Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 8. február 2017

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 3CoE/228/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3815207001
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 02. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dušan Krč-Šebera
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3815207001.2

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Dušana Krč-Šeberu a členov senátu
JUDr. Rastislava Vranku a JUDr. Romana Hargaša v exekučnej veci oprávneného: X. banka, a.s., so
sídlom B., L. nábrežie 4, D.: 31 340 890, korešpondenčná adresa: BENCONT INVESTMENTS, s.r.o.,
so sídlom Vajnorská 100/A, Bratislava, proti povinnému: T. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom Š. A. XXX/XX,
X., štátny občan Slovenskej republiky, o vymoženie 883,28 Eur s príslušenstvom, o odvolaní spoločnosti

BENCONT INVESTMENTS, s.r.o., proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza zo dňa 24. júla 2015, č.k.
16Er/1408/2015-31, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd odvolanie spoločnosti BENCONT INVESTMENTS, s.r.o. o d m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením okresný súd žiadosť súdneho exekútora JUDr. Ing. Jána Gaspera, PhD.
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Svoje rozhodnutie odôvodnil podľa § 44 ods.

2 Exekučného poriadku, § 52 ods. 1-4, § 53 ods. 1,5, § 54 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka, ako
aj na príslušné ustanovenia smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách. Uviedol, že oprávnený sa návrhom zo dňa 30.03.2015 domáha vykonania
exekúcie proti povinnému na základe exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok STÁLEHO
ROZHODCOVSKÉHO SÚDU zriadeného pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s.,
sp. zn. IA-C/0314/4712 zo dňa 01.08.2014. Toto rozhodnutie malo nadobudnúť právoplatnosť dňa

30.09.2014 a vykonateľnosť dňa 04.10.2014. Dňa 28.04.2015 doručil súdny exekútor JUDr. Ing. Ján
Gasper, PhD. súdu prvej inštancie žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Z predloženého
exekučného titulu súd prvej inštancie zistil, že dňa 03.07.2009 bola medzi oprávneným a povinným
uzatvorená zmluva o úvere č. XXXXXXXXXX (ďalej len „zmluva"), na základe ktorej bol povinnému
poskytnutý úver vo výške 2.000,00 Eur. Súd prvej inštancie preskúmal zmluvu, ktorú s povinným
uzavrela X. banka, a.s., obchodné podmienky dostupná pôžička - šikovná rezerva (verzia 1/2009) účinné

od 01.01.2009 (ďalej len ,,OP´´) , Všeobecné obchodné podmienky účinné od 01.01.2008 (ďalej
len ,,VOP´´). Súd prvej inštancie v prvom rade skúmal samotnú „zmluvu´´, ktorá vytvára právny rámec
vzťahu medzi oprávneným ako veriteľom a povinným ako dlžníkom a dospel k záveru, že tento právny
vzťah založený zmluvou je potrebné posudzovať podľa ustanovení o spotrebiteľskom práve. Bez ohľadu
na označenie zmluvy ako úverovej zmluvy, ktorá by sa mala podľa klasického chápania spravovať
výlučne len Obchodným zákonníkom bez ohľadu na povahu účastníkov, dospel k záveru, že ide o

spotrebiteľskú zmluvu (s prihliadnutím na povahu účastníkov, obsah zmluvy a vopred pripravený obsah
zmluvy na predtlačenom formulári) a na vzťah medzi veriteľom (oprávneným) a dlžníkom (povinným) je
potrebnéaplikovaťustanoveniaspotrebiteľskéhopráva.Vdanomprípade,atovzhľadomkuskutočnosti,
že povinný si neplnil riadne svoje povinnosti vyplývajúce z vyššie uvedenej zmluvy, uplatnil si oprávnený
svoje nároky v rozhodcovskom konaní v zmysle uzatvorenej rozhodcovskej doložky podľa článku 3.
bod 7 Záverečných ustanovení predloženej úverovej zmluvy, čl. 11. bodu 11.2 OP a bodu 10.2.2 VOP,

