Z.z., § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. v znení platnom do
31.12.2012, § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. v znení platnom od 31.12.2012, § 16 ods. 1 zákona č.
514/2003 Z.z., § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z..

Vychádzajúc z uvedeného skutkového stavu a právneho posúdenia veci prijal okresný súd tieto závery:

Vovšetkých podanýchnávrhochsanavrhovateľdomáhanáhradyškodyanemajetkovejujmyvdôsledku
nesprávneho úradného postupu Okresného súdu Prievidza v jednotlivých exekučných konaniach.
Pokiaľ ide o odporcom namietané nedostatky návrhov na začatie konania, súd konštatuje, že návrhy
navrhovateľa v zmysle § 79 ods. 1 O.s.p. majú všetky náležitosti návrhu na začatie konania, pričom

neoznačenie spisových značiek exekučných konaní, v ktorých malo dôjsť k nesprávnemu úradnému
postupu zo strany exekučného súdu, nie je podľa názoru súdu takou vadou návrhu, ktorá by bránila
súdu vo veci ďalej konať, i keď súd plne prisvedčuje argumentácii odporcu, že navrhovateľ by mal
jasným spôsobom identifikovať súdne konanie, v ktorom mu mala byť spôsobená škoda, o to zvlášť, že
v namietanom súdnom konaní bol účastníkom konania. V zmysle § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z.

nárok na náhradu škody spôsobenej aj nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne
prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku s príslušným
orgánom. Navrhovateľ v prejednávanej veci v návrhoch poskytol súdu len tvrdenie, že v každej veci
podal žiadosť o predbežné prerokovanie nároku, na ktorú odporca nereagoval pozitívne. Pokiaľ navrhol
vykonať dôkaz, a to vyžiadať od odporcu príslušný spis, ktorý sa týka podanej žiadosti o prerokovanie

nároku, súd tento dôkaz nevykonal, keďže odporca vo svojom vyjadrení zo dňa 18.03.2013 nepoprel,
že navrhovateľ mu takéto žiadosti predložil, pričom prvé žiadosti mu boli doručené dňa 23.04.2012.
Z vyjadrenia odporcu tiež vyplynulo, že navrhovateľ mu neposkytol ani napriek opakovaným výzvam
v rámci predbežného prerokovania požadovanú súčinnosť, potrebnú pre prerokovanie jeho nároku,
čím bol proces predbežného prerokovania fakticky zmarený. Keďže požadované údaje k žiadosti o

predbežnéprerokovanienavrhovateľnedoplnil,nepovažujeMSSRakoorgánpríslušnýna prerokovanie
žiadosti nárok navrhovateľa za predbežne prerokovaný. Za tohto stavu, keď navrhovateľ tvrdil, že
žiadosti o predbežné prerokovanie nároku podal a odporca potvrdil, že navrhovateľ takéto žiadosti na
ministerstvo doručil, súd uzavrel, že žiadosti o predbežné prerokovanie navrhovateľom boli podané
v deň 23.04.2012 až 25.09.2012, nárok bol uplatnený na základe žiadostí o predbežné prerokovanie

nároku, a to vo všetkých predmetných konaniach a s ohľadom na skutočnosť, že nárok navrhovateľa
uspokojený nebol v lehote do šiestich mesiacov odo dňa prijatia všetkých žiadostí, súd považoval
podmienku predbežného prerokovania nároku za splnenú. Súd nevidel v podaní predmetných návrhov
pred uplynutím šesťmesačnej lehoty prekážku v súdnych konaniach o nárokoch navrhovateľa, pretože
uvedená šesťmesačná lehota uplynula dňa 23.10.2012 a v nasledujúcich dňoch a je zrejmé, že k

uspokojeniu nároku navrhovateľa nedošlo. Vychádzajúc z právnej úpravy § 15 ods. 1 a § 16 ods. 1
citovaného zákona platného do 31.12.2012 nemožno i v takomto prípade uprieť navrhovateľovi právo
obrátiť sa na súd s nárokom na náhradu škody. Zákon podľa tejto úpravy nespájal s nedostatkami
žiadosti o predbežné prerokovanie nároku a neposkytnutím následnej súčinnosti žiadateľa dôsledok
zániku nároku na náhradu škody.

Podľa právnej úpravy platnej v čase tvrdeného nesprávneho úradného postupu súdu a vzniku
škody sa za nesprávny úradný postup považuje porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci privýkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom
chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Právo na náhradu škody pritom má len
ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda. V zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. musia byť pre

naplnenie zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú orgánom verejnej moci pri výkone verejnej moci
splnené všeobecné podmienky, a to nezákonné rozhodnutie, resp. nesprávny úradný postup, vznik
škody, príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným postupom a
vzniknutou škodou. Navrhovateľ ani v jednom uplatňovanom nároku nepreukázal splnenie ani jedného
zo zákonných predpokladov zodpovednostného právneho vzťahu. Takmer vo všetkých návrhoch

navrhovateľ nesprávny úradný postup Okresného súdu Prievidza vidí v bezdôvodnej nečinnosti
exekučného súdu, ktorý nerozhodol o konkrétnom podaní v zákonnej lehote, konal nesústredene a so
zbytočnými prieťahmi, resp. vydal nesprávne rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia.
V prvom rade súd udáva, že navrhovateľ mal možnosť domáhať sa ochrany svojho práva na súdnu
ochranu, práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov využitím inštitútu ústavnej sťažnosti v
súlade s § 127 ods. 1 Ústavy SR. Otázku, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, je kompetentný preskúmať len ústavný súd, ktorý ju
v súlade so svojou ustálenou judikatúrou preskúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého
jednotlivého prípadu najmä z pohľadu troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka a
postup súdu. Súdne a tým i exekučné konanie nie je kompetentný preskúmavať súd v konaní o náhradu
škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z., ale len Ústavný súd SR na podklade ústavnej sťažnosti, resp.

predsedasúdunapodkladesťažnostinaprieťahy.Opačnývýkladbyznamenal,žebyexistovaloniekoľko
orgánov, ktoré by boli oprávnené v tom istom čase preskúmavať postup toho istého súdu z hľadiska
vzniku zbytočných prieťahov. Pokiaľ by súd konajúci o náhrade škody mohol hodnotiť postup iného súdu
z hľadiska existencie zbytočných prieťahov, znamenalo by to absurdný záver, keďže všeobecné súdy
by preskúmavali postup iných všeobecných súdov, pričom uvedené by mohlo smerovať aj k porušeniu

inštančného princípu v súdnictve. Vecne príslušné pre rozhodovanie sporov o náhradu škody sú v
prvom stupni zásadne okresné súdy, avšak súdy, ktoré môžu porušiť právo na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov, môžu byť aj súdy vyššieho stupňa - krajské súdy, NS SR. V prípade, ak by sa
zbytočných prieťahov dopustil, napr. NS SR, poškodený subjekt by sa mal obrátiť na okresný súd,
aby konštatoval, že jeho nadriadený orgán sa dopustil zbytočných prieťahov. Postup súdu vyššieho

stupňa by bol v takomto prípade preskúmavaný súdom nižšieho stupňa, čo je zjavne absurdné a
len potvrdzuje, že konštatovať existenciu prieťahov v súdnom konaní je oprávnený Ústavný súd SR.
Uvedené uvádza aj dôvodová správa k novele zákona č. 514/2003 Z.z. vykonaná zákonom č. 412/2012
Z.z. s účinnosťou od 01.01.2013. I keď súd v predmetnom konaní vzhľadom na tvrdený okamih
spôsobenia škody, postupuje podľa znenia zákona účinného do 31.12.2012 zastáva názor, že v

zmysle § 9 ods. 1citovaného zákona, je dôležité pri skúmaní existencie nesprávneho úradného postupu
a porušenia povinnosti urobiť určitý úkon v ustanovenej lehote, pri skúmaní nečinnosti orgánu verejnej
mociaskúmanízbytočnýchprieťahovvkonaníaleboinéhozásahuvychádzaťzhoreuvedenýchzáverov,
pretože i samotná súdna prax v tejto oblasti vyvolala potrebu uviesť výslovne do právnej úpravy
možnosť vychádzať v takýchto konaniach o náhradu škody len z výsledkov vybavenia sťažnosti na

prieťahy konaní, prípadne žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného
rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní v tomto smere, právoplatného rozhodnutia ES pre ľudské
práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo
z právoplatného rozhodnutia ÚS SR o ústavnej sťažnosti, ktorým ÚS SR konštatoval, že sa porušilo
právonaprerokovanievecibezzbytočnýchprieťahov(viďznenie§ 9citovanéhozákonasúčinnosťouod

1.1.2013). Uvedené je dôležité nielen z pohľadu kompetencie príslušného orgánu posudzovať prieťahy
konaní, resp. porušenia ústavného práva, ale i z pohľadu splnenia si všeobecnej preventívnej povinnosti
podľa § 415 Občianskeho zákonníka, keďže si navrhovateľ nepočínal tak, aby nedošlo ku škode na
majetku (napríklad vo veci Nálezu ÚS SR III. ÚS 69/2011 z 03.05.2011 ústavný súd konštatoval, že
účastník konania, ktorý počas tvrdenej nečinnosti súdu neprejaví navonok svoju nespokojnosť s jeho

postupom, postupuje v rozpore so zásadou vigilantibus iura (každý nech si stráži svoje práva), čo
možno pripísať iba na ťarchu účastníka. I keď predmetom konania o nárokoch navrhovateľa je skúmanie
nesprávneho úradného postupu súdu a s tým vzniknutú majetkovú škodu alebo nemajetkovú ujmu, súd
považuje za správne poukazovať i na rozhodnutia ÚS SR, pretože v konaniach pred ústavným súdom,
kdesaposudzujeporušenieprávanaprerokovanievecibezzbytočnýchprieťahovsavpodstateskúmajú

a vyhodnocujú tie isté okolnosti, ako je zákonná lehota na rozhodnutie, ostatné okolnosti prípadu, úkony
súdu, úkony účastníka konania, zložitosť veci a podobne. Preto súd poukazuje napríklad na rozhodnutie
ÚS SR napr. vo veci I.ÚS 16/02, kde sa okrem iného konštatuje, že pri posúdení či došlo alebo nedošlo
k porušeniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, ústavný súd prihliada síce na lehoty,ktoré sú uvedené v ústave alebo v zákone, ale ich nedodržanie nepovažuje automaticky za porušenie
uvedeného základného práva, pretože aj v týchto prípadoch sú rozhodujúce všetky okolnosti danej veci.
I keď v danej veci išlo o nedodržanie lehoty na rozhodnutie vo veci samej, ústavný súd prihliadol na

jednotlivéúkonysúdu,osobitosťkonania,navyhotovenierozsudku,ktorýobsahovalpodrobnúskutkovú,
právnu analýzu súdenej veci vrátane odvolania sa na príslušnú judikatúru NS SR, ÚS SR a podobne.

V tejto súvislosti súd udáva, že i keď v niektorých exekučných konaniach nebol urobený úkon alebo
vydané rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote (§ 9 ods. 1 citovaného zákona), nemožno

bez zohľadnenia ďalších okolností veci konštatovať, že došlo k nesprávnemu úradnému postupu. I
keď by takýto nesprávny úradný postup súdu bol daný, navrhovateľ vôbec nepreukázal vznik škody
alebo nemajetkovej ujmy priamo vyvolanej týmto nesprávnym úradným postupom. Je potrebné
vo všeobecnosti uviesť, že v niektorých exekučných konaniach bola dĺžka konania ovplyvnená
aj správaním navrhovateľa a súdneho exekútora, ktorí na opakované výzvy súdu nereagovali,
dokonca súdny exekútor odmietol vyzvať oprávneného postupom podľa § 40 Exekučného poriadku na

predloženie súdom žiadaných písomností. Takýto postoj je prejavom nedostatočného záujmu účastníka
konania o odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa účastník mohol nachádzať a rozhodnutie súdu
bolo preto ovplyvnené aj procesnou pasivitou oprávneného, teda v tomto konaní navrhovateľa (viď napr.
Nález ÚS SR I.ÚS 41/02 z 25.06.2003).

V prvom rade preto súd skúmal, či navrhovateľ podal v predmetných exekučných konaniach sťažnosť
predsedovi súdu na prieťahy v konaní v snahe docieliť urýchlené rozhodnutie vo veci. Bolo zistené, že
vo vyššie uvedených exekučných veciach navrhovateľ podal sťažnosť iba vo veci 15Er/1761/2005 (súvis
s konaním 16C/214/2012) v podaní z 20.03.2012, ktorá sťažnosť bola predsedom súdu posúdená ako
opodstatnená, odpoveď pod Spr 461/2012 v liste zo dňa 16.04.2012. Predsedom súdu boli konštatované

prieťahy v uvedenom konaní, čo bolo spôsobené zaťaženosťou exekučného oddelenia a snahou
vybavovať veci efektívne (rozhodnúť o návrhu a postúpiť exekučný spis súčasne). Rovnako nemal
súd preukázané, že by navrhovateľ uplatnil svoje právo podaním sťažnosti Ústavnému súdu SR pre
porušenie základného práva na súdnu ochranu, práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov,
práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, práva vlastniť majetok a práva na ochranu majetku

a podobne. Pokiaľ sa navrhovateľ na Ústavný súd s takýmito sťažnosťami obrátil, boli tieto sťažnosti
odmietnuté z dôvodu nedostatku zákonom predpísaných náležitostí podania sťažovateľa, ako bolo
neuvedenie spisových značiek, pod ktorými sa namietané konania viedli, nedoručenie písomných
podkladov - príloh a podobne. Okrem iného Ústavný súd SR vo viacerých rozhodnutiach konštatoval, že
ústavný súd nemôže nahradzovať úkony právnej služby, ktoré je povinný vykonať advokát tak, aby také

úkony boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie konanie
(len príkladmo napr. II.ÚS 211/2012 z 03.07.2012, IV.ÚS 374/2012 z 09.08.2012). Je teda zrejmé, že
navrhovateľ v predmetných konaniach neurobil žiadne úkony, ktoré by viedli k snahe docieliť urýchlené
konanie vo veci. V niektorých veciach podal oprávnený žiadosť o informáciu o stave konania namiesto
toho, aby reagoval na výzvu súdu predložiť žiadané listiny.

Ďalej súd pre všetky prejednávané veci udáva, že navrhovateľ uplatňuje svoj nárok na náhradu škody
s poukazom na exekučné konania, v ktorých navrhol vykonať exekúciu alebo viedol exekúciu na svoj
návrh na podklade exekučného titulu, a to vo väčšine prípadov rozhodcovského rozsudku, ktorý bol
v mnohých súdnych rozhodnutiach prvostupňových ako i odvolacích súdov a nakoniec i súdu NS SR

(napríklad uznesenie NS SR 3Cdo/146/2011 z 13.10.2011) vyhodnotený ako nezákonný exekučný
titul, tzv. nulitné rozhodnutie, ktoré nikdy účinky vykonateľného rozhodnutia nemalo, nikdy platne
nepriznalo navrhovateľovi žiadne plnenie práve z dôvodu neplatnosti rozhodcovskej doložky, ktorú má
navrhovateľ vo všetkých úverových zmluvách upravenú identicky. V takýchto exekučných konaniach s
prihliadnutím na oprávneným predkladané exekučné tituly preto nemohol vzniknúť nesprávny úradný

postup, v príčinnej súvislosti s ktorým by navrhovateľovi mohla vzniknúť škoda alebo nemajetková
ujma. Pokiaľ tvrdí navrhovateľ, že v období nečinnosti súdu mu vznikla škoda ako náklady
na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnancov, na udržanie a správu
informačného systému, administráciu listín a komunikáciu s pôvodným súdnym exekútorom, ďalej
na administratívne spracovanie textov urgencií súdu, na publikačné výdaje spojené s urgenciami

na poštovné a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a kontrolou stavu konania, toto svoje
tvrdenie ničím nepreukázal. Je zrejmé, že pokiaľ navrhovateľ spravuje svoje vymáhané pohľadávky v
informačnom systéme, náklady na tento systém si musí pokryť sám, tieto náklady nemôžu byť zvýšené
v dôsledku prípadného oneskoreného rozhodnutia súdu. Ani prípadné podanie žiadosti o informáciu ostavekonania,podaniesťažnosti,ktorépodávalvoväčšineprípadovakohromadnéžiadostioinformáciu
o stave konania a sťažnosti bez uvedenia čísiel súdnych exekučných spisov, nemohlo vyvolať u
navrhovateľa náklady v každej jednotlivej veci tak, ako tvrdí. Preto tvrdenie navrhovateľa o možnej

škode je len hypotetické, účelové a ničím nepodložené o to viac, že informačný systém navrhovateľa
neposkytuje zrejme navrhovateľovi ani základnú informáciu pre súd, a to číslo exekučného konania,
pod ktorým sa na súde namietané exekučné konanie viedlo.

Vo veciach podaných návrhov navrhovateľa (označených v návrhu ako „ISTINA RS“) namietal

navrhovateľ nesprávny úradný postup súdu, ktorý mal spočívať jednak v rozhodnutí o žiadosti o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie po zákonnej lehote, a to zamietnutím žiadosti o udelenie
poverenia z dôvodu neuznania rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu. Tvrdil, že exekučný
súdzasahujúcdoskutkovýchaprávnychtvrdeníobsiahnutýchvrozhodcovskomrozsudkusapostavildo
pozície orgánu vykonávajúceho komplexné preskúmanie exekučného titulu, pričom nebol ani legitímne
schopný k vykonávaniu takýchto úkonov. Súd vytvoril stav reálnej nevymožiteľnosti istiny a príslušenstva

založením prekážky veci rozhodnutej. Na jednej strane existuje relevantný exekučný titul - rozsudok
rozhodcovského súdu, ktorý už nie je možné zrušiť a je z pohľadu exekučného súdu materiálne
nevykonateľný a na druhej strane nie je možné iniciovať občianske súdne konanie a požadovať súdnu
ochranu na zaplatenie istiny s príslušenstvom, pretože existenciou rozsudku rozhodcovského súdu je
vytvorená prekážka veci rozhodnutej.

Keďže v danom prípade vo vyššie uvedených preskúmavaných exekučných veciach, v súvislosti s
návrhmi označenými navrhovateľom ISTINA RS nedošlo k uplynutiu 15 dňovej lehoty od doručenia
žiadosti o udelenie poverenia pred dňom 23.04.2009, súd sa vznesenou námietkou premlčania zo strany
odporcu nezaoberal, keďže nebola vznesená pre preskúmavané exekučné veci.

Podľa § 45 ods. 1, 2 zákona o rozhodcovskom konaní (zákon č. 244/2002 Z.z.) súd príslušný na výkon
rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému
bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie
zastaví okrem iného i z dôvodu ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania
na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

Súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo
exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm.
b/ alebo c/.

Vychádzajúc zo skutkových tvrdení navrhovateľa v jednotlivých konaniach tak ako súd uviedol vyššie
a bližšie odôvodní v nasledujúcom texte, s poukazom na citované ustanovenia zákona č. 244/2002
Z.z. o rozhodcovskom konaní v spojitosti s § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, súd nepovažoval návrhy
navrhovateľ za dôvodné. V tejto súvislosti súd dáva do pozornosti výklad pojmu nesprávneho úradného
postupu, ktorý uviedol NS SR vo svojom rozsudku 4Cdo/24/2004, uverejnený pod publikačným

č. Rc 23/2011, podľa ktorého pojem nesprávny úradný postup nemá legálnu definíciu, v súlade
s rozhodovacou praxou súdov ho možno vymedziť ako porušenie právnou normou ustanoveného
predpísaného postupu štátneho orgánu, resp. porušenie účelu postupu štátneho orgánu, ktorý - či už
súvisí s rozhodovacou činnosti štátneho orgánu alebo s ňou nesúvisí, nenašiel svoj bezprostredný výraz
vo vydanom rozhodnutí. Z uvedeného teda vyplýva, že postup súdu zahrňujúci právne posúdenie veci,

skutočnosť, že súd je oprávnený v exekučnom konaní preskúmavať exekučný titul, na tento účel zistiť
skutkový stav, vybrať, aplikovať zvolený právny predpis na skutkový stav, ktorý následne nájde výraz vo
vydanom rozhodnutí, nemožno považovať za nesprávny úradný postup na účely zákona č. 514/2003
Z.z. a zodpovednosť štátu za takýto nesprávny úradný postup je vylúčená. Už vôbec neprichádza do
úvahy zodpovednosť za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím, pretože ani jedno rozhodnutie

z tohto druhu nebolo zrušené pre nezákonnosť. Navrhovateľ sa však svojho práva na náhradu škody
z titulu nezákonného rozhodnutia ani nedovoláva. Oprávnenie a zároveň povinnosť exekučného súdu
skúmať exekučný titul - rozsudok rozhodcovského súdu pred udelením poverenia vyplýva nielen z
horecitovaných zákonných ustanovení, ale i z takmer jednotnej a dlhodobej súdnej praxe, podporovanej
i rozsudkami Súdneho dvora Európskej únie, a to najmä vo veci Asturcom Telecomunicaciones SL

proti Cristina Rodríguez Nogueira (C-40/08), ktorý rozhodol pri riešení prejudiciálnej otázky v súvislosti
so spotrebiteľskými zmluvami o otázke právomoci vnútroštátneho súdu v tom zmysle, že súd môže
ex offo preskúmať nekalú povahu rozhodcovskej doložky v prípade právoplatného rozhodcovského
rozsudku vydaného bez účasti spotrebiteľa v takom rozsahu, v akom mu to umožňujú vnútroštátneprocesné pravidlá v rámci obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. V takomto prípade
prináleží vnútroštátnemu súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho podľa daného vnútroštátneho práva
vyplývajú, s cieľom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol uvedenou doložkou viazaný. Súd len príkladmo

dáva do pozornosti ďalej i uznesenie NS SR sp.zn. 3Cdo/146/2011 zo dňa 13.10.2011, uverejnené
pod Rc 46/2012, kde právna veta znie: „Pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za
exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať,
či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Ak nedošlo k uzavretiu
rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol

vydať rozhodcovský rozsudok. Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s
právomocouprejednaťdanýspor,niejeexekučnýsúdviazanýtým,akotútootázkuvyriešilrozhodcovský
súd. Exekučný súd je povinný zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie
exekúcie, ak už pri postupe podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyjde najavo existencia relevantnej
okolnosti, so zreteľom na ktorú je nútený výkon rozhodnutia neprípustný“. V zmysle uvedeného
rozhodnutia je správnosť postupu exekučného súdu, ktorý „vstupuje“ do rozsudku rozhodcovského súdu

a posudzuje platné uzavretie rozhodcovskej doložky potvrdená, pričom súd udáva, že i pred vydaním
tohto uznesenia NS SR bola súdna prax v exekučných konaniach v tomto smere takmer jednotne
ustálená. Súd však uvádza, že NS SR v citovanom rozhodnutí uvádza i záver, že keby súd akceptoval
vykonateľnosť rozhodnutia vydaného tým, kto na to nemal právomoc, išlo by o akceptáciu rozhodnutia
nevykonateľného, majúceho účinky paaktu. Preto je podľa názoru súdu nesprávny názor navrhovateľa,

že vydaný rozhodcovský rozsudok tvorí prekážku veci rozhodnutej, pretože rozhodcovský rozsudok
ako tzv. paakt, nikdy nemal účinky právoplatného a vykonateľného rozsudku (viď i ÚS IV. 78/2011).
Právna teória definuje tzv. ničotný akt /paakt/ i v tých prípadoch, keď vydal akt niekto, kto k tomu
nemal právomoc. Ničotný akt nemá účinky právneho aktu, môže však mať účinky obdobné ako neplatný
právny úkon, t.z. môže zakladať záväzok toho, kto ničotný akt vydal k náhrade škody voči tomu, kto

bol v dobrej viere, že ide o právny akt štátneho orgánu. Na podporu toho záveru súd poukazuje na
§ 106 ods. 1 O.s.p., v ktorom je upravený postup súdu na prejednanie veci aj vtedy, ak sa zistí, že
vec nemôže byť podľa práva SR podrobená rozhodcovskej zmluve, alebo že rozhodcovská zmluva je
neplatná. Pokiaľ teda rozhodcovská zmluva alebo doložka je neplatná, nebráni to veriteľovi uplatňovať
svoje právo na súde bez hrozby prekážky veci rozsúdenej v prípade vydania rozhodcovskom rozsudku

(v opačnom prípade by sa pripustil stav, že „hocikto“, kto nemal akékoľvek oprávnenie a rozhodol vec
rozhodcovským rozsudkom, pričom na takýto rozsudok by sa hľadelo ako právoplatné a vykonateľné
rozhodnutie,sícenepoužiteľnépreexekučnékonania,avšak platnezaväzujúce kurčitémuplneniu,čoje
neprípustné).NSSRpripustilmožnosťexekučného súduskúmaťmateriálnusprávnosťrozhodcovského
rozsudku z hľadísk uvedených v § 45 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní a následne

exekúciu zastaviť ďalej aj v uznesení sp. zn. 5Cdo/291/2010 z 29.03.2011. I z rozhodovacej činnosti
ÚS SR - uznesenie IV.ÚS 60/2011 zo dňa 03.03.2011, v ktorom Ústavný súd SR odmietol sťažnosť
práve navrhovateľa v súvislosti postupom OS Prievidza vo veci 16Er/2085/2009, v ktorom bola žiadosť
o udelenie poverenia zamietnutá, keď uviedol, že pokiaľ je podmienka existencie vnútroštátneho práva
prikazujúceho za určitých okolností prieskum materiálnej stránky rozhodcovského rozsudku v rámci

rozhodovania o návrhu na výkon rozhodcovského rozsudku splnená (§ 45 zákona o rozhodcovskom
konaní/), potom postup všeobecného súdu, ktorý z toho vyvodí dôsledky vyplývajúce zo slovenského
právneho poriadku, je legitímny.

V zmysle uvedeného sú potom tvrdenia navrhovateľa o nesprávnom úradnom postupe súdu vo

všetkých uplatnených nárokoch neopodstatnené, preto navrhovateľovi nemohla za žiadnych okolností
vzniknúť tvrdená materiálna škoda, resp. nemateriálna ujma. Pokiaľ exekučný súd dôsledne a precízne
posudzoval platnosť rozhodcovskej zmluvy, resp. rozhodcovskej doložky a vyvodil právny záver, že
táto rozhodcovská doložka je neplatná, rozhodcovský súd nemal teda oprávnenie vec prejednať a
rozhodnúť rozsudkom, bol tento jeho postup tak ako súd vysvetlil vyššie legitímny. Uvedené platí i pre

prípady, keď súd zamietol žiadosť o udelenie poverenia z dôvodu neplatnosti dohody o vyplnení zmenky,
na základe ktorej rozhodcovský súd priznal plnenie v rozhodcovskom rozsudku. Pokiaľ navrhovateľ
predkladal na vykonanie exekúcie exekučný titul, ktorý jeho pričinením bol vydaný orgánom, ktorý na to
nemal oprávnenie (rozhodcovské doložky si oprávnený vopred pripravil vo Všeobecných obchodných
podmienkach k zmluve o úvere), alebo z dôvodu prisúdenia plnenia v rozpore so zákonom, nemôže

sa teraz odvolávať na nemožnosť ďalšieho uplatnenia svojho práva zo zmlúv o úvere pred súdom v
dôsledku veci rozsúdenej. Tento stav zapríčinil jedine oprávnený a pokiaľ mu vznikla škoda alebo
nemajetková ujma, zodpovedá si za ňu sám. Okrem toho je potrebné zdôrazniť, že exekučné
súdy oprávnenému (navrhovateľovi) zamietali žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúciena základe predkladaných rozhodcovských rozsudkov už od roku 2009, preto nemohol odôvodnene
očakávať aj v nasledujúcich rokoch, že súd bude na základe obdobných exekučných titulov exekúciu
pripúšťať a vydávať poverenia na vykonanie exekúcie. Oprávnený pritom neustále predkladal tieto

exekučné tituly na vykonanie exekúcie napriek už dlhšiu dobu ustálenej súdnej praxi. Pre úplnosť sa
však súd zaoberá v každom jednotlivom konaní tvrdeniami navrhovateľa o nečinnosti súdu.

Vo veci pod spis. zn. 16C/155/2012 (vec sa týka konania 15Er 274/2011 ) navrhovateľ tvrdí, že konanie
začalo dňa 18.01.2011, pričom súd rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia až 07.03.2011, pričom

k rozhodnutiu došlo po uplynutí zákonom stanovenej lehoty a súd bol v omeškaní viac ako 48 dní.
Tieto skutkové tvrdenia navrhovateľa sú nepravdivé. V súvislosti s návrhom v konaní 16C/155/2012
z pripojeného spisu tun. súdu 15Er/274/2011 oprávnený (navrhovateľ), povinná A. C., č.k. Ex 918/11
súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola súdu doručená 07.02.2011. Súd
uznesením č.k. 15Er/274/2011-10 z 21.02.2011 žiadosť súdneho exekútora v celom rozsahu zamietol
z dôvodu neplatnej rozhodcovskej doložky, uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 15.03.2011,

následne súd uznesením 15Er/274/2011-11 z 02.05.2011 exekučné konanie v celom rozsahu zastavil,
uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 21.05.2011.

