Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, September 30, 2014

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 10CoE/92/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8410207361
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Šamo
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8410207361.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v právnej veci oprávneného: BENCONT INVESTMETS, s.r.o., Astrová 2/A,
Bratislava, IČO: 36 432 105, zastúpený Advokátskou kanceláriou Máčaj a Novák, s.r.o., so sídlom
Karpatská 18, Bratislava, IČO: 35 940 875, proti povinnému: Q. K., nar. X. XX. XXXX, bývajúci vo M.
R., ul. D. XXX/XX, o vymoženie 331,94 eur s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného
súdu Kežmarok č.k. 3Er/1264/10 - 13 zo dňa 6. 6. 2011, jednomyseľne takto :

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvého stupňa.

o d ô v o d n e n i e :

Prvostupňový súd napadnutým uznesením zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie. V dôvodoch tohto uznesenia uviedol, že oprávnený podal návrh na vykonanie
exekúcie proti povinnému pre vymoženie pohľadávky vo výške 331,96 eur s prísl. priznanej
právoplatným a vykonateľným rozhodcovským rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného

pri Rozhodcovskej arbitrážnej a mediačnej a.s., so sídlom Trnavská cesta 7, Bratislava sp. zn.:
WHB0110313 zo dňa 24. 9. 2010. K návrhu pripojil fotokópiu uvedeného rozhodcovského rozsudku
a tiež fotokópiu zmluvy o úvere uzavretej dňa 19. 10. 2007 medzi Poštovou bankou a.s., Prievozská
2/B ako právnym predchodcom oprávneného a povinným. Podaním zo dňa 29. 11. 2010 exekútor
požiadal exekučný súd o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie pre vyššie uvedenú sumu. Súd
ďalej v odôvodnení rozhodnutia uviedol charakteristiku spotrebiteľských zmlúv, citoval ust. § 44 ods.

1, § 45 ods. 1 až 3 zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, ust. § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku a v tejto súvislosti konštatoval, že v čl. 11.2 Obchodných podmienok pre úver právneho
predchodcu oprávneného Poštovej banky, a.s., ktoré tvorili neoddeliteľnú súčasť spotrebiteľskej zmluvy,
je obsiahnutá neprijateľná podmienka v zmysle § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, pretože
podľa tam uvedenej rozhodcovskej doložky sa vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil
výlučne v rozhodcovskom konaní. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky

upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné, pričom tieto sú demonštratívne uvedené v ust. § 53
Občianskeho zákonníka a ako inštitút predstavujú pretavenie princípu dobrých mravov do pozitívneho
práva, preto bez ohľadu na účinnosť novely Občianskeho zákonníka, ktorá zaviedla neprijateľnú
podmienku v zmysle § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, týkajúcu sa rozhodcovskej doložky,
takéto ustanovenia, ak je obsiahnuté v spotrebiteľskej zmluve, bude vždy v rozpore s dobrými mravmi,
keďže tieto nepodliehajú zmenám tak

dynamickým spôsobom ako slovenský poriadok, a teda exekučný súd je povinný zastaviť exekúciu,
prípadnezamietnuťnávrhnaudeleniepoverenia,atoprerozporvymáhanéhoplneniasdobrýmimravmi.
Akékoľvek plnenie priznané rozhodcom na základe rozhodcovskej doložky, ktorá je v rozpore s dobrými
mravmi je totiž plnením v rozpore s dobrými mravmi. Z tohto dôvodu súd podľa § 44 ods. 1 Exekučného
poriadku zamietol žiadosť exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Proti tomuto uzneseniu oprávnený podal včas odvolanie a navrhol ho zrušiť a vec vrátiť súdu prvého
stupňa na ďalšie konanie. V odvolaní namietol predovšetkým to, že zák. č. 244/2002 Z.z. upravuje účinkyprávoplatného rozhodcovského rozsudku tak, že tieto účinky robí totožnými s účinkami právoplatného
rozsudku všeobecného súdu Slovenskej republiky. Pri splnení všetkých podmienok sú rozhodcovské
rozsudky vykonateľné rovnako ako rozsudky všeobecných súdov. Oprávnený mal za to, že exekučný

