Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Rožňava
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Marian Tengely
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Potvrdené
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 10C/189/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7115208611
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 02. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marian Tengely
ECLI: ECLI:SK:OSRV:2016:7115208611.2
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Rožňava, samosudca JUDr. Marián Tengely, v právnej veci žalobcu Východoslovenská
distribučná, a.s., IČO: 36 599 361, so sídlom Mlynská 31, 042 91 Košice, proti žalovanej P. W., narodenej
XX.XX.XXXX, trvale bytom K. C. XXX, XXX XX K. C., toho času nachádzajúcej sa na neznámom
mieste, v konaní zastúpenej Q.. F. S., vyššou súdnou úradníčkou Okresného súdu Košice II, ako súdom
ustanovenou opatrovníčkou, o zaplatenie 1 955,87 € istiny s príslušenstvom, takto
r o z h o d o l :
Žalobu žalobcu zamieta.
Nepriznáva žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov tohto konania.
o d ô v o d n e n i e :
Žalobca sa podanou žalobou domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovanú na
zaplatenie sumy 1 955,87 € istiny a náhrady trov konania, pozostávajúcej zo zaplateného súdneho
poplatku vo výške 117,00 €.
Žalobu odôvodnil tým, že dňa 02.07.2013 bola u žalovanej vykonaná kontrola odberného zariadenia na
odbernom mieste W. C. Č.. XX/XX, K. - Ť.. Vykonanou kontrolou bol zistený neoprávnený odber elektriny
v zmysle § 46 ods. 1 písm. b) zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých
zákonov, a to odber elektriny bez určeného meradla. V zmysle § 46 ods. 2 zákona o energetike je
ten, kto pri neoprávnenom odbere elektrinu odoberal, povinný uhradiť skutočne vzniknutú škodu. Ak
nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije
sa spôsob výpočtu škody, ktorý stanovuje vyhláška Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky
č. 292/2012 Z. z., ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom
elektriny. Doba trvania neoprávneného odberu tak bola v zmysle právnej fikcie podľa § 1 ods. 4 druhej
vety citovanej vyhlášky určená od 01.01.2013 do 02.07.2013, denná spotreba elektriny podľa § 1 ods.
6 písm. a) citovanej vyhlášky vo výške 124,2 kWh, a teda celková spotreba elektriny v technických
jednotkách podľa § 1 ods. 4 citovanej vyhlášky vo výške 22 604 kWh. Vynásobením celkovej spotreby
cenou neoprávnene odobratej elektriny, určenej v zmysle § 1 ods. 2 citovanej vyhlášky, je určená škoda
spôsobená neoprávneným odberom elektriny, pričom v danom prípade prestavuje nárok žalobcu na
náhradu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny v peňažnom vyjadrení sumu 4 028,85
€ bez DPH. Nakoľko však takto určená škoda môže predstavovať pre žalovanú neprimeranú tvrdosť
zákona, žalobca si v rámci svojej dispozičnej zásady napriek uvedenému celkovému nároku uplatnil
voči žalovanej za škodu spôsobenú zisteným neoprávneným odberom len sumu vo výške 1 955,87 €,
ktorá jej bola vyúčtovaná faktúrou č. 8200081980 zo dňa 08.07.2013 s lehotou splatnosti 22.07.2013.
Žalobca poukázal na to, že pasívna legitimácia žalovanej ako osoby povinnej na náhradu škody vyplýva
z rozhodnutia orgánov činných v trestnom konaní, a to uznesenia Okresnej prokuratúry Košice I zo dňa
14.02.2014, sp. zn. 2Pv 503/13, a uznesenia povereného príslušníka Obvodného oddelenia Policajnéhozboru Košice - Ťahanovce ČVS: ORP-3220/TH-KE-2013 zo dňa 19.02.2014. Žalovaná napriek uplynutiu
lehoty splatnosti aj napriek výzve na splnenie záväzku predžalobnou upomienkou zo dňa 06.08.2013
dlžnú sumu do dňa podania žaloby neuhradila. Žalobca si zároveň uplatnil aj náhradu trov konania
pozostávajúcich zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 117,00 €.
