Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 15. jún 2016

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 3C/29/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8514202289
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Karol Krochta

ECLI: ECLI:SK:OSSL:2016:8514202289.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa samosudcom JUDr. Karolom Krochtom v právnej veci žalobcu: CD

Consulting s.r.o., so sídlom Politických vězňů 1272/21, Nové Město, 110 00 Praha 1, Česká republika,
IČO: 264 29 705, právne zastúpeného: Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, Bratislava, IČO:
36 864 421 proti žalovanému: U. O., trvale bytom D. XXX/XX, F. Z., zastúpenému opatrovníkom pre
toto konanie: Mgr. Michal Dlugolinský, vyšší súdny úradník Okresného súdu Stará Ľubovňa, za účasti
vedľajšieho účastníka na strane žalovaného občianskeho združenia: VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV
SPOTREBITEĽOV,sosídlomŠafárikovonám.7,Bratislava,IČO:42362962,právnezastúpeného:JUDr.
Bohdan Jakubis, advokát, so sídlom Dobrovičova 13, Bratislava v konaní o zaplatenie 524,- eur s

príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Z a s t a v u j e konanie v časti zaplatenia zmenkového úroku v rozsahu nad 0,06 % denne.

Vo zvyšnej časti žalobu z a m i e t a .

Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi trovy konania pozostávajúce z trov právneho
zastúpenia vo výške 85,80 eur ma účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka JUDr. Bohdana
Jakubisa, advokáta, so sídlom Dobrovičova 13, Bratislava, všetko v lehote troch dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 17.4.2014 podanou na tlačive A -návrh na
uplatnenie pohľadávky, článok 4 ods.1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady /ES/ č. 861/2007,
ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu domáhal od žalovaného
zaplatenia istiny 524,- eur, zmenkového úroku 0,25 % denne zo sumy 524,- eur od 15.3.2011 do

zaplatenia, zákonného úroku vo výške 6 % ročne zo sumy 524,- od 30.5.2011 do zaplatenia, zmenkovej
odmeny vo výške 1/3-tiny percenta zmenkovej sumy teda 1,75 eur ako aj náhrady trov konania.

Žalobca v žalobe uviedol, že ako indosatár je nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, ktorú vystavil
žalovaný dňa 19.5.2010 na zmenkovú sumu 524,- eur, pričom sa zaviazal aj k úhrade zmenkového
úroku vo výške 0,25 % denne od 3.4.2011. Indosovaná zmenka je vistazmenkou opatrenou doložkou,
na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia. Za miesto splatenia bolo určené sídlo prvotného

zmenkového veriteľa - POHOTOVOSŤ, s.r.o. Indosant predložil zmenku k zaplateniu, pričom vystaviteľ
doposiaľ nezaplatil na uvedenú zmenkovú sumu nič a to ani na istinu, ani na úroky. Keďže zmenková
listina je opatrená doložkou bez protestu, indosant nenechal skutočnosť predĺženia zmenky na platenie
zistiť verejnou listinou. Žalobca žiadal, aby súd podľa článku 7 Nariadenia Európskeho parlamentu aRady (ES) č. 861/2007 vydal rozsudok, ktorým uloží žalovanému do 3 dní povinnosť uhradiť žalovanú
zmenkovú sumu s príslušenstvom. Žalobca nežiadal vo veci nariadiť pojednávanie a k žalobe pripojil
listinné dôkazy a to výpis z obchodného registra a originál zmenky vystavenej žalovaným.

Podaním doručeným súdu dňa 10.9.2014 oznámilo občianske združenie VŠEOBECNÁ OCHRANA
PRÁV SPOTREBITEĽOV, IČO: 42362962, so sídlom Šafárikovo nám. 7, Bratislava svoj vstup do
konania ako vedľajšieho účastníka na strane žalovaného. Proti jeho vstupu do konania podal žalobca
námietky, o ktorých bolo rozhodnuté uznesením č.k. 2C/105/2014-38 zo dňa 30.12.2014, tak súd vstup

tohto vedľajšieho účastníka do konania pripustil. Toto uznesenie bolo potvrdené uznesením Krajského
súdu Prešov sp. zn. 20Co/60/2015-103 zo dňa 29.4.2016.

Vedľajší účastník na strane žalovaného prostredníctvom svojho právneho zástupcu podaním
doručeným súdu dňa 9.10.2014 sa vyjadril k podanej žalobe a k nej uplatneným nárokom. Uviedol, že
súd by sa mal zaoberať kauzálnym vzťahom pôvodného zmenkového veriteľa a žalovaného. Poukázal

na právnu úpravu platnú a účinnú v čase vystavenia zmenky, a to na § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001
Z.z. ako aj skutočnosť, že dohoda o vyplňacom práve blankozmenky a tým aj samotná zmenka sú
absolútneneplatnépreobchádzaniezákona.Vdanomprípadesaprávnypredchodcažalobcuobchodná
spoločnosť - POHOTOVOSŤ, s.r.o. sa snažil vyhnúť posudzovaniu platnosti úverovej zmluvy, na ktorej
zabezpečenie zmenka slúžila, ktorá nespĺňala náležitosti v zmysle zákona č. 258/2001 Z.z. Vedľajší

účastník vzhľadom na tieto skutočnosti žiadal žalobu zamietnuť a priznať mu náhradu trov konania.

Nakoľko sa súdu nepodarilo zistiť súčasný pobyt žalovaného, bol mu uznesením tunajšieho súdu č.k.
3C/29/2014-25 zo dňa 17.7.2014 ustanovený podľa § 29 ods. 2 O.s.p. opatrovník pre toto konanie.

Súd podľa článku 5 ods. 2 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa
ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu zaslal opatrovníkovi žalovaného
tlačivo C na odpoveď. Dňa 24.10.2014 bola súdu doručená odpoveď opatrovníka žalovaného, v ktorej
poukázal na spotrebiteľský charakter úverovej zmluvy na zabezpečenie ktorej slúžila zmenka, z ktorej
nárok je predmetom tohto konania. Zároveň poukázal na vyjadrenie vedľajšieho účastníka, s ktorým sa

stotožnil. Odpoveď žalovaného bola doručená právnemu zástupcovi žalobcu dňa 11.11.2014.

Dňa 23.12.2015 bolo tunajšiemu súdu doručené čiastočné späťvzatie žaloby žalobcom v časti
zmenkového úroku 0,25 % denne v rozsahu zmenkového úroku 0,19 % denne, čím si žalobca uplatňuje
nárok na zmenkový úrok iba v rozsahu 0,06 % denne. Opatrovník žalovaného vyjadril so späťvzatím

žaloby v tejto časti súhlas, a to podaním doručeným súdu dňa 13.6.2016.

Podaním doručeným súdu dňa 11.2.2016 opatrovník žalovaného poukázal na novelizáciu Občianskeho
súdneho poriadku a zákona č.191/1950 Zb. zákon zmenkový a šekový.

