Uznesenie ,
Potvrdzujúce, Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa nedeľa 21. máj 2017

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 5Co/133/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5115220064
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Cabadajová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5115220064.1

Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Dagmar Cabadajovej
a členov senátu JUDr. Gabriely Veselovej a JUDr. Jozefa Turzu, v právnej veci žalobkyne: Bc. C. F.,
nar. XX.X.S., bytom Q., H. O. XXX/X, zastúpená Advokátskou kanceláriou Andrea Havelková, s.r.o.,
so sídlom v Žiline, Daniela Dlabača č. 2748/28, proti žalovanému: 1/ SH, spol. s r.o., IČO: 36 420
778, so sídlom v Kysuckom Novom Meste, ČSA 86, 2/ Q. E., rod. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom
M. č. XX, o zaplatenie 25.000,00 EUR s príslušenstvom, o návrhu žalobkyne zo dňa 27.2.2017 na
nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobkyne
proti uzneseniu Okresného súdu Žilina, č. k. 14C/216/2015-212 zo 23. 03. 2017, takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd uznesenie okresného súdu v časti výroku, ktorým zamietol návrh žalobkyne na nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia p o t v r d z u j e .

II. Krajský súd uznesenie okresného súdu v časti výroku, ktorým zamietol návrh žalobkyne na nariadenie
neodkladného opatrenia m e n í tak, že zakazuje Q. E., r. O., nar. XX. XX. XXXX, bytom M. XX nakladať,
najmä previesť, založiť alebo zaťažiť vecným bremenom alebo akýmkoľvek iným právom tretej osoby
nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom Kysucké Nové Mesto pre k. ú. L.
U. G., a to nebytové priestory:

- priestor č. 12 - 2, vchod 1, 2.p. polyfunkčného domu so súp. č. XX postavenom na parcele registra
"C" číslo 498/4 so spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach
polyfunkčného domu a pozemku par. KN- C č. 498/4 vo výške 3836/88284,
- priestor č. 12 - 3, vchod 1, 3.p. polyfunkčného domu so súp. č. XX postavenom na parcele registra
"C" číslo 498/4, so spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach
polyfunkčného domu a pozemku par. KN- C č. 498/4 vo výške 3836/88284,
- priestor č. 12 - 4, vchod 1, 3.p. polyfunkčného domu so súp. č. XX postavenom na parcele registra
"C" číslo 498/4, so spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach
polyfunkčného domu a pozemku par. KN- C č. 498/4 vo výške 7995/88284,
- priestor č. 12 - 1, vchod 2, 2.p. polyfunkčného domu so súp. č. XX postavenom na parcele registra
"C" číslo XXX/X so spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach
polyfunkčného domu a pozemku par. KN- C č. 498/4 vo výške 7990/88284.

III. Žiadna zo strán n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd napadnutým uznesením zamietol návrh žalobkyne na nariadenie zabezpečovacieho
opatrenia a neodkladného opatrenia zo dňa 27. 02. 2017. Žalovanému 1/ a 2/ náhradu trov konania
nepriznal. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že dôkladne posúdil návrhy žalobkyne a dospel
k záveru, že nie sú splnené podmienky pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a neodkladného
opatrenia. Pokiaľ ide zabezpečovacie opatrenie - toto môže súd zriadiť podľa § 343 ods. 1 CSP na

veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka. Z výpisu LV č. XXXX, k. ú. L. U.
G., zo dňa 24.2.2017, vyplýva, že vlastníkom dotknutých nehnuteľností už nie je dlžník žalobkyne, t.j.
žalovaný v tunajšom konaní, ale vlastníkom je Q. E., rod. O., ktorú žalobkyňa na účely nariadenia
zabezpečovacieho opatrenie a neodkladného opatrenia označila za žalovanú v rade 2/. Vzhľadom na
výsledok právoplatne skončeného konania musí súd konštatovať, že Q. E. nie je dlžníkom žalobkyne a
ani nebola stranou v spore 14C/216/2015. Z tohto dôvodu nemohol súd vyhovieť žalobkyni a nariaďovať
zabezpečovacie opatrenie vo vzťahu k označenej žalovanej v rade 2/. Pre nariadenie neodkladného
opatrenia, ktorým súd žalovanej v rade 2/ zakáže nakladať s dotknutými nehnuteľnosťami, súd nemal
žiadnym spôsobom osvedčené, že by žalovaná v rade 2/ mala v úmysle nakladať s nehnuteľnosťami.
Skutočnosť, že s nehnuteľnosťami nakladal pôvodný žalovaný, automaticky neznamená, že tento
úmysel má aj žalovaná v rade 2/. Navrhované neodkladné opatrenie je navyše nad rámec právoplatne
skončeného konania, keď žalobkyňa má možnosť ochrany svojich práv v zamýšľanom konaní o
určenie neúčinnosti právnych úkonov (prevodov nehnuteľností), a to aj využitím inštitútu neodkladného
opatrenia. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého: Súd prizná
strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. V rámci konania o návrhu na nariadenie
zabezpečovacieho opatrenie a neodkladného opatrenia boli v plnom rozsahu úspešní žalovaní v rade
1/ a 2/. Vzhľadom na to, že žalovaným v rade 1/ a 2/ žiadne trovy konania preukázateľne nevznikli, súd
rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

2. V zákonom stanovenej lehote proti uzneseniu podala odvolanie žalobkyňa, v ktorom uviedla, že
súd uznesením č.k. 14C/2016/2015-198 zo dňa 17.01.2017 už zriadil k predmetným nehnuteľnostiam
záložné právo, ktoré je právom vecným a teda pôsobí aj po zmene vlastníctva veci. Súd na základe
nového návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia by nezriadil nič nad rozsah už pôvodne
právoplatne zriadeného a trvajúceho záložného práva, ale súd by už vo svojej podstate iba „zosúladil"
pôvodné rozhodnutie o nariadení zabezpečovacieho opatrenia s údajmi v katastri nehnuteľností, ku
ktorých zmene došlo nezákonným konaním žalovaného a jeho spriaznenej osoby - manželky konateľa
a spoločníčky žalovaného, ktorá ako spoločníčka sama má záujem na tom, aby sa žalovaný vyhol
povinnosti platiť - prevodom majetku. Navyše vzhľadom na rodinný charakter obchodnej spoločnosti
žalovaného sa doslova jedná o peniaze z rodinného rozpočtu, ktoré si takto osoby štatutárov a
spoločníkov žalovaného „ochránili", nakoľko prevodom jediného majetku v podstate zmarili uspokojenie
žalobkyne. Za súčasnej situácie nič nebráni zriadeniu navrhovaného záložného práva, nakoľko toto už
na nehnuteľnosti dlžníka zriadené bolo, kataster však toto rozhodnutie nezapísal pre nezákonné úkony
dlžníka a jeho spoločníčky - Q. E.. Podstatnou vadou napadnutého rozhodnutia však je, že súd nezistil,
kto je vlastníkom predmetných nehnuteľností, ale sa nesprávne uspokojil s tým, že žalovaná v rade
2/ je zapísaná ako vlastník v katastri nehnuteľností a neprihliadal absolútne na tvrdenia žalobkyne o
neplatnosti právneho dôvodu, na základe ktorého táto zmena bola do katastra nehnuteľností zapísaná.
Žalobkyňa vo svojom návrhu tvrdila viaceré dôvody absolútnej neplatnosti „dohody o odstúpení od
kúpnej zmluvy" na základe ktorej bola zapísaná zmena vlastníka v katastri nehnuteľností. Súd je
povinný prihliadať z úradnej povinnosti na absolútnu neplatnosť právneho úkonu, a tak súd vzhľadom
k tvrdeniam žalobkyne mal vyhodnotiť dohodu o odstúpení od zmlúv ako absolútne neplatné právne
úkony, následkom čoho súd ako otázku prejudiciálnu je oprávnený vyhodnotiť vlastnícke právo odlišne
od nesprávneho zápisu v katastri nehnuteľností a tak mal dospieť k záveru, že predmetné nehnuteľnosti
sú stále nehnuteľnosťami dlžníka. Preto navrhovanému zriadeniu záložného práva nič nebráni. Súd
prvej inštancie pristupoval k vyhodnoteniu otázky vlastníctva veľmi formalisticky, v dôsledku čoho nebola
právam žalobkyne ako veriteľky poskytnutá spravodlivá a očakávaná ochrana. Žalovaný v spolupráci
so svojou spoločníčkou zmaril protiprávnym konaním uspokojenie pohľadávky žalobkyne a súd mu
napadnutým rozhodnutím ešte poskytol ochranu. Súd vo vzťahu k neodkladnému opatreniu konštatoval,
že žalovaná v rade 2/ nebola účastníkom dohody o odstúpení, resp. že vraj konal len žalovaný a len z
jeho konania nemožno dôvodiť, že by mala Q. E. v úmysle ďalej nakladať s nehnuteľnosťami, pričom
však z nami doposiaľ uvedeného jednoznačne vyplýva, že sa jednalo aj o úkon samotnej Q. E., resp.
v prípade odstúpenia len o jej vlastný právny úkon a teda je jednoznačné preukázané, že nakladá z
nehnuteľnosťami a to nepochybne tak, aby zmarila uspokojenie žalobkyne. Na základe uvedeného je
plne odôvodnená obava žalobkyne, že pokiaľ sa dozvie Q. E. o podaní žaloby o určenie, že napriek
týmto úkonom je žalovaný v rade 1/ stále vlastníkom týchto nehnuteľností alebo návrhu na nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia, tak táto sa bude opäť snažiť pro forma previesť vlastnícke právo na tretiu
osobu. Súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia voči žalovanej v rade 2/ zamietol taktiež z
dôvodu, že predmetné neodkladné opatrenie je nad rámec právoplatne skončeného konania, nakoľko
žalobkyňa má možnosť domáhať sa vydania neodkladného opatrenia v zamýšľanom konaní o určenie

neúčinnosti právnych úkonov. CSP na rozdiel od OSP už neviaže neodkladné opatrenie na nejaké
konkrétne konanie vo veci samej, ale konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je vo
svojej podstate samostatným konaním, v ktorom môžu byt' ako strany sporu označené odlišné osoby
od strán sporu vo veci samej, o čom svedčí aj to, že ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť
neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej, a tak konanie vo veci
samej ani nemusí byť iniciované. V neposlednom rade nie je z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia
zrejmé, prečo súd nepovažoval predmetný návrh súčasne za návrh po skončení konania vo veci samej
o zaplatenie a súčasne aj ako návrh na vydanie neodkladného opatrenia pred začatím konania vo veci
samej - o určenie neúčinnosti právnych úkonov, resp. prípadne konania o určenie, že žalovaný v rade
1/ je vlastníkom vecí, ku ktorým navrhovala žalobkyňa zriadiť zabezpečovacie opatrenie. Vzhľadom k
vyššie uvedenému žalobkyňa navrhla odvolaciemu súdu, aby uznesenie Okresného súdu Žilina zo dňa
23.03.2017. č. k. 14C/216/2015-212 zmenil tak, že návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a
zabezpečovacieho opatrenia podaného dňa 27.02.2017 vyhovie v celom rozsahu.

3. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané účastníkom
konania v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal uznesenie okresného súdu
v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a
contrario) rozhodnutie súdu prvej inštancie v časti, v ktorej zamietol návrh žalobkyne na nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil, v časti, v ktorej
zamietol návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 388 CSP zmenil.

4. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

5. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

6. Podľa § 388 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky
na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

7. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci v rámci odvolania
žalobkyne vznesené a stotožnil sa so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa vo vzťahu k
nenariadeniu zabezpečovacieho opatrenia. Avšak pokiaľ ide o neodkladné opatrenie vzhliadol dôvody
na zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie.

