Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, March 15, 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 10Co/10/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114219076
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Kohút

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8114219076.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Kohúta a sudcov JUDr.

Petra Šama a JUDr. Jozefa Škraba, v právnej veci žalobcu: Československá obchodná banka, a.s., IČO:
36 854 140, so sídlom v Bratislave 815 63, Michalská 18, proti žalovanému: Q. Q., K.. X.X.XXXX, O.
XXX XX V. - W., W. XXXX/XX, o zaplatenie 1.922,77 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti
rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 28C/241/2014-62 zo dňa 1.7.2015 a odvolaní žalovaného proti
uzneseniu toho istého súdu č. k. 28C/241/2014-91 zo dňa 29.10.2015, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvej inštancie.

M e n í uznesenie súdu prvej inštancie tak, že žalovanému priznáva v celom rozsahu oslobodenie
od súdnych poplatkov.

Žalobca m á voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) uložil povinnosť
žalovanému zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 1.922,77 eur s 8,25 % ročný úrokom z omeškania od
2.1.2014 do zaplatenia a nahradiť trovy konania vo výške 115,- eur, ktoré povolil žalovanému zaplatiť
žalobcovi v 40-eurových mesačných splátkach, vždy k 25. dňu v mesiaci, počnúc mesiacom, v ktorom

rozsudok nadobudne právoplatnosť, až do úplného vyrovnania pod stratou výhody splátok.

2. Po vykonanom dokazovaní mal súd prvej inštancie za preukázané, že účastníci uzavreli dňa
5.12.2006 zmluvu o produktových balíčkoch pre deti, študentov a mladých - zmluvu o bežnom účte,
na základe ktorej viedol žalobca žalovanému účet. Podľa článku 1 bodu 2 tejto zmluvy sa žalovaný
zaviazal čerpať peňažné prostriedky len do výšky voľných peňažných prostriedkov na účte, resp. do
výšky zmluvne povoleného prečerpania. V prípade zmluvne nedohodnutého prečerpania peňažných

prostriedkov uložených na účte, úročí banka vzniknutý debetný zostatok debetnou úrokovou sadzbou
vyhlásenou ČSOB, t. j. 25 % p.a.. Žalovaný mal poskytnutou platobnou kartou spôsobiť na svojom
účte nepovolený debetný zostatok, z čoho dôvodu žalobca následne vypovedal zmluvu o bežnom
účte žalovanému dňa 11.10.2013. Dňa 1.1.2014 žalobca bežný účet žalovaného zrušil, pričom výška
neuhradeného debetného zostatku k tomuto dňu predstavovala sumu 1.922,77 eur.

3. Žalovaný na pojednávaní nesúhlasil s návrhom, keď uviedol, že dňa 23.7.2013 vybral z bankomatu zo

svojho účtu priamo v ČSOB na Hlavnej 96 v Prešove sumu 60,- eur. Peniaze mu bankomat vydal, avšak
nevydal mu doklad s tým, že z technických príčin potvrdenku nevydal. Potom, ako došla žalovanému
upomienka z banky, išiel na pobočku, ale zamestnankyňa mu povedala, že to bol technický probléms bankomatom, že je to technická chyba, s čím sa žalovaný uspokojil. Následne začiatkom roku 2014
prišlo žalovanému oznámenie o zrušení účtu so sumou debetu 2.000,- eur.

4. Súd prvej inštancie aplikujúc ustanovenia §§ 708 ods. 1, 2, 709 ods. 1, 2, 710, 711 ods. 1, 2, 715 ods.
1, 2, 3, 4, všetko Obchodného zákonníka a §§ 39, 54 ods. 1, 48 ods. 1, 2 a 457 všetko Občianskeho
zákonníka dospel k záveru, že návrh žalobcu je dôvodný, keď uniesol dôkazné bremeno a predložil
súdu dostatočné množstvo dôkazov, a to nielen výpis z účtu žalobcu, ale aj ďalšie dôkazy, kde presne
špecifikoval, kedy bolo vyberané z bankomatu, akým spôsobom, že na bankomate v tom čase nebola

žiadna chyba a ani nebola nijaká reklamácia.

