Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Trnava

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Zuzana Pribulová

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 11C/219/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2116218416
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Pribulová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2017:2116218416.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Zuzanou Pribulovou v právnej veci sporu žalobcov: 1. J. W., nar.

XX.XX.XXXX, trvale bytom A. XXX, 2. V. W., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. XXX, proti žalovanej:
Prvá stavebná sporiteľňa, a.s., IČO: 31 335 004, Bajkalská 30, 829 48 Bratislava, o určenie neplatnosti
právnych úkonov a zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia, takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba sa z a m i e t a .

II. Žalovaná má voči žalobcom v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 100 % trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou zo dňa 02.08.2016, doručenou súdu dňa 16.08.2016, sa žalobcovia v 1. a 2. rade domáhali

určenia, že Zmluva o úvere zo dňa 20.05.2013 uzavretá medzi žalobcami a žalovanou je neplatná,
určenia, že Zmluva o zriadení záložného práva na nehnuteľný majetok a Mandátna zmluva zo dňa
20.05.2013 uzavretá medzi žalobcami a žalovanou je neplatná a tiež uloženia povinnosti žalovanej
zaplatiť žalobcom primerané finančné zadosťučinenie vo výške 1.000,- eur, ako aj náhrady trov konania.

2. Uznesením č.k. 11C/219/2016-27 zo dňa 30.08.2016 tunajší súd vyhovel návrhu žalobcov a nariadil
neodkladné opatrenie, ktorým uložil žalovanej zdržať sa výkonu záložného práva zriadeného na základe

Zmluvy o zriadení záložného práva na nehnuteľný majetok a Mandátnej zmluvy uzavretej medzi
žalobcami v 1. a 2. rade ako záložcami a žalovanou ako záložným veriteľom dňa XX.XX.XXXX,
k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v k.ú. A. zapísaným na LV č. XXX, vedeným Y. úradom C.,
katastrálnym odborom, ako parcely registra „. parc. Z. č. XXX/X o výmere XXX m2, zastavané plochy
a nádvoria, parc. Z.. č. XXX/X o výmere XX m2, zastavané plochy a nádvoria, parc. E. č. XXX/X o
výmere XXX m2, záhrady, rodinný dom súp.č. XXX nachádzajúci sa na parc. E. č. XXX/X o výmere
XXX m2, zastavané plochy a nádvoria, a hospodárska budova bez súpisného čísla nachádzajúca sa na

parc. E. č. XXX/X o výmere XX m2, zastavané plochy a nádvoria, a to až do právoplatného skončenia
konania vo veci samej. Uvedené uznesenie bolo potvrdené uznesením Krajského súdu v Trnave č.k.
23Co/440/2016-81 zo dňa 14.11.2016.

3. Žalobu odôvodnili žalobcovia tým, že dňa XX.XX.XXXX uzatvorili Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX vo
výškeXX.XXX,-eur.ZároveňimnapodpispredložiliajZmluvuozriadenízáložnéhoprávananehnuteľný
majetok a Mandátnu zmluvu, ktorými bolo zriadené záložné právo na vyššie uvedené nehnuteľnosti

zapísané na LV č. XXX, nachádzajúce sa v k.ú. A.. Úver žalobcovia poctivo splácali, potom však prišli
vážne finančné ťažkosti, a to, že žalobkyňa v 1. rade prišla o zamestnanie a žalobcovi v 2. rade bol
prehodnotený invalidný dôchodok ako jediný zdroj jeho príjmu. Týmito závažnými okolnosťami sa ich
príjem znížil takmer o polovicu. Tieto okolnosti spôsobili, že mesačné splátky ku ktorým sa zaviazali,nemohli splácať. Zdôrazňujú, že všetky neuhradené splátky mali v úmysle zaplatiť, no rôzne objektívne
okolnosti im v tom zabránili. Nakoľko žalobkyňa v l. rade prišla v máji 2014 o zamestnanie, mala nárok
len na poberanie dávky v nezamestnanosti, ktorá bola v priemere vo výške 200,- eur mesačne. Žalobca

v 2. rade bol prehodnotený Sociálnou poisťovňou a jeho invalidný dôchodok mu bol znížený len na
218,70 eur mesačne s účinnosťou od februára 2014. O týchto závažných objektívnych skutočnostiach
žalobcovia informovali obchodnú zástupkyňu a žiadali o odklad splátok. Ich príjmy celkovo klesli o 50 %,
predtým v čase posudzovania mali spoločne príjem viac ako 800,- eur mesačne. Toto však nebola jediná
okolnosť narastania ich dlhu. Žalobcovia podpísali Zmluvu o úvere, v ktorej sa zaviazali splácať prvý rok