súd nie je oprávnený skúmať materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku, skúmať rozhodcovské
konanie, ani zmluvu, na základe ktorej bol tento vydaný, keďže doručený rozsudok, ktorý už nemožno
preskúmať podľa § 37, má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný
rozsudok súdu podľa § 159 O.s.p. Teda je tu prekážka res iudicata. V rámci exekučného konania
preto nemôže dôjsť k opätovnému preskúmaniu predchádzajúceho konania a exekučné konanie tak

nenahrádza opravné konanie. Ak exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok, súd príslušný na výkon
rozhodnutia alebo na exekúciu nie je vecne príslušný vo veci konať či už ako súd vyššej inštancie,
kasačný súd alebo súd konajúci o opravnom prostriedku, ale práve a len ako exekučný súd. Exekučný
súd nemôže vo vzťahu k rozhodcovskému rozsudku rozhodovať ako súd konajúci vo veci samej, a
teda napr. vykonať vo veci samej dokazovanie alebo napr. rozsudok zrušiť či zmeniť jeho výrok.
Oprávnený zdôraznil, že konaním súdu mu bolo odňaté právo domáhať sa svojho práva na uspokojenie

svojej pohľadávky v exekučnom konaní, nakoľko súd vyslovil bez zákonného dôvodu právoplatné a
vykonateľné rozhodnutie za nevykonateľné, čím mu spôsobil ujmu, teda konal v rozpore so základnou
právnou zásadou iustitia nemini neganda, podľa ktorej nikomu nie je možné odoprieť spravodlivosť.
Oprávnený nesúhlasil ani s aplikáciou ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka tak, ako to urobil súd v
dôvodoch napadnutého uznesenia. V tejto súvislosti poukázal na výrok Súdneho dvora EÚ v prípade

Pannon GSM vo veci C-243/08, ďalej vo veci C-40/08, pričom medzi tzv. neprijateľné podmienky boli
ustanovenia o rozhodcovskej doložke zaradené od 1. 1. 2008, teda v čase pred uzavretím zmluvy
uzavretej dňa 15. 10. 2007. Oprávnený nesúhlasil so záverom, že rozhodcovská doložka v danom
prípade je neplatná. Oprávnený mal za to, že rozhodcovský súd nepochybil, nezasiahol tak, že by
nepostupoval v súlade so zákonom. V tejto súvislosti dal do pozornosti rokovací poriadok Stáleho

rozhodcovského súdu zriadeného pri Rozhodcovskej, arbitrážnej a mediačnej a.s., ktorý nadobudol
platnosť a účinnosť dňa 30. 5. 2005 a tiež rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 33Cdo/2675/2007
zo dňa 30. 10. 2009, ktorý sa v predmetnom rozsudku vyporiadal s judikatúrou teoretickou, historickou,
interpretáciou pojmu nedovolenosť v súvislosti s rozhodcovským konaním.

Odvolací súd podľa § 212 ods. 1 O.s.p. prejednal vec v medziach, ktorých sa odvolateľ domáhal jej
preskúmania a dospel k záveru, že jeho odvolanie nie je dôvodné.

Súd prvého stupňa vecne správne rozhodol, ak považoval rozhodcovskú doložku v danom prípade za
neplatnú a z tohto dôvodu zamietol žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia. V preskúmavanej

veci zo skutkového hľadiska a z obsahu spisu vyplýva, že medzi právnou predchodkyňou oprávneného
(Poštovou bankou a.s.) a povinným bola dňa 15. 10. 2007 uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere,
v ktorej okrem iného potvrdil, že sa oboznámil s Obchodnými podmienkami pre úver, Sadzobníkom
poplatkov a súhlasí s ich obsahom a prijíma návrhy v nich predložené. V čl. 11 bod 11.2 Obchodných
podmienok (verzia 1/2007) bolo uvedené, že zmluvné strany sa dohodli, že akékoľvek spory, ktoré