Vo veci pod spis. zn. 16C/190/2012 (vec sa týka konania 16Er/2510/2011) navrhovateľ tvrdí, že konanie
začalo dňa 24.08.2009, pričom súd rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia až 16.08.2010, pričom k

rozhodnutiu došlo po uplynutí zákonom stanovenej lehoty a súd bol v omeškaní viac ako 357 dní. Tieto
skutkové tvrdenia navrhovateľa sú nepravdivé. V súvislosti s návrhom v konaní 16C/190/2012, z ftc.
pripojeného spisu tun. súdu 16Er/2510/2011 oprávnený (navrhovateľ), povinný F. N., č.k. Ex 8287/11
súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola súdu doručená 03.08.2011. Súd
uznesením č.k. 16Er/2510/2011-10 z 11.08.2011 žiadosť súdneho exekútora v celom rozsahu zamietol

z dôvodu neplatnej rozhodcovskej doložky, uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 07.09.2011,
následne súd uznesením 16Er/2510/2011-11 z 13.10.2011 exekučné konanie v celom rozsahu zastavil,
uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 05.11.2011.

Vo veci pod spis. zn. 16C/203/2012 (vec sa týka konania 16Er/2498/2011) navrhovateľ tvrdí, že konanie

začalo dňa 23.03.2010, pričom súd rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia až 18.11.2010, pričom
k rozhodnutiu došlo po uplynutí zákonom stanovenej lehoty a súd bol v omeškaní viac ako 240 dní.
Tieto skutkové tvrdenia navrhovateľa sú nepravdivé. V súvislosti s návrhom v konaní 16C/203/2012, z
pripojeného spisu tun. súdu 16Er/2498/2011, oprávnený (navrhovateľ), povinná B. S., č.k. Ex 12625/11
súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola súdu doručená 03.08.2011. Súd

uznesením č.k. 16Er/2498/2011-10 z 12.08.2011 žiadosť súdneho exekútora v celom rozsahu zamietol
z dôvodu neplatnej rozhodcovskej doložky, uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 21.09.2011,
následne súd uznesením 16Er/2498/2011-21 z 02.12.2011 exekučné konanie v celom rozsahu zastavil,
uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 15.12.2011.

Vo veci pod spis. zn. 16C/225/2012 (vec sa týka konania 15Er 104/2011) navrhovateľ tvrdí, že konanie
začalo dňa 14.12.2010, pričom súd rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia až 21.02.2011, pričom
k rozhodnutiu došlo po uplynutí zákonom stanovenej lehoty a súd bol v omeškaní viac ako 69 dní.
Tieto skutkové tvrdenia navrhovateľa sú nepravdivé. V súvislosti s návrhom v konaní 16C/225/2012, z
pripojeného spisu tun. súdu 15Er/104/2011 oprávnený (navrhovateľ), povinná B. N., č.k. Ex 18492/10

súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola súdu doručená 20.01.2011. Súd
uznesením č.k. 15Er/104/2011-10 z 31.01.2011 žiadosť súdneho exekútora v celom rozsahu zamietol
z dôvodu neplatne uzavretej dohody o vyplnení zmenky. Proti citovanému uzneseniu podal odvolanie
oprávnený, o ktorom rozhodol Krajský súd v Trenčíne uznesením 4CoE/332/2011-21 z 28.12.2011 tak,
žeuzneseniesúduprvéhostupňavcelomrozsahupotvrdil,pričomvodôvodnenícitovanéhorozhodnutia

uviedol, že sa plne stotožňuje i s konštatovaním súdu prvého stupňa, že dohoda o vyplnení zmenky je
neprijateľná zmluvná podmienka. Tunajší súd uznesením č.k. 15Er/104/2011-32 z 22.03.2012 exekučné
konanie zastavil. Uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 13.04.2012.

Vo veci pod spis. zn. 16C/226/2012 (vec sa týka konania 16Er 164/2011) navrhovateľ tvrdí, že konanie

začalo dňa 04.01.2011, pričom súd rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia až 24.02.2011, pričom
k rozhodnutiu došlo po uplynutí zákonom stanovenej lehoty a súd bol v omeškaní viac ako 51 dní.
Tieto skutkové tvrdenia navrhovateľa sú nepravdivé. V súvislosti s návrhom v konaní 16C/226/2012,
z pripojeného spisu tun. súdu 16Er/164/2011, oprávnený (navrhovateľ), povinný P. S., č.k. Ex 162/11súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola súdu doručená 26.01.2011. Súd
uznesením č.k. 16Er/164/2011-10 z 08.02.2011 žiadosť súdneho exekútora v celom rozsahu zamietol
z dôvodu neplatnej rozhodcovskej doložky, uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 19.03.2011,

následne súd uznesením 16Er/164/2011-11 z 10.05.2011 exekučné konanie v celom rozsahu zastavil,
uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 30.05.2011.

Vo veci pod spis. zn. 16C/233/2012 (vec sa týka konania 16Er/2444/2011) navrhovateľ tvrdí, že konanie
začalo dňa 25.05.2011, pričom súd rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia až 19.08.2011, pričom

k rozhodnutiu došlo po uplynutí zákonom stanovenej lehoty a súd bol v omeškaní viac ako 86 dní.
Tieto skutkové tvrdenia navrhovateľa sú nepravdivé. V súvislosti s návrhom v konaní 16C/233/2012, z
pripojeného spisu tun. súdu 16Er/2444/2011, oprávnený (navrhovateľ), povinný Z. O., č.k. Ex 7633/11
súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola súdu doručená 28.07.2011. Súd
uznesením č.k. 16Er/2444/2011-10 z 04.08.2011 žiadosť súdneho exekútora v celom rozsahu zamietol
z dôvodu neplatnej rozhodcovskej doložky. Uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 22.02.2012,

následne súd uznesením 16Er/2444/2011-29 z 21.03.2012 exekučné konanie v celom rozsahu zastavil,
uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 11.04.2012.

Vo veci pod spis. zn. 16C/234/2012 (vec sa týka konania 15Er/90/2011) navrhovateľ tvrdí, že konanie
začalo dňa 30.11.2010, pričom súd rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia až 21.02.2011, pričom

k rozhodnutiu došlo po uplynutí zákonom stanovenej lehoty a súd bol v omeškaní viac ako 83 dní.
Tieto skutkové tvrdenia navrhovateľa sú nepravdivé. V súvislosti s návrhom v konaní 16C/234/2012, z
pripojeného spisu tun. súdu 15Er/90/2011, oprávnený (navrhovateľ), povinná S. C., č.k. Ex 17433/10
súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola súdu doručená 17.01.2011. Súd
uznesením č.k. 15Er/90/2011-10 z 26.01.2011 žiadosť súdneho exekútora v celom rozsahu zamietol z

dôvodu neplatne uzavretej dohody o vyplnení zmenky. Uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť
19.02.2011, následne súd uznesením 15Er/90/2011-11 z 29.04.2011 exekučné konanie v celom rozsahu
zastavil, uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 24.05.2011.

Vo veci pod spis. zn. 16C/242/2012 (vec sa týka konania 16Er/1568/2011) navrhovateľ tvrdí, že konanie

začalo dňa 07.04.2011, pričom súd rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia až 21.06.2011, pričom
k rozhodnutiu došlo po uplynutí zákonom stanovenej lehoty a súd bol v omeškaní viac ako 75 dní.
Tieto skutkové tvrdenia navrhovateľa sú nepravdivé. V súvislosti s návrhom v konaní 16C/242/2012, z
pripojeného spisu tun. súdu 16Er/1568/2011, oprávnený (navrhovateľ), povinný R. E., č.k. Ex 5640/11
súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola súdu doručená 20.05.2011. Súd

uznesením č.k. 16Er/1568/2011-12 z 24.05.2011 žiadosť súdneho exekútora v celom rozsahu zamietol
z dôvodu neplatnej rozhodcovskej doložky. Uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 08.07.2011,
následne súd uznesením 16Er/1568/2011-14 z 18.07.2011 exekučné konanie v celom rozsahu zastavil,
uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 27.07.2011.

Vo veci pod spis. zn. 16C/250/2012 (vec sa týka konania 16Er/2041/2012) navrhovateľ tvrdí, že konanie
začalo dňa 03.05.2012, pričom súd rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia až 11.07.2012, pričom
k rozhodnutiu došlo po uplynutí zákonom stanovenej lehoty a súd bol v omeškaní viac ako 69 dní.
Tieto skutkové tvrdenia navrhovateľa sú nepravdivé. V súvislosti s návrhom v konaní 16C/250/2012, z
pripojeného spisu tun. súdu 16Er/2041/2012, oprávnený (navrhovateľ), povinný Z. D., č.k. Ex 6986/12

súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola súdu doručená 11.06.2012. Súd
uznesením č.k. 16Er/2041/2012-11 z 26.06.2012 žiadosť súdneho exekútora v celom rozsahu zamietol
z dôvodu neplatnej rozhodcovskej doložky. Uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 04.08.2012,
následne súd uznesením 16Er/2041/2012-13 z 30.08.2012 exekučné konanie v celom rozsahu zastavil,
uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 14.09.2012.

Na základe uvedeného je potom potrebné vo všetkých uvedených veciach č.k. 16C/155/2012,
16C/190/2012, 16C/203/2012, 16C/225/2012, 16C/226/2012, 16C/233/2012, 16C/234/2012,
16C/242/2012, 16C/250/2012 uviesť, že vykonaným dokazovaním bolo zistené, že nie sú pravdivé
tvrdenia navrhovateľa, že v tam uvedených jednotlivých exekučných konaniach bol súd bezdôvodne

nečinný, keďže súd zistil, že o žiadosti o udelenie poverenia rozhodol súd v lehote 15 dní od doručenia
žiadosti o udelenie poverenia. Tak, ako súd vysvetlil vyššie, doba na rozhodnutie o zamietnutie žiadosti
v prípade, keď súd zistil nesúlad exekučného titulu so zákonom, neplynula, pričom súd rozhodnutie
vzhľadom na potrebu posudzovať povahu prisúdeného plnenia v rozhodcovskom rozsudku, posudzovaťplatnosť rozhodcovskej doložky a túto vyhodnotiť aj z pohľadu ochrany spotrebiteľa, považuje v danom
prípade za primeranú so záverom, že súd postupoval aj vzhľadom na veľké množstvo exekučných
konaní vyvolaných navrhovateľom s osobitnou rýchlosťou. Okrem toho, že súd nezistil v namietanom

exekučnom konaní žiadny nesprávny úradný postup, navrhovateľ ani nepreukázal existenciu akejkoľvek
škody,ktorábybolavpríčinnejsúvislostistvrdenýmnesprávnymúradnýmpostupom.Exekučnékonanie
bolo následne zastavené. Majetková škoda vyčíslená navrhovateľom v rozsahu istiny a príslušenstva,
teda plnenia, ktoré navrhol vymôcť v exekučnom konaní, v žiadnom prípade nevznikla v dôsledku
postupu súdu, keď exekučný súd tak ako vysvetlil súd vyššie, v súlade so zákonom a rozhodovacou

praxou mohol a aj skúmal materiálnu vykonateľnosť rozsudku rozhodcovského súdu v súlade s §
45 Zákona o rozhodcovskom konaní. Za nevymožiteľnosť pohľadávky v danom exekučnom konaní
si zodpovedá výlučne oprávnený, ktorý v dôsledku zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia zavinil
zastavenie exekučného konania.

Vo veci pod spis. zn. 16C/168/2012 (vec sa týka konania 15Er/1285/2011) navrhovateľ tvrdí, že konanie

začalo dňa 31.03.2011, pričom súd rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia až 07.06.2011, pričom
k rozhodnutiu došlo po uplynutí zákonom stanovenej lehoty a súd bol v omeškaní viac ako 68 dní.
Tieto skutkové tvrdenia navrhovateľa sú nepravdivé. V súvislosti s návrhom v konaní 16C/168/2012, z
pripojeného spisu tun. súdu 15Er/1285/2011 oprávnený (navrhovateľ), povinný E. H., č.k. Ex 5164/11
súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola súdu doručená 29.04.2011. Súd

uznesením č.k. 15Er/1285/2011-10 z 23.05.2011 žiadosť súdneho exekútora v celom rozsahu zamietol
z dôvodu neplatnej rozhodcovskej doložky, uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 23.07.2011,
následne súd uznesením 15Er/1285/2011-12 z 01.08.2011 exekučné konanie v celom rozsahu zastavil,
uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 09.09.2011.

Vo veci pod spis. zn. 16C/173/2012 (vec sa týka konania 15Er/2494/2011) navrhovateľ tvrdí, že konanie
začalo dňa 20.05.2010, pričom súd rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia až 18.11.2010, pričom
k rozhodnutiu došlo po uplynutí zákonom stanovenej lehoty a súd bol v omeškaní viac ako 182 dní.
Tieto skutkové tvrdenia navrhovateľa sú nepravdivé. V súvislosti s návrhom v konaní 16C/173/2012, z
pripojeného spisu tun. súdu 15Er/2494/2011 oprávnený (navrhovateľ), povinná B. T., č.k. Ex 8428/11

súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola súdu doručená 03.08.2011. Súd
uznesením č.k. 15Er/2494/2011-10 z 22.08.2011 žiadosť súdneho exekútora v celom rozsahu zamietol
z dôvodu neplatnej rozhodcovskej doložky, uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 30.09.2011,
následne súd uznesením 15Er/2494/2011-11 z 07.10.2011 exekučné konanie v celom rozsahu zastavil,
uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 29.10.2011.

Vo veci pod spis. zn. 16C/174/2012 (vec sa týka konania 15Er/1121/2010) navrhovateľ tvrdí, že konanie
začalo dňa 16.03.2010, pričom súd rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia až 16.08.2010, pričom
k rozhodnutiu došlo po uplynutí zákonom stanovenej lehoty a súd bol v omeškaní viac ako 153 dní.
Tieto skutkové tvrdenia navrhovateľa sú nepravdivé. V súvislosti s návrhom v konaní 16C/174/2012, z

pripojeného spisu tun. súdu 15Er/1121/2010 oprávnený (navrhovateľ), povinná Z. T., č.k. Ex 2671/10
súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola súdu doručená 26.04.2010.
Súd uznesením č.k. 15Er/1121/2010-10 z 25.05.2010 žiadosť súdneho exekútora v celom rozsahu
zamietol z dôvodu neprijateľných zmluvných podmienok v súvislosti so zmenkou, na základe ktorej
bol vydaný rozhodcovský rozsudok v rozpore so zákonom. Proti citovanému uzneseniu podal odvolanie

oprávnený, o ktorom rozhodol Krajský súd v Trenčíne uznesením 19CoE/317/2010-20 z 16.12.2010
tak, že uznesenie súdu prvého stupňa v celom rozsahu potvrdil, pričom v odôvodnení citovaného
rozhodnutia uviedol, že sa plne stotožňuje i s konštatovaním súdu prvého stupňa v tom smere, že
zmluvné dojednanie, dohoda o vyplnení zmenky je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Tunajší súd
uznesením č.k. 15Er/1121/2010-30 z 28.04.2011 exekučné konanie zastavil. Uvedené rozhodnutie

nadobudlo právoplatnosť 18.05.2011.

Vo veci pod spis. zn. 16C/175/2012 (vec sa týka konania 16Er/2815/2010) navrhovateľ tvrdí, že
konanie začalo dňa 11.08.2010, pričom súd rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia až 30.01.2011,
pričom k rozhodnutiu došlo po uplynutí zákonom stanovenej lehoty a súd bol v omeškaní viac

ako 172 dní. Tieto skutkové tvrdenia navrhovateľa sú nepravdivé. V súvislosti s návrhom v konaní
16C/175/2012 z pripojeného spisu tun. súdu 16Er/2815/2010 (ktorý je pripojený v spise 16C/201/2012)
oprávnený (navrhovateľ), povinný Z. C., Ex 13226/10 súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie bola doručená súdu 20.10.2010. Súd uznesením č.k. 16Er/2815/2010-09 z09.11.2010 žiadosť súdneho exekútora v celom rozsahu zamietol z dôvodu neprijateľných zmluvných
podmienok v súvislosti so zmenkou, na základe ktorej bol vydaný rozhodcovský rozsudok v rozpore
so zákonom, uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 23.12.2010. Proti citovanému rozhodnutiu

podal odvolanie oprávnený, pričom v podaní doručenom súdu 20.01.2011 oprávnený oznámil, že netrvá
na podanom odvolaní, následne Krajský súd v Trenčíne uznesením 16CoE/49/2011-27 z 31.03.2011
odvolacie konanie zastavil, následne tunajší súd uznesením č.k. 16Er/2815/2010-30 z 27.05.2011
exekučné konanie v celom rozsahu zastavil. Uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 22.06.2011.

Vo veci pod spis. zn. 16C/176/2012 (vec sa týka konania 15Er/380/2011) navrhovateľ tvrdí, že konanie
začalo dňa 01.02.2011, pričom súd rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia až 01.04.2011, pričom
k rozhodnutiu došlo po uplynutí zákonom stanovenej lehoty a súd bol v omeškaní viac ako 59 dní.
Tieto skutkové tvrdenia navrhovateľa sú nepravdivé. V súvislosti s návrhom v konaní 16C/176/2012,
z pripojeného spisu tun. súdu 15Er/380/2011 oprávnený (navrhovateľ), povinný R. C., č.k. Ex 1980/11
súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola súdu doručená 18.02.2011. Súd

uznesením č.k. 15Er/380/2011-10 z 09.03.2011 žiadosť súdneho exekútora v celom rozsahu zamietol
z dôvodu neplatnej rozhodcovskej doložky. Proti citovanému uzneseniu podal odvolanie oprávnený, o
ktorom rozhodol Krajský súd v Trenčíne uznesením 4CoE/333/2011-22 z 16.08.2011 tak, že uznesenie
súdu prvého stupňa v celom rozsahu potvrdil, pričom v odôvodnení citovaného rozhodnutia uviedol, že
sa plne stotožňuje i s konštatovaním súdu prvého stupňa v tom smere, že zmluvné dojednanie, dohoda o

vyplnení zmenky je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Tunajší súd uznesením č.k. 15Er/380/2011-54
z 11.04.2013 exekučné konanie zastavil. Uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 09.05.2013.

Vo veci pod spis. zn. 16C/184/2012 (vec sa týka konania 16Er/2170/2010) navrhovateľ tvrdí, že konanie
začalo dňa 13.07.2010, pričom súd rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia až 18.11.2010, pričom

k rozhodnutiu došlo po uplynutí zákonom stanovenej lehoty a súd bol v omeškaní viac ako 128 dní.
Tieto skutkové tvrdenia navrhovateľa sú nepravdivé. V súvislosti s návrhom v konaní 16C/184/2012, z
pripojeného spisu tun. súdu 16Er/2170/2010 oprávnený (navrhovateľ), povinný N. I., č.k. Ex 8983/10
súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola súdu doručená 13.08.2010.
Súd uznesením č.k. 16Er/2170/2010-10 z 20.09.2010 žiadosť súdneho exekútora v celom rozsahu

zamietol z dôvodu neplatnej rozhodcovskej doložky. Proti citovanému uzneseniu podal odvolanie
oprávnený, o ktorom rozhodol Krajský súd v Trenčíne uznesením 19CoE/449/2010-21 z 29.12.2010
tak, že uznesenie súdu prvého stupňa v celom rozsahu potvrdil, pričom v odôvodnení citovaného
rozhodnutia uviedol, že sa plne stotožňuje i s konštatovaním súdu prvého stupňa v tom smere, že
zmluvné dojednanie, dohoda o vyplnení zmenky je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Tunajší súd

uznesením č.k. 16Er/2170/2010-28 z 22.02.2011 exekučné konanie zastavil, súdnemu exekútorovi
náhradu trov exekúcie nepriznal. Uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 28.02.2011 a v časti
trov 16.03.2011.

Vo veci pod spis. zn. 16C/195/2012 (vec sa týka konania 15Er/2943/2011) navrhovateľ tvrdí, že konanie

začalo dňa 15.07.2011, pričom súd rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia až 09.12.2011, pričom
k rozhodnutiu došlo po uplynutí zákonom stanovenej lehoty a súd bol v omeškaní viac ako 147 dní.
Tieto skutkové tvrdenia navrhovateľa sú nepravdivé. V súvislosti s návrhom v konaní 16C/195/2012,
z pripojeného spisu tun. súdu 15Er/2943/2011 (ktorý je pripojený v spise 16C/161/2012) oprávnený
(navrhovateľ), povinná Z. S., č.k. Ex 13165/11 súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie bola súdu doručená 12.09.2011. Súd uznesením č.k. 15Er/2943/2011-14 z 18.11.2011 žiadosť
súdneho exekútora v celom rozsahu zamietol z dôvodu neplatnej rozhodcovskej doložky, uvedené
rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 22.12.2011, následne súd uznesením 15Er/2943/2011-16 z
29.05.2012 exekučné konanie v celom rozsahu zastavil, uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť
20.06.2012.

Vo veci pod spis. zn. 16C/227/2012 (vec sa týka konania 16Er/463/2012) navrhovateľ tvrdí, že konanie
začalo dňa 19.01.2012, pričom súd rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia až 13.04.2012, pričom
k rozhodnutiu došlo po uplynutí zákonom stanovenej lehoty a súd bol v omeškaní viac ako 85 dní.
Tieto skutkové tvrdenia navrhovateľa sú nepravdivé. V súvislosti s návrhom v konaní 16C/227/2012,

z pripojeného spisu tun. súdu 16Er/463/2012 oprávnený (navrhovateľ), povinný Z. K., č.k. Ex 690/12
súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola súdu doručená 14.2.2012. Súd
uznesením č.k. 16Er/463/2012-13 z 09.03.2012 žiadosť súdneho exekútora v celom rozsahu zamietol
z dôvodu neplatne rozhodcovskej doložky. Proti citovanému uzneseniu podal odvolanie oprávnený, oktorom rozhodol Krajský súd v Trenčíne uznesením 2CoE/391/2012-33 z 22.11.2012 tak, že uznesenie
súdu prvého stupňa v celom rozsahu potvrdil, pričom v odôvodnení citovaného rozhodnutia uviedol, že
sa stotožňuje so stanoviskom súdu prvého stupňa, že dohodu o vyplnení zmenky je potrebné považovať

za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Tunajší súd uznesením č.k. 16Er/463/2012-43 z 25.01.2013
exekučné konanie zastavil. Uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 07.02.2013.

Vo veci pod spis. zn. 16C/231/2012 (vec sa týka konania 16Er/3142/2010) navrhovateľ tvrdí, že konanie
začalo dňa 17.09.2010, pričom súd rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia až 27.01.2011, pričom

k rozhodnutiu došlo po uplynutí zákonom stanovenej lehoty a súd bol v omeškaní viac ako 132 dní.
Tieto skutkové tvrdenia navrhovateľa sú nepravdivé. V súvislosti s návrhom v konaní 16C/231/2012, z
pripojeného spisu tun. súdu 16Er/3142/2010, oprávnený (navrhovateľ), povinná G. E., č.k. Ex/14315/10
súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola súdu doručená 26.11.2010.
Súd uznesením č.k. 16Er/3142/2010-09 z 08.12.2010 žiadosť súdneho exekútora v celom rozsahu
zamietol z dôvodu neplatne uzavretej dohody o vyplnení zmenky. Uvedené rozhodnutie nadobudlo

právoplatnosť05.01.2011,následnesúduznesením16Er/3142/2010-10z18.01.2011exekučnékonanie
v celom rozsahu zastavil a súdnemu exekútorovi náhradu trov konania nepriznal, uvedené rozhodnutie
nadobudlo právoplatnosť 10.02.2011.

Vo veci pod spis. zn. 16C/238/2012 (vec sa týka konania 16Er/295/2011) navrhovateľ tvrdí, že konanie

začalo dňa 17.01.2011, pričom súd rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia až 22.03.2011, pričom
k rozhodnutiu došlo po uplynutí zákonom stanovenej lehoty a súd bol v omeškaní viac ako 64 dní.
Tieto skutkové tvrdenia navrhovateľa sú nepravdivé. V súvislosti s návrhom v konaní 16C/238/2012,
z pripojeného spisu tun. súdu 16Er/295/2011, oprávnený (navrhovateľ), povinná T. C., č.k. Ex 854/11
súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola súdu doručená 09.02.2011. Súd

uznesením č.k. 16Er/295/2011-10 z 04.03.2011 žiadosť súdneho exekútora v celom rozsahu zamietol
z dôvodu neplatnej rozhodcovskej doložky. Uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 30.03.2011,
následne súd uznesením 16Er/295/2011-13 z 16.05.2011 exekučné konanie v celom rozsahu zastavil,
uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 24.05.2011.

Vo veci pod spis. zn. 16C/246/2012 (vec sa týka konania 16Er/2427/2010) navrhovateľ tvrdí, že konanie
začalo dňa 15.07.2010, pričom súd rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia až 30.01.2011, pričom
k rozhodnutiu došlo po uplynutí zákonom stanovenej lehoty a súd bol v omeškaní viac ako 199 dní.
Tieto skutkové tvrdenia navrhovateľa sú nepravdivé. V súvislosti s návrhom v konaní 16C/246/2012
z pripojeného spisu tun. súdu 16Er/2427/2010 oprávnený (navrhovateľ), povinný S. S. , Ex 9982/10

súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola doručená súdu 09.09.2010.
Súd uznesením č.k. 16Er/2427/2010-10 z 22.10.2010 žiadosť súdneho exekútora v celom rozsahu
zamietol z dôvodu neprijateľných zmluvných podmienok v súvislosti so zmenkou, na základe ktorej bol
vydaný rozhodcovský rozsudok v rozpore so zákonom, uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť
07.03.2011. Proti citovanému rozhodnutiu podal odvolanie oprávnený, pričom v podaní doručenom

súdu 20.01.2011 oprávnený oznámil, že netrvá na podanom odvolaní, následne Krajský súd v Trenčíne
uznesením 4CoE/68/2011-25 z 10.02.2011 odvolacie konanie zastavil, následne tunajší súd uznesením
č.k. 16Er/2427/2010-28 z 17.05.2011 exekučné konanie v celom rozsahu zastavil. Uvedené rozhodnutie
nadobudlo právoplatnosť 23.05.2011.

Vo veci pod spis. zn. 16C/248/2012 (vec sa týka konania 15Er/1569/2011) navrhovateľ tvrdí, že konanie
začalo dňa 07.04.2011, pričom súd rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia až 01.07.2011, pričom
k rozhodnutiu došlo po uplynutí zákonom stanovenej lehoty a súd bol v omeškaní viac ako 85 dní.
Tieto skutkové tvrdenia navrhovateľa sú nepravdivé. V súvislosti s návrhom v konaní 16C/248/2012, z

pripojeného spisu tun. súdu 15Er/1569/2011, oprávnený (navrhovateľ), povinný S. S., č.k. Ex 5668/11
súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola súdu doručená 20.05.2011. Súd
uznesením č.k. 15Er/1569/2011-10 z 08.06.2011 žiadosť súdneho exekútora v celom rozsahu zamietol
z dôvodu neplatnej rozhodcovskej doložky. Uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 06.03.2012,
následne súd uznesením 15Er/1569/2011-26 z 14.06.2012 exekučné konanie v celom rozsahu zastavil,

uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 22.06.2012.

Vo veci pod spis. zn. 16C/249/2012 (vec sa týka konania 16Er/2495/2011) navrhovateľ tvrdí, že konanie
začalo dňa 27.10.2009, pričom súd rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia až 16.08.2010, pričomk rozhodnutiu došlo po uplynutí zákonom stanovenej lehoty a súd bol v omeškaní viac ako 293 dní.
Tieto skutkové tvrdenia navrhovateľa sú nepravdivé. V súvislosti s návrhom v konaní 16C/249/2012, z
pripojeného spisu tun. súdu 16Er/2495/2011, oprávnený (navrhovateľ), povinný M. K., č.k. Ex 8295/11

súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola súdu doručená 03.08.2011. Súd
uznesením č.k. 16Er/2495/2011-09 z 30.08.2011 žiadosť súdneho exekútora v celom rozsahu zamietol
z dôvodu neplatnej rozhodcovskej doložky. Uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 14.10.2011,
následne súd uznesením 16Er/2495/2011-11 z 17.10.2011 exekučné konanie v celom rozsahu zastavil,
uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 24.10.2011.

