Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 13. február 2017

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 23Co/825/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3113207662
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daša Kontríková

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:3113207662.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Daša Kontríková a členiek

senátu: JUDr. Iveta Jankovičová a JUDr. Gabriela Brišková, v právnej veci žalobcu: Home Credit
Slovakia, a.s., so sídlom Teplická 7434/147, Piešťany, IČO: 36 234 176, zastúpený: Advokátska
kancelária ERASMUS LEGAL, s.r.o., so sídlom Justičná č. 9, Bratislava, IČO: 36 789 615, proti
žalovanej: U. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. č. XX, o zaplatenie 873,25 eura s príslušenstvom, na
odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Senica č.k. 6C/227/2015-50 zo dňa 05. augusta 2015,
takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e .

II. Žalovanej sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1.Napadnutýmrozsudkomsúdprvejinštanciežalobužalobcuzamietolažalovanejnáhradutrovkonania
nepriznal. Rozsudok odôvodnil s použitím § 1, § 2 písm. a), b), § 3 ods. 1 a 2, § 4 ods. 2, 5 zákona č.
258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (ďalej len ZoSÚ).
Vecne súd argumentoval tým, že po preskúmaní zmluvy dospel k záveru, že táto neobsahuje niektoré
základné náležitosti tak, ako to má na mysli § 4 zákona o spotrebiteľských úveroch, najmä § 4 ods. 5
zákona č. 258/2001 Z.z. Preto žalobca nie je oprávnený zo zmluvy vyžadovať okrem istiny poskytnutého

úveru aj iné plnenia ako úrok alebo poplatky, nakoľko tieto nie sú obsiahnuté v zmluve. Čo sa týka
skutočnosti, že súčasťou zmluvy sú aj úverové zmluvné podmienky spoločnosti, s ktorými bola žalovaná
oboznámená, sú jej zrozumiteľné a prejavuje s nimi súhlas svojim podpisom, má súd za to, že len
uvedenie takéhoto odkazu na úverové podmienky nie je dostačujúce. Súd nemal preukázané, že by
sa žalovaná s obsahom obchodných podmienok aj reálne oboznámila v čase vzniku zmluvy, nakoľko
existencia tohto odkazu v zmluve ešte neznamená, že k oboznámeniu došlo. Žalobca tak nemá nárok
si započítať sumy uhradené žalovanou na úroky ani na poplatky, pričom žalovaná je povinná vrátiť

žalobcovi hodnotu toho, čo jej žalobca poskytol bez akéhokoľvek navýšenia a po odpočítaní toho, čo
už zaplatila. Zo sumy istiny nie je žalovaná povinná zaplatiť nič, keďže z požičanej sumy 1.925,25
eura uhradila viac než uhradiť mala, teda sumu 2.018,64 eura. O náhrade trov konania účastníkov súd
rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP a žalovaná, ktorá bola v konaní úspešná a patrila by jej náhrada trov
konania, súd túto náhradu nepriznal, nakoľko jej v konaní žiadne trovy nevznikli.

2. Proti tomuto rozsudku podal prostredníctvom právneho zástupcu odvolanie žalobca podľa § 205

ods. 2 písm. d) a f) OSP. Rozsudok súdu prvej inštancie navrhol zmeniť tak, že návrhu súd vyhovie
v celom rozsahu, resp. navrhol rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
Poukázal na to, že so žalovanou dňa 21.12.2006 uzatvoril úverovú zmluvu, ktorej neoddeliteľnou
súčasťou sú aj úverové zmluvné podmienky (ďalej len ÚP), ktoré sú so zmluvou pevne spojené.Uzavretá úverová zmluva spĺňa všetky zákonom stanovené náležitosti tak, aby mohol byť poskytnutý
úver považovaný za úver s úrokmi a poplatkami, keď sankcia bezúročnosti a bezpoplatkovosti je len v
prípade neuvedenia RPMN (§ 4 ods. 2 písm. g) ), pričom v čase uzavretia zmluvy 21.12.2006 medzi

obligatórne náležitosti zmluvy nepatril údaj o výške úrokovej sadzby a preto je právne posúdenie súdu
o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru nesprávne. Zákon v § 4 ods. 5 ZoSÚ výslovne neuvádza,
že v prípade neuvedenia výšky úroku za poskytnutie úveru sa úver považuje za bezúročný a bez
poplatkov,pričomvúverovýchpodmienkachjejasneuvedenápovinnosťplatiťúrokyaprípadnépoplatky.
Z uzatvorenej zmluvy vyplýva výška úroku. Podľa § 1 Hlavy 5 ÚP výška úroku sa zistí ako rozdiel

súčinu výšky mesačnej splátky a počtu splátok a výšky poskytnutého úveru, pričom na základe
uvedeného celková výška úroku z úveru predstavuje sumu 958,35 eura. Dohodnutá výška úroku je
navyše sumou rovnajúcou sa celkovým nákladom spotrebiteľa, čiže rozdielu medzi konečnou výškou
úveru a výškou poskytnutého úveru. Žalobca poukázal na bod 37 úverovej zmluvy s názvom konečná
výška úveru, zmluva teda obsahuje údaj o konečnej výške úveru, t. j. o sume, ktorú v konečnom dôsledku
spotrebiteľ zaplatí, táto suma obsahuje nielen výšku úveru ale aj predmetné úroky z úveru, tento údaj

