Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, May 3, 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25CoP/16/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4616207451
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lýdia Gálisová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4616207451.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lýdie Gálisovej a členov senátu

JUDr. Márie Malíkovej a JUDr. Sone Vackovej, v právnej veci navrhovateľky: R. N., nar. XX.XX.XXXX,
bydlisko XXX XX F. XXX, proti manželovi: N. N., nar. XX.XX.XXXX, bydlisko XXX XX F. XX, o určenie
výživného na manželku, o odvolaní manžela proti rozsudku Okresného súdu Topoľčany zo dňa 20.
januára 2017 č.k. 6Pc/24/2016-124, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil manželovi povinnosť prispievať na výživu
navrhovateľky mesačne sumou 80 eur vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľky
s účinnosťou od 27.10.2016. Zameškané výživné za čas od 27.10.2016 do 31.01.2017 vo výške

252,90 eura povolil manželovi splácať v mesačných splátkach po 20 eur spolu s bežným výživným
pod následkom straty výhody splátok a exekúcie. V ostatnej časti návrh zamietol. O trovách konania
rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu. Svoje rozhodnutie právne zdôvodnil
ustanovením § 71 ods. 1, § 75 ods. 1, 2, § 77 ods. 1 Zákona o rodine. Vykonaným dokazovaním mal
preukázané, že návrh navrhovateľky na určenie manželského výživného je dôvodný, i keď nie v celom
rozsahu. Účastníci sú manželia. Manželstvo uzatvorili dňa 03.12.2011. Z manželstva pochádzajú dve
maloleté detK., nar. XX.XX.XXXX. a N.ar. XX.XX.XXXX. Účastníci nežijú v spoločnej domácnosti od

06.10.2016. Navrhovateľka poberá rodičovský príspevok mesačne po 203,20 eura a rodinné prídavky
na dve deti mesačne vo výške 47,04 eura. Iný príjem nemá. Maloletú N. vozí do škôlky v obci F., s čím
má výdavky na naftu mesačne cca 20 eur. Spláca Flexi pôžičku po 27,74 eura mesačne. Má zvýšené
výdavky ohľadom zdravotnej starostlivosti, keď už 9 rokov navštevuje endokrinologickú ambulanciu, lieči
sa na štítnu žľazu, a navštevuje neurológiu. Kvôli anémii užíva magnézium, za čo platí 9 eur mesačne
a tiež užíva železo, za čo platí 10 eur mesačne. Mesačne hradí svoju životnú poistku vo výške 21,78
eura mesačne, deťom poistky po 16,60 eura a 17,44 eura mesačne, za materskú školu N. platí 35

eur mesačne. Žije u rodičov. Vyživovaciu povinnosť má voči dvom maloletým deťom. Y. pracuje ako
samostatne zárobkovo činná osoba. Jeho mesačný vymeriavací základ je 429 eur a úhrn poistného
142,20 eura. Za rok 2015 mal príjmy vo výške 9.959,98 eura, výdavky spolu 6.171,03 eura, základ dane
3.788,95 eura, a daň 0 eur. V roku 2016 mal predbežné príjmy vo výške 11.055,86 eura, výdavky
spolu 6.639,19 eura a základ dane 4.416,67 eura. Manžel býva u svojej matky, ktorej na domácnosť
neprispieva. Vyživovaciu povinnosť má voči dvom maloletým deťom. Ako živnostník robí zámočnícke
a zváračské práce a jeho príjem je rozdielny. Maloleté deti účastníkov boli rozsudkom Okresného

súdu Topoľčany zo dňa 29.11.2016 č.k. 11P/224/2016-95 zverené do osobnej starostlivosti matky a
otec zaviazaný prispievať na výživu maloletej Laury mesačne sumou 70 eur a maloletého N. mesačne
sumou 40 eur od 01.10.2016. Konštatoval, že uvedené zistenia odôvodňujú priznať navrhovateľke nárok
na manželské výživné, pretože je nezamestnaná poberajúca iba rodičovský príspevok. Vychádzal zozásady, že životná úroveň manželov má byť zásadne rovnaká. Na jednej strane zisťoval odôvodnené
potreby navrhovateľky, ale na strane druhej tiež schopnosti a možnosti manžela riadne si plniť svoju
vyživovaciu povinnosť. Pritom vychádzal z jeho príjmu, ktorý dosahuje. Tvrdenia navrhovateľky, že jeho

príjem je vyšší, nemal preukázané, preto na ne neprihliadal. Berúc do úvahy vyživovaciu povinnosť voči
dvom maloletým deťom, za primeranú považoval výšku manželského výživného mesačne 80 eur, ktorú
uložil manželovi plniť s účinnosťou od podania návrhu, t.j. 27.10.2016. Zameškané výživné za čas od
27.10.2016 do 31.01.2017 vo výške 252,90 eura povolil manželovi splácať v mesačných splátkach po 20
eur spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok a exekúcie. Pritom nezistil a manžel

to ani netvrdil, že by v tomto období prispel na výživu navrhovateľky nejakou sumou. Vychádzajúc z
pomerov zistených na strane účastníkov, odôvodnených potrieb navrhovateľky a schopností a možností
manžela riadne si plniť svoju vyživovaciu povinnosť v ostatnej časti návrh zamietol. O trovách konania
rozhodol v zmysle § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