S účinnosťou od 22. 12. 2015 bol prijatý zákon č. 438/2015 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa Občiansky
súdny poriadok (ďalej len O.s.p.) v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré
zákony, medzi inými aj zákon č.191/1950 Zb. zákon zmenkový a šekový.

Podľa § 372y ods. 1 O.s.p. v znení zákona č. 438/2015 Z.z., ak ods. 2 a 3 neustanovujú inak, na konania

začaté predo dňom účinnosti tohto zákona sa použijú predpisy účinné odo dňa účinnosti tohto zákona.

Podľa § 79 ods. 3 O.s.p. v znení zákona č. 438/2015 Z.z., ak ide o žalobu, ktorou sa uplatňuje nárok zo
zmenky alebo šeku proti žalovanému, ktorý je fyzickou osobou, žalobca je povinný opísať aj rozhodujúce
skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu so žalovaným, a ak ide o žalobcu, ktorý svoje právo preukazuje

nepretržitýmradomindosamentov,skutočnostitýkajúcesavlastnéhovzťahujehoprávnychpredchodcov
so žalovaným. K žalobe sa pripojí zmenka alebo šek a ďalšie listiny potrebné na uplatnenie práva z
nich. Ak zmenka alebo šek boli vystavené na zabezpečenie záväzkov z písomnej zmluvy, pripojí sa k
žalobe aj táto zmluva.

V zmysle § 79 ods. 4 O.s.p., v znení zákona č. 438/2015 Z.z., ak nie je dokázaný opak, platí, že nárok zo
zmenky alebo šeku proti žalovanému, ktorý je fyzickou osobou, vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou
zmluvou.V zmysle § 114 ods. 2 druhá veta O.s.p., v znení zákona č. 438/2015 Z.z., ak ide o vec týkajúcu sa
uplatňovania nároku zo zmenky alebo šeku, ktorá vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, súd
žalovaného poučí aj o možnosti uplatňovania námietok podľa osobitného predpisu.

Podľa čl. I § 17 zákona č. 191/1950 Sb. v znení zákona č. 438/2015 Z.z. kto je žalovaný zo zmenky,
nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k
predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka. Ak je
žalovaným zo zmenky ten, koho zaviazanosť zo zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou,

možno majiteľovi robiť námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k
predošlým majiteľom vždy.

Podľa čl. I § 17 ods. 2 zákona č. 191/1950 Sb. v znení zákona č. 438/2015 Z.z., v konaní, v
ktorom sa uplatňuje alebo vymáha nárok zo zmenky sa z úradnej povinnosti prihliadne na skutočnosti
odôvodňujúce námietky podľa odseku 1, ktoré by ten, kto je žalovaný zo zmenky mohol uplatniť, ak jeho

zaviazanosť zo zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou.

Dňa 20.10.2015 prijalo občianskoprávne kolégium Najvyššieho súdu SR a obchodnoprávne kolégium
Najvyššieho súdu SR spoločné stanovisko k postupu súdov nižšieho stupňa vo veciach žalôb s
uplatneným právom zo zmenky vo vzťahu k ochrane spotrebiteľa v nasledujúcom znení:

I. Ak navrhovateľ ako dôkaz osvedčenia uplatneného nároku doloží zmenku, platí bez ohľadu na povahu
procesného nástroja, ktorý navrhovateľ použil, že:
1. pokiaľ z akýchkoľvek okolností prejednávanej veci vyplynie konajúcemu súdu súvislosť s nekalou
povahou či neprípustnosťou uplatneného nároku, je tento ex offo povinný zabezpečiť prieskum nároku
v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má nárok základ;

2. pokiaľ súd nevzhliadne žiadnu nekalosť či neprípustnosť predloženého návrhu, súd pristúpi k
prieskumu uplatneného nároku v rozmedzí prípadne vznesených námietok zohľadňujúcich ich rozsah a
povahu, pri rešpektovaní povinnosti posúdiť prípadnú absolútnu neplatnosť úkonu, ak to z vykonaného
dokazovania vyplynie.
II. Ak je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, je možné túto skúmať až po úroveň dohody o vyplňovacom

práve, aplikujúc právnu úpravu platnú a účinnú v čase, kedy bola zmenka vystavená.
III. Aj v prípade, že nie sú podané kauzálne námietky vystaviteľom zmenky (bez ohľadu na to, či
je spotrebiteľom), ktorý je na strane žalovaného, je možné preskúmať a podľa okolností prípadu
posúdiť nárok na uplatnený zmluvný úrok ako nárok uplatnený v rozpore s dobrými mravmi, ak výška
uplatneného nároku podľa úvahy súdu takýto exces dosahuje. Stanovisko je uverejnené v Zbierke

stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky 8/2015 pod číslom 93.

Vychádzajúc z vyššie citovanej novelizácie právnej úpravy a s prihliadnutím aj na Spoločné stanovisko
občiansko-právneho a obchodno-právneho kolégia Najvyššieho súdu SR, súd vyzval žalobcu aj
žalovaného, aby sa vyjadrili k možnému použitiu vyššie uvedených ustanovení. Zároveň súd vyzval

žalobcu, aby predložil súdu zmluvu o úvere vrátane všetkých príslušných obchodných podmienok
a dohody o vyplňovacom práve, platobnú históriu a označil rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa
pôvodného vzťahu žalovaného s predchádzajúcim majiteľom zmenky. Súd zmysle § 114 ods. 2 O.s.p.
poučil tiež opatrovníka žalovaného o možnosti uplatnenia námietok podľa § 17 zákona č. 191/1950 Zb.,
ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k predošlému majiteľovi zmenky za predpokladu, že jeho

zaviazanosť zo zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou.

Opatrovník žalovaného v podaní doručenom súdu dňa 13.6.2016 po doručení vyššie uvedeného
poučenia opätovne poukázal na spotrebiteľský charakter zmluvy o úvere na zabezpečenie ktorej slúžila
zmenka.

Žalobca sa na výzvu súdu vyjadril písomným podaním zo dňa 29.3.2016. V pomerne rozsiahlom
vyjadrení žalobca predovšetkým namietal, že predmetnej právnej veci ide o konanie, ktoré je upravené
Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie
vo veciach s nízkou hodnotou sporu, ide o špeciálne procesné ustanovenia, ktoré regulujú celé konanie.