najvýstižnejšie spĺňa podmienku, aby bol spotrebiteľ vopred informovaný o výške úrokov a poplatkov,
ktoré za poskytnutie úveru bude musieť zaplatiť. Žalovaná sa podpisom úverovej zmluvy zaviazala na
riadne a včasné splatenie poskytnutého úveru, svoju povinnosť si nesplnila a žalobca preto požiadal o
zaplatenie celého zostatku úveru, jeho nárok je v celom rozsahu odôvodnený. Žalovaná bola pri plnení
dlhu pasívna, pričom nepreukázala žiadne objektívne dôvody, ktoré by jej bránili v plnení dlhu.

3. Žalovaná odvolací návrh nepodala, ani sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.

4. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového
poriadku (ďalej len CSP), účinného od 01.07.2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963 Zb.

Občiansky súdny poriadok (ďalej len CSP), pričom podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak,
platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie proti rozsudku bolo
podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému

je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané
náležitosti (§ 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP),
preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 367 ods. 3
CSP), vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie bez potreby zopakovania či
doplnenia dokazovania (§ 383 a § 384 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§

385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné a rozsudok súdu
prvej inštancie je vecne správny.

6. Odvolací súd po preskúmaní rozsudku, ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel k
záveru, že súd prvej inštancie zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom pre vyhlásenie rozsudku,

na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne
posúdil. Odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, ktorý vykonal dokazovanie
v rozsahu potrebnom na rozhodnutie v danej veci, výsledky dokazovania správne vyhodnotil a dospel
i k správnym skutkovým záverom pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobcom
uplatneného nároku. Súd prvej inštancie napadnutý rozsudok odôvodnil, vysporiadal sa s rozhodujúcimi

skutočnosťami tvoriacimi základ pre rozhodnutie. Odvolací súd sa s týmto odôvodnením stotožňuje, k
veci považuje za potrebné dodať nasledovné:

7.Zobsahuspisuvyplýva,žedňa21.12.2006žalobcaakoveriteľažalovanáakospotrebiteľkaadlžníčka
uzavreli podľa zákona č. 258/2001 Z.z. v platnom znení zmluvu o úvere. Predmetom zmluvy bolo

poskytnutie úveru vo výške 1.925,25 eura. Dohodli sa, že žalovaná bude úver splácať v pravidelných
rovnomerných 60 mesačných splátkach po 48,06 eura, žalovaná by tak mala celkovo zaplatiť sumu
vo výške 2.883,60 eura. V zmluve nie je uvedená výška splátok istiny, výška splátok úrokov ani výška
poplatkov. Zo splátkového kalendára vyplýva, že žalovaná zaplatila žalobcovi celkovo sumu 2.018,64
eura.

8. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že ide o spotrebiteľský úver, na ktorý sa vzťahujú príslušné
ustanovenia zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka
o spotrebiteľských zmluvách, v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy. Ustanovenie § 4 zákona258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy stanovuje, že zmluva
o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu a taxatívne stanovuje, aké náležitosti musí zmluva
o spotrebiteľskom úvere obsahovať. Absencia niektorých týchto náležitostí nespôsobuje neplatnosť

predmetnej zmluvy, ak už bol poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo ak bol
dodaný tovar alebo poskytnutá služba, a to z dôvodu ochrany spotrebiteľa. Sankcia neplatnosti by totiž
neprimerane tvrdo dopadala na spotrebiteľa, ktorý by tým stratil výhodu splátok, a mohol by sa tak dostať
do ťažko riešiteľnej situácie, pretože spravidla finančné prostriedky z úveru už použil a nemá možnosť
ich bezprostredne splatiť v celej výške. Zákon o spotrebiteľských úveroch účinný v čase uzatvorenia

predmetnej zmluvy namiesto sankcie neplatnosti sankcionoval veriteľa tým, že od spotrebiteľa nemôže
veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere (§ 4
ods. 5 zákona o spotrebiteľských úveroch). Jednou z povinných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom
úvere je aj suma, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov (§ 4 ods. 2 písm. a) zákona
o spotrebiteľských úveroch). Zákonom stanovené presné členenie a uvedenie jednotlivých čiastok
úveru nie je svojvoľné, ale predstavuje prehľadné vymedzenie povinností dlžníka tak, aby sa dokázal

zorientovať v ponuke a zároveň aby si veriteľ voči dlžníkovi nemohol uplatňovať aj nároky, na ktoré nemá
právo. V zmluve o spotrebiteľskom úvere musia byť jasne a jednoznačne uvedené úrok a poplatky, ktoré
sú spojené s poskytnutím úveru.