na základe ktorých rozhodca bez vypočutia povinného vydal rozhodcovský rozsudok. Preskúmaním
článku 3. bod 7 Záverečných ustanovení predloženej úverovej zmluvy, čl. 11. bodu 11.2 OP a bodu10.2.2 VOP, vzhliadol súd prvej inštancie v takto ustanovenom zmluvnom dojednaní nekalú podmienku
k čomu ho viedli nasledovné dôvody. V danom prípade bola voľba riešenia sporov v rozhodcovskom
konaní jednostranná, nakoľko samotné ustanovenie rozhodcovského súdu na predtlačenom formulári

dokonca predchádzalo nepochybne aj samotnému rozhodnutiu povinného si finančné prostriedky touto
cestou obstarať, čiže predtým ako k uzatvoreniu zmluvy o úvere povinný vôbec pristúpil. Nekalú povahu
má aj samotné znenie rozhodcovskej doložky, podľa ktorej všetky spory budú riešené rozhodcovským
súdom. Daná zmluvná podmienka nebola individuálne dojednaná a spôsobuje značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Jednostrannosť a nekalosť

tohto zmluvného dojednania súd prvej inštancie videl v tom, že faktickým subjektom, ktorý definuje,
ako sa budú prípadne spory riešiť je v tomto prípade veriteľ, čiže oprávnený, pretože tento zostavil
znenie rozhodcovskej doložky vo svojej vopred pripravenej formulárovej zmluve, ktorú oprávnený
v rámci svojej podnikateľskej činnosti používa v prípadoch uzatvárania zmlúv rovnakého druhu a
neurčitého počtu. Podľa názoru súdu prvej inštancie je však dojednanie rozhodcovskej doložky v
spotrebiteľskej zmluve neprijateľnou podmienkou, ktorá je zmysle §53 ods. 5 Občianskeho zákonníka

neplatná. Pre účely posúdenia prípadného nekalého charakteru zmluvnej podmienky hranica ochrany
spotrebiteľa vychádza nielen z konkrétneho exemplifikatívneho výpočtu nekalých zmluvných dojednaní
(podľa ustanovenia § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení platnom ku dňu uzatvorenia zmluvy)
ale tiež zo všeobecného zákazu akéhokoľvek dojednania, ktoré vytvorí v právach a povinnostiach
značnú nerovnováhu (podľa ustanovenia § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom ku

dňu uzatvorenia zmluvy). Existujúca, ale neplatná rozhodcovská doložka nemôže byť potom základom
právomoci rozhodcovského súdu. S prihliadnutím na vyššie uvedené skutočnosti, súd prvej inštancie
v tomto štádiu exekúciu z úradnej moci zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie v celosti. Predložený rozhodcovský rozsudok vzhľadom na absenciu právomoci
rozhodcuvdanejvecikonať,atospoukazomnaneplatnosťrozhodcovskejdoložky,nemožnopovažovať

za spôsobilý exekučný titul.

2. Proti tomuto uzneseniu podala odvolanie spoločnosť BENCONT INVESTMENTS, s.r.o. z dôvodov
podľa § 205 ods. 2 písm. a), d), f), e) O.s.p. a § 221 ods. 1 písm. d), f) a h) O.s.p. Uviedol, že podľa
ustanovení § 44 ods. 2, prvá veta a druhá veta Exekučného poriadku je súd oprávnený skúmať a vykonať

ako dôkazy výlučne žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie
a exekučný titul. Exekučný súd nemá zákonné oprávnenie skúmať a hodnotiť iné listiny, napr. zmluvu
o úvere, ktorá obsahuje rozhodcovskú doložku. Ak je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok, súd
príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu nie je vecne príslušný vo veci konať či už ako súd
vyššej inštancie, kasačný súd alebo súd konajúci o opravnom prostriedku, ale práve a len ako tzv.

exekučný súd. Poukázal aj na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 16.06.2009,
sp. zn. 4Cdo 159/2009. Dôvodil, že exekučný súd je oprávnený skúmať rozhodcovský rozsudok ako
exekučný titul len v zákonom určených medziach. Doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno
preskúmať podľa § 37 zákona č. 244/2002 Z. z., má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké
účinky ako právoplatný rozsudok súdu, podľa ustanovení § 159 O.s.p. O platnosti rozhodcovskej