Nariadenie je prameňom úniového práva a má prednosť pred právom vnútroštátnym, a preto sa na toto
konanie podľa žalobcu nevzťahuje úprava § 79 ods. 3 O.s.p. v aktuálnom znení. Poukazoval na to, že
aj úprava § 372y ods. 1 O.s.p. používa pojem „na konania", preto aj ustanovenia zákona č. 438/2015
sa použijú len na občianske súdne konania, a nie na toto konanie, ktoré je Európskym konaním voveciachsnízkouhodnotousporu.Žalobcapretonemápovinnosťpredložiťzmluvu,nazákladektorejbola
zmenkavystavená.Prednosťúniovéhoprávapredprávomvnútroštátnymjejednouzozákladnýchzásad
právneho poriadku európskej únie, a vyplýva aj z čl. 7 ods. 2 veta druhá Ústavy SR, podľa ktorej právne

záväznéaktyeurópskychspoločenstievaeurópskejúniemajúprednosťpredzákonmiSR.Namietaltiež,
že pokiaľ by § 79 ods. 3 O.s.p. v znení podľa zákona č. 438/2015 Z.z. mal pôsobiť spätne aj na návrhy
podané pred účinnosťou uvedeného zákona, zákonodarca by musel v zákone priamo stanoviť žalobcovi
povinnosť doplniť návrh tak, ako to ustanovil v § 243f uvedeného zákona v súvislosti s novelizáciou §
39 ods. 4 zákona č. 233/1995 Z.z. exekučný poriadok.

Žalobca ďalej namietal, že poskytol súdu dostatočne jasné a primerané informácie o uplatnenej
pohľadávke, ktorá je založená na zmenkových nárokoch vyplývajúcich z platnej zmenky, originál ktorej
žalobca súdu predložil a údaje zo zmenky preniesol presne do návrhu na uplatnenie pohľadávky, preto
nemá čo doplniť alebo opraviť. Zdôraznil, že uplatnil v konaní majetkové práva zo zmenky a nie z
pohľadávky. Predmetom konania je výlučne zmenka a nie iný záväzkový právny vzťah, pričom zmenka

je samostatným abstraktným záväzkom neakcesorickej povahy a nie je možné ju podmieňovať inými
okolnosťami, než ktoré sú na zmenke uvedené. V tejto súvislosti poukazoval na rozsudok NS ČR
sp. zn. 25Cbo 1839/2000 zo dňa 22. 08. 2002, ale aj na rozhodnutie KS Banská Bystrica ako súdu
odvolacieho sp. zn. 43CoZm 10/2013 zo dňa 21. 11. 2013, ktoré bolo vydané v skutkovo a právne
zhodnej veci žalobcu a uvedené závery žalobcu o samostatnosti zmenkového záväzku a jeho oddelenia

od prípadného záväzku, na základe ktorého vznikol, potvrdzuje. Súd je podľa žalobcu oprávnený skúmať
iba, či zmenka obsahuje všetky náležitosti, ktoré musia byť na nej uvedené zo zákona, aby bola platná,
nie však podmienky vystavenia zmenky a ani jej neprípustnosť. Posudzovanie základného vzťahu
by malo podľa žalobcu význam len vtedy, keby žalovaný ako spotrebiteľ vzniesol voči žalobcovi ako
majiteľovi zmenky námietky v zmysle zákona č. 191/1950 Sb., že k indosácii došlo na jeho škodu, čo

by však musel v konaní aj preukázať. Žalobca tiež tvrdil, že novela v zákona č. 438/2015 Z.z. porušuje
aj čl. 17 Prílohy č. I Dohovoru o jednotnom zmenkovom práve zo dňa 7.6.1930, ktorý je ratifikovaný
už zo strany 16 členských štátov európskej únie a aj Slovenská republika by mala podľa žalobcu tento
dohovor ratifikovať a zosúladiť s ním svoju právnu úpravu a nie sa od neho odchyľovať. Úprava § 79 ods.
3 O.s.p. v novelizovanom znení nemôže podľa žalobcu pôsobiť retroaktívne, zároveň je aj v rozpore s

Dohovoromojednotnomzmenkovompráve,čímdochádzakporušovaniučl.1ÚstavySR,podľaktorého
Slovenská republika uznáva a dodržiava všeobecné pravidlá medzinárodného práva, medzinárodné
zmluvy, ktorými je viazaná a svoje ďalšie medzinárodné záväzky. Žalobca žiadal, aby súd pokračoval v
Európskom konaní na základe podaného návrhu podľa čl. 4 a čl. 5 Nariadenia č. 861/2007 z 11.7.2007
bez aplikácie § 79 ods. 3 O.s.p., pričom zároveň poukázal aj na lehoty ustanovené v čl. 5 bod 2 a 3 a

čl. 7 bod 1 Nariadenia.

V prípade Občianskeho súdneho poriadku ide o procesno-právnu normu, ktorá v zásade nadobúda
účinnosťdňomjejvyhláseniastým,žeprípadnévýnimkyztejtozásadysúpriamoupravenévpríslušnom
zákone. S poukazom aj na citované ustanovenia § 372y O.s.p. platí novelizovaná úprava § 79, teda

novoprijaté ods. 3 a 4 odo dňa účinnosti zákon č. 438/2015 Z.z., teda od 22. 12. 2015. Bez ohľadu
na to, že zákon vyslovene neuvádza, že žalobca je povinný návrh doplniť o zmluvu, počnúc odo dňa
účinnosti zákona žalobcovi takáto povinnosť vznikla, samozrejme, nemôže byť postihovaný za to, že
predo dňom účinnosti zákona návrh o zmluvu nedoplnil, resp. že podal návrh v súlade s dovtedy
platnou právnou úpravou. Súd preto vyzval žalobcu na predloženie zmluvy o úvere a tiež aby označil

rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa pôvodného vzťahu žalovanej s predchádzajúcim majiteľom zmenky
(§ 79 ods. 3 a 4 O.s.p.). Žalobca nepreukázal, ale ani netvrdil, že zmenka nebola vystavená v súvislosti
so spotrebiteľskou zmluvou, vzhľadom aj na § 79 ods. 4 O.s.p. preto platí, že nárok zo zmenky v tomto
prípade vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou.
K námietkam žalobcu, že na tento prípad sa nevzťahuje úprava § 79 ods. 3 O.s.p. v novelizovanom

znení, nakoľko návrh bol podaný podľa Nariadenia, ide o Európske konanie, ktoré sa riadi Nariadenia
Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach
s nízkou hodnotou sporu ako špeciálnym procesným ustanovením, ktoré upravuje konanie vo veciach s
nízkou hodnotou sporu, odvolací súd poukazuje na čl. 19 samotného Nariadenia „Rozhodné procesné
právo", podľa ktorého pokiaľ toto nariadenie neustanovuje inak, európske konanie vo veciach s

nízkou hodnotou sporu sa riadi procesným právom členského štátu, v ktorom sa konanie vedie.
Nariadenie ako špeciálna procesná úprava má prednosť pred vnútroštátnou úpravou v tých veciach,
ktoré upravuje, pokiaľ nariadenie niektoré procesné postupy neupravuje, konanie sa riadi Občianskym
súdnym poriadkom (samozrejme, nemôže ísť o úpravu, ktorá by bola v rozpore s Nariadenia Európskehoparlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou
hodnotou sporu). Ako už bolo uvedené, vzhľadom na odvolaciemu súdu známe okolnosti tohto prípadu,
vzhľadom na vyššie uvedenú novelizáciu relevantných zákonov a vzhľadom na rozhodnutie súdu prvého

stupňa považoval odvolací súd za vhodné nariadiť pojednávanie. .