Keďže žalobu s prílohami a procesnými poučeniami sa žalovanej nepodarilo doručiť do vlastných rúk
a napriek šetreniu sa súdu nepodarilo zistiť ani adresu jej súčasného pobytu, a teda pobyt žalovanej
súdu nie je známy, súd jej v súlade s ustanovením § 29 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho
poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky súdny poriadok“) ustanovil za opatrovníčku
Q.. F. S., vyššiu súdnu úradníčku Okresného súdu Košice II, ktorá ju v konaní zastupovala.
Žalobca sa na pojednávaní nezúčastnil, svoju neúčasť ospravedlnil a súhlasil s konaním v jeho
neprítomnosti.
Opatrovníčka žalovanej sa k podanej žalobe napriek výzve súdu a procesným poučeniam nevyjadrila,
na nariadenom pojednávaní sa napriek riadnemu predvolaniu nezúčastnila a svoju neúčasť nijakým
spôsobom neodôvodnila.
Podľa ustanovenia § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, súd pokračuje v konaní, aj keď
sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný účastník nedostaví na pojednávanie ani nepožiadal z
dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec prejednať v neprítomnosti takého účastníka; prihliadne
pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.
Na základe uvedených skutočností súd prejednal vec v súlade s ustanovením § 101 ods. 2 Občianskeho
súdneho poriadku v neprítomnosti opatrovníčky žalovanej.
Súd sa v konaní oboznámil s listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise a zistil nasledovné:
Zo Zápisu o zistenom neoprávnenom odbere zo dňa 02.07.2013, číslo hlásenia 5241497 (ďalej len
„Zápis o neoprávnenom odbere“), vyplýva, že v uvedený deň bolo na adrese W. C. XXXX, K.Š. - Ť.
kontrolou odberného miesta zistené, že z hlavného ističa je urobený prepoj do elektroinštalácie bytu
mimo určené meradlo - elektromer, pričom uvedený neoprávnený odber slúžil na vykurovanie a varenie,
čím došlo k neoprávnenému odberu elektriny podľa § 46 ods. 1 písm. a) zákona č. 251/2012 Z. z.,
ktorý bol po zdokumentovaní odstránený. Zo Zápisu o neoprávnenom odbere ďalej vyplýva, že výpočet
škody bol vykonaný podľa § 1 ods. 6 vyhlášky č. 292/2012 Z. z., a to za posledných šesť mesiacov,
t.j. celkom za 182 dní od 01.01.2013 do 02.07.2013. Podľa Zápisu o neoprávnenom odbere bola pri
zistení neoprávneného odberu prítomná užívateľka, ktorá však v predmetnom Zápise o neoprávnenom
odbere nie je identifikovaná žiadnymi údajmi (ani menom, priezviskom či dátumom narodenia), a ďalej
príslušníci Obvodného oddelenia Policajného zboru Košice - Ťahanovce.
Z Výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny podľa vyhlášky MH SR č. 292/2012 Z.
z. zo dňa 02.07.2013 vyplýva, že na základe hlásenia číslo 5241497 bola u odberateľky, užívateľky, za
ktorú bola označená žalovaná, vypočítaná podľa § 1 ods. 6a vyhlášky MH SR č. 292/2012 Z. z. škoda za
neoprávnený odber elektriny trvajúci 182 dní od 01.01.2013 do 02.07.2013, keď bol neoprávnený odber
odstránený, vyjadrená v technických jednotkách hodnotou 22 604 kWh.
Z faktúry č. 8200081980 zo dňa 08.07.2013, splatnej dňa 22.07.2013, vyplýva, že žalobca fakturoval
žalovanej pre odberné miesto XXXXXXX, W. C. XXXX, XXX XX K. - Ť., sumu vo výške 1 955,87 € z
titulu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny.
