Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 20. apríl 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/263/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7115208611
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slávka Zborovjanová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7115208611.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Slávky Zborovjanovej a sudcov

JUDr. Andreja Šalatu a JUDr. Jána Slebodníka, vo veci žalobkyne Východoslovenská distribučná, a.s.,
Košice, Mlynská 31, IČO: 36 599 361, proti žalovanej P. W., N.. X.XX.XXXX, K. C. XXX, toho času
na neznámom mieste, o zaplatenie 1 955,87 € istiny s prísl., o odvolaní žalobkyne proti rozsudku
10C/189/2015-61 z 22.2.2016 Okresného súdu Rožňava

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j rozsudok.
Stranám sporu nepriznáva právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Súd prvej inštancie (ďalej len súd) rozsudkom rozhodol, že žalobu žalobkyne zamieta a že nepriznáva
žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov tohto konania.

2.V odôvodnení rozsudku o.i. uviedol, čoho sa žalobkyňa žalobou, podanou uňho domáhala a ako
ju skutkovo a právne odôvodnila. Konštatoval, že žalobu s prílohami a procesnými poučeniami sa
žalovanej nepodarilo doručiť do vlastných rúk a napriek šetreniu sa mu nepodarilo zistiť ani adresu
jej súčasného pobytu, že pobyt žalovanej mu nie je známy, preto súd jej v súlade s § 29 zák. č.
99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky súdny
poriadok“) ustanovil za opatrovníčku Q.. F. S., vyššiu súdnu úradníčku Okresného súdu Košice II, ktorá
ju v konaní zastupovala, že žalobkyňa sa na pojednávaní nezúčastnila, svoju neúčasť ospravedlnila

a súhlasila s konaním v jej neprítomnosti, že opatrovníčka žalovanej sa k podanej žalobe napriek
výzve súdu a procesným poučeniam nevyjadrila, na nariadenom pojednávaní sa napriek riadnemu
predvolaniu nezúčastnila a svoju neúčasť nijakým spôsobom neodôvodnila, preto podľa § 101 ods.2
Občianskeho súdneho poriadku vec prejednal a zistil nasledovné: Zo Zápisu o zistenom neoprávnenom
odbere z 2.7.2013, číslo hlásenia 5241497 (ďalej len „Zápis o neoprávnenom odbere“), vyplýva, že v
uvedený deň bolo na adrese W. C. XXXX, K. - Ť. kontrolou odberného miesta zistené, že z hlavného
ističa je urobený prepoj do elektroinštalácie bytu mimo určené meradlo - elektromer, pričom uvedený

neoprávnený odber slúžil na vykurovanie a varenie, čím došlo k neoprávnenému odberu elektriny podľa
§ 46 ods.1 písm. a) zák. č. 251/2012 Z. z., ktorý bol po zdokumentovaní odstránený. Zo Zápisu o
neoprávnenom odbere ďalej vyplýva, že výpočet škody bol vykonaný podľa § 1 ods.6 vyhlášky č.
292/2012 Z. z., a to za posledných šesť mesiacov, t.j. celkom za 182 dní od 1.1.2013 do 2.7.2013.
Podľa Zápisu o neoprávnenom odbere bola pri zistení neoprávneného odberu prítomná užívateľka, ktorá
však v predmetnom Zápise o neoprávnenom odbere nie je identifikovaná žiadnymi údajmi (ani menom,
priezviskom či dátumom narodenia), a príslušníci Obvodného oddelenia Policajného zboru Košice -