2. Manžel podal v zákonnej lehote odvolanie a žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie

zmenil tak, že návrh zamietne a prizná mu nárok na náhradu trov konania. Dôvodil, že rozhodnutie
súdu prvej inštancie je nepreskúmateľné, súd svoje úvahy riadne nerozviedol tak, aby bolo zrejmé z
akých výpočtov vychádzal. Poukázal na to, že na čas do rozvodu manželstva mu bolo určené výživné
na maloleté deti, s ktorým súhlasí a v určenej výške ho aj platí. Tvrdil, že vzhľadom na výživné určené v
tomto konaní v jeho vyživovacia povinnosť k maloletým deťom mala byť nižšia. Namietal, že súd prvej

inštancie vôbec nevyčíslil jeho priemerný mesačný príjem, ktorý považoval za preukázaný. Tiež súd
nezdôvodnil, prečo určil výživné spätne počnúc od 27.10.2016. Poukázal na svoj príjem, ktorý mesačne
je vo výške 368,06 eura. Mesačne spláca spotrebný úver splátkami vo výške 64,79 eura za motorové
sídlo, ktoré používa navrhovateľka. Namietal výdavky navrhovateľky na naftu a výživové doplnky. Tvrdil,
že navrhovateľka žije u rodičov a na domácnosť neprispieva. Jeho životná úroveň určite nie je vyššia

ako životná úroveň navrhovateľky, preto zo svojho príjmu nie je schopný platiť manželke výživné.

3. Navrhovateľka v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedla, že príjmy manžela boli vyššie. Výdavky mal
na odvody, telefón, cestovné. Daň neplatil vďaka tomu, že si uplatnil daňový bonus na 2 deti a manželku.
Namietala, že manžel flexi pôžičku neplatí, nakoľko zostatok istiny k 20.02.2017 je 0 eur. Nie je pravda,

že manžel pracoval sezóne, pokiaľ žili spolu mal stálu prácu. Nežije sám s matkou, býva tam aj brat s
priateľkou a jej synom. Pokiaľ by maloletú N. vodila do škôlky hromadnou dopravou, suma za mesiac
by bola 36 eur. Poukázala za lekárske správy, ktorých vyplýva, že má zdravotné problémy. Rodičia nie
sú povinní ju živiť.

4. Manžel vo svojom písomnom vyjadrení uviedol, že s navrhovateľkou nesúhlasí, jej tvrdenia popiera,
pričom sa podrobne vyjadril ku každému k tvrdeniu navrhovateľky. V ostatnom poukázal na svoje
odvolanie.

5. Navrhovateľka vo svojom vyjadrení poukázala na to, že príjem manžela v čase, keď žili v spoločnej

domácnosti, bol vyšší, ako deklaroval na pojednávaní. Ďalej sa opakovane vyjadrila k jednotlivým
tvrdeniam manžela.

6. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané účastníkom
konania v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP) a zistení, že

spĺňa náležitosti § 363 CSP, viazaný rozsahom odvolania (§ 65 CMP), neviazaný dôvodmi odvolania
(§66 CMP), prejednal odvolanie manžela bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1
CSP), pretože nepovažoval za potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 68 CMP), s verejným
vyhlásením rozhodnutia (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Súd prvej
inštancie dostatočne zistil skutkový stav veci a vyvodil z neho aj správny právny záver, preto napadnutý

rozsudok podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

7. Konanie vo veciach výživného plnoletých osôb je upravené v Civilnom mimosporovom poriadku
zákonom č. 161/2015 Z.z. účinnom od 01.07.2015. Z ustanovenia § 395 ods. 1 vyplýva, že ak
ustanovenie § 396 neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté pred dňom nadobudnutie

jeho účinnosti. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konanie podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného
sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.8. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

9. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

10. Podľa § 387 ods. 3 CSP, odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami

strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevyporiadal v odôvodnení
rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými
tvrdeniami uvedenými v odvolaní.

11. Ustanovenie § 387 ods. 2 CSP zakotvuje koncepciu zjednodušeného rozhodnutia odvolacieho
súdu. Ak má odvolací súd za to, že súd prvej inštancie nielen vecne správne rozhodol, ale v

odôvodnení sa správne argumentačne vyporiadal so skutkovým stavom i právnym posúdením, nemusí
vyhotovovať štandardné rozhodnutie podľa § 220 ods. 2 CSP, ale obmedzí sa len na konštatovanie
správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd zároveň môže doplniť ďalšie dôvody na
zdôraznenie správnosti preskúmavaného rozhodnutia. Právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako
neoddeliteľnej súčasti práva na spravodlivý súdny proces neznamená povinnosť súdu dať odpoveď na

všetky argumenty účastníka, ale len na argumenty zásadného významu, t.j. pre vec rozhodujúce.