5. Naopak žalovaný svoje tvrdenie, podľa súdu prvej inštancie nepreukázal o tom, že vznikol debet na
jehoúčte,vedel,nepostupovalvsúladesreklamačnýmporiadkombanky,nepodalreklamáciuadokonca
nielen v čase - auguste 2013, keď zistil, že debet na účte má, a ani v januári 2014, kedy bol zrušený
jeho účet a opätovne potvrdil, že mu oznámenie z banky o zrušení účtu aj s debetom zo strany žalobcu

bolo doručené. Napriek tomu túto skutočnosť nechal tak a iný dôkaz, ktorý by mohol byť v prospech
žalovaného, a to kamerový záznam, ktorý by potvrdil, resp. vyvrátil to, že by on sám, ktorý disponoval
s touto kartou, a karta mu nebola odcudzená, vyberal z bankomatu peniaze, už neexistuje. Svojou
nečinnosťou spôsobil to, že nemôže súdu predložiť relevantný dôkaz. Naopak, banka svoje tvrdenia
podloží listinnými dôkazmi a verifikovanými dôkazmi.

6. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnému žalobcovi
priznal náhradu trov konania za zaplatený súdny poplatok vo výške 115,- eur.

7. S poukazom na ustanovenie § 160 ods. 1 O.s.p. a na sociálnu situáciu žalovaného rozhodol súdu

o zaplatení tohto dlhu v splátkach po 40,- eur mesačne, až do úplného vyrovnania pod stratou výhody
splátok.

8.Protitomutorozsudkupodalžalovanývčasodvolanie,ktoréodôvodnilpodľaustanovenia§205,ods.2
písm. a) v spojení s § 221 ods. 1 písm. f), podľa § 205 ods. 2 písm. b) a podľa § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p.

tým, že účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, pretože rozsudok
súdu prvej inštancie je arbitrárny a nepreskúmateľný, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci (dôkazné bremeno ohľadom faktického výberu peňazí z bankomatu bolo
nesprávne prenesené na žalovaného) a súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam (dôkazná núdza na strane žalobcu). Žalovaný ako účastník konania

má za to, že vo svojej výpovedi vyvrátil tvrdenia žalobcu a navrhol predložiť žalobcovi kamerový
záznam za dané obdobie, kde z ktorého vy sa dalo posúdiť, či žalovaný fakticky spôsobil debet na
účte, alebo debet na účte vznikol chybou v informačnom systéme na strane banky tak, ako to tvrdí
žalovaný. Žalobca kamerový záznam nepredložil, pretože bol v zmysle zákonných ustanovení povinný
tento záznam zlikvidovať. Žalovaný videl arbitrárnosť napádaného rozsudku v tom, že súd aj napriek

tomu, že žalobca predložil v konaní len svoje vyjadrenia a výpisy zo svojich informačných systémov,
rozhodol o nároku žalobcu a tento potvrdil. Je na žalobcovi v občianskom súdnom konaní uniesť
dôkazné bremeno, čo žalobca podľa žalovaného neuniesol, pretože nepredložil dostatok relevantných
dôkazov. Bremeno tvrdenia presunul žalovaný na žalobcu tým, že vyvrátil jeho tvrdenia uvedené v
návrhu, keď uviedol, že v danom čase vybral iba 60,- eur a ostatné sumy už nevyberal s poukazom na

možnúporuchuvstrojovomzariadenížalobcu.Súdprvejinštanciepripriznanínárokužalobcuvychádzal
len z vyjadrenia výpisov, ktoré predložil žalobca do spisu, pričom sa nezaoberal možnou chybou na
strojovom zariadení žalobcu, ale uspokojil sa s jeho tvrdením, že žiadna porucha v danom čase na
bankomate žalobcu nebola. Žalobca je banka, ktorá je právnickou osobou oprávnenou na poskytovanie
bankových služieb, výpisy z bankových účtov majú však povahu súkromnej listiny a nie je u nich

prezumovaná pravdivosť zákonnou domnienkou tak, ako je u verejných listín. Súd prvej inštancie pričíta
dôkazné bremeno ohľadom výberu peňazí z bankomatu žalovanému, pričom žalovaný tvrdil, že peniaze
nevybral, zároveň zákonnú nemožnosť predložiť dôkaz jednoznačne preukazujúci/nepreukazujúci nárok
žalobcu pričítal práve žalovanému. Dôkazné bremeno ohľadom faktického výberu žalovanej sumy
znáša podľa žalovaného žalobca, ktorý predložil len svoje vlastné záznamy z informačných systémov.