Vzhľadom k povahe uplatnenej pohľadávky žalobcom, povahe vystaviteľa zmenky (pôvodne
oprávneného zo zmenky), ktoré nasvedčovali tomu, že zmenka vychádzala resp. zabezpečovala
pôvodne nárok zo spotrebiteľskej zmluvy, súd považoval nariadenie pojednávania za potrebné a vo veci

nariadil termín pojednávania na deň 15.6.2016. Pojednávanie vo veci súd považoval za potrebné aj za
účelom vykonania ďalšieho dokazovania oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to exekučným spisom
tunajšieho súdu a umožnenie účastníkom vyjadriť sa k týmto dôkazom s poukazom na ustanovenie §
123 O.s.p., pričom nebolo možné vzhľadom na povahu tohto listinného dôkazu uvedené zabezpečiť
iným spôsobom než nariadením pojednávania vo veci.

Žalobca namietal procesný postup súdu, ktorým súd vytýčil pojednávanie ako nesprávny z dôvodu,
že súd mal povinnosť rozhodnúť o nariadení pojednávania formou uznesenia a toto uznesenie riadne
odôvodniť. V tejto súvislosti súd poukazuje na článok 5 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a
Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, z
ktorého nevyplýva povinnosť súdu v prípade ak považuje za potrebné nariadenie ústneho pojednávania

o tomto rozhodnúť a rozhodnutie odôvodniť. Rozhodnúť a rozhodnutie odôvodniť je súd povinný podľa
uvedeného článku vety tretej a štvrtej v prípade odmietnutia žiadosti niektorej zo strán o nariadenie
ústneho pojednávania, čo sa nevzťahuje na tento prípad. Súd tu opätovne poukazuje na citovaný čl.
19 samotného Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje
európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu. Nariadenie ako špeciálna procesná úprava

má prednosť pred vnútroštátnou úpravou v tých veciach, ktoré upravuje, pokiaľ nariadenie niektoré
procesné postupy neupravuje, konanie sa riadi Občianskym súdnym poriadkom. Ako už bolo uvedené,
vzhľadom na známe okolnosti tohto prípadu, vzhľadom na vyššie uvedenú novelizáciu relevantných
zákonov považoval o súd za vhodné nariadiť pojednávanie.

Na prejednanie veci samej súd nariadil pojednávanie na deň 15.6.2016, ktorého sa účastníci konania
nezúčastnili. Žalobca, ktorý je zahraničnou právnickou osobou predvolávaný nebol. Jeho právny
zástupca sa pojednávania nezúčastnil, svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil podaním doručeným
súdu dňa 14.6.2016 o odročenie pojednávania nežiadal. Opatrovník žalovaného ospravedlnil svoju
neúčasť na pojednávaní podaním doručeným súdu dňa 13.6.2016, pričom súhlasil s prejednaním veci

v jeho neprítomnosti. Právny zástupca vedľajšieho účastníka podaním doručeným súdu dňa17.10.2014
pre prípad, že by sa pojednávania nezúčastnil súhlasil s prejednaním veci v jeho neprítomnosti. Súd v
súlade s § 101 ods. 2 O.s.p. tak vec na pojednávaní prejednal a rozhodol v neprítomnosti účastníkov
konania s prihliadnutím na obsah spisu a vykonané dôkazy

Súd vykonal dokazovanie, oboznámil sa so žalobou a k nej pripojenými listinnými dôkazmi a to zmenkou,
ďalej aj vyjadreniami účastníkov konania ako aj obsahom spisu tunajšieho súdu sp. zn. 6Er/533/2012
a zistil tento skutkový stav:

Žalobca na osvedčenie svojho nároku predložil zmenku vystavenú žalovaným dňa 19.5.2010 s

nasledovnými údajmi:
Označenie: jedná sa o zmenku
Číslo zmluvy: XXXXXXXXX
Meno, priezvisko, rodné číslo a podpis vystaviteľa - žalovaného
Miesto vystavenia: v M.

Dátum vystavenia: 19.5.2010
Zmenková suma: 524,- eur
Vyhlásenie vystaviteľa: zaplatím za túto zmenku pri predložení na rad: POHOTOVOSŤ s.r.o., IČO: 35
807 598, Pribinova 25, 811 09 Bratislava sumu päťstovdvadsaťštytri eur a zmenkový úrok 0,25 % denne
od 15. marca 2011

Splatné: POHOTOVOSŤ s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava
Doložka: „bez protestu“, „na platenie predložiť v lehote štyroch rokov od vystavenia“
Na rube zmenky sa nachádza indosament (rubopis), ktorým bola zmenka prevedená na žalobcu.Z obsahu spisu tunajšieho súdu sp. zn. 6Er/533/2012 bolo zistené, že dňa 15.11.2012 bola na tunajšom
súde podaná žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe
exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu č. SR 08559/11 zo dňa 21.10.2011 a návrhu

oprávneného spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35807598, so sídlom Pribinova 25, Bratislava
proti povinnému - žalovanému pre vymoženie pohľadávky 524,- eur a jej príslušenstva. K žiadosti o
udelenie poverenia bola okrem návrhu oprávneného predložená aj Zmluva o úvere č. XXXXXXXXX zo
dňa 19.5.2010, Všeobecné podmienky poskytnutia úveru a zmenka vystavená dňa 19.5.2010.

Zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 19.5.2010 bolo zistené, že predchodca žalobcu spoločnosť
POHOTOVOSŤ, s.r.o., ako veriteľ poskytla žalovanému ako dlžníkovi úver vo výške 500,- eur. Žalovaný
ako dlžník sa zmluvne zaviazal zaplatiť veriteľovi túto sumu zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 484,-
eur t.j. celkovo čiastku 984,- eur v 12 mesačných splátkach po 82,- eur, počnúc dňom 10.6.2010. Pred
podpisminazmluvesanachádzavyhláseniedlžníkaotom,žesaoboznámilasúhlasísobsahomzmluvy
o úvere, ako aj obsahom plnomocenstiev v nej uvedených a súhlasí so Všeobecnými podmienkami

poskytnutia úveru, ktoré sú na zadnej strane tejto zmluvy, nemá k ním žiadne výhrady a zaväzuje
sa ich dodržiavať. Všeobecné podmienky poskytnutia úveru v článku 14 obsahujú Dohodu o vyplnení
zmenky v tomto znení: Na zabezpečenie peňažného záväzku dlžníka ako vystaviteľa zmenky (ďalej
aj ako vystaviteľ) vyplývajúceho z tejto úverovej zmluvy voči veriteľovi ako remitentovi (ďalej aj ako
remitent) vystavil vystaviteľ zmenku, v ktorej nie sú vyplnené zmenková suma a dátum začiatku úročenia

zmenkovej sumy. Ručiteľ je z takto vystavenej zmenky zaviazaný ako zmenkový ručiteľ. Zmluvné strany
a ručiteľ sa dohodli, že zmenkovú sumu vyplní na zmenke remitent najskôr v deň, kedy sa v zmysle bodu
4 týchto podmienok stane celý dlh splatný okamžite t.j. keď dlžník neuhradí včas štyri po sebe idúce
splátky, prípadne uhradí len časti splátok, alebo neuhradí včas poslednú splátku alebo časť poslednej
splátky. Zmenková suma bude pozostávať zo sumy všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi,

ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky. Dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy vyplní na
zmenke remitent tak, že ním bude deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stal splatný celý dlh.

