Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 15. december 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19CoE/328/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3812204888
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 12. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Škultétyová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3812204888.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Škultétyovej a sudcov
JUDr. Radoslava Svitanu, PhD. a JUDr. Beáty Čupkovej v exekučnej veci oprávneného O. proti
povinnému L., t.č. vymazaný z Obchodného registra, o vymoženie 3.850,30 Eur s príslušenstvom, o
odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza, č.k. 9Er/901/2012-18 zo dňa 23. mája
2016, takto

r o z h o d o l :

Odvolanie oprávneného proti uzneseniu súdu prvej inštancie vo výroku o trovách exekúcie o d m i e t a .

Uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku o zastavení exekúcie p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie exekúciu zastavil a uložil oprávnenému nahradiť
poverenému súdnemu exekútorovi W.. T. B. ml., Exekútorský úrad D., B., trovy exekúcie vo výške 39,83

Eur, do troch dní od právoplatnosti napadnutého uznesenia. Svoje rozhodnutie odôvodnil poukázaním
na ust. § 58 ods. 1, § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku a § 196, § 200 ods. 2, § 203 ods.
2 Exekučného poriadku, § 14 ods. 1, § 22 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z. z. o
odmenách a náhradách súdnych exekútorov v platnom znení. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol,
že oprávnený sa návrhom, doručeným súdnemu exekútorovi W.. T. B., ml. dňa 14.03.2012, domáhal
vykonania exekúcie proti povinnému pre vymoženie istiny vo 3.850,30 Eur s príslušenstvom, na základe

právoplatnýchavykonateľnýchexekučnýchtitulov-RozhodnutieO.,č.k.XXX-XXXXXXXXXX-GCXX/XX
zo dňa 12.06.2010, XXX-XXXXXXXXXX-GCXX/XX zo dňa 20.05.2010 a XXX-XXXXXXXXXX-GCXX/
XX zo dňa 12.04.2010. Poverenie na vykonanie exekúcie bolo súdnemu exekútorovi W.. T. B.,
ml. udelené tamojším súdom dňa 29.03.2012. Dňa 24.07.2015 súdny exekútor predložil súdu podnet
na zastavenie exekúcie z dôvodu výmazu povinného z obchodného registra. Súdom bolo z výpisu z
Obchodného registra povinného skutočne preukázané, že uznesením Okresného súdu Trenčín, č.k.

28CbR/186/2013-31 zo dňa 13.03.2015, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 16.04.2015, súd zrušil bez
likvidácie spoločnosť L., s.r.o., IČO XX XXX XXX, so sídlom M. XXX, XXX XX M., zapísanú
v obchodnom registri Okresného súdu Trenčín v oddiele Sro, vložke číslo 20649/R. Spoločnosť bola
dňa 03.06.2015 ex offo vymazaná z Obchodného registra. Vzhľadom na skutočnosť, že povinný bol
zrušený bez likvidácie, súd prvej inštancie mal za to, že je nemajetný a exekúciu je potrebné zastaviť
z dôvodu, že majetok povinného nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie (§ 57 ods. 1

písm. h) Exekučného poriadku). Súd z obchodného registra zistil, že imanie povinného neprešlo na
žiadnehoprávnehonástupcuanebolorozhodnutéozačatíkonkurznéhokonania.Pretosúdvychádzazo
situácie, že likvidácia sa nevyžadovala z dôvodu nevlastnenia žiadneho majetku povinným. Na základe
uvedeného súd exekúciu zastavil v zmysle § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku.
Podaním návrhu na vykonanie exekúcie vzniklo súdnemu exekútorovi právo na náhradu trov exekúcie.
V predmetnej veci si poverený súdny exekútor uplatnil trovy exekúcie spolu vo výške 45,60 Eur. Tieto