Žalovaný je spotrebiteľom podľa osobitného predpisu a nie je znalým likvidačnej povinnosti vo vzťahu
ku kamerovým záznamom podľa bankových predpisov na rozdiel od žalobcu, ktorý je profesionálnym
veriteľom a je znalým týchto predpisov. Nemožno preto pričítať žalovanému objektívnu nemožnosť
predložiť kamerový dôkaz, naopak túto povinnosť je potrebné pričítať žalobcovi, ktorý nepredložil tentokamerovýzáznamužpripodanínávrhunazačatiekonaniaatýmsinesplnilzákladnúpovinnosťuvedenú
v § 120 ods. 1 v spojení s § 79 ods. 1 O.s.p., a to označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.
Týmto svojím konaním zároveň podľa žalovaného znemožnil žalobcovi predložiť iný dôkaz, ktorý by

vedel nárok žalobcu potvrdiť, resp. vyvrátiť, čo je možné hodnotiť ako nedbanlivosť na strane žalobcu
a nemožnosť predložiť tento dôkaz mala byť pričítaná práve žalobcovi. Súd prvej inštancie sa zároveň
pri hodnotení dôkazov nehľadel na námietky žalovaného, že predmetnú sumu peňazí nevybral, ale
vystačil si tvrdeniami žalovanej (zrejme mal odvolateľ na mysli žalobcu), ktorý navyše považoval za
podložené listinnými a verifikovanými dôkazmi. Žalobca je súkromnou právnickou osobou a všetky

ním predložené písomnosti sú tiež listinami súkromnej povahy, navyše ich autorom je sám žalobca,
jeho zamestnanci, resp. informačný systém žalobcu. Žalobca nepredložil žiadne ďalšie dôkazy, ktoré
by hodnoverne preukázali jeho nárok a aj dôkaz, ktorý by v danom konaní mohol použiť - kamerový
záznam neoznačil ako dôkaz, ale po prejdení lehoty na likvidáciu ho zlikvidoval aj napriek tomu, že tento
dôkaz mohol jednoznačne preukázať tvrdenie žalovaného. Zároveň sa súd prvej inštancie nezaoberal
podľa odvolateľa námietkou žalovaného, že po doručení upozornenia o zaplatení, telefonicky namietal

vzniknutý debet, naopak si súd vystačil s tvrdením žalobcu, že v zmysle Reklamačného poriadku u
žalobcu nebola žiadna reklamácia na strane žalobcu k danému skutku vedená.

9. Poukazujúc na uvedené preto odvolateľ v rámci svojho odvolacieho petitu žiadal, aby odvolací súd
rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a návrh žalobcu zamietol, alebo aby rozsudok súdu prvej inštancie

zrušil a vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

10. Žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu sa plne stotožnil s právnym názorom prvoinštančného
súdu, ako aj s výrokom rozsudku. V celom rozsahu sa pridržiaval všetkých svojich doterajších
písomných a ústnych vyjadrení a žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil. Mal

za to, že súd prvej inštancie zistil úplne skutkový stav a správne vykonal všetky potrebné dôkazy.
Odvolanie žalovaného považoval za oddialenie právoplatnosti a vykonateľnosti rozhodnutia vo veci
samej. Žalovaný sám nepredložil žiadne relevantné dôkazy na svoju obranu, ktoré by preukazovali opak
tvrdení žalobcu. Vzhľadom na vyššie uvedené žalobca žiadal, aby krajský súd potvrdil rozsudok súdu
prvej inštancie ako vecne správny.

11. Odvolací súd v zmysle § 470 ods. 2 Civilného sporového poriadku prejednal vec podľa Občianskeho
súdneho poriadku. Podľa tohto ustanovenia, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo
dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Civilný sporový poriadok nadobudol
účinnosť 1.7.2016 a odvolanie žalovaného bolo podané pred týmto dátumom. V prípade žalovaného

ide teda o právo na prejednanie odvolania, ktoré mu vzniklo podľa doterajších právnych predpisov a
teda z hľadiska princípu legitímneho očakávania i právnej istoty je treba jeho odvolanie prejednať podľa
právnej úpravy účinnej v čase, keď toto bolo podané. V podmienkach právneho a demokratického štátu
majú právne normy pôsobiť zásadne do budúcnosti. Princíp právnej istoty je nepochybne neoddeliteľnou
súčasťou princípov právneho štátu zaručeného v článku 1 ods. 1 Ústavy SR. Súčasťou princípu právnej