doložky rozhoduje rozhodcovský súd, a preto prekážka rozsúdenej veci bráni tomu, aby bola opätovne
posúdená. Poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. ÚS 499/2012 a PL. ÚS
21/08. Oprávnený ako právny nástupca X. banky, a.s. bol povinný postupovať v súlade s ustanoveniami
rozhodcovského zákona. Zdôraznil a dal do pozornosti, že v zmysle ustanovenia II. časti bodu 10
Všeobecných obchodných podmienok, X. banka, a.s. postupovala v súlade s § 93b) zákona o bankách,

ktorý jej ukladá povinnosť ponúknuť klientovi návrh rozhodcovskej doložky, s tým, že v predmetnom
bode je klientovi daná možnosť neprijať túto zákonom stanovenú podmienku. To, že ju neodmietol je
prejavom jeho osobnej a zmluvnej slobody. Súd zamietol poverenie z dôvodu, že exekučný titul bol
vydaný v rozhodcovskom konaní, avšak opomína tú skutočnosť, že oprávnený je zo zákona povinný
klientovi ponúknuť návrh rozhodcovskej doložky. Pokiaľ by tak neurobil, došlo by k porušeniu zákona

o bankách, avšak aj napriek splneniu si zákonom stanovenej povinnosti, súd práve týmto splnením
zákonnej povinnosti dôvodí zamietnutie poverenia. Mal za to, že exekučný súd nesprávne aplikuje
ustanovenia Občianskeho zákonníka. Poukázal na uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp.
zn. I. ÚS 17/01 z 19.04.2001, sp. zn. IV. ÚS 110/09 z 02.04.2009, sp. zn. III. ÚS 264/05 z 29.09.2005
a na nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. II ÚS 244/09 z 29.09.2009, sp. zn. I. ÚS

390/08 z 23.04.2009, sp. zn. I. ÚS 335/06 z 30.10.2007. Namietal, že exekučný súd
nijako neskúmal vôľu povinného, že nebol preukázaný jeho nedostatok pri uzatváraní rozhodcovskej
doložky a rovno bez skutkových či právnych dôvodov ju označil za neplatnú. Exekučný súd sa nijako
nevysporiadalsodlišnýmprávnymnázorom,ktorýmajúinésúdyprvejinštancie.Vprípade,žebyzmluvaneobsahovala rozhodcovskú doložku a konanie by prebiehalo na štátnom súde, súd sa nevyjadril,
akým iným spôsobom by slabšia strana v prípadnom neskoršom procese dokázala naplánovať. Ani
O.s.p., ani Exekučný poriadok, ani zákon č. 244/2002 Z. z. neposkytuje absolútne žiadnu oporu pre

záver, že by exekučný súd mohol vo vzťahu k rozhodcovskému rozsudku rozhodovať ako súd, konajúci
vo veci samej, a teda napríklad vykonať vo veci samej dokazovanie, alebo napr. rozsudok zrušiť či
zmeniť jeho výrok. Ďalej mal za to, že pokiaľ by aj súd zvažoval rozhodcovskú doložku ako neprijateľnú
zmluvnú podmienku, nie je možné záver o neplatnosti rozhodcovskej doložky oprieť o Smernicu EHS č.
93/13/EHS, nakoľko tento nepriamy normatívny akt, ktorý je súčasťou únijného práva, je aktom výlučne

sekundárnej povahy, ktorého priamy normatívny význam pre výklad národného zákona je výlučne
indikatívny a v žiadnom prípade interpretačný. Taktiež pokiaľ by súd uvažoval o neprijateľnosti
rozhodcovskej doložky, nie je možné brať do úvahy judikatúru Európskeho súdneho dvora, nakoľko
judikatúra Európskeho súdneho dvora, vzťahujúca sa na rozhodcovské doložky všeobecne alebo
rozhodcovské doložky v spotrebiteľských zmluvách, nie je voči jednotlivcom - a teda ani voči účastníkom
tohto konania - bezprostredne záväzná. Poukázal aj na rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave, č.k.