Exekučným titulom v konaní sp. zn. 6Er/533/2012 bol rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu
zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s. sp. zn. SR 08559/11 zo dňa 21.10.2011,

ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 28.11.2011 a vykonateľnosť dňa 1.12.2011 ktorým ,bol žalovaný
zaviazaný zaplatiť pôvodnému právnemu predchodcovi žalobcu obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ,
s.r.o.. istinu 524,- eur, zmenkový úrok 0,25 % denne z tejto sumy od 15.3.2011 do zaplatenia, úrok vo
výške 6 % ročne zo sumy 524,- eur od 30.5.2011 do zaplatenia a trovy rozhodcovského konania vo
výške 184,03 eur. V odôvodnení rozhodcovského rozsudku sa uvádza, že medzi účastníkmi konania

vznikol zmenkový záväzkový vzťah na základe Zmenky v súlade s Dohodou o vyplnení zmenky, ktorá je
právnym titulom uplatneného nároku. Žalovaný žiadnym spôsobom nenamietal zmenkový právny vzťah,
ktorý nie je vzťahom spotrebiteľským.

Uznesením tunajšieho súdu sp. zn. 6Er/533/2012-13 zo dňa 23.1.2013, ktorý nadobudol právoplatnosť

dňa22.3.2013,súdžiadosťoudeleniepoverenianavykonanieexekúciezamietol.Exekučnýsúdnevydal
poverenie na vykonanie exekúcie a zamietol žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie s
odôvodnením, že jednoznačne úver poskytnutý oprávneným povinnému je úverom spotrebiteľským.
Dôvodom zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia bola neplatne dojedananá a teda rozhodcovský súd
nemal právomoc prejednať spor účastníkov. Uznesením sp. zn. 6Er/533/2012-22 zo dňa 3.6.2013 bolo

následne exekučné konanie zastavené.

Vzhľadom na späťvzatie žaloby žalobcom v časti zaplatenia zmenkového úroku v rozsahu 0,19 % denne
pred pojednávaním bolo potrebné rozhodnúť najskôr o tomto späťvzatí žaloby.

Podľa § 96 ods. 1 O.s.p. navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti
alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd
konanie v tejto časti zastaví.

Podľa § 96 ods. 3 O.s.p nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu

návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť
manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. V takomto prípade súd rozhodne o zastavení
konania do 30 dní od späťvzatia návrhu.Žalobca vzal svoju žalobu v časti v časti časti zaplatenia zmenkového úroku v rozsahu 0,19 % denne
späť skôr než začalo pojednávanie vo veci samej, preto súd konanie postupom podľa § 96 ods. 1, ods.
3 O.s.p. v týchto častiach zastavil.

Predmetom konania po čiastočnom späťvzatí žaloby žalobcom ostalo zaplatenie sumy istiny 524,- eur,
zmenkového úroku 0,06 % denne zo sumy 524,- eur od 15.3.2011 do zaplatenia, zákonného úroku vo
výške 6 % ročne zo sumy 524,- od 30. 5.2011 do zaplatenia, zmenkovej odmeny vo výške 1/3-tiny
percenta zmenkovej sumy teda 1,75 eur titulom uplatneného práva zo zmenky.

Podľa článku 2 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa
ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, toto nariadenia sa uplatňuje v
občianskych a obchodných veciach pri cezhraničných sporoch bez ohľadu na povahu súdu alebo
tribunálu, v ktorých hodnota pohľadávky v čase doručenia tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky
príslušnémusúdualebotribunálunepresahuje2000,-eurbezakýchkoľvekúrokov,výdavkovanákladov.

Neuplatňuje sa najmä na daňové, colné ani správne veci ani na zodpovednosť štátu za konanie alebo
nečinnosť pri výkone štátnej moci.

Podľa čl. 5 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a rady ES č. 861/2007 z 11.07.2007 o európskom
konaní vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej Nariadenie), európske konanie vo veciach s nízkou

hodnotou sporu je písomné. Súd alebo tribunál nariadi ústne pojednávanie, ak to považuje za potrebné
alebo ak o to požiada niektorá zo strán. Súd alebo tribunál môže takúto žiadosť odmietnuť, ak sa
domnieva, že vzhľadom na okolnosti prípadu ústne pojednávanie zjavne nie je potrebné pre spravodlivé
vedenie konania. Dôvody odmietnutia sa uvedú písomne. Iba proti rozhodnutiu súdu alebo tribunálu o
odmietnutí takejto žiadosti nemožno samostatne podať opravný prostriedok.

Podľa čl. 5 ods.2 Nariadenia, po doručení správne vyplneného tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky
súd alebo tribunál vyplní časť I vzorového tlačiva C na odpoveď, ako je uvedené v prílohe III. Kópia
tlačivanávrhunauplatneniepohľadávkyavprípadepotrebypodpornýchdokumentovspolusvyplneným
tlačivom na odpoveď sa doručí odporcovi v súlade s článkom 13. Tieto dokumenty sa odošlú do 14 dní

od doručenia správne vyplneného tlačiva na uplatnenie pohľadávky.

Podľa čl. 7 ods.1 Nariadenia do 30 dní od doručenia odpovede odporcu alebo navrhovateľa v lehotách
ustanovených v článku 5 ods. 3 alebo 6 súd alebo tribunál vydá rozsudok alebo: a) v rámci stanovenej
lehoty, ktorá nesmie presiahnuť 30 dní, si vyžiada od strán ďalšie podrobnosti týkajúce sa pohľadávky;

b) vykoná dôkazy v súlade s článkom 9 alebo c) predvolá strany na pojednávanie, ktoré sa uskutoční
do 30 dní od predvolania.

Podľa čl. 7 ods. 2 Nariadenia, súd alebo tribunál vydá rozsudok buď do 30 dní od uskutočnenia ústneho
pojednávania, alebo po doručení všetkých potrebných informácii na vydanie rozsudku. Rozsudok sa

doručí stranám v súlade s článkom 13.