Vo veci pod spis. zn. 16C/252/2012 (vec sa týka konania 15Er/826/2011) navrhovateľ tvrdí, že konanie
začalo dňa 02.03.2011, pričom súd rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia až 10.05.2011, pričom
k rozhodnutiu došlo po uplynutí zákonom stanovenej lehoty a súd bol v omeškaní viac ako 69 dní.
Tieto skutkové tvrdenia navrhovateľa sú nepravdivé. V súvislosti s návrhom v konaní 16C/252/2012, z
pripojeného spisu tun. súdu 15Er/826/2011 oprávnený (navrhovateľ), povinný Z. U., č.k. Ex 4344/11

súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola súdu doručená 21.03.2011. Súd
uznesením č.k. 15Er/826/2011-10 z 18.04.2011 žiadosť súdneho exekútora v celom rozsahu zamietol
z dôvodu neplatnej rozhodcovskej doložky. Proti citovanému uzneseniu podal odvolanie oprávnený, o
ktorom odvolaní rozhodol Krajský súd v Trenčíne uznesením 19CoE/366/2011-24 z 24.11.2011 tak, že
uznesenie okresného súdu potvrdil. Následne tunajší súd uznesením 15Er/826/2011-26 z 25.06.2012

exekučné konanie v celom rozsahu zastavil, uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 29.06.2012.

Na základe uvedeného je potom potrebné vo všetkých uvedených veciach č.k. 16C/168/2012,
16C/173/2012, 16C/174/2012, 16C/175/2012, 16C/176/2012, 16C/184/2012, 16C/195/2012,
16C/227/2012, 16C/231/2012, 16C/238/2012, 16C/246/2012, 16C/248/2012, 16C/249/2012,

16C/252/2012 uviesť, že vykonaným dokazovaním bolo zistené, že nie sú pravdivé tvrdenia
navrhovateľa, že v tam uvedených jednotlivých exekučných konaniach bol súd bezdôvodne nečinný,
keďže súd zistil, že o žiadosti o udelenie poverenia rozhodol krátko po uplynutí 15 dní od doručenia
žiadosti o udelenie poverenia. Tak, ako súd vysvetlil vyššie, doba na rozhodnutie o zamietnutie žiadosti
v prípade, keď súd zistil nesúlad exekučného titulu so zákonom, neplynula, pričom súd rozhodnutie

vzhľadom na potrebu posudzovať povahu prisúdeného plnenia v rozhodcovskom rozsudku, posudzovať
platnosť rozhodcovskej doložky a túto vyhodnotiť aj z pohľadu ochrany spotrebiteľa, považuje v danom
prípade za primeranú so záverom, že súd postupoval aj vzhľadom na veľké množstvo exekučných
konaní vyvolaných navrhovateľom s osobitnou rýchlosťou. Okrem toho, že súd nezistil v namietanom
exekučnom konaní žiadny nesprávny úradný postup, navrhovateľ ani nepreukázal existenciu akejkoľvek

škody,ktorábybolavpríčinnejsúvislostistvrdenýmnesprávnymúradnýmpostupom.Exekučnékonanie
bolo následne zastavené. Majetková škoda vyčíslená navrhovateľom v rozsahu istiny a príslušenstva,
teda plnenia, ktoré navrhol vymôcť v exekučnom konaní, v žiadnom prípade nevznikla v dôsledku
postupu súdu, keď exekučný súd tak ako vysvetlil súd vyššie, v súlade so zákonom a rozhodovacou
praxou mohol a aj skúmal materiálnu vykonateľnosť rozsudku rozhodcovského súdu v súlade s §

45 Zákona o rozhodcovskom konaní. Za nevymožiteľnosť pohľadávky v danom exekučnom konaní
si zodpovedá výlučne oprávnený, ktorý v dôsledku zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia zavinil
zastavenie exekučného konania.

Vo veci pod spis. zn. 16C/153/2012 (vec sa týka konania 16Er/2239/2009) navrhovateľ tvrdí, že konanie

začalo dňa 30.09.2009, pričom súd rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia až 16.08.2010, pričom
k rozhodnutiu došlo po uplynutí zákonom stanovenej lehoty a súd bol v omeškaní viac ako 320 dní.
Tieto skutkové tvrdenia navrhovateľa sú nepravdivé. V súvislosti s návrhom v konaní 16C/153/2012
z pripojeného spisu 16Er/2239/2009 oprávnený (navrhovateľ), povinný K. M., č.k. Ex 9707/09 súd
zistil, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola doručená tun. súdu 28.10.2009,

písomným podaním z 11.11.2009 súd vyzval súdneho exekútora na doloženie zmluvy o úvere ako i
všetkých neoddeliteľných súčastí k zmluve. V liste doručenom súdu 04.12.2009 oprávnený oznámil
súdu, že žiadosť súdu o predloženie zmlúv o úvere nemá oporu v exekučnom poriadku ani v zákone
o rozhodcovskom konaní, preto výzvu súdu považuje za právne neopodstatnenú. Poverený súdny
exekútor v liste doručenom súdu 02.12.2009 oznámil súdu, že oprávnený sa po doručení rozhodnutí

krajských súdov rozhodol, že on a ani jeho zástupca nebudú predkladať súdom zmluvu o úvere
k návrhu na vykonanie exekúcie. Následne súd uznesením č.k. 16Er/2239/2009 - 11 z 22.02.2010
žiadosť o udelenie poverenia súdneho exekútora v celosti zamietol, a to z dôvodu nepreskúmateľnosti
exekučného titulu z dôvodu nedoloženia listín, ktorými by mohol aj bez návrhu podrobne posúdiťnedostatky v rozhodcovskom konaní. Proti citovanému uzneseniu podal odvolanie oprávnený, o ktorom
rozhodol Krajský súd v Trenčíne uznesením 5CoE/267/2010-35 z 13.07.2010 tak, že uznesenie súdu
prvého stupňa v celom rozsahu potvrdil, pričom v odôvodnení citovaného rozhodnutia uviedol, že

oprávnený tým, že nedoložil zmluvu o úvere, neumožnil súdu prvého stupňa preskúmať exekučný titul,
preto bol postup súdu prvého stupňa správny, keď žiadosť súdneho exekútora zamietol. Tunajší súd
uznesením č.k. 16Er/2239/2009-37 z 31.08.2010 exekučné konanie zastavil a súdnemu exekútorovi
náhradu trov exekúcie nepriznal. Uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 09.09.2010 a v časti
trov 25.09.2010.

Vo veci pod spis. zn. 16C/217/2012 (vec sa týka konania 16Er/1614/2009 ) navrhovateľ tvrdí, že konanie
začalo dňa 18.07.2009, pričom súd rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia až 16.08.2010, pričom
k rozhodnutiu došlo po uplynutí zákonom stanovenej lehoty a súd bol v omeškaní viac ako 394 dní.
Tieto skutkové tvrdenia navrhovateľa sú nepravdivé. V súvislosti s návrhom v konaní 16C/217/2012 z
pripojeného spisu 16Er/1614/2009 oprávnený (navrhovateľ), povinný B. E., č.k. Ex 5711/09 súd zistil, že

žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola doručená tun. súdu 26.08.2009, písomným
podaním z 11.11.2009 súd vyzval súdneho exekútora na doloženie zmluvy o úvere ako i všetkých
neoddeliteľných súčastí k zmluve, uvedené bolo zaslané na vedomie i zástupcovi oprávneného. V liste
doručenom súdu 04.12.2009 oprávnený oznámil súdu, že žiadosť súdu o predloženie zmlúv o úvere
nemá oporu v exekučnom poriadku ani v zákone o rozhodcovskom konaní, preto výzvu súdu považuje

za právne neopodstatnenú. Poverený súdny exekútor v liste doručenom súdu 02.12.2009 oznámil súdu,
že oprávnený sa po doručení rozhodnutí krajských súdov rozhodol, že on a ani jeho zástupca nebudú
predkladať súdom zmluvu o úvere k návrhu na vykonanie exekúcie. Následne súd uznesením č.k.
16Er/1614/2009-12 z 12.12.2010 žiadosť o udelenie poverenia súdneho exekútora v celosti zamietol,
a to z dôvodu nepreskúmateľnosti exekučného titulu z dôvodu nedoloženia listín, ktorými by mohol

aj bez návrhu podrobne posúdiť nedostatky v rozhodcovskom konaní. Proti citovanému uzneseniu
podal odvolanie oprávnený, o ktorom rozhodol Krajský súd v Trenčíne uznesením 17CoE/119/2010-23
z 13.04.2010 tak, že uznesenie súdu prvého stupňa v celom rozsahu potvrdil, pričom v odôvodnení
citovaného rozhodnutia uviedol, že nie je správny záver oprávneného v tom smere, že nie je v
oprávnení súdu prvého stupňa skúmať rozsudok stáleho rozhodcovského súdu. Keďže oprávnený

nedoložil zmluvu o úvere ani prvostupňovému súdu ani odvolaciemu súdu, bol správny postup súdu
prvého stupňa, ktorý žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia zamietol. Tunajší súd uznesením
č.k. 16Er/1614/2009-28 z 20.07.2010 exekučné konanie zastavil a súdnemu exekútorovi náhradu trov
exekúcie nepriznal. Uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 30.07.2010.
Vo veci pod spis. zn. 16C/220/2012 (vec sa týka konania 16Er/2238/2009 ) navrhovateľ tvrdí, že konanie

začalo dňa 03.10.2009, pričom súd rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia až 16.08.2010, pričom k
rozhodnutiu došlo po uplynutí zákonom stanovenej lehoty a súd bol v omeškaní viac ako 317 dní. Tieto
skutkové tvrdenia navrhovateľa sú nepravdivé. V súvislosti s návrhom v konaní 16C/220/2012 z ftc.
pripojeného spisu 16Er/2238/2009 oprávnený (navrhovateľ), povinný Z. E., č.k. Ex 9794/09 súd zistil, že
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola doručená tun. súdu 28.10.2009, písomným

podaním z 11.11.2009 súd vyzval súdneho exekútora na doloženie zmluvy o úvere ako i všetkých
neoddeliteľných súčastí k zmluve, uvedené bolo zaslané na vedomie i zástupcovi oprávneného. V liste
doručenom súdu 04.12.2009 oprávnený oznámil súdu, že žiadosť súdu o predloženie zmlúv o úvere
nemá oporu v exekučnom poriadku ani v zákone o rozhodcovskom konaní, preto výzvu súdu považuje
za právne neopodstatnenú. Poverený súdny exekútor v liste doručenom súdu 02.12.2009 oznámil súdu,

že oprávnený sa po doručení rozhodnutí krajských súdov rozhodol, že on a ani jeho zástupca nebudú
predkladať súdom zmluvu o úvere k návrhu na vykonanie exekúcie. Následne súd uznesením č.k.
16Er/2238/2009-11 z 22.02.2010 žiadosť o udelenie poverenia súdneho exekútora v celosti zamietol,
a to z dôvodu nepreskúmateľnosti exekučného titulu z dôvodu nedoloženia listín, ktorými by mohol
aj bez návrhu podrobne posúdiť nedostatky v rozhodcovskom konaní. Proti citovanému uzneseniu

podal odvolanie oprávnený, o ktorom rozhodol Krajský súd v Trenčíne uznesením 4CoE/148/2010-20
z 22.04.2010 tak, že uznesenie súdu prvého stupňa v celom rozsahu potvrdil, pričom v odôvodnení
citovaného rozhodnutia uviedol, že nie je správny záver oprávneného v tom smere, že nie je v
oprávnení súdu prvého stupňa skúmať rozsudok stáleho rozhodcovského súdu. Keďže oprávnený
nedoložil zmluvu o úvere ani prvostupňovému súdu ani odvolaciemu súdu, bol správny postup súdu

prvého stupňa, ktorý žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia zamietol. Tunajší súd uznesením
č.k. 16Er/2238/2009-26 z 06.08.2010 exekučné konanie zastavil. Uvedené rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť 12.08.2010.Vo veci pod spis. zn. 16C/247/2012 (vec sa týka konania 16Er/1615/2009) navrhovateľ tvrdí, že
konanie začalo dňa 18.07.2009, pričom súd rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia až 16.08.2010,
pričom k rozhodnutiu došlo po uplynutí zákonom stanovenej lehoty a súd bol v omeškaní viac

ako 394 dní. Tieto skutkové tvrdenia navrhovateľa sú nepravdivé. V súvislosti s návrhom v konaní
16C/247/2012 z ftc. pripojeného spisu 16Er/1615/2009 oprávnený (navrhovateľ), povinná Z. X., č.k.
Ex 5654/09 súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola doručená tun.
súdu 26.08.2009, písomným podaním z 11.11.2009 súd vyzval súdneho exekútora na doloženie
zmluvy o úvere ako i všetkých neoddeliteľných súčastí k zmluve, uvedené bolo zaslané na vedomie

i zástupcovi oprávneného. V liste doručenom súdu 04.12.2009 oprávnený oznámil súdu, že žiadosť
súdu o predloženie zmlúv o úvere nemá oporu v exekučnom poriadku ani v zákone o rozhodcovskom
konaní, preto výzvu súdu považuje za právne neopodstatnenú. Poverený súdny exekútor v liste
doručenom súdu 02.12.2009 oznámil súdu, že oprávnený sa po doručení rozhodnutí krajských súdov
rozhodol, že on a ani jeho zástupca nebudú predkladať súdom zmluvu o úvere k návrhu na vykonanie
exekúcie. Následne súd uznesením č.k. 16Er/1615/2009-12 z 15.02.2010 žiadosť o udelenie poverenia

súdneho exekútora v celosti zamietol, a to z dôvodu nepreskúmateľnosti exekučného titulu z dôvodu
nedoloženia listín, ktorými by mohol aj bez návrhu podrobne posúdiť nedostatky v rozhodcovskom
konaní. Proti citovanému uzneseniu podal odvolanie oprávnený, o ktorom rozhodol Krajský súd v
Trenčíne uznesením 19CoE/181/2010-24 z 20.05.2010 tak, že uznesenie súdu prvého stupňa v celom
rozsahu potvrdil, pričom v odôvodnení citovaného rozhodnutia uviedol, že nie je správny záver

oprávneného v tom smere, že nie je v oprávnení súdu prvého stupňa skúmať rozsudok stáleho
rozhodcovského súdu. Keďže oprávnený nedoložil zmluvu o úvere ani prvostupňovému súdu ani
odvolaciemu súdu, bol správny postup súdu prvého stupňa, ktorý žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia zamietol. Uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 07.06.2010. Tunajší súd uznesením
č.k. 16Er/1615/2009-28 z 28.01.2011 exekučné konanie zastavil, exekútorovi náhradu trov konania

nepriznal. Uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 30.03.2011 a v časti trov 15.04.2011.

Vo veci pod spis. zn. 16C/251/2012 (vec sa týka konania 15Er/49/2010 ) navrhovateľ tvrdí, že konanie
začalo dňa 19.12.2009, pričom súd rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia až 16.08.2010, pričom
k rozhodnutiu došlo po uplynutí zákonom stanovenej lehoty a súd bol v omeškaní viac ako 240 dní.

Tieto skutkové tvrdenia navrhovateľa sú nepravdivé. V súvislosti s návrhom v konaní 16C/251/2012
z ftc. pripojeného spisu tun. súdu 15Er/49/2010 oprávnený (navrhovateľ), povinný A. Z., Ex 13988/09
súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola doručená súdu 11.01.2010.
Súd výzvou z 18.02.2010 vyzval súdneho exekútora na doloženie zmluvy o úvere ako aj všetkých
neoddeliteľných súčastí k zmluve. Uvedená výzva bola zaslaná na vedomie i oprávnenému. Súdny

exekútor podaním doručeným súdu 04.03.2010 oznámil, že oprávnený sa po doručení rozhodnutí
krajských súdov rozhodol, že on ani jeho zástupca nebudú predkladať súdom zmluvu o úvere. Následne
súd uznesením č.k. 15Er/49/2010-11 z 29.03.2010 žiadosť súdneho exekútora v celom rozsahu zamietol
z dôvodu nepreskúmateľnosti exekučného titulu pre nedoloženie listín. V rámci odvolacej lehoty
oprávnený doručil súdu 23.04.2010 zmluvu o úvere a zároveň podal odvolanie, o ktorom odvolaní

rozhodol Krajský súd v Trenčíne uznesením č.k. 19CoE/232/2010-23 z 19.08.2010 tak, že uznesenie
okresného súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie z dôvodu, že oprávnený predložil zmluvu o
úvere a teda úlohou súdu bude v ďalšom konaní preskúmať s súlad exekučného titulu s danou
zmluvou o úvere. Následne tunajší súd uznesením 15Er 49/2010-25 z 18.11.2010 žiadosť exekútora
o udelenie poverenia čiastočne zamietol, a to v rozsahu uvedenom vo výroku uvedeného rozhodnutia

a zároveň súdneho exekútora poveril dňa 23.11.2010 vymožením istiny v sume 237,65 eur. Proti
citovanému uzneseniu podal odvolanie oprávnený, o ktorom odvolaní rozhodol Krajský súd v Trenčíne
uznesením 19CoE/100/2011-42 z 29.03.2011 tak, že uznesenie okresného súdu potvrdil. Následne
tunajší súd uznesením 15Er/49/2010-47 z 28.11.2011 vyhlásil exekúciu v celom rozsahu za neprípustnú
a túto v celom rozsahu zastavil. Proti citovanému uzneseniu podal odvolanie oprávnený, o ktorom

odvolaní rozhodol Krajský súd v Trenčíne uznesením 6CoE/82/2012-57 z 30.04.2012 tak, že uznesenie
okresného súdu potvrdil, uznesenie 15Er/49/2010-47 z 28.11.2011 potom nadobudlo právoplatnosť
07.06.2012.

Vo veci pod spis. zn. 16C/260/2012 (vec sa týka konania 15Er/2294/2009) navrhovateľ tvrdí, že konanie

začalo dňa 14.10.2009, pričom súd rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia až 16.08.2010, pričom
k rozhodnutiu došlo po uplynutí zákonom stanovenej lehoty a súd bol v omeškaní viac ako 306 dní.
Tieto skutkové tvrdenia navrhovateľa sú nepravdivé. V súvislosti s návrhom v konaní 16C/260/2012
z pripojeného spisu 15Er/2294/2009 oprávnený (navrhovateľ), povinný E. L., č.k. Ex 10374/09 súdzistil, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola doručená tun. súdu 04.11.2009,
písomným podaním z 01.12.2009 súd vyzval súdneho exekútora na doloženie zmluvy o úvere ako i
všetkých neoddeliteľných súčastí k zmluve, uvedené bolo zaslané na vedomie i oprávnenému. Poverený

súdny exekútor v liste doručenom súdu 21.12.2009 oznámil súdu, že oprávnený sa po doručení
rozhodnutí krajských súdov rozhodol, že oprávnený nebude predkladať súdom zmluvu o úvere k návrhu
na vykonanie exekúcie. Následne súd uznesením č.k. 15Er/2294/2009-10 z 19.02.2010 žiadosť o
udeleniepovereniasúdnehoexekútoravcelostizamietol,atozdôvodunepreskúmateľnostiexekučného
titulu z dôvodu nedoloženia listín, ktorými by mohol aj bez návrhu podrobne posúdiť nedostatky v

rozhodcovskom konaní. Proti citovanému uzneseniu podal odvolanie oprávnený, o ktorom rozhodol
Krajský súd v Trenčíne uznesením 17CoE/180/2010-18 z 03.05.2010 tak, že uznesenie súdu prvého
stupňa v celom rozsahu potvrdil, pričom v odôvodnení citovaného rozhodnutia uviedol, že oprávnený
tým, že nedoložil súdu žiadané listiny, neumožnil súdu prvého stupňa preskúmať exekučný titul ani
rozhodcovské konanie, preto súd prvého stupňa dôvodne zamietol žiadosť o udelenie poverenia.
Následne súd uznesením 15Er/2294/2009-22 z 17.08.2010 exekučné konanie v celom rozsahu zastavil,

uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 21.09.2010.

Vo veci pod spis. zn. 16C263/2012 (vec sa týka konania 16Er/1856/2009) navrhovateľ tvrdí, že
konanie začalo dňa 10.8.2009, pričom súd rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia až 16.08.2010,
pričom k rozhodnutiu došlo po uplynutí zákonom stanovenej lehoty a súd bol v omeškaní viac

ako 371 dní. Tieto skutkové tvrdenia navrhovateľa sú nepravdivé. V súvislosti s návrhom v konaní
16C/263/2012 z ftc. pripojeného spisu 16Er/1856/2009 oprávnený (navrhovateľ), povinná T. O., č.k.
Ex 7936/09 súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola doručená tun.
súdu 25.09.2009, písomným podaním z 11.11.2009 súd vyzval súdneho exekútora na doloženie
zmluvy o úvere ako i všetkých neoddeliteľných súčastí k zmluve, uvedené bolo zaslané na vedomie

i zástupcovi oprávneného. V liste doručenom súdu 04.12.2009 oprávnený oznámil súdu, že žiadosť
súdu o predloženie zmlúv o úvere nemá oporu v exekučnom poriadku ani v zákone o rozhodcovskom
konaní, preto výzvu súdu považuje za právne neopodstatnenú. Poverený súdny exekútor v liste
doručenom súdu 02.12.2009 oznámil súdu, že oprávnený sa po doručení rozhodnutí krajských súdov
rozhodol, že on a ani jeho zástupca nebudú predkladať súdom zmluvu o úvere k návrhu na vykonanie

exekúcie. Následne súd uznesením č.k. 16Er/1856/2009-12 z 22.02.2010 žiadosť o udelenie poverenia
súdneho exekútora v celosti zamietol, a to z dôvodu nepreskúmateľnosti exekučného titulu z dôvodu
nedoloženia listín, ktorými by mohol aj bez návrhu podrobne posúdiť nedostatky v rozhodcovskom
konaní. Proti citovanému uzneseniu podal odvolanie oprávnený, o ktorom rozhodol Krajský súd v
Trenčíne uznesením 5CoE/176/2010-23 z 29.04.2010 tak, že uznesenie súdu prvého stupňa v celom

rozsahu potvrdil, pričom v odôvodnení citovaného rozhodnutia uviedol, že nie je správny záver
oprávneného v tom smere, že nie je v oprávnení súdu prvého stupňa skúmať rozsudok stáleho
rozhodcovského súdu. Keďže oprávnený nedoložil zmluvu o úvere ani prvostupňovému súdu ani
odvolaciemu súdu, bol správny postup súdu prvého stupňa, ktorý žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia zamietol. Prvostupňové rozhodnutie potom nadobudlo právoplatnosť 08.06.2010. Tunajší súd

uznesením č.k. 16Er/1856/2009-26 z 02.12.2010 exekučné konanie zastavil, exekútorovi náhradu trov
konania nepriznal. Uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 14.01.2011.

Na základe uvedeného je potom potrebné vo všetkých uvedených veciach č.k. 16C/153/2012,
č.k. 16C/217/2012, č.k. 16C/220/2012, č.k. 16C/247/2012, č.k. 16C/251/2012, č.k. 16C/260/2012,

č.k. 16C/263/2012 uviesť, že vykonaným dokazovaním bolo zistené, že nie sú pravdivé tvrdenia
navrhovateľa, že v tam uvedených jednotlivých exekučných konaniach bol súd bezdôvodne nečinný,
keďže súd zistil, že v súvislosti s podanou žiadosťou o udelenie poverenia na základe rozhodcovského
rozsudku sa súd musel zaoberať zákonnosťou vymáhaného plnenia, k čomu bolo potrebné, aby mal
k dispozícii okrem exekučného titulu aj ďalšie doklady, na základe ktorých bol exekučný titul vydaný.

K tomu bola potrebná súčinnosť oprávneného, ktorý odmietol súdu predložiť žiadané listiny a tieto
ani vôbec súdu nedoložil, na základe čoho súd vo všetkých exekučných konaniach uvedených vo
vyššie uvedených súdnych konaniach, žiadosť o udelenia poverenia zamietol z dôvodu nedoloženia
listín, ktorými by mohol aj bez návrhu podrobne posúdiť nedostatky v rozhodcovskom konaní. Uvedené
rozhodnutia prvostupňového súdu potvrdil i Krajský súd v Trenčíne, ktorý vo svojich rozhodnutiach zaujal

právny názor, že nie je správny záver oprávneného v tom smere, že nie je v oprávnení súdu prvého
stupňa skúmať rozsudok stáleho rozhodcovského súdu, a keďže oprávnený nedoložil zmluvu o úvere
prvostupňovému súdu ani odvolaciemu súdu, bol správny postup súdu prvého stupňa, ktorý žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia zamietol. V tej súvislosti je však potrebné i uviesť, že dobana rozhodnutie o zamietnutie žiadosti v prípade, keď súd zistil nesúlad exekučného titulu so zákonom
neplynula, pričom súd lehotu v ktorej rozhodol prvostupňový súd o žiadosti o udelenie poverenia,
vzhľadom na potrebu vyzývať v toľkých konaniach súdneho exekútora respektíve oprávneného na

doloženie listín a posudzovať povahu prisúdeného plnenia v rozhodcovskom rozsudku, posudzovať
platnosť rozhodcovskej doložky a túto vyhodnotiť aj z pohľadu ochrany spotrebiteľa, považuje v danom
prípade za primeranú so záverom, že súd postupoval aj vzhľadom na veľké množstvo exekučných
konaní vyvolaných navrhovateľom s osobitnou rýchlosťou. Okrem toho, že súd nezistil v uvedených
exekučných konaniach žiadny nesprávny úradný postup, navrhovateľ ani nepreukázal existenciu

akejkoľvek škody, ktorá by bola v príčinnej súvislosti s tvrdeným nesprávnym úradným postupom súdu.
Exekučné konanie bolo vo všetkých uvedených exekučných konaniach následne zastavené. Majetková
škoda vyčíslená navrhovateľom v rozsahu istiny a príslušenstva, teda plnenia, ktoré navrhol vymôcť
v exekučnom konaní, v žiadnom prípade nevznikla v dôsledku postupu súdu, keď exekučný súd tak
ako vysvetlil súd vyššie, v súlade so zákonom a rozhodovacou praxou mohol a aj skúmal materiálnu
vykonateľnosť rozsudku rozhodcovského súdu v súlade s § 45 Zákona o rozhodcovskom konaní. Za

nevymožiteľnosť pohľadávky v danom exekučnom konaní si zodpovedá výlučne oprávnený, ktorý v
dôsledku zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia zavinil zastavenie exekučného konania.

Vo veci pod spis. zn. 16C/154/2012 (vec sa týka konania 15Er/1632/2009) navrhovateľ tvrdí, že konanie
začalo dňa 22.07.2009, pričom súd rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia až 16.08.2010, pričom

k rozhodnutiu došlo po uplynutí zákonom stanovenej lehoty a súd bol v omeškaní viac ako 390 dní.
Tieto skutkové tvrdenia navrhovateľa sú nepravdivé. V súvislosti s návrhom v konaní 16C/154/2012
z pripojeného spisu 15Er/1632/2009 oprávnený (navrhovateľ), povinný Q. L., č.k. Ex 6031/09 súd
zistil, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola doručená tun. súdu 26.08.2009.
Písomným podaním z 24.09.2009 súd vyzval súdneho exekútora na doloženie zmluvy o spotrebiteľskom

úvere, čo bolo zaslané i na vedomie oprávnenému. Oprávnený dňa 19.11.2009 doručil súdu žiadosť o
informáciu o stave konania. Následne súd uznesením č.k. 15Er/1632/2009-10 z 23.02.2010 žiadosť o
udeleniepovereniasúdnehoexekútoravcelostizamietol,atozdôvodunepreskúmateľnostiexekučného
titulu z dôvodu nedoloženia listín, ktorými by mohol aj bez návrhu podrobne posúdiť nedostatky v
rozhodcovskom konaní. Proti citovanému uzneseniu podal odvolanie oprávnený, o ktorom rozhodol

Krajský súd v Trenčíne uznesením 4CoE/192/2010-17 z 20.05.2010 tak, že uznesenie súdu prvého
stupňa v celom rozsahu potvrdil, pričom v odôvodnení citovaného rozhodnutia uviedol, že oprávnený
tým, že nedoložil zmluvu o úvere, neumožnil súdu prvého stupňa preskúmať exekučný titul, preto bol
postup súdu prvého stupňa správny, keď žiadosť súdneho exekútora zamietol. Tunajší súd uznesením
č.k. 15Er/1632/2009-21 z 05.10.2010 exekučné konanie zastavil. Uvedené rozhodnutie nadobudlo

právoplatnosť 29.10.2010.

Vo veci pod spis. zn. 16C/218/2012 (vec sa týka konania 15Er/1858/2009) navrhovateľ tvrdí, že konanie
začalo dňa 14.08.2009, pričom súd rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia až 16.08.2010, pričom
k rozhodnutiu došlo po uplynutí zákonom stanovenej lehoty a súd bol v omeškaní viac ako 367 dní.

