Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 28. marec 2017

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 31CoZm/5/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2110223753
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Vyskočová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2110223753.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Vyskočovej a sudcov

JUDr. Pavla Lacza a JUDr. Ľuboslavy Vankovej v právnej veci žalobcu: Ing. D. L., nar. XX.XX.XXXX,
E. XXX, E., právne zastúpený: JUDr. Jindřich Stoszek, advokát, Černyševského 26, Bratislava proti
žalovanému: D. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom E., Q. XXXX, právne zastúpený: Weis & Partners s.r.o.,
Ivánska cesta 30/B, Bratislava, IČO: 47 234 776, o zaplatenie 16.000 eur s príslušenstvom, o odvolaní
žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 15. júla 2015 č.k. 9CbZm/284/2013-172 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutej časti potvrdzuje.

Odvolací súd priznáva žalobcovi voči žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa návrhom doručeným súdu prvej inštancie dňa 26.10.2010 domáhal vydania zmenkového
platobného rozkazu, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi zmenkovú sumu
16.000,- eur, úrok vo výške 6 % ročne a náhradu trov konania. Žalobca svoj návrh odôvodnil tým, že
žalovaný vystavil dňa 17.07.2009 na rad žalobcu vlastnú zmenku bez protestu na sumu 16.000,- eur
splatnú dňa 21.07.2009 a žalovaný neplnil na zmenku ani čiastočne.

2. Súd prvej inštancie vydal dňa 17.12.2010 v skrátenom konaní zmenkový platobný rozkaz č.k.

9Zm/20/2010-16, ktorým návrhu v plnom rozsahu vyhovel.

3. Žalovaný podal proti zmenkovému platobnému rozkazu námietky, ktoré odôvodnil tým, že v rokoch
2009 a 2010 uhradil žalobcovi postupne sumu 10.900 eur a to v priebehu mesiaca október sumu 6.000
eur, v mesiaci november 1.000 eur, v priebehu mesiaca júl 2010 sumu 3.000 eur a v priebehu mesiaca
február 2011 sumu 900 eur. Okrem uvedeného mali účastníci konania spoločné podnikateľské plány,
ktoré sa nakoniec neuskutočnili. V súvislosti s plánovanou výstavbou Závodu na výrobu lepidiel v Senici,

zaplatilžalovanýspoločnostiUNIPIDTRADEspol.sr.o.zálohuzazhotovenietechnickéhoriešeniaakcie
„Závod na výrobu lepidiel- Senica“ vo výške 6.450 eur. Uvedená záloha bola nakoniec započítaná na
úhradu faktúry č. 109 087 vystavenú na spoločnosť MODUL- Bausystém, s.r.o.. Táto spoločnosť vznikla
dňa 27.03.2009, avšak jej jediným spoločníkom a konateľom sa stal len žalobca, aj napriek dohode o
spoločnom podnikaní so žalovaným. Uvedeným sa nenaplnili spoločné podnikateľské plány žalobcu so
žalovaným a žalovaný plnil „de facto“ za žalobcu. Z uvedeného dôvodu o pohľadávku vo výške 6.450
eur mala byť znížená zmenková suma.

4. Uznesením č.k. 17CbZm/1/2011 zo dňa 02.07.2012 súd prvej inštancie námietky podané žalovaným
proti zmenkovému platobnému rozkazu odmietol ako podané oneskorene, voči ktorému rozhodnutiu
podal žalovaný odvolanie a odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil. Žalovaný podal vočiuzneseniu Krajského súdu v Trnave odvolanie a Najvyšší súd SR uznesenie Krajského súdu v Trnave
a uznesenie Okresného súdu Trnava zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie s tým,
aby zabezpečil riadne doručenie zmenkového platobného rozkazu žalovanému resp. jeho právnemu

zástupcovi a po uplynutí lehoty na podanie námietok nariadil na ich prejednanie pojednávanie.

5. Súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 15.07.2015 č.k. 9CbZm/284/2013-172 rozhodol tak, že
ponechal zmenkový platobný rozkaz Okresného súdu Trnava č.k. 9Zm/20/2010-16 zo dňa 17.12.2010
v časti zmenkovej sumy 13.000 eur spolu so 6% úrokom od 22.07.2009 do zaplatenia, a v časti trov

konania vo výške 1.078,53 eur v platnosti.
Súd prvej inštancie zmenkový platobný rozkaz Okresného súdu Trnava č.k. 9Zm/20/2010-16 zo dňa
17.12.2010 v časti zmenkovej sumy 3.000 eur spolu so 6 % úrokom od 22.07.2009 do zaplatenia a v
časti trov konania vo výške 661,04 eur zrušil a v tejto časti návrh zamietol.
Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania po vydaní zmenkového platobného
rozkazu pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia vo výške 1.216,07 eur do troch dní od

právoplatnosti rozsudku k rukám právneho zástupcu žalobcu.

6. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobcom predložený prvopis zmenky obsahuje všetky
náležitosti predpísané v ustanovení § 75 druhej zákona zmenkového a šekového č. 191/1950 Zb. (ďalej
len „zmenkový a šekový zákon“) pre vlastnú zmenku. Zmenka je dokonalým a nesporným listinným

cenným papierom, práva a povinnosti z nej sú definované len samotnou zmenkovou listinou a len od
nej závislé. Keďže zmenka, z ktorej si žalobca uplatnil práva obsahuje všetky zákonom ustanovené
náležitosti a je z formálneho hľadiska platnou zmenkou, nemal žalobca povinnosť svoj nárok preukázať
iným spôsobom, než originálom zmenky.
Žalovaný, ktorý namietal, že plnil na zmenku, keď zmenková suma mala byť uhradená vo výške 10.900

eur a zvyšná časť mala zaniknúť započítaním, svoje tvrdenia preukázal len čiastočne.
Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žalovaný nepreukázal,
že v novembri 2009 plnil na zmenku sumu 1.000 eur a vo februári 2011 uhradil sumu 900 eur. Ak
žalovanýtvrdilúhraduurčitejsumy,onnesiedôkaznébremenootomtotvrdení.Lenvýpoveďžalovaného
o uskutočnenej úhrade bez ďalších podporných dôkazov nemohol súd prvej inštancie považovať za

dostačujúce. Dokazovaním vo veci nemal súd prvej inštancie za preukázané ani údajné plnenie na
zmenku vo výške 6.000 eur, čoho dôkazom by mala byť listina na čísle listu 132 súdneho spisu, z ktorej
nevyplýva, akej zmenky sa týka, kedy bola táto listina spísaná a ani tá skutočnosť, že by žalovaný plnil
na zmenku v ním uvedenej výške, keď zároveň táto listina nie je podpísaná žiadnou zo strán sporu.
Zo Zápisu o výzve na preplatenie zmenky zo dňa 17.06.2010 podpísanej okrem iných aj samotným

žalovaným vyplýva, že do tejto doby žalovaný napriek opakovanému predloženiu zmenky na plnenie,
zmenkovú sumu neuhradil. Z výpovede svedka Mgr. G. V., ktorý bol prítomný pri spísaný uvedeného
zápisu zároveň vyplynulo, že žalovaný pri jeho spísaný nevzniesol žiadne námietky, že by plnil na
zmenku. Tvrdenia žalovaného vzhľadom na uvedené súd považoval za účelové a je zrejmé, že z jeho
strany tak nemohlo dôjsť v októbri 2009 k plneniu na zmenku v uvádzanej výške. Rovnako vo veci

neobstoja ani tvrdenia žalovaného o zániku zvyšku dlhu započítaním. Na to, aby sa dosiahol právny
dôsledok započítania a to zánik pohľadávok, ktoré sú predmetom započítania, musí byť presne určený
rozsah a identifikovaná pohľadávka zo strany žalovaného, ktorá sa má s pohľadávkou žalobcu vzájomne
kryť. Žalovaným vymedzené skutkové tvrdenia sa týkajú spoločností UNIPID TRADE spol. s r.o. a
spoločnosti MODUL - Bausystém, s.r.o. a nie strán sporu. Súd prvej inštancie nemal preukázané, že by

žalovanému vznikla pohľadávka spôsobilá na započítanie s pohľadávkou žalobcu, a že by započítaním
tieto pohľadávky zanikli.
Keďže v konaní nebolo preukázané, že by záväzok z dôvodov uvedených v námietkach v tejto časti
zanikol, ponechal súd prvej inštancie zmenkový platobný rozkaz v časti zmenkovej sumy 13.000 eur
vrátane príslušného úroku v platnosti.