vzniknú zo zmluvy o úvere a Obchodných podmienok, budú riešené dohodou a že v prípade
nedosiahnutia dohody klient prijíma návrh na riešenie sporov v rozhodcovskom konaní pred Stálym
rozhodcovským súdom zriadeným pri spoločnosti Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná a.s. a že
miestom rozhodcovského konania je Bratislava. Odvolací súd považuje za správny záver exekučného
súdu o oprávnenosti skúmať ex offo platnosť rozhodcovskej doložky dohodnutej medzi právnou

predchodkyňou oprávneného a povinným v Obchodných podmienkach v zmluve o úvere majúcej
charakter spotrebiteľskej zmluvy v zmysle § 23a zák. č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení
platnom v čase jej uzavretia. Tento právny záver treba vyvodiť z ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v
spojení s princípom ochrany práv spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany vyplývajúci z právnej úpravy
premietajúcej sa v právnych predpisoch na ochranu práv spotrebiteľa. Podľa § 44 ods 2 Exekučného

poriadku exekučný súd je ex offo povinný skúmať, či exekučný titul nie je v rozpore so zákonom.
Súd sa nezaoberá vecnou správnosťou exekučného titulu, ale skúma či exekučný titul bol vydaný
orgánom, ktorý na to má právomoc a či je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. V prípade,
ak exekučným titulom má byť rozhodnutie orgánu, ktorý nemal právomoc na jeho vydanie, považuje
právna teória i súdna prax takéto rozhodnutie za zdanlivé, ničotné, teda z právneho hľadiska za

neexistujúce a nikoho nezaväzujúce. Rozhodnutie postihnuté nedostatkom právomoci orgánu, ktorý ho
vydal, tak nie je spôsobilé ani založiť prekážku res iudicata. V súvislosti s otázkou, či v exekučnom
konaní Zákon o rozhodcovskom konaní vylučuje skúmanie nedostatku právomoci rozhodcovského
súdu rozhodnúť spory treba rozlišovať, či rozhodcovské konanie sa týka sporu zo spotrebiteľskéhoprávneho vzťahu alebo z iného právneho vzťahu. Pokiaľ sa rozhodcovské konania týka sporu z iného
než spotrebiteľského právneho vzťahu, ustanovenia Zákona o rozhodcovskom konaní, ktoré umožňujú
účastníkovi tohto konania, aby namietal nedostatok právomoci rozhodcovského súdu, tu neexistencia

alebo neplatnosť rozhodcovskej zmluvy a aby žalobou podanou na príslušnom súde sa domáhal
zrušenia rozhodcovského rozsudku pre neplatnosť rozhodcovskej zmluvy ust. § 40 ods. 1 písm. c)
vylučujú skúmanie právomoci rozhodcovského súdu v exekučnom konaní. V týchto ustanoveniach sa
totiž premieta klasická rímska právna zásada vigilantibus iura scripta sunt a nevyužitie postupu podľa
týchto ustanovení § 21 ods. 2, § 40 ods.1 písm. c) Zákona o rozhodcovskom konaní v iných než

spotrebiteľských veciach znamená stratu možnosti skúmať a spochybňovať rozhodcovskú zmluvu a tým
aj právomoci rozhodcovského súdu v exekučnom konaní.

Ak je však predmetom rozhodcovského konania spor zo spotrebiteľského právneho vzťahu, tento záver
neplatí. V rozhodnutí Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/1/2012 je uvedené, že princíp vigilantibus iura
scripta sunt v spotrebiteľských veciach v konkrétnych súvislostiach ustupuje dôležitejšiemu princípu,

ktorým je ochrana spotrebiteľa. To znamená, že aj keď účastník rozhodcovského konania, ktorým je
spotrebiteľ, nevyužije možnosť
spochybniťexistenciualeboplatnosťrozhodcovskejzmluvy,podľaustanoveníZákonaorozhodcovskom
konaní je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej
zmluvy a v prípade zisteného nedostatku v tomto smere konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku

so zákonom znamenajúci neúčinnosť a teda nezáväznosť tohto exekučného titulu. Takúto interpretáciu
označených ustanovení Zákona o rozhodcovskom konaní v spojitosti s § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku vyžaduje naplnenie príkazu vyplývajúceho princípu ochrany práv spotrebiteľa, ktorým je
odstránenie značnej nerovnováhy v právach a povinnostiach založených spotrebiteľskou zmluvou ku
škode spotrebiteľa. Ochrana spotrebiteľa je predmetom verejného záujmu a je nevyhnutná pre zvýšenie

