Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 23. február 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/347/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7109213100
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Slebodník

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7109213100.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Slebodníka a členov JUDr.

Adriany Murínovej a JUDr. Slávky Zborovjanovej, v spore žalobcov 1) AutoFinance,a.s, so sídlom
Okružná 18, 05801 Poprad, IČO: 36 810 894, zast. S. G.J., Q.. X.X.XXXX, W. U. XXX XX T. A. XXX, 2)
S. G., Q.. X.X.XXXX, W. U. XXX XX T. A. XXX, zast. JUDr. Andreou Tkáčovou, advokátkou AK so sídlom
v Košiciach, Magurská 3, proti žalovanej KOOPERATIVA poisťovňa, a.s., Vienna Insurance Group so
sídlom Štefanovičova 4, 816 23, Bratislava, IČO: 00 585 441, o zaplatenie 1.796.99 € s prísl., o odvolaní
žalobcu v 2. rade proti rozsudku Okresného súdu Košice I, č.k. 16C/261/2009-254 z 13.11.2015

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Stranám sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie (ďalej len súd rozhodol tak, že konanie o návrhu
navrhovateľa v 1.rade voči odporcovi zastavil (I. výrok). Vyslovil vo vzťahu medzi navrhovateľom v 1.rade
a odporcom žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania (II. výrok). Odporca je povinný
zaplatiťnavrhovateľoviv2.radesumu682,88€súrokomzomeškaniavovýške10%ročneod25.2.2009
do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. (III. výrok). V prevyšujúcej časti návrh zamietol (IV.
výrok). Navrhovateľovi v 2. rade náhradu trov konania nepriznal (V. výrok). Priznal náhradu trov konania
štátu v sume 148,22 €, ktorú sú štátu povinní zaplatiť navrhovateľ v 2. rade v sume 91,90 € a odporca

v sume 56,32 € na účet Okresného súdu Košice I do 3 dní od právoplatnosti rozsudku (VI. výrok).

2. Súd vychádzal z toho, že písomnými a ústnymi vyjadreniami účastníkov konania, výsluchom
navrhovateľa v 2. rade, výpoveďou svedka Z.. S. T., znaleckým posudkom znalca z odboru doprava
cestná,odvetvieodhadhodnotycestnýchvozidielZ..M.U.č.16/2014,výsluchomznalcanapojednávaní
a obsahom listinných dôkazov nachádzajúcimi sa v súdnom spise a zistil tento skutkový stav
veci. Z kúpno-predajnej zmluvy uzavretej medzi Jozef Doboš - DOBCAR ako sprostredkovateľom

a navrhovateľom v 2. rade ako kupujúcim súd zistil, že účastníci zmluvného vzťahu uzavreli dňa
8.7.2008 kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol predaj a kúpa osobného motorového vozidla továrenskej
značky Lancia Kappa, rok výroby 1995, č. karosérie ZLA83800002020333 so stavom kilometrov podľa
tachometra 160 000 za kúpnu cenu 120.000,- Sk.

3. Zo zmluvy o spotrebnom úvere č. 1080870 súd zistil, že AutoFinance, a.s., so sídlom Pod lesom
22, Kežmarok, IČO: 36810894 ako veriteľ, zastúpený na základe splnomocenstva H. D. DOBCAR,

Havlíčkova 27, Košice, IČO: 10690051 G. S. G., Q.. X.X.XXXX, U. T. A. XXX ako dlžník uzavreli
dňa 8.7.2008 zmluvu o spotrebnom úvere (ďalej len ,,Zmluva“), predmetom ktorej bola dohoda
veriteľa a dlžníka o podmienkach poskytnutia účelového spotrebného úveru na kúpu predmetu
financovania, podmienkach zabezpečovacieho prevodu vlastníckeho práva k predmetu financovania,zabezpečujúceho poskytnutý úver a podmienkach výpožičky predmetu financovania dlžníkovi. Z článku
II. bod 1 Zmluvy vyplýva, že predmetom financovania podľa zmluvy je ojazdené motorové vozidlo Lancia
Kappa, rok výroby 1995, VIN: ZLA83800002020333.

4. Súd citoval čl. III bod 2, čl. IV, body 1, 3, 4, 7 Zmluvy o financovaní ojazdeného motorového
vozidla, lebo podľa článku 2 písm. G Formulára o zmluvných podmienkach Zmluvy o spotrebnom úvere
č. 1080870 - spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere - záväzok zaniká úplným
uspokojením všetkých pohľadávok veriteľa voči dlžníkovi zo zmluvy a zo zabezpečení alebo odstúpením

od zmluvy zo strany veriteľa alebo odstúpením od zmluvy zo strany dlžníka. Podľa § 2 písm. a) zákona
NR SR č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov, na účely tohto
zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe
zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme
(ďalej citoval § 3 ods. 1, 2 zák. o spotrebiteľ. úveroch). V predmetnej právnej veci na základe vyššie
uvedených skutočností, súd je toho názoru, že navrhovateľ v 1. rade odstúpil od zmluvy o spotrebnom