len v zmysle ustanovenia 5.2. splátku 253,01 eur a poistenie úveru 24,92 eur. Od júna 2014 sa im splátka
upravila na výšku 408,76 eur spolu s poistením 24,92 eur, celkovo vo výške 433,68 eur mesačne. Súhra
týchto všetkých okolností mala za následok, že žalobcovia mesačné splátky, ku ktorým sa zaviazali,
nemohli riadne a včas splácať. Vždy sa snažili zaplatiť aspoň niečo, a preto neprestali splácať úplne.
Aj napriek nezávideniahodnej situácii a nesmierne nízkemu príjmu, z ktorého žili obaja žalobcovia, mali
žalobcovia stále seriózny záujem vzniknuté problémy riešiť, no zo strany banky nebolo vyvinuté žiadne

úsilie, dokonca ani len ochota riešiť nie ich zavinením vzniknutú ťažkú situáciu. Namiesto ústretovosti
a snahy banky pomôcť im preklenúť ich náročnú situáciu, sa žalobcovia dočkali akurát oznámenia o
zosplatnení úveru zo dňa 12.03.2015, v ktorom ich banka vyzvala k zaplateniu sumy 63.518,29 eur,
ktorú ak neuhradia do 30 dní, pristúpi banka k vymáhaniu niektorým zo spôsobov ustanovených platnými
právnymi predpismi, teda uplatnením záložného práva na ich jediné obydlie. Následne im bolo zaslané

Oznámenie o vykonaní dobrovoľnej dražby zo dňa 01.04.2015 a keď žalobca volal JUDr. T., povedala
mu, že do 50 dní sa majú vysťahovať. Banka nebrala vôbec ohľad na zdravotný stav žalobcu v 2.
rade, ktorý bol ako invalidný dôchodca s chronickou bolesťou po dopravnej nehode a zlým psychickým
stavom (pri nehode ležal viac ako mesiac v kóme). Nič na tom nezmenia ani tvrdenia banky, že záložné
právo vykonáva až teraz, keďže dôležité bolo práve neprimerané zosplatnenie úveru - banka nastavila

zmluvnépodmienkytak,žepozosplatneníúverujuužplatenievsplátkachnezaujímaabežnýspotrebiteľ
je odkázaný na bezvýchodiskovú životnú situáciu, na ktorej konci je strata strechy nad hlavou. Banky
majú povinnosť postupovať nielen v súlade so zákonom, bankovou obozretnosťou, ale voči obyčajným
spotrebiteľom predovšetkým primerane a v súlade s odbornou starostlivosťou a dobrými mravmi, aby
spotrebiteľov nevystavila neprimeranému výkonu záložného práva a záložné právo má byť výhradne

iba „ultima ratio“ spôsobom uspokojenia pohľadávky. Banka nerešpektovala nič - žiadnu primeranosť
vo svojom postupe a za každú cenu chce vykonať záložné právo, neponúkla žiadnu reštrukturalizáciu,
odklad splátok, ani nič podobné, a to napriek tomu, že žalobcovia informovali o ich ťažkej situácii a
žiadali primeraný postup. Práve naopak, snaha bánk je dokonca odkázať na požičanie si peňazí od
nebankových subjektov, namiesto toho, aby sa snažili reštrukturalizovať úver. S výkonom záložného

práva ešte banka nezačala, ale oznámenie právničky JUDr. T. je jednoznačné, že do 50 dní sa majú
vysťahovať a začatím výkonu záložného práva je osvedčená a aj skutočná hrozba vo vzťahu k právam
žalobcov na ich majetok a najmä na obydlie, ako uvádzajú bližšie. Žalobcovia namietajú, že nemôže
ponímať súdnu ochranu taký výkon práva, ktorý je neprimeraný alebo sa prieči dobrým mravom. Ústavne
konformný nemôže byť výkon práva, ktorý je neprimeraný a zasahuje do práva na obydlie. Nie je im