životnej úrovne a kvality života občanov. Okrem toho tento výklad možno podoprieť povinnosťou súdu
rešpektovať základné právo na spravodlivú súdnu ochranu zaručenú čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Toto
právo sa zaručuje nielen tomu, kto uplatňuje svoje práva, ale aj tomu, proti komu je uplatňovaný
nejaký nárok. V spotrebiteľských veciach je pomerne časté, že všeobecný súd môže prvýkrát poskytnúť
spotrebiteľovi z úradnej povinnosti účinnú spravodlivú ochranu jeho práv až po podaní návrhu na

exekúciu rozhodcovského rozsudku.

Nie je dôvodná ani odvolacia námietka pokiaľ sa týka odňatia možnosti oprávneného riadne konať
pred súdom s tým, že súd svoj skutkový záver o tom, že rozhodcovská doložka je neplatná vyvodil
len z listiny, a to Obchodných podmienok bez toho, aby tento dôkaz bol vykonaný na pojednávaní

s možnosťou oprávneného sa k nemu vyjadriť. V preskúmavanej veci bolo odvolaním napadnuté
rozhodnutievydanévštádiuexekučnéhokonania,vktoromexekučnýsúdposudzovalsplneniezákonom
stanovených procesných predpokladov pre udelenie poverenia súdnemu exekútorovi na vykonanie
exekúcie. Po podaní žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie exekučný
súd preskúmava žiadosť o udelenie poverenia, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul z hľadiska

ich súladu so zákonom. Skúma, či návrh na vykonanie exekúcie má všetky náležitosti, či je k návrhu
pripojený exekučný titul opatrený doložkou vykonateľnosti, či je exekučný titul materiálne vykonateľný,
či sú oprávnený a povinný osobami uvedenými v exekučnom titule a či sú splnené podmienky konania
podľa § 103 O.s.p. V štádiu exekučného konania, pri ktorom súd skúma, či žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie alebo návrh na vykonanie exekúcie alebo exekučný titul nie sú v rozpore so

zákonom sa vychádza z tvrdení oprávneného v návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného titulu. V
tomto štádiu exekučný súd nevykonáva dokazovanie ako procesnú činnosť upravenú v § 122 - § 124
O.s.p.,pretožepostačí,aksúrozhodujúceskutočnostidostatočneosvedčenéokolnosťamivyplývajúcimi
zo spisu, vrátane do neho založených listín. Oprávnený v odvolaní proti uzneseniu exekučného súdu
nespochybnil záver o tom, že rozhodcovská doložka nebola dohodnutá individuálne, namieta len jeho

právne závery ohľadne tejto rozhodcovskej doložky.

Vecnú správnosť napadnutého uznesenia nemohla spochybniť ani námietka o nesprávnom posúdení
veci a to, že na posúdenie platnosti rozhodcovskej doložky súd aplikoval ustanovenia Občianskeho
zákonníka, ktoré v čase uzavretia zmluvy o úvere ešte neboli účinné (§ 53 ods. 4 písm. r) a § 53 ods.

5 Občianskeho zákonníka). Záver o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky s následkami jej neplatnosti
totiž pri použití eurokomformného výkladu umožňovali už aj ustanovenia Občianskeho zákonníka platné
v čase uzavretia zmluvy o úvere, a to § 53 ods. 3 a 4 tohto predpisu.Odvolací súd na záver považuje za potrebné zdôrazniť predovšetkým to, že rozhodcovská doložka
v spotrebiteľských zmluvách má citeľný dopad na spotrebiteľa, pretože je v nerovnakom postavení
voči dodávateľovi a nedokáže sa mnohokrát kvalifikovane brániť. Rozhodcovská doložka v danom

prípade je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, pretože v rámci nej sa od spotrebiteľa vyžaduje,
aby spor s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Z tohto pohľadu je rozhodcovská
doložka neprijateľnou podmienkou a teda neplatnou. Neplatnosť rozhodcovskej doložky znamená, že
rozhodcovský súd nemá právomoc rozhodovať tento spor a ani vydaný rozhodcovský rozsudok nemôže
byť exekučným titulom. Existencia exekučného titulu je procesnou podmienkou exekučného konania a

jej nedostatok znamená zastavenie exekučného konania, prípadne tak, ako súd prvého stupňa rozhodol,
zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