úverelistomzodňa27.2.2009,ktoráskutočnosťsúdubolapreukázanázpredmetnéholistunavrhovateľa
adresovaného navrhovateľovi v 2. rade, z listiny navrhovateľa v 1. rade označenej ako ,,Faktúra“ a z
výpovede svedka Z.. T. T.. Podľa tvrdenia navrhovateľa v 2. rade mu list navrhovateľa v 1. rade zo dňa
27.2.2009 bol doručený dňa 6.3.2009. Na základe vyššie uvedených skutočností súd teda uzavrel, že
odstúpenie od zmluvy o spotrebnom úvere zo strany navrhovateľa v 1. rade je potrebné posúdiť podľa

ust. § 48 Občianskeho zákonníka.

5. Z uznesenia OR PZ, Úrad justičnej a kriminálnej polície, Spišská Nová Ves ČVS: ORP-563/OEK-
SN-2008 zo dňa 23.10.2008 súd zistil, že podľa § 228 ods. 1 Trestného poriadku trestné stíhanie za
prečin neoprávnené používanie cudzieho motorového vozidla podľa § 216 ods. 1,2 písm. c) Trestného

zákona, ktorého sa dopustil nezistený páchateľ tým, že doposiaľ neznámy páchateľ nezisteným
spôsobom v čase 16:00 hod. do 16:30 hod. dňa 24.9.2008 v Gelnici sa zmocnil osobného motorového
vozidla zn. Lancia K3 (Kappa) svetlej kávovej metalízy EČ: E.-XXX G. ,VIN: ZLA83800002020333,
ktoré bolo odparkované na Baníckom námestí na parkovisku pred hotelom Runa, kde majiteľovi vozidla
spoločnosti AutoFinance, a.s. Kežmarok, spôsobil škodu vo výške 120.000,- Sk bolo prerušené, lebo sa

nepodarilo zistiť skutočnosti oprávňujúce vykonať trestné stíhanie voči určitej osobe.

6. Z poistnej zmluvy je zrejmé, že predmetom poistenia bolo motorové vozidlo značky Lancia, model
Kappa, rok výroby 1995, VIN: ZLA83800002020333 a všeobecná hodnota pre poistenie bola vo výške
120.000,- Sk , ročné poistné bolo dohodnuté v sume 8112,- SK a mesačné splátky v sume 676,-

Sk, z predloženej poistnej zmluvy vyplýva aj tá skutočnosť, že poistník, teda navrhovateľ v 2. rade
súhlasil s vinkulovaním poistného plnenia po dobu trvania splácania predmetu kúpnej zmluvy v prospech
AutoFinance, a.s. a žiada poisťovateľa aby tak učinil. Účastníci zmluvného vzťahu sa dohodli, že pre toto
poistenie platia Všeobecné poistné podmienky pre poistenie majetku č. 105 (ďalej len ,,VPP“), Osobitné
poistné podmienky - poistenie motorových vozidiel č.355, Osobitné poistné podmienky - poistenie veci

pre prípad živelných udalostí č. 155, Osobitné poistné podmienky - poistenie pre prípad krádeže veci
č.205 a Zmluvné dojednania. Zo zmluvy je zrejmá aj tá skutočnosť, že začiatok poistenia bol dohodnutý
8.7.2008 a poistenie bolo dojednané na celé obdobie trvania zmluvy o spotrebnom úvere (ohliadka
Slovexperty). Je nepochybné, že podľa poistnej zmluvy uzavretej medzi navrhovateľom v 2. rade a
odporcom, navrhovateľ v 2. rade súhlasil s vinkuláciou poistného plnenia po dobu trvania splácania

predmetu kúpnej zmluvy v prospech AutoFinance, a.s., a žiadal, aby poisťovateľ tak učinil. Účel
vinkulácie spočíva v jej zabezpečovacej funkcií. V danom prípade vinkulácia vznikla ako jednostranný
právny úkon na základe žiadostí navrhovateľa v 2. rade, ktorú odporca v poistnej zmluve akceptoval
avšak vzhľadom k tomu, že vinkulácia poistného plnenia mala časovo trvať po dobu splácania predmetu
kúpnej zmluvy v prospech navrhovateľa v 1. rade a navrhovateľ v 1. rade od zmluvy o spotrebnom

