Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. marec 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 1Co/153/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7811211531
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriana Murínová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7811211531.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Murínovej a sudcov

JUDr. Ladislava Cakociho a JUDr. Petra Tutka v spore žalobkyne Ž. D., D.. X.X.XXXX, N. F. XXX,
zastúpenej JUDr. Alexandrom Milkom, advokátom so sídlom v Rožňave, Cyrila a Metoda 4 proti
žalovanej O.. O.F. X., D.. XX.X.XXXX, N. F. XXX, zastúpenej JUDr. Ladislavom Korfantom, advokátom
so sídlom v Rožňave, Cyrila a Metoda 4, o zaplatenie 2.400,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne
proti rozsudku Okresného súdu Rožňava zo dňa 1. decembra 2015 č.k. 9C/187/2011 - 190 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalovanej p r i z n á v a plnú náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala voči
žalovanej zaplatenia 2.400 eur s 2 % úrokom z omeškania odo dňa podania žaloby do zaplatenia z titulu
náhrady za neužívanie spoluvlastníckeho podielu žalovanou od novembra 2009 do novembra 2011.
Žalobkyňu zaviazal do 3 dní od právoplatnosti rozsudku nahradiť žalovanej trovy konania v sume 982,38
eur z titulu trov právneho zastúpenia žalovanej a na účet súdu štátom zálohované trovy konania v sume
143,39 eur.

2. V odôvodnení poukázal na argumentáciu žalobkyne, že hoci bola v období od novembra 2009 do
novembra 2011 podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX, G..Ú.. F. V. A. G. Y.
Č.. XXX, zastavané plochy o výmere XXX m2, rodinný dom súp. č. XXX nachádzajúci sa na parcele KN
C č. XXX, parcela KN C č. XXX, záhrady o výmere XXX m2, parcela KN C Č.. XXX/X, R. P. S. XXXX m2
(ďalej len „nehnuteľnosti“), a to v podiele X/X, ktorý spoluvlastnícky podiel na týchto nehnuteľnostiach
nadobudla dedením po svojom P. P. N., R.. XX.XX.XXXX, na základe osvedčenia dedičstva sp.zn.
D 990/00, po nadobudnutí spoluvlastníckeho podielu nemohla užívať nehnuteľnosti v rozsahu svojho

spoluvlastníckeho podielu, nakoľko vstupu na predmetné nehnuteľnosti jej žalovaná bránila, a preto
žalovanúžalobkyňalistamizodňa14.1.2011a25.1.2011vyzvalanazaplatenienájomnéhovovýške100
eur mesačne, žalovaná však odmietla s ňou uzavrieť ohľadom užívania nehnuteľností akúkoľvek dohodu
a jej spoluvlastnícky podiel užívala bez právneho dôvodu v období od novembra 2009 až do novembra
2011, kedy na žalovanú svoj štvrtinový spoluvlastnícky podiel previedla kúpnou zmluvou. Poukázal aj
na obranu žalovanej, že žalobkyňa sa od roku 2008 vôbec nedomáhala toho, aby reálne mohla užívať
nehnuteľnosti v rozsahu zodpovedajúcom jej spoluvlastníckemu podielu a vzniesla námietku premlčania

žalobkyňou uplatneného nároku.

3. Pri rozhodovaní vychádzal súd prvej inštancie zo zistenia, že na základe dohody dedičov v dedičskom
konaní po neb. otcovi žalobkyne sp.zn. D 990/00 žalobkyňa a jej sestra O.. O. X. nadobudli každá X/Xpodiel nehnuteľností vedených na LV č. XXX G..Ú.. F. a vlastníčkou druhej polovice zostala ich matka,
pozostalá manželka O. N., F.. A.. Zistil tiež, že v období od 1.11.2009 do 28.12.2009 žalovaná užívala
označenú nehnuteľnosť so súhlasom jej spoluvlastníkov bez platenia finančnej úhrady za užívanie,

kúpnou zmluvou č. S. O. N., F.. A. V. O.. O. X. previedli svoje spoluvlastnícke podiely na žalovanú,
žalovaná stala spoluvlastníčkou označenej nehnuteľnosti v podiele X/X dňom XX.XX.XXXX, kedy bol
povolený vklad vlastníckeho práva žalovanej do katastra nehnuteľností a následne žalobkyňa previedla
na žalovanú svoje spoluvlastnícke právo k nehnuteľnosti v podiele X/X kúpnou zmluvou, ktorej vklad do
katastra nehnuteľností bol povolený dňa XX.XX.XXXX, a teda že žalobkyňa a žalovaná boli podielovými

spoluvlastníčkami označenej nehnuteľnosti v období od XX.XX.XXXX W. XX.XX.XXXX.