Tieto skutkové tvrdenia navrhovateľa sú nepravdivé. V súvislosti s návrhom v konaní 16C/218/2012
z pripojeného spisu 15Er/1858/2009 oprávnený (navrhovateľ), povinná M. E., č.k. Ex 8410/09 súd
zistil, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola doručená tun. súdu 25.09.2009,
písomným podaním z 05.10.2009 súd vyzval súdneho exekútora na doloženie zmluvy o úvere. Uvedená
výzva bola zaslaná i na vedomie oprávnenému. V liste doručenom súdu 19.11.2009 doručil oprávnený

súdu žiadosť o informáciu o stave konania. Následne tunajší súd uznesením č.k. 15Er/1858/2009-10
zo dňa 22.02.2010 žiadosť súdneho exekútora v celom rozsahu zamietol z dôvodu, že oprávnený
zostal nečinný a nedoložil súdu listiny, na základe ktorých by súd mohol posúdiť prípadné nedostatky
v rozhodcovskom konaní. Proti citovanému uzneseniu podal odvolanie oprávnený, o ktorom rozhodol
Krajský súd v Trenčíne uznesením 4CoE/186/2010-17 z 20.05.2010 tak, že uznesenie súdu prvého

stupňa v celom rozsahu potvrdil, pričom v odôvodnení citovaného rozhodnutia uviedol, že nie je správny
záver oprávneného v tom smere, že nie je v oprávnení súdu prvého stupňa skúmať rozsudok stáleho
rozhodcovského súdu. Keďže oprávnený nedoložil zmluvu o úvere ani prvostupňovému súdu ani
odvolaciemu súdu, bol správny postup súdu prvého stupňa, ktorý žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia zamietol. Tunajší súd uznesením č.k. 15Er/1858/2009-21 z 05.10.2010 exekučné konanie

zastavil. Uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 19.11.2010.

Vo veci pod spis. zn. 16C/261/2012 (vec sa týka konania 15Er/1405/2009) navrhovateľ tvrdí, že konanie
začalo dňa 03.07.2009, pričom súd rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia až 16.08.2010, pričomk rozhodnutiu došlo po uplynutí zákonom stanovenej lehoty a súd bol v omeškaní viac ako 409 dní.
Tieto skutkové tvrdenia navrhovateľa sú nepravdivé. V súvislosti s návrhom v konaní 16C/261/2012 z
pripojeného spisu tun. súdu 15Er/1405/2009 oprávnený (navrhovateľ), povinná O. L., Ex 5142/09 súd

zistil, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola doručená súdu 06.08.2009. Súd
výzvou z 14.08.2009 vyzval súdneho exekútora na doloženie zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Uvedená
výzva bola zaslaná na vedomie i oprávnenému. Súdny exekútor podaním doručeným súdu 08.09.2009
zaslal súdu kópiu výzvy zaslanej oprávnenému v podaní z 02.09.2009 na doloženie požadovaného
dokladu. Následne súd uznesením č.k. 15Er/1405/2009-10 z 21.10.2009 žiadosť súdneho exekútora

v celom rozsahu zamietol z dôvodu nepreskúmateľnosti exekučného titulu pre nedoloženie listín.
Proti citovanému rozhodnutiu podal odvolanie oprávnený, o ktorom rozhodol Krajský súd v Trenčíne
uznesením č.k. 19CoE/174/2009-19 z 18.02.2010. tak, že uznesenie okresného súdu potvrdil s tým,
že nie je správny záver oprávneného v tom smere, že nie je v oprávnení súdu prvého stupňa
skúmať rozsudok stáleho rozhodcovského súdu. Keďže oprávnený nedoložil zmluvu o úvere ani
prvostupňovému súdu ani odvolaciemu súdu, bol správny postup súdu prvého stupňa, ktorý žiadosť

súdneho exekútora o udelenie poverenia zamietol. Uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť
06.04.2010. Tunajší súd uznesením č.k. 15Er/1405/2009-25 z 28.11.2011 exekučné konanie zastavil,
exekútorovi náhradu trov konania nepriznal. Uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 06.12.2011.

Na základe uvedeného je potom potrebné vo všetkých uvedených veciach č.k. 16C/154/2012, č.k.

16C/218/2012, č.k. 16C/261/2012, uviesť, že vykonaným dokazovaním bolo zistené, že nie sú pravdivé
tvrdenia navrhovateľa, že v tam uvedených jednotlivých exekučných konaniach bol súd bezdôvodne
nečinný, keďže súd zistil, že v súvislosti s podanou žiadosťou o udelenie poverenia na základe
rozhodcovského rozsudku sa súd musel zaoberať zákonnosťou vymáhaného plnenia, k čomu bolo
potrebné, aby mal k dispozícii okrem exekučného titulu aj ďalšie doklady, na základe ktorých bol

exekučný titul vydaný. K tomu bola potrebná súčinnosť oprávneného, ktorý nereagoval na výzvu
súdu predložiť žiadané listiny a tieto ani vôbec súdu nedoložil, na základe čoho súd vo všetkých
exekučných konaniach uvedených vo vyššie uvedených súdnych konaniach, žiadosť o udelenia
poverenia zamietol z dôvodu nedoloženia listín, ktorými by mohol aj bez návrhu podrobne posúdiť
nedostatky v rozhodcovskom konaní. Uvedené rozhodnutia prvostupňového súdu potvrdil i Krajský súd

v Trenčíne, ktorý vo svojich rozhodnutiach zaujal právny názor, že nie je správny záver oprávneného
v tom smere, že nie je v oprávnení súdu prvého stupňa skúmať rozsudok stáleho rozhodcovského
súdu, a keďže oprávnený nedoložil zmluvu o úvere prvostupňovému súdu ani odvolaciemu súdu, bol
správny postup súdu prvého stupňa, ktorý žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia zamietol.
V tej súvislosti je však potrebné i uviesť, že doba na rozhodnutie o zamietnutie žiadosti v prípade,

keď súd zistil nesúlad exekučného titulu so zákonom neplynula, pričom súd lehotu v ktorej rozhodol
prvostupňový súd o žiadosti o udelenie poverenia, vzhľadom na potrebu vyzývať v toľkých konaniach
súdneho exekútora respektíve oprávneného na doloženie listín a posudzovať povahu prisúdeného
plnenia v rozhodcovskom rozsudku, posudzovať platnosť rozhodcovskej doložky a túto vyhodnotiť
aj z pohľadu ochrany spotrebiteľa, považuje v danom prípade za primeranú so záverom, že súd

postupoval aj vzhľadom na veľké množstvo exekučných konaní vyvolaných navrhovateľom s osobitnou
rýchlosťou. Okrem toho, že súd nezistil v uvedených exekučných konaniach žiadny nesprávny úradný
postup, navrhovateľ ani nepreukázal existenciu akejkoľvek škody, ktorá by bola v príčinnej súvislosti
s tvrdeným nesprávnym úradným postupom súdu. Exekučné konanie bolo vo všetkých uvedených
exekučných konaniach následne zastavené. Majetková škoda vyčíslená navrhovateľom v rozsahu istiny

a príslušenstva, teda plnenia, ktoré navrhol vymôcť v exekučnom konaní, v žiadnom prípade nevznikla
v dôsledku postupu súdu, keď exekučný súd tak ako vysvetlil súd vyššie, v súlade so zákonom a
rozhodovacou praxou mohol a aj skúmal materiálnu vykonateľnosť rozsudku rozhodcovského súdu v
súlade s § 45 Zákona o rozhodcovskom konaní. Za nevymožiteľnosť pohľadávky v danom exekučnom
konaní si zodpovedá výlučne oprávnený, ktorý v dôsledku zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia

zavinil zastavenie exekučného konania.

Vo veci pod spis. zn. 16C/156/2012 (vec sa týka konania 16Er/2505/2011) navrhovateľ tvrdí, že
konanie začalo dňa 25.06.2009, pričom súd rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia až 16.08.2010,
pričom k rozhodnutiu došlo po uplynutí zákonom stanovenej lehoty a súd bol v omeškaní viac

ako 417 dní. Tieto skutkové tvrdenia navrhovateľa sú nepravdivé. V súvislosti s návrhom v konaní
16C/156/2012 z pripojeného spisu 16Er/2505/2011 oprávnený (navrhovateľ), povinný A. M., č.k. Ex
8254/11 súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola doručená tun. súdu
03.08.2011, písomným podaním z 24.08.2011 súd vyzval súdneho exekútora na doloženie zmluvy oúvere ako i všetkých neoddeliteľných súčastí k zmluve. V liste doručenom súdu 19.09.2011 oprávnený
oznámil súdu, že mu zasiela zmluvu o úvere, následne súd uznesením č.k. 16Er/2505/2011-14 z
26.09.2011 žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v celom rozsahu

zamietol. Proti citovanému uzneseniu podal odvolanie oprávnený, o ktorom rozhodol Krajský súd v
Trenčíne uznesením č.k. 2CoE/143/2011-27 z 31.01.2012 tak, že uznesenie súdu prvého stupňa v
celom rozsahu potvrdil. Následne tunajší súd uznesením č.k. 16Er/2505/2011-30 zo dňa 30.05.2012
exekučné konanie v celom rozsahu zastavil a súdnemu exekútorovi náhradu trov konania nepriznal.
Uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 26.06.2012. Z uvedeného nemožno podľa názoru súdu

vyvodiť nesprávny postup súdu. Súd sa musel pri posudzovaní žiadosti o udelenie poverenia zaoberať
zákonnosťou vymáhaného plnenia, k čomu bolo potrebné, aby mal k dispozícii okrem exekučného
titulu aj ďalšie doklady, na základe ktorých bol exekučný titul vydaný. K tomu bola potrebná súčinnosť
oprávneného, ktorý žiadané listiny po troch týždňoch síce doložil avšak následne súd musel vyhodnotiť
všetky podklady. Vzhľadom na zložitosť tohto posúdenia, keď exekučný súd jednotlivo hodnotil istinu,
príslušenstvo pohľadávky aj z pohľadu spotrebiteľského práva, konal práve naopak promptne a s

náležitou odbornosťou a o žiadosti rozhodol krátko po doručení žiadaných listín. V tej súvislosti
je však potrebné i uviesť, že doba na rozhodnutie o zamietnutie žiadosti v prípade, keď súd zistil
nesúlad exekučného titulu so zákonom neplynula, pričom súd lehotu v ktorej rozhodol prvostupňový
súd o žiadosti o udelenie poverenia, vzhľadom na potrebu vyzývať v toľkých konaniach súdneho
exekútora respektíve oprávneného na doloženie listín a posudzovať povahu prisúdeného plnenia v

rozhodcovskom rozsudku, posudzovať platnosť rozhodcovskej doložky a túto vyhodnotiť aj z pohľadu
ochrany spotrebiteľa, považuje v danom prípade za primeranú so záverom, že súd postupoval aj
vzhľadom na veľké množstvo exekučných konaní vyvolaných navrhovateľom s osobitnou rýchlosťou.
Okrem toho, že súd nezistil v uvedenom exekučnom konaní žiadny nesprávny úradný postup,
navrhovateľ ani nepreukázal existenciu akejkoľvek škody, ktorá by bola v príčinnej súvislosti s tvrdeným

nesprávnymúradnýmpostupomsúdu.Exekučnékonaniebolovuvedenomexekučnomkonanínásledne
zastavené. Majetková škoda vyčíslená navrhovateľom v rozsahu istiny a príslušenstva, teda plnenia,
ktoré navrhol vymôcť v exekučnom konaní, v žiadnom prípade nevznikla v dôsledku postupu súdu,
keď exekučný súd tak ako vysvetlil súd vyššie, v súlade so zákonom a rozhodovacou praxou mohol
a aj skúmal materiálnu vykonateľnosť rozsudku rozhodcovského súdu v súlade s § 45 Zákona o

rozhodcovskom konaní. Za nevymožiteľnosť pohľadávky v danom exekučnom konaní si zodpovedá
výlučne oprávnený, ktorý v dôsledku zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia zavinil zastavenie
exekučného konania.

V podaných návrhoch (označené navrhovateľom „NP“), v ktorých navrhovateľ namietal nesprávny

úradnýpostup exekučnéhosúduprirozhodovaníožiadostioudeleniepoverenianavykonanieexekúcie,
svoje nároky oprel o tvrdenie, že súdy rozhodli rozhodnutím o poverení po zákonnej lehote, pričom v
dobe bezdôvodnej nečinnosti súdu mu vznikla škoda a nemajetková ujma.

Keďže v danom prípade vo vyššie uvedených preskúmavaných exekučných veciach, v súvislosti

s návrhmi označenými navrhovateľom NP, došlo k uplynutiu 15 dňovej lehoty od doručenia
žiadosti o udelenie poverenia pred dňom 23.04.2009, a to v exekučných veciach v súvislosti s
konaniami 16C/148/2012, 16C/160/2012, 16C/169/2012, 16C/179/2012, 16C/157/2012, 16C/178/2012,
16C/256/2012, súd sa vznesenou námietkou premlčania zo strany odporcu zaoberal v odôvodnení
nižšie, pri jednotlivých uvedených konaniach, keďže bola vznesená pre preskúmavané exekučné veci.

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku účinného do 31.05.2010 súd preskúma žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor
žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo
exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal

exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné
odvolanie.

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku účinného od 01.06.2010 do 31.05.2011 platila uvedená

právna úprava s tým, že lehota na vydanie poverenia neplatila ak išlo o exekučný titul podľa § 41 ods.
2 písm. c/ a d/ Exekučného poriadku. S účinnosťou od 01.06.2011 do citovaného ustanovenia bola
zavedená len úprava ohľadom exekučných titulov podľa zákona č. 231/1999 Z.z. o štátnej pomoci v
platnom znení. Novela Exekučného poriadku vykonaná zákonom č. 144/2010 Z.z. teda s účinnosťouod 01.06.2010 vypustila zákonnú 15-dňovú lehotu na vydanie poverenia súdnemu exekútorovi pokiaľ
ide o exekučné tituly podľa § 41 ods. 2 písm. c/ a d/ Exekučného poriadku. V zmysle § 41 ods. 2
písm. d/ Exekučného poriadku platného do 31.05.2011 exekučným titulom sú i vykonateľné rozhodnutia

rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených. Podľa dôvodovej správy k tejto novele vyplýva, že
účelom vypustenia zákonnej lehoty bola skutočnosť, že lehota bola výraznou prekážkou na to, aby súdy
mohli objektívne posúdiť zákonnosť exekúcie pokiaľ išlo o notárske zápisnice a rozhodcovské rozsudky,
zvlášť keď išlo o vymoženie plnenia zo spotrebiteľskej zmluvy. Uvedená novela neobsahovala žiadne
prechodné ustanovenia, preto vzhľadom na to, že išlo o novelu procesných ustanovení Exekučného

poriadku, vzťahuje sa na všetky exekučné konania, v ktorých nebolo rozhodnuté o žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie k tomuto dátumu. Následne novelou Exekučného poriadku č.
102/2011 Z.z. s účinnosťou od 01.06.2011 bol § 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku doplnený aj o
exekučný titul - rozhodcovský rozsudok. Uvedená novela procesného charakteru neobsahovala žiadne
prechodné ustanovenia, preto sa vzťahuje na všetky konania, v ktorých súd k 01.06.2011 nerozhodol o
žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

V zmysle uvedenej jednoznačnej právnej úpravy po 01.06.2011 neexistovala v exekučnom konaní
žiadna zákonná lehota na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pokiaľ išlo o rozhodcovské
rozsudky. Súd však zastáva názor, že i pred 01.06.2011 sa súdnou praxou rozhodcovské rozsudky
považovali za exekučné tituly podľa § 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku, zodpovedala tomu

aj argumentácia odvolacích súdov a nakoniec i dôvodové správy k horeuvedeným zákonom, ktoré
novelizovali Exekučný poriadok. Súd prisvedčuje správnosti argumentácie odporcu, že ak sa do
zákonnej formulácie exekučného titulu vložili slová „rozhodnutí rozhodcovských súdov“, išlo len o
explicitnejšie ujasnenie litery zákona, aby sa predišlo mylným interpretáciám tohto ustanovenia. V tomto
smere je argumentácia navrhovateľa spočívajúca v tom, že rozhodcovské rozsudky do 01.06.2011

nebolo možné považovať za exekučné tituly podľa § 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku, a teda
sa na ne nevzťahovalo vyňatie lehoty na vydanie poverenia, účelová. Navrhovateľ ani v exekučných
konaniach nikdy nespochybňoval začlenenie rozhodcovského rozsudku pod citované ustanovenie
Exekučného poriadku. Podľa názoru súdu vychádzajúc z výslovného znenia § 44 ods. 2 Exekučného
poriadkuvktoromkoľvekznení, prípadná 15-dňoválehotasavzťahovalavždylennaudeleniepoverenia

na vykonanie exekúcie v prípade ak súd nezistil rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného titulu so zákonom. Následne sa osobitne
upravuje situáciu, keď súd takýto rozpor zistí a je povinný nie udeliť poverenie ale rozhodnúť o zamietnutí
žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Keby bol zámer zákonodarcu pod zákonnú
15-dňovú lehotu vsunúť obe procesné situácie, nebola by osobitne upravovaná situácia pri zistení

rozporu napríklad exekučného titulu so zákonom. Uvedené má i logické opodstatnenie, pretože pri
skúmaní exekučného titulu ide o zložitejší proces posudzovania zákonnosti priznaného plnenia, a to i
v rozhodcovskom rozsudku.

Pokiaľ teda navrhovateľ považuje za nesprávny úradný postup nečinnosť Okresného súdu Prievidza

v exekučných konaniach, v ktorých súd zamietol žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
po zákonnej 15 -dňovej lehote, je toto tvrdenie nepravdivé, pretože na zamietnutie žiadosti o udelenie
poverenia zákon lehotu neupravuje. Súd sa však v každom namietanom exekučnom konaní zaoberal
primeranosťou lehoty, v ktorej o žiadosti o udelenie poverenia rozhodoval.

Pokiaľideomajetkovúškodu,ktorúnavrhovateľvtejtosúvislostiuplatňujeatátomápredstavovaťúčelne
vynaložené náklady spojené so správou a vymáhaním pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo
medzi doručením žiadosti o udelenie poverenia a rozhodnutia o nej, pričom malo ísť o náklady na správu
prostredníctvom pracovných výkonov zamestnanca, na udržanie a správu informačného systému a na
administratívnespracovanietextovurgencií,publikačnévýdaje,poštovnéatelekomunikačnéapodobne,

považujesúdajtentodruhýzodpovednostnýprvokzaneopodstatnený.Vovšetkýchkonaniachuplatňuje
navrhovateľ paušálne sumu 125 eur ako hmotnú materiálnu škodu. Zároveň uplatňuje nemajetkovú
ujmu v peniazoch z rovnakých dôvodov ako v konaniach, kde namietal oneskorené rozhodnutie súdu o
zmene súdneho exekútora, pretože márnym uplynutím času boli reálne ohrozené legitímne očakávania
navrhovateľa, že dôjde k vymoženiu pohľadávky, ďalej k vyvolaniu rizík, že dôjde k zániku povinného,

k zmareniu účelu konania pre stratu kontaktu s povinným, k insolvencii povinného a najmä vďaka
skorému rozhodnutiu exekučného súdu v zákonnej lehote mohol včas a účinne uskutočniť rad iných
krokov smerujúcich k zabezpečeniu vymožiteľnosti jeho pohľadávky a príslušenstva, pretože by vedel,
že žiadosť o udelenie poverenia bola zamietnutá a je potrené uskutočniť náhradu exekučného titulu.V tejto súvislosti súd udáva, že navrhovateľ ani v jednom konaní nepreukázal nesprávny úradný
postup súdu pri posudzovaní a rozhodovaní o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie,

nepreukázal existenciu škody alebo nemajetkovej ujmy, ktorá by bola v priamej príčinnej súvislosti s
tvrdeným nesprávnym úradným postupom. Tak ako súd konštatoval vyššie v exekučných konaniach,
v ktorých súd zamietal žiadosť o udelenie poverenia z dôvodu rozporu exekučného titulu predloženého
navrhovateľom ako oprávneným so zákonom, v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku súdu
neplynula lehota na rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia, pretože táto plynie len

pri udelení poverenia. Pokiaľ medzi doručením žiadosti o udelenie poverenia a zamietnutím žiadosti
o udelenie poverenia v niektorých konaniach ubehla aj dlhšia doba, súd ju hodnotí ako primeranú a
zodpovedajúcu zložitosti posúdenia exekučného titulu, ďalej ovplyvnenú nespoluprácou oprávneného
ako účastníka exekučného konania so súdom. Vo všeobecnosti súd udáva, že NS SR sa otázkou
majetkovej ujmy, ktorá mala vzniknúť v dôsledku nesprávneho úradného postupu v exekučnom konaní
zaoberal napríklad vo veci 3Cdo/134/2003, rozsudok z 27.11.2003. Okrem iného NS SR konštatoval,

že charakter majetkovej ujmy má aj zníženie hodnoty pohľadávky veriteľa, ktoré nastalo v časovej a
vecnej súvislosti so zmarením možnosti uspokojenia jeho pohľadávky v konaní o výkon rozhodnutia /
v danej veci predajom dlžníkovej nehnuteľnosti/, ak k zmareniu predaja a poklesu hodnoty jeho
pohľadávky došlo v dôsledku nesprávneho úradného postupu. V dôvodoch rozhodnutia NS SR uvádza,
že reálna hodnota pohľadávky, ktorá bola veriteľovi priznaná vykonateľným súdnym rozhodnutím,

nezávisí len od samotnej sumy, ale od celého súboru okolností vplývajúcich na možnosť uspokojiť
vymáhanú pohľadávku, v neposlednom rade od solventnosti dlžníka a možnosti uspokojenia pohľadávky
z jeho majetku. Inú hodnotu má súdom priznané plnenie, ktoré veriteľ môže vymôcť bez problémov od
bonitného dlžníka a inú hodnotu, ak dlžník má nepatrný alebo žiadny majetok. V zmysle týchto tvrdení
aj podľa názoru súdu v predmetných veciach vznik majetkovej ujmy prichádza do úvahy len vtedy, ak by

oprávnený o zodpovedajúcu peňažnú čiastku neprišiel pri zachovaní predpísaného úradného postupu.
Výšku majetkovej ujmy nemožno v žiadnom prípade stotožňovať s výškou pohľadávky, pre ktorú bol
výkon rozhodnutia nariadený. Majetkovú ujmu spravidla nezakladá samotný nesprávny úradný postup,
lebo škoda a zodpovednosť štátu za ňu je daná až vtedy, ak sa právo veriteľa proti dlžníkovi stalo
nevymožiteľným v príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom a je pritom vylúčené, že by ho

bolo možné uspokojiť inak.

Vo veci pod spis. zn. 16C/147/2012 (vec sa týka konania 16Er/795/09) navrhovateľ tvrdí, že súd
rozhodol o žiadosti na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až dňa 11.6.2009, a to rozhodnutím
o poverení. K rozhodnutiu o poverení tak došlo po uplynutí zákonom stanovenej doby (omeškanie

viac ako 5 mesiacov). Tieto skutkové tvrdenia navrhovateľa sú nepravdivé. V súvislosti s návrhom v
konaní 16C/147/2012, z pripojeného spisu 16Er/795/09 oprávnený (navrhovateľ), povinný O. P., č.k.
Ex 2872/09 súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola súdu doručená
03.06.2009, pričom poverenie na vykonanie exekúcie v zmysle doloženého exekučného titulu bolo
udelenésúdnemuexekútorovidňa11.06.2009adoručenéexekútorovi19.06.2009.Dňa06.07.2009bola

doručená tunajšiemu súdu žiadosť oprávneného o stave konania.

Vo veci pod spis. zn. 16C/148/2012 (vec sa týka konania 16Er/248/2009) navrhovateľ tvrdí, že súd
rozhodol o žiadosti na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až dňa 17.03.2009, a to rozhodnutím
o poverení. K rozhodnutiu o poverení tak došlo po uplynutí zákonom stanovenej doby (omeškanie

viac ako 5 mesiacov). Tieto skutkové tvrdenia navrhovateľa sú nepravdivé. V súvislosti s návrhom v
konaní 16C/148/2012, z pripojenej fotokópie spisu 16Er/248/2009 oprávnený (navrhovateľ), povinný
A. F., č.k. Ex 12596/08 súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola súdu
doručená 09.03.2009, pričom poverenie na vykonanie exekúcie v zmysle doloženého exekučného titulu
bolo udelené súdnemu exekútorovi dňa 17.03.2009.

Vo veci pod spis. zn. 16C/149/2012 (vec sa týka konania 16Er/794/09) navrhovateľ tvrdí, že súd
rozhodol o žiadosti na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až dňa 11.06.2009, a to rozhodnutím
o poverení. K rozhodnutiu o poverení tak došlo po uplynutí zákonom stanovenej doby (omeškanie
viac ako 5 mesiacov). Tieto skutkové tvrdenia navrhovateľa sú nepravdivé. V súvislosti s návrhom v

konaní 16C/149/2012, z ftc. pripojeného spisu 16Er/794/09 oprávnený (navrhovateľ), povinný R. E.,
č.k. Ex 2758/09 súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola súdu doručená
03.06.2009, pričom poverenie na vykonanie exekúcie v zmysle doloženého exekučného titulu bolo
udelené súdnemu exekútorovi dňa 11.06.2009. Následne tunajší súd uznesením 16Er/794/2009-40 z25.09.2012 exekúciu zastavil z dôvodu neplatnej rozhodcovskej doložky, proti ktorému rozhodnutiu
podal odvolanie oprávnený, o ktorom doposiaľ Krajský súd v Trenčíne nerozhodol.

Vo veci pod spis. zn. 16C/160/2012 (vec sa týka konania 15Er/2738/08) navrhovateľ tvrdí, že súd
rozhodol o žiadosti na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až dňa 16.12.2008, a to rozhodnutím
o poverení. K rozhodnutiu o poverení tak došlo po uplynutí zákonom stanovenej doby (omeškanie
viac ako 7 mesiacov). Tieto skutkové tvrdenia navrhovateľa sú nepravdivé. V súvislosti s návrhom v
konaní 16C/160/2012, z pripojeného spisu 15Er/2738/08 oprávnený (navrhovateľ), povinný Q. C., č.k.

Ex 10632/08 súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola súdu doručená
04.12.2008, pričom poverenie na vykonanie exekúcie v zmysle doloženého exekučného titulu bolo
udelené súdnemu exekútorovi dňa 16.12.2008 a doručené exekútorovi 07.01.2009.

Vo veci pod spis. zn. 16C/169/2012 (vec sa týka konania 16Er/48/09) navrhovateľ tvrdí, že súd
rozhodol o žiadosti na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až dňa 26.01.2009, a to rozhodnutím

o poverení. K rozhodnutiu o poverení tak došlo po uplynutí zákonom stanovenej doby (omeškanie viac
ako 6 mesiacov). Tieto skutkové tvrdenia navrhovateľa sú nepravdivé. V súvislosti s návrhom v konaní
16C/169/2012,zpripojenéhospisu16Er/48/09oprávnený(navrhovateľ),povinnýB.U.,č.k.Ex11455//08
súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola súdu doručená 14.01.2009,
pričom poverenie na vykonanie exekúcie v zmysle doloženého exekučného titulu bolo udelené súdnemu

exekútorovi dňa 26.01.2009 a doručené exekútorovi 02.02.2009.

Vo veci pod spis. zn. 16C/179/2012 (vec sa týka konania 15Er/2731/08) navrhovateľ tvrdí, že súd
rozhodol o žiadosti na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až dňa 16.12.2008, a to rozhodnutím
o poverení. K rozhodnutiu o poverení tak došlo po uplynutí zákonom stanovenej doby (omeškanie

viac ako 6 mesiacov). Tieto skutkové tvrdenia navrhovateľa sú nepravdivé. V súvislosti s návrhom v
konaní 16C/179/2012, z pripojeného spisu 15Er/2731/08 oprávnený (navrhovateľ), povinná B. Z., č.k.
Ex 10183/08 súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola súdu doručená
02.12.2008, pričom poverenie na vykonanie exekúcie v zmysle doloženého exekučného titulu bolo
udelené súdnemu exekútorovi dňa 16.12.2008 a doručené exekútorovi 07.01.2009.

Na základe uvedeného je potom potrebné vo všetkých uvedených veciach č.k. 16C/147/2012,
16C/148/2012, 16C/149/2012, 16C/160/2012, 16C/169/2012, 16C/179/12 uviesť, že vykonaným
dokazovaním bolo zistené, že nie sú pravdivé tvrdenia navrhovateľa, že v tam uvedených jednotlivých
exekučných konaniach bol súd bezdôvodne nečinný, keďže súd zistil, že o žiadosti o udelenie poverenia

rozhodol súd v lehote 15 dní od doručenia žiadosti o udelenie poverenia. Svoj nárok navrhovateľ
teda odvodzuje od toho, že v týchto veciach bolo rozhodnuté o žiadosti o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie až po zákonom stanovenej lehote. Vykonaným dokazovaním však bolo preukázané,
že tieto tvrdenia navrhovateľa sa nezakladajú na pravde, keďže súd rozhodol a poverenie vydal v
stanovenej 15-dňovej lehote od doručenia žiadosti o udelenie poverenia. Návrh navrhovateľa je teda

vo všetkých uvedených veciach nedôvodný, súd vydal poverenie na vykonanie exekúcie včas a v
tejto súvislosti nevznikli žiadne prieťahy v konaní. Z toho vyplýva, že navrhovateľovi z tohto dôvodu
nemohla vzniknúť ani žiadna škoda či nemajetková ujma. Vzhľadom k uvedenému súd rozhodol tak,
že návrh navrhovateľa ako nedôvodný v týchto konaniach zamietol. Taktiež podľa názoru súdu v
konaniach č. 16C/148/2012, 16C/160/2012, 16C/169/2012, 16C/179/2012 bola dôvodná i odporcom

vznesená námietka premlčania práva na náhradu škody vzhľadom na uplynutie 3 ročnej premlčacej
lehoty v zmysle § 19 ods. 1 Zák.č. 514/2003 Z.z. od doby kedy mala navrhovateľovi vzniknúť škoda
v súvislosti s oneskoreným vydaním poverenia, keďže v tam exekučných konaniach bolo poverenie
udelené17.03.2009,16.12.2008,26.01.2009,16.12.2008, podľanázorusúdunavrhovateľuplatnilnárok
na náhradu škody po trojročnej premlčacej dobe, keďže žalobu na súd podal až v septembri v roku 2012.