jasné, prečo banka sa nesnažila uplatniť právo prostredníctvom exekúcie. To že sa dražby zneužívajú
a obchádza sa primeranejšia exekúcia, potvrdzujú aj súdy. Do pozornosti súdu dávajú rozhodnutie
Krajského súdu v Prešove 6Co/108/2011 zo dňa 22.11.2011. Žalobcovia boli a aj dodnes sú strašné
vystresovaní. Ešte horšie je, že reálna hrozba dražby psychicky zle vplýva na zdravotný stav žalobcu
v 2. rade, čím mu celkovo zhoršuje jeho už tak dosť nalomené zdravie, kedy akýkoľvek stres, neistota

a obavy o strechu nad hlavou prispieva k radikálnemu zhoršeniu jeho stavu a vážne ohrozuje jeho
zdravie. K tomu sa pridal aj nedostatok financií, neúspechy pri hľadaní práce žalobkyne v l. rade. Napriek
tomu sa všemožne snažili dohodnúť na splátkach a stále každý mesiac pošlú aspoň 100 či 150 eur.
Ďalej uviedli, že žalovaná im na podpis predložila zmluvu, ktorá obsahuje početné neprijateľné zmluvné
podmienky, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech

spotrebiteľa. Žalovaná konala bez odbornej spôsobilosti a zanedbala povinnosti vyplývajúce z práva na
ochranu spotrebiteľov. Žalobcovia majú ako spotrebitelia naliehavý právny záujem na určení neplatnosti
oboch vyššie uvedených zmlúv. Za konanie bez odbornej starostlivosti považujú žalobcovia aj spôsob
posúdenia ich bonity, kde sa do pasív na výpočet započítavala nižšia splátka, ktorú ale platili len v
prvom roku - následne prišlo k navýšeniu splátky na 433,68 eura. Nároky žalobcov sú odôvodnené aj s

cieľom európskych smerníc na ochranu spotrebiteľa, ktorých zmyslom a cieľom je dosiahnuť stav aby
nekalé obchodné podmienky nezaväzovali (najmä Smernica Rady 93/13/ EHS o nekalých podmienkach
v spotrebiteľských zmluvách). Podľa žalobcov zmluvy uzatvorené so žalovanou obsahujú neprijateľné
zmluvné podmienky, pričom uviedli konkrétne články zmluvy o úvere. Záverom uviedli, že v minulostiOkresný súd Trnava už vydal predbežné opatrenie v minulom roku, avšak návrh vo veci samej nemohli
podať z osobných dôvodov, preto opätovne podávajú tento návrh spolu so žalobou vo veci samej. Ako
dôkazy žalobcovia predložili Zmluvu o úvere č. 2924354 8 01 zo dňa 15.05.2013, Zmluvu o zriadení

záložného práva na nehnuteľný majetok a Mandátnu zmluvu zo dňa 20.05.2013.

4. V priebehu konania žalobcovia ďalej uviedli, že Zmluvu o úvere, Záložnú zmluvu a mandátnu zmluvu
pokladajú za neplatnú nielen z dôvodu mnohých zmluvných podmienok, ktoré by neprešli kontrolou
prostredníctvom generálnej klauzuly neprijateľnosti zmluvných podmienok v podobe ustanovenia § 53

ods. 1 Občianskeho zákonníka. Okrem tohto žalobkyňa zanedbala svoju povinnosť odborne posúdiť
ich schopnosť splácať, čím seba, ale hlavne ich ako žalovaných, neúmerne zaťažila, čo ich dostalo
na dno pri prvej príležitosti, akonáhle sa im znížil príjem. Žiadajú preto súd, aby podrobil konanie
žalobkyne súdnej kontrole a zaviazal ich len k úhrade spravodlivej pohľadávky, ktorá žalobkyni prináleží
podľa platnej právnej úpravy. Zmluva o úvere neobsahuje aj podstatné náležitosti podľa zákona č.
129/2010 - § 9 ods. 2 písm. k) - výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné

poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými
sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, čoho dôsledkom sa podľa § 11 ods. 1 písm.
b) považuje takýto úver za bezpoplatkový a bezúročný. Zároveň poukazovali na § 11 ods. 2 a § 7 ods. l
zákona č. 129/2010. Ďalej uviedli, že žalobkyňa ich zaťažila v rovnakom období dvomi veľkými úvermi s
vedomosťou, že žalovaný je poberateľom len invalidného dôchodku, ktorý každé tri roky prehodnocuje