istoty a ochrany dôvery občanov v právny poriadok je aj zákaz retroaktivity, t. j. zákaz spätného
pôsobenia právnych predpisov. Pokiaľ niekto konal a postupoval na základe dôvery v platný a účinný
právny predpis, nemôže byť vo svojej dôvere k nemu sklamaný spätným pôsobením právneho predpisu,
alebo niektorého jeho ustanovenia. Neskorší právny predpis nemôže ukladať povinnosti, resp. meniť
právny status subjektu práva spätným pôsobením právneho predpisu, ktorý v čase jeho konania

neexistoval a ktorého právnu úpravu nemohol poznať. Subjekt práva už nemôže ovplyvniť svoje práva
a právne postavenie nadobudnuté v minulosti.

12. Odvolací súd teda podľa § 212 ods. 1 v spojení s § 214 ods. 2 O.s.p. prejednal vec v medziach,
ktorými sa odvolateľ domáhal jej preskúmania a dospel k záveru, že jeho odvolanie nie je dôvodné.

Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku - ďalej len
„O.s.p.“) po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 O.s.p.) oprávnenou osobou - účastníkom
konania (§ 201 O.s.p.) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.) po
skonštatovaní, že odvolanie má zákonnom predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.) a že odvolateľ
v odvolaní použil zákonom prípustné odvolacie dôvody, preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach

daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol vyhlásený minimálne 5 dní
vopred na úradnej tabuli súdu (§ 156 ods. 3 v spojení s § 211 ods. 2 O.s.p.) a v elektronickej podobe
na webovej stránke súdu v ten istý deň, ako vyvesili na úradnej tabuli (§ 21 ods. 2 vyhlášky č. 543/2005Z. z.) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné, keď napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie je vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle §
219 O.s.p..

13. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol rozhodujúci skutkový stav,
primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanovisko účastníkov konania v prejednávanej veci,
výsledky vykonaného dokazovania a právne predpisy, ktoré aplikoval na tento prípad, z ktorých
vyvodil svoje právne závery a prijaté závery primerane vysvetlil, preto sa odvolací súd stotožňuje s

odôvodnením napadnutého rozhodnutia v súlade s ustanovením § 219 ods. 1 O.s.p.. Na skonštatovanie
vecnej správnosti prvoinštančného rozsudku odvolací súd dodáva, že z obsahu spisu a z dokazovania
vykonaného súdom prvej inštancie vyplýva, že účastníci uzavreli dňa 5.12.2006 Zmluvu o produktových
balíčkoch pre deti, študentov a mladých, na základe ktorej žalobca zriadil a viedol pre žalovaného
bežný účet. K bežnému účtu bola žalovanému poskytnutá platobná karta s tým, že zároveň sa
žalovaný k zmluve o bežnom účte zaviazal čerpať peňažné prostriedky len do výšky voľných peňažných

prostriedkov na účte, resp. do výšky zmluvne povoleného prečerpania. Z dôvodu nepovoleného
debetného zostatku žalobca vypovedal dňa 11.10.2013 Zmluvu o bežnom účte, následne dňa 1.1.2014
bežný účet žalovaného zrušil a požadoval na žalovanom výšku neuhradeného debetného zostatku k
tomutodňu,ktorápredstavovalasumu1.922,77eur,vrátaneúrokovzomeškaniaododňanasledujúceho
po tomto zrušení. Obrana žalovaného spočívala v tom, že on dňa 27.7.2003 a nasledujúci deň 28.7.2003

okrem jednej transakcie - úspešného výberu platobnou kartou z bankomatu vo výške 60,- eur, nevykonal
žiadne výbery v hotovosti finančných prostriedkov zo svojho účtu z bankomatu v ČSOB na Hlavnej 96
v Prešove, preto spôsobený debet (nad sumu 60,- eur) na účte, podľa žalovaného vznikol chybou v
informačnom systéme na strane banky. Žalovaný aj napriek tejto skutočnosti, t. j. že uznal svoj výber
sumy 60,- eur, žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť, a to aj napriek tomu, že súčasťou uplatnenej

istiny bola aj táto žalobcom uznaná transakcia, vrátane poplatkov s ňou súvisiacich.