Vo veci pod spis. zn. 16C/157/2012 (vec sa týka konania 15Er/259/09) navrhovateľ tvrdí, že súd
rozhodol o žiadosti na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až dňa 25.03.2009, a to rozhodnutím
o poverení. K rozhodnutiu o poverení tak došlo po uplynutí zákonom stanovenej doby (omeškanie viac
ako 6 mesiacov). Tieto skutkové tvrdenia navrhovateľa sú nepravdivé. V súvislosti s návrhom v konaní

16C/157/2012, z pripojeného spisu 15Er/259/09 oprávnený (navrhovateľ), povinná N. N., č.k. Ex 66/09
súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola súdu doručená 09.03.2009,
pričom poverenie na vykonanie exekúcie v zmysle doloženého exekučného titulu bolo udelené súdnemu
exekútorovi dňa 25.03.2009. Následne výzvou z 02.06.2009 tunajší súd vyzval oprávneného nadoloženie zmluvy o spotrebiteľskom úvere, pričom oprávnený podaním doručeným súdu 19.10.2009
doručil súd zmluvu o úvere. Následne tunajší súd uznesením 15Er/259/2009-17 z 12.02.2010 exekúciu
v celosti zastavil z dôvodu, že oprávnený vymáhal plnenie na základe nespôsobilého exekučného

titulu, proti ktorému rozhodnutiu podal odvolanie oprávnený, o ktorom rozhodol Krajský súd v Trenčíne
uznesením 4CoE/147/2010-25 z 12.08.2010 tak, že napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil
z dôvodu, že exekučný titul zaväzoval povinného v celom rozsahu k plneniu v rozpore so zákonom.
Prvostupňové rozhodnutie teda nadobudlo právoplatnosť 28.09.2010.

Vo veci pod spis. zn. 16C/178/2012 (vec sa týka konania 15Er/256/09) navrhovateľ tvrdí, že súd
rozhodol o žiadosti na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až dňa 25.03.2009, a to rozhodnutím
o poverení. K rozhodnutiu o poverení tak došlo po uplynutí zákonom stanovenej doby (omeškanie
viac ako 5 mesiacov). Tieto skutkové tvrdenia navrhovateľa sú nepravdivé. V súvislosti s návrhom v
konaní 16C/178/2012, z pripojeného spisu 15Er/256/09 oprávnený (navrhovateľ), povinný A. L., č.k.
Ex 12583//08 súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola súdu doručená

09.03.2009, pričom poverenie na vykonanie exekúcie v zmysle doloženého exekučného titulu bolo
udelené súdnemu exekútorovi dňa 25.03.2009 a doručené exekútorovi 01.04.2009.

Vo veci pod spis. zn. 16C/256/2012 (vec sa týka konania 15Er/24/2009) navrhovateľ tvrdí, že súd
rozhodol o žiadosti na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až dňa 04.02.2009, a to rozhodnutím

o poverení. K rozhodnutiu o poverení tak došlo po uplynutí zákonom stanovenej doby (omeškanie
viac ako 6 mesiacov). Tieto skutkové tvrdenia navrhovateľa sú nepravdivé. V súvislosti s návrhom v
konaní 16C/256/2012 z ftc. pripojeného spisu tun. súdu 15Er/24/09 oprávnený (navrhovateľ), povinná
Z. N., Ex 12468/08 súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola doručená
súdu 09.01.2009. Súd poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora 04.02.2009, ktoré bolo doručené

exekútorovi 10.02.2009. Následne súd uznesením č.k. 15Er/24/09-17 z 19.03.2010 exekúciu sčasti
zastavil z dôvodu, že rozhodcovský rozsudok zaväzoval povinného k plneniu v rozpore so zákonom.
Proti citovanému uzneseniu podal odvolanie oprávnený, o ktorom Krajský súd v Trenčíne uznesením
č.k. 19CoE/244/2010-26 z 30.08.2010 tak, že uznesenie okresného súdu potvrdil. Uvedené rozhodnutie
nadobudlo právoplatnosť 08.02.2011. Následne tunajší súd uznesením 15Er/24/09-34 z 11.09.2012

exekúciu zastavil, proti ktorému rozhodnutiu sa odvolal oprávnený, o ktorom rozhodol Krajský súd
v Trenčíne uznesením 17CoE/49/2013-51 z 26.03.2013. Prvostupňové uznesenie 15Er/24/2009-34 z
11.09.2012 potom nadobudlo právoplatnosť 16.04.2013.

Na základe uvedeného je potom potrebné vo všetkých uvedených veciach č.k. 16C/157/2012,

16C/178/2012, 16C/256/2012 uviesť, že vykonaným dokazovaním bolo zistené, že nie sú pravdivé
tvrdenia navrhovateľa, že v tam uvedených jednotlivých exekučných konaniach bol súd nečinný v
rozsahu ako uviedol v jednotlivých návrhoch, keďže súd zistil, že o žiadosti o udelenie poverenia
rozhodol súd krátko po uplynutí 15 dní od doručenia žiadosti o udelenie poverenia (vo všetkých tam
uvedených exekučných konaniach v lehote do 1 mesiaca od doručenia žiadosti o udelenie poverenia),

pričom v exekučných konaniach v súvislosti s konaniami 16C/157/2012 a 16C/256/2012 boli následne
i tak tieto exekučné konania v celom rozsahu zastavené z dôvodu, že oprávnený vymáhal plnenie
na základe nespôsobilého exekučného titulu, čo potvrdil i Krajský súd v Trenčíne. Navrhovateľovi
preto nemohla vzniknúť žiadna škoda a ani nemajetková ujma v príčinnej súvislosti s postupom
súdu v daných exekučných konaniach, pretože uplatnené náklady na správu pohľadávky, udržanie

a správu informačného systému a na spracovanie textov urgencií, publikačné výdaje, poštovné a
telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním v sume 125 eur by mu vznikli /ak vôbec vznikli/
oprávnenému i pri rozhodnutí súdu v lehote 15 dní, keďže exekúcie po udelení poverenia prebiehali
ďalej. Navrhovateľ teda nepreukázal, že by v príčinnej súvislosti s prípadným oneskoreným rozhodnutím
súdu mu súd spôsobil škodu z titulu týchto výdavkov v konkrétnej výške, nepredložil súdu o tom žiadne

dôkazy, len svoje tvrdenia. I keby dĺžka konania súdu o žiadosti o udelenie poverenia vykazovala
znaky prieťahov v konaní, navrhovateľ nepreukázal existenciu škody a nemajetkovej ujmy, ktorá mu
v príčinnej súvislosti s oneskoreným rozhodnutím o žiadosti o udelenie poverenia vznikla. Jeho
tvrdenia o majetkovej škode a nemajetkovej ujme, resp. strate možnosti zaobstarať si iný exekučný titul
považuje súd len za účelové a ničím nepodložené tvrdenia. Taktiež podľa názoru súdu v konaniach č.

16C/157/2012, 16C/178/2012, 16C/256/2012, bola dôvodná i odporcom vznesená námietka premlčania
práva na náhradu škody vzhľadom na uplynutie 3 ročnej premlčacej lehoty v zmysle § 19 ods. 1 Zák.č.
514/2003 Z.z. od doby kedy mala navrhovateľovi vzniknúť škoda v súvislosti s oneskoreným vydaním
poverenia, keďže v tam uvedených exekučných konaniach bolo poverenie udelené v dňoch 25.03.2009,25.03.2009, 04.02.2009, a teda podľa názoru súdu navrhovateľ uplatnil nárok na náhradu škody po
trojročnej premlčacej dobe, keďže žalobu na súd podal až v septembri v roku 2012.

Vo veci pod spis. zn. 16C/257/2012 (vec sa týka konania 15Er/1278/09) navrhovateľ tvrdí, že súd
rozhodol o žiadosti na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až dňa 08.03.2010, a to rozhodnutím
o poverení. K rozhodnutiu o poverení tak došlo po uplynutí zákonom stanovenej doby (omeškanie
viac ako 11 mesiacov). Tieto skutkové tvrdenia navrhovateľa sú nepravdivé. V súvislosti s návrhom v
konaní 16C/257/2012 z pripojeného spisu tun. súdu 15Er/1278/09 oprávnený (navrhovateľ), povinný Z.

T., Ex 4266/09 súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola doručená súdu
24.07.2009. Súd výzvou z 12.08.2009 vyzval súdneho exekútora na doloženie zmluvy o úvere. Uvedená
výzva bola zaslaná na vedomie i oprávnenému. Súdny exekútor podaním doručeným súdu 08.09.2009
zaslal súdu jeho výzvu z 02.09.2009 zaslanú oprávnenému na doloženie požadovaného dokladu.
Oprávnenýpodanímdoručenýmsúdu14.09.2009požiadalsúdopredĺženielehotynavybavenieo60dní
a zároveň doručil súdu zmluvu o úvere. Oprávnený 19.11.2009 doručil súdu žiadosť o informáciu o stave

konania. Následne tunajší súd uznesením 15Er/1278/09-14 z 03.03.2010 žiadosť exekútora o udelenie
poverenia čiastočne zamietol, a to v rozsahu uvedenom vo výroku uvedeného rozhodnutia a zároveň
súdneho exekútora poveril dňa 08.03.2010 vymožením istiny v sume 87,82 eur. Proti citovanému
uzneseniu podal odvolanie oprávnený, o ktorom odvolaní rozhodol Krajský súd v Trenčíne uznesením
5CoE/197/2010-23 z 13.05.2010 tak, že uznesenie okresného súdu potvrdil. Prvostupňové uznesenie

15Er/1278/09-14 z 03.03.2010 nadobudlo právoplatnosť 07.06.2010.

Z uvedeného nemožno v exekučnom konaní v súvislosti s konaním 16C/257/2012 podľa názoru
súdu vyvodiť nesprávny postup súdu. Súd sa musel pri posudzovaní žiadosti o udelenie poverenia
zaoberať zákonnosťou vymáhaného plnenia, k čomu bolo potrebné, aby mal k dispozícii okrem

exekučného titulu aj ďalšie doklady, na základe ktorých bol exekučný titul vydaný. K tomu bola potrebná
súčinnosť oprávneného, ktorý žiadané listiny po troch týždňoch síce doložil avšak následne súd
musel vyhodnotiť všetky podklady. Vzhľadom na zložitosť tohto posúdenia, keď exekučný súd jednotlivo
hodnotil istinu, príslušenstvo pohľadávky aj z pohľadu spotrebiteľského práva, konal práve naopak
promptne a s náležitou odbornosťou a o žiadosti rozhodol do 6 mesiacov po doručení žiadaných

listín rozhodnutím z 03.03.2010, ktorým žiadosť exekútora o udelenie poverenia čiastočne zamietol,
a to v rozsahu uvedenom vo výroku uvedeného rozhodnutia a zároveň súdneho exekútora poveril
dňa 08.03.2010 vymožením istiny v sume 87,82 eur. Proti citovanému uzneseniu podal odvolanie
oprávnený, o ktorom odvolaní rozhodol Krajský súd v Trenčíne uznesením 5CoE/197/2010-23 z
13.05.2010 tak, že uznesenie okresného súdu potvrdil. V tej súvislosti je potom potrebné uviesť, že

doba na rozhodnutie o úplnom respektíve čiastočnom zamietnutí žiadosti v prípade, keď súd zistil
nesúlad exekučného titulu so zákonom neplynula, pričom súd lehotu v ktorej rozhodol prvostupňový
súd o žiadosti o udelenie poverenia, vzhľadom na potrebu vyzývať v toľkých konaniach súdneho
exekútora respektíve oprávneného na doloženie listín a posudzovať povahu prisúdeného plnenia v
rozhodcovskom rozsudku, posudzovať platnosť rozhodcovskej doložky a túto vyhodnotiť aj z pohľadu

ochrany spotrebiteľa, považuje v danom prípade za primeranú so záverom, že súd postupoval aj
vzhľadom na veľké množstvo exekučných konaní vyvolaných navrhovateľom s osobitnou rýchlosťou.
Okrem toho, že súd teda nezistil v uvedenom exekučnom konaní žiadny nesprávny úradný postup,
navrhovateľ ani nepreukázal existenciu akejkoľvek škody, ktorá by bola v príčinnej súvislosti s tvrdeným
nesprávnym úradným postupom súdu. Exekučný súd tak ako vysvetlil súd vyššie, v súlade so zákonom

a rozhodovacou praxou mohol a aj skúmal materiálnu vykonateľnosť rozsudku rozhodcovského súdu v
súlade s § 45 Zákona o rozhodcovskom konaní.

Vo veci pod spis. zn. 16C/258/2012 (vec sa týka konania 15Er/2786/09) navrhovateľ tvrdí, že súd
rozhodol o žiadosti na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až dňa 16.11.2010, a to rozhodnutím

o poverení. K rozhodnutiu o poverení tak došlo po uplynutí zákonom stanovenej doby (omeškanie
viac ako 15 mesiacov). Tieto skutkové tvrdenia navrhovateľa sú nepravdivé. V súvislosti s návrhom
v konaní 16C/258/2012 z ftc. pripojeného spisu tun. súdu 15Er/2786/09 oprávnený (navrhovateľ),
povinný F. K., Ex 12325/09 súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola
doručená súdu 14.12.2009. Súd výzvou z 18.02.2010 vyzval súdneho exekútora na doloženie zmluvy

o úvere ako aj všetkých neoddeliteľných súčastí k zmluve. Uvedená výzva bola zaslaná na vedomie
i oprávnenému. Súdny exekútor podaním doručeným súdu 04.03.2010 oznámil, že po konzultácii s
oprávneným sa rozhodol, že nebude vyzývať zástupcu oprávneného na predloženie žiadanej zmluvy.
Následne súd uznesením č.k. 15Er/2786/09-11 z 26.03.2010 žiadosť súdneho exekútora v celomrozsahu zamietol z dôvodu nepreskúmateľnosti exekučného titulu pre nedoloženie listín. V rámci
odvolacej lehoty oprávnený doručil súdu zmluvu o úvere a zároveň podal odvolanie, o ktorom odvolaní
rozhodol Krajský súd v Trenčíne uznesením č.k. 19CoE/246/2010-26 z 19.08.2010 tak, že uznesenie

okresného súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie z dôvodu, že oprávnený predložil zmluvu o úvere
a teda úlohou súdu bude v ďalšom konaní preskúmať súlad exekučného titulu s danou zmluvou o
úvere. Následne tunajší súd uznesením 15Er/2786/2009-34 z 12.11.2010 žiadosť exekútora o udelenie
poverenia čiastočne zamietol, a to v rozsahu uvedenom vo výroku uvedeného rozhodnutia. Proti
citovanému uzneseniu podal odvolanie oprávnený, o ktorom odvolaní rozhodol Krajský súd v Trenčíne

uznesením 19CoE/377/2011-57 z 30.09.2011 tak, že uznesenie okresného súdu potvrdil. Následne
tunajší súd uznesením 15Er/2786/2009-71 z 10.04.2012 exekučné konanie sčasti zastavil. Zároveň
uznesením 15Er/2786/09-72 z 10.04.2012 exekúciu vyhlásil v celom rozsahu za neprípustnú a exekúciu
zastavil. Proti citovanému uzneseniu podal odvolanie oprávnený, o ktorom odvolaní rozhodol Krajský
súd v Trenčíne uznesením 17CoE/159/2012-85 z 01.08.2012 tak, že uznesenie okresného súdu potvrdil.
Proti citovanému rozhodnutiu podal dovolanie oprávnený, o ktorom najvyšší súd zatiaľ nerozhodol.

Na základe uvedeného je potom potrebné vo veci č.k. 16C/258/2012, uviesť, že vykonaným
dokazovaním bolo zistené, že nie sú pravdivé tvrdenia navrhovateľa, že v tam uvedenom exekučnom
konaní bol súd bezdôvodne nečinný, keďže súd zistil, že v súvislosti s podanou žiadosťou o udelenie
poverenia na základe rozhodcovského rozsudku sa súd musel zaoberať zákonnosťou vymáhaného

plnenia, k čomu bolo potrebné, aby mal k dispozícii okrem exekučného titulu aj ďalšie doklady, na
základe ktorých bol exekučný titul vydaný. K tomu bola potrebná súčinnosť oprávneného, ktorý v
exekučnom konaní v súvislosti s konaním 16C/258/2012 odmietol súdu predložiť žiadané listiny a tieto
súdu doložil až v rámci odvolacieho konania, na základe čoho odvolací súd prvostupňové rozhodnutie,
ktorými súd žiadosť o udelenia poverenia zamietol, v celom rozsahu zrušil, následne tunajší súd

uznesením z 12.11.2010 žiadosť exekútora o udelenie poverenia čiastočne zamietol, a to v rozsahu
uvedenom vo výroku uvedeného rozhodnutia, ktoré rozhodnutie potvrdil i Krajský súd v Trenčíne,
následne tunajší súd uznesením z 10.04.2012 exekučné konanie sčasti zastavil a zároveň uznesením
15Er/2786/09-72 z 10.04.2012 exekúciu vyhlásil v celom rozsahu za neprípustnú a exekúciu zastavil.
Proti citovanému uzneseniu podal odvolanie oprávnený, o ktorom odvolaní rozhodol Krajský súd v

Trenčíne uznesením 17CoE/159/2012-85 z 01.08.2012 tak, že uznesenie okresného súdu potvrdil. Proti
citovanému rozhodnutiu podal dovolanie oprávnený, o ktorom najvyšší súd zatiaľ nerozhodol. V tej
súvislosti je potom potrebné uviesť, že doba na rozhodnutie o čiastočné respektíve úplné zamietnutie
žiadosti v prípade, keď súd zistil nesúlad exekučného titulu so zákonom neplynula, pričom súd lehotu
v ktorej rozhodol prvostupňový súd o žiadosti o udelenie poverenia, vzhľadom na potrebu vyzývať v

toľkých konaniach súdneho exekútora respektíve oprávneného na doloženie listín a posudzovať povahu
prisúdeného plnenia v rozhodcovskom rozsudku, posudzovať platnosť rozhodcovskej doložky a túto
vyhodnotiť aj z pohľadu ochrany spotrebiteľa, považuje v danom prípade za primeranú so záverom,
že súd postupoval aj vzhľadom na veľké množstvo exekučných konaní vyvolaných navrhovateľom s
osobitnou rýchlosťou. Okrem toho, že súd nezistil v uvedených exekučných konaniach žiadny nesprávny

úradný postup, navrhovateľ ani nepreukázal existenciu akejkoľvek škody, ktorá by bola v príčinnej
súvislosti s tvrdeným nesprávnym úradným postupom súdu. Exekučný súd tak ako vysvetlil súd vyššie,
v súlade so zákonom a rozhodovacou praxou mohol a aj skúmal materiálnu vykonateľnosť rozsudku
rozhodcovského súdu v súlade s § 45 Zákona o rozhodcovskom konaní.

V podaných návrhoch (označené navrhovateľom „NZP“), v ktorých navrhovateľ namietal nesprávny
úradnýpostup exekučnéhosúduprirozhodovaníožiadostioudeleniepoverenianavykonanieexekúcie,
svoje nároky oprel o tvrdenie, že súdy rozhodli o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia po zákonnej
lehote, pričom v dobe bezdôvodnej nečinnosti súdu mu vznikla škoda a nemajetková ujma.

Keďže v danom prípade vo vyššie uvedených preskúmavaných exekučných veciach, v súvislosti s
návrhmi označenými navrhovateľom NZP, nedošlo k uplynutiu 15 dňovej lehoty od doručenia žiadosti o
udeleniepovereniapreddňom 23.04.2009,keďžesajednáoexekučnévecizobdobiarokov2009,2010,
2011, v ktorých ani v jednej veci nebola doručená súdu žiadosť o udelenie poverenia pred dátumom
23.04.2009, súd sa vznesenou námietkou premlčania zo strany odporcu nezaoberal, keďže nebola

vznesená pre preskúmavané exekučné veci.

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku účinného do 31.05.2010 súd preskúma žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozporžiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo
exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal
exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o

udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné
odvolanie.

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku účinného od 01.06.2010 do 31.05.2011 platila uvedená
právna úprava s tým, že lehota na vydanie poverenia neplatila ak išlo o exekučný titul podľa § 41 ods.

2 písm. c/ a d/ Exekučného poriadku. S účinnosťou od 01.06.2011 do citovaného ustanovenia bola
zavedená len úprava ohľadom exekučných titulov podľa zákona č. 231/1999 Z.z. o štátnej pomoci v
platnom znení. Novela Exekučného poriadku vykonaná zákonom č. 144/2010 Z.z. teda s účinnosťou
od 01.06.2010 vypustila zákonnú 15-dňovú lehotu na vydanie poverenia súdnemu exekútorovi pokiaľ
ide o exekučné tituly podľa § 41 ods. 2 písm. c/ a d/ Exekučného poriadku. V zmysle § 41 ods. 2
písm. d/ Exekučného poriadku platného do 31.05.2011 exekučným titulom sú i vykonateľné rozhodnutia

rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených. Podľa dôvodovej správy k tejto novele vyplýva, že
účelom vypustenia zákonnej lehoty bola skutočnosť, že lehota bola výraznou prekážkou na to, aby súdy
mohli objektívne posúdiť zákonnosť exekúcie pokiaľ išlo o notárske zápisnice a rozhodcovské rozsudky,
zvlášť keď išlo o vymoženie plnenia zo spotrebiteľskej zmluvy. Uvedená novela neobsahovala žiadne
prechodné ustanovenia, preto vzhľadom na to, že išlo o novelu procesných ustanovení Exekučného

poriadku, vzťahuje sa na všetky exekučné konania, v ktorých nebolo rozhodnuté o žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie k tomuto dátumu. Následne novelou Exekučného poriadku č.
102/2011 Z.z. s účinnosťou od 01.06.2011 bol §41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku doplnený aj o
exekučný titul - rozhodcovský rozsudok. Uvedená novela procesného charakteru neobsahovala žiadne
prechodné ustanovenia, preto sa vzťahuje na všetky konania, v ktorých súd k 01.06.2011 nerozhodol o

žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

V zmysle uvedenej jednoznačnej právnej úpravy po 01.06.2011 neexistovala v exekučnom konaní
žiadna zákonná lehota na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pokiaľ išlo o rozhodcovské
rozsudky. Súd však zastáva názor, že i pred 01.06.2011 sa súdnou praxou rozhodcovské

rozsudky považovali za exekučné tituly podľa § 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku, zodpovedala
tomu aj argumentácia odvolacích súdov a nakoniec i dôvodové správy k horeuvedeným zákonom,
ktoré novelizovali Exekučný poriadok. Súd prisvedčuje správnosti argumentácie odporcu, že ak sa
do zákonnej formulácie exekučného titulu vložili slová „rozhodnutí rozhodcovských súdov“, išlo len
o explicitnejšie ujasnenie litery zákona, aby sa predišlo mylným interpretáciám tohto ustanovenia.

V tomto smere je argumentácia navrhovateľa spočívajúca v tom, že rozhodcovské rozsudky do
01.06.2011 nebolo možné považovať za exekučné tituly podľa § 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného
poriadku, a teda sa na ne nevzťahovalo vyňatie lehoty na vydanie poverenia, účelová. Navrhovateľ
ani v exekučných konaniach nikdy nespochybňoval začlenenie rozhodcovského rozsudku pod citované
ustanovenie Exekučného poriadku. Podľa názoru súdu vychádzajúc z výslovného znenia § 44 ods.

2 Exekučného poriadku v ktoromkoľvek znení, prípadná 15-dňová lehota sa vzťahovala vždy len na
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v prípade ak súd nezistil rozpor žiadosti o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie, návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného titulu so zákonom. Následne sa
osobitne upravuje situáciu, keď súd takýto rozpor zistí a je povinný nie udeliť poverenie ale rozhodnúť
o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Keby bol zámer zákonodarcu pod

zákonnú 15-dňovú lehotu vsunúť obe procesné situácie, nebola by osobitne upravovaná situácia pri
zistení rozporu napríklad exekučného titulu so zákonom. Uvedené má i logické opodstatnenie, pretože
pri skúmaní exekučného titulu ide o zložitejší proces posudzovania zákonnosti priznaného plnenia,
a to i v rozhodcovskom rozsudku. Pokiaľ teda navrhovateľ považuje za nesprávny úradný postup
nečinnosť Okresného súdu Prievidza v exekučných konaniach, v ktorých súd zamietol žiadosť o

udelenie poverenia na vykonanie exekúcie po zákonnej 15 -dňovej lehote, je toto tvrdenie nepravdivé,
pretože na zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia zákon lehotu neupravuje. Súd sa však v každom
namietanom exekučnom konaní zaoberal primeranosťou lehoty, v ktorej o žiadosti o udelenie poverenia
rozhodoval.

Pokiaľideomajetkovúškodu,ktorúnavrhovateľvtejtosúvislostiuplatňujeatátomápredstavovaťúčelne
vynaložené náklady spojené so správou a vymáhaním pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo
medzi doručením žiadosti o udelenie poverenia a rozhodnutia o nej, pričom malo ísť o náklady na správu
prostredníctvom pracovných výkonov zamestnanca, na udržanie a správu informačného systému a naadministratívnespracovanietextovurgencií,publikačnévýdaje,poštovnéatelekomunikačnéapodobne,
považujesúdajtentodruhýzodpovednostnýprvokzaneopodstatnený.Vovšetkýchkonaniachuplatňuje
navrhovateľ paušálne sumu 125 eur ako hmotnú materiálnu škodu. Zároveň uplatňuje nemajetkovú

ujmu v peniazoch z rovnakých dôvodov ako v konaniach, kde namietal oneskorené rozhodnutie súdu o
zmene súdneho exekútora, pretože márnym uplynutím času boli reálne ohrozené legitímne očakávania
navrhovateľa, že dôjde k vymoženiu pohľadávky, ďalej k vyvolaniu rizík, že dôjde k zániku povinného,
k zmareniu účelu konania pre stratu kontaktu s povinným, k insolvencii povinného a najmä vďaka
skorému rozhodnutiu exekučného súdu v zákonnej lehote mohol včas a účinne uskutočniť rad iných

krokov smerujúcich k zabezpečeniu vymožiteľnosti jeho pohľadávky a príslušenstva, pretože by vedel,
že žiadosť o udelenie poverenia bola zamietnutá a je potrené uskutočniť náhradu exekučného titulu.

V tejto súvislosti súd udáva, že navrhovateľ ani v jednom konaní nepreukázal nesprávny úradný
postup súdu pri posudzovaní a rozhodovaní o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie,
nepreukázal existenciu škody alebo nemajetkovej ujmy, ktorá by bola v priamej príčinnej súvislosti s

tvrdeným nesprávnym úradným postupom. Tak ako súd konštatoval vyššie v exekučných konaniach,
v ktorých súd zamietal žiadosť o udelenie poverenia z dôvodu rozporu exekučného titulu predloženého
navrhovateľom ako oprávneným so zákonom, v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku súdu
neplynula lehota na rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia, pretože táto plynie len
pri udelení poverenia. Pokiaľ medzi doručením žiadosti o udelenie poverenia a zamietnutím žiadosti

o udelenie poverenia v niektorých konaniach ubehla aj dlhšia doba, súd ju hodnotí ako primeranú a
zodpovedajúcu zložitosti posúdenia exekučného titulu, ďalej ovplyvnenú nespoluprácou oprávneného
ako účastníka exekučného konania so súdom. Vo všeobecnosti súd udáva, že NS SR sa otázkou
majetkovej ujmy, ktorá mala vzniknúť v dôsledku nesprávneho úradného postupu v exekučnom konaní
zaoberal napríklad vo veci 3Cdo/134/2003, rozsudok z 27.11.2003. Okrem iného NS SR konštatoval,

že charakter majetkovej ujmy má aj zníženie hodnoty pohľadávky veriteľa, ktoré nastalo v časovej a
vecnej súvislosti so zmarením možnosti uspokojenia jeho pohľadávky v konaní o výkon rozhodnutia
(v danej veci predajom dlžníkovej nehnuteľnosti), ak k zmareniu predaja a poklesu hodnoty jeho
pohľadávky došlo v dôsledku nesprávneho úradného postupu. V dôvodoch rozhodnutia NS SR uvádza,
že reálna hodnota pohľadávky, ktorá bola veriteľovi priznaná vykonateľným súdnym rozhodnutím,

nezávisí len od samotnej sumy, ale od celého súboru okolností vplývajúcich na možnosť uspokojiť
vymáhanú pohľadávku, v neposlednom rade od solventnosti dlžníka a možnosti uspokojenia pohľadávky
z jeho majetku. Inú hodnotu má súdom priznané plnenie, ktoré veriteľ môže vymôcť bez problémov od
bonitného dlžníka a inú hodnotu, ak dlžník má nepatrný alebo žiadny majetok. V zmysle týchto tvrdení
aj podľa názoru súdu v predmetných veciach vznik majetkovej ujmy prichádza do úvahy len vtedy, ak by

oprávnený o zodpovedajúcu peňažnú čiastku neprišiel pri zachovaní predpísaného úradného postupu.
Výšku majetkovej ujmy nemožno v žiadnom prípade stotožňovať s výškou pohľadávky, pre ktorú bol
výkon rozhodnutia nariadený. Majetkovú ujmu spravidla nezakladá samotný nesprávny úradný postup,
lebo škoda a zodpovednosť štátu za ňu je daná až vtedy, ak sa právo veriteľa proti dlžníkovi stalo
nevymožiteľným v príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom a je pritom vylúčené, že by ho

bolo možné uspokojiť inak.