4. Peňažný nárok žalobkyne za obdobie od 1.11.2009 do 28.12.2009 poukazom na § 139 ods. 1
Občianskeho zákonníka, právne posúdil ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa §
451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka a vzhľadom na námietku premlčania vznesenú žalovanou,
vychádzajúc z ustanovenia § 101 a § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka a skutočnosti, že žaloba bola

podaná na súde dňa 28.12.2011, súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalovaná vzniesla námietku
premlčania žalobkyňou uplatneného nároku v tejto časti dôvodne, nárok žalobkyne uplatnený za toto
obdobie je premlčaný, a preto z tohto dôvodu žalobu v tejto časti zamietol.

5. Vychádzajúc zo zistenia, že žalobkyňa a žalovaná boli podielovými spoluvlastníčkami označených

nehnuteľností v období od XX.XX.XXXX W. XX.XX.XXXX, peňažný nárok žalobkyne za toto obdobie
právne posúdil podľa § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka ako peňažný nárok uplatnený za neužívanie
spoluvlastníckeho podielu, ktorý sa premlčuje v zmysle § 101 Občianskeho zákonníka v trojročnej
premlčacej lehote a uzavrel, že peňažný nárok žalobkyne za neužívanie spoluvlastníckeho podielu na
spoločných nehnuteľnostiach za toto obdobie nie je premlčaný, avšak žalobkyni tento nárok nevznikol

z dôvodu, že žalobkyňa nepreukázala, že by jej bolo bránené v užívaní spoločných nehnuteľností v
rozsahu jej spoluvlastníckeho podielu, a to poukazom na tvrdenie žalobkyne, že od roku 2008 nevkročila
ani do domu a ani na pozemky, čo potvrdili aj manžel a syn žalobkyne, že žalobkyňa mala kľúče
od domu, ktoré zo zlosti zahodila do smetí potom, ako sa s matkou a so sestrou pohádali kvôli
majetkovým záležitostiam, ako aj na obsah výpovedí vypočutých svedkov, že od jesene 2008 na bráne

bol namontovaný zvonček a takto aj v prípade, že na dvore bol pustený pes, žalobkyňa sa mohla dostať
na dvor a do záhrad, ako aj z dôvodu, že žalobkyňa nepreukázala, žeby žalovaná užívala spoločné
nehnuteľnosti nad rámec jej spoluvlastníckeho podielu. V tejto súvislosti súd prvej inštancie dôvodil, že z
údajovuvedenýchnaLVč.XXX,G..Ú..F.azvýpovedísporovýchstránasvedkovO..O.X.,O.C.V.M.X.
vyvodil, že označenú nehnuteľnosť užívali v období od XX.XX.XXXX W. XX.XX.XXXX okrem žalovanej a

jej druha aj matka žalobkyne, ktorá bývala v rodinnom dome a voči nej žaloba nesmeruje, že na prízemí
rodinného domu nachádzajúce sa obytné miestnosti žalovaná neužívala, užívala len XXX m2 na hornom
podlaží rodinného domu a v rozsahu zodpovedajúcom výške jej spoluvlastníckeho podielu tiež spoločné
priestoryvrodinnomdomeorozloheXXm2,spoluXXXm2,pričomspoluvlastníckemupodielužalovanej
vo výške X/X, zodpovedá rozloha XXX m2, a že aj spoločné pozemky užívala žalovaná iba v rozsahu

zodpovedajúcom jej X/X spoluvlastníckemu podielu, zodpovedajúcemu výmere XXX m2, z celkovej
výmery pozemkov XXXX m2, majúc vykonaným dokazovaním za preukázané, že časť pozemkov vo
výmerezodpovedajúcompodielužalobkynebolaponechanánaužívanieprežalobkyňu,tátočasťnebola
ani obrobená a ani obratá úroda zo stromov.

6. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že priznal procesne úspešnej žalovanej
trovy jej právneho zastúpenia, ktoré vyčíslil podľa § 10 ods. 1, § 14 ods. 1 písm. c), § 16 ods. 3
vyhláškyMSSRč.655/2004Z.z.oodmenáchanáhradáchadvokátovzaposkytovanieprávnychslužieb,
v znení neskorších predpisov ako odmenu za prevzatie a prípravu zastúpenia, písomné vyjadrenie k
žalobe zo dňa 6.2.2012, zastupovanie na pojednávaní dňa 2.3.2012, 17.4.2012, 5.4.2013, 20.10.2015

a dňa 1.12.2015 a za písomné vyjadrenie doručené súdu 30.11.2015 a k týmto úkonom prislúchajúci
režijný paušál. Žalovanej nepriznal náhradu trov jej právneho zastúpenia za písomné vyjadrenia s
odôvodnením, že trovy vzniknuté v súvislosti s týmito podaniami nepovažoval za účelne vynaložené,
nakoľko sa obsahovo zhodovali s jej ústnymi vyjadreniami prednesenými na pojednávaniach.

7. O trovách štátu rozhodol prvoinštančný súd aplikujúc ust. § 148 ods. 1 O.s.p. tak, že neúspešnú
žalobkyňu zaviazal na náhradu štátom zálohovaných trov znaleckého dokazovania.8. Proti tomuto rozsudku podala žalobkyňa odvolanie z odvolacieho dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. a),
c), d) a f) O.s.p., vytýkajúc, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam, neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností a rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci a nie je preskúmateľné a náležite odôvodnené. Navrhla napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie. Namietla správnosť záveru súdu prvej inštancie, že nepreukázala
užívanie spoločných nehnuteľností domu a pozemkov žalovanou v rozsahu nad jej spoluvlastnícky
podiel a že jej nič nebránilo v užívaní spoločných nehnuteľností v rozsahu jej spoluvlastníckeho podielu.

Malazato,žedokazovanímbolonepochybnepreukázanéto,žeodrokuXXXXpredmetnénehnuteľnosti
neužívala a podčiarkla, že ak sa podielový spoluvlastník domáha náhrady vo forme peňažného plnenia
voči druhému spoluvlastníkovi za to, že neužíva spoločnú vec v rozsahu svojho spoluvlastníckeho
podielu, ide o nárok, ktorý vyplýva z § 137 ods. 1 v spojení s § 123 Občianskeho zákonníka, a preto
ho nemožno právne kvalifikovať ako nárok z bezdôvodného obohatenia tak, ako to učinil nesprávne
súd prvej inštancie. Poukázala na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/277/2009 a sp. zn.

6Cdo/184/2010 a súdu prvej inštancie žalobkyňa vytkla, že sa nezaoberal otázkou úžitkovej hodnoty
užívaných nehnuteľností a výmerou časti pozemkov, ktoré údajne žalovaná nemala užívať, hoci z
výsledkov dokazovania vyplynulo, že žalovaná bez súhlasu žalobkyne vykonala rekonštrukciu domu a
že rodinný dom a pozemok, ako aj úrodu užívala nad rozsah svojho spoluvlastníckeho podielu. Podľa
žalobkyne mal súd prvej inštancie dôslednejšie vyhodnocovať vykonané dokazovanie, lebo samotná

žalovanáúčelovomenilasvojetvrdeniaoužívanípredmetnýchnehnuteľností,keďvpísomnomvyjadrení
zo dňa 6.12.2012 žalovaná uviedla, že nebránila žalobkyni vstupu na predmetné nehnuteľnosti, že
od roku 2009 žalobkyňa nehnuteľnosti neužívala, hoci žalobkyňa mohla užívať svoj spoluvlastnícky
podiel, a neskôr počas konania uviedla, že úrodu z pozemkov nebrali a že orechy zbierala starká,
potom uvádzala, že na pozemkoch vyčlenili žalobkyni časť tak, aby si mohla aj ona sadiť a celú úrodu

nepozbierali a nechali ju na stromoch. Pripomenula obsah svedeckej výpovede matky žalovanej O..
O. X. na pojednávaní dňa 17.4.2012, že od septembra 2008 dom užívala žalovaná s druhom a dole
bývala jej matka, teda stará matka žalovanej a záhradu užívali tiež oni, pretože žalobkyňa neprišla,
a že žalobkyňa od septembra 2008 nevyzvala žalovanú žiadnym spôsobom, aby jej umožnila užívať
nehnuteľnosti, i keď túto možnosť mala do konca marca 2012, kedy žalovaná menila vchodové dvere,