12. Podľa § 71 ods. 1 Zákona o rodine, manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z
manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň
oboch manželov bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd

prihliadne na starostlivosť o domácnosť.

13. Ustanovenie § 71 ods. 1 zákona o rodine vyjadruje vzájomnú vyživovaciu povinnosť manželov.
Táto vzniká momentom uzavretia manželstva a zaniká jeho zánikom, alebo zrušením. Počas trvania
manželstva sa nedá vylúčiť ani obmedziť. Zo zákona vyplýva predpoklad, že manželia plnia svoju

vzájomnú vyživovaciu povinnosť dobrovoľne. Súd do tohto vzťahu vstupuje len na návrh jedného z
manželov. Rozsah vyživovacej povinnosti je daný požiadavkou, aby manželia mali v zásade rovnakú
životnú úroveň. Jediným kritériom však nie je len príjem povinného manžela, ale skúmajú sa aj
odôvodnené potreby oprávneného manžela a prihliada sa na starostlivosť o domácnosť. Zákon pritom
nestanovuje, že musí ísť o spoločnú domácnosť. V prípade, že manželia spolu nežijú, je manželské

výživné spôsobom ochrany toho manžela (manželky), ktorého životná úroveň je nižšia napríklad aj z
dôvodu starostlivosti o maloleté dieťa počas rodičovskej dovolenky.

14. V predmetnej veci sa manželka podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 27.10.2016 domáhala
určenia výživného. Svoj návrh zdôvodnila tým, že je na rodičovskej dovolenke a osobne sa stará o dve

maloleté deti. Jej príjem pozostáva z rodičovského príspevku 203,20 eura a prídavkov na deti 47,04 eura
mesačne. S manželom nežijú v spoločnej domácnosti. Žiadala, aby súd uložil manželovi povinnosť
prispievaťnajejvýživusumou130eurmesačne.Manželsnávrhomnesúhlasil,dôvodiltým,žemanželka
býva u rodičov a na bývanie neprispieva. Jej príjem považoval za dostačujúci. Tvrdil, že príjem má
rozdielny, niekedy vyšší, niekedy je v mínuse. Ako živnostník robí zámočnícke a zváračské práce.

15. Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu vykonal dokazovanie
na zistenie, či sú dôvody pre určenie výživného navrhovateľke, ako i jeho rozsahu. Prihliadol pritom na
skutočnosť, že manžel vyživovaciu povinnosť voči navrhovateľke neplní vôbec, v dôsledku čoho nie je
životná úroveň manželov v zásade rovnaká. Po vykonanom dokazovaní správne vyhodnotil zistený

skutkový stav a vec aj správne právne posúdil. Určené výživné zodpovedá odôvodneným potrebám
navrhovateľky, ako aj možnostiam a schopnostiam manžela.

16. Námietky manžela odvolací súd nepovažoval za dôvodné, nakoľko z jeho tvrdení nie je zrejmé, prečo
má príjem len 368,06 eura mesačne. Takýto nízky príjem nezodpovedá povahe vykonávanej práce a

s tým súvisiacim schopnostiam a možnostiam manžela. Je zrejmé, že navrhovateľka pri starostlivosti
o dve maloleté deti, z ktorých mladšie v čase rozhodnutia súdu prvej inštancie nemalo ani tri roky,
zatiaľ nemala možnosť sa zamestnať a dosiahnuť príjem, ktorým by sa jej životná úroveň vyrovnala
manželovi. Manžel však zo svojou klasifikáciou má potenciál dosiahnuť príjem, z ktorého dokáže nielenplniť určenú vyživovaciu povinnosť voči maloletým deťom a manželke, ale aj svoje potreby. Odvolací
súd sa nestotožnil ani s tvrdením manžela, že vzhľadom na výživné určené v tomto konaní, jeho
vyživovacia povinnosť k maloletým deťom mala byť nižšia. Výživné voči deťom nie je predmetom

tohto konania a sám manžel uviedol, že s výživným na deti súhlasí a platí ho. Súd prvej inštancie pri
určení rozsahu vyživovacej povinnosti voči navrhovateľke, výživné určené maloletým deťom účastníkov
konania zohľadnil. K tvrdeniu manžela, že navrhovateľka žije u rodičov a na domácnosť neprispieva,
odvolací súd poukazuje na súdnu prax (R 4/1972), ktorá ustálila, že vzájomná vyživovacia povinnosť
manželov má prednosť pred vyživovacou povinnosťou rodičov k ich vydatému (ženatému) dieťaťu.

Zdôvodnenie súdu prvej inštancie o určení začiatku plnenia vyživovacej povinnosti dňom 27.10.2016
jasne a zrozumiteľne vysvetľuje, že to je odo dňa podania návrhu, teda odo dňa, kedy bol súdu doručený
návrh navrhovateľky na určenie výživného.

17. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie, ako vecne správny podľa § 387
ods. 1 CSP, potvrdil.

18. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval, nakoľko podľa § 57 CMP
o nároku na náhradu trov, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh. Navrhovateľka,
ktorá bola v odvolacom konaní úspešná súdu návrh na náhradu trov konania nepodala.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).