Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, March 27, 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 4Co/31/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8814208293
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Fiľakovský

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8814208293.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvPrešovevsenátezloženomzpredsedusenátuJUDr.MartinaFiľakovskéhoasudcovJUDr.

Anny Kovaľovej a JUDr. Branislava Brezu v spore žalobcu: Orange Slovensko, a.s., Metodova 8, 821 08
Bratislava, IČO: 35 697 270, zastúpeného Bobák, Bollová a spol., s.r.o., IČO: 35 855 673, so sídlom Dr.
Vladimíra Clementisa 10, 821 02 Bratislava proti žalovanému: G. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XXX,
XXX XX H., o zaplatenie 227,29 s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Vranov nad Topľou zo dňa 12.2.2015, č.k. 4C 226/2014-41 v spojení s opravným uznesením Okresného
súdu Vranov nad Topľou zo dňa 11.1.2016, č.k. 4C 226/2014-59, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok v spojení s opravným uznesením vo výroku, ktorým súd žalobu žalobcu čo

do zvyšku zamietol a vo výroku o trovách konania.

Žalovanému n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Vranov nad Topľou (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom v spojení s
opravným uznesením zaviazal žalovaného uhradiť žalobcovi sumu 61,96 eur s úrokom z omeškania vo
výške 8,75 % z vyššie uvedenej sumy od 26.04.2013 až do dňa zaplatenia, a to všetko do troch dní od
právoplatnosti tohto rozsudku. Žalobu žalobcu čo do zvyšku zamietol. Žalovanému nepriznal náhradu
trov konania.

2. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že žalobca uzavrel so žalovaným zmluvu o poskytovaní
verejných služieb č. A6599162 zo dňa 08.11.2012 a dodatok k zmluve, na základe čoho boli žalovanému
poskytované dohodnuté služby, no tento sumy za služby tak ako mu boli vyčíslené v jednotlivých
faktúrach neuhradil. Na základe vyššie uvedeného mal za to, že nárok žalobcu na zaplatenie ceny
za poskytnuté služby v sume 61,96 eur je opodstatnený. Žalovaný sa s plnením svojho peňažného
záväzku dňom nasledujúcim po dni, ktorý jej žalobca v pokuse o pokonávku na plnenie poskytol, dostal

do omeškania, preto ho súd zaviazal zaplatiť aj úrok z omeškania vo výške 8,75% ročne.

3. Ďalším žalobcom uplatňovaným nárokom bol nárok na zaplatenie sumy 1,33 eur a 5 eur za upomienky
tak, ako boli predmetné sumy účtované faktúrou č. 5189258825 a č. 5196446640. V zmysle bodu
16.2. písm. d) Všeobecných podmienok upomienky sa považujú za oznámené dňom odoslania správy
spoločnosti Orange Slovensko do odkazovej schránky účastníka alebo dňom jej zaslania formou
elektronickej pošty alebo iným elektronickým spôsobom (SMS, MMS) na poslednú známu e- mailovú

adresu oznámenú spoločnosti Orange účastníkom alebo na telefóne číslo účastníka. Žalobca neuniesol
dôkazné bremeno ohľadne tvrdenia o oprávnenosti výšky uplatnenej pohľadávky v časti nároku poplatky
za upomienky, pretože nepredložil žiadne také dôkazy, ktorými by bolo možné objektívne posúdiť a
preveriť výšku pohľadávky, ktorú si uplatňuje, preto v tejto časti žalobu zamietol. Aj v prípade, žesa tak stalo, keďže je nepochybné, že žalovaný si nesplnil svoje povinnosti, považoval dojednanie
ohľadom poplatku za upomienku za spôsobujúce značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán
v neprospech žalovaného ako spotrebiteľa.

4. Uviedol, že dohodnutá zmluvná pokuta vo výške 159 eur je v rozpore s ust. § 3 ods. 1 a § 53 a nasl.
Občianskeho zákonníka. Žalobca právo na zaplatenie zmluvnej pokuty odvíjal od zmluvy o pripojení
a dodatku k nej zo dňa 08.11.2012, ktoré ako typové zmluvy sú uzatvárané vo viacerých prípadoch
a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy, a teda i dojednané zmluvné podmienky neovplyvňuje, a