Ťahanovce. Z Výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny podľa vyhlášky MH SR č.
292/2012 Z. z. z 2.7.2013 vyplýva, že na základe hlásenia číslo 5241497 bola u odberateľky, užívateľky,
za ktorú bola označená žalovaná, vypočítaná podľa § 1 ods.6a vyhlášky MH SR č. 292/2012 Z. z.
škoda za neoprávnený odber elektriny trvajúci 182 dní od 1.1.2013 do 2.7.2013, keď bol neoprávnenýodber odstránený, vyjadrená v technických jednotkách hodnotou 22 604 kWh. Z faktúry č. 8200081980
z 8.7.2013, splatnej 22.7.2013, vyplýva, že žalobca fakturoval žalovanej pre odberné miesto 1349213,
W. C. XXXX, XXX XX K. - Ť., sumu vo výške 1 955,87 € z titulu škody spôsobenej neoprávneným

odberom elektriny. Z Predžalobnej upomienky zo 6.8.2013 vyplýva, že žalobkyňa k uvedenému dňu
evidovala voči žalovanej neuhradenú pohľadávku vo výške 1 955,87 €, ktorá bola žalovanej vyúčtovaná
faktúrou s variabilným symbolom 6100081318, vyhotovenou 8.7.2013 a splatnou 22.7.2013, a ktorú
žiadala uhradiť alebo ohľadom nej uzatvoriť splátkový kalendár najneskôr do 26.8.2013. Z pripojenej
fotokópie poštovej obálky vyplýva, že predmetná predžalobná upomienka sa 14.8.2013 vrátila žalobkyni

z dôvodu, že adresát je neznámy. Z uznesenia Okresnej prokuratúry Košice I, č. k. 2 Pv 503/13 - 13 zo
14.2.2014 vyplynulo, že trestné stíhanie, vedené proti žalovanej ako obvinenej za prečin krádeže podľa
§ 212 ods.2 písm. e) Trestného zákona, ktorý mala žalovaná spáchať na tom skutkovom základe, že v
Košiciach, v chatovej lokalite Pri Tuneli, chata s označením 9022 v presne nezistenej dobe od 1.1.2013
do 2.7.2013 neoprávnene odoberala elektrickú energiu, a to tým spôsobom, že z hlavného ističa urobila
prepoj do elektrickej inštalácie chaty mimo určené meradlo, čím pre spoločnosť žalobkyne spôsobila

škodu v celkovej výške 1 955,87 €, bolo zastavené, pretože je nepochybné, že skutok nespáchala
obvinená. Z uznesenia Obvodného oddelenia Policajného zboru Košice - Ťahanovce, ČVS: ORP-3220/
TH-KE-2013, zo 19.2.2014 vyplýva, že trestné stíhanie, ktoré bolo 14.8.2013 začaté pre prečin krádeže,
ktorého sa mal páchateľ dopustiť tým, že v presne nezistenej dobe od 1.1.2013 do 2.7.2013 v Košiciach
v chatovej lokalite W. C., chata s označením XXXX, neoprávnene odoberal elektrickú energiu tým, že

z hlavného ističa urobil prepoj do elektrickej inštalácie chaty mimo určené meradlo, a tak žalobkyni
spôsobil škodu vo výške 1 955,87 €, a pre ktorý bolo toho istého dňa vznesené obvinenie žalovanej,
bolo zastavené, lebo trestné stíhanie je neprípustné. Z odôvodnenia predmetného uznesenia vyplýva,
že uvedeného skutku sa dopustil Q. B. z Košíc, ktorý 20.6.2013 zomrel. Na základe vykonaného
dokazovania dospel k záveru, že žaloba žalobkyne nie je dôvodná, a preto ju zamietol. Citoval znenie

§ 420 ods.1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov, § 46 ods.1
písm. b), ods.2 zák. č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v
znení účinnom do 31.12.2013, t.j. v čase vzniku škody (ďalej len „zákon o energetike“), neoprávneným
odberom elektriny je odber elektriny bez určeného meradla alebo s určeným meradlom, ktoré v dôsledku
neoprávneného zásahu odberateľa elektriny nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva odber

elektriny a uzavrel, že žalobkyňa si v konaní uplatnila voči žalovanej pohľadávku z titulu škody,
ktorá mu bola spôsobená neoprávneným odberom elektriny. Vzhľadom na uvedené skúmal, či sú
v danom prípade splnené predpoklady pre vznik zodpovednosti za škodu. Vznik zodpovednosti za
škodu sa viaže na existenciu určitých, zákonom určených skutočností, ktorých súhrn tvorí zákonnú
skutkovú podstatu protiprávneho činu (zodpovednostnú skutkovú podstatu). Prvkami skutkovej podstaty,