V ďalšom odvolací súd potrebuje za dôležité zdôrazniť to, že v danom prípade nebola platne uzavretá
rozhodcovská zmluva podľa § 3 a 4 zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. Táto zmluva sa
nemôže uzatvoriť len odkazom na úverové podmienky. Je to zmluva, ktorej obsah a forma sú uvedené

v zákone a tento vylučuje je uzavretie len odkazom na úverové podmienky pokiaľ ide o spotrebiteľské
zmluvy. Ust. § 273 Obchodného zákonníka tu nie je možné použiť a u spotrebiteľských zmlúv niet
úpravy obdobnej ako u poistných zmlúv v prípade § 788 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Neexistencia
rozhodcovskej zmluvy znamená to, že rozhodcovský súd nemohol daný spor prejednať. Rozhodcovská
zmluva je pojmovo procesným dojednaním, ktorej cieľom je založenie právomoci rozhodcu či Stáleho

rozhodcovského súdu a to namiesto alebo vedľa právomoci súdu všeobecného. Možno povedať, že
rozhodcovská zmluva má zmiešanú povahu, pretože sa jednak uzatvára podľa procesného predpisu, a
toZákonaorozhodcovskomkonaní,ktorýstanovujelenniektorépravidláuzatvárania,pokiaľideoobsah
a formu, avšak v ostatnom, najmä pokiaľ ide o náležitosti právnych úkonov a kontraktačného procesu, je
nutné túto doložku podriadiť režimu hmotného práva. Rozhodcovská zmluva je teda uzatváraná podľa

ustanovení Občianskeho zákonníka o zmluvách ako najbližšieho právneho odvetvia. Rozhodcovská
doložka nie je kohorentnou súčasťou hlavnej zmluvy, v ktorej je obsiahnutá a platí do separácie
rozhodcovskej zmluvy a zmluvy hlavnej, podľa ktorej sú obe zmluvy na sebe celkom nezávislé. V
exekučnom konaní v každom štádiu treba skúmať existenciu podmienok konania a jednou z nich je
existencia exekučného titulu. Ak tento bol vydaný orgánom, ktorý na to nemal právomoc, potom ide o akt,

ktorý nemá atribúty exekučného titulu a dôsledkom je zastavenie exekučného konania alebo zastavenie
exekúcie alebo zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

V danom prípade je dôležitá ešte ďalšia skutočnosť a to, že právny predchodca oprávneného predmetnú
pohľadávku z úveru postúpil na oprávneného zmluvou o postúpení pohľadávky. Zmluvou o postúpení

pohľadávky postupník nevstupuje do právneho postavenia postupiteľa v celom rozsahu ako právneho
nástupcu postupiteľa, ale sa len zmluvne prevádza určitá pohľadávka a s ňou spojené práva podľa
ust. § 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka; zmluvou o postúpení pohľadávky na postupníka tak
neprechádzajú práva a povinnosti z rozhodcovskej zmluvy (doložky) a postupník v tomto rozsahu nie je
singulárnym právnym nástupcom postupiteľa. Zmluvou o postúpení pohľadávky, ak to nie je výslovne

dohodnuté a neudelí k tomu výslovne súhlas aj dlžník - neprechádza na postupníka práva a povinnosti
z rozhodcovskej zmluvy (doložky). Právnym nástupcom rozhodcovskej zmluvy (doložky)
v zmysle ust. § 3 ods. 2 Zákona o rozhodcovskom konaní, nie je postupník pohľadávky zo zmluvy o
úvere, lebo nejde o univerzálneho nástupcu zmluvnej strany; právnym nástupcom v zmysle uvedeného
ustanovenia je len univerzálny právny nástupca.

Z týchto dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.