trovy špecifikoval ako paušálnu odmenu najmenej 33,19 Eur za úkony exekučnej činnosti (§ 14 ods. 1
citovanej vyhlášky) a náhradu hotových výdavkov vo výške 4,81 Eur (§ 22 citovanej vyhlášky) a akoplatca DPH aj 20 % DPH (§ 196 Exekučného poriadku). Po ich preštudovaní, ako aj preštudovaní
priloženého exekučného spisu súd dospel k záveru, že súdnemu exekútorovi prináležia trovy exekúcie
v celkovej výške 39,83 Eur. Nakoľko si súdny exekútor uplatnil paušálnu odmenu vo výške 33,19 Eur

v zmysle ustanovenia § 14 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. v platnom znení, teda v minimálnej výške
ktorú garantuje zákon, súd mu takto uplatnenú odmenu priznal. Súdny exekútor si vo svojom vyúčtovaní
trov exekúcie uplatnil náhradu hotových výdavkov v celkovej výške 4,81 Eur. Nakoľko ich súd nemal
za preukázané z exekučného spisu, náhradu hotových výdavkov súdnemu exekútorovi
nepriznal. S poukazom na ustanovenie § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, k náhrade

nevyhnutných trov exekúcie súd prvej inštancie zaviazal oprávneného.

2. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie v časti výroku o trovách exekúcie podal v zákonom stanovenej
lehote odvolanie oprávnený. O. uviedla, že ako oprávnená ani pri náležitej opatrnosti nemala a nemohla
mať pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie voči povinnému vedomosť o možnej budúcej nemajetnosti
a zániku povinného výmazom z obchodného registra. Ďalej mal za to, že exekučný súd bol povinný

zastaviť exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. g) exekučného poriadku, pretože bezprostredným dôvodom
zastavenia exekúcie je skutočnosť, že povinný zanikol výmazom z obchodného registra, a preto stratil
spôsobilosť byť účastníkom konania. Na podloženie svojich tvrdení dal do pozornosti uznesenia
Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. I. ÚS 377/08-13 zo dňa 05.11.2008, sp. zn. IV. ÚS 27/08 zo
dňa 24.01.2008. Ústavný súd vo svojich rozhodnutiach poukázal na rozhodnutie Európskeho súdu pre

ľudské práva Van der Mussele proti Belgicku, rozsudok zo dňa 23.11.1983, séria A, č. 70. V predmetných
konaniach bolo zdôraznené, že s výkonom profesie, kam spadá aj riziko neuhradenia odmeny za
odvedenú prácu, je na druhej strane vyvážené výhodami súvisiacimi s výkonom tejto profesie. Vzhľadom
na vyššie uvedené skutočnosti oprávnený žiada, aby odvolací súd napadnuté uznesenie vo výroku o
trovách exekúcie zmenil tak, že poverenému súdnemu exekútorovi neprizná náhradu trov exekúcie.

3. K odvolaniu oprávneného sa vyjadril súdny exekútor, ktorý na podanom návrhu na zastavenie
exekúcie trvá a súhlasí s napadnutým uznesením. Uviedol, že súdny exekútor si podľa súčasných
platných právnych noriem nevyberá návrhy na vykonanie exekúcie, nemôže si vyberať oprávnených, pre
ktorých bude exekúcie vymáhať, ani nemôže odmietnuť ich prijatie a z toho dôvodu nemôže exekútor

znášať riziko pri vymáhaní pohľadávok pre oprávneného. Na záver k uvedenému rozsudku
v odvolaní oprávneného uviedol, že sa nedá aplikovať na prácu a činnosť exekútora aj keď spadá do
skupiny slobodných povolaní.

4. Krajský súd skôr, ako mohol pristúpiť k preskúmaniu správnosti napadnutého výroku o trovách

exekúcie uznesenia súdu prvej inštancie v dôsledku podaného odvolania, zisťoval, či odvolanie bolo
podané v zákonom stanovenej lehote, či bolo podané subjektom oprávneným na podanie takéhoto
opravného prostriedku, a či smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa.

5. Podľa § 243b ods. 1 Exekučného poriadku sa exekučné konania začaté pred

01.11.2013 dokončia podľa predpisov účinných do 31.10.2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak.

