Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 27. október 2015

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 15C/8/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2108226013
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Jakubovič

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2015:2108226013.19

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta v konaní vedenom pred sudcom JUDr. Rastislavom JAKUBOVIČOM v právnej

veci navrhovateľa: R.. W. B. H.., I.. XX.X.XXXX, Z. Š., V. XXXX/XX, zast. advokátom JUDr. Gabrielom
Blehom, so sídlom Bratislava, Ladislava Dérera 2, proti odporkyni: W. N., I.. X.X.XXXX, Z. G., I. XX, zast.
advokátom JUDr. Jozefom Cakom, so sídlom Trnava, Štefana Moyzesa 25, o ochranu osobnosti, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh zamieta.

O trovách konania rozhodne súd samostatným uznesením

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom zo dňa 8.12.2008 domáhal, aby súd uložil odporkyni povinnosť zaslať k jeho
rukám doporučený list, obsahujúci písomné ospravedlnenie s ním naformulovaným obsahom. V prípade

nesplnenia tejto povinnosti navrhovateľ žiadal, aby bola odporkyni uložená alternatívna povinnosť
zaplatiť mu sumu 16 596,96 Eur, pričom takto formulované plnenie vyhodnotil odvolací súd, ako plnenie
majúce voči ospravedlneniu alternatívny charakter. Navrhovateľ si taktiež v pôvodnom návrhu uplatnil aj
náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 1,- Eur. V zmysle podania zo dňa 27.3.2013 vykonal navrhovateľ
úpravu petitu v časti formulujúcej ospravedlnenie s alternatívnym plnením a jednak v časti nemajetkovej
ujmy vo výške 1,- Eur vzal svoj návrh späť. O tomto návrhu bolo rozhodnuté tak, že jednak bolo jeho
následkom zastavenie konania v časti nemajetkovej ujmy vo výške 1,- Eur a jednak došlo k vypusteniu

alternatívneho plnenia voči ospravedlneniu vo výške 16 596,96 Eur. Svoj návrh navrhovateľ odôvodnil
tak, že na základe skutočností ktoré uviedla odporkyňa pred orgánmi činnými v trestnom konaní v roku
2004 bolo voči navrhovateľovi začaté trestné stíhanie pre trestný čin skresľovania údajov hospodárskej a
obchodnej evidencie podľa § 125 ods. 1 písm. g/ Trestného zákona platného v čase spáchania trestného
skutku. Na základe uvedeného trestného stíhania bol navrhovateľ rozsudkom Okresného súdu Trnava
č.k. XT XX/XXXX E. X.F. XX.XX.XXXX uznaný za vinného zo spáchania uvedeného skutku a bol mu
uložený trest. Na základe odvolania navrhovateľa Krajský súd v Trnave v konaní sp. zn. XTo XXX/XXXX

konštatoval, že navrhovateľ predmetný skutok nespáchal a spod obžaloby ho oslobodil. Rozhodnutím
ministerstva spravodlivosti zo dňa 9.6.2008 bol navrhovateľ uznaný za osobu postihnutú nesprávnym
rozhodnutím súdu a konaním ktoré tomuto rozhodnutiu predchádzalo. Podľa tvrdenia navrhovateľa
mali nepravdivé skutočnosti uvedené odporkyňou a následné trestné stíhanie ktoré začalo na podklade
uvedenia týchto skutočností znížiť dôstojnosť a vážnosť navrhovateľa. Navrhovateľ taktiež poukázal na
to, že jeho vážnosť a dôstojnosť bola znížená aj vo vzťahu k súdom a iným orgánom, nakoľko od roku
1985 vykonáva funkciu súdneho znalca v odbore strojárstvo - odbor bezpečnosti práce.

Odporkyňa s návrhom nesúhlasila a tento žiadala ako nedôvodný zamietnuť, pričom svoju argumentáciu
opierala o tú skutočnosť, že právo podať trestné oznámenie je právom každého občana SR a odporkyňa
taktiež podľa jej názoru nenesie zodpovednosť za následné konanie orgánov činných v trestnom konaní.Súd vo veci rozhodol dňa 02.07.2013 rozsudkom č.k. 15C 8/2009 - 199 tak, že návrh navrhovateľa
zamietol a konanie v časti nemajetkovej ujmy vo výške 16 596,96 Eur zastavil. O odvolaní navrhovateľa

rozhodoval Krajský súd v Trnave svojím rozsudkom č.k. XXCo XXX/XXXX - XXX E. X. XX.XX.XXXX.
Odvolací súd rozsudok prvostupňového súdu zrušil v časti zamietajúcej nárok navrhovateľa s
odôvodnením, že prvostupňový súd nerozhodol o návrhu navrhovateľa na úpravu petitu žalobného
návrhu zo dňa 27.03.2013. Podľa názoru súdu v prípade podania navrhovateľa nešlo iba o úpravu
formulácie ospravedlnenia požadovaného navrhovateľom, ale o celkovú kvalitatívnu zmenu návrhu,

ktorá mala jednak charakter zmeny žaloby a jednak charakter čiastočného späťvzatia.