úvere účinne odstúpil a obnovilo sa vlastnícke právo navrhovateľa v 2.rade k motorovému vozidlu,
priznaním poistného plnenia súdom navrhovateľovi v 1. rade by došlo k bezdôvodnému obohateniu na
strane navrhovateľa v 1. rade. Preto na základe vyššie uvedených skutočností súd bol toho názoru a
ustálil, že navrhovateľ v 2. rade je aktívne vecne legitimovaným účastníkom tohto konania a v ďalšom
sa zaoberal s dôvodnosťou nároku navrhovateľa v 1. rade. Znalec vo svojom písomnom vyjadrení

zo dňa 16.7.2014 uviedol, že pri spracovaní znaleckého posudku vychádzal z materiálu, ktorý sa
nachádzal v súdnom spise a nakoľko k dispozícií neboli žiadne údaje o ubehnutých kilometroch tie
použil z výpočtu všeobecnej hodnoty vozidla ktoré použila Kooperatíva poisťovňa, a.s., ktorá uvádzala
400 000 kilometrov a javili sa mu ako najvierohodnejšie, pretože vedľa tohto údaja je poznámka, žeto uviedol poistený. Okrem toho navrhovateľ v 2. rade v zápise Slovexperty zo dňa 25.7.2008 uviedol,
že vozidlo malo najazdených 386 700 kilometrov. V prípade ak budú k dispozícií správne údaje o
kilometroch,takjemožnéspracovaťdodatokznaleckéhoposudku,ktorýbudeobsahovaťnovýprepočet.

Odporca k znaleckému posudku a písomnému vyjadreniu znalca vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa
21.8.2014 uviedol, že žiada, aby sa súdny znalec v komparácií k svojmu výpočtu všeobecnej hodnoty
vozidla vyjadril, v čom konkrétne vidí nesprávnosť výpočtov odporcu (všeobecnej hodnoty vozidla
uskutočnený odporcom v rámci likvidácie poistnej udalosti). Znalec Z.. M. U. na pojednávaní uviedol, že
v spise sa nachádzali rozdielne údaje o najazdených kilometroch motorového vozidla, keďže Autobazár

DOBCAR uviedol 160 000 kilometrov, Slovexperta 386 700 kilometrov, Kooperatíva poisťovňa, a.s.
400 000 kilometrov a STK 36 564 kilometrov. Preto sa znalcovi, ktorý posudok vypracoval nestranne,
javil za najvierohodnejší údaj o počte najazdených kilometrov 400 000, nakoľko sa jedná o motorové
vozidlo ročník 1995 a hodnotu motorového vozidla určil k roku 2008. Ďalej uviedol, že pri vypracovaní
znaleckéhoposudkuaurčeníúdajovprevýpočetkoeficientudopytutrhuakoeficientupredajnostivozidla
použil program Autotax, ktorý má k dispozícii od ústavu súdneho inžinierstva.

7. Navrhovateľ v 2. rade navrhol doplniť dokazovanie vyžiadaním všetkých podkladov ktoré slúžili
SLOVEXPERTE k vyhotoveniu Zápisu o ohliadke motorového vozidla pri vstupe do poistenia zo dňa
25.7.2008. Z písomného vyjadrenia SLOVEXPERTA so sídlom Úhoľná 1, Žilina, IČO: 36404811 zo
dňa 16.6.2015 súd zistil, že uvedenej spoločnosti ako podklad k vypracovaniu zápisu o ohliadke

motorového vozidla zo dňa 25.7.2008 slúžila fyzická účasť jeho zamestnanca pri ohliadke, ktorý v
zápise uviedol predmetné skutočnosti a nedisponuje žiadnymi listinami, ktoré by bolo možné predložiť.
Podľa § 790, keď súd citoval § 788 OZ; citovaného zákona, poistiť možno najmä a) majetok pre
prípad jeho poškodenia, zničenia, straty, odcudzenia alebo iných škôd, ktoré na ňom vzniknú (poistenie
majetku); b) fyzickú osobu pre prípad jej telesného poškodenia, smrti, dožitia sa určitého veku alebo

pre prípad inej poistnej udalosti (poistenie osôb); c) zodpovednosť za škodu vzniknutú na živote a
zdraví alebo na veci, prípadne zodpovednosť za inú majetkovú škodu (poistenie zodpovednosti za
škodu). Na základe vykonaného dokazovania bolo súdu preukázané, že medzi navrhovateľom v 2.rade
ako poisteným a odporcom ako poisťovateľom bolo uzavretá dňa 8.7.2008 písomná poistná zmluva
pre havarijne poistenie vozidiel (KASKO), predmetom ktorej bolo poistenie motorového vozidla Lancia

Kappa, rok výroby 1995 pre riziko havária, živel, odcudzenie a vandalizmus, poistenie bolo dojednané
na celé obdobie trvania zmluvy o spotrebnom úvere. Účastníci zmluvného vzťahu sa dohodli, že pre toto
poistenie platia Všeobecné poistné podmienky pre poistenie majetku č. 105 (ďalej len ,,VPP“), Osobitné
poistné podmienky - poistenie motorových vozidiel č.355, Osobitné poistné podmienky - poistenie veci
pre prípad živelných udalostí č. 155, Osobitné poistné podmienky - poistenie pre prípad krádeže veci