9. Posudzujúc túto náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom je potrebné dospieť k záveru, že primárnemu

účelu právnej úpravy normami spotrebiteľského práva (ktorým je zrozumiteľnosť pre spotrebiteľa
a ochrana tohto, z povahy veci slabšieho účastníka právneho vzťahu) zodpovedá len taký výklad
citovanéhoustanovenia,ktorýkaždýzatribútovvyjadrenýchvzákoneslovami„suma“,„počet“a„termíny
splátok“ viaže ku každej z tam uvedených zložiek spotrebiteľského úveru, ktorý sa má zaplatiť, teda ako
k istine, tak i k úrokom a tiež k prípadným iným poplatkom.

10. Súd prvej inštancie preto správne pristúpil k prieskumu, či zmluva o úvere obsahuje všetky náležitosti
vyžadované zákonom o spotrebiteľských úveroch. Predmetná zmluva neobsahuje základnú obsahovú
náležitosť podľa § 4 ods. 2 písm. a) zákona, t.j. rozčlenenie splátok úveru na istinu, úroky a iné poplatky
(§ 4 ods. 2 písm. a) zákona). Nerozčlenenie jednotlivých splátok na istinu, úroky a iné poplatky nemôže

byť považované za splnenie povinnosti, ktorá expressis verbis vyplývala z vyššie cit. ust. zákona o
spotrebiteľských úveroch. Zároveň bolo potrebné prihliadnuť na to, že v zmluve nie je uvedená výška
úroku, je v nej uvedená len ročná percentuálna miera nákladov. Žalobcovi preto v zmysle § 4 ods. 5
zákona nevzniklo právo na zaplatenie úroku tak, ako si ho uplatnil v žalobe.

11. Pokiaľ žalobca poukazoval na to, že výška úroku bola zistiteľná z obsahu úverových podmienok,
resp. z údaja o konečnej výške úveru, je potrebné zdôrazniť, že účelom ochrany spotrebiteľa ako
slabšej strany je to, aby samotná zmluva obsahovala základné zákonné náležitosti a údaje, na základe
ktorých sa priemerný spotrebiteľ dokáže informovane rozhodnúť o tom, či zmluvu uzavrie, bez toho, aby
spotrebiteľ musel tieto údaje zisťovať z úverových podmienok, ktoré vzhľadom na ich rozsah spotrebiteľ

nemá šancu reálne posúdiť a vyhodnotiť, a taktiež bez toho, aby musel spotrebiteľ uskutočňovať
akékoľvek matematické výpočty. Tomu zodpovedá len taký logický a rozumný výklad ustanovení ZoSÚ,
podľa ktorého už v samotnej zmluve musí byť zrozumiteľne uvedená výška úroku, aby spotrebiteľ mal
jasnú predstavu, v akej výške je mu úver poskytnutý a koľko musí zaplatiť na úrokoch. Takémuto výkladu
nezodpovedá postup žalobcu a jeho argumentácia, že spotrebiteľ si môže výšku úroku vypočítať, resp.

zistiť z údajov v zmluve, resp. v úverových zmluvných podmienkach. V danom prípade bol žalovanej
poskytnutý úver vo výške 1.925,25 eura, pričom výška úrokov predstavuje sumu 958,47 eura, t.j. takmer
50%, preto je dôležité, aby údaj o výške úrokov bol jasne uvedený v zmluve a poskytol žalovanej jasný
prehľad o tom, koľko zaplatí na úrokoch a či za takýchto podmienok má o úver záujem. V neposlednom
rade bolo potrebné prihliadnuť tiež na to, že žalovaná z poskytnutého úveru vo výške 1.925,25 eura

vrátila žalobcovi celkovo sumu 2.018,64 eura, t.j. viac ako jej bolo poskytnuté, preto spravodlivému
a rozumnému usporiadaniu vzťahu medzi stranami zodpovedá také riešenie, že žalovaná nebude
zaviazaná zaplatiť žalobcovi titulom úrokov či iných poplatkov už žiadnu ďalšiu sumu, čím je žalobca
primerane sankcionovaný za nedodržanie zákonných obsahových náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom
úvere.

12. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu, odvolací súd zamietajúci rozsudok súdu prvej
inštancie, vrátane vecne správneho závislého výroku o náhrade trov konania, v súlade s § 387 ods. 1
CSP ako vecne správny potvrdil.13. Žalovaná má voči žalobcovi podľa § 255 ods. 1 CSP a § 396 ods. 1 CSP nárok na náhradu trov
odvolacieho konania v plnej výške, vzhľadom na to, že žalovaná bola v odvolacom konaní v celom

rozsahu úspešná. Z dôvodu, že žalovaná ale preukázateľne a účelne nevynaložila žiadne výdavky v
súvislosti s týmto konaním, ako to predpokladá § 251 CSP, odvolací súd jej náhradu trov odvolacieho
konania nepriznal s poukazom na čl. 4 ods. 2 CSP.

14. Senát odvolacieho súdu tento rozsudok prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak jea) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie 0spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).