Na základe tohto názoru odvolacieho súdu prvostupňový súd po vrátení veci rozhodol uznesením č.k.
15C 8/2009 - 225 zo dňa 23.02.2015 tak, že pripustil zmenu žalobného návrhu, pričom nový petit
žalobného návrhu znie:

Žalovaná je povinná zaslať k rukám žalobcu na adresu: R.. B. W., B.., M. X, XXX XX Š., doporučený list
datovaný a podpísaný žalovanou, nasledovného znenia:

„Vážený pád B.,

ospravedlňujem sa Vám za poškodenie Vášho mena, ako aj za všetky nepríjemnosti, ktoré Vám boli
spôsobené podaním trestného oznámenia voči Vašej osobe, kde som uviedla skutočnosti, ktoré sa
nezakladali na pravde v dôsledku čoho bolo voči Vám začaté zo strany OR PZ Trnava v konaní ČVS:
T. - XXXX/X-T. - G. - XXXX trestné stíhanie a vznesené obvinenie pre trestný čin skresľovania údajov

hospodárskej a obchodnej evidencie podľa § 125 ods. 1 písm. g) Trestného zákona, s
následným uznaním viny v konaní na Okresnom súde Trnava sp. zn. X G. XX/XXXX, za čo Vám súd
uložil trest odňatia slobody v trvaní 10 mesiacov s podmienečným odkladom na dobu
2 rokov. Krajský súd v Trnave, ako súd odvolací v konaní X G. XXX/XXXXX rozsudok súdu I. stupňa
zrušil a Vás spod obžaloby oslobodil.

TotokonaniebolovočiVámvedenénatomzáklade,žeVystepredložilidokonanianaObchodnýregister
na OS Trnava Zápisnicu z Valného zhromaždenia spoločnosti N. X. M.. M..L..T.. za účelom
zápisu zmien v údajoch vedených v obchodnom registri, v ktorej ste uviedli, že som sa na toto Valné
zhromaždenie nedostavila. Ja som následne na Vás podala trestné oznámenie, v ktorom som vedome

uviedla nepravdivú skutočnosť o tom, že Váš údaj o mojej neprítomnosti na tomto zhromaždení nie je
pravdivý. V uvedený deň som síce bola prítomná v priestoroch spoločnosti N. X. M.. M..L..T.. o čom
ste však Vy nemohli vedieť, nakoľko som zabezpečila, aby Vás do priestorov spoločnosti N. X. spol.
s.r.o. v tento deň vôbec nevpustili. O povinnosti vypovedať pravdu som bola poučená, napriek tomu som
vypovedala nepravdivo s cieľom privodiť trestné stíhanie Vašej osoby.

Som si vedomá nesprávnosti svojho konania a je mi ľúto, že som Vám spôsobila nepríjemnosti a
poškodila meno a česť Vašej osoby.

Za toto moje konanie sa Vám napriek odstupu času úprimne ospravedlňujem.“

Právoplatnosťou tohto uznesenia došlo v konaní k odstráneniu vady vytknutej odvolacím súdom a
predmetom konania zostalo iba uplatnené právo navrhovateľa na ospravedlnenie zo strany odporkyne.
Konanie o pôvodne uplatnenom nároku na zaplatenie nemajetkovej ujmy vo výške 1,- Eur bolo
zastavené, pričom v tejto časti odvolací súd rozhodnutie prvostupňového súdu potvrdil. Právoplatnosťou

uznesenie prvostupňového súdu č.k. 15C 8/2009 - 225 zo dňa 23.02.2015 zostalo predmetom konania
iba právo navrhovateľa na ospravedlnenie, pretože v rámci dispozitívnej zmeny si navrhovateľ voči
odporkyni neuplatnil alternatívne plnenie, uplatnené v pôvodnej výške 16 596,96 Eur.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámil sa s pripojeným spisovým
materiálom a po takto vykonanom dokazovaní zistil nasledovný skutkový stav veci:Uznesením Okresného riaditeľstva PZ, úradu justičnej a kriminálnej polície, odboru skráteného
vyšetrovania Trnava zo dňa 11.10.2004 bolo začaté trestné stíhanie navrhovateľa pre trestný čin
skresľovania údajov hospodárskej a obchodnej evidencie podľa § 125 ods. 1 písm. g/ vtedy platného