8. Odvolací súd musel súhlasiť so záverom okresného súdu vo vzťahu k zamietnutiu nového návrhu
na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, keďže vychádzajúc z ust. § 343 ods. 1 CSP možno
zabezpečovacie opatrenie nariadiť len vo vzťahu k dlžníkovi veriteľa. Podľa výpisu LV č. XXXX, k. ú. L.
U. G., zo dňa 24.2.2017, vlastníkom dotknutých nehnuteľností už nie je dlžník žalobkyne, t.j. žalovaný
v tunajšom konaní, ale vlastníkom je Q. E., rod. O.. Vychádzajúc z právoplatného rozsudku Okresného
súdu Žilina č.k. 14C/216/2015-185 z 10. 11. 2016 (pre zabezpečenie výkonu ktorého bolo pôvodné
zabezpečovacie opatrenie aj nariadené), Q. E. nie je dlžníkom žalobkyne a ani nebola stranou v spore
14C/216/2015, súd preto nemohol vyhovieť žalobkyni a nariadiť nové zabezpečovacie opatrenie vo
vzťahu k osobe Q. E., označenej žalobkyňou v tomto konaní ako žalovaná 2/.

9. Podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia je osvedčenie, že bez okamžitej, i keď len
dočasnej úpravy pomerov by bolo právo účastníka ohrozené. Z charakteru neodkladného opatrenia
vyplýva, že pred jeho nariadením, súd nemusí zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre
vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený
pre dokazovanie. Je však nevyhnutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné
pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana. Neodkladné
opatrenie je predbežným v tom zmysle, že sa ním neprejudikujú práva účastníkov konania, ani tretích
osôb. Nie sú teda opatreniami konečnými, ich účelom je iba dočasná úprava pomerov účastníkov,
pretože nimi nenadobúda účastník práva, o ktorých bude rozhodnuté, až rozhodnutím vo veci samej.
Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia nie je dôvodný najmä vtedy, ak potreba dočasnej úpravy
vzťahov účastníkov konania nie je naliehavá a žalobca dostatočne neosvedčí bezprostredné ohrozenie
práva, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana alebo svoju obavu o ohrozenie výkonu súdneho

rozhodnutia. Iba samotná domnienka ohrozenia práva alebo domnienka možnosti ohrozenia budúceho
výkonu rozhodnutia zo strany žalobcu, nemôže byť dôvodom na nariadenie neodkladného opatrenia. Z
vyššie uvedených hľadísk posudzoval predmetnú vec aj odvolací súd.

10. Vo vzťahu k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia odvolací súd dospel k záveru, že
je potrebné vzťahy žalobkyne a súčasnej vlastníčky dotknutých nehnuteľností upraviť nariadením
neodkladného opatrenia, ktorým sa zabráni súčasnej vlastníčke s týmito nehnuteľnosťami nakladať.
Odvolací súd vychádzal z toho, že nie je možné v danej veci nariadiť zabezpečovacie opatrenie
z už vyššie uvedených dôvodov, no zároveň dotknuté nehnuteľnosti boli predmetom záložného
práva zriadeného zabezpečovacím opatrením v prospech žalobkyne za účelom zabezpečenia výkonu
právoplatného rozhodnutia súdu. Žalovaný však skôr ako bolo predmetné záložné právo zapísané
v katastri nehnuteľností, stihol predmetné nehnuteľnosti previesť na súčasnú vlastníčku, ktorá je
manželkou konateľa žalovaného a zároveň sama u žalovaného vystupuje ako spoločník. Zo
vzájomných rodinných zväzkov spoločníka a konateľa žalovaného, medzi ktorými navyše došlo k
prevodu nehnuteľností vo vlastníctve žalovaného, ktoré zároveň boli predmetom sporu v prejednávanej
veci a navyše mali slúžiť ako záruka za splnenie záväzku žalovaného voči žalobkyni, vyvolávajú dôvodnú
obavu, že môžu byť zo strany súčasnej vlastníčky predmetom ďalších prevodov, ktorými bude súčasná
vlastníčka napomáhať zmareniu výkonu súdneho rozhodnutia, z ktorého vyplýva záväzok žalovaného
voči žalobkyni.

11. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSp v spojení s § 255
ods. 2 CSP tak, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania vzhľadom na čiastočný úspech
žalobkyne.

12. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
(§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 Civilného mimosporového poriadku, v ďalšom texte už len „CMP“).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 9. 2. 2023. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.