Sociálna poisťovňa, pričom nemá možnosť sa zamestnať. Podľa ich názoru si žalobkyňa dostatočne
nepreverila a nezvážila všetky okolnosti a poskytla žalovaným úver vo výške 62.000,- eur a následne
20.000,- eur, čím nekonala s odbornou starostlivosťou, pretože ako klientov ich nepoznala a napriek
tomu neúmerne zaťažila nad výšku ich aktív v podobe príjmov a majetku. Žiadajú, aby žalobkyňa
presne stanovila, koľko už zaplatili, pretože to ani z jednej špecifikácie nevyplýva. Jej špecifikácie sú

neprehľadné. Zároveň si uplatňuje výšku úroku z omeškania (5,05% a 5,09%) nad rámec uzavretej
zmluvy (v zmluve je 5% p.a.). Stanovenie výšky pohľadávky považujú za najdôležitejšie, pretože majú
pocit, že žalobkyňa pri uplatnení svojho práva vôbec nezohľadnila aj svoj podiel na vzniknutej situácií
a neustále ich tlačí len do prijatia riešenia, ktoré je len pre ňu najviac vyhovujúce. Túto sú ochotní
splatiť v splátkach momentálne vo výške 250,- eur. Banky majú povinnosť postupovať nielen v súlade

so zákonom, bankovou obozretnosťou, ale voči obyčajným spotrebiteľom predovšetkým primerane a
v súlade s odbornou starostlivosťou a dobrými mravmi. Aby spotrebiteľov nevystavili neprimeranému
výkonu záložného práva a záložné právo má byť výhradne iba „ultima ratio“ spôsobom uspokojenia
pohľadávky. Banka nerešpektovala nič - žiadnu primeranosť vo svojom postupe a za každú cenu chce
vykonať záložné právo, neponúkla žiadnu reštrukturalizáciu, odklad splátok, ani nič podobné, a to

napriek tomu, že žalobcovia informovali o ich ťažkej situácií a žiadali primeraný postup. Práve naopak,
snaha bánk je dokonca odkázať na požičanie si peňazí od nebankových subjektov, namiesto toho, aby
sa snažili reštrukturalizovať úver. Stres spotrebiteľky a zhoršujúci sa zdravotný stav jej manžela bol
privodený permanentným stavom neistoty, obavami o výšku dlhu a jeho neustále narastanie. Žalobkyňa
ako aj jej rodina trpela stavom neistoty, keď žalovaná uplatňovala voči nim jednotlivé nemorálne zmluvné

podmienky a najväčší stres im bol spôsobený práve oznámením o výkone záložného práva, ktoré
priviedlo žalobkyňu a jej rodinu do permanentného stresu o vlastnú strechu nad hlavou, ktorá je ich
jedinou istotou. Zanedbanie odbornej starostlivosti žalovanej ako dôvod zapríčiňujúci stres spotrebiteľky
je v poradí ďalším dôvodom, ktorý oprávňuje spotrebiteľku na poskytnutie primeraného finančného
zadosťučinenia zo strany žalovanej vo výške 1.000,- eur.

5. Žalovaná sa k žalobe vyjadrila v podaní zo dňa 19.09.2016, kde uviedla, že popiera skutkové
tvrdenia o posudzovaní bonity žalobcov pred poskytnutím úveru, o tom, že zmluva o úvere obsahuje
neprijateľné podmienky spôsobujúce neplatnosť celej zmluvy o úvere a zmluvy o zriadení záložného
práva a mandátnej zmluvy, o nemorálnosti vinkulácie poistného plnenia za nehnuteľnosť, a o tom,

že realizácia záložného práva spôsobuje zdravotné komplikácie. Tieto skutkové tvrdenia označila za
účelové, ktoré nemajú oporu v predložených dôkazoch. Ďalej žalovaná uviedla, že Zmluva o úvere č.
XXXXXXX 8 XX zo dňa XX.XX.XXXX nie je spotrebiteľským úverom podľa ust. § 1 ods. 3 písm. c)
zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, nakoľko ide o úver zabezpečený záložným právom
k nehnuteľnosti. Vzhľadom k tomu žalovaná považuje tvrdenie o zanedbaní odbornej starostlivosti