14. V preskúmavanej veci žalovaný uplatnil odvolacie dôvody podľa § 205 ods. 2 písm. a), b) a d) s tým
však, že nijako bližšie nekonkretizoval, k akej vade malo dôjsť v zmysle § 221 ods. 1 O.s.p. tak, aby
bola naplnená dikcia odvolacieho dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. a) O.s.p., prípadne, akú inú vadu

má konanie podľa ustanovenia § 205 ods. 2 písm. b), ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci. V preskúmavanej veci preto v úvahu prichádza iba žalovaným uplatnený odvolací dôvod podľa
§ 205 ods. 2 písm. d) (súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam). Podstata odvolacieho dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p. spočíva
predovšetkým v nesprávnom postupe súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov dokazovania.

Dôsledkom potom je, že súd berie do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli, alebo neboli
účastníkmiprednesené,prípadne, ženeprihliadnenaskutočnosti,ktorébolipreukázané,alebovyplynuli
z prednesov účastníkov. Nesprávne skutkové zistenia môžu byť aj výsledkom logických rozporov pri
hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov.
Za skutkové zistenia, ktoré nemajú ani oporu vo vykonanom dokazovaní, je potrebné považovať také

výsledok hodnotenia dôkazov súdom, ktorý nezodpovedá postupom podľa ust. § 132 O.s.p.. Podľa
citovaného zákonného ustanovenia hodnotí súd dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo
a dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho,
čo uviedli účastníci. Nesprávne hodnotenie dôkazov bo bolo možné vytknúť prvoinštančnému súdu v
prípade, ak by zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov

nevyplynuli, a ani nijak nevyšli v konaní najavo, prípadne, že by si nepovšimol rozhodné skutočnosti,
ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo ak hodnotenie dôkazov odporuje ustanoveniu §
132 až 135 O.s.p.. Týmto odvolacím dôvodom možno napadnúť výsledok činnosti súdu pri hodnotení
dôkazov, na ktorého nesprávnosť je možné usudzovať len zo spôsobu, ako k nemu dospel. Ak nie je
možné súdu v tomto smere vytknúť žiadne pochybnosti, nie je možné ani polemizovať s jeho skutkovými

závermi. V právnej veci mal aj odvolací súd, rovnako ako súd prvej inštancie, z výpisu z účtu výberov
peňažných prostriedkov žalovaného, ustálenú výšku debetného zostatku na účte žalovaného tak, ako
to uviedol žalobca. Žalovaný svoje vyššie uvedené tvrdenia nijako súdu nepreukázal a tieto zostali
len v rovine tvrdenia, keď nielenže nepreukázal akúkoľvek reklamáciu, a to buď nesprávneho výberu,
resp. nevydania potvrdenia o výbere v čase realizácie tohto výberu, ale aj nepreukázal ním uvádzanú

návštevu pobočky ČSOB potom, ako začiatkom augusta 2013 obdŕžal oznámenie žalobcu o debete,
ako aj tú skutočnosť, že mu pracovníčka banky na jeho sťažnosť uviedla, že má ešte počkať a že mu
pravdepodobne príde poštou vyrozumenie s ospravedlnením, že debet nevznikol. Následne z dôvodu,
že žalovaný nemohol predložiť akýkoľvek doklad o tejto návšteve pobočky žalobcu, v podanom odvolaníuž uviedol, že po doručení tohto upozornenia tento debetný zostatok už namietal len telefonicky, a nie,
ako predtým uvádzal osobnou návštevou v pobočke žalobcu.

15. V danej veci považoval súd predložené výpisy za nesporné, nakoľko tak, ako to uviedol žalovaný
v podanom odvolaní, žalobca je banka, ktorá je právnickou osobou oprávnenou na poskytovanie
bankových služieb, ktorý však nemá povahu súkromnej listiny, ale má povahu verejnej listiny z dôvodu,
že z tohto výpisu sa vychádza aj pri vedení účtovníctva, ako z pravdivého, pokiaľ nie je preukázaný
opak, t. j. je u neho prezumpovaná pravdivosť zákonnou domnienkou a pre uvedený dôvod podliehajú

bankám prísnemu dohľadu Národnej banky Slovenska.