č.205 a Zmluvné dojednania. Zo zmluvy je zrejmá aj tá skutočnosť, že začiatok poistenia bol dohodnutý
8.7.2008 a poistenie bolo dojednané na celé obdobie trvania zmluvy o spotrebnom úvere. Z vykonaného
dokazovania bola súdu preukázaná aj tá skutočnosť, že dňa 24.9.2008 došlo k odcudzeniu motorového
vozidlaneznámympáchateľom,pričomtrestnéstíhaniebolovzmysleuzneseniaORPZvSpišskejNovej
Vsi zo dňa 23.10.2008 prerušené. V konaní nebolo sporné, že navrhovateľ v 2. rade oznámil odporcovi

poistnú udalosť dňa 29.9.2009 a že odporca určil všeobecnú hodnotu vozidla vo výške 2153,09 € ku
dňu škodovej udalosti t.j. 24.9.2008 a po odpočítaní sumy 167,97 € (spoluúčasť) uhradil dňa 2.2.2009
na účet navrhovateľa v 1. rade sumu 1987,12 € (§§ 795, 797, 806 OZ).

8. Súd v prejednávanej veci považoval záver znaleckého posudku, týkajúci sa stanovenia všeobecnej

hodnoty motorového vozidla ku dňu 24.9.2008 v sume 2670,- € za správny a preto doplnenie
dokazovania navrhnuté navrhovateľom v 2. rade v tomto konaní považoval za nedôvodné a nadbytočné.
Súd poukazuje predovšetkým na tú skutočnosť, že sám navrhovateľ v 2. rade vo svojej výpovedi
tvrdil, že zápis o ohliadke motorového vozidla pri vstupe do poistenia zo dňa 25.7.2008 vlastnoručne
podpísal pri vykonaní ohliadky SLOVEXPERTOU a je nepochybné, že v uvedenej listine je uvedený

počet najazdených kilometrov 386 700. Navrhovateľ v 2. rade vo svojej výpovedi tvrdil, že od kúpy
motorového vozidla až do jeho odcudzenia najazdil s motorovým vozidlom cca. 10 000 kilometrov. Preto
súd tvrdenie navrhovateľa v 2. rade o tom, že v zápise o ohliadke motorového vozidla zo dňa 25.7.2008
likvidátor omylom pripísal jednu nulu na konci pri kontrole stavu počítadla kilometrov považoval za
účelové a ničím nepreukázané tvrdenie. Preto pokiaľ znalec vo svojom znaleckom posudku použil pri

výpočte všeobecnej hodnoty motorového vozidla počet najazdených kilometrov 400 000 je nepochybné,
že znalec pri určení všeobecnej hodnoty motorového vozidla ku dňu 24.9.2008 vychádzal z počtu reálne
najazdených kilometrov ku dňu odcudzenia motorového vozidla (386 700 kilometrov podľa zápisu o
ohliadke zo dňa 25.7.2008 a cca. 10 000 kilometrov podľa tvrdenia navrhovateľa v 2. rade). Na základeuvedených skutočností a v súlade s citovanými ust. zákona súd nívrh navrhovateľa v 1. rade považoval
za dôvodný iba v časti istiny v sume 682,88 € (všeobecná hodnota motorového vozidla ku dňu 24.9.2008
v sume 2670,00 € - poistné plnenie dôvodne uhradené odporcom navrhovateľovi v 1. rade v sume

1987,12 €) a na zaplatenie tejto sumy navrhovateľovi v 2. rade zaviazal odporcu a v prevyšujúcej časti
návrh navrhovateľa v 2. rade ako nedôvodný zamietol. Z oznámenia o poistnom plnení odporcu zo
dňa 11.2.2009 adresovaného navrhovateľovi v 2. rade je zrejmé, že odporca dňa 10.2.2009 ukončil
šetrenie poistnej udalosti a preto v súlade s ustanovením § 797 ods. 3 Občianskeho zákonníka poistné
plnenie bolo splatné do 15 dní po skončení vyšetrenia potrebného na zistenie rozsahu povinností

odporcu plniť. Preto sa odporca so splnením svojho dlhu dostal do omeškania dňom 25.2.2009 a súd
priznal navrhovateľovi v 2. rade úrok z omeškania vo výške 10% ročne zo sumy 682,88 €, keďže k
uvedenému dňu výška úrokov z omeškania bola podľa citovaného Nariadenia vlády SR vo výške 10%
a v prevyšujúcej časti žiadaný úrok z omeškania navrhovateľom v 2. rade súd považoval za nedôvodný
a preto ho zamietol. O trovách konania medzi navrhovateľom v 1. rade a odporcom súd rozhodol podľa
ust. § 146 ods. 1 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá

právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené. V danom prípade (§
142 ods. 3, § 151 O.s.p.) súd vyhlásil rozsudok na pojednávaní konanom dňa 13.11.2015 a povinnosťou
navrhovateľa v 2. rade, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, bolo vyčísliť trovy konania do
troch pracovných dní od vyhlásenia rozhodnutia. Lehota na vyčíslenie trov konania navrhovateľovi v
2. rade začala plynúť dňom 16.11.2015 a uplynula dňom 18.11.2015. Z predloženého vyčíslenia trov