pri posúdení bonity žalobcov za irelevantné a nedôvodné. Žalovaná k okolnostiam uzavretia zmluvy
upresňuje,žekuzavretiuzmluvyoúveredošlonazákladežiadostioúver.Akoúčeljeuvedenévyplatenie
zostatkov dlhov v Slovenskej sporiteľni, a.s. a v Poštovej banke, a.s., ako aj na modernizáciu a kúpu
nehnuteľnosti. V čase uzavretia zmluvy mali žalobcovia existujúce záväzky voči bankám, pričom jedenzáväzok bol zabezpečený záložným právom k nehnuteľnosti. Bonita žalobcov bola posúdená na základe
dovtedyvykonávanýchsplátokposkytnutýchúverovvSLSP,a.s,avPB,a.s..Súčetsplátokpredstavoval
sumu 533,416 eura. Žalovanej boli predložené zmluvy o úveroch z oboch bánk. Žalovaná uvádza, že

pohľadávka z úveru poskytnutého SLSP, a.s, žalobcom vo výške 42.000 eur, bola už zabezpečená
záložným právom k nehnuteľnosti, ktorá je predmetom dobrovoľnej dražby. V Zmluve o úvere zo dňa
20.05.2013 bola dohodnutá splátka pre l. rok vo výške 253,01 eura a pre nasledujúce roky splátka
408,76 eura. Splátka dohodnutá pre nasledujúce roky bola nižšia ako súčet splátok prefinancovaných
úverov. Úvery žalobcov neboli v omeškaní so splácaním podľa údajov z úverového registra. Na základe

ustanovení § 27 ods. 1 zák.č. 483/2001 Z.z. o bankách a § 1 ods. 1 zák.č. 310/1992 Z.z. o stavebnom
sporení účelom, je banka povinná zabezpečiť návratnosť úverových zdrojov. Je to štandardný postup
bánk resp. stavebných sporiteľní, že v prípade poskytnutia úverových prostriedkov na kúpu resp.
prefinancovanie iných záväzkov týkajúcich sa nehnuteľnosti, sú pohľadávky zabezpečené záložným
právom k nehnuteľnosti. Zmluvou o úvere bol poskytnutý úver vo výške 62.300 eur, teda nejde o
neprimerane vysoké zabezpečenie pohľadávky zriadením záložného práva k nehnuteľnosti vzhľadom

na výšku poskytnutého úveru. Taktiež je potrebné poukázať, že je štandardným postupom vinkulácia
poistného plnenia v prospech záložného veriteľa pre prípad, že by došlo k poškodeniu resp. zničeniu
založenej nehnuteľnosti, nakoľko by v tomto prípade došlo k zníženiu hodnoty zabezpečenia resp.
zániku zabezpečenia pohľadávky. Dôkazom toho je aj zmluva o zriadení záložného práva uzavretá so
SLSP, a.s., ktorá taktiež obsahuje ustanovenie o vinkulácii poistného plnenia. Ak by aj súd dospel k

záveru, že niektoré zmluvné dojednania sú neprijateľnou zmluvnou podmienkou, toto konštatovanie
by nespôsobilo neplatnosť zmluvy o úvere ako celku. Záložné právo vzniklo na základe záložnej
zmluvy zo dňa 20.05.2013. Žalovaný postupoval od uzavretia zmluvy o úvere v súlade s platnými
právnym predpismi. Omeškanie so splácaním splátok je zákonným dôvodom na vyhlásenie mimoriadnej
splatnosti pohľadávky, k čomu došlo dňa 12.03.2015. Vyhlásenie bolo žalobcom riadne doručené.

Odklad splátok nebol povolený vzhľadom na krátkosť doby medzi poskytnutím úveru a žiadosťou o
odklad. Žalovaná realizuje záložné právo formou dobrovoľnej dražby podľa zák. č. 527/2002 Z.z. o
dobrovoľných dražbách. Ako záložný veriteľ má právo podať návrh na dražbu na základe ust. § 7 ods.
1 tohto zákona, teda nepotrebuje osobitné splnomocnenie udelené záložcom. Žalovaná má za to, že
výkon záložného práva je v súlade s platnou legislatívou. Žalovaná popiera tvrdenie žalobcov o výzve

žalovanej na vysťahovanie zo založenej nehnuteľnosti v lehote 50 dní a žiada o tom predložiť dôkaz.
Zmena ekonomických pomerov žalobcov nastala po uzavretí zmluvy o úvere, teda nejde o relevantné
skutočnosti pre posúdenie neplatnosti zmluvy o úvere resp. platnosti záložnej zmluvy. K požadovaniu
finančného zadosťučinenia žalovaná udáva, že výkon záložného práva nie je možné hodnotiť ako zásah
do vlastníckeho práva žalobcov bez právneho dôvodu a že by týmto bola spôsobená ujma, nakoľko