Z Predžalobnej upomienky zo dňa 06.08.2013 vyplýva, že žalobca k uvedenému dňu evidoval voči
žalovanej neuhradenú pohľadávku vo výške 1 955,87 €, ktorá bola žalovanej vyúčtovaná faktúrou s
variabilným symbolom 6100081318, vyhotovenou dňa 08.07.2013 a splatnou dňa 22.07.2013, a ktorú
žiadal uhradiť alebo ohľadom nej uzatvoriť splátkový kalendár najneskôr do 26.08.2013. Z pripojenej
fotokópie poštovej obálky vyplýva, že predmetná predžalobná upomienka sa dňa 14.08.2013 vrátila
žalobcovi z dôvodu, že adresát je neznámy.Z uznesenia Okresnej prokuratúry Košice I, č. k. 2 Pv 503/13 - 13 zo dňa 14.02.2014 vyplýva, že trestné
stíhanie vedené proti žalovanej ako obvinenej za prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. e) Trestného
zákona, ktorý mala žalovaná spáchať na tom skutkovom základe, že v K., v chatovej lokalite W. C., chata
s označením XXXX v presne nezistenej dobe od 01.01.2013 do 02.07.2013 neoprávnene odoberala
elektrickú energiu, a to tým spôsobom, že z hlavného ističa urobila prepoj do elektrickej inštalácie chaty
mimo určené meradlo, čím pre spoločnosť žalobcu spôsobila škodu v celkovej výške 1 955,87 €, bolo
zastavené, pretože je nepochybné, že skutok nespáchala obvinená.
Z uznesenia Obvodného oddelenia Policajného zboru Košice - Ťahanovce, ČVS: ORP-3220/TH-
KE-2013, zo dňa 19.02.2014 vyplýva, že trestné stíhanie, ktoré bolo dňa 14.08.2013 začaté pre
prečin krádeže, ktorého sa mal páchateľ dopustiť tým, že v presne nezistenej dobe od 01.01.2013 do
02.07.2013 v K. v chatovej lokalite W. C., chata s označením XXXX, neoprávnene odoberal elektrickú
energiu tým, že z hlavného ističa urobil prepoj do elektrickej inštalácie chaty mimo určené meradlo, a
tak žalobcovi spôsobil škodu vo výške 1 955,87 €, a pre ktorý bolo toho istého dňa vznesené obvinenie
žalovanej, bolo zastavené, lebo trestné stíhanie je neprípustné. Z odôvodnenia predmetného uznesenia
vyplýva, že uvedeného skutku sa dopustil Q. B. z K., ktorý dňa XX.XX.XXXX zomrel.
Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná, a preto
ju zamietol.
Podľa ustanovenia § 420 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších
predpisov, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
Podľa ustanovenia § 46 ods. 1 písm. b) zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení účinnom do 31. decembra 2013, t.j. v čase vzniku škody (ďalej len „zákon
o energetike“), neoprávneným odberom elektriny je odber elektriny bez určeného meradla alebo s
určeným meradlom, ktoré v dôsledku neoprávneného zásahu odberateľa elektriny nezaznamenáva
alebo nesprávne zaznamenáva odber elektriny.
Podľa ustanovenia § 46 ods. 2 zákona o energetike, pri neoprávnenom odbere elektriny je ten, kto
elektrinu odoberal, povinný uhradiť skutočne vzniknutú škodu. Ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú
škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej
neoprávneným odberom elektriny ustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným
podľa § 95 ods. 1 písm. i).
Žalobca si v konaní uplatnil voči žalovanej pohľadávku z titulu škody, ktorá mu bola spôsobená
neoprávneným odberom elektriny. Vzhľadom na uvedené súd najprv skúmal, či sú v danom prípade
splnené predpoklady pre vznik zodpovednosti za škodu.