Trestného zákona. Uvedeného skutku sa mal navrhovateľ dopustiť tak, že dňa 28.9.2004 podal na
Okresný súd Trnava ako súd registrový žiadosť o výmaz odporkyne ako konateľky spoločnosti N. X.
M..L..T.. G.. K návrhu na zápis tejto zmeny v obchodnom registri priložil Zápisnicu o valnom zhromaždení
spoločnosti zo dňa 20.9.2004 v ktorej uviedol nepravdivé údaje a to s úmyslom dosiahnuť výmaz
odporkyne ako konateľky spoločnosti. Uvedené trestné stíhanie bolo začaté na základe skutočností,

ktoré policajnému orgánu uviedla do zápisnice o výsluchu svedka odporkyňa ako aj ďalší svedok W. Y..

Následne v priebehu trestného stíhania bola Okresnou prokuratúrou Trnava pod sp. zn. XPv XXXX/XX-
XX podaná na Okresnom súde v Trnave dňa 13.4.2005 obžaloba na navrhovateľa.

Rozsudkom Okresného súdu Trnava sp. zn. XT XX/XXXX bol navrhovateľ uznaný za vinného zo

spáchania trestného činu. O odvolaní navrhovateľa voči vyššie uvedenému prvostupňového rozsudku
Okresného súdu Trnava rozhodoval Krajský súd v Trnave sp. zn. 4To 140/2005 zo dňa 2.3.2006 tak, že
navrhovateľa spod obžaloby oslobodil.

Rozhodnutím Ministerstva spravodlivosti SR zo dňa 9.6.2008 bola navrhovateľovi priznaná náhrada trov

konania, pričom v časti uplatnenej nemajetkovej ujmy vo výške 2 323,57 Eur Ministerstvo spravodlivosti
SR navrhovateľovi nevyhovel.

Podľa § 11 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života
a zdravia občianskej cti a ľudskej dôstojnosti ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

Podľa§13ods.1Občianskehozákonníkafyzickáosobamáprávonajmäsadomáhať,abysaupustilood
neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov
a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie.

V zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej
časti tohto rozhodnutia a v časti uplatneného primeraného zadosťučinenia vo forme písomného
ospravedlnenia návrh navrhovateľa zamietol, nakoľko vykonaným dokazovaním nebolo preukázané,
že by zo strany odporkyne bolo zasiahnuté do osobnostných práv navrhovateľa. Podľa tvrdenia
navrhovateľa neoprávneným zásahom do jeho osobnostným práv malo byť to, že odporkyňa v

rámci výsluchu pred orgánom policajného zboru uviedla nepravdivé skutočnosti, na základe ktorých
bolo započaté trestné stíhanie, v rámci ktorého bol navrhovateľ uznaný za vinného a následne
druhostupňovým súdom bol navrhovateľ oslobodený. Podľa názoru súdu samotná skutočnosť, že
odporkyňa pred orgánom policajného zboru uviedla skutočnosti ktorých výsledkom bolo začatie
trestného stíhania, nie je možné kvalifikovať ako konanie, ktorým bolo zasiahnuté do osobnostných

práv navrhovateľa. V tomto prípade je potrebné sa stotožniť s argumentáciou odporkyne, že podanie
trestného oznámenia je právom každého občana Slovenskej republiky, pričom občan, ktorý trestné
oznámenie podáva, nemá možnosť ovplyvniť a nenesie zodpovednosť za následné konanie štátnych
orgánov. Tak tomu podľa názoru súdu bolo aj v tomto prípade a nie je možné odporkyni klásť za
vinu a robiť ju zodpovednou z prípadných zásahov do osobnostných práv navrhovateľa, ku ktorých

došlo v rámci trestného stíhania. Je taktiež potrebné uviesť, že za zákonnosť trestného stíhania nesú
zodpovednosť orgány činné v trestnom konaní, ktoré sú v zmysle zákona povinné posudzovať všetky
skutočnosti svedčiace nielen proti osobe ktorá je trestne stíhaná ale aj v prospech tejto osoby. To,
že orgány činné v trestnom stíhaní v tomto prípade orgány policajného zboru, Okresná prokuratúra v
Trnave a Okresný súd v Trnave nevyhodnotili všetky skutočnosti náležitým spôsobom a neprihliadli na

skutočnosti svedčiace v prospech navrhovateľa je skutočnosťou, ktorá nemôže zakladať zodpovednosť
odporkyne za zásah do osobnostných práv navrhovateľa, nakoľko odporkyňa nemala možnosť nijakým
spôsobom konanie týchto orgánov ovplyvniť.