Podľa článku 16 Nariadenia, trovy konania znáša strana, ktorá nemala v konaní úspech. Súd alebo
tribunál však neprisúdi úspešnej strane trovy konania, ktoré sú neúčelné alebo ktoré sú neprimeranévoči
pohľadávke.

Podľa čl. 19 Nariadenia, pokiaľ toto nariadenie neustanovuje inak, európske konanie vo veciach s nízkou
hodnotou sporu sa riadi procesným právom členského štátu, v ktorom sa konanie vedie.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu 19.5.2010, spotrebiteľskou zmluvou

je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu 19.5.2010 ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné

zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné.Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu 19.5.2010 dodávateľ je osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu 19.5.2010 spotrebiteľ je fyzická
osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej
činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu 19.5.2010, spotrebiteľské zmluvy
nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o
zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné
podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne
dojednané.

Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu 19.5.2010 za individuálne dojednané
zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred
podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu 19.5.2010 ak dodávateľ
nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú
za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 4 písm. k/ Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu 19.5.2010, za neprijateľné

podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od
spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú
s nesplnením jeho záväzku.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu 19.5.2010, neprijateľné podmienky

upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu 19.5.2010, zmluvné podmienky
upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa.
Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak

zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa§54ods.2Občianskehozákonníkavzneníúčinnomkudňu19.5.2010vpochybnostiachoobsahu
spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom

odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 2 písm. a/ zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona
Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov
v znení účinnom ku dňu 19.5.2010 (ďalej len zákon o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto zákona

sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.

Podľa § 3 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba,
ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného

spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.

Podľa § 3 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý
spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa § 4 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú
formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere.Podľa§4ods.2zákonaospotrebiteľskýchúverochzmluvaospotrebiteľskomúvereokremvšeobecných
náležitostí musí obsahovať a) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú
osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo

veriteľa, ak ide o fyzickú osobu,
b) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
c) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa v
okamihu odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k
tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,

d) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
f) v prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa
zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo poskytnutej služby,
g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru,
h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere

musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby,
ako aj index alebo referenčnú sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu,
i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským
úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota

ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok,
l) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
m) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) prvom až piatom bode, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu
ročnej percentuálnej miery nákladov; pričom sa uvedie výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo

najpresnejší odhad,
n) oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred
lehotou splatnosti podľa § 6 a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti,
o) upozornenia týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,

p) práva spotrebiteľa podľa § 7,
q) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
r) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
s) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 8 ods. 1.

Podľa § 4 ods. 3 zákona o spotrebiteľských úveroch pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva
o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe
a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo
b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba.
Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k)

a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

Podľa § 4 ods. 4 zákona o spotrebiteľských úveroch od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok
alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

Podľa § 4 ods. 6 zákona o spotrebiteľských úveroch v súvislosti s poskytovaním úveru od spotrebiteľa
alebo inej osoby sa zakazuje splniť dlh zmenkou alebo šekom. Veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku
alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru, len ak ide o zabezpečovaciu
zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného
spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o

spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne 30 % istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku
prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s predchádzajúcou vetou veriteľ nesmie prijať a je povinný ju
dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať. Ustanovenie tohto odseku platí aj v prípade zmeny majiteľa
zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky.Súd po oboznámení sa so žalobou, žalobcom predloženými dôkazmi a vykonaním dôkazu
oboznámením sa s obsahom exekučného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 6Er/533/2012 dospel k záveru,

že žalobcovej žalobe nemožno vyhovieť.

V súvislosti s vykonaním dokazovania oboznámením sa s obsahom exekučného spisu súd poukazuje
na to, že cieľom Nariadenia nie je obmedziť súdy pri zadovážení si dôkazov potrebných pre rozhodnutie
vo veci. Z článkov 8 a 9 Nariadenia vyplýva, že aj v konaniach s nízkou hodnotou sporu je zachovaná

možnosť súdu vykonať potrebné dokazovanie a nariadiť pojednávanie, ak to považuje za potrebné.
Ustanovenie § 120 ods. 1 O.s.p. umožňuje pritom vykonať súdu aj dôkazy, ktoré neboli navrhované
účastníkmi konania, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Vykonaným dokazovaním súd dospel jednoznačne k záveru, že Zmluva o úvere č. XXXXXXXXX zo
dňa 19.5.2009 uzavretá medzi právnym predchodcom žalobcu ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom

je zmluvou o spotrebiteľskom úvere podľa osobitných ustanovení zákona č. 258/2001 Z.z. účinných v
čase uzatvorenia tejto zmluvy o úvere, ako aj spotrebiteľskou zmluvou podľa všeobecných ustanovení
Občianskeho zákonníka účinných v čase uzatvorenia tejto zmluvy o úvere. Z obsahu zmluvy je totiž
zrejmé, že sa jedná o formulárovú (typovú) zmluvu pripravenú vopred predchodcom žalobcu, ktorej
obsah nemal žalovaný možnosť reálne ovplyvniť alebo pozmeniť, čo je základnou črtou spotrebiteľských

zmlúv. Na jednej strane ako účastník zmluvy vystupoval žalovaný, ktorý nekonal pri uzavretí zmluvy v
rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, na strane druhej vystupoval ako
účastníkzmluvypredchodcažalobcu,tedaprávnickáosobakonajúcavrámcipredmetusvojejobchodnej
alebo inej podnikateľskej činnosti.

Pre spotrebiteľské zmluvy je všeobecne charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu
s dodávateľom za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ spravidla
nemá možnosť tieto podmienky reálne ovplyvniť (ide spravidla o tzv. "formulárové zmluvy"), čo je zrejme
aj v danej veci.

Pokiaľ sa týka skutočnosti uvedenej v zmluve a to, že úver bol žalovanému poskytnutý na výkon
zamestnania, ide len o všeobecný údaj, z ktorého nie je zrejme, aký konkrétny súvis má poskytnutý úver
s výkonom zamestnania a či žalovaný skutočne v čase uzatvorenia zmluvy konal v rámci nejakej svojej
podnikateľskej činnosti. Dôkazné bremeno na preukázanie nespotrebiteľského charakteru zmluvy má
veriteľ resp. jeho právny nástupca, pričom táto dôkazná povinnosť z jeho strany splnená nebola.

Spotrebiteľský charakter zmluvy o úvere uzatvorenej medzi predchodcom žalobcu a žalovaným
bol konštatovaný aj vo vyššie uvedenom exekučnom konaní vedenom proti žalovanému na návrh
predchodcu žalobcu a súd v tomto konaní, vzhľadom na vyššie uvedené, nemal dôvod odchýliť sa od
tohto názoru exekučného súdu.

Základný právny vzťah medzi pôvodným majiteľom zmenky a žalovaným má teda jednoznačne
spotrebiteľskú povahu a teda zmenka slúžila ako zabezpečovací právny prostriedok zo spotrebiteľského
vzťahu.