naplnenie ktorej má za následok vznik zodpovednosti za škodu, sú: 1. subjekt (odberateľ), 2. protiprávny
úkon (odber elektriny bez určeného meradla), 3. výsledok spočívajúci v škode a 4. príčinná súvislosť
medzi správaním (úkonom) a výsledkom (škodou). Existencia týchto podmienok musí byť v konaní
bezprostredne preukázaná, pričom dôkazné bremeno znáša v tomto prípade poškodený. Pre vznik
zodpovednosti za škodu musia byť splnené všetky zákonom vyžadované podmienky. S poukazom na

§ 135 ods.1 druhej vety Občianskeho súdneho poriadku (jeho znenie citoval) mal za to, že na základe
vykonanéhodokazovaniažalobužalobkynevzmyslecitovanýchzákonnýchustanovenívcelomrozsahu
zamietol, lebo neuniesla dôkazné bremeno, keď v konaní nepreukázala, že zodpovednosť za škodu
spôsobenú neoprávneným odberom elektriny nesie žalovaná. Je nesporné, že žalobcovi na odbernom
mieste 1349213, W. C. XXXX, 040 13 Košice - Ťahanovce, vznikla škoda, teda, že na uvedenom

odbernom mieste dochádzalo k neoprávnenému odberu elektriny. Žalobkyňa však nepreukázala, že by
za túto škodu zodpovedala žalovaná. Naopak, z vykonaného dokazovania, najmä oboznamovaných
rozhodnutí príslušných orgánov činných v trestnom konaní, jednoznačne vyplýva záver, že žalovaná
skutok, ktorým mala žalobkyni spôsobiť škodu vo výške uplatnenej žalobou, nespáchala, nakoľko v
trestnom konaní prebiehajúcom v danej veci dospeli príslušné orgány činné v trestnom konaní k záveru,

že skutku zakladajúceho v danom prípade zodpovednosť za škodu spôsobenú neoprávneným odberom
elektriny sa dopustila iná fyzická osoba - nebohý Q. B. z Košíc, a teda nie žalovaná. Závery príslušných
orgánov činných v trestnom konaní, prezentované v oboznamovaných rozhodnutiach, si v predmetnom
konaní osvojil. S poukazom na uvedené skutočnosti, bez toho, aby skúmal dôvodnosť a správnosť
výšky žalobcom uplatnenej pohľadávky, žalobu žalobkyne z dôvodu, že v konaní nepreukázala splnenie

všetkých zákonných predpokladov pre vznik zodpovednosti za škodu, ako nedôvodnú v celom rozsahu
zamietol.Výrokonáhradetrovkonaniasaoprelo§142ods.1Občianskehosúdnehoporiadku,auviedol,
že žalobkyni právo na náhradu trov konania nevzniklo a žalovaná si trovy konania neuplatnila.3.Rozsudok napadla včas podaným odvolaním žalobkyňa, nakoľko súd dospel k nesprávnym skutkovým
zisteniam a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, a odôvodnila ho
nasledovne: Ona (žalobkyňa) si svojim návrhom na vydanie platobného rozkazu zo 7.4.2015 uplatnila

nárok na náhradu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny. 2.7.2013 bol na odbernom
mieste W. C. Č.. XXXX, Košice - Ťahanovce zistený neoprávnený odber elektriny v zmysle § 46
ods.1 písm. b) zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike a o zmene a o doplnení niektorých zákonov v
znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o energetike) a to odber elektriny bez určeného meradla.
V zmysle § 46 ods.2 zákona o energetike je ten, kto pri neoprávnenom odbere elektrinu odoberal,

povinný uhradiť skutočne vzniknutú škodu. Ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe
objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody, ktorý stanovuje Vyhláška
Ministerstva hospodárstva SR č. 292/2012 Z.z. ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej
neoprávneným odberom elektriny. Ako už uviedla vo svojom vyjadrení zo 17.2.2016 zodpovednosť
za škodu spôsobená neoprávneným odberom elektriny je osobitným druhom zodpovednosti za škodu
vylučujúcou použitie všeobecnej zodpovednosti za škodu v zmysle § 420 Občianskeho zákonníka.