Vznik zodpovednosti za škodu sa viaže na existenciu určitých, zákonom určených skutočností,
ktorých súhrn tvorí zákonnú skutkovú podstatu protiprávneho činu (zodpovednostnú skutkovú podstatu).
Prvkami skutkovej podstaty, naplnenie ktorej má za následok vznik zodpovednosti za škodu, sú:
1. subjekt (odberateľ),
2. protiprávny úkon (odber elektriny bez určeného meradla),
3. výsledok spočívajúci v škode a
4. príčinná súvislosť medzi správaním (úkonom) a výsledkom (škodou).
Existencia týchto podmienok musí byť v konaní bezprostredne preukázaná, pričom dôkazné bremeno
znášavtomtoprípadepoškodený.Prevznikzodpovednostizaškodumusiabyťsplnenévšetkyzákonom
vyžadované podmienky.
Podľa ustanovenia § 135 ods. 1 druhej vety Občianskeho súdneho poriadku, ďalej je súd viazaný
rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt
postihnuteľný podľa osobitných predpisov, a kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave,
vzniku alebo zániku spoločnosti a o zápise základného imania; súd však nie je viazaný rozhodnutím v
blokovom konaní.Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd na základe vykonaného dokazovania žalobu žalobcu v zmysle
citovaných zákonných ustanovení v celom rozsahu zamietol, majúc za to, že žalobca neuniesol
dôkazné bremeno, keď v konaní nepreukázal, že zodpovednosť za škodu spôsobenú neoprávneným
odberom elektriny nesie žalovaná. Je nesporné, že žalobcovi na odbernom mieste XXXXXXX, W.
C. XXXX, XXX XX K. - Ť., vznikla škoda, teda, že na uvedenom odbernom mieste dochádzalo k
neoprávnenémuodberuelektriny.Žalobcavšaknepreukázal,žebyzatútoškoduzodpovedalažalovaná.
Naopak, z vykonaného dokazovania, najmä oboznamovaných rozhodnutí príslušných orgánov činných
v trestnom konaní, jednoznačne vyplýva záver, že žalovaná skutok, ktorým mala žalobcovi spôsobiť
škodu vo výške uplatnenej žalobou, nespáchala, nakoľko v trestnom konaní prebiehajúcom v danej
veci dospeli príslušné orgány činné v trestnom konaní k záveru, že skutku zakladajúceho v danom
prípade zodpovednosť za škodu spôsobenú neoprávneným odberom elektriny sa dopustila iná fyzická
osoba - nebohý Q. B. z K., a teda nie žalovaná. Závery príslušných orgánov činných v trestnom konaní,
prezentovanévoboznamovanýchrozhodnutiach,sisúd,spoukazomnaustanovenie§135ods.1druhej
vety Občianskeho súdneho poriadku, v predmetnom konaní osvojil.
S poukazom na uvedené skutočnosti súd, bez toho, aby skúmal dôvodnosť a správnosť výšky žalobcom
uplatnenej pohľadávky, žalobu žalobcu z dôvodu, že žalobca v konaní nepreukázal splnenie všetkých
zákonných predpokladov pre vznik zodpovednosti za škodu, ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol.
Výrok o náhrade trov konania sa opiera o ustanovenie § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, v
zmysle ktorého úspešný účastník má právo na náhradu účelne vynaložených trov konania. Žalobcovi
právo na náhradu trov konania nevzniklo a žalovaná si trovy konania neuplatnila.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd
v Košiciach prostredníctvom tunajšieho súdu.
Podľa ustanovenia § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, v odvolaní sa má popri všeobecných
náležitostiach (§ 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha.
Podľa ustanovenia § 205 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, možno odvolanie proti rozsudku alebo
uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám
uvedeným v § 221 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci,
pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený
skutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoterazneboliuplatnené
(§ 205a Občianskeho súdneho poriadku), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu
nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom
rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden
rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví
kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.