Súd prvej inštancie zrušil zmenkový platobný rozkaz v časti zmenkovej sumy 3.000 eur spolu so 6%-
ným úrokom od 22.07.2009 do zaplatenia a v tejto časti návrh zamietol, keď na základe predloženého
príjmového pokladničného dokladu zo dňa 26.07.2010 mal preukázané, že žalovaný plnil na zmenku
sumu vo výške 3.000 eur. Podľa názoru súdu prvej inštancie neobstoja tvrdenia žalobcu o tom, že sa
jednalo o úhradu zmluvnej pokuty zo zmluvy o pôžičke, pričom na preukázanie tohto svojho tvrdenia

nenavrhol vykonať žiadne dokazovanie.
Súdprvejinštancierozhodolonáhradetrovkonaniapodľa§142ods.2O.s.p.Navrhovateľsivovyčíslení
trov konania uplatnil aj náhradu tých trov, ktoré mu už boli priznané v zmenkovom platobnom rozkaze.
Nakoľko súd prvej inštancie zmenkový platobný rozkaz ponechal v časti v platnosti, vrátane výrokuo trovách konania, nebol dôvod o ich náhrade v tejto časti rozhodovať opätovne. Súd prvej inštancie
ponechal zmenkový platobný rozkaz v platnosti v časti o zaplatenie sumy 13.000 eur s príslušenstvom
a v časti zmenkovej sumy 3000 eur s príslušenstvom zmenkový platobný rozkaz zrušil a návrh zamietol.

Podľa výsledku konania bol hrubý úspech navrhovateľa 81 % (13.000/16.000 x 100) a hrubý úspech
odporcu 19 % a tým daný prevažný čistý úspech navrhovateľa v rozsahu 62 % a teda navrhovateľ má
právona náhraduúčelnevynaloženýchtrovprávevtomtorozsahu.Súdprvejinštancievovecičiastočne
úspešnému navrhovateľovi priznal právo na náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 1.216,07 eur
(62 % zo sumy 1.961,40 eur ) pozostávajúcich z nasledovných úkonov právnej služby, vyjadrenie k

námietkam á 320,34 eur, vyjadrenie k podaniu odporcu z 13.04.2015 á 320,34 eur, účasť na pojednávaní
dňa 17.04.2015 á 320,34 eur, účasť na pojednávaní dňa 24.06.2015 á 320,34 eur, účasť na pojednávaní
dňa 15.07.2015 á 320,34 eur, náhrada výdavkov za 1 úkon právnej služby v roku 2012 á7,63 eur,
náhrada výdavkov za 3 úkony právnej služby v roku 2015 á 25,17 eur, 20 % DPH zo sumy 1.634,50
eur vo výške 326,90 eur.
Súd prvej inštancie nepriznal žalobcovi režijný paušál, tak ako si ho vyčíslil právny zástupca vo svojom

podaní zo dňa 15.07.2015 a to za štyri úkony právnej služby v roku 2013, za dva úkony právnej služby
v roku 2014 a za tri úkony právnej služby v roku 2015, nakoľko právny zástupca nevykonal v roku 2013
a v roku 2014 žiaden právny úkon. Súd mu teda priznal režijný paušál za jeden úkon právnej služby v
roku 2012 a tri úkony právnej služby v roku 2015 aj keď v roku 2015 vykonal štyri úkony právnej služby,
právny zástupca si však vyčíslil režijný paušál za tri úkony.

7. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný a žiadal, aby odvolací súd rozsudok v
časti vo výrokoch I. a III. zrušil a vec vrátil na nové konanie alebo zmenil tak, že zmenkový platobný
rozkaz Okresného súdu Trnava spis. zn. 9Zm/22/2010-28 zo dňa 17.05.2001 zruší a žalovanému priznal
náhradu trov konania.

Odvolateľ namietal nesprávny postup súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov dokazovania, a
že neprihliadol na skutočnosti, ktoré boli preukázané, resp. vyplývali z výpovedí strán sporu. Medzi
účastníkmi konania bolo sporné, či zmenková suma bola uhradená alebo nie. Súd prvej inštancie
považovaltvrdeniažalovanéhoopostupnomuhradenízmenkovejsumyvovýške7.900,-eurčiastkovými
platbami v októbri 2009 v sume 6.000,- eur a vo februári 2009 v sume 900,- eur za nepreukázané. Súd

prvej inštancie taktiež neuznal započítanie pohľadávky vo výške 6.450,- eur, ktorá súvisela s výstavbou
závodu na výrobu lepidiel, ktorý mal byť spoločným podnikaním žalobcu a žalovaného. Odvolateľ
poukázal na to, že žalobca nepoprel, že listinu evidovanú v súdnom spise na č.l. 132, ktorá podľa
žalovaného preukazuje zaplatenie sumy 6.000,- eur napísal, je teda nesporné, že s vecou súvisí, a
že bola vyhotovená žalobcom pri stretnutí so žalovaným. Žalobca predmetnú listinu na pojednávaní

dňa 22.04.2015 identifikoval ako poznámky, ktoré pri príležitosti vydania platobného rozkazu na sumu
3.000,- eur spisovali. Týmto vyjadrením neguje fakt, že listina nie je datovaná, ani nie je identifikovaný
jej autor. Pokiaľ ide o platby vo výške 1.000,- eur a 900,- eur, tieto žalovaný preukazoval len vlastnou
výpoveďou. Vzhľadom k tomu, že v minulosti boli medzi stranami sporu dobré vzťahy, o čom svedčí aj
existencia viacerých pôžičiek, je pochopiteľné, že odovzdanie peňazí prebehlo bez svedkov v kancelárii

žalovaného a v tejto súvislosti poukázal na hodnotenie dôkazov v zmysle § 132 O.s.p. Súd len
zhodnotil výpoveď žalovaného ako nedostačujúci dôkaz, avšak nevysvetlil, prečo za danej situácie dal
za pravdu žalobcovi. Žalobca a žalovaný mali spoločné podnikateľské plány, ktoré potvrdil aj samotný
žalobca, ktoré sa nakoniec neuskutočnili. V súvislosti s plánovanou výstavbou závodu na výrobu
lepidiel zaplatil žalovaný spoločnosti Unipit Trade spol. s r.o., IČO: 31 444 536 zálohu za zhotovenie

technického riešenia akcie Závod na výrobu lepidiel - Senica v zmysle ponuky UT 09/01/28-COL vo
výške 6.450,- eur. Túto skutočnosť potvrdzuje aj obsah listu spoločnosti Unipit Trade zo dňa 20.07.2010
adresovaného žalovanému, ktorý je založený v spise. Tento závod mal byť spoločným podnikaním
žalobcu a žalovaného. Keďže žalovaný plnil v záujme žalobcu, vznikol mu nárok na regres za úhradu
zálohy spoločnosti Unipit Trade spol. s r.o. Túto pohľadávku si žalovaný započítal na čiastočné plnenie

zmenky a teda o sumu 6.450,- eur mala byť zmenková suma znížená. Odvolateľ dospel k záveru, že súd
prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, pretože z
vykonaného dokazovania vyplýva skutočnosť, že celková zmenková suma vo výške 16.000,- eur bola
postupne žalobcovi v plnej výške uhradená.

8. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že napadnutý rozsudok považuje za zákonný,
spravodlivý, presvedčivo, kvalifikovane odôvodnený a nespochybniteľný. Pokiaľ ide o vierohodnosť
tvrdení žalovaného, žalobcovi postačí jediný argument. Žalovaný poprel v konaní vedenom na OSSenica spis. zn. 10C/34/2012 svoj vlastný podpis na daňovom doklade, čo hovorí samo o sebe. Žalobca
navrhol, aby súd potvrdil napadnutý rozsudok a priznal žalobcovi trovy odvolacieho konania.

9. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.), po zistení, že odvolanie proti rozsudku bolo
podané včas (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávnenou osobou (§ 359 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému
je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 C.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané
náležitosti (§ 363 C.s.p.), a že odvolateľ používal zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods.
1 C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§

367 ods. 3 C.s.p.), vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie bez potreby
zopakovania či doplnenia dokazovania (§ 383 a § 384 C.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.) a contrario a dospel k záveru, že odolanie žalovaného proti rozsudku
nie je dôvodné, v dôsledku čoho je na mieste rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napdnutej časti
ako vecne správny s použitím 387 ods. 1, 2 C.s.p. potvrdiť.

10. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie podľa príslušných ustanovení O.s.p., keď v zmysle § 120
ods. 1 O.s.p. (od 1.7.2016 § 132 ods.1 C.s.p.) strany sporu sú povinné označiť dôkazy na preukázanie
svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná.