16. V sporovom občianskom súdnom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada. Účastník má jednak
povinnosť tvrdenia, a jednak dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne
nepriaznivého rozhodnutia nesie ten účastník, ktorý túto povinnosť si nesplnil. Medzi povinnosťou
tvrdenia a povinnosťou označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Pokiaľ účastník

konania nesplní povinnosť tvrdenia, nemôže splniť ani povinnosť označiť na svoje tvrdenia dôkazy.
Dôkazné bremeno ako procesný inštitút v sporovom občianskosúdnom konaní spočíva v zodpovednosti
účastníka konania za to, že v konaní budú preukázané tie rozhodné skutočnosti, ku ktorým sa dôkazné
bremeno viaže. Ak neboli preukázané tvrdenia účastníka, tento dôkazné bremeno neuniesol, čoho
následkom je rozhodnutie súdu o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je

umožniť súdu rozhodnúť vo veci samej aj v takých prípadoch, keď neboli preukázané určité skutočnosti
významné podľa hmotného práva pre rozhodnutie vo veci (či už z dôvodu nečinnosti účastníka, ktorý
nesplnil povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení ustanovenú v § 101 a v § 120 ods. 1
prvej vety O.s.p., alebo preto, že takáto skutočnosť nemohla byť preukázaná vôbec).

17. Žalovaný nie je subjektom občianskeho súdneho konania, ktorého by sa dôkazné bremeno netýkalo
a v prípade, že žalobca svoje dôkazné bremeno unesie a preukáže svoje tvrdenia o výbere peňažnej
hotovosti žalobcom listinnými dôkazmi, ktoré žalovaný spochybňuje svojimi tvrdeniami, je jeho úlohou
a dôkazným bremenom preukázať svoje tvrdenia a predložiť na svoje tvrdenia dôkazy. Právna teória
hovorí o tzv. prenášaní dôkazného bremena.

18. Pokiaľ teda žalobca výpismi o autorizácii platobnej karty a žurnálom o zázname transakcií z
bankomatu na Hlavnej 96 v Prešove preukázal skutočnosť, že žalovaným bola v rozhodnom období
27.7.2013 a 28.7.2013 vyberaná peňažná hotovosť z bankomatu žalobcu, nachádzajúceho sa na
Hlavnej 96 v Prešove, bolo na žalovanom preukázať svoje tvrdenia, že k takýmto výberom (okrem ním

nenamietaného výberu vo výške 60,- eur) peňažných prostriedkov žalovaným nedošlo. Žalovaný na
preukázanie týchto tvrdení navrhol predložiť kamerový záznam z vyššie uvedeného bankomatu, teda
skutočnosť, ktorá nemohla byť preukázaná vôbec, nakoľko tento vyhotovený videozáznam musel byť
v zmysle § 93a ods. 7 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách, zlikvidovaný bezodkladne po 28.8.2014, t.
j. po uplynutí 13 mesiacov po dni vyhotovenia tohto záznamu (záznamy boli vyhotovené 27.7.2013 a

28.7.2013). K uvedenému je potrebné uviesť, že žalovaný bol uznesením zo dňa 18.8.2014, ktoré mu
bolo doručené dňa 21.8.2014 poučený o svojej dôkaznej povinnosti v zmysle § 120 ods. 1, 4 O.s.p.,
pričom vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 27.8.2014 nenavrhol vykonať takýto dôkaz (predložením
videozáznamu z bankomatu z uvedeného dňa), t. j. v čase, keď ešte tento videozáznam existoval, ale
urobil tak až na pojednávaní konanom dňa 16.3.2015, teda, keď už tento záznam musel byť zlikvidovaný.

Je jednoznačné, že v zmysle Reklamačného poriadku žalobcu, a to bodu 2.1, mohol žalovaný túto
reklamáciu, spočívajúcu či už v nevydaní peňažnej hotovosti, nevydaní dokladu o výbere tejto peňažnej
hotovosti, prípadne reklamáciu nefunkčnosti bankomatu žalobcu, podať buď písomne, ústne, telefonicky
alebo osobne na obchodnom mieste banky, pričom banka bola v zmysle bodu 4.1 povinná vybaviť túto
reklamáciu ihneď a v prípade, keď sa jedná o zložitý prípad, do 3 pracovných dní, čiže v prípade ústnej,

resp.telefonickejreklamáciemuselbyťvzmyslebodu2.3Reklamačnéhoporiadkuvyhotovenýpísomný,
prípadne elektronický záznam, k čomu však v prejednávanej veci nedošlo.