18CoE/633/2011-25 zo dňa 26.06.2012 a Krajského súdu v Banskej Bystrici, č.k. 2CoE/292/2012-59.
Bol názoru, že postupom exekučného súdu bol porušený princíp rovnosti účastníkov konania, keďže
bez toho, aby povinný urobil akýkoľvek právny úkon, ho nezákonne zvýhodňuje len na základe jeho
postavenia. V súvislosti s uvedeným poukázal na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky,
sp. zn. III. ÚS 23/2013-8 a na Nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. III. ÚS 153/07 z

18.10.2007 a sp. zn. III. ÚS 171/06 zo dňa 05.04.2007. Záverom poukázal na skutočnosť, že exekučný
súd svojím postupom znemožnil uplatniť svoje právo priznané exekučným titulom, ktorého účinky sa
v zásade zhodujú s účinkami právoplatného rozsudku. Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná, a.s.
zriaďovateľsúduktorývydalexekučnýtitul,ječlenomzáujmovéhozdruženiaRozhodcovskáamediačná,
a.s. zapísaného v zozname stálych rozhodcovských súdov, ktorý vedie Ministerstvo spravodlivosti SR,

a je držiteľom povolenia rozhodovať spotrebiteľské spory s číslom SRS 001, v súlade s § 73 ods. 5
zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie v
celom rozsahu zmenil tak, že žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
vyhovie, alternatívne, aby napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie.

3. Vyjadrenie k odvolaniu nebolo podané.

4. Skôr ako odvolací súd pristúpil k preskúmaniu veci v dôsledku podaného odvolania, zisťoval, či
odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote, či bolo podané subjektom oprávneným na podanie

takéhoto opravného prostriedku a či smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa.

5. Podľa § 9a ods. 1 Ex. por., ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane
použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

6. Podľa čl. 8 CSP, strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci
a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

7. Podľa Čl. 10 ods. 1 CSP, strany sporu postupujú v konaní v súlade so zákonom a podľa pokynov súdu.

8. Podľa § 89 ods. 1 CSP, strana sa môže dať v konaní zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí. Zvolený
zástupca sa nemôže dať zastúpiť, ak osobitný zákon neustanovuje inak.

9. Podľa § 355 ods. 2 CSP, proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon
pripúšťa.

10. Podľa § 359 CSP, odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

11. Podľa § 386 písm. b) CSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané neoprávnenou osobou.

12. Podľa § 373 CMP, na konanie o výkone rozhodnutia sa použijú ustanovenia prvej časti a piateho
dielu prvej hlavy druhej časti, ak nie je ustanovené inak.

13. Podľa § 374 CMP, pojednávanie netreba nariaďovať.14. Podľa § 375 CMP, súd rozhoduje uznesením.

15. Pri riešení otázky, kto je oprávnený podať odvolanie v exekučnom konaní, treba vychádzať z ust.
§ 359 CSP v spojení s ust. § 373 CMP. V zmysle uvedeného ustanovenia môže napadnúť rozhodnutie
súdu odvolaním iba účastník a vedľajší účastník. Okruh účastníkov exekučného konania je vymedzený
v ust. § 37 ods. 1 až 5 Exekučného poriadku. Podľa ods. 1 cit. ustanovenia je ním oprávnený a povinný,
iné osoby sú účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva tento zákon. Ak súd

rozhoduje o trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený exekútor.

16. V danom prípade napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol žiadosť súdneho exekútora o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Napadnuté uznesenie bolo oprávnenému - Poštovej banke,
a.s.podľapripojenejdoručenkydoručenédňa14.04.2016.Protiuvedenémuuzneseniupodalaodvolanie
spoločnosť BENCONT INVESTMENTS, s.r.o., ako osoba, ktorá koná v mene oprávneného. Tunajší

súd listom zo dňa 20.10.2016 vyzval spoločnosť BENCONT INVESTMENTS s.r.o. na predloženie
komisionárskej zmluvy na preukázanie oprávnenia konať v mene oprávneného v predmetnom konaní.
Podľa pripojenej doručenky bol spoločnosti BENCONT INVESTMENTS, s.r.o. predmetný list doručený
dňa 24.10.2016. Spoločnosť BENCONT INVESTMENTS, s.r.o. na predmetný list nereagovala a
oprávnenie konať v mene oprávneného tunajšiemu súdu nepreukázala.

17. Na základe uvedených skutočností odvolací súd v zmysle § 386 písm. b) CSP odvolanie spoločnosti
BENCONT INVESTMENTS, s.r.o. odmietol, nakoľko ho podala osoba, ktorá na podanie odvolania nie
je oprávnená, pričom odvolaním sa po vecnej stránke nezaoberal.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) :

- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP)

- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od
vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe
dovolacieho súdu

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424
CSP)
- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP)
- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,

v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP )
- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2
CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).