V prejednávaných veciach navrhovateľ ako oprávnený v exekučnom konaní navrhol vykonať exekúciu
na podklade exekučného titulu, ktorým bol rozhodcovský rozsudok vydaný na základe neplatnej
rozhodcovskej doložky, čo bolo dôvodom zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia, resp. súd posúdil

plnenie priznané v rozhodcovskom rozsudku ako v rozpore so zákonom podľa § 45 ods. 1, 2 zákona
č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní/. K zamietnutiu žiadosti o udelenie poverenia došlo preto
výlučne z dôvodov na strane oprávneného. Skutočnosť, že oprávnený si dal „prisúdiť“ plnenia zo zmlúv
o úvere rozhodcovskému súdu a tento vydal nezákonný exekučný titul, pretože na uvedené nemal
žiadne oprávnenie v dôsledku neplatnej rozhodcovskej doložky, išlo o nulitné právne akty, ktoré nikdy

nemohli byť podkladom pre vykonanie exekúcie. Túto skutočnosť nemôže teraz navrhovateľ využiť
vo svoj prospech a tvrdiť, že keby súd zamietol jeho žiadosť o udelenie poverenia ihneď v 15-dňovej
lehote, mohol uskutočniť kroky a nahradiť exekučný titul. Bol to práve dôsledný postup exekučného
súdu, ktorý vo veľkom množstve exekučných konaní zamedzil vymoženiu pohľadávky oprávneného na
základe takéhoto exekučného titulu, pričom k vymoženiu takejto pohľadávky nikdy nemohlo dôjsť. Právo

veriteľa sa preto nestalo nevymožiteľným v príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom súdu,
ale v príčinnej súvislosti s tým, že oprávnený v rozpore s viacerými zákonnými ustanoveniami navrhoval
vykonať exekúciu na podklade nespôsobilých exekučných titulov, a to napriek tomu, že by mal právo
poznať, keďže vo všetkých konaniach bol právne zastúpený advokátskou kanceláriou. Súd v konaniachuvedených nižšie jednotlivo rozoberá exekučné konania, v ktorých navrhovateľ namieta v tejto súvislosti
nesprávny úradný postup.

Vo veci pod spis. zn. 16C/159/2012 (vec sa týka konania 16Er/2494/2011) navrhovateľ tvrdí, že
konanie začalo 07.11.2009, pričom súd rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia až 16.08.2010, a
to rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia, pričom k rozhodnutiu došlo po uplynutí
zákonom stanovenej lehoty a súd bol v omeškaní viac ako 282 dní. Tieto skutkové tvrdenia navrhovateľa
sú nepravdivé. V súvislosti s návrhom v konaní pod spis. zn. 16C/159/2012 z ftc. pripojeného spisu

16Er/2494/2011, oprávnený (navrhovateľ), povinný Z.Q., č.k. Ex 8303/11 súd zistil, že žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola súdu doručená 03.08.2011. Súd uznesením č.k.
16Er/2494/2011-09 z 12.08.2011 žiadosť súdneho exekútora v celom rozsahu zamietol z dôvodu
neplatnej rozhodcovskej doložky, uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 06.09.2011, následne
súd uznesením 16Er/2494/2011-11 z 12.10.2011 exekučné konanie v celom rozsahu zastavil, uvedené
rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 28.11.2011.

Vo veci pod spis. zn. 16C/208/2012 (vec sa týka konania 16Er/2502/2011) navrhovateľ tvrdí, že
konanie začalo 15.10.2009, pričom súd rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia až 16.08.2010, a
to rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia, pričom k rozhodnutiu došlo po uplynutí
zákonom stanovenej lehoty a súd bol v omeškaní viac ako 305 dní. Tieto skutkové tvrdenia

navrhovateľa sú nepravdivé. V súvislosti s návrhom v konaní pod spis. zn. 16C/208/2012 z pripojeného
spisu 16Er/2502/2011, oprávnený (navrhovateľ), povinný M. D., č.k. Ex 8320/11 súd zistil, že žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola súdu doručená 03.08.2011. Súd uznesením č.k.
16Er/2502/2011-9 z 11.08.2011 žiadosť súdneho exekútora v celom rozsahu zamietol z dôvodu
neplatnej rozhodcovskej doložky, uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 3.9.2011, následne

súd uznesením 16Er/2502/2011-11 z 12.10.2011 exekučné konanie v celom rozsahu zastavil, uvedené
rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 21.10.2011.

Na základe uvedeného je potom potrebné v uvedených veciach č.k. 16C/159/12, 16C/208/12, uviesť,
že vykonaným dokazovaním bolo zistené, že nie sú pravdivé tvrdenia navrhovateľa, že v tam uvedených

jednotlivých exekučných konaniach bol súd bezdôvodne nečinný, keďže súd zistil, že o žiadosti o
udelenie poverenia rozhodol súd v lehote 15 dní od doručenia žiadosti o udelenie poverenia. Tak,
ako súd vysvetlil vyššie, doba na rozhodnutie o zamietnutie žiadosti v prípade, keď súd zistil nesúlad
exekučného titulu so zákonom, neplynula, pričom súd rozhodnutie vzhľadom na potrebu posudzovať
povahu prisúdeného plnenia v rozhodcovskom rozsudku, posudzovať platnosť rozhodcovskej doložky a

túto vyhodnotiť aj z pohľadu ochrany spotrebiteľa, považuje v danom prípade za primeranú so záverom,
že súd postupoval aj vzhľadom na veľké množstvo exekučných konaní vyvolaných navrhovateľom s
osobitnou rýchlosťou. Okrem toho, že súd nezistil v namietanom exekučnom konaní žiadny nesprávny
úradný postup, navrhovateľ ani nepreukázal existenciu akejkoľvek škody, ktorá by bola v príčinnej
súvislosti s tvrdeným nesprávnym úradným postupom. Exekučné konanie bolo následne zastavené,

oprávnený sa proti citovanému rozhodnutiu o zamietnutí žiadosti ani neodvolal.

Vo veci pod spis. zn. 16C/166/2012 (vec sa týka konania 15Er/3145/2010) navrhovateľ tvrdí, že
konanie začalo 30.08.2010, pričom súd rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia až 27.01.2011, a
to rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia, pričom k rozhodnutiu došlo po uplynutí

zákonom stanovenej lehoty a súd bol v omeškaní viac ako 150 dní. Tieto skutkové tvrdenia navrhovateľa
sú nepravdivé. V súvislosti s návrhom v konaní pod spis. zn. 16C/166/2012 z pripojeného spisu
15Er/3145/2010, oprávnený (navrhovateľ), povinná G. C., č.k. Ex 13871/10 súd zistil, že žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola súdu doručená 26.11.2010. Súd uznesením č.k.
15Er/3145/2010-9 z 14.12.2010 žiadosť súdneho exekútora v celom rozsahu zamietol z dôvodu

neplatnej rozhodcovskej doložky, uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 05.01.2011, následne
súd uznesením 15Er/3145/2010-10 z 25.02.2011 exekučné konanie v celom rozsahu zastavil, uvedené
rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 19.03.2011.

Vo veci pod spis. zn. 16C/201/2012 (vec sa týka konania 16Er/2815/10 ) navrhovateľ tvrdí, že konanie

začalo 11.08.2010, pričom súd rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia až 30.01.2011, a to
rozhodnutímozamietnutížiadostioudeleniepoverenia,pričomkrozhodnutiudošlopouplynutízákonom
stanovenej lehoty a súd bol v omeškaní viac ako 172 dní. Tieto skutkové tvrdenia navrhovateľa sú
nepravdivé. V súvislosti s návrhom v konaní 16C/201/2012 z pripojeného spisu tun. súdu 16Er/2815/10oprávnený (navrhovateľ), povinný Z. C., Ex 13226/10 súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie bola doručená súdu 20.10.2010. Následne súd uznesením č.k. 16Er/2815/10-09
z 09.11.2010 žiadosť súdneho exekútora v celom rozsahu zamietol z dôvodu, že rozhodcovský

rozsudok priznal plnenie oprávnenému na základe zmenky, ktorú vyplnil oprávnený na základe neplatne
uzavretej dohody o vyplnení zmenky, nepreskúmateľnosti exekučného titulu pre nedoloženie listín. V
rámci odvolacej lehoty oprávnený podal odvolanie, ktoré následne vzal späť, následne Krajský súd
v Trenčíne uznesením 16CoE/49/11-27 z 31.03.2011 odvolacie konanie zastavil. Následne tunajší
súd uznesením 16Er/2815/2010-30 z 27.05.2011 exekučné konanie zastavil. Uvedené rozhodnutie

nadobudlo právoplatnosť 22.06.2011.

Vo veci pod spis. zn. 16C/222/2012 (vec sa týka konania 15Er/2507/11) navrhovateľ tvrdí, že konanie
začalo 21.11.2009, pričom súd rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia až 16.08.2010, a
to rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia, pričom k rozhodnutiu došlo po uplynutí
zákonom stanovenej lehoty a súd bol v omeškaní viac ako 268 dní. Tieto skutkové tvrdenia navrhovateľa

sú nepravdivé. V súvislosti s návrhom v konaní 16C/222/2012 z pripojeného spisu tun. súdu
15Er/2507/11 oprávnený (navrhovateľ), povinný Q. E., Ex 8284/11 súd zistil, že žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie bola doručená súdu 03.08.2011. Následne tunajší súd uznesením
15Er/2507/11-11 z 30.08.2011 žiadosť exekútora o udelenie poverenia v celom rozsahu zamietol z
dôvodu neplatnej rozhodcovskej doložky. Proti citovanému uzneseniu podal odvolanie oprávnený, o

ktorom odvolaní rozhodol Krajský súd v Trenčíne uznesením 17CoE/500/2011-24 z 09.05.2012 tak, že
uznesenie okresného súdu potvrdil. Prvostupňové uznesenie 15Er/2507/11-11 z 30.08.2011 nadobudlo
právoplatnosť 01.06.2012. Následne tunajší súd uznesením 15Er/2507/2011-39 z 11.07.2012 exekučné
konanie v celom rozsahu zastavil. Uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 17.07.2012.

Vo veci pod spis. zn. 16C/255/2012 (vec sa týka konania 15Er/2494/11) navrhovateľ tvrdí, že konanie
začalo 20.05.2010, pričom súd rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia až 18.11.2010, a to
rozhodnutímozamietnutížiadostioudeleniepoverenia,pričomkrozhodnutiudošlopouplynutízákonom
stanovenej lehoty a súd bol v omeškaní viac ako 182 dní. Tieto skutkové tvrdenia navrhovateľa sú
nepravdivé. V súvislosti s návrhom v konaní 16C/255/2012 z pripojeného spisu tun. súdu 15Er/2494/11

oprávnený (navrhovateľ), povinná B. T., Ex 8428/11, ktorý je pripojený k spisu 16C/173/2012 súd zistil,
že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola súdu doručená 03.08.2011. Súd uznesením
č.k. 15Er/2494/2011-10 z 22.08.2011 žiadosť súdneho exekútora v celom rozsahu zamietol z dôvodu
neplatnej rozhodcovskej doložky, uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 30.09.2011, následne
súd uznesením 15Er/2494/2011-11 z 07.10.2011 exekučné konanie v celom rozsahu zastavil, uvedené

rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 29.10.2011.

Vo veci pod spis. zn. 16C/161/2012 (vec sa týka konania 15Er/2943/2011) navrhovateľ tvrdí, že
konanie začalo 15.07.2011, pričom súd rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia až 09.12.2011, a
to rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia, pričom k rozhodnutiu došlo po uplynutí

zákonom stanovenej lehoty a súd bol v omeškaní viac ako 147 dní. Tieto skutkové tvrdenia navrhovateľa
sú nepravdivé. V súvislosti s návrhom v konaní pod spis. zn. 16C/161/2012 z pripojeného spisu
15Er/2943/2011, oprávnený (navrhovateľ), povinná Z. S., č.k. Ex 13165/11 súd zistil, že žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola súdu doručená 12.09.2011. Súd uznesením č.k.
15Er/2943/2011-14 z 18.11.2011 žiadosť súdneho exekútora v celom rozsahu zamietol z dôvodu

neplatnej rozhodcovskej doložky, uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 22.12.2011, následne
súd uznesením 15Er/2943/2011-16 z 29.05.2012 exekučné konanie v celom rozsahu zastavil, uvedené
rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 20.06.2012.

Vo veci pod spis. zn. 16C/202/2012 (vec sa týka konania 15Er/2444/10 ) navrhovateľ tvrdí, že konanie

začalo 20.07.2010, pričom súd rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia až 30.01.2011, a
to rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia, pričom k rozhodnutiu došlo po uplynutí
zákonom stanovenej lehoty a súd bol v omeškaní viac ako 194 dní. Tieto skutkové tvrdenia navrhovateľa
sú nepravdivé. V súvislosti s návrhom v konaní 16C/202/2012 z ftc. pripojeného spisu tun. súdu
15Er/2444/10 oprávnený (navrhovateľ), povinný S. Q., Ex 10497/10 súd zistil, že žiadosť o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie bola doručená súdu 10.09.2010. Následne súd uznesením č.k.
15Er/2444/10-9 z 18.10.2010 žiadosť súdneho exekútora v celom rozsahu zamietol z dôvodu, že
rozhodcovský rozsudok priznal plnenie oprávnenému na základe zmenky, ktorú vyplnil oprávnený na
základe neplatne uzavretej dohody o vyplnení zmenky. V rámci odvolacej lehoty oprávnený podalodvolanie, ktoré následne vzal späť, následne Krajský súd v Trenčíne uznesením 5CoE/57/11-27
z 22.02.2011 odvolacie konanie zastavil. Následne tunajší súd uznesením 15Er/2444/2010-29 z
27.04.2011 exekučné konanie zastavil. Uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 27.05.2011.

Vo veci pod spis. zn. 16C/237/2012 (vec sa týka konania 16Er/2816/10 ) navrhovateľ tvrdí, že konanie
začalo 11.08.2010, pričom súd rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia až 26.01.2011, a to
rozhodnutímozamietnutížiadostioudeleniepoverenia,pričomkrozhodnutiudošlopouplynutízákonom
stanovenej lehoty a súd bol v omeškaní viac ako 168 dní. Tieto skutkové tvrdenia navrhovateľa sú

nepravdivé. V súvislosti s návrhom v konaní 16C/237/2012 z pripojeného spisu tun. súdu 16Er/2816/10
oprávnený (navrhovateľ), povinná G. C., Ex 13295/10 súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie bola doručená súdu 20.10.2010. Následne súd uznesením č.k. 16Er/2816/10-9 z
23.11.2010 žiadosť súdneho exekútora v celom rozsahu zamietol z dôvodu, že rozhodcovský rozsudok
priznal plnenie oprávnenému na základe zmenky, ktorú vyplnil oprávnený na základe neplatne uzavretej
dohody o vyplnení zmenky. V rámci odvolacej lehoty oprávnený podal odvolanie, ktoré následne vzal

späť, následne Krajský súd v Trenčíne uznesením 4CoE/108/11-26 z 05.04.2011 odvolacie konanie
zastavil. Následne tunajší súd uznesením 16Er/2816/2010-27 z 20.07.2011 exekučné konanie zastavil.
Uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 18.08.2011.
Na základe uvedeného je potom potrebné vo všetkých uvedených veciach č.k. 16C/166/2012,
16C/201/2012, 16C/222/2012, 16C/255/2012, 16C/161/2012, 16C/202/2012, 16C/237/2012 uviesť, že

vykonaným dokazovaním bolo zistené, že nie sú pravdivé tvrdenia navrhovateľa, že v tam uvedených
jednotlivých exekučných konaniach bol súd bezdôvodne nečinný, pričom súd zistil, že v exekučných
veciach súvisiacich s konaniami č. 16C/166/2012, 16C/201/2012, 16C/222/2012, 16C/255/2012 súd o
žiadosti o udelenie poverenia rozhodol v lehote 1 mesiaca od doručenia žiadosti o udelenie poverenia
a v exekučných veciach súvisiacich s konaniami č. 16C/161/2012, 16C/202/2012, 16C/237/2012 súd o

žiadosti o udelenie poverenia rozhodol v lehote 2 mesiacov od doručenia žiadosti o udelenie poverenia.
Tak, ako súd vysvetlil vyššie, doba na rozhodnutie o zamietnutie žiadosti v prípade, keď súd zistil nesúlad
exekučného titulu so zákonom, neplynula, pričom súd rozhodnutie vzhľadom na potrebu posudzovať
povahu prisúdeného plnenia v rozhodcovskom rozsudku, posudzovať platnosť rozhodcovskej doložky a
túto vyhodnotiť aj z pohľadu ochrany spotrebiteľa, považuje v danom prípade za primeranú so záverom,

že súd postupoval aj vzhľadom na veľké množstvo exekučných konaní vyvolaných navrhovateľom s
osobitnou rýchlosťou. Okrem toho, že súd nezistil v namietanom exekučnom konaní žiadny nesprávny
úradný postup, navrhovateľ ani nepreukázal existenciu akejkoľvek škody, ktorá by bola v príčinnej
súvislosti s tvrdeným nesprávnym úradným postupom. Exekučné konanie bolo následne zastavené.
Exekučný súd tak ako vysvetlil súd vyššie, v súlade so zákonom a rozhodovacou praxou mohol

a aj skúmal materiálnu vykonateľnosť rozsudku rozhodcovského súdu v súlade s § 45 Zákona o
rozhodcovskom konaní. Za nevymožiteľnosť pohľadávky v danom exekučnom konaní si zodpovedá
výlučne oprávnený, ktorý v dôsledku zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia zavinil zastavenie
exekučného konania.

Vo veci pod spis. zn. 16C/162/2012 (vec sa týka konania 16Er/1397/2009) navrhovateľ tvrdí, že
konanie začalo 03.07.2009, pričom súd rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia až 16.08.2010, a to
rozhodnutímozamietnutížiadostioudeleniepoverenia,pričomkrozhodnutiudošlopouplynutízákonom
stanovenej lehoty a súd bol v omeškaní viac ako 409 dní. Tieto skutkové tvrdenia navrhovateľa sú
nepravdivé. V súvislosti s návrhom v konaní 16C/162/2012 z ftc. pripojeného spisu 16Er/1397/2009

oprávnený (navrhovateľ), povinná F. S., č.k. Ex 5028/09, súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie bola doručená tun. súdu 06.08.2009. Písomným podaním z 18.08.2009 súd
vyzval súdneho exekútora na doloženie zmluvy o úvere. V podaní z 11.11.2009 súd vyzval exekútora,
aby v lehote 10 dní doručil súdu úverovú zmluvu, uvedená výzva súdu bola zaslaná na vedomie
i zástupcovi oprávneného. V liste doručenom súdu 04.12.2009 oprávnený oznámil súdu, že žiadosť

súdu o predloženie zmlúv o úvere nemá oporu v exekučnom poriadku ani v zákone o rozhodcovskom
konaní, preto výzvu súdu považuje za právne neopodstatnenú. Poverený súdny exekútor v liste
doručenom súdu 02.12.2009 oznámil súdu, že oprávnený sa po doručení rozhodnutí krajských súdov
rozhodol, že on a ani jeho zástupca nebudú predkladať súdom zmluvu o úvere k návrhu na vykonanie
exekúcie. Následne súd uznesením č.k. 16Er/1397/2009-15 z 12.02.2010 žiadosť o udelenie poverenia

súdneho exekútora v celosti zamietol, a to z dôvodu nepreskúmateľnosti exekučného titulu z dôvodu
nedoloženia listín, ktorými by mohol aj bez návrhu podrobne posúdiť nedostatky v rozhodcovskom
konaní. Proti citovanému uzneseniu podal odvolanie oprávnený, o ktorom rozhodol Krajský súd v
Trenčíne uznesením 5CoE/119/2010-25 z 16.04.2010 tak, že uznesenie súdu prvého stupňa v celomrozsahu potvrdil, pričom v odôvodnení citovaného rozhodnutia uviedol, že nie je správny záver
oprávneného v tom smere, že nie je v oprávnení súdu prvého stupňa skúmať rozsudok stáleho
rozhodcovského súdu. Keďže oprávnený nedoložil zmluvu o úvere ani prvostupňovému súdu ani

odvolaciemu súdu, bol správny postup súdu prvého stupňa, ktorý žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia zamietol. Prvostupňové rozhodnutie potom nadobudlo právoplatnosť 03.05.2010. Tunajší súd
uznesením č.k. 16Er/1397/2009-30 z 20.07.2010 exekučné konanie zastavil, exekútorovi náhradu trov
konania nepriznal. Uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 30.07.2010.

Vo veci pod spis. zn. 16C/172/2012 (vec sa týka konania 15Er/2785/09) navrhovateľ tvrdí, že konanie
začalo 07.11.2009, pričom súd rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia až 16.08.2010, a
to rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia, pričom k rozhodnutiu došlo po uplynutí
zákonom stanovenej lehoty a súd bol v omeškaní viac ako 282 dní. Tieto skutkové tvrdenia navrhovateľa
sú nepravdivé. V súvislosti s návrhom v konaní 16C/172/2012 z ftc. pripojeného spisu tun. súdu
15Er/2785/09 oprávnený (navrhovateľ), povinná C. O., Ex 11916/09 súd zistil, že žiadosť o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie bola doručená súdu 14.12.2009. Súd výzvou z 18.02.2010 vyzval
súdneho exekútora na doloženie zmluvy o úvere ako aj všetkých neoddeliteľných súčastí k zmluve.
Uvedená výzva bola zaslaná na vedomie i oprávnenému. Súdny exekútor podaním doručeným súdu
04.03.2010 oznámil, že po konzultácii s oprávneným sa rozhodol, že nebude vyzývať zástupcu
oprávneného na predloženie žiadanej zmluvy. Následne súd uznesením č.k. 15Er/2785/09-11 z

26.03.2010 žiadosť súdneho exekútora v celom rozsahu zamietol z dôvodu nepreskúmateľnosti
exekučného titulu pre nedoloženie listín. V rámci odvolacej lehoty oprávnený doručil súdu zmluvu
o úvere a zároveň podal odvolanie, o ktorom odvolaní rozhodol Krajský súd v Trenčíne uznesením
č.k. 19CoE/233/2010-23 z 29.07.2010 tak, že uznesenie okresného súdu zrušil a vec vrátil na
ďalšie konanie z dôvodu, že oprávnený predložil zmluvu o úvere v rámci odvolacej lehoty a

teda úlohou súdu bude v ďalšom konaní preskúmať súlad exekučného titulu s danou zmluvou
o úvere. Následne tunajší súd uznesením 15Er/2785/2009-25 z 11.11.2010 žiadosť exekútora o
udelenie poverenia čiastočne zamietol, a to v rozsahu uvedenom vo výroku uvedeného rozhodnutia
a zároveň súdneho exekútora dňa 16.11.2010 poveril vymožením istiny 560,96 eur. Proti citovanému
uzneseniu podal odvolanie oprávnený, o ktorom odvolaní rozhodol Krajský súd v Trenčíne uznesením

19CoE/103/2011-45 z 28.04.2011 tak, že uznesenie okresného súdu potvrdil. Následne tunajší súd
uznesením 15Er/2785/2009-47 z 04.07.2011 exekučné konanie sčasti zastavil. Uvedené rozhodnutie
nadobudlo právoplatnosť 10.08.2011. Následne súd uznesením 15Er/2785/09-61 z 29.11.2011 exekúciu
vyhlásil za neprípustnú a exekúciu zastavil. Proti citovanému uzneseniu podal odvolanie oprávnený,
o ktorom odvolaní rozhodol Krajský súd v Trenčíne uznesením 6CoE/31/2013-78 z 26.02.2013 tak,

že uznesenie okresného súdu potvrdil a návrh oprávneného na prerušenie konania zamietol. Proti
citovanému rozhodnutiu podal dovolanie oprávnený, o ktorom najvyšší súd zatiaľ nerozhodol.

Vo veci pod spis. zn. 16C/213/2012 (vec sa týka konania 15Er/2786/09) navrhovateľ tvrdí, že konanie
začalo 09.11.2009, pričom súd rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia až 16.08.2010, a

to rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia, pričom k rozhodnutiu došlo po uplynutí
zákonom stanovenej lehoty a súd bol v omeškaní viac ako 280 dní. Tieto skutkové tvrdenia navrhovateľa
sú nepravdivé. V súvislosti s návrhom v konaní 16C/213/2012 z ftc. pripojeného spisu tun. súdu
15Er/2786/09 oprávnený (navrhovateľ), povinný F. K., Ex 12325/09 súd zistil, že žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie bola doručená súdu 14.12.2009. Súd výzvou z 18.02.2010 vyzval

súdneho exekútora na doloženie zmluvy o úvere ako aj všetkých neoddeliteľných súčastí k zmluve.
Uvedená výzva bola zaslaná na vedomie i oprávnenému. Súdny exekútor podaním doručeným súdu
04.03.2010 oznámil, že po konzultácii s oprávneným sa rozhodol, že nebude vyzývať zástupcu
oprávneného na predloženie žiadanej zmluvy. Následne súd uznesením č.k. 15Er/2786/09-11 z
26.03.2010 žiadosť súdneho exekútora v celom rozsahu zamietol z dôvodu nepreskúmateľnosti

exekučného titulu pre nedoloženie listín. V rámci odvolacej lehoty oprávnený doručil súdu zmluvu
o úvere a zároveň podal odvolanie, o ktorom odvolaní rozhodol Krajský súd v Trenčíne uznesením
č.k. 19CoE/246/2010-26 z 19.08.2010 tak, že uznesenie okresného súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie
konanie z dôvodu, že oprávnený predložil zmluvu o úvere v rámci odvolacej lehoty a teda úlohou
súdu bude v ďalšom konaní preskúmať súlad exekučného titulu s danou zmluvou o úvere. Následne

tunajší súd uznesením 15Er/2786/2009-34 z 12.11.2010 žiadosť exekútora o udelenie poverenia
čiastočne zamietol, a to v rozsahu uvedenom vo výroku uvedeného rozhodnutia a zároveň súdneho
exekútora dňa 16.11.2010 poveril vymožením istiny 197,84 eur. Následne tunajší súdu uznesením
15Er/2786/09-53 z 03.05.2011 doplnil výrokovú časť uznesenia spis. zn. 15Er/2786/09-34 z 12.11.2010v rozsahu ako je uvedené v uvedenom uznesení. Proti citovaným uzneseniam podal odvolanie
oprávnený, o ktorom odvolaní rozhodol Krajský súd v Trenčíne uznesením 19CoE/377/2011-57 z
30.09.2011tak,žeuzneseniaokresnéhosúduvcelomrozsahupotvrdil.Následnetunajšísúduznesením

15Er/2786/2009-71 z 10.04.2012 exekučné konanie sčasti zastavil. Uvedené rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť 09.05.2012. Následne súd uznesením 15Er/2786/09-72 z 10.04.2012 exekúciu vyhlásil
za neprípustnú a exekúciu zastavil. Proti citovanému uzneseniu podal odvolanie oprávnený, o ktorom
odvolaní rozhodol Krajský súd v Trenčíne uznesením 17CoE/159/2012-85 z 01.08.2012 tak, že
uznesenie okresného súdu potvrdil. Uznesenie 15Er/2786/09-72 z 10.04.2012 nadobudlo právoplatnosť

06.09.2013.

Vo veci pod spis. zn. 16C/216/2012 (vec sa týka konania 15Er/131/10) navrhovateľ tvrdí, že konanie
začalo 29.12.2009, pričom súd rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia až 16.08.2010, a to
rozhodnutímozamietnutížiadostioudeleniepoverenia,pričomkrozhodnutiudošlopouplynutízákonom
stanovenej lehoty a súd bol v omeškaní viac ako 230 dní. Tieto skutkové tvrdenia navrhovateľa sú

nepravdivé.Vsúvislostisnávrhomvkonaní16C/216/2012zftc.pripojenéhospisutun.súdu15Er/131/10
oprávnený (navrhovateľ), povinný Z. E., Ex 14018/09 súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie bola doručená súdu 20.01.2010. Súd výzvou z 18.02.2010 vyzval súdneho
exekútora na doloženie zmluvy o úvere ako aj všetkých neoddeliteľných súčastí k zmluve. Uvedená
výzva bola zaslaná na vedomie i oprávnenému. Súdny exekútor podaním doručeným súdu 04.03.2010

oznámil, že po konzultácii s oprávneným sa rozhodol, že nebude vyzývať zástupcu oprávneného
na predloženie žiadanej zmluvy. Následne súd uznesením č.k. 15Er/131/10-11 z 29.03.2010 žiadosť
súdneho exekútora v celom rozsahu zamietol z dôvodu nepreskúmateľnosti exekučného titulu pre
nedoloženie listín. V rámci odvolacej lehoty oprávnený doručil súdu zmluvu o úvere a zároveň podal
odvolanie, o ktorom odvolaní rozhodol Krajský súd v Trenčíne uznesením č.k. 19CoE/256/2010-33

z 29.07.2010 tak, že uznesenie okresného súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie z dôvodu, že
oprávnený predložil zmluvu o úvere v rámci odvolacej lehoty a teda úlohou súdu bude v ďalšom
konaní preskúmať súlad exekučného titulu s danou zmluvou o úvere. Následne tunajší súd uznesením
15Er/131/2010-36 z 18.11.2010 žiadosť exekútora o udelenie poverenia v celom rozsahu zamietol. Proti
citovanému uzneseniu podal odvolanie oprávnený, o ktorom odvolaní rozhodol Krajský súd v Trenčíne

uznesením 19CoE/113/2011-49 z 31.05.2011 tak, že uznesenie okresného súdu potvrdil. Následne
tunajší súd uznesením 15Er/131/2010-51 z 26.08.2011 exekučné konanie v celosti zastavil. Uvedené
rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 08.10.2011.

Na základe uvedeného je potom potrebné vo všetkých uvedených veciach č.k. 16C/162/2012, č.k.

16C/172/2012, č.k. 16C/213/2012, č.k. 16C/216/2012 uviesť, že vykonaným dokazovaním bolo zistené,
že nie sú pravdivé tvrdenia navrhovateľa, že v tam uvedených jednotlivých exekučných konaniach bol
súd bezdôvodne nečinný, keďže súd zistil, že v súvislosti s podanou žiadosťou o udelenie poverenia
na základe rozhodcovského rozsudku sa súd musel zaoberať zákonnosťou vymáhaného plnenia, k
čomu bolo potrebné, aby mal k dispozícii okrem exekučného titulu aj ďalšie doklady, na základe ktorých

bol exekučný titul vydaný. K tomu bola potrebná súčinnosť oprávneného, ktorý v exekučnom konaní
v súvislosti s konaním 16C/162/2012 odmietol súdu predložiť žiadané listiny a tieto ani vôbec súdu
nedoložil, na základe čoho súd v tom exekučnom konaní žiadosť o udelenia poverenia zamietol z dôvodu
nedoloženia listín, ktorými by mohol aj bez návrhu podrobne posúdiť nedostatky v rozhodcovskom
konaní. Uvedené rozhodnutie prvostupňového súdu potvrdil i Krajský súd v Trenčíne, ktorý zaujal

právny názor, že nie je správny záver oprávneného v tom smere, že nie je v oprávnení súdu prvého
stupňa skúmať rozsudok stáleho rozhodcovského súdu, a keďže oprávnený nedoložil zmluvu o úvere
prvostupňovému súdu ani odvolaciemu súdu, bol správny postup súdu prvého stupňa, ktorý žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia zamietol. V exekučných konaniach v súvislosti s konaniami č.
16C/172/2012, č.k. 16C/213/2012, č.k. 16C/216/2012 oprávnený odmietol súdu predložiť žiadané listiny

a tieto súdu doložil až v rámci odvolacieho konania, na základe čoho odvolací súd prvostupňové
rozhodnutia, ktorými súd žiadosť o udelenia poverenia zamietol, v celom rozsahu zrušil, avšak
následne v konečnom dôsledku všetky uvedené exekučné konania boli v celom rozsahu zastavené pre
nespôsobilý exekučný titul. V tej súvislosti je tiež potrebné uviesť, že doba na rozhodnutie o zamietnutie
žiadosti v prípade, keď súd zistil nesúlad exekučného titulu so zákonom neplynula, pričom súd lehotu

v ktorej rozhodol prvostupňový súd o žiadosti o udelenie poverenia, vzhľadom na potrebu vyzývať v
toľkých konaniach súdneho exekútora respektíve oprávneného na doloženie listín a posudzovať povahu
prisúdeného plnenia v rozhodcovskom rozsudku, posudzovať platnosť rozhodcovskej doložky a túto
vyhodnotiť aj z pohľadu ochrany spotrebiteľa, považuje v danom prípade za primeranú so záverom,že súd postupoval aj vzhľadom na veľké množstvo exekučných konaní vyvolaných navrhovateľom s
osobitnou rýchlosťou. Okrem toho, že súd nezistil v uvedených exekučných konaniach žiadny nesprávny
úradný postup, navrhovateľ ani nepreukázal existenciu akejkoľvek škody, ktorá by bola v príčinnej

súvislosti s tvrdeným nesprávnym úradným postupom súdu. Exekučné konanie bolo vo všetkých
uvedených exekučných konaniach následne zastavené. Exekučný súd tak ako vysvetlil súd vyššie,
v súlade so zákonom a rozhodovacou praxou mohol a aj skúmal materiálnu vykonateľnosť rozsudku
rozhodcovskéhosúduvsúlades§45Zákonaorozhodcovskomkonaní.Zanevymožiteľnosťpohľadávky
vdanomexekučnomkonanísizodpovedávýlučneoprávnený,ktorývdôsledkudoloženianespôsobilého

exekučného titulu zavinil zastavenie exekučného konania.

Vo veci pod spis. zn. 16C/171/2012 (vec sa týka konania 16Er/1243/2009) navrhovateľ tvrdí, že
konanie začalo 20.06.2009, pričom súd rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia až 16.08.2010, a
to rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia, pričom k rozhodnutiu došlo po uplynutí
zákonom stanovenej lehoty a súd bol v omeškaní viac ako 422 dní. Tieto skutkové tvrdenia

navrhovateľa sú nepravdivé. V súvislosti s návrhom v konaní 16C/171/2012 z ftc. pripojeného spisu
16Er/1243/2009 oprávnený (navrhovateľ), povinná R. U., č.k. Ex 3743/09 súd zistil, že žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola doručená tun. súdu 20.07.2009. Písomným podaním
z 05.08.2009 súd vyzval súdneho exekútora na doloženie zmluvy o úvere. V podaní z 20.08.2009
exekútor vyzval oprávneného na doloženie požadovaných dokladov zo strany súdu, čo bolo zaslané

na vedomie tun. súdu. Následne súd uznesením č.k. 16Er/1243/2009-11 z 29.10.2009 žiadosť o
udeleniepovereniasúdnehoexekútoravcelostizamietol,atozdôvodunepreskúmateľnostiexekučného
titulu z dôvodu nedoloženia listín, ktorými by mohol aj bez návrhu podrobne posúdiť nedostatky v
rozhodcovskom konaní. Proti citovanému uzneseniu podal odvolanie oprávnený, o ktorom rozhodol
Krajský súd v Trenčíne uznesením 19CoE/8/2010-22 z 18.02.2010 tak, že uznesenie súdu prvého

stupňa v celom rozsahu potvrdil, pričom v odôvodnení citovaného rozhodnutia uviedol, že nie je správny
záver oprávneného v tom smere, že nie je v oprávnení súdu prvého stupňa skúmať rozsudok stáleho
rozhodcovského súdu. Keďže oprávnený nedoložil zmluvu o úvere ani prvostupňovému súdu ani
odvolaciemu súdu, bol správny postup súdu prvého stupňa, ktorý žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia zamietol. Prvostupňové rozhodnutie potom nadobudlo právoplatnosť 12.04.2010. Tunajší súd

uznesením č.k. 16Er/1243/2009-26 z 29.04.2011 exekučné konanie zastavil, exekútorovi náhradu trov
konania nepriznal. Uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 04.05.2011.

Vo veci pod spis. zn. 16C/199/2012 (vec sa týka konania 16Er/2460/2009) navrhovateľ tvrdí, že
konanie začalo 06.11.2009, pričom súd rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia až 16.08.2010, a

to rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia, pričom k rozhodnutiu došlo po uplynutí
zákonom stanovenej lehoty a súd bol v omeškaní viac ako 283 dní. Tieto skutkové tvrdenia
navrhovateľa sú nepravdivé. V súvislosti s návrhom v konaní 16C/199/2012 z pripojeného spisu
16Er/2460/2009 oprávnený (navrhovateľ), povinný C. X., č.k. Ex 11400/09 súd zistil, že žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola doručená tun. súdu 27.11.2009. Písomným podaním

z 23.02.2010 súd vyzval súdneho exekútora na doloženie zmluvy o úvere a všetkých neoddeliteľných
súčastí k zmluve. Následne súd uznesením č.k. 16Er/2460/2009-9 z 12.05.2010 žiadosť o udelenie
poverenia súdneho exekútora v celosti zamietol, a to z dôvodu nepreskúmateľnosti exekučného
titulu z dôvodu nedoloženia listín, ktorými by mohol aj bez návrhu podrobne posúdiť nedostatky v
rozhodcovskom konaní. Proti citovanému uzneseniu podal odvolanie oprávnený, o ktorom rozhodol

Krajský súd v Trenčíne uznesením 8CoE/146/2010-21 z 30.09.2010 tak, že uznesenie súdu prvého
stupňa v celom rozsahu potvrdil, pričom v odôvodnení citovaného rozhodnutia uviedol, že nie je správny
záver oprávneného v tom smere, že nie je v oprávnení súdu prvého stupňa skúmať rozsudok stáleho
rozhodcovského súdu. Keďže oprávnený nedoložil zmluvu o úvere ani prvostupňovému súdu ani
odvolaciemu súdu, bol správny postup súdu prvého stupňa, ktorý žiadosť súdneho exekútora o udelenie

poverenia zamietol. Prvostupňové rozhodnutie potom nadobudlo právoplatnosť 10.11.2010. Tunajší súd
uznesením č.k. 16Er/2460/2009-23 z 23.12.2010 exekučné konanie zastavil, exekútorovi náhradu trov
konania nepriznal. Uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 03.01.2011.

Na základe uvedeného je potom potrebné v uvedených veciach č.k. 16C/171/2012, č.k. 16C/199/2012

uviesť, že vykonaným dokazovaním bolo zistené, že nie sú pravdivé tvrdenia navrhovateľa, že v tam
uvedených jednotlivých exekučných konaniach bol súd bezdôvodne nečinný, keďže súd zistil, že v
súvislosti s podanou žiadosťou o udelenie poverenia na základe rozhodcovského rozsudku sa súd
musel zaoberať zákonnosťou vymáhaného plnenia, k čomu bolo potrebné, aby mal k dispozícii okremexekučného titulu aj ďalšie doklady, na základe ktorých bol exekučný titul vydaný. K tomu bola potrebná
súčinnosť oprávneného, ktorý v oboch exekučných konaniach v súvislosti s konaním 16C/171/2012,
16C/199/2012 nereagoval na výzvu súdu predložiť žiadané listiny a tieto ani vôbec súdu nedoložil, na

základe čoho súd v uvedených exekučných konaniach žiadosť o udelenia poverenia zamietol z dôvodu
nedoloženia listín, ktorými by mohol aj bez návrhu podrobne posúdiť nedostatky v rozhodcovskom
konaní. Uvedené rozhodnutia prvostupňového súdu potvrdil i Krajský súd v Trenčíne, ktorý zaujal
právny názor, že nie je správny záver oprávneného v tom smere, že nie je v oprávnení súdu prvého
stupňa skúmať rozsudok stáleho rozhodcovského súdu, a keďže oprávnený nedoložil zmluvu o úvere

prvostupňovému súdu ani odvolaciemu súdu, bol správny postup súdu prvého stupňa, ktorý žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia zamietol. V tej súvislosti je tiež potrebné uviesť, že doba na
rozhodnutie o zamietnutie žiadosti v prípade, keď súd zistil nesúlad exekučného titulu so zákonom
neplynula, pričom súd lehotu v ktorej rozhodol prvostupňový súd o žiadosti o udelenie poverenia,
vzhľadom na potrebu vyzývať v toľkých konaniach súdneho exekútora respektíve oprávneného na
doloženie listín a posudzovať povahu prisúdeného plnenia v rozhodcovskom rozsudku, posudzovať

platnosť rozhodcovskej doložky a túto vyhodnotiť aj z pohľadu ochrany spotrebiteľa, považuje v danom
prípade za primeranú so záverom, že súd postupoval aj vzhľadom na veľké množstvo exekučných
konaní vyvolaných navrhovateľom s osobitnou rýchlosťou. Okrem toho, že súd nezistil v uvedených
exekučných konaniach žiadny nesprávny úradný postup, navrhovateľ ani nepreukázal existenciu
akejkoľvek škody, ktorá by bola v príčinnej súvislosti s tvrdeným nesprávnym úradným postupom súdu.

Exekučné konanie bolo vo všetkých uvedených exekučných konaniach následne zastavené. Exekučný
súd tak ako vysvetlil súd vyššie, v súlade so zákonom a rozhodovacou praxou mohol a aj skúmal
materiálnu vykonateľnosť rozsudku rozhodcovského súdu v súlade s § 45 Zákona o rozhodcovskom
konaní. Za nevymožiteľnosť pohľadávky v danom exekučnom konaní si zodpovedá výlučne oprávnený,
ktorý v dôsledku svojej nečinnosti zavinil zastavenie exekučného konania.

Vo veci pod spis. zn. 16C/198/2012 (vec sa týka konania 15Er/2638/11) navrhovateľ tvrdí, že konanie
začalo 02.06.2011, pričom súd rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia až 16.11.2011, a to
rozhodnutímozamietnutížiadostioudeleniepoverenia,pričomkrozhodnutiudošlopouplynutízákonom
stanovenej lehoty a súd bol v omeškaní viac ako 167 dní. Tieto skutkové tvrdenia navrhovateľa sú

nepravdivé. V súvislosti s návrhom v konaní 16C/198/2012 z pripojeného spisu tun. súdu 15Er/2638/11
oprávnený (navrhovateľ), povinný E. F., Ex 8143/11 súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie bola doručená súdu 15.08.2011. Súd výzvou z 12.09.2011 vyzval súdneho
exekútora na doloženie uzavretej rozhodcovskej doložky. Uvedená výzva bola zaslaná na vedomie i
oprávnenému. Podaním doručeným súdu 06.10.2011 oprávnený doručil súdu zmluvu o úvere. Následne

súd uznesením č.k. 15Er/2638/11-16 z 26.10.2011 žiadosť súdneho exekútora v celom rozsahu zamietol
z dôvodu neplatnej rozhodcovskej doložky. Následne tunajší súdu uznesením 15Er/2638/11-19 z
02.12.2011 exekučné konanie zastavil, uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 03.01.2012.

Vo veci pod spis. zn. 16C/262/2012 (vec sa týka konania 15Er/2496/11) navrhovateľ tvrdí, že konanie

začalo 13.08.2009, pričom súd rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia až 16.08.2010, a
to rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia, pričom k rozhodnutiu došlo po uplynutí
zákonom stanovenej lehoty a súd bol v omeškaní viac ako 368 dní. Tieto skutkové tvrdenia
navrhovateľa sú nepravdivé. V súvislosti s návrhom v konaní 16C/262/2012 z ftc. pripojeného
spisu tun. súdu 15Er/2496/11 oprávnený (navrhovateľ), povinná O. O., Ex 8258/11 súd zistil,

že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola doručená súdu 03.08.2011. Súd
výzvou z 22.08.2011 vyzval súdneho exekútora na doloženie zmluvy o úvere ako i všetkých
neoddeliteľných súčastí k zmluve. Uvedená výzva bola zaslaná na vedomie i oprávnenému. Podaním
doručeným súdu 13.09.2011 oprávnený doručil súdu zmluvu o úvere. Následne súd uznesením č.k.
15Er/2496/11-12 z 19.09.2011 žiadosť súdneho exekútora v celom rozsahu zamietol z dôvodu neplatnej

rozhodcovskej doložky. Uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 11.10.2011. Následne tunajší
súdu uznesením 15Er/2496/11-13 z 28.10.2011 exekučné konanie zastavil, uvedené rozhodnutie
nadobudlo právoplatnosť 22.11.2011.

Na základe uvedeného je potom potrebné v uvedených veciach č.k. 16C/198/2012, č.k. 16C/262/2012

uviesť, že vykonaným dokazovaním bolo zistené, že nie sú pravdivé tvrdenia navrhovateľa, že v
tam uvedených jednotlivých exekučných konaniach bol súd bezdôvodne nečinný, keďže súd zistil,
že v súvislosti s podanou žiadosťou o udelenie poverenia na základe rozhodcovského rozsudku sa
súd musel zaoberať zákonnosťou vymáhaného plnenia, k čomu bolo potrebné, aby mal k dispozíciiokrem exekučného titulu aj ďalšie doklady, na základe ktorých bol exekučný titul vydaný. K tomu
bola potrebná súčinnosť oprávneného, ktorý v oboch exekučných konaniach v súvislosti s uvedenými
konaniami síce reagoval na výzvu súdu predložiť žiadané listiny, avšak v oboch exekučných konaniach

žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola zamietnutá z dôvodu neplatnej rozhodcovskej
doložky. Z uvedeného je potom zrejmé, že súd síce vo veci nerozhodol v lehote 15 dní od doručenia
žiadosti o udelenie poverenia, avšak z vyššie uvedených dôvodov sa v danom prípade 15-dňová
lehota na rozhodnutie o udelení poverenia nevzťahovala. Podľa názoru súdu, vychádzajúc z vyššie
uvedených zistení, po doručení žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie súd ani nemohol

pre veľké množstvo napadnutých exekučných vecí, t.j. žiadostí o udelenie poverenia len zo strany
oprávneného, vydať poverenie v lehote 15 dní, pretože bolo potrebné zisťovať, či exekučný titul nie je
v rozpore so zákonom, pričom v uvedenej exekučnej veci bolo súdom rozhodnuté krátko (do 20 dní)
po doručení žiadaných listín od oprávneného . Na základe všetkého uvedeného súd zastáva názor,
že v uvedenom exekučnom konaní sa súd nedopustil nesprávneho úradného postupu. Okrem toho,
že súd nezistil v uvedených exekučných konaniach žiadny nesprávny úradný postup, navrhovateľ ani

nepreukázal existenciu akejkoľvek škody, ktorá by bola v príčinnej súvislosti s tvrdeným nesprávnym
úradným postupom súdu. Exekučné konanie bolo v oboch uvedených exekučných konaniach následne
zastavené. Za nevymožiteľnosť pohľadávky v danom exekučnom konaní si zodpovedá výlučne
oprávnený, ktorý v dôsledku doloženia nespôsobilého exekučného titulu zavinil zastavenie exekučného
konania.

Pre prehľadnosť odôvodnenia rozsudku súd osobitne zdôvodňuje nároky navrhovateľa vychádzajúce
z jeho tvrdenia o nerozhodnutí o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom ustanovenej lehote
(navrhovateľom označené návrhy ako „ZE“).

Keďže v danom prípade vo vyššie uvedených preskúmavaných exekučných veciach nedošlo k uplynutiu
30 dňovej lehoty od doručenia návrhu na zmenu exekútora pred dňom 23.04.2009, keďže vo všetkých
preskúmavaných exekučných veciach bol návrh o zmenu exekútora doručený súdu až 15.10.2009
respektíve 24.09.2010, súd sa vznesenou námietkou premlčania zo strany odporcu nezaoberal, keďže
nebola vznesená pre preskúmavané exekučné veci, v súvislosti s návrhmi označenými navrhovateľom

ZE.

Podľa § 44 ods. 7 Exekučného poriadku v znení novely č. 341/2005 Z.z. s účinnosťou od 01.09.2005
oprávnený môže kedykoľvek v priebehu exekučného konania aj bez uvedenia dôvodu podať na
príslušný okresný súd návrh na zmenu exekútora. Súd rozhodne o zmene exekútora do 30 dní od

doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora.
Podľa § 44 ods. 8 Exekučného poriadku v znení novely č. 341/2005 Z.z. s účinnosťou od 01.09.2005
súd v rozhodnutí o zmene exekútora podľa odseku 7 zároveň vykonaním exekúcie poverí exekútora,
ktorého navrhne oprávnený, a vec mu postúpi spolu s exekučným spisom súdneho exekútora, ktorý
bol vykonaním exekúcie pôvodne poverený. Účinky pôvodného návrhu oprávneného na vykonanie

exekúcie zostávajú zachované. Trovy exekúcie pôvodného exekútora sa vypočítajú tak, ako by došlo
k zastaveniu exekúcie.

V zmysle prechodných ustanovení k uvedenej novele podľa § 238 ods. 1, 2 Exekučného poriadku sa
konania začaté pred 1. septembrom 2005 dokončia podľa práva platného do 31.08.2005, ak odsek 2

neustanovuje inak. V odseku 2/ sú taxatívne vymedzené ustanovenia, ktoré sa použijú aj na konania
začaté pred 01.09.2005, medzi ktorými § 44 ods. 7/ a § 44 ods. 8/ nie je. Uvedená úprava platila v
Exekučnom poriadku aj po novele vykonanej zákonom č. 585/2006 Z.z. účinnej od 1.12.2006, ktorým
bol do § 44 vsunutý nový odsek 7/, pričom doterajšie odseky § 44 ods. 7/ a 8/ sa len prečíslovali na
§ 44 ods. 8/ a 9/.

Vo veci pod spis. zn. 16C/167/2012 (vec sa týka konania 15Er/97/2007 ) navrhovateľ tvrdil, že spísal
10.08.2009 návrh na zmenu exekútora, pričom mu bolo doručené uznesenie exekučného súdu o zmene
súdneho exekútora z 13.01.2010 a celkové omeškanie exekučného súdu s rozhodnutím o zmene
exekútora trvalo viac ako 97 dní. Tieto skutkové tvrdenia navrhovateľa sú nepravdivé. V súvislosti s

návrhom v konaní 16C/167/2012 z pripojeného spisu 15Er/97/2007 oprávnený (navrhovateľ), povinný
Z. C., Ex 47/07 súd zistil, že návrh na zmenu exekútora v uvedenej exekučnej veci bola doručená
súdu 15.10.2009. Podaním z 21.10.2009 súd vyzval súdneho exekútora na predloženie exekučného
spisu spolu s vyjadrením, či si uplatňuje trovy exekučného konania. V liste doručenom súdu 11.12.2009súdny exekútor oznámil súdu, že zasiela exekučný spis a vyčíslenie trov exekúcie. Následne tunajší
súd uznesením č.k. 15Er/97/2007-12 z 13.01.2010 žiadosti oprávneného o zmenu exekútora vyhovel a
vykonaním exekúcie poveril súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého. Zároveň povinného zaviazal k

náhrade trov pôvodnému súdnemu exekútorovi JUDr. Strieškovi. Dňa 13.01.2010 vydal poverenie pre
nového súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého. Proti citovanému uzneseniu vo výroku o trovách
konania podal odvolanie pôvodný súdny exekútor, o ktorom odvolaní rozhodol Krajský súd v Trenčíne
uznesením 4CoE/154/2010-31 z 30.04.2010 tak, že prvostupňové uznesenie vo výroku o trovách
exekúcie zmenil tak, že pôvodnému súdnemu exekútorovi priznal právo na trovy exekúcie vo výške

64,78 eur. Nový exekútor prevzal exekučný spis 18.01.2010, exekúcia nie je dodnes skončená.

Vo veci pod spis. zn. 16C/209/2012 (vec sa týka konania 15Er/720/2007) navrhovateľ tvrdil, že spísal
10.08.2010 návrh na zmenu exekútora, pričom mu bolo doručené uznesenie exekučného súdu o
zmene súdneho exekútora z 27.05.2010 a celkové omeškanie exekučného súdu s rozhodnutím o zmene
exekútora trvalo viac ako 231 dní. Tieto skutkové tvrdenia navrhovateľa sú nepravdivé. V súvislosti s

návrhom v konaní 16C/209/2012 z pripojeného spisu 15Er/720/2007 oprávnený (navrhovateľ), povinná
B. D., Ex 997/07 súd zistil, že návrh na zmenu exekútora v uvedenej exekučnej veci bola doručená
súdu 15.10.2009. Podaním z 21.10.2009 súd vyzval súdneho exekútora na predloženie exekučného
spisu spolu s vyjadrením, či si uplatňuje trovy exekučného konania. Súdny exekútor doručil žiadaný
exekučný spis tunajšiemu súdu 11.12.2009. Následne tunajší súd podaním z 01.02.2010 opätovne

vyzval súdneho exekútora na špecifikáciu trov exekúcie, ktorú špecifikáciu súdny exekútor doručil súdu
19.02.2010. Dňa 24.05.2010 dourčil súdu oprávnený žiadosť o informáciu o stave konania. Následne
tunajší súdu uznesením č.k. 15Er/720/2007-17 z 27.05.2010 žiadosti oprávneného o zmenu exekútora
vyhovel a vykonaním exekúcie poveril súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého. Uvedené rozhodnutie
nadobudlo právoplatnosť 02.06.2010. Exekučný spis bol doručený novému exekútorovi 02.06.2010.

Na základe uvedeného je potom potrebné vo veciach č.k. 16C/167/2012, č.k. 16C/209/2012 uviesť,
že vykonaným dokazovaním bolo zistené, že i napriek tomu, že v tam uvedených exekučných veciach
súd rozhodol o zmene exekútora po uplynutí zákonnej lehoty, podľa názoru súdu nemožno v tejto
skutočnosti vidieť taký nesprávny úradný postup súdu, ktorým by bola navrhovateľovi spôsobená škoda,

resp. nemajetková ujma. Pre objektívne dôvody súd nemohol dodržať zákonnú lehotu, pretože pri
rozhodnutí vo veci potrebuje súčinnosť pôvodného súdneho exekútora, o ktorého trovách súd pri zmene
exekútora rozhoduje. Exekučný súd je povinný spolu s uznesením o zmene exekútora postúpiť aj
exekučný spis, pričom súd musí pri priznávaní trov exekútora podrobne preskúmať uplatnené trovy
pôvodného súdneho exekútora. Zo spisu tiež vyplýva, že exekučné konanie ani po zmene exekútora

nie je ukončené, t.j. navrhovateľova pohľadávka je stále nevymožená. Situácia navrhovateľa sa teda
nezmenila, a preto nemožno hovoriť o tom, že by v súvislosti s nerozhodnutím súdu o zmene exekútora
v zákonom stanovenej lehote došlo ku škode na strane navrhovateľa. Nebolo tiež preukázané, že v
prípade rozhodnutia súdu o zmene súdneho exekútora v zákonnej lehote 30 dní, by došlo k účinnému
vymoženiu pohľadávky oprávneného resp. že navrhovateľovi by tvrdené náklady na správu pohľadávky

informačného systému administráciu listín nevznikli. Zmena osoby súdneho exekútora je len čiastkový
procesný úkon, ktorý na vymožiteľnosť pohľadávky nemá vplyv. Nesprávny úradný postup by musel byť
takou podstatnou príčinou, ktorá by spôsobila škodu, čo v danom prípade nie je možné konštatovať.
Len pre úplnosť súd konštatuje, že pôvodne poverený súdny exekútor mohol vykonávať všetky úkony
exekučného konania až do času rozhodnutia súdu o zmene súdneho exekútora, alebo do rozhodnutia

súdu o zastavení exekúcie. V súvislosti s nevydaním rozhodnutia o zmene exekútora v zákonnej lehote,
nemohlo preto dôjsť k vzniku žiadnej materiálnej škody. Tvrdenia navrhovateľa, že mu vznikla majetková
škoda a nemajetková ujma sú podľa názoru súdu ničím nepodložené a účelové.

Vo veci pod spis. zn. 16C/189/2012 (vec sa týka konania 16Er/97/2007) navrhovateľ tvrdil, že spísal

10.08.2009 návrh na zmenu exekútora, pričom mu bolo doručené uznesenie exekučného súdu o zmene
súdneho exekútora z 08.02.2010 a celkové omeškanie exekučného súdu s rozhodnutím o zmene
exekútora trvalo viac ako 123 dní. Tieto skutkové tvrdenia navrhovateľa sú nepravdivé. V súvislosti s
návrhom v konaní 16C/189/2012 z pripojeného spisu 16Er/97/2007 oprávnený (navrhovateľ), povinný
A. Z., Ex 50/07 súd zistil, že návrh na zmenu exekútora v uvedenej exekučnej veci bola doručená súdu

15.10.2009. Podaním z 22.10.2009 súd vyzval súdneho exekútora na predloženie exekučného spisu
spolu s vyjadrením, či si uplatňuje trovy exekučného konania. V liste doručenom súdu 03.11.2009 súdny
exekútor požiadal o predĺženie lehoty o 30 dní. Následne tunajší súd uznesením č.k. 16Er/97/2007-16
z 08.02.2010 žiadosti oprávneného o zmenu exekútora vyhovel a vykonaním exekúcie poveril súdnehoexekútora JUDr. Rudolfa Krutého. Zároveň povinného zaviazal k náhrade trov pôvodnému súdnemu
exekútorovi JUDr. Strieškovi. Uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 08.04.2010 a v časti
o trovách 24.04.2010. Nový exekútor prevzal exekučný spis 10.05.2010, exekúcia nie je dodnes

skončená.