preto sa nejedná o individuálne dojednané zmluvné ustanovenie. Žalobca ako dodávateľ zmluvnú
pokutu so žalovaným ako spotrebiteľom osobitne nevyjednával, pretože zmluvná pokuta je dojednaná
za rovnakých podmienok vo všetkých zmluvách, resp. dodatkoch a žalobca menil len výšku zmluvnej
pokuty. Zmluva a dodatok k zmluve boli uzatvorené na predtlači spoločnosti, jednotlivé údaje boli
vpísané zástupcom spoločnosti. Základným princípom spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať
neprijateľnú podmienku, teda také zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach

a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou absolútnej neplatnosti
takejto podmienky. Súd pri hodnotení dojednaných zmluvných podmienok v súlade s ust. § 53 ods. 10
Občianskeho zákonníka bral zreteľ na povahu tovaru, na ktorý zmluva bola uzavretá, keď predmetom
bolo poskytovanie, resp. využívanie účastníckeho programu za dohodnutých podmienok. Žalovaný ako
klient sa zaviazala zotrvať po dobu 24 mesiacov v zmluvnom vzťahu so žalobcom, tzv. doba viazanosti,

a po celú túto dobu bez prerušenia tieto služby využívať, a to v súlade s jej záväzkami. Dodávateľ
síce z hľadiska času rozlišoval tzv. „druhú časť doby viazanosti“, v ktorej by dochádzalo k postupnému
znižovaniu zmluvnej pokuty v závislosti od toho, kedy v tomto období ku skutočnosti zakladajúcej
nárok na zmluvnú pokutu dôjde, podľa názoru súdu však tým neodstránil všetky dôvody, pre ktoré
je možné takto dohodnutú zmluvnú pokutu považovať za neprijateľnú. Spotrebiteľ je naďalej povinný

zaplatiť zmluvnú pokutu bez ohľadu na dĺžku doby, ktorá mu ešte zostáva do uplynutia viazanosti, mimo
obdobia tzv. „druhej časti doby viazanosti“, ktoré obdobie predstavuje iba posledných šesť mesiacov
doby viazanosti, teda sa jedná o poslednú štvrtinu doby viazanosti. Uvedené vymedzenie je tak pre
spotrebiteľa prinajmenšom zavádzajúce, pričom nie je zohľadnená výška zmluvnej pokuty v prípade, že
ku skutočnosti zakladajúcej nárok na zmluvnú pokutu dôjde v 1. mesiaci viazanosti, alebo v 17. mesiaci

doby viazanosti. Žalobcovi sa tak podľa názoru súdu nepodarilo v celom rozsahu odstrániť jeden z
hlavných dôvodov, pre ktorý súdy považovali takto dojednanú zmluvnú pokutu za neprijateľnú - zmluvnú
pokutubymalspotrebiteľzaplatiťvrovnakejvýškebezohľadunato,čisaomeškásúhradouprvejfaktúry
alebo poslednej faktúry v tretej štvrtine doby viazanosti. Ďalším dôvodom, pre ktorý súd považoval
takto dojednanú zmluvnú pokutu za neprijateľnú je skutočnosť, že by žalobcovi zmluvná pokuta patrila

aj v prípade, ak by žalovaný len uskutočnil nejaký úkon smerujúci k ukončeniu platnosti zmluvy, teda
bez ohľadu na to, či k ukončeniu platnosti aj skutočne došlo. Spôsob formulácia naviac nepredstavuje
jednoznačnešpecifikovanúzmluvnúpovinnosť,naporušeniektorejsazmluvnápokutavzťahuje.Značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, spôsobuje podľa
názoru súdu v predmetnom právnom vzťahu medzi účastníkmi konania dojednanie, ktoré žalobcovi

umožňuje žiadať od žalovaného zmluvnú pokutu v prípade, že žalovaný ako spotrebiteľ využije svoje
právo a urobí taký úkony, ktorý by smeroval k ukončeniu alebo účelom ktorého by malo byť ukončenie
platnosti zmluvy a/alebo dodatku k zmluve pred uplynutím doby viazanosti. Uvedenú nerovnováhu
zvýrazňuje aj skutočnosť, že v zmluvných podmienkach obdobná povinnosť uhradiť zmluvnú pokutu
pre žalobcu (ako dodávateľa) dojednaná nie je. S ohľadom na vyššie uvedené súd vyhodnotil zmluvnú

pokutu ako neprijateľnú zmluvnú podmienku a preto absolútne neplatnú s poukazom na § 53 ods. 5
Občianskeho zákonníka a neplatnú pre rozpor s dobrými mravmi podľa § 39 Občianskeho zákonníka.
Ide totiž o neprimeranú sankciu, ktorú znáša spotrebiteľ. Súd preto žalobu žalobcu v časti nároku na
zaplatenie pokuty vo výške 159 eur spolu s jej príslušenstvom zamietol.

5. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. Z uplatnenej sumy 227,29 eur s príslušenstvom
žalobcovi bolo priznaných 61,96 eur spolu s príslušenstvom. Žalobcov úspech tak predstavoval 27,26 %
a neúspech 72,74 %. Úspešnejšiemu žalovanému tak vznikol nárok na náhradu trov konania v rozsahu
46,80 % (po odrátaní neúspechu žalovaného od jeho úspechu (72,74 % -27,26 % =45,48 %). Žalovaný
si však žiadne trovy konania neuplatnil, preto mu súd žiadnu náhradu nepriznal.

6. Proti tomuto rozsudku, pokiaľ ide o výrok o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti, podal v zákonom
stanovenej lehote odvolanie žalobca. Navrhol rozsudok zmeniť tak, aby žalovaný bol zaviazaný na
zaplatenie zmluvnej pokuty v dojednanej výške s príslušným úrokom z omeškania. Ako dôvoduviedol, že dojednanie zmluvnej pokuty ako tzv. zabezpečovacieho inštitútu v zmluvných vzťahoch
je plne v súlade s platným právnym poriadkom SR. V minulosti niektoré súdy vyhodnotili dohodu
o zmluvnej pokute v dodatku žalobcu ako neprijateľnú zmluvnú podmienku z dôvodu, že výšku

zmluvnej pokuty považovali za neprimerane vysokú a z dôvodu, že dohoda o zmluvnej pokute
nezohľadňovala čas, kedy užívateľ služieb prestal plniť svoje zmluvné povinnosti. Žalobca nedostatky
dohody o zmluvnej pokute odstránil. Maximálna výška zmluvnej pokuty zodpovedá výške poskytnutej
zľavy z kúpnej ceny mobilného telefónu a dohoda o zmluvnej pokute zohľadňuje časový aspekt
porušenia zmluvných povinností. Žalobca jasne a zrozumiteľne uviedol, že pri uzavretí dodatku poskytol

žalovanému ako účastníkovi telekomunikačnej služby zvýhodnenie spočívajúce v poskytnutí zľavy
z hodnoty mobilného telefónu. Žalovaný mal možnosť voľby, či si kúpi mobilný telefón za riadnu
maloobchodnú cenu bez akýchkoľvek ďalších záväzkov, alebo si kúpi mobilný telefón za zníženú
cenu, teda so zľavou z kúpnej ceny na základe dodatku a po dohodnutú dobu viazanosti zotrvá
v zmluvnom vzťahu so žalobcom ako aktívny užívateľ služieb a bude platiť riadne a včas ceny
za poskytnuté telekomunikačné služby. V dodatku z ktorého nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty

si žalobca v tomto konaní uplatňuje je časový aspekt porušenia zmluvných povinností zohľadnený.
Dohoda o zmluvnej pokute rozlišuje, či došlo k porušeniu zmluvných povinností po uzavretí dodatku
alebo pred uplynutím dohodnutej doby viazanosti. Zohľadnenie času porušenia zmluvných povinností
v dohode o zmluvnej pokute má zachovať naplnenie funkcie zmluvnej pokuty, ktorou je zabezpečenie
záväzkového vzťahu, motivácia k plneniu zmluvných povinností spojená s následnou sankciou za jej

nesplnenie, reparácia spočívajúca v odstránení škodlivého následku, ktorý by mohol vzniknúť v príčinnej
súvislosti s porušením povinností. Žalovaný nebol žiadnym spôsobom povinný, ani žalobcom nútený
uzatvoriť dodatok k zmluve o pripojení. Poskytnutie mobilného telefónu za zľavnenú cenu bolo vo
vzájomnom vzťahu medzi žalobcom a žalovaným kompenzované vernosťou žalovaného ako zákazníka.
Model vzájomne akceptovanej modifikácie záväzkového vzťahu nie je možné realizovať bez platného

dojednania zmluvnej pokuty, ktorej jednou z funkcií je zabránenie špekulatívnemu konaniu zo strany
účastníka, ktorý pri vzniku zmluvného vzťahu využije poskytnuté výhody. Zmluvnú pokutu je nutné
posudzovať z hľadiska zabezpečovacej, motivačnej, sankčnej, reparačnej funkcie s ohľadom na všetky
relevantné okolnosti a vzájomne poskytnuté plnenia v rámci uzavretej zmluvy a dodatku. Dojednanie
zmluvnej pokuty, ako aj jej výšky nemohlo spôsobiť nerovnováhu medzi účastníkmi zmluvného vzťahu.