právneho zastúpenia zo dňa 16.11.2015 vyplýva, že písomné vyčíslenie trov právneho zastúpenia a
za súdny poplatok bolo do podateľne súdu osobne doručené dňa 19.11.2015 to znamená po uplynutí
zákonnej 3-dňovej lehoty určenej ust. § 151 ods. 1 O.s.p. Zo záznamu o zaplatení súdneho poplatku
za návrh, ktorý sa nachádza v súdnom spise, je zrejmé, že súdny poplatok v sume 107,57 € uhradil
na účet súdu dňa 12.10.2009 navrhovateľ v 1. rade. Keďže na základe vyššie citovaných ustanovení

navrhovateľ v 2.rade nevyčíslil trovy konania v zákonnej lehote a zo spisu iné trovy navrhovateľovi v 2.
rade nevyplývajú súd v súlade s ustanovením § 151 ods. 2 O.s.p. navrhovateľovi v 2.rade náhradu trov
konania nepriznal. Podľa § 148 ods. 1 O.s.p., štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na
náhradu trov konania, ktoré platil. Ak sú u niektorého účastníka predpoklady na oslobodenie od súdnych
poplatkov, náhrada trov sa proti tomuto účastníkovi zníži o rozsah, ktorý mu súd priznal. O trovách štátu

súd rozhodol podľa citovaného ustanovenia 148 ods. 1 O.s.p. V danom prípade vznikli trovy štátu v sume
148,22 € za znalečné, ktoré štát uhradil titulom znalečného znalcovi Z.. M. U.. Nakoľko navrhovateľ v
2. rade a odporca neboli v konaní oslobodení v konaní od súdnych poplatkov a navrhovateľ v konaní
bol úspešný iba v časti uplatnenej istiny s príslušenstvom, súd pri priznaní náhrady trov konania štátu
vychádzal z výsledku tohto konania.

9. V podanom odvolaní navrhovateľa v 2. rade bolo žiadané z dôvodu nepreskúmateľnosti rozhodnutia
ten zrušiť, odvolacie dôvody § 250 ods. 2 písm. c), d), f) O.s.p.

10. V odvolaní namietal, že súd prvej inštancie opomenul, že vyčíslenie trov právneho zastúpenia bolo

podané prostredníctvom faxu dňa 16.11.2014, teda bolo podané včas. Poukázal na ust. § 42 ods. 1 a
§ 57 ods. 3 O.s.p., z ktorých ustanovení vyplýva, že žalobca podal vyčíslenie trov právneho zastúpenia
včas, pokiaľ zaslal vyčíslenie telefaxom na súd a následne doplnil v originálnom vyhotovení do 3 dní.
Podľa konštantnej judikatúry pod odňatím možnosti konať pred súdom treba rozumieť taký postup
súdu, ktorým sa znemožnila, odňala alebo sťažila účastníkovi konania realizácia tých procesných práv,

ktoré majú slúžiť na ochranu a obranu jeho práv a záujmov právom chránených v konkrétnom konaní.
Žalobca „považuje výrok o nepriznaní trov odvolacieho konania za svojvoľný a arbitrárny, ktorý je v
príkrom rozpore s relevantnou právnou úpravou a má za následok porušenie označených základných
práv a jeho odôvodnenie za ústavne nedostatočné“. Súd prvej inštancie v odôvodnení neodôvodnil
prečo nedal doplniť znalecký posudok a neustálil počet kilometrov, neodôvodnil ako dospel k záveru,

že počet kilometrov uvedený v protokole o STK a emisnej kontrole, ktoré predložil žalobca nie je
pravdivý, a tieto listiny nepovažoval za verejné listiny (viď. str. 17 ods 2 predposledná veta). Mal za
to, že protokol o STK a emisnej kontrole je verejnou listinou, čo nespochybnil ani znalec. Súd neúplne
zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, t.j. nedal doplniť znalecký posudok podľa
toho ako to navrhol žalobca. Podstatou súdneho sporu je nesúhlas žalobcu z výpočtu všeobecnej

hodnoty vozidla žalovaným, preto žalobca žiadal vypracovanie nestranného znaleckého posudku, a
súdom ustanovený znalec použije údaje žalované ho na vypracovanie znaleckého posudku. Nemožno
vychádzaťzoznaleckéhoposudku,keďžeznalecnebolnestranný,znaleclenvychádzalzdôkazov,ktorésizabezpečilodžalovaného,čoniejenestranné.Skladbaznaleckéhoposudkumusíumožniťpreskúmať
jeho obsah a overiť odôvodnenosť postupov. Nedošlo ku spravodlivému procesu v tejto kauze.

11. Vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa v 2. rade odporkyňa na to navrhla potvrdiť rozsudok
ako vecne správny, nežiadala trovy konania. Predovšetkým poukázala k tvrdeniu žalobcu v 2. rade:
„znalec vychádzal len z dôkazov, ktoré si zabezpečil od žalovaného, čo nemôže považovať za
nestrannú činnosť znalca, keďže spočíva len a len na subjektívnych postojoch a hodnoteniach znalca"
žalovaný uvádza, že toto tvrdenie jé účelové a nepravdivé. Znalecké dokazovanie bolo nariadené

súdom Uznesením č.k. 16C/261/2009-160 zo dňa 13.12.2013, pričom konajúcim súdom bol určený
aj samotný znalec, z odboru Doprava cestná, odvetvie: Odhad hodnoty cestných vozidiel. Znalecký
posudok teda nebol predložený žalovaným, ale bol vypracovaný súdom určeným nezávislým znalcom.
Zároveň pri vypracovávaní znaleckého posudku vychádzal znalec pri určení odjazdených kilometrov
vozidla zo 4 dokumentov, konkrétne z Autobazáru DOBCAR (nebol dokument žalovaného), dokumentu
Slovexperta, STK (nebol dokument žalovaného) a dokumentu KOOPERATIVY poisťovne, a.s. Pokiaľ

mal žalobca k dispozícii iné dôkazy ohľadom najazdených kilometrov (pričom zjavne nemal, nakoľko
ich neuvádza ani v odvolaní) tieto mal v konaní predložiť, koniec-koncov práve na ňom, ako žalobcovi,
spočívalo dôkazné bremeno. Práve s prihliadnutím na účel znaleckého dokazovania, určený znalec,
ako osoba najpovolanejšia odhadnúť počet najazdených kilometrov, stanovil podľa jeho skúseností a s
vyhodnotením všetkých listín, počet odjazdených kilometrov motorového vozidla. Zároveň za účelové

tvrdenie považuje žalovaný taktiež žiadosť žalobcu v 2. rade, aby znalec vysvetlil odkiaľ čerpal koeficient
dopytu trhu a koeficient predajnosti vozidla. Na pojednávaní konanom dňa 6.3.2015 bol vypočúvaný
znalec za účelom zodpovedania prípadných otázok k znaleckému posudku, pričom prítomným na tomto
pojednávaní bol aj právny zástupca žalobcu v 2. rade. Na uvedenom pojednávaní sa znalec vyjadroval
aj ku koeficientom, resp. stanovení ich číselnej hodnoty. Právny zástupca žalovaného v 2. rade ďalšie

otázky ohľadom koeficientu na znalca nemal. Taktiež na pojednávaní konanom dňa 13.11.2015 právny
zástupca žalobcu na otázku súdu, aké dôkazy navrhuje vykonať, odpovedal, že žiada dopracovať
znalecký posudok s prihliadnutím na ním určený počet odjazdených kilometrov pričom uvádza, že ďalšie
návrhy na doplnenie dokazovania nemá. Žalovaný na tomto mieste dopĺňa, že ak by aj konajúci súd dal
vyhotoviť znalcovi dodatok k znaleckému dokazovaniu ohľadom určenia ceny motorového vozidla na

základe žalobcom určeného počtu odjazdených kilometrov, práve takto vyhotovený znalecký posudok
by bol arbitrárny, vychádzajúci len zo žalobcom predložených dôkazov a tvrdení a odporujúci ďalším
minimálne trom dôkazom o počte najazdených kilometrov. Znalcom vyhotovený posudok v konaní bez
dodatku, z ktorého vychádzal pri rozhodovaní prvostupňový súd, je naopak nezávislým znaleckým
hodnotením vychádzajúcim zo všetkých dostupných listín.

12. Okrem iného iného poukázala aj na počet odjazdených kilometrov 40.000 na motorovom vozidle,
odporca považuje takéto tvrdenie za nezmyselné vzhľadom na listinné dôkazy, bol podpísaný dokument
o počte najazdených kilometrov 386.700 a kúpna zmluva Autobazáru DOBCAR zo dňa 8.7.2008
uvádza dokonca počet najazdených kilometrov 160.000 km. Predajcovia motorových vozidiel sú logicky

motivovaní uvádzať samozrejme nižší počet odjazdených kilometrov oproti skutočnosti, nie aby tomu
bolo v tomto prípade naopak keď je v kúpnej zmluve uvedených o 120.000 km viac oproti tvrdeniu
žalobcu. Protokol o STK a emisnej kontrole nie je vierohodný, tu treba uviesť, že súd nemal čo dávať
vyhotovovať znalcovi dodatok k znaleckému dokazovaniu ohľadne ceny auta so zreteľom na počet
najazdených kilometrov, práve takto vyhotovený znalecký posudok by bol nepresvedčivý a arbitrárny,

vychádzajúci len z navrhovateľom predložených dôkazov a tvrdení a odporujúcich ďalším minimálne
trom dôkazom o počte najazdených kilometrov.