19. Z uvedených dôvodov krajský súd dospel k záveru, že odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. d)
O.s.p. daný nebol.

20. Pokiaľ odvolateľ namietal arbitrárnu nepreskúmateľnosť odôvodnenia napadnutého rozsudku,
krajský súd k tomuto uvádza, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia nesporne patrí
medzi základné zásady spravodlivého súdneho konania. Súčasťou obsahu základného práva naspravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne
a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom
súdnej ochrany, t. j. z uplatnených nárokov a obranou proti takémuto opatreniu. Judikatúra Ústavného

súdu Slovenskej republiky, ani Európskeho súdu pre ľudské práva však nevyžaduje, aby na každý
argument strany, ani na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení
rozhodnutia (porovnaj rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. III.ÚS 119/03-30, IV.ÚS
115/03, uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Cdo 106/2010). Ako tiež vyplýva aj
z judikatúry Ústavného súdu, iba skutočnosť, že odvolateľ sa s právnym názorom súdu nestotožňuje,

nemôže viesť k záveru o neodôvodnosti, alebo arbitrárnosti rozhodnutia (napr. I.ÚS 188/06).

21. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku dospel k záveru, že pokiaľ žalovaný vytýka
súdu prvej inštancie nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia v zmysle § 157 ods. 2 O.s.p., je možné
jeho argumentom čiastočne prisvedčiť, tento nedostatok však nemá za následok vecnú nesprávnosť
rozhodnutia súdu prvej inštancie.

22. Odvolací súd považoval v danej veci za významné, keď z obsahu spisu a z vykonaných dôkazov,
ktoré súd prvej inštancie oboznámil na pojednávaní, jednoznačne vyplynulo, že návrh žalobcu bol
dôvodný. Pokiaľ okresný súd uviedol, čoho sa navrhovateľ domáha, z akých dôvodov, ako sa vyjadril
odporca, z akých dôkazov vychádzal, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, a to,

aj akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil a ako vec právne posúdil, nie je možné ustáliť, že
rozhodnutie súdu prvej inštancie je nepreskúmateľné.

23. Z týchto dôvodov krajský súd rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil.

24. Žalobca má voči žalovanému podľa § 255 ods. 1 CSP a § 396 ods. 1 CSP nárok na náhradu trov
odvolacieho konania v plnej výške vzhľadom na to, že žalobca bol v odvolacom konaní v celom rozsahu
úspešný a neboli tu dané dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali výnimočne mu
náhradutrovkonanianepriznať(§257CSP). Ovýškenáhradytrovodvolaciehokonaniarozhodnepodľa
§ 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku, a to samostatným uznesením,

ktoré vydá súdny úradník.

25. Uznesením č. k. 28C/241/2014-91 zo dňa 29.10.2015 súd prvej inštancie nepriznal žalovanému
oslobodenie od súdnych poplatkov z dôvodu, že tento aj napriek výzve, nepredložil tlačivo, ktorého
vzor je uvedený na webovom sídle Ministerstva spravodlivosti SR. Svoje osobné a majetkové

pomery žalovaný nezdokladoval a súdu nedoložil rozhodnutia o hmotnej núdzi, ktoré by žalovanému
priznávalo túto pomoc v súčasnosti. Preto súd z dôvodu nesplnenia zákonných podmienok na priznanie
oslobodenia od súdnych poplatkov, žalovanému oslobodenie od súdnych poplatkov nepriznal.