Dôvodom uzatvorenia dodatku bola pre žalovaného možnosť získať za výhodnú cenu mobilný telefón,
za ktorý by v prípade kúpy v rámci maloobchodných cien musel zaplatiť omnoho vyššiu cenu. Mobilný
telefón si mohol žalovaný kúpiť za riadnu maloobchodnú cenu bez hrozby sankcie za nedodržanie
zmluvných povinností a dohodnutá zmluvná pokuta neprevyšovala výšku poskytnutej zľavy z kúpnej
cenymobilnéhotelefónu.Vzhľadomnavýhodu,ktorúžalovanýnazákladeuzatvoreniadodatkukzmluve

získal, je výška dohodnutej zmluvnej pokuty primeraná a objektívne nespôsobilá poškodiť žalovaného
ako spotrebiteľa.

7. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) na základe včas podaného odvolania preskúmal
rozhodnutie súdu prvej inštancie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených

o ustanovení § 379 a § 380 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“)
bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 CSP (a contrario) a dospel
k záveru, že odvolanie žalobcu nie je opodstatnené.

8.Vovecisavdostatočnomrozsahuzistilskutkovýstavazozistenýchskutočnostíbolvyvodenýsprávny

právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach
nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdom prvej
inštancie na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

9. V danom prípade ako to vyplýva z obsahu spisu medzi účastníkmi bola uzatvorená štandardná

formulárová spotrebiteľská zmluva. Uvedené je dôvodom k tomu, aby súdnej kontrole boli podrobené
aj zmluvné dojednania majúce charakter podmienok spôsobujúcich značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Pritom by nemali byť žiadne pochybnosti o
tom, že spotrebiteľ je slabšou zmluvnou stranou, či už z dôvodu neinformovanosti, alebo vyjednávacej
pozície pri pokuse dosiahnuť zmenu už vopred naformulovanej zmluvy.

10. Základnou črtou spotrebiteľskej zmluvy je to, že je pre spotrebiteľa vopred pripravená a nie je
vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Zmluva o poskytovaní verejných
služieb a jej dodatok túto charakteristiku spĺňajú. Ich súčasťou boli bez akýchkoľvek pochybnostízmluvné dojednania majúce charakter všeobecných obchodných podmienok, ktoré žalovaný ovplyvniť
nemohol, nakoľko boli už vopred pripravené pre veľký počet spotrebiteľov.

11. Smernica rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách ukladá členským
štátom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol viazaný nekalými podmienkami a zvážiť, či spotrebiteľská
zmluva obsahujúca nekalé podmienky obstojí ako celok. Súdny dvor dokonca považuje ochranu
spotrebiteľa podľa článku 6 smernice za tak významnú, že sa má klásť principiálne na roveň
vnútroštátnym pravidlám verejného poriadku a to v záujme vyššej kvality života.

12. Podľa ustanovenia § 53 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), spotrebiteľské
zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“).

13. Občiansky zákonník za neprijateľnú podmienku v ustanovení § 53 ods. 4 písm. k) považuje aj

dojednanie vyžadujúce od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok aby zaplatil neprimerane vysokú
sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku. Občiansky zákonník s takouto neprijateľnou
podmienkou spôsobujúcou značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa spája v ustanovení § 53 ods. 5 sankciu neplatnosti.

14. Keďže ustanovenie § 53 OZ nikdy nebolo zaradené medzi prípady relatívnej neplatnosti (40a OZ)
išlo o neplatnosť absolútnu pôsobiacu bez ďalšieho priamo zo zákona, na ktorú musel súd prihliadať
z úradnej povinnosti.

