Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 24. apríl 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 7Co/218/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8215206661
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Breza

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8215206661.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Brezu a sudcov JUDr.

Martina Fiľakovského a JUDr. Anny Kovaľovej v právnej veci žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o., so
sídlom v Bratislave, na ul. Pajštúnskej č. 5, právne zast. Tomáš Kušnír, s.r.o., so sídlom v Bratislave,
na ul. Pajštúnskej č. 5, proti žalovanej B. J., nar. XX.X.XXXX, bývajúcej v L. č. XX, o zaplatenie 197,49
Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bardejov zo dňa 16.06.2016
č. k. 1C/438/2015 - 34 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalovanej sa n e p r i z n á v a náhrada trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Prvoinštančný súd napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a vyslovil, že účastníci nemajú právo
na náhradu trov konania.

2. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že právny predchodca žalobcu uzatvoril so žalovanou
dňa 25.4.2012 zmluvu o pôžičke, na základe ktorej bola žalovanej poskytnutá pôžička na zakúpenie
tovaru. V zmluve o pôžičke sú uvedené tieto údaje : kúpna cena tovaru - 188,99 Eur, celková suma
pôžičky 195,60 Eur, akontácia 21,74 Eur, splátka 32,60 Eur, ročná úroková sadzba 72,85 %, finančné

plnenie - pôžička 167,25 Eur, počet splátok 6, priemerná hodnota RPMN 52,20 %, RPMN 72,85 %,
celkové náklady spotrebiteľa 28,35 Eur a termín konečnej splatnosti október 2012.

3. Žalovaná pôžičku nesplácala riadne a včas a preto ju právny predchodca žalobcu predžalobnou
upomienkou zo dňa 25.10.2012 vyzval na zaplatenie celej dlžnej istiny vo výške 176,04 Eur.
Predžalobná upomienka bola žalovanej doručovaná dňa 5.11.2012. 3 - dňová lehota na plnenie preto
uplynula najneskôr dňa 8.11.2012. Žalovaná uhradila právnemu predchodcovi žalobcu sumu 54,34 Eur

k 26.6.2012. Jej dlh podľa prehľadu splátok a úhrad predstavuje sumu 197,55 Eur. Do tejto sumy boli
zahrnuté aj zmluvné pokuty vo výške 34,55 Eur.

4. Zmluva o pôžičke vzhľadom na jej obsah sa považovala za zmluvu úverovú uzatváranú v
zmysle § 497 a nasl. Obchodného zákonníka. Naviac išlo o zmluvu o spotrebiteľskom úvere, nakoľko
zároveň spĺňa náležitosti uvedené v ustanoveniach zákona č. 129/2010 Z.z.. Zmluva bola vyhodnotená
ako spotrebiteľská, na ktorú sa vzťahujú aj napriek zákonnej úprave úverovej zmluvy obsiahnutej v

Obchodnom zákonníku všeobecné ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách uvedené v Občianskom
zákonníku v § 52 až 54 Občianskeho zákonníka. Podľa týchto ustanovení zmluvné podmienky upravené
spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ
sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiťsvoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý
je pre spotrebiteľa priaznivejší. Zmluvy nesmú obsahovať dohody, ktoré by stavali spotrebiteľa do
nevýhodnejšieho postavenia ako mu zákon priznáva. Záväzkovo právny vzťah vzniknutý medzi právnym

predchodcom žalobcu a žalovanou je potrebné považovať za vzťah občianskoprávny a nie za vzťah
obchodnoprávny.

5. Pôvodný žalobca pri uzatváraní úverovej zmluvy vystupoval ako dodávateľ a žalovaná vystupovala
ako spotrebiteľ, pretože pri uzatváraní zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo

podnikateľskej činnosti. Tento vzťah vznikol v dobe, kedy Slovenská republika už transformovala do
právneho poriadku Smernice EÚ v oblasti ochrany spotrebiteľa. Východiskom spotrebiteľskej ochrany
je postulát, podľa ktorého sa spotrebiteľ ocitá vo fakticky nerovnom postavení s profesionálnym
dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza ku kontraktácii, s ohľadom na väčšiu
profesionálnu skúsenosť predávajúceho, lepšiu znalosť práva a ľahšiu dostupnosť právnych služieb a
konečne so zreteľom na možnosti stanovovať zmluvné podmienky jednostranne cestou formulárových