Zodpovednosť za škodu spôsobenú neoprávneným odberom elektriny je zodpovednosťou objektívnou,
absolútnou, pre je vznik sa nevyžaduje zavinenie osoby povinnej na náhradu škody, jej vedomosť
o neoprávnenom odbere elektriny. Predpokladmi pre jej vznik je neoprávnený odber elektriny.
Neoprávnený ober elektriny predstavuje ako objektívnu protiprávnu skutočnosť, tak aj škodu a príčinnú
súvislosť a to v dôsledku odberu elektriny pri neoprávnenom odbere. Osobou povinnou na náhradu

škody je ten, kto elektrinu pri neoprávnenom odbere elektrinu odoberal. Dôsledkom neoprávneného
odberu elektriny môže byť ako vznik občianskoprávnej zodpovednosti a to povinnosť nahradiť škodu
v zmysle zákona o energetike, tak aj vznik trestnoprávnej zodpovednosti za protiprávny čin, ktorého
znaky napĺňajú niektorú skutkovú podstatu trestného činu upraveného Trestným zákonom. Uvedené
zodpovednosti však nie sú vzájomne závislé, môžu vzniknúť a existovať nezávisle od seba a u rôznych

osôb. Ako už bolo uvedené vyššie občianskoprávna zodpovednosť nevyžaduje zavinenie na rozdiel
trestnoprávnej, ktorá vyžaduje až úmysel. Súd správne posúdil skutočnosť, že na odbernom mieste
dochádzalo k neoprávnenému odberu elektriny, nesprávne však posúdil pasívnu legitimáciu žalovanej.
Ako vyplýva z rozhodnutí orgánov činných v trestnom konaní ňou predložených, v rámci prípravného
konania bola vypočutá žalovaná, ktorá nepopiera že užívala odberné miesto a elektrinu, dokonca ako

sama uvádza, uvedením do omylu aj na ňu prispievala. Zároveň dodala, že žalovaná bola prítomná
aj pri kontrole odberného miesta, čo vyplýva zo zápisu o neoprávnenom odbere. Ako užívateľ je v
hornej časti v rámci základných identifikačných údajov uvedená práve žalovaná, ktorá je pod označením
užívateľka uvedená v dolnej časti ako osoba prítomná pri zistení neoprávneného odberu. Vzhľadom
na uvedené je nepochybné, že bola naplnená ako hypotéza tak aj dispozícia úpravy zodpovednosti

za škodu spôsobenú neoprávneným odberom elektriny, žalovaná pri neoprávnenom odbere elektrinu
odoberala a je povinná nahradiť vzniknutú škodu. Je právne bezvýznamné, že pripojenie ktorým došlo
k neoprávnenému odberu elektriny uskutočnila iná osoba a že žalovaná o tom nemala vedomosť,
tak isto na veci nič nemení ani skutočnosť, že žalovaná odoberala elektrinu spolu s touto osobou.
Zároveň poukázala na Rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 3Co/59/2015 z 28.1.2016 a právny

záver v odôvodnení predmetného rozhodnutia. V súvislosti s vyššie uvedeným považuje za nesprávnu
vôbec aplikáciu § 135 Občianskeho súdneho poriadku. Súd je síce viazaný rozhodnutím príslušných
orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný podľa
osobitných predpisov, a kto ich spáchal, iným rozhodnutím týchto orgánov však súd viazaný nie je. Ako
už bolo vyššie uvedené podmienky občianskej zodpovednosti a trestnej zodpovednosti sú odlišné, ani

odsudzujúci trestný rozsudok inej osoby by nezbavil zodpovednosti osobu povinnú škodu nahradiť, ak sú
u nej splnené podmienky zodpovednosti. Na záver poukázala aj na určitú nezrozumiteľnosť rozhodnutia
vsúvislostisuvedenímaplikácievšeobecnejzodpovednostivzmysleObčianskehozákonníkaazároveň
špeciálnej úpravy v zmysle zákona o energetike. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, žiadala odvolací
súd, aby rozhodnutie súdu zmenil a zaviazal žalovanú v zmysle petitu.