ako aj zámok na dverách na poschodí. Podľa žalobkyne výpoveďami svedkov P. D., Z.. V. M. D. bolo
potvrdené jej tvrdenie, že rodinný dom a pozemky užívala žalovaná od roku 2008 v celosti. Žalobkyňa
súdu prvej inštancie tiež vytkla, že jednostranne v jej neprospech a bez náležitého zdôvodnenia bral za
preukázané účelové tvrdenia zaujatých svedkov druha žalovanej O. C. a brata žalovanej M. X., podľa
výpovede ktorého miestnosť, ktorú podľa žalovanej údajne mohla žalobkyňa užívať, bola prázdna od

novembra 2011 a potom si tam uložila svoje veci matka žalobkyne a pokiaľ ide o záhradu a pole, že
pre žalobkyňu bola ponechaná voľná časť, kde si mohla posadiť zemiaky a polovica tohto poľa zostala
neobrobená. Podľa žalobkyne rovnako aj svedok O. C. len účelovo potvrdil, že žalobkyňa mohla užívať
jednu izbu, kde sa nachádza nábytok starej matky žalovanej a čo sa týka užívania záhrady a pozemkov
vypovedal rozporne s výpoveďou žalovanej. Podľa názoru žalobkyne prvoinštančný súd nevyhodnotil,

prečo nebral do úvahy výpovede ďalších svedkov vo veci vypočutých, čím jej odňal možnosť konať pred
súdom. Napokon súdu prvej inštancie žalobkyňa vytkla, že zamietol jej návrh na vypočutie svedkyne
O. N., F.. A., D.. XX.X.XXXX, N. F. Č.. XXX, ktorá užíva predmetné nehnuteľnosti na základe sľubu
žalovanej, že jej poskytne doživotné bývanie, avšak toto nebolo zriadené ako vecné bremeno a bolo jej
to umožnené bez súhlasu žalobkyne v kúpnej zmluve zo dňa XX.XX.XXXX, o ktorej žalobkyňa nemala

vedomosť,atosodôvodnením,ževýsluchtejtosvedkynejenehospodárnyaneúčelný,pretožezobsahu
výpovedí účastníkov vyplynulo, že dolné podlažie užívala matka žalobkyne, t.j. kuchyňu a v izbe mala
uložený svoj nábytok a aj túto izbu za žalované obdobie užívala táto svedkyňa. Tvrdila, že výsluch tejto
svedkyne je dôležitý aj s prihliadnutím na to, že navrhnutá svedkyňa môže potvrdiť faktický stav užívania
celej nehnuteľnosti a pozemkov a okrem toho môže vysvetliť aj to, či nehnuteľnosti užíva len na základe

dohody so žalovanou a bez vedomia žalobkyne. Nakoniec žalobkyňa namietla, že súd zamietol aj jej
návrh na ohliadku nehnuteľností, hoci ohliadka by podľa žalobkyne ozrejmila skutočný stav užívania
nehnuteľností a prípadne aj úžitkovú hodnotu užívanej veci spoluvlastníčkou.

9. Žalovaná v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobkyne navrhla rozsudok súdu prvej inštancie ako

vecne správny potvrdiť a zaviazať žalobkyňu na náhradu trov odvolacieho konania. Odvolanie žalobkyne
označila žalovaná za nedôvodné, rozsudok v celom rozsahu za správny, vydaný v súlade so skutočným
stavom veci a výsledkami dokazovania. Zopakovala, že všetkými dôkazmi jednotlivo, ako aj pri ich
vyhodnotení súhrnne, bolo preukázané, že žalovaná v žalovanom období užívala nie viac ako bol jejpodiel k domu a pozemku a z podielu žalobkyne neužívala nič, pričom žalobkyňa, hoci mohla užívať svoj
podiel nehnuteľnostiach, ona nielenže ich nechcela užívať, ale odmietla z hnevu prísť a chodiť tam, lebo
sa hnevala na svoju matku O.F. X. staršiu, čo potvrdili všetci vypočutí svedkovia, žalovaná, ale aj sama