15. Ustanovenie § 544 OZ umožňuje účastníkom pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti dojednať

si zmluvnú pokutu. Zmluvná pokuta je zabezpečovacím prostriedkom a vyjadruje peňažnú sumu,
ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi, ak poruší svoju zmluvnú povinnosť. Podstatnou náležitosťou
dohody o zmluvnej pokute je určenie jej výšky alebo spôsobu jej určenia. Výška zmluvnej pokuty nie je
zákonom limitovaná, avšak nemôže byť v rozpore so zásadou zakotvenou v ustanovení § 3 ods. 1 OZ.
Vychádzajúc z tohto ustanovenia výkon práv a povinností vyplývajúcich z občiansko-právnych vzťahov

nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore
s dobrými mravmi.

16. V prejednávanej veci výška zmluvnej pokuty v dodatku k zmluve o poskytovaní verejných služieb
bola stanovená ako rozdiel medzi bežnou maloobchodnou cenou mobilného telefónu a kúpnou cenou,

za ktorú žalobca odpredal mobilný telefón žalovanému a patrila za porušenie konkrétne vymenovaných
zmluvných povinností, čo je zrejme z článku 2 bodu 2.5 dodatku. Takéto označenie postihujúce
rôzne porušenia povinností zo strany spotrebiteľa je neakceptovateľné. Na tom nemení nič ani fakt,
že žalobca sa snažil pri zmluvnej pokute zohľadniť časový aspekt porušenia zmluvných povinností,
pričom k znižovaniu výšky zmluvnej pokuty dochádzalo až v prípade porušenia zmluvných povinností

v posledných šiestich mesiacoch z celkovej 24 mesačnej doby viazanosti. Pri takomto dojednaní
spotrebiteľ mal povinnosť uhradiť zmluvnú pokutu v plnej výške pri porušení zmluvných povinností počas
prvých osemnástich mesiacov doby viazanosti, čo nemožno označiť za primerané. Je rozdiel medzi tým,
či k porušeniu povinnosti došlo v 1. mesiaci zmluvného vzťahu alebo v 18. mesiaci doby viazanosti.
Okrem toho nie každé porušenie povinnosti je rovnakej intenzity a významu. Rovnako pri oneskorenej

úhrade peňažného plnenia nemôže ostať bez povšimnutia výška pohľadávky vzniknutej porušením
záväzku. Paušálne dojednanie zmluvnej pokuty umožňujúce zníženie výšky zmluvnej pokuty jedine
pri porušení zmluvných povinností v poslednej štvrtine zmluvného vzťahu, ktoré vôbec nezohľadňuje
intenzitu a význam toho ktorého porušenia povinností a ani výšku pohľadávky vzniknutej porušením
záväzku, predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, nakoľko výrazne znevýhodňuje spotrebiteľa

a dodávateľovi umožňuje pri akomkoľvek i menej významnom porušení povinnosti uplatniť si voči
spotrebiteľovi zmluvnú pokutu v plnej výške v prvých troch štvrtinách trvania zmluvného vzťahu.

17.Zmluvnépodmienkydohodnutévspotrebiteľskejzmluvesamôžuodchýliťodpodmienokupravených
v Občianskom zákonníku len v prospech spotrebiteľa. Akákoľvek dohoda v spotrebiteľskej zmluve, ktorá

zhoršuje postavenia spotrebiteľa, alebo ktorou sa spotrebiteľ vopred vzdáva svojich práv, nie je možná.
Spotrebiteľské zmluvy by mali byť vyvážené a nemožno akceptovať, aby spotrebiteľ mal menej práv ako
dodávateľ. V súvislosti s tým odvolací súd len dopĺňa, že nerovnováha zmluvného vzťahu je zreteľná už
aj zo skutočnosti, že za porušenie zmluvných povinností je sankcionovaný len žalovaný - spotrebiteľ. Vžiadnom z ustanovení zmluvy o poskytovaní verejných služieb alebo dodatkov k nej nie je zakotvená pre
prípad porušenia zmluvných povinností zo strany žalobcu sankcia, ktorú by mohol uplatniť voči nemu
žalovaný.

18. So zreteľom na uvedené odvolací súd rozsudok v spojení s opravným uznesením vo výroku, ktorým
súd žalobu žalobcu čo do zvyšku zamietol a vo výroku o trovách konania, postupom vyplývajúcim z
ustanovenia § 387 odsek 1 a 2 CSP ako vecne správny potvrdil.

19. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1
CSP tak, že žalovanému, ktorý by mal s poukazom na úspech v odvolacom konaní nárok na náhradu
trov odvolacieho konania, ich náhradu nepriznal, pretože mu v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli.

20. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).