4.Podľa § 470 ods.1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti.
5.Podľa § 470 ods.2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom

prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.
6.Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods.1 CSP - Na prejednanie odvolania nariadi
odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžadujedôležitý verejný záujem.) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 380 ods.1,2 CSP a rozsudok
potvrdil podľa § 387 ods.1 CSP, lebo je vo výroku vecne správny, na čom nič nemení ani podané
odvolanie.

7.Odvolací dôvod podľa § 205 ods.2 písm. d) O. s. p. zodpovedá § 365 ods.1 písm. f) CSP (súd prvej
inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) a týka sa chyby
v zisťovaní skutkového stavu veci súdom prvej inštancie spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré
bolo podkladom pre jeho rozhodnutie je nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe
ktorého vec posúdil po právnej stránke a ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom

dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka
vzájomná súvislosť, keďže príčinou nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže
byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam
prisudzoval iný právny význam. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok
hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 CSP (Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko,

čo vyšlo počas konania najavo.) a to vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z
vykonaných dôkazov alebo prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo,
alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas
konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide
o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov (v úsudku medzi porovnávanými skutočnosťami),

príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska
závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia
dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191-§ 194 CSP.
8.Z odôvodnenia napadnutého rozsudku jednoznačne vyplýva, že súd vzal do úvahy iba skutočnosti,
ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, resp. vyšli počas konania najavo a neopomenul žiadnu

skutočnosť, ktorá z vykonaných dôkazov vyplynula, resp. vyšla počas konania najavo, jeho skutkové
zistenia nie sú založené na chybnom hodnotení dôkazov, nie je logický rozpor v hodnotení dôkazov, príp.
poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti
(dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti a výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá
tomu, čo bolo zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191 - § 194 CSP.

9.Žalobkyňou uplatnený odvolací dôvod podľa § 205 ods.2 písm. f) O. s. p. zodpovedá § 365 ods.1
písm. h) CSP (rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci).
Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na
zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci
podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci [§365 ods.1 písm. h)]

je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii
právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval
správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval
(z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a
povinnostiach účastníkov konania) a použitie správneho ust. neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale i

jeho správne priradenie k zistenému skutkovému stavu alebo inak vyjadrené posúdením veci po právnej
stránke treba rozumieť výklad o tom, z ktorých ust. zák. alebo iného právneho predpisu vychádzal (prečo
pod tieto ust. podradil zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o tom, aké majú účastníci na
základe zisteného skutkového stavu podľa týchto ust. vo vzťahu k predmetu konania práva a povinnosti
a ako bola preto vec rozhodnutá.

10.Súd použil správny právny predpis (§ 46 ods.1 písm. b), ods.2 zák. č. 251/2012), správne ho aj
vyložil a na daný skutkový stav ho i správne aplikoval, t. zn. z podradenia skutkového stavu pod právnu
normu vyvodil správne závery o právach a povinnostiach stranách sporu. Použitie § 420 Občianskeho
zákonníka nemá vplyv na správnosť rozhodnutia.
11.Odvolací súd na zdôraznenie správnosti poukazuje na to, že podľa § 46 ods.2 zák. č. 251/2012 Z.z.