Vo veci pod spis. zn. 16C/214/2012 (vec sa týka konania 15Er/1761/2005) navrhovateľ tvrdil, že spísal
16.09.2010 návrh na zmenu exekútora, pričom mu bolo doručené uznesenie exekučného súdu o zmene
súdneho exekútora z 16.04.2012 a celkové omeškanie exekučného súdu s rozhodnutím o zmene

exekútora trvalo viac ako 578 dní. Tieto skutkové tvrdenia navrhovateľa sú nepravdivé. V súvislosti
s návrhom v konaní 16C/214/2012 z ftc. pripojeného spisu 15Er/1761/2005 oprávnený (navrhovateľ),
povinný Z. C., Ex 1285/05 súd zistil, že návrh na zmenu exekútora v uvedenej exekučnej veci bola
doručená súdu 24.09.2010. Podaním z 20.10.2010 súd vyzval súdneho exekútora na predloženie
exekučného spisu spolu s vyjadrením, či si uplatňuje trovy exekučného konania. Následne tunajší súd
uznesením č.k. 15Er/1761/2005-10 z 16.04.2012 žiadosti oprávneného o zmenu exekútora vyhovel a

vykonaním exekúcie poveril súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého. Uvedené rozhodnutie zatiaľ
nenadobudlo právoplatnosť z dôvodu šetrenia neznámeho pobytu povinného.

Vo veci pod spis. zn. 16C/205/2012 (vec sa týka konania 15Er/1710/2005) navrhovateľ tvrdil, že spísal
16.09.2010 návrh na zmenu exekútora, pričom mu bolo doručené uznesenie exekučného súdu o zmene

súdneho exekútora z 04.03.2011 a celkové omeškanie exekučného súdu s rozhodnutím o zmene
exekútora trvalo viac ako 169 dní. Tieto skutkové tvrdenia navrhovateľa sú nepravdivé. V súvislosti
s návrhom v konaní 16C/205/2012 z pripojeného spisu 15Er/1710/2005 oprávnený (navrhovateľ),
povinná P. A., Ex 1182/05 súd zistil, že návrh na zmenu exekútora v uvedenej exekučnej veci bola
doručená súdu 24.09.2010. Podaním z 20.10.2010 súd vyzval súdneho exekútora na predloženie

exekučného spisu spolu s vyjadrením, či si uplatňuje trovy exekučného konania. Následne tunajší súd
uznesením č.k. 15Er/1710/2005-10 z 04.03.2011 žiadosti oprávneného o zmenu exekútora vyhovel
a vykonaním exekúcie poveril súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého. Uvedené rozhodnutie
nadobudlo právoplatnosť 11.04.2011. Súd následne podaním z 04.03.2011 opätovne vyzval pôvodného
súdneho exekútora na predloženie exekučného spisu za účelom jeho doručenia novému exekútorovi,

následne ho vyzval na uvedené i výzvou z 07.06.2011.

Na základe uvedeného je potom potrebné vo veciach č.k. 16C/189/2012, č.k. 16C/214/2012, č.k.
16C/205/2012 uviesť, že vykonaným dokazovaním bolo zistené, že i napriek tomu, že v tam uvedených
exekučných veciach súd rozhodol o zmene exekútora po uplynutí zákonnej lehoty, podľa názoru súdu

nemožno v tejto skutočnosti vidieť taký nesprávny úradný postup súdu, ktorým by bola navrhovateľovi
spôsobená škoda, resp. nemajetková ujma. Pre objektívne dôvody súd nemohol dodržať zákonnú
lehotu, pretože pri rozhodnutí vo veci potrebuje súčinnosť pôvodného súdneho exekútora, o ktorého
trovách súd pri zmene exekútora rozhoduje. Exekučný súd je povinný spolu s uznesením o zmene
exekútora postúpiť aj exekučný spis, pričom súd musí pri priznávaní trov exekútora podrobne preskúmať

uplatnené trovy pôvodného súdneho exekútora. Vo všetkých exekučných konaniach súvisiacich s
uvedenými konaniami súd zistil, že exekútor bol vyzvaný na doloženie exekučných spisov a vyúčtovania
trov, tieto však súdu nepredložil a napriek tomu súd žiadosti oprávneného o zmenu exekútora vyhovel a
vykonaním exekúcie poveril navrhnutého súdneho exekútora, a to v záujme predísť prieťahom v konaní.
Zospisovtiežvyplýva,žeexekučnékonanieanipozmeneexekútoraniejeukončené,t.j.navrhovateľova

pohľadávka je stále nevymožená. Situácia navrhovateľa sa teda nezmenila, a preto nemožno hovoriť o
tom, že by v súvislosti s nerozhodnutím súdu o zmene exekútora v zákonom stanovenej lehote došlo
ku škode na strane navrhovateľa. Nebolo tiež preukázané, že v prípade rozhodnutia súdu o zmene
súdneho exekútora v zákonnej lehote 30 dní, by došlo k účinnému vymoženiu pohľadávky oprávneného
resp. že navrhovateľovi by tvrdené náklady na správu pohľadávky informačného systému administráciu

listín nevznikli. Zmena osoby súdneho exekútora je len čiastkový procesný úkon, ktorý na vymožiteľnosť
pohľadávky nemá vplyv. Nesprávny úradný postup by musel byť takou podstatnou príčinou, ktorá by
spôsobila škodu, čo v danom prípade nie je možné konštatovať. Len pre úplnosť súd konštatuje, že
pôvodne poverený súdny exekútor mohol vykonávať všetky úkony exekučného konania až do času
rozhodnutia súdu o zmene súdneho exekútora, alebo do rozhodnutia súdu o zastavení exekúcie. V

súvislosti s nevydaním rozhodnutia o zmene exekútora v zákonnej lehote, nemohlo preto dôjsť k vzniku
žiadnej materiálnej škody. Tvrdenia navrhovateľa, že mu vznikla majetková škoda a nemajetková ujma
sú podľa názoru súdu ničím nepodložené a účelové.Vo veci pod spis. zn. 16C/193/2012 (vec sa týka konania 16Er/280/2005) navrhovateľ tvrdil, že spísal
16.09.2010 návrh na zmenu exekútora, pričom mu bolo doručené uznesenie exekučného súdu o zmene
súdneho exekútora z 03.03.2011 a celkové omeškanie exekučného súdu s rozhodnutím o zmene

exekútora trvalo viac ako 168 dní. Tieto skutkové tvrdenia navrhovateľa sú nepravdivé. V súvislosti s
návrhom v konaní 16C/193/2012 z pripojeného spisu 16Er/280/2005 oprávnený (navrhovateľ), povinná
Z. N., Ex 174/05 súd zistil, že návrh na zmenu exekútora v uvedenej exekučnej veci bol doručený
súdu 24.09.2010. Podaním z 01.02.2011 súd vyzval súdneho exekútora na predloženie exekučného
spisu spolu s vyjadrením, či si uplatňuje trovy exekučného konania. V liste doručenom súdu 14.02.2011

súdny exekútor doručil súdu exekučný spis a vyčíslenie trov exekúcie. Následne tunajší súd uznesením
č.k. 16Er/280/2005-20 z 03.03.2011 exekúciu vyhlásil za neprípustnú a exekúciu zastavil z dôvodu
neprijateľných zmluvných podmienok a oprávneného zaviazal nahradiť pôvodnej súdnej exekútorke
JUDr. Kučerovej trovy exekúcie vo výške 70,26 eur. Proti citovanému rozhodnutiu podal odvolanie
oprávnený, o ktorom rozhodol Krajský súd v Trenčíne uznesením 4CoE/345/2011-29 z 30.06.2011
tak, že prvostupňové uznesenie v celom rozsahu potvrdil, prvostupňové rozhodnutie potom nadobudlo

právoplatnosť 24.08.2011.

Na základe uvedeného je potom potrebné vo veci č.k. 16C/193/2012, uviesť, že vykonaným
dokazovaním bolo zistené, že i napriek tomu, že v tam uvedenom exekučnom konaní súd nerozhodol
o návrhu na zmenu exekútora v zákonnej lehote a po doručení exekučného spisu uznesením

č.k. 16Er/280/2005-20 z 03.03.2011 exekúciu vyhlásil za neprípustnú a exekúciu zastavil z dôvodu
neprijateľných zmluvných podmienok, ktoré rozhodnutie v celom rozsahu potvrdil i krajský súd, pričom
podľanázorusúdunemožnovtejtoskutočnostividieťtakýnesprávnyúradnýpostupsúdu,ktorýmbybola
navrhovateľovi spôsobená škoda, resp. nemajetková ujma. Pre objektívne dôvody súd nemohol dodržať
zákonnú lehotu, pretože pri rozhodnutí vo veci potrebuje súčinnosť pôvodného súdneho exekútora, o

ktorého trovách súd pri zmene exekútora rozhoduje. Exekučný súd je povinný spolu s uznesením o
zmene exekútora postúpiť aj exekučný spis, pričom súd musí pri priznávaní trov exekútora podrobne
preskúmať uplatnené trovy pôvodného súdneho exekútora. Súdny exekútor doručil súdu exekučný
spis a vyčíslenie trov exekúcie spolu s listom doručenom súdu 14.02.2011, pričom následne tunajší
súd uznesením z 03.03.2011 exekúciu vyhlásil za neprípustnú a exekúciu zastavil. Podľa názoru súdu

nebolo tiež ničím preukázané, že v prípade rozhodnutia súdu o zmene súdneho exekútora v zákonnej
lehote 30 dní, by došlo k účinnému vymoženiu pohľadávky oprávneného resp. že navrhovateľovi by
tvrdené náklady na správu pohľadávky informačného systému administráciu listín nevznikli. Zmena
osoby súdneho exekútora je len čiastkový procesný úkon, ktorý na vymožiteľnosť pohľadávky nemá
vplyv. Nesprávny úradný postup by musel byť takou podstatnou príčinou, ktorá by spôsobila škodu,

čo v danom prípade nie je možné konštatovať. Len pre úplnosť súd konštatuje, že pôvodne poverený
súdny exekútor mohol vykonávať všetky úkony exekučného konania až do času rozhodnutia súdu o
zmene súdneho exekútora, alebo do rozhodnutia súdu o zastavení exekúcie. V súvislosti s nevydaním
rozhodnutia o zmene exekútora v zákonnej lehote, nemohlo preto dôjsť k vzniku žiadnej materiálnej
škody. Tvrdenia navrhovateľa, že mu vznikla majetková škoda a nemajetková ujma sú podľa názoru

súdu ničím nepodložené a účelové.

Vychádzajúc potom z vyššie uvedeného súd všetky návrhy navrhovateľa považoval za nedôvodné, a
preto ich v celom rozsahu zamietol. Pre úplnosť súd dodáva, že navrhovateľ pri uplatnení a vyčíslení
škody vychádza len z hypotetických úvah o vecných nákladoch, pričom na preukázanie vzniku škody

v každej jednotlivej veci neprodukoval žiadne dôkazy. Na výzvu súdu naopak reagoval tak, že
„nebude predkladať dôkazy na protiprávnu výzvu súdu“. Od tejto dôkaznej povinnosti navrhovateľa
neodbremeňuje ani veľké množstvo podaných žalôb, ani ťažkosti pri vyčíslení a preukázaní škody
a podobne. K nárokom navrhovateľa na nemajetkovú ujmu súd s poukazom na § 17 ods. 2, 3
zákona č. 514/2003 Z.z. uvádza, že podstatnú časť svojich nárokov navrhovateľ zdôvodnil na základe

nepravdivých tvrdeníopočtední omeškaniasúdusrozhodovanímvkonkrétnejveci, pretojehotvrdenia
o „pocitoch členov riadiacich orgánov spoločnosti v podobe frustrácie, úzkosti, neistoty a nedôvery“ sú
až absurdné. Navrhovateľ je pritom obchodnou spoločnosťou, ktorá viac rokov poskytovala fyzickým
osobám úvery v rozpore s pravidlami na ochranu spotrebiteľa. V dôsledku činnosti navrhovateľa ako
správne poukázal aj odporca, boli praktiky navrhovateľa aj predmetom záujmu Európskej komisie a

navrhovateľ je vnímaný ako spoločnosť s negatívnou povesťou využívajúcu neprijateľné podmienky.

V zmysle uvedeného potom tvrdenia navrhovateľa o nesprávnom úradnom postupe súdu v uvedených
exekučných veciach nie sú opodstatnené a navrhovateľovi nemohla za žiadnych okolností vzniknúťtvrdená materiálna škoda, resp. nemateriálna ujma. Pokiaľ exekučný súd dôsledne a precízne
posudzoval rozhodcovský rozsudok a v snahe posúdiť platnosť rozhodcovskej zmluvy požadoval od
navrhovateľa predloženie úverovej zmluvy, bol tento jeho postup tak, ako súd vysvetlil vyššie, legitímny.

Na základe všetkých uvedených skutočností súd dospel k záveru, že návrhy navrhovateľa vo všetkých
uvedených veciach nebol podaný dôvodne, a preto ich v celom rozsahu zamietol.

O trovách konania rozhodol okresný súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p.

Proti rozsudku podal včas odvolanie navrhovateľ z dôvodov, že v konaní došlo k vadám uvedeným
v § 221 ods. 1 O.s.p. a to, že v spojení s § 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p. sa mu postupom súdu
odňala možnosť konať pred súdom, v spojení s § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p., v konaní rozhodoval
vylúčený sudca (§ 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p. v spojení s § 221 ods. 1 písm. g/ O.s.p.), súd prvého
stupňa nesprávne právne posúdil podľa § 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p. v spojení s § 221 ods. 1 písm.
h/ O.s.p., súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,

potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností ( § 205 ods. 2 písm.c/ O.s.p.) a rozhodnutie súdu
prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.).
Namietal, že súd prvého stupňa vec prejednal v neprítomnosti odporcu a jeho právneho zástupcu
postupujúc podľa § 101 ods. 2 O.s.p. s tým, že navrhovateľ sa bez ospravedlnenia na pojednávanie
nedostavil, pričom požiadal o zrušenie pojednávania riadne a včas. Navrhovateľ uskutočnil podanie,

ktorým upovedomil súd o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že sudcu, ktorému bola vec pridelená
systémom súdneho manažmentu, je potrebné z konania vylúčiť, pričom okolnosť, že krajský súd
nevzhliadol v označených veciach a skutočnostiach dôvod na vylúčenie sudcu nič nemení na tom, že v
očiach navrhovateľa a objektívne v očiach verejnosti nemožno tohto sudcu považovať za nestranného.
Poukázal na rozhodovaciu prax iných krajských súdov. Čo sa týka konečného rozhodnutia vo veci

súdom (vylúčeným sudcom), neprichádzalo v čase jeho vydania do úvahy aj preto, že súd v rovnakom
rozhodnutí rozhodol aj o zamietnutí návrhu na prerušenie konania podľa § 109 ods. 2 O.s.p., proti
ktorému legálne pripustil odvolanie. Súd sa nedostatočne oboznámil s podmienkami, za ktorých je
možné viesť konanie, keď ignoroval žiadosť navrhovateľa o odročenie nariadeného pojednávania z
dôležitého dôvodu. Rovnako nemal možnosť vyjadriť sa k tvrdeniam odporcu, z ktorých súd pri svojom

rozhodovaní vychádzal a zachytil ich aj v odôvodnení svojho rozhodnutia. Súd sa tiež dopustil viacerých
omylov, keď konštatoval, že navrhovateľom namietané lehoty na vydanie rozhodnutia boli dodržané,
avšak v odôvodnení prezentované časové úseky tomu nenasvedčujú. Namietal porušenie svojho
práva na kontradiktórne konanie, kedy navrhovateľ ako strana konania nebol oboznámený s obsahom
dôkazov a prednesov, nemal možnosť sa k týmto dôkazom a prednesom vyjadriť a sám nemal možnosť

navrhnúť dôkazy na podporu svojich protitvrdení. Kontradiktórnosť súdneho procesu sa neobmedzuje
len na oprávnenie vyjadrovať sa k tvrdeniam protistrany, ale vzťahuje sa aj na rovnaké oprávnenie
voči dôkazom, ktoré súd získal z vlastnej iniciatívy. Čo sa týka skutočnosti, že v danej veci nebolo
možné rozhodnúť bez nariadenia pojednávania, poukázal na skutočnosť, že súd vykonal dokazovanie,
ktorého obsah a rozsah si bez uvedenia akéhokoľvek dôvodu určil sám. Poukázal tiež na judikatúru

Ústavnéhosúdu,koncepciuspravodlivéhosúdnehokonaniastým,žekontradiktórnosťsúdnehoprocesu
sa neobmedzuje len na oprávnenie vyjadrovať sa k tvrdeniam protistrany, ale aj na rovnaké oprávnenie
voči dôkazom, ktoré súd získal z vlastnej iniciatívy, pričom nie je ani dôležité to, či tieto skutočnosti boli
známe iba jednej strane, alebo žiadnej z nich. Súd vykonal dokazovanie listinami, ktorých pôvod nie je
v odôvodnení rozhodnutia poznateľný a nie je zrejmé, či išlo o listiny založené v exekučnom spise. Súd

bez nariadenia pojednávania doplnil skutkový základ dokazovaním, ktoré obsah a rozsah si určil sám,
kedy navrhovateľ žiadal vykonať dokazovanie všetkými listinami, ktoré tvoria exekučný spis. Pokiaľ ide o
majetkovúškodu,taksúduprvéhostupňavyčítal,žeignorovalvšetkytvrdenianavrhovateľaomajetkovej
škode s tým, že navrhovateľ hodlal v konaní pred súdom prostredníctvom vykonaného pojednávania
predložiť dôkazy o výške majetkovej škody, a to aj prostredníctvom znaleckého posudku. Ďalej prejavil

nespokojnosť s tým, že súd prvého stupňa vo svojom rozhodnutí nevysvetlil, prečo nekonštatoval,
že došlo k porušeniu práva navrhovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, keď sám
zistil, že o návrhu nebolo rozhodnuté v zákonom stanovenom čase a pre túto nečinnosť a nesprávny
úradný postup nenašiel žiadne objektívne ospravedlňujúce dôvody. Žiadal preto, aby odvolací súd zrušil
napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa a vec mu vrátil na opätovné prejednanie.

Odporca sa k odvolaniu písomne nevyjadril.Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a zistil, že rozsudok okresného súdu
je potrebné potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p., pretože je vo výroku vecne správny. Rozhodol bez
nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 214 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého možno o odvolaní rozhodnúť

aj bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu.

Rozsudok alebo uznesenie, ktorým sa končí konanie vo veci samej možno v zmysle ust. § 205 ods. 2
O.s.p. odôvodniť len okolnosťami uvedenými pod písmenami a/ - f/ citovaného zákonného ustanovenia.

Navrhovateľ vo svojom odvolaní uplatňuje dôvody na odvolanie podľa § 205 ods. 2 písm. a/, c/, d/, f/
citovaného zákonného ustanovenia.

Odvolací súd preskúmaním zistil, že dôvody odvolania, uplatnené navrhovateľom nie sú dané.

Dôvod na odvolanie podľa § 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p. je daný v prípade, ak v konaní došlo k vadám

uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.

Za takúto vadu považuje navrhovateľ predovšetkým tú skutočnosť, že mu ako účastníkovi konania bola
odňatá možnosť konať pred súdom (§ 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p.).

Zo spisu však vyplýva, že súd prvého stupňa určil termín pojednávania na 09.01.2014 (doručené PZ
navrhovateľa 18.11.2013), a to dňa 12.11.2013. Navrhovateľ sa na pojednávanie nedostavil, pričom
svoju neúčasť neospravedlnil takým dôvodom, pre ktorý by bolo potrebné pojednávanie zrušiť, resp.
odročiť.

Zo spisu ďalej vyplýva, že nadriadeným Krajským súdom v Trenčíne bolo už rozhodnuté o námietke
zaujatosti sudcu Okresného súdu Prievidza JUDr. A. K., a to rozhodnutiami Krajského súdu v Trenčín
v každej zo spojených vecí, kde krajský súd v každej veci konštatoval, že sudkyňa JUDr. A. K. nie je
vylúčená z prejednania a rozhodnutia veci. O tvrdení navrhovateľa, že v takýchto prípadoch rozhodoval
výlučný sudca, už bolo rozhodnuté Najvyšším súdom vo viacerých rozhodnutiach, napr. v uznesení zo

dňa 31. mája 2010 v konaní sp.zn. 3NcC/14/2010, z ktorého vyplynulo, že dôvod na vylúčenie sudcu
nezakladá samotná skutočnosť, že sudca má prejednať a rozhodnúť vec, v ktorej odporcom je súd,
na ktorom tento sudca vykonáva súdnictvo a Najvyšší súd aj v konaní 3Cdo/102/2013 konštatoval, že
dôvodom na vylúčenie sudcu nie je bez ďalšieho ani to, že vykonáva súdnictvo na súde, ktorý podľa
tvrdenia navrhovateľa svojím nesprávnym úradným postupom v inej veci založil zodpovednosť odporcu

za majetkovú a nemajetkovú ujmu v zmysle zákona č. 514/2013. Navrhovateľ preto nežiadal o odročenie
pojednávania z dôležitých dôvodov. Samotnú okolnosť, že navrhovateľ aj po rozhodnutí nadriadeného
súdu o nezaujatosti vec prejednávajúceho sudcu považoval tohto za zaujatého a odmietal sa zúčastniť
pojednávania, nemožno akceptovať ako dôvod pre odročenie pojednávania, pretože otázka zaujatosti
sudcu bola vyriešená postupom stanoveným Občianskym súdnym poriadkom a nepredstavovala preto

pre súd prvého stupňa prekážku pojednávania a vo veci.

K odňatiu možnosti konať pred súdom nedošlo ani v odvolaní namietaným neumožnením reagovať na
vyjadrenie protistrany, oboznámiť sa s vykonanými dôkazmi, vyjadriť sa k dôkazom, navrhovať ďalšie
dôkazy a všeobecne porušením práva na kontradiktórny proces. Súd prvého stupňa totiž nariadením

pojednávania umožnil navrhovateľovi realizáciu viacerých práv, ktorých porušenie navrhovateľ namieta.
Pokiaľ sa navrhovateľ pojednávania nezúčastnil bez toho, aby na jeho strane bol pre neúčasť daný
dôležitý dôvod, nie je realizácia procesných práv navrhovateľa, ktorú umožňuje práve pojednávanie,
pochybením súdu prvého stupňa, ale iba dôsledkom konania samotného navrhovateľa.
Nariadením pojednávania s riadnym poučením podľa § 120 ods. 4 O.s.p. súd prvého stupňa vytvoril

navrhovateľovi možnosť uplatniť právo na kontradiktórny proces v plnom rozsahu, a preto neobstoja jeho
námietky uvádzané v odvolaní o tom, že nemal možnosť sa vyjadriť k tvrdeniam protistrany, k dôkazom
a sám navrhovať dôkazy. Navrhovateľ bez náležite ospravedlniteľného dôvodu túto možnosť nevyužil,
keď sa pojednávania nezúčastnil bez toho, aby mal na to preukázateľne dôležité dôvody. Pokiaľ za tejto
situácie nenavrhol pred vyhlásením uznesenia o skončení dokazovania ďalšie dôkazy, ostali neskoršie

dôkazné návrhy v odvolacom konaní prípustné iba za podmienok podľa § 205 písm. a/ ods. 1 O.s.p.,
ktoré však naplnené neboli. Pre vykonanie dôkazov v odvolacom konaní preto neboli splnené procesné
podmienky.Navrhovateľ nedôvodne namieta porušenie svojich procesných práv v súvislosti s tým, že sa vo veci
neuskutočnilo ústne pojednávanie, pričom nebolo možné rozhodnúť bez nariadenia pojednávania.
Zrejme ušlo pozornosti navrhovateľa, že v danom prípade nešlo o takýto prípad, súd prvého stupňa

nerozhodoval bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 115a O.s.p., ale riadne nariadil pojednávanie
podľa § 114 O.s.p.

Rovnako po preskúmaní veci odvolací súd sa nestotožňuje s názorom navrhovateľa o tom, že by
odôvodnenie napadnutého rozsudku nespĺňalo požiadavky stanovené ustanovením § 157 ods. 2 O.s.p.,

najmä, že by súd prvého stupňa riadne nezdôvodnil, prečo rozhodnutie vydané so zisteným časovým
odstupom od podania návrhu nepredstavuje nesprávny úradný postup, spočívajúci v zbytočných
prieťahoch konaní.

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku naopak vyplýva, že súd prvého stupňa sa veľmi podrobne
zaoberal časovou následnosťou jednotlivých úkonov v každej jednej posudzovanej exekučnej veci, kde

boloprávnenýnavrhovateľajehozisteniazodpovedajúvykonanýmdôkazom.Pokiaľideokonštatovanie
prieťahov, tak súd prvého stupňa podrobne vyložil pri každej posudzovanej situácii, z akého dôvodu
časové rozdiely medzi jednotlivými úkonmi exekučného súdu nemohol posudzovať ako prieťahy a ako
nesprávny úradný postup okresného súdu, s čím sa aj odvolací súd stotožňuje.

Dôvod na odvolanie podľa § 205 ods. 2 písm. c/ O.s.p. je daný v prípade, ak súd prvého stupňa neúplne
zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností.
Z odvolania nie je zrejmé, o ktoré nevykonané dôkazy, ktoré by boli v priebehu prvostupňového konania
navrhované a súdom prvého stupňa nevykonané, sa jedná, pričom zo spisu takýto dôkazný návrh

navrhovateľa nevyplýva.

Dôvod na odvolanie podľa ust. § 205 ods. 2 písm. c/ O.s.p. preto nemožno považovať za opodstatnený.

Dôvod na odvolanie podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. (rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z

nesprávneho právneho posúdenia veci) je daný v prípade nesprávnej aplikácie a výkladu právnej normy,
prípadne použitia právnej normy, ktorú na skutkový stav vôbec nemožno použiť.

Navrhovateľ vo svojom odvolaní konkrétne neuvádza, ktoré ustanovenie, najmä hmotnoprávneho
predpisu, a to zákona č. 514/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov malo byť súdom prvého stupňa

nesprávne vyložené, prípadne aplikované. Odvolací súd v rámci svojej prieskumnej činnosti nezistil,
že by súd prvého stupňa nesprávne vyložil príslušné ustanovenia zákona o zodpovednosti za škodu
spôsobenú pri výkone verejnej moci, prípadne, že by na zistený skutkový stav ustanovenia tohto zákona
nesprávne aplikoval.

Dôvod na odvolanie podľa § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p. je daný v prípade nesprávneho postupu
súdu prvého stupňa pri hodnotení výsledkov dokazovania dôsledkom čoho je, že súd berie do úvahy
skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli, alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne, že neprihliada
na skutočnosti, ktoré boli preukázané alebo vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne skutkové
zistenia môžu byť aj výsledkom logických rozporov pri hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom na

závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov. Za skutkové zistenia, ktoré nemajú oporu
vo vykonanom dokazovaní sa považuje taký výsledok hodnotenia dôkazov súdom, ktorý nezodpovedá
postupu vyplývajúcemu z ust. § 132 O.s.p., podľa ktorého súd hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to
každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliada na všetko, čo vyšlo
za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci. Nesprávne hodnotenie dôkazov by bolo možné

vytknúťprvostupňovémusúduvprípade,akbyzobraldoúvahyskutočnosti,ktorézvykonanýchdôkazov
alebo prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli v konaní najavo, prípadne, že by si nepovšimol
rozhodné skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli v konaní najavo, prípadne
preto, že pri hodnotení dôkazov, poprípade poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo
vyšli najavo inak z hľadiska ich závažnosti, zákonnosti, pravdivosti alebo vierohodnosti je logický rozpor

alebo ak hodnotenie dôkazov odporuje ustanoveniam § 133 - § 135 O.s.p. Odvolacím dôvodom podľa
citovaného ustanovenia teda možno napadnúť výsledok činnosti súdu pri hodnotení dôkazov, na ktorého
nesprávnosť je možné usudzovať len zo spôsobu, ako k nemu súd dospel. Ak nie je teda možné súdu v
tomto smere vytknúť žiadne pochybenie, nie je ani dôvod na polemizovanie s jeho skutkovými závermi.Z uvedených dôvodov boli vo vzťahu k navrhovateľom tvrdeným predpokladom vzniku uplatnených
nárokov správne skutkové aj právne závery súdu prvého stupňa a vzhľadom na neexistenciu ním

tvrdených predpokladov zodpovednosti za uplatnenú škodu a nemajetkovú ujmu bolo napadnuté
rozhodnutie správne.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p.
a úspešnému odporcovi ich náhradu nepriznal, pretože mu v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku n i e j e odvolanie p r í p u s t n é .