žalobkyňa, ktorá pri výsluchu dňa 2.3.2012 uviedla, že nemala záujem o užívanie domu a záhrady, ani
ich preto neužívala a žalobkyňa sama vypovedala, že od roku 2008 vôbec nežiadala, aby v dome alebo
v záhrade mohla niečo užívať, nevyzývala na to žalovanú, ani nikoho iného, ani nebola v dome, ani v
záhrade, teda nič neužívala, lebo so svojou matkou a sestrou, matkou žalovanej vôbec nekomunikuje,
čo potvrdil aj syn žalobkyne M. D., ktorý dosvedčil, že od septembra 2008 žalobkyňa už do domu ani

na pozemok nevkročila, že tam nechodila, lebo sa hnevá a neužívala ani záhradu preto, lebo keď sa
pohádali, tak celá rodina už tam nevkročili, a keďže rodičia majú svoje záhrady, kde pestujú zemiaky aj
zeleninu, aj majú ovocné stromy, preto to ani nepotrebovali. Rovnako uvedené podľa žalovanej potvrdil
aj manžel žalobkyne P. D., keď tvrdil, že keď sa manželka pohádala, už do domu nevkročila, nenavštívila
v dome ani svoju matku a nekomunikuje ani so svojou sestrou. Svedkovia O.. O. X. Z., M. X., O. C.
dosvedčili, že žalovaná užívala iba vrchnú časť rodinného domu a časť pozemkov, teda že užívala nie

viac ako svoj spoluvlastnícky podiel, že žalobkyňa mala mobil aj kľúče od domu, bránka na dvore bola
otvorená,ktochcel,takajzakričalahneďniektoprišielotvoriťajosobne,aktobolopotrebné,alenikdysa
to nestalo, naviac do záhrad sa dalo prejsť cez dvor aj z inej strany, ale žalobkyňa sa nikdy ani neukázala.

10. Dňa 1.7.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“),

ktorý platí aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti, ak nie ustanovené inak (§ 470
ods. 1 CSP). Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti zákona,
zostávajú zachované (§ 470 ods. 2 prvá veta CSP).

11. Odvolací súd v intenciách uvedeného na základe včas podaného odvolania žalobkyne preskúmal

napadnutý rozsudok a konanie mu predchádzajúce podľa § 379 v spojení s § 380 CSP bez nariadenia
odvolacieho pojednávania postupom podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie
je dôvodné.

12. Po preskúmaní obsahu spisu a napadnutého rozsudku odvolací súd konštatuje, že rozhodnutiu

súdu prvej inštancie nemožno vytknúť nedostatočné zistenie skutkového stavu, ani že by vzal do úvahy
skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli, že by opomenul
niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho
hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal
tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 192, § 193, § 194 a § 205 CSP (v čase

rozhodovania súdu prvej inštancie podľa § 133 až 135 Občianskeho súdneho poriadku) alebo že by
súd prvej inštancie na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo že by
použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil. Nebola zistená ani iná vada, ktorá by mala za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci. V konaní neboli zistené ani žiadne vady v zmysle § 365 ods. 1 písm.
a), b) a c) CSP (v čase rozhodovania súdu prvej inštancie ust. § 205 ods. 2 písm. a/ a b/ Občianskeho

súdneho poriadku), ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

13. Žalobkyňa v odvolaní uvádza skutočnosti a námietky, ktoré nie sú spôsobilé spochybniť správnosť
zistených skutočností, hodnotenia dôkazov, právneho posúdenia veci a neumožňujú záver, že by v
konaní neboli splnené procesné podmienky, resp. že by prvoinštančný súd nesprávnym procesným

postupom znemožnil niektorej zo sporových strán, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej
miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Námietkami žalobkyne uvedenými v odvolaní
sa dôsledne vysporiadal už súd prvej inštancie a tieto nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť
napadnutého rozsudku vo veci samej z hľadiska zistených skutočností (skutkového stavu) a právneho
posúdenia veci. K odvolaniu žalobkyne je potrebné uviesť, že toto nemožno považovať za dôvodné,

ak vychádza z názoru, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam, nakoľko nezohľadnil, resp. nesprávne vyhodnotil jednotlivé dôkazy a z nich
plynúceskutkovéokolnostipreukázanévkonaní.Odvolacísúdsanestotožňujeanisnázoromžalobkyne
v odvolaní, že postupom súdu prvej inštancie jej bolo odňaté právo konať pred súdom z dôvodu
vydania nedostatočne odôvodneného (nepreskúmateľného) rozhodnutia, nakoľko rozhodnutie súdu

