Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 29. september 2015

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 10CoE/63/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2314210149
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Dušan Čimo
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2314210149.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave vo veci exekúcie oprávnených: maloletí 1/ Z. P., nar. XX. L. XXXX, 2/ H. P., nar.
XX. T. XXXX a 3/ V. P., nar. XX. F. XXXX, všetci bytom Q., F. XXX/X, proti povinnému: T. P., nar. XX. Q.
XXXX, bytom L. Q. XXX, o výživné, o odvolaní P. P., nar. X. L. XXXX, bytom ako maloletí, proti uzneseniu
Okresného súdu Galanta z 9. októbra 2014 č. k. 17Er/599/2014-27, EX 1784/2014 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd odvolanie o d m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Napádaným uznesením súd prvého stupňa I. vyhovel námietkam povinného proti exekúcii vedenej
súdnym exekútorom JUDr. Jozefom Kapronczaiom z Galanty pod sp. zn. EX 1784/2014 a II. rozhodnutie
o námietkach povinného proti trovám exekúcie vyhradil samostatnému uzneseniu. Rozhodnutie v časti
vyhovenia námietkam proti exekúcii odôvodnil právne ust. § 36 ods. 2, § 41 ods. 1 a § 50 ods. 1, 3, 4
a 5 E. p. (zákona č. 233/1995 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnení, čiže exekučného poriadku)

a § 162 ods. 1 a 2 O. s. p. (Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb. v znení neskorších zmien
a doplnení); vecne potom záverom o dôvodnosti týchto námietok povinného. Rozsudkom Okresného
súdu Galanta zo 7. mája 2013 č. k. 12P/5/2013 - 135 bola povinnému (ako otcovi oprávnených) uložená
povinnosť platiť výživné všetkým trom deťom sumou 310 eur, následne však došlo k zmene zverenia
oprávneného 2/ a k uloženiu vyživovacej povinnosti voči tomuto dieťaťu jeho matke. Rozsudok o tomto,
teda rozsudok Okresného súdu Galanta z 10. marca 2014 č. k. 13P/306/2013-126 síce napadla matka

oprávnených odvolaním, so zreteľom k predbežnej vykonateľnosti rozsudkov o výživnom (zo zákona)
všakužznehobolotrebavychádzaťaakexekučnékonanietuzačalo23.apríla2014,otecdetímalužod
marca 2014 platiť výživné len sumou 210 eur (pripadajúcou na oprávnené 1/ a 3/). Zaplatenie výživného
takouto sumou preukázal v mesiacoch marec i apríl 2014 (čo nespochybnila ani matka oprávnených a
ich zákonná zástupkyňa) a nebol tu tak žiaden dlh na výživnom, majúci sa vymôcť exekučne, uzavrel
napokon okresný súd.

Proti tomuto uzneseniu podala (a to zjavne len proti rozhodnutiu o vyhovení námietkam povinného proti
exekúcii) iba matka oprávnených (príslušným podaním sa označujúca za oprávnenú) odvolanie (ktoré by
za iných okolností bolo včasným) a to so zrejmým návrhom na zmenu uznesenia zamietnutím námietok,
majúc za to, že tu nebola vzatá do úvahy žiadosť povinného o splátkový kalendár z 3. júla 2013 (v
ktorej povinný uznal dlh vo výške 720 eur), poukazujúc na nepravidelné platenie výživného povinným

(navyše v rôznych sumách) a napokon zotrvávajúc na tom, že základom pre rozhodovanie o námietkach
tu nemohol byť rozsudok, ktorý v čase rozhodovania exekučného súdu ani podania odvolania proti jeho
rozhodnutie ešte nebol právoplatný ani vykonateľný (?).

Povinný navrhol uznesenie potvrdiť prakticky pre stotožnenie sa s jeho dôvodmi.

Podľa § 201 vety prvej O. s. p. účastník môže napadnúť rozhodnutie súdu prvého stupňa odvolaním,
pokiaľ to zákon nevylučuje.Podľa § 206 ods. 1 O. s. p. ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie
právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd.

Podľa čl. I § 37 ods. 1 vety prvej E. p. účastníkmi konania sú oprávnený a povinný; iné osoby sú
účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva tento zákon.