26. Žalovaný podal voči tomuto uzneseniu včas odvolanie, keď uviedol, že vo veci doručenia tlačiva pre

dokladovanie pomerov účastníka konania reagoval doložením rozhodnutia o priznaní dávky v hmotnej
núdzi zo dňa 24.3.2015. Zároveň poukázal, že v uvedenej žiadosti o doručenie tlačiva je na konci
uvedené: „aby ste ho riadne vyplnené a potvrdené vrátili súdu v lehote 5 dní odo dňa jeho doručenia,
alebo zaslali súdu rozhodnutie o hmotnej núdzi podľa osobitných predpisov“. Z citovaného sa žalovaný
domnieval, že doručením rozhodnutia o hmotnej núdzi podmienku dokladovania pomerov splnil. V

odvolaní voči rozhodnutiu súdu prvej inštancie priložil žalovaný taktiež riadne vyplnené tlačivo pre
dokladovaniepomerovúčastníkakonania,ktorýnavrhuje,abymubolopriznanéoslobodenieodsúdnych
poplatkov (fyzická osoba), v ktorom sú definované pomery účastníka konania.

27. Podľa § 138 ods. 1 O.s.p., na návrh môže súd priznať účastníkovi celkom, alebo sčasti oslobodenie

od súdnych poplatkov, ak to pomery účastníka odôvodňujú, a ak nejde o svojvoľné alebo zrejmé
bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva. Ak nerozhodne súd inak, vzťahuje sa oslobodenie
na celé konanie a má i spätnú účinnosť; poplatky zaplatené pred rozhodnutím o oslobodení sa však
nevracajú.

28. Jedným z druhov trov súdneho konania, ktoré musí znášať účastník, sú súdne poplatky. Súd však
môže na návrh účastníka mu priznať oslobodenie od súdnych poplatkov, ktoré je viazané na jeho osobu.
Predpokladomnajehooslobodeniesúpomeryúčastníkaaskutočnosť,ženejdeosvojvoľnébezúspešnéuplatňovanie, alebo bránenie práva, o ktoré sa jedná najmä vtedy, ak už zo skutkových tvrdení žiadateľa
o oslobodenie súdnych poplatkov je nepochybné, že mu vo veci nemôže byť vyhovené.

29. Pri rozhodnutí o oslobodení od súdnych poplatkov súd prihliada k celkovým majetkovým pomerom
žiadateľa, teda k výške súdneho poplatku a k povahe uplatňovaného nároku. U fyzických osôb berie do
úvahysociálnepomery,zdravotnýstav,štruktúrumajetku,solventnosť,čipovahuichzárobkovejčinnosti.
Po celkovom zhodnotení všetkých významných okolností musí rozhodnutie zodpovedať požiadavke,
aby účastníkovi nebolo znemožnené uplatniť alebo brániť svoje právo iba pre nepriaznivú majetkovú

situáciu.

30. Žalovaný potom, ako predložil vyplnené tlačivo pre dokladovanie pomerov účastníkov konania, ktorý
navrhuje, aby mu bolo priznané oslobodenie od súdnych poplatkov (fyzická osoba), preukázal, že je
študentom v dennej forme štúdia, pričom je nezamestnaný, nemá žiaden príjem, nehnuteľný majetok,
motorové vozidlá, a ani hnuteľné veci s hodnotou nad 750,- eur. Rovnako žalovaný nie je vlastníkom

žiadnych peňažných prostriedkov v banke, prípadne úspor a nemá ani žiadne peňažné pohľadávky voči
iným osobám nad 750,- eur. Žalovaný má záväzok voči spoločnosti D. E. Z., W..Y..R.. vo výške 3.000,-
eur, pričom mesačná splátka predstavuje 96,16 eur.

31. Rovnako možno uzavrieť, že v danom štádiu konania sa podanie odvolania žalovaným, za ktoré bol

vyrubený súdny poplatok, nemohol javiť ako zrejmé bezúspešné uplatnenie práva. Odvolanie podané
proti rozhodnutiu vo veci samej je totiž riadnym opravným prostriedkom, ktorý je možné podať, pokiaľ
to zákon nevylučuje. Podanie odvolania proti rozhodnutiu vo veci samej (o ktorom rozhoduje odvolací
súd v odvolacom konaní), preto nemožno pri posudzovaní žiadosti účastníka o oslobodenie od platenia
súdneho poplatku posúdiť ako zrejmé bezúspešné bránenie práva zo strany účastníka (v tomto prípade

odvolateľa).

32. Na základe uvedeného odvolací súd zmenil uznesenie Okresného súdu Prešov č. k.
28C/241/2014-91 zo dňa 29.10.2015 podľa § 220 O.s.p. a žalovanému priznal oslobodenie od súdnych
poplatkov.

33. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zák. č.
757/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).