13. Následne v odvolacom konaní sa už navrhovateľ v 2. rade nevyjadril.

14. Odvolací súd bez nariadenia pojednávania, (lebo v ostatných prípadoch, možno o odvolaní
rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z CSP rozsudok
potvrdil podľa § 387CSP, lebo je vecne správny, súd úplne zistil skutkový stav veci, správne ju právne
posúdil, odôvodnenie má podklad v zistení skutkového stavu a odvolací súd sa s odôvodnením v celom
rozsahu stotožňuje, pretože dôvody rozsudku sú správne a nič na tom nemení ani podané odvolanie.

15. K odvolacím dôvodom odvolací súd uvádza: Navrhovateľ v 2. rade v odvolaní uplatnil odvolacie
dôvody podľa § 205 ods.2 písm. b) O. s. p. (v konaní došlo k iným vadám, ktoré mohli mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci),§ 205 ods.2 písm. c) O. s. p. (súd neúplne zistil skutkový stav veci,pretoženevykonalnavrhnutédôkazy,potrebnénazistenierozhodujúcichskutočností),§205ods.2písm.
d) O. s. p. (súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) a § 205
ods.2 písm. f) O. s. p. (rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci), podľa

CSP, zodpovedá týmto dôvodom § 365 ods. 1 písm. g), f), h) a treba jednoznačne hodnotiť dôkazy podľa
§ 191 CSP.

16. Ani jeden zo žalovanou uplatnených odvolacích dôvodov nie je daný.

17. Inými vadami, ktoré by mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci sú všetky vady
s výnimkou tých, ktoré sú uvedené v § 221 ods.1 O. s. p. a tieto vady konania postihujú chybný
postup súdu prvého stupňa pri dokazovaní, nesprávne posudzovanie procesných otázok v priebehu
konania (ktoré neboli predmetom samostatného rozhodovania), chybné poučovanie účastníkov a ďalšie
nedostatky v jeho činnosti, ku ktorým došlo v priebehu konania alebo v súvislosti s rozhodovaním,
pričom spôsobilým odvolacím dôvodom nie sú samy o sebe (bez ďalšieho), ale len vtedy, ak sú

dôsledkom takého porušovania predpisov procesného práva, ktoré mohlo mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci. Vada konania, ktorá môže mať vplyv na správnosť rozhodnutia, v konkrétnom
prípade nemusí mať za následok vecne nesprávne rozhodnutie a odvolací súd tu posudzuje otázku, či
by obsah výroku rozhodnutia bol iný, keby k vade konania nedošlo. Typickou vadou, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci je také porušenie práv účastníka konania, v dôsledku ktorého

mu bola odňatá možnosť konať pred súdom [napr. nedostatok vyrozumenia účastníka o pojednávaní
súdu (vrátane oneskoreného predvolania či vyrozumenia), v dôsledku ktorého bol účastník vylúčený
z prednesu, z práva vyjadriť sa k dokazovaniu a p., neposkytnutie odvolateľovi poučenia o povinnosti
tvrdenia (§ 101 ods.1 O. s. p.) alebo poučenia o dôkaznej povinnosti (§ 120 ods.1 prvá veta O. s. p.),
aj keď to bolo podľa stavu konania potrebné, rozhodnutie o veci bez nariadenia pojednávania (§ 115a

O. s. p.), i keď pre to neboli splnené podmienky]. Vadnosť konania môže účastník preukazovať nielen
na základe skutkového a dôkazného stavu, ktorý tu bol v konaní pred súdom, ale tiež s prihliadnutím na
skutočnosti a dôkazy, ktoré neboli pred súdom uplatnené [§ 205a ods.1 písm. b) O. s. p.]. Vadou konania
(dôkazného) je i okolnosť, že pri vykonávaní dokazovania nebolo postupované v súlade s príslušnými
ust. CSP (napr. osoba, ktorá mala byť vyslúchaná ako svedok, bola vyslúchnutá ako účastník konania,

svedok nebol o svojich povinnostiach riadne poučený, listinný dôkaz bol vykonaný v rozopre.

18. Žiadna skutočnosť uvedená v odvolaní neumožňuje záver, že by konanie bolo postihnuté niektorou z
uvedenýchvád,preto tentoodvolacídôvodniejedaný,súdpoukazujenapresvedčivýznaleckýposudok
v spore a príkladne podrobné vypracované vyjadrenie odporcu k odvolaniu.