11. Citované ustanovenie zakotvuje dôkaznú povinnosť strán sporu v sporovom konaní, teda povinnosť

označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na účastníkoch
konania. Strana sporu, ktorá neoznačí dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie
nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu
zisteného na základe vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú i tú stranu sporu, ktorá síce
navrhla dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do

záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení strany sporu. Zákon určuje dôkazné
bremeno ako procesnú zodpovednosť strany sporu za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom
vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie strany sporu nie je preukázané v tom zmysle,
že súd ho nepovažuje za pravdivé ani na základe navrhnutých dôkazov, ani na základe dôkazov, ktoré
súd vykonal bez návrhu, je pre stranu sporu nepriaznivé rozhodnutie.

12. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s právnymi závermi súdu prvej inštancie, ktorý
dostatočne, presvedčivo, objektívne odôvodnil svoje rozhodnutie vo veci samej, k čomu by v zásade
postačovalo len konštatovať správnosť dôvodov rozhodnutia a odvolať sa na ne. Odvolací súd ani
vzhľadom na odvolacie argumenty nemá dôvod odchýliť sa od právnych záverov súdu prvej inštancie.

Vzhľadom na potrebu vyporiadať sa s námietkami žalovaného, dopĺňa na zdôraznenie správnosti
rozhodnutia súdu prvej inštancie vo veci samej ďalšie dôvody.

13. Odvolací súd sa stotožňuje s právnym názorom súdu prvej inštancie, že len tvrdenia žalovaného

o tom, že v novembri 2009 plnil na zmenku sumu 1.000,- eur a vo februári 2011 sumu 900,- eur bez
predloženia iného podporného dôkazu, nemožno považovať za dostačujúce, keď dôkazné bremeno
bolo v danom prípade na žalovanom. Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie je zrejmé, prečo
súd neprihliadol na tvrdenie žalovaného o čiastočnej úhrade zmenkovej sumy spolu v sume 1.900,-
eur, keď žalobca poprel zaplatenie tejto sumy na zmenku zo strany žalovaného a žalovaný žiadnym

relevantným spôsobom nepreukázal svoje tvrdenia. Tvrdenie žalovaného, že v minulosti boli medzi
stranami sporu dobré vzťahy, a preto došlo k odovzdaniu peňazí bez svedkov, nemožno považovať za
dôkaz na preukázanie tvrdenia o zaplatení sumy 1.9000 eur na predmetnú zmenku.

14. Odvolací súd sa nestotožňuje s právnym názorom odvolateľa, že listina založená v súdnom spise na

č.l. 132 preukazuje zaplatenie sumy 6.000,- eur, keď z uvedenej listiny vôbec nevyplýva, kto predmetnú
listinu napísal, kedy ju napísal a akej veci sa týka, keď žalobca poprel, že predmetná listina je dokladom o
úhrade sumy 6.000,- eur zo strany žalovaného na predmetnú zmenku a ani z gramatického alebo iného
výkladu predmetnej listiny nemožno dospieť k záveru, že žalobca touto listinou potvrdil prevzatie sumy
6.000,- eur od žalovaného ako čiastočnú úhradu na predmetnú zmenku. Ani z výpovede žalobcu na

pojednávaní dňa 22.04.2015 nevyplýva dátum spísania predmetnej listiny, keď žalobca na pojednávaní
uviedol, že žalovaný mu sľúbil, že mu vyplatí sumu 6.000,- eur, avšak nikdy mu tieto peniaze nedal. V
tejto súvislosti súd prvej inštancie správne vyhodnotil, že ani zo zápisu o výzve na preplatenie zmenkyzo dňa 17.6.2010 podpísanej žalobcom, žalovaným a svedkom Mgr. G. V. nevyplýva, že do tejto doby
žalovaný zmenkovú sumu uhradil, alebo že by žalovaný vzniesol námietky, že už na zmenku plnil.

15. Jedným zo spôsobov zániku nesplneného záväzku je započítanie. Započítanie jednostranným
právnym úkonom je prípustné, ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je
rovnakého druhu a pritom ide o pohľadávky, z ktorých ani jedna nie je vylúčená zo započítania, a to ani
dohodou strán, ani zákonom.
Následkom započítania je, že vzájomne započítané pohľadávky sa zrušujú, pokiaľ sa kryjú. Pokiaľ by sa

pohľadávky nekryli úplne, t.j. jedna pohľadávka by prevyšovala druhú, pohľadávka v rozsahu prevýšenia
trvá ďalej. Zánik vzájomných pohľadávok nastane ex tunc od okamihu, keď sa stretli pohľadávky
spôsobilé na započítanie.
Súd prvej inštancie správne dospel k záveru, že nemohlo dôjsť k započítaniu údajnej pohľadávky
žalovaného voči žalobcovi v sume 6.450,- eur so zmenkovou sumou, nakoľko žalovaný nepreukázal,
že by mu vznikla voči žalobcovi pohľadávka spôsobilá na započítanie s pohľadávkou žalobcu voči