zmlúv. Pre takéto vzťahy je charakteristické, že podnet ku zmluvnému jednaniu prichádza spravidla od
dodávateľov, pričom spotrebiteľ nie je na všetky zmluvné dojednania pripravený a skúsený. Spoločným
znakom tejto novej úpravy je teda snaha cestou práva vyrovnať túto faktickú nerovnosť, a to formou
aj prípadného obmedzenia autonómie vôle. Základným princípom spotrebiteľských zmlúv je, že
nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, teda také zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje značnú

nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou
absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Z hľadiska posúdenia nekalých podmienok v spotrebiteľských
zmluvách Smernica Rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách si
stanovila práve za cieľ vyvážiť faktickú nerovnováhu medzi dodávateľom a spotrebiteľom pozitívnym
zásahom štátu.

6. Súd vyhodnotil uzavretú zmluvu s poukazom na povahu účastníkov zmluvy a spôsob uzavretia
zmluvy ako spotrebiteľskú, na ktorú sa vzťahujú aj napriek zákonnej úprave úverovej zmluvy v
Obchodnom zákonníku, všeobecné ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách uvedené v Občianskom
zákonníku v § 52-54.

7. V zmluve dohodnutý ročný úrok vo výške 72,85 % a v nadväznosti na to výška RPMN, nemôže
byť výškou úroku súdom akceptovateľnou a to pre rozpor s dobrými mravmi. V čase, keď právny
predchodca žalobcu úver poskytoval žalovanej, totiž banky poskytovali úvery pri úrokovej sadzbe
7,57 % u obdobných úveroch. Dojednaný úrok vysoko prevyšuje sadzby úverov poskytovaných v

čase uzatvorenia zmluvy medzi klientami a bankami. Takéto navýšenie na takmer 10 - násobok
neodôvodňuje ani skutočnosť, že predchodca žalobcu je nebankovou spoločnosťou a že zvyčajne
sa stáva veriteľom klientov, ktorí nepochodia so žiadosťami o poskytnutie úveru v bankách, najmä z
dôvodu nesplnenia podmienok jeho poskytnutia. Právny predchodca žalobcu vystupoval ako dodávateľ
- poskytovateľ spotrebiteľských úverov nebankovým spôsobom v rámci predmetu svojej činnosti.

8. Úrok z úveru je jedným zo znakov, ktoré zmluvu o úvere definujú. Keďže dojednaný úrok je v rozpore
s dobrými mravmi a túto časť zmluvy nie je možné oddeliť od zvyšnej časti, zmluva uzatvorená medzi
právnym predchodcom žalobcu a žalovanou je ako celok neplatná pre jej rozpor so zákonom v zmysle
ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka v spojení s ustanovením 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

9. V dôsledku neplatnosti zmluvy nastáva medzi účastníkmi tohto právneho úkonu režim bezdôvodného
obohatenia podľa ustanovenia § 451 Občianskeho zákonníka a je namieste, aby si účastníci vrátili
navzájom poskytnuté plnenia podľa ustanovenia § 457 Občianskeho zákonníka bez akýchkoľvek
poplatkov a zmluvných pokút, pre ich rozpor s ustanoveniami § 37 ods. 1 a § 39 Občianskeho zákonníka.

10. Žalovaná je povinná uhradiť poskytnutý úver bez úrokov, poplatkov a zmluvných pokút. Žalovanej
z titulu úveru bola poskytnutá suma 167,25 Eur, z ktorej uhradila čiastku 32,60 Eur. Bezdôvodné
obohatenie na strane žalovanej tak dosahuje sumu 134,65 Eur.

11. Pri uplatňovaní práv na vydanie bezdôvodného obohatenia a ich premlčaní plynú premlčacie doby
tzv. subjektívne a objektívne. Právo na vydanie bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky
(subjektívna doba) odo dňa, kedy sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto
sa na jeho úkor obohatil. Najneskoršie sa právo na vydanie bezdôvodného obohatenia premlčí v tzv.objektívnej dobe, teda za tri roky a ak ide o úmyselne bezdôvodne obohatenie, za desať rokov odo dňa,
keď k nemu došlo. To znamená, že nárok je potrebné uplatniť na súde v subjektívnej lehote, avšak v
rámci plynutia doby objektívnej. Subjektívna doba pre vydanie bezdôvodného obohatenia je 2