prvej inštancie spĺňa požiadavky kladené v ust. § 157 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku účinného
v čase vydania napadnutého rozsudku pre obsah vyhotovovaného rozhodnutia, lebo z odôvodnenia
rozhodnutia je zrejmé, ktoré skutočnosti považoval súd za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov
vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil a prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazya ako vec právne posúdil. Odvolací súd dospel k záveru, že odôvodnenie napadnutého rozsudku
predstavuje dostatočný základ pre jeho výrok, pretože súd prvej inštancie v potrebnom rozsahu vysvetlil,
na základe akého skutkového stavu a právnych úvah rozhodol, t.j. akými ustanoveniami zákona sa riadil

a aké skutkové zistenia a úvahy ho viedli k vyslovenému právnemu názoru o nedôvodnosti uplatneného
žalobného nároku žalobkyne. Právo na spravodlivé súdne konanie je naplnené tým, že všeobecný súd
zistí po vykonaní dôkazov a ich hodnotení skutkový stav a po výklade a použití relevantných právnych
noriem rozhodne, a to za predpokladu, že jeho skutkové a právne závery nie sú svojvoľne neudržateľné
a že neboli prijaté v zrejmom omyle konajúceho súdu, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na

spravodlivý proces (ÚS SR sp. zn. IV. ÚS 252/04, IV. ÚS 329/04), pričom nejde o porušenie základného
práva na súdnu ochranu a práva na spravodlivé súdne konanie, ak súd nerozhodne podľa predstáv
účastníka konania a jeho návrhu nevyhovie, ak je takéto rozhodnutie súdu v súlade s objektívnym
právom. Do práva na spravodlivé súdne konanie nepatrí ani právo účastníka, aby sa všeobecný súd
stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov. Subjektívny názor žalobkyne
ako spoluvlastníčky v rozhodnom období neužívajúcej vec (označené nehnuteľnosti) v rozsahu jej

podielu v otázke opodstatnenosti jej uplatneného nároku voči žalovanej, u ktorej v konaní nebolo zistené,
že by sa užívaním časti spoločných nehnuteľností podieľala na úžitkovej hodnote tejto veci vo väčšom
rozsahu než zodpovedá jej spoluvlastníckemu podielu, nie je dôvodom na prijatie záveru, že v danom
prípade mohlo dôjsť k porušeniu základného práva na súdnu ochranu a spravodlivé súdne konanie
(odňatiu možnosti konať) tak, ako to namietala žalobkyňa vo svojom odvolaní.

14. V danom prípade k zmene skutkového ani právneho stavu počas odvolacieho konania nedošlo, preto
odvolací súd na skutkové zistenia a na právne normy, ktoré použil súd prvej inštancie odkazuje, rovnako
ako i na správne, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce dôvody napadnutého rozsudku vo veci samej,
s ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje (§ 387 ods. 2 CSP), a preto len na zdôraznenie

správnosti rozsudku a k odvolacím námietkam žalobkyne odvolací súd dodáva následovné:

15. V prvom rade odvolací súd pripomína, že ak sa podielový spoluvlastník domáha náhrady vo forme
peňažného plnenia voči druhému spoluvlastníkovi za to, že neužíva spoločnú vec v rozsahu svojho
spoluvlastníckeho podielu, ide o právny vzťah z podielového spoluvlastníctva osobitne upravený v

Občianskomzákonníku(pozrinapr.uznesenieNajvyššiehosúduSRsp.zn.4Cdo277/2009,sp.zn.6Cdo
184/2010). Vo vzťahu k užívaniu veci spoluvlastníkom nad rámec jeho spoluvlastníckeho podielu sa
vyslovilajudikatúraužvrozsudkuNajvyššiehosúduSlovenskejrepublikyz27.9.1979sp.zn.2Cz54/79,
podľa ktorého, ak jeden zo spoluvlastníkov v rozpore s dohodou a proti vôli ostatných spoluvlastníkov,
sám užíva predmet spoluvlastníctva, musí ostatným spoluvlastníkom poskytnúť náhradu.