žalovanému, keď aj z odpovede na list zo dňa 12.07.2010 spoločnosti Unipit Trade spol. s r.o. Trenčín
adresovanej žalovanému vyplýva, že spoločnosť Unipit Trade spol. s r.o. vyzvala žalovaného na úhradu
prác, ktoré si v ich spoločnosti objednal a po uhradení predmetných prác, ktoré boli prevedené na
základe jeho objednávok a boli mu odovzdané, že mu bude vrátená záloha, ktorú uhradil do pokladne
ich spoločnosti vo výške 6.450,- eur, čo potvrdzuje aj z príjmový pokladničný doklad založený na čísle

listu 133 súdneho spisu, z ktorého vyplýva, že spoločnosť Unipit Trade spol. s r.o. prijala dňa 27.02.2009
od D. H., Q. XXXX, E. sumu 6.450,- eur ako zálohu.
Žalovaný nepreukázal ani nepredložil žiadne listiny na preukázanie svojich tvrdení, že objednávateľom
prác u spoločnosti Unipit Trade spol. s r.o. bola spoločnosť Modul Bausystém s.r.o., ktorej jediným
spoločníkom a konateľom spoločnosti bol žalobca.

Odvolací súd v tejto súvislosti považuje za potrebné uviesť na zdôraznenie správnosti záveru súdu prvej
inštancie o tom, že nemohlo dôjsť k započítaniu údajnej pohľadávky žalovaného voči žalobcovi v sume
6.450,- eur so zmenkovou sumou, nakoľko aj keby boli pravdivé tvrdenia, že žalovaný zaplatil zálohu
za spoločnosť Modul Bausystém s.r.o., na ktorú spoločnosť bola vystavená faktúra spoločnosťou Unipit
Trade spol. s r.o., v ktorej faktúre je odrátaná záloha v sume 6.450,- eur, podmienkou započítania je

vzájomnosť pohľadávok, teda že ide o dva záväzky medzi tými istými subjektmi, keď je veriteľ jednej
pohľadávky súčasne dlžníkom druhej pohľadávky a naopak, nakoľko v danom prípade by ani nešlo o dva
záväzky medzi tými istými osobami, pretože žalobca ako fyzická osoba sa predmetnou žalobou domáhal
voči žalovanému ako fyzickej osobe zaplatenia zmenkovej sumy s príslušenstvom a žalovaný v rámci
obrany žiadal započítať jeho údajnú pohľadávku vo výške 6.450 eur s pohľadávkou, ktorú má mať voči

spoločnosti Modul Bausystém s.r.o., v ktorej bol žalovaný jediným konateľom a spoločníkom spoločnosti.
Vzhľadom na uvedené odvolací súd sa stotožňuje s právnym názorom súdu prvej inštancie, že nakoľko
žalovaný nepreukázal, že by jeho záväzok z dôvodov uvedených v námietkach v časti zmenkovej sumy
13.000,-eurzanikol,správneponechalzmenkovýplatobnýrozkazvtejtočastivrátanepríslušnéhoúroku
v platnosti.

16. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v
odvolaním napadnutej časti vrátane výroku o náhrade trov konania, ktorý výrok nebol napadnutý
odvolaním, ako vecne správne potvrdil podľa § 387 ods. 1 a 2 C.s.p..

17. Odvolací súd rozhodol o nároku na náhradu trov odvolacieho konania podľa § 255 ods. 1 C.s.p.,
keď v odvolacom konaní v celom rozsahu úspešnému žalobcovi priznal plnú náhradu trov odvolacieho
konania proti neúspešnému žalovanému. O výške náhrady trov konania v zmysle § 262 ods. 2 C.s.p.
rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

18. Senát krajského súdu uvedené uznesenie prijal pomerom hlasov 3 : 0 ( Čl.I § 3 ods. 9 posledná
veta zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je podľa § 421 C.s.p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na
príslušenstvo sa neprihliada,
napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje
dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.).Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany

okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435
C.s.p.).