žalovaná disponuje platne zriadeným záložným právom a postupuje v súlade s platnými právnymi
predpismi. Základnou povinnosťou žalobcov bola povinnosť poskytnutý úver vrátiť za podmienok,
spôsobom a v čase dohodnutom v zmluve o úvere. Žalobcovia si túto povinnosť nesplnili. Nesplnením
uvedenej povinnosti založili právny dôvod na zásah do ich vlastníckeho práva spôsobom ustanoveným
v ust. § 151j Obč.z.. Konaním podľa práva a na základe zákona nemôže dôjsť k neoprávnenému

zásahudoprávanasúkromieresp.osobnostnýchpráv.Vzhľadomktýmtoskutočnostiamjepožadovanie
finančného zadosťučinenia účelové a nedôvodné. Záverom žalovaná žiadala, aby súd prvej inštancie
žalobu zamietol ako nedôvodnú. Ako dôkazy žalovaná označila a predložila žiadosti o úver, Zmluvu o
splátkovom úvere zo dňa XX.XX.XXXX, Zmluvu o úvere zo dňa XX.XX.XXXX, Zmluvu o úvere zo dňa
16.11.2012, D. o úvere zo dňa XX.XX.XXXX, Zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam a

Mandátnu zmluvu zo dňa XX.XX.XXXX, Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa
XX.XX.XXXX, fotokópie doručeniek, výpis z obchodného registra.

6. Súd vytýčil na prejednanie veci samej pojednávanie na 14.03.2017, na ktoré sa dostavili žalobcovia v
1.a2.rade,akoajžalovaná.Súdžalobcovpredotvorenímpojednávaniapoučilotom,žeurčeniaprávnej

skutočnosti, t.j. platnosti alebo neplatnosti právneho úkonu, je možné sa v zmysle § 137 písm. d) CSP
domáhať len vtedy, ak to vyplýva z osobitného predpisu. Súd zároveň žalobcov poučil o možnosti zvoliť
si právneho zástupcu a v prípade, že nemajú dostatok finančných prostriedkov, o možnosti obrátiť sa na
Centrum právnej pomoci, pričom o tejto možnosti boli žalobcovia poučení aj v písomnom poučení, ktoré
prevzali dňa 02.09.2016. Žalobcovia sa na pojednávaní zaviazali oznámiť súdu v lehote 10 dní, či udelili

plnú moc právnemu zástupcovi alebo preukázať, že sa obrátili na Centrum právnej pomoci so žiadosťou
oudelenieadvokáta.Vlehoteanineskôržalobcoviauvedenésúdunepreukázalianineoznámili.Zároveň
všetci prítomní zobrali na vedomie ďalší termín pojednávania dňa 09.05.2017 o 12.30 hod. a zaviazali
sa dostaviť bez písomného predvolania.7. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi predloženými stranami, keď dňa 09.05.2017 pojednával
v neprítomnosti žalobcov v 1. a 2. rade a v neprítomnosti žalovanej, ktorí boli ústne predvolaní

na predchádzajúcom pojednávaní, svoju neprítomnosť neospravedlnili, o odročenie pojednávania
nežiadali, pričom zistil nasledovný skutkový stav:

8.DňaXX.XX.XXXXbolamedzižalovanouakoveriteľom,žalobkyňouv1.radeakodlžníkomažalobcom
v 2. rade ako spoludlžníkom uzavretá Zmluva o úvere č. XXXXXXX 8 01. Predmetom zmluvy bolo

poskytnutie medziúveru vo výške 62.300,00 eur, pričom po pridelení cieľovej sumy zmluvy o stavebnom
sporení, na základe ktorej bol medziúver poskytnutý a súčasne pri dodržaní všetkých zmluvných
podmienok ako aj všeobecných podmienok pre stavebné sporenie pre fyzické osoby sa medziúver
zúčtuje bez osobitnej dohody s nasporenou sumou na účte stavebného sporenia, čím sa medziúver
zmení na stavebný úver vo výške cca 37.324,84 eura. Výška mesačného vkladu na účet stavebného
sporenia bola 88,43 eura, výška mesačnej splátky úrokov z medziúveru vrátane poplatku za prijatie