o energetike, pri neoprávnenom odbere elektriny je ten, kto elektrinu odoberal, povinný uhradiť skutočne
vzniknutú škodu. Ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých
podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny ustanovený
všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným podľa § 95 ods.1 písm. i).
12.Kuvedenémuodvolacísúdudáva,žezodpovednosťzaškodu,ktorávzniklažalobkynineoprávneným

odberom má povahu zodpovednosti objektívnej, to znamená, že sa tu nevyžaduje zavinenie škodcu. Pre
posúdenie základu nároku je dôležitá skutočnosť, že fakticky došlo k neoprávnenému odberu elektrickej
energie, čo medzi účastníkmi nebolo ani sporné, ale za vzniknutú škodu je zodpovedný ten, kto elektrinu
odoberal.13.Na žalobou uplatnený nárok na náhradu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny treba
aplikovať § 46 ods.1,2 zák. č. 251/2012 Z.z. o energetike, ktorý právny predpis je vo vzťahu k
Občianskemu zákonníku predpisom špeciálnym. Tento právny predpis v ods.2 stanovuje, kto je povinný

uhradiť škodu pri neoprávnenom odbere (je ním ten, kto elektrinu odoberal).
14.Vprípadeškodyspôsobenejneoprávnenýmodberom,odberateľzodpovedábezohľadunazavinenie
(je irelevantné, či neoprávnený odber zavinil) a teda, pre vznik zodpovednosti za neoprávnený odber
dodávateľ nemá povinnosť preukázať, že prepojenie vykonal (zavinil) sám odberateľ. Táto legislatívna
konštrukcia zvýhodňuje dodávateľa elektriny, čo je odôvodnené predovšetkým ochranou dodávateľa

proti neoprávneným odberom a verejným záujmom na celkovej stabilite rozvodovej sústavy.
15.Dodávateľ je preto v prípade zodpovednostného vzťahu za neoprávnený odber elektriny povinný
tvrdiť a preukázať, neoprávnenosť odberu a že takýmto spôsobom odber elektriny odoberal odberateľ,
čim vznikla dodávateľovi škoda. Naopak, odberateľ sa môže zodpovednosti za neoprávnený odber
zbaviť, ak tvrdí a preukáže, že pripojenie spôsobila tretia osoba a že elektrinu neodberal. Z vyššie
uvedeného výkladu vyplýva, že v posudzovanej veci povinnosť tvrdiť a dokázať, že zásah spôsobila

žalovaná a že na základe takéhoto zásahu neoprávnene odoberala elektrinu, nezaťažovala žalobcu.
Preto pre posúdenie nároku žalobkyne na náhradu škody v tomto konaní je rozhodujúca skutočnosť, či
žalovaná odoberala nemeranú elektrinu. Situácia, keď sa na vznik škody usudzuje z odberu nemeranej
elektriny, kladie zvýšené nároky na presvedčivosť dôkazov preukazujúcich, že k neoprávnenému odberu
elektriny jej nemeraním došlo v sfére žalovanej.

16.Žalobkyňa v konaní preukázala, že došlo k neoprávnenému odberu na odbernom mieste v Košiciach,
Pri tuneli, chata č. 9022 tak, že z hlavného ističa bol realizovaný prepoj do elektrickej inštalácie chaty
mimo určené meradlo a že jej vznikla škoda.
17.Zo strany žalovanej však bolo v konaní preukázané, že existenciu neoprávneného odberu
spočívajúceho v tom, že na odbernom mieste W. C. Č.. XXXX, Košice - bol realizovaný odber elektriny

bez určeného meradla nevykonala žalovaná a nebol preukázaný ani žiaden právny vzťah žalovanej či
už k miestu kde bol odber realizovaný ale ani k osobe odberateľa (teraz nebohého Q. B.). Uvedené
skutočnosti vyplynuli z odôvodnení rozhodnutí trestných orgánov. Preto možno vyvodiť záver, že
žalovaná nebola skutočným odberateľom elektriny a nie je ani právny nástupcom Q. B. a súd správne
uzavrel, že zodpovednosť za škodu nenesie žalovaná.

18.Podľa § 396 ods.1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na
odvolacie konanie.
19.Podľa § 255 ods.1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
20.Podľa § 262 ods.1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

21.Žalobkyňanemalavodvolacomkonaníúspech,pretobynemáprávonanáhradujehotrovažalovanej
žiadne trovy v súvislosti s ním nevznikli, preto stranám sporu nebolo priznané právo na ich náhradu.
22.Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods.2 druhá veta CSP).

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej

veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)

dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania.
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.