Sám navrhovateľ v svojej argumentácii ktorú súd pre účely konania o ochranu osobnosti považoval

za nedostatočnú len príkladmo uvádza k akým zásahom do jeho osobnostných práv došlo, uvádza,
že k zníženiu jeho vážnosti, cti a dôstojnosti došlo v dôsledku prebiehajúceho trestného stíhania a
prvostupňového odsudzujúceho rozsudku, pričom neuvádza, a k akým konkrétnym zásahom malo dôjsť
na základe nepravdivých údajov uvedených odporkyňou. Súd taktiež pri rozhodovaní vychádzal z toho,ženavrhovateľneuniesoldôkaznébremeno,nakoľkosúdužiadnymrelevantnýmspôsobomnepreukázal
a neoznačil a to aj napriek poučeniu žiadne konkrétne dôkazy, ktorými by bezpochyby preukázal kedy a
akou formou sa v spoločnosti a v sociálnych vzťahoch prejavilo zníženie jeho vážnosti, cti a dôstojnosti

V danom prípade je potrebné preukázať, že v prípade konaní o ochranu osobnosti je potrebné presne
označiť dôsledky a následky neoprávnených zásahov do osobnostných práv navrhovateľa nepostačuje
len označenie skutočností v tomto prípade trestného stíhania, ktoré mohli mať za následok zníženie
vážnosti, cti a dôstojnosti. V konaní o ochranu osobnosti je preto súd povinný posudzovať konkrétne
konania s konkrétnymi následkami, ktoré sa prejavujú v postavení osoby do osobnostných práv ktorej

bolo zasiahnuté spoločnosti. V danom prípade navrhovateľ žiadne takéto následky súdu nepreukázal
ani neoznačil. Súd taktiež navrhovateľovi zamietol návrh na doplnenie dokazovania pripojením spisu
XXCb/XXX/XXXX Okresného súdu Bratislava I. zamietol, nakoľko takýto dôkaz nebol navrhovateľom
navrhnutý a to aj napriek poučeniu do skončenia prvého pojednávania a navyše podľa názoru súdu by sa
vzhľadom na štádium dokazovania takéto dokazovanie javilo nadbytočným a nehospodárnym. Taktiež
v tomto prípade navrhovateľ nepreukázal, žeby tento navrhnutý dôkaz nemohol označiť do skončenia

prvého pojednávania vo veci.

V neposlednom rade si konajúci súd dovoľuje taktiež poznamenať, že navrhovateľ bol, rozsudkom
Krajského súdu v Trnave č. k. XTo XXX/XXXX E. X.Ň. X.XX.XXXX oslobodený spod obžaloby s
použitím § 226 písm. b) Trestného poriadku. Podľa uvedeného zákonného ustanovenie sa spod

obžaloby oslobodí obžalovaný ak jeho konanie nie je trestným činom. Z uvedeného teda vyplýva, že
navrhovateľ bol spod obžaloby oslobodený z dôvodu, že jeho konanie, ktoré bolo popísané v obžalobe
Okresnej prokuratúry v Trnave nevykazuje znaky trestného činu. Z týchto skutočností teda nie je
možné jednoznačne zaujať stanovisko, že tvrdenia odporkyne, spočívajúce v opise konania odporcu,
ktoré uviedla policajnému orgánu do zápisnice boli nepravdivého charakteru. Kvalifikácia konania

popísaného odporkyňou bola preto vecou orgánov činných v trestnom konaní a odporkyňa nebola ďalej
spôsobilá vplývať na rozhodnutia týchto orgánov. Skutočnosť, že navrhovateľ bol spod podanej obžaloby
oslobodený, preto ešte nepreukazuje, že tvrdenia odporkyne museli byť nepravdivého charakteru.
Nepravdivosť tvrdení odporkyne, ako jeden zo základných predpokladov zásahu do osobnostných práv
navrhovateľa, tak navrhovateľ konajúcemu súdu nepreukázal.

Na základe vyššie uvedených skutočností súd vo veci rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti
tohto rozsudku a to na základe dôkazov navrhnutých účastníkmi do skončenia prvého pojednávania vo
veci.

O trovách konania rozhodne súd samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave do
15 dní odo dňa jeho písomného doručenia, písomne alebo ústne do zápisnice. Z písomne podaného
odvolaniamusí byťzjavné,ktorémusúdu jeurčené,kto ho robí, ktorej veci sa týkaačosanímsleduje,

musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť).

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. , t.z.:
1/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
2/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
3/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
4/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

5/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
6/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
7/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát,
8/ súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho

predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,9/ sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli
alebo ak také dôvody neexistovali,
10/ bol odvolacím súdom schválený zmier,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov
a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na

vykonanie exekúcie podľa Zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.