do poistenia pre prvý rok bola 164,58 eura, výška mesačnej splátky úrokov z medziúveru vrátane
poplatku za prijatie do poistenia pre 2. až 5. rok bola 320,33 eura. Účastníci zmluvy o úvere uzavreli
dňa XX.XX.XXXX . Zmluvu o zriadení záložného práva na nehnuteľný majetok a Mandátnu zmluvu, kde
žalobcovia v 1. a 2. rade vystupujú ako záložcovia a žalovaná ako záložný veriteľ. Z listu vlastníctva č.
XXX pre k.ú. A. vyplýva, že žalobcovia v 1. a 2. rade sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností

nachádzajúcich sa v k.ú. A., parcely registra „C“, parc. E. č. XXX/X o výmere XXX m2, zastavané plochy
a nádvoria, parc. E. č. XXX/X o výmere XX m2, zastavané plochy a nádvoria, parc. E. č. XXX/X o výmere
XXX m2, záhrady, rodinný dom súp.č. XXX nachádzajúci sa na parc. E. č. XXX/X a hospodárska budova
bez súpisného čísla nachádzajúca sa na parc. E. č. XXX/X. Ako ťarcha je na liste vlastníctva zapísané
záložné právo k predmetným nehnuteľnostiam v prospech žalovanej.

9. Podľa § 137 písm. d) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), žalobou
možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného
predpisu.

10. Podľa § 488 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), záväzkovým vzťahom je
právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká
povinnosť splniť záväzok.

11. Podľa § 489 OZ, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody,

z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

12. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „OBZ“), zmluvou o úvere sa
zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej
sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

13. Podľa § 52 ods. 1 až 4 OZ, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu,
ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. (1) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je
to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,

ktorýchobsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj
keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. (2) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a
plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
(3) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci

predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. (4)

14. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov (ďalej len „ZoSÚ“) (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), spotrebiteľským
úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy

o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci
poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.15. Podľa § 1 ods. 3 písm. c) ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), spotrebiteľským úverom
nie sú: c) úver zabezpečený záložným právom k nehnuteľnosti.

16. Podľa § 151a OZ, záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva tým, že
záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia pohľadávky z predmetu
záložného práva (ďalej len "záloh"), ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená.

17. Podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa (ďalej len „ZOS“) (v znení účinnom

ku dňu uzavretia zmluvy), proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany
spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie
sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby
odstránil protiprávny stav, vrátane vydania bezdôvodného obohatenia, a to aj vtedy, ak takéto konanie
porušiteľapoškodzujezáujmyspotrebiteľov,ktoréniesúlenjednoduchýmsúhrnomzáujmovjednotlivých
spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované

voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len "kolektívne záujmy spotrebiteľov"). Osoba, ktorá na súde úspešne
uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo
na primerané finančné zadosťučinenie od toho, koho porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej
týmto zákonom a osobitnými predpismi je spôsobilé privodiť ujmu spotrebiteľovi.

18. Predovšetkým bolo potrebné v konaní vyriešiť otázku, či žaloba je vo všetkých výrokoch
požadovaných v petite správnym prostriedkom ochrany práv žalobcov, resp. či z procesného hľadiska
je žaloba vo všetkých jej výrokoch prípustná. Žalobcovia sa vo veci samej jednak domáhali určenia
neplatnosti Zmluvy o úvere zo dňa 20.05.2013, ako aj Zmluvy o zriadení záložného práva na nehnuteľný
majetok a Mandátnej zmluvy zo dňa 20.05.2013, uzavreté medzi žalobcami a žalovanou, ako aj uloženia

povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcom primerané finančné zadosťučinenie vo výške 1.000,- eur.

19. Výroky o určení neplatnosti zmlúv sú určovacími výrokmi, pričom s poukazom na novú procesnú
úpravu od 01.07.2016 v Civilnom sporovom poriadku, ide v tejto časti o žalobu o určenie právnej
skutočnosti(§137písm.d)CSP),vtomtoprípadeneplatnostiprávnychúkonov.Spoukazomnacitované

znenie § 137 písm. d) CSP, možnosť žalobcov domáhať sa určenia právnej skutočnosti je za účinnosti
Civilného sporového poriadku od 01.07.2016 daná iba vtedy, ak by to vyplývalo z osobitného predpisu
(napr. určenie neplatnosti výpovede z nájmu bytu, určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru,
určenie neplatnosti dražby, ...). Je tomu tak z dôvodu, že určenie existencie právnej skutočnosti odporuje
vo svoje podstate zásade, že súd má určiť aktuálny právny stav, avšak pri určení právnej skutočnosti