Podľa § 218 ods. 1 písm. b/ O. s. p. odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré bolo podané niekým, kto

na odvolanie nie je oprávnený.

Pri vyjdení z obsahu práve odcitovaných ustanovení bolo treba usúdiť na nedostatok oprávnenia
odvolateľky na podanie odvolania.

Konštrukcia exekučného vymáhania pohľadávok na výživné, ktoré patrí maloletým deťom od ich rodičov,

je totiž taká, že v procesnom postavení oprávneného tu vystupuje maloleté dieťa (ktorému sa aj
rozhodnutím vydaným v základnom konaní, nazývanom tiež konaním nachádzacím a slúžiacim za
podklad exekúcie, čiže exekučný titul výživné priznáva), povinným je tu rodič majúci podľa exekučného
titulu výživné platiť (spravidla ten rodič, ktorý nemá dieťa zverené do osobnej starostlivosti) a napokon
rodič majúci dieťa v osobnej starostlivosti, exekučným titulom obvykle označovaný i za platobné miesto

výživného plateného povinným rodičom (najčastejšie za pomoci formulácie „otec /matka/ je povinný /-
á/ platiť X výživné v sume ... eur mesačne vždy do ... dňa v mesiaci vopred k rukám matky /otca/) je
tu vykazovaný len do pozície zákonného zástupcu maloletého dieťaťa, majúceho dieťa zastupovať v
konaní preto, že dieťa samo nemá potrebnú procesnú spôsobilosť (tu por. i §§ 20 a 22 O. s. p.).

Z práve uvedeného ale vyplýva, že vyššie opísanej špecifickej procesnej situácii treba prispôsobiť
aj všetky aktivity pri uplatňovaní práv v súdnych a iných obdobných konaniach, pretože opak môže
privodiť buď nemožnosť priznania požadovanej ochrany celkom alebo zabrániť vecnému posúdeniu
opodstatnenosti výhrad voči rozhodnutiu súdu nižšieho stupňa súdom inštančne mu nadriadeným.

Práve o ostatný spomínaný prípad neuvedomenia si matkou oprávnených rozdielu medzi účastníctvom
detí a vlastnými oprávneniami šlo i v prejednávanej veci. Bolo to tak preto, že v návrhu na vykonanie
exekúcie boli všetky tri deti riadne označené za oprávnených (účastníkov konania) a ich matka
(neskoršia odvolateľka) za ich zástupkyňu (ktorej také oprávnenie vyplývalo zo zákona a potvrdené
bolo i rozhodnutím súdu slúžiacim za exekučný titul), to sa ale zmenilo v podaní prejavujúcom

úmysel spochybniť rozhodnutie súdu prvého stupňa o vyhovení námietkam povinného proti exekúcii (v
odvolaní), v ktorom už matka oprávnených z „role“ jej prislúchajúcej vypadla a označila sa za oprávnenú
(hoci jej muselo byť zrejmé, že oprávnenými sú tu maloleté deti a k žiadnej zmene v tomto nedošlo).
Nakoľko k náprave takéhoto pochybenia nedošlo v čase, v ktorom by to ešte bolo možné, teda do
uplynutia lehoty na odvolanie (a inak ani neskôr), muselo to mať za následok nazeranie na odvolanie

podané matkou detí v jej vlastnom mene ako na odvolanie naň neoprávnenej osoby (ktoré samozrejme
ani neodvrátilo následok právoplatnosti uznesenia, voči ktorému smerovalo).

Odvolaciemu súdu preto neostávalo iné, než podľa § 251 ods. 4 a § 218 ods. 1 písm. b/ O. s. p. po
prejednaní veci bez pojednávania podľa § 214 ods. 2 rovnakého zákona (keďže tu nešlo o vec samu)

odvolanie odmietnuť.

O trovách odvolacieho konania potom nerozhodoval, pretože tu nešlo o konečné rozhodnutie a naopak
nedostatok rozhodnutia súdu prvého stupňa (o trovách konania či exekúcie) je spojený s povinnosťou
súdu prvého stupňa rozhodnúť aj o trovách odvolacieho konania (§ 251 ods. 4 a § 224 ods. 4 O. s. p.).

K prijatiu tohto uznesenia došlo pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 9 posledná veta
zákona č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Toto uznesenie nemožno napadnúť odvolaním.