16. Súdna prax sa ustálila i v závere, že neužívanie veci v rozsahu spoluvlastníckeho podielu
spoluvlastníkom musí byť dôsledkom jej užívania druhým spoluvlastníkom nad rozsah svojho
spoluvlastníckeho podielu, pretože iba v takomto prípade sa spoluvlastník užívajúci spoločnú vec nad
rozsah spoluvlastníckeho podielu podieľa na prisvojovaní si úžitkovej hodnoty veci vo väčšej miere, než

zodpovedá jeho podielu. Takýto nárok ale nevzniká v prípade, ak spoluvlastník užíva len časť veci v
rozsahu neprevyšujúcom jeho spoluvlastnícky podiel, alebo ak nič nebráni druhému spoluvlastníkovi
(v danom prípade žalobkyni), aby sa tiež podieľal(a) na svojom užívacom oprávnení v rozsahu svojho
podielu, a to užívaním zostávajúcej časti veci. Dôvod pre ktorý tento spoluvlastník (žalobkyňa) prípadne
spoločnú vec neužíva, nie je právne významný a rovnako nie je významné ani prípadné užívanie časti

veci treťou osobou.

17. Odvolací súd konštatuje, že nárok žalobkyne ako spoluvlastníčky na náhradu za neužívanie
spoločnej veci v rozsahu jej spoluvlastníckeho podielu v rozhodnom období, súd prvej inštancie správne
vyvodil z § 137 ods. l Občianskeho zákonníka a v tejto súvislosti správne a v súlade s ustálenou

judikatúrou súdov Slovenskej republiky uzavrel, že žalovanej nevznikla povinnosť na náhradu voči
žalobkyni ako spoluvlastníčke neužívajúcej vec v rozsahu svojho podielu za stavu, ak bezpochyby nič
nebránilo žalobkyni, aby sa v rozhodnom období tiež podieľala na svojom užívacom oprávnení v rozsahu
svojho podielu, a to užívaním zostávajúcej časti veci, čo potvrdila i sama žalobkyňa, keď pri výsluchu dňa
2.3.2012 uviedla, že od roku 2008 nekomunikuje so žalovanou, ani so sestrou a ani s matkou, ktoré preto

nevyzývala, aby jej vyčlenili časť záhrady vo výmere zodpovedajúcej jej spoluvlastníckemu podielu, ani
aby mohla užívať dom (č.l. 34 súdneho spisu). Za takejto situácie, ak žalobkyňa v rozhodnom období
nerealizovala svoje vlastnícke práva, hoci objektívne neexistovala prekážka, ktorá by jej v tom bránila,
lebo žalobkyňa sa sama rozhodla nerealizovať svoje vlastnícke právo z dôvodu, že „so žalovanounekomunikuje a kľúče od domu zahodila“, nárok za neužívanie jej nevzniká, na čom potom nemôže
nič zmeniť ani námietka žalobkyne, že súd prvej inštancie sa v spore nezaoberal otázkou úžitkovej
hodnoty užívaných nehnuteľností a výmerou časti pozemkov, a zamietol návrh žalobkyne na ohliadku

nehnuteľností na ozrejmenie skutočného stavu užívania nehnuteľností a úžitkovej hodnoty užívanej veci
spoluvlastníčkou, ako aj vypočutie svedkyne O. N., D.. XX.X.XXXX, ktorú navrhla za účelom potvrdiť
faktický stav užívania celej nehnuteľnosti a pozemkov a či nehnuteľnosti užíva len na základe dohody
so žalovanou a bez vedomia žalobkyne.

18. Vzhľadom na uvedené možno konštatovať, že dané žalobkyňou uvádzané odvolacie dôvody nie sú,
preto odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil vrátane
vecne správneho výroku o trovách konania a procesne úspešnej žalovanej priznal podľa § 396 ods. 1
CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP plnú náhradu trov odvolacieho konania, o výške
ktorej rozhodne súd prvej inštancie. Žalobkyňa nemala úspech v odvolacom konaní, a tak jej náhrada
trov odvolacieho konania nepatrí.

19. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3: 0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať

pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom

rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý
výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje
dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania
len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje

sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je
rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosťpodľaodseku1neplatí,akjea)dovolateľomfyzickáosoba,ktorámávysokoškolsképrávnické

vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu
koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej
strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na
ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní
a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý
za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).