6. Podľa § 243b ods. 3 Exekučného poriadku o odvolaní proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí
podľa § 57, ktoré bolo podané pred 01.11.2013, sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31.10.2013;
to neplatí, ak ide o odvolanie podané proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, o ktorom doposiaľ

nerozhodol sudca.

7. Podľa § 470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) ak nie je
ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

8. Podľa § 470 ods. 2 prvá veta CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

9. Podľa § 58 ods. 6 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.10.2013 proti výroku o náhrade trov
konania v rozhodnutí podľa § 57 je prípustné odvolanie.

10. Podľa § 58 ods. 6 Exekučného poriadku v znení účinnom od 01.11.2013 proti výroku o náhrade trov
konania v rozhodnutí podľa § 57 nemožno podať mimoriadne dovolanie.11. V zmysle § 9a ods. 1 Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto
zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

12. V zmysle § 355 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v platnom znení (ďalej len
„CSP“) je proti uzneseniu súdu prvej inštancie prípustné odvolanie, ak to zákon pripúšťa.

13. Podľa § 386 písm. c) CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré smeruje proti rozhodnutiu, proti
ktorému nie je odvolanie prípustné.

14. Citované ustanovenie § 355 ods. 2 CSP, stanovuje zásadu, podľa ktorej proti uzneseniam vydaným
v exekučnom konaní podľa Exekučného poriadku odvolanie je prípustné, pokiaľ je výslovne ustanovené,
že odvolanie prípustné je.

15. V predmetnej veci súd prvej inštancie svojím uznesením exekúciu zastavil podľa ustanovenia §

57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku a rozhodol o trovách exekúcie podľa ustanovenia § 203
ods. 2 Exekučného poriadku. Uvedené rozhodnutie vydal sudca súdu prvej inštancie. Podaním zo dňa
27.06.2016, doručeným Okresnému súdu Prievidza dňa 30.06.2016, podal oprávnený odvolanie voči
uzneseniu súdu prvej inštancie v celosti.

16. Z dikcie citovaného prechodného ustanovenia § 243b ods. 3 Exekučného poriadku vyplýva, že o
odvolaníprotivýrokuonáhradetrovkonaniavrozhodnutípodľa§57,ktorébolopodanépred01.11.2013,
sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31.10.2013. V posudzovanom prípade
však podal oprávnený odvolanie proti výroku o náhrade trov exekúcie po 31.10.2013, preto bolo na
daný prípad potrebné aplikovať právnu úpravu účinnú od 01.11.2013, to znamená už v znení zákona č.

299/2013 Z. z. zo dňa 04.09.2013, v zmysle ktorej novely bolo s účinnosťou od 01.11.2013 novelizované
aj ustanovenie § 58 ods. 6 Exekučného poriadku. Citované zákonné ustanovenie v znení účinnom od
01.11.2013 možnosť podať odvolanie proti výroku o náhrade trov exekúcie v rozhodnutí podľa § 57
výslovne nestanovuje.

17. Vzhľadom k tomu, že Exekučný poriadok možnosť podať odvolanie proti výroku o náhrade
trov exekúcie v rozhodnutí, ktorým bola exekúcia zastavená podľa § 57 Exekučného poriadku, výslovne
neustanovuje (§ 58 ods. 6 Exekučného poriadku v spojení § 355 ods. 2 CSP), odvolací súd dospel k
záveru, že odvolanie proti takémuto rozhodnutiu nie je prípustné.

18. Na základe uvedeného odvolací súd konštatuje, že odvolanie oprávneného smeruje proti výroku
rozhodnutia súdu prvej inštancie, proti ktorému odvolanie podľa zákona prípustné nie je. Preto odvolací
súd odvolanie oprávneného v časti proti výroku o trovách exekúcie napadnutého uznesenia podľa § 386
písm. c) CSP odmietol.