hovorí rozsudok o tom, čo bolo v minulosti, nie však o tom, čo je v prítomnosti. V prípade podanej žaloby
zo žiadneho osobitného predpisu nevyplýva možnosť domáhania sa určenia neplatnosti zmluvy o úvere
alebo záložnej, či mandátnej zmluvy. Žaloba pritom bola podaná dňa 16.08.2016, t.j. už za účinnosti
Civilného nového procesného poriadku, a preto musí spĺňať požiadavky na ňu kladené práve týmto
novým procesným poriadkom. Pokiaľ teda ide o určenie neplatnosti zmlúv, v tejto časti nemohla žaloba

obstáť z dôvodu jej procesnej neprípustnosti, a preto súd žalobu v časti určenia neplatnosti Zmluvy o
úvere zo dňa XX.XX.XXXX a Zmluvy o zriadení záložného práva na nehnuteľný majetok a Mandátnej
zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX vo výroku I. rozsudku zamietol.

20.Nauvedenúskutočnosťprocesnejneprípustnostiurčovacejžalobybolipritomžalobcoviaupozornení

pred otvorením pojednávania, z ktorého dôvodu si žalobcovia mienili zvoliť právneho zástupcu alebo
obrátiť sa na Centrum právnej pomoci, čo však napriek poskytnutej lehote neurobili. Na otázku súdu,
čo mienili dosiahnuť podaním zo dňa 14.03.2017, žalobcovia uviedli, že sa chceli k veci iba vyjadriť,
nechceli sa domáhať ničoho iného, domáhali sa naďalej toho, čo uviedli vo výroku rozsudku v žalobe.

21. Hoci žalobcovia v konaní vystupujú ako spotrebitelia, a teda ide o konanie so slabšou stranou sporu,
uvedené neznamená, že súd by bol oprávnený nahrádzať procesnú aktivitu žalobcov, pretože by išlo
o neprípustné narušenie zásady rovnosti zbraní. Ak ani po poučení súdom o nemožnosti domáhať
sa určenia neplatnosti daných zmlúv a po odkázaní ich na advokáta alebo Centrum právnej pomoci
s poskytnutím primeranej lehoty žalobcovia nevyvinuli žiadnu procesnú aktivitu, nemohli byť v konaní

úspešní.22. Vzhľadom na procesnú neprípustnosť podanej žaloby v časti určovacích výrokoch, súd sa potom
nezaoberal tým, či žalobcami označené zmluvné podmienky sú neprijateľnými zmluvnými podmienkami,
ani inak meritom veci, nakoľko žalobe by z vyššie uvedených dôvodov nebolo možné vyhovieť.

23. Pokiaľ ide o žiadosť žalobcov o vyplatenie primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 1.000,-
eur, ani v tejto časti nemohla byť žaloba úspešná, pretože žalobcovia neboli úspešní v uplatnení
porušenia svojho práva ako spotrebiteľov v konaní (žaloba v časti určenia neplatnosti právnych úkonov
bolazamietnutá),čímspoukazomnaustanovenie§3ods.5vetaposlednáZOSnebolisplnenézákladné

predpoklady na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia od žalovanej.

24. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

25. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

26. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

27. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v

rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (1) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník. (2)

28. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP v spojení s

§ 255 ods. 1 CSP, keď žalovaná bola v konaní plne úspešná, čo v konečnom dôsledku znamená nárok
žalovanej voči žalobcom v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne na náhradu účelne vynaložených trov
celého konania v rozsahu 100% trov konania, o čom súd rozhodol vo výroku II. rozsudku. Žalobcami
pritom neboli tvrdené, a súd nezistil, také výnimočné okolnosti, ktoré by súd mohol považovať za dôvody
hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by žalovanej nárok na náhradu trov konania nepriznal. Zároveň sa

nepredpokladajú vysoké trovy konania žalovanej, nakoľko v konaní nebola právne zastúpená.

29. O výške náhrady trov konania žalovanej bude rozhodnuté v zmysle § 262 ods. 2 CSP po
právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Protitomutorozsudkujemožnépodaťodvolanievlehotedo15dníododňajehodoručenianaOkresnom
súde Trnava (§ 355 ods. 1 CSP, § 357 písm. m) CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.