19. Neúplnosť zistenia skutkového stavu [§ 205 ods.2 písm. c) O. s. p.] je v sporovom konaní odvolacím
dôvodom len za predpokladu, že príčinou neúplných skutkových zistení bola okolnosť, že súd prvého
stupňa nevykonal účastníkom navrhnutý dôkaz, spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť
(napr. preto, že ho nepovažoval za rozhodujúci pre vec), avšak iba samotná okolnosť, že nevykonal

dôkazy účastníkmi navrhnuté, nemôže byť v sporovom konaní spôsobilým odvolacím dôvodom. Z
povahy veci vyplýva, že účastník, ktorý v odvolaní uplatní tento odvolací dôvod, musí súčasne označiť
dôkaz, ktorý - hoci bol navrhovaný - nebol vykonaný a uviesť právne významné skutočnosti, ktoré, hoci
boli tvrdené, súd prvého stupňa nezisťoval, najmä preto, že ich nepovažoval za právne významné a
ďalej, že vždy musí ísť len o skutočnosti a dôkazy uplatnené už v konaní pred súdom.

20. Ani zmena procesného predpisu neznamená (od 1.7.2016) zmenu skutkového stavu a arbitrárnosť
posudku vypracovaného znalcom, odvolací súd posudzoval odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm.
g), f), h) CSP, ktoré sú zhodné s uvedenými.

21. Súdna prax vykladá toto ust. tak, že súd nie je pri vykonávaní dôkazov odkázaný len na formálny
návrh účastníka na vykonanie dôkazu, ale pripúšťa možnosť vykonať aj iné, účastníkmi konania
nenavrhované dôkazy, pričom také vykonanie dôkazov je podmienené ich výnimočnosťou, ako aj ich
nevyhnutnosťou pre rozhodnutie vo veci a ide o dôkazy, ktoré vyplynú z priebehu konania. Súd má iba
možnosť vykonať aj účastníkmi konania neoznačené a nenavrhnuté dôkazy, ale nie povinnosť a preto

iba od neho závisí, aby v každom konkrétnom prípade posúdil, či výnimočne vykoná aj iné dôkazy, ako
navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci, avšak ak by bol v konaní
takýto dôkaz potrebný a nevyhnutný a súd by o ňom vedel, bez ohľadu na návrhy účastníkov konania by
musel výnimočne takýto dôkaz vykonať. Súd po takýchto dôkazoch nepátra, lebo je vecou účastníkovkonania, aby ich vykonanie navrhli a aby sa starali o svoje práva. V tejto súvislosti je potrebné uviesť,
že základný princíp nezávislosti súdu je potrebné dôsledne aplikovať aj na zákonný postup a v každom
štádiu konania zvážiť, ktoré dôkazy - vzhľadom na uplatňovaný petit - treba výnimočne a nevyhnutne

vykonať pre rozhodnutie vo veci. Takýto výklad uvedeného ust. nie je ani v rozpore s uznávanou a v praxi
súdov aplikovanou a nespochybňovanou skutočnosťou, že súd nie je povinný vykonať všetky dôkazy
navrhované účastníkmi konania, keď ich vykonanie (nevykonanie) závisí od jeho hodnotenia.

22. Súdom vykonané dôkazy boli dostatočným podkladom na úplné zistenie skutkového stavu, čo je

nepochybne zrejmé z obsahu spisu.

23. Odvolací dôvod podľa § 205 ods.2 písm. d) O. s. p. (zodpovedá § 365 ods. 1 písm. g) CSP) sa týka
chyby v zisťovaní skutkového stavu veci spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom
pre rozhodnutie súdu prvého stupňa je nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého
vec posúdil po právnej stránke a ktoré je nesprávne lebo nemá oporu vo vykonanom dokazovaní,

pričom medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť,
keďže príčinou nesprávnych (nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor,
v dôsledku ktorého zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny
význam. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je
v súlade, a to vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo

prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce
skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne
sú i také skutkové zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický
rozpor v hodnotení dôkazov, príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo, ktoré vyšli
najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti alebo, keď

výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom.

24. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku jednoznačne vyplýva, že súd vzal do úvahy iba skutočnosti,
ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, resp. vyšli počas konania najavo a neopomenul žiadnu
skutočnosť, ktorá z vykonaných dôkazov vyplynula, resp. vyšla počas konania najavo, jeho skutkové

zistenia nie sú založené na chybnom hodnotení dôkazov, nie je logický rozpor v hodnotení dôkazov, príp.
poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti
(dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti a výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá
tomu, čo bolo zistené zákonným spôsobom a použitý znalecký posudok je jednoznačný a jeho závery
správne.

25. Keďže súd prvej inštancie zákonne rozhodol aj vo výroku o náhrade trov konania, nebolo potrebné
aplikovať ustanovenie o nepriznaní náhrady trov konania, odvolací súd v celom rozsahu potvrdil
rozsudok súdu prvej inštancie ako zákonný a správny podľa § 387 CSP.

26. Je teba doplniť, že odvolací súd je viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie až
na zákonné výnimky.

27. O trovách odvolacieho konania vzhľadom na neúspech navrhovateľov v 1. a 2. rade odvolací súd
rozhodol podľa § 396 CSP.

28. Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods.2 druhá veta CSP).

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený

sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.