19. Čo sa týka časti odvolania oprávneného smerujúcej proti výroku o zastavení exekúcie napadnutého
uznesenia, krajský súd preskúmal vec podľa § 379 a § 380 Civilného sporového poriadku (zákon č.
160/2015 Z. z.), ďalej len CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel
k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku o zastavení exekúcie je potrebné ako vecne
správne potvrdiť podľa § 387 ods. 1, 2 CSP.

20. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku v znení neskorších predpisov exekúciu súd zastaví,
ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

21. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

22. Z obsahu spisového materiálu odvolací súd zistil, že oprávnený sa návrhom, doručeným súdnemu
exekútorovi dňa 14.03.2012, domáhal proti povinnému vykonania exekúcie pre vymoženie istiny vo
výške 3,850,30 Eur s príslušenstvom, na základe exekučného titulu - právoplatného a vykonateľného
Rozhodnutia O., č. XXX-XXXXXXXXXX-GcXX/XX zo dňa 16.06.2010. Súd prvej inštancie dňa

29.03.2012 udelil súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie proti povinnému o vymoženie
sumy 3.850,30 Eur a účelných trov exekúcie.23. Následne súd prvej inštancie na podnet súdneho exekútora, napadnutým uznesením predmetnú
exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku a zároveň uložil oprávnenému
povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku.

24. Z výpisu z obchodného registra ohľadne povinného odvolací súd, rovnako ako súd prvej inštancie
zistil, že uznesením Okresného súdu Trenčín, č.k. 28CbR/186/2013-31 zo dňa 13.03.2015, ktoré
nadobudlo právoplatnosť dňa 16.04.2015, súd zrušil bez likvidácie spoločnosť L., s.r.o., so sídlom XXX
XX M. XXX, IČO XX XXX XXXX, zapísanú v obchodnom registri Okresného súdu Trenčín, v oddieli

Sro, vo vložke číslo 20649/R. Povinný bol následne dňa 03.06.2015 ex offo vymazaný z obchodného
registra.

25. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že v súlade s aktuálnou judikatúrou (viď napríklad
uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 5MCdo/16/2011 zo dňa 26.01.2012,
uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 3MCdo/10/2011 zo dňa 24.11.2011) bolo sa

v predmetnej veci potrebné zaoberať tým, z akého dôvodu došlo k výmazu povinného z
obchodného registra, nakoľko táto skutočnosť má dopad na dôvod zastavenia exekúcie v zmysle § 57
Exekučného poriadku a následne aj na rozhodnutie o trovách exekúcie. Ak totiž dôvod zastavenia
exekúcie spočíva v dôvode uvedenom v § 57 ods. l písm. h) Exekučného poriadku, o trovách exekúcie
treba rozhodnúť podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku. Z ustanovenia § 68 Obchodného zákonníka

vyplýva, že zánik obchodnej spoločnosti nastáva dňom jej výmazu z obchodného registra. Zániku však
musí predchádzať zrušenie spoločnosti, ktoré môže prebehnúť s likvidáciou alebo bez likvidácie, ak
spoločnosť nemá žiaden majetok alebo ak celý jej majetok prechádza na právneho nástupcu (splynutie,
zlúčenie, rozdelenie spoločnosti). V predmetnej veci z výpisu z obchodného registra ohľadne
povinného vyplýva, že v danom prípade nedošlo k splynutiu, zlúčeniu alebo rozdeleniu spoločnosti,

čo znamená, že majetok povinného neprešiel na právneho nástupcu a teda možno vyvodiť, že pokiaľ
Okresný súd Trenčín uznesením, č.k. 28CbR/186/2013-31 zo dňa 13.03.2015, ktoré nadobudlo
právoplatnosť dňa 16.04.2015, zrušil obchodnú spoločnosť - povinného bez likvidácie, povinný nemal
ku dňu zrušenia žiaden majetok. Preto súd prvej inštancie postupoval vecne správne, keď exekúciu
zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani

na úhradu trov exekúcie.

26. Odvolací súd z uvedených dôvodov uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku o zastavení exekúcie
ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

27. Toto rozhodnutie bolo senátom krajského súdu prijaté jednomyseľne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).