Žalobca si v tomto konaní uplatnil nárok zo zmenky a nie z pohľadávky. Ním predložená zmenka
obsahuje označenie, že ide o zmenku, je vyjadrená v jazyku, v ktorom je táto listina spísaná, je v nej
uvedený bezpodmienečný sľub zaplatiť konkrétnu peňažnú sumu, údaj zročnosti, miesto kde sa má plniť
a tiež meno resp. na rad koho sa má platiť. Taktiež obsahuje dátum, miesto a podpis vystaviteľa. Zmenka
teda spĺňa formálne náležitosti zmenky podľa ustanovenia § 75 zákona č. 191/1950Zb. zmenkový a

šekový zákon.

Z vyššie citovaného stanoviska vyplýva, že ak vystaviteľom zmenky je spotrebiteľ, čo nepochybne bolo
preukázané aj v prejednávanej veci, je možné túto skúmať až po úroveň dohody o vyplňovacom práve,
aplikujúc právnu úpravu platnú a účinnú v čase, kedy bola zmenka vystavená, v danom prípade zákon

č. 258/2001 Z.z. v znení účinnom ku dňu 19.5.2010.

Následne takýto prieskum zmenky bol zakotvený do právneho poriadku aj zákonom č. 438/2015 Z.z.,
ktorým sa zmenil a doplnil aj zákon č. 191/1950 Sb. zmenkový a šekový v znení zákona č. 659/2007 Z.z.a č. 492/2009 Z.z. V zmysle § 17 ods. 2 zák. 191/1950 Sb. v znení zákona č.438/2015 Z.z. v konaní,
v ktorom sa uplatňuje alebo vymáha nárok zo zmenky, sa z úradnej povinnosti prihliada na skutočnosti
odôvodňujúce námietky podľa ods. 1, ktoré by ten, kto je žalovaný zo zmenky mohol uplatniť, ak jeho

zaviazanosť zo zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou. Z vyššie uvedeného je zrejmé,
že v prípade tzv. spotrebiteľských zmeniek povinnosťou súdu je ex offo prihliadať na námietky, ktoré by
mohol vzniesť spotrebiteľ, a to aj v prípade, že sa ich sám nedovoláva. Táto povinnosť súdu je výslovne
zákonom upravená, pričom vyššie citované ustanovenie má procesnoprávny charakter, lebo upravuje
procesnú činnosť súdu a vzťahuje sa teda aj na konania začaté na súde pred účinnosťou novely zákona

č. 438/2015 Z.z. vzhľadom na chýbajúce prechodné ustanovenia zákona č. 438/2015 Z.z. k úprave
účinnej od 23.12.2015. Procesná norma odo dňa nadobudnutia svojej účinnosti pôsobí na všetky živé
spory prebiehajúce na súdoch, za situácie, že zákonodarca nestanovil osobitný (intertemporálny) režim.

Vzhľadom na spotrebiteľský charakter zmluvy o úvere je však nevyhnutné vo veci poukazujúc na článok
6 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS chrániť spotrebiteľa pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami.

Ak teda dôjde ku kolízii zmenkového práva so spotrebiteľskými právami, musí mať prednosť ochrana
práv spotrebiteľa.

Účastníci konania mali vedomosť o tom, že súd bude posudzovať nárok žalobcu uplatnený v žalobe aj
z hľadiska predpisov o ochrane práv spotrebiteľa a to s poukazom na poučenie a výzvu, ktorá im bola

doručená. Účastníci konania boli tiež súdom poučení v zmysle § 120 ods. 4 O.s.p. písomne uznesením
zo dňa 27.1.2015, ktoré bolo doručené právnemu zástupcovi žalobcu, ako aj žalovanému.

ZmenkapredloženážalobcombolavyplnenánazákladeDohodyovyplnenízmenky(čl.14Všeobecných
podmienok poskytnutia úveru). Vzniku zmenkového vzťahu medzi právnym predchodcom žalobcu a

žalovaným tak predchádzalo uzatvorenie tzv. zmenkovej zmluvy t.j. Dohody o vyplnení zmenky, ktorá
je súčasťou Všeobecných podmienok poskytnutia úveru. Dohoda o vyplnení zmenky je uvedená v
článku 14 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru. Je súčasťou dlhého textu, ktorý je vyhotovený
drobným a nahusteným písmom. Ide o pomerne dlhý text obsahujúci množstvo odbornej právnej
terminológie. Spotrebiteľ má tak objektívne iba veľmi nejasnú predstavu o obsahu zmluvných podmienok

a to nielen vzhľadom na drobné a nahustené písmo, akým sú napísané, ale aj pre komplikovanú
slovnú formuláciu a množstvo zmluvných dojednaní, ktorých obsah spotrebiteľ nie je ani schopný v
krátkom čase pochopiť a zvážiť. Súd má za to, že bežný spotrebiteľ ani nevie vyhodnotiť riziko, ktoré
pre neho znamená podpísanie takejto Dohody o vyplnení zmenky, ktorá je súčasťou Všeobecných
podmienok poskytnutia úveru resp. blankozmenky a to, ako tým uľahčí vymožiteľnosť pohľadávky

veriteľa. Vzhľadom na uvedené Dohodu o vyplnení zmenky nemožno považovať za individuálne
dojednané zmluvné ustanovenie, pretože aj keď žalovaný by mal možnosť oboznámiť sa s ňou pred
podpisom zmluvy, nemohol ovplyvniť jej obsah. Zo strany žalobcu v konaní nebol preukázaný opak.
Uvedená Dohoda o vyplnení zmenky pritom spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a to pre nezohľadnenie práv spotrebiteľa a umožnenie

vymáhať plnenie bez posudzovania náležitosti zmluvy o úvere v zmysle spotrebiteľských predpisov.
Dohoda vyplnení zmenky je tak poukazujúc na ustanovenie§ 53 ods. 1, 5 Občianskeho zákonníka
neplatná.

V dôsledku neplatnosti Dohody o vyplnení zmenky právnemu predchodcovi žalobcu tak nevzniklo právo

na vyplnenie zmenky a teda ani právo na plnenie z takto vyplnenej zmenky. Už len z tohto dôvodu bolo
nevyhnutné žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietnuť.

Podľa predloženej zmenky sa zmenková suma úročí zmenkovým úrokom vo výške 0,25 % denne, čo
ročne predstavuje úrok vo výške 91,25 %. Zmenkový úrok v takejto výške súd považuje za úrok v

rozpore s dobrými mravmi, keďže ide o sankčné plnenie, ktoré je v hrubom nepomere vo vzťahu k
zabezpečovanej zmluvnej povinnosti. Takéto dojednanie zmenkového úroku súd považuje za neplatné
podľa § 39 Občianskeho zákonníka v spojitosti s ustanovením § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Avšak v tejto časti nad zmenkový úrok v rozsahu nad 0,06 % denne bolo konanie z dôvodu späťvzatia
zastavené.

Zmenka predložená žalobcom nezohľadňuje ani skutočnosť, že Zmluva o úvere č. XXXXXXXXXX zo
dňa 19.5.2010 uzavretá medzi predchodcom žalobcu a žalovaným nespĺňa všetky náležitosti uvedené
§ 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. v znení platnom ku dňu uzatvorenia zmluvy. V zmluve o úvere nieje uvedená konečná splatnosť spotrebiteľského úveru. Predmetná zmluva obsahuje len údaj splatenia
úveru v 12 mesiacoch počnúc od konkrétneho dňa. Takýto údaj nemožno považovať za presnú časovú
dátumovú špecifikáciu konečnej splatnosti úveru. Zmluva tiež neobsahuje výšku, počet a termíny splátok

istiny, úrokov a iných poplatkov. V zmluve je uvedená len celková výška splátky a nie je z nej zrejme, aká
suma z uvedenej splátky je započítaná na istinu, úroky a iné poplatky. V úverovej zmluve ďalej absentuje
údaj o ročnej úrokovej sadzbe, ročnej percentuálnej miere nákladov a priemernej ročnej percentuálnej
miere nákladov. Podľa § 4 ods. 3 citovaného zákona ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje
náležitosti podľa ods. 2 písm. a/, b/, d/ až j/ a k/, l/ poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez

poplatkov, teda spotrebiteľ má vrátiť len sumu skutočne poskytnutého úveru. Keďže predmetná úverová
zmluva zabezpečená zmenkou predloženou žalobcom uvedené náležitosti neobsahuje, úver poskytnutý
na základe tejto zmluvy je teda bezúročný a bez poplatkov. Teda ani suma vyplnená v zmenke nemala
byť v žalobou uplatnenej výške.

Pokiaľ žalobca poukazuje na úpravu Dohovoru o jednotnom zmenkovom práve zo dňa 07.06.1930, súd

uvádza, že text tohto Dohovoru bol Československou republikou prevzatý do zákona č. 191/1950 Sb.
zákon zmenkový a šekový ktorý je v súčasnosti súčasťou právneho poriadku Slovenskej republiky.
Novelizácia čl. I § 17 tohto zákona zákonom č. 438/2015 Z.z. (pridané vyššie citovaný ods. 2 a 3)
nezasahuje do úpravy zákona č. 191/1950 Sb. zákon zmenkový a šekový, ani ju nemení, iba upravuje
podmienky uplatňovania a posudzovania kauzálnych námietok zmenkového dlžníka týkajúcich sa jeho

vzťahu k pôvodnému majiteľovi zmenky pri indosovanej zmenke v tých prípadoch, keď zaviazanosť
toho, kto je zo zmenky žalovaný, vznikla v súvislosti so spotrebiteľkou zmluvou. Takáto úprava nie je v
rozpore s európskou legislatívou, ktorá kladie dôraz na ochranu spotrebiteľa tak ako to už bolo vyššie
uvedené. Nejde o neprípustnú retroaktivitu, novelizácia nezasahuje do práv a povinností nadobudnutých
pred účinnosťou novely, iba dopĺňa úpravu námietok pre prípady, keď zo zmenky je žalovaný spotrebiteľ.

Napokon, s účinnosťou od 1.1.2011 je zabezpečenie nárokov veriteľa zo spotrebiteľského úveru
zmenkou zo zákona zakázané.

Vzhľadom na všetky tieto vyššie uvádzané skutočnosti súd prihliadajúc aj na námietky vedľajšieho
účastníka, ktoré považoval za dôvodné žalobu v časti v ktorej konanie o nej nebolo zastavené v celosti

zamietol.

Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 146 ods. 2 O.s.p. ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný
uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je
povinný uhradiť trovy konania odporca.

Podľa § 151 ods. 1 O.s.p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v

rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

Pokiaľ ide o výrok o trovách konania, vo vzťahu k uplatnenému nároku, ktorý predstavoval sumu istiny
524,- eur, zmenkového úroku 0,25 % denne zo sumy 524,- eur od 15.3.2011 do zaplatenia, zákonného

úroku vo výške 6 % ročne zo sumy 524,- od 30. 5.2011 do zaplatenia, zmenkovej odmeny vo výške
1/3-tiny percenta zmenkovej sumy teda 1,75 eur výsledok konania je taký, že konanie o žalobe bolo v
časti zaplatenia zmenkového úroku nad 0,06 % denne zastavené a v časti zaplatenia sumy 524,- eur
vrátane ostatného príslušenstva bola žaloba zamietnutá. Žalobca v časti v ktorej bolo konanie o žalobe
zastavené nepreukázal, že žaloba bola v tejto časti podaná dôvodne, a že k späťvzatiu žaloby došlo

pre správanie žalovaného v zmysle žalobného petitu po podaní žaloby na súd. Žalobca bol v tejto časti
preto neúspešný. V časti, v ktorej bola žaloba zamietnutá bol žalobca tiež neúspešný. Žalovaný bol tak
úspešný v celom predmete konania.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. l O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo

veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva
proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. V zmysle uvedeného by mal žalovaný ako plne úspešný
účastník konania právo na náhradu trov konania. Žalovaný však počas konania návrh na náhradu trov
konania neurobil, preto mu súd náhradu trov konania nepriznal.Vedľajší účastník má právo na náhradu trov konania za rovnakých podmienok ako účastník, na strane
ktorého v konaní vystupoval. Vedľajší účastník vystupoval na strane žalovaného. Žalovaný bola v konaní

plne úspešný.

Vedľajšiemu účastníkovi tak patrí právo na náhradu trov konania podľa § 142 ods. 1 O.s.p. preto mu
súd priznal právo na náhradu trov potrebných na účelné uplatnenie práva proti v konaní neúspešnému
žalobcovi. Tieto trovy pozostávajú z trov právneho zastúpenia žalobcu vo výške 85,80 eur, ktoré

predstavuje 2x odmena po 34,86 eur podľa § 10 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. (za úkony:
1. prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom - § 13a ods. 1 písm. a/ vyhlášky MS
SR č. 655/2004 Z.z., 2. písomné podanie na súd týkajúce sa veci samej - vyjadrenie doručené súdu
dňa 17.10.2014 - § 13a ods. 1 písm. c/ vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z.) spolu vo výške 69,72 eur a 2x
náhrada výdavkov po 8,04 eur v súvislosti s úkonmi právnej služby poskytnutými v roku 2014 podľa §
16 ods. 3 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. spolu vo výške 16,08 eur. Spolu trovy právneho zastúpenia

85,80 eur.

Trovy konania je v zmysle § 149 ods.1 O.s.p. žalobca povinný zaplatiť k rukám právneho zástupcu
vedľajšieho účastníka.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného
vyhotovenia na Okresný súd Stará Ľubovňa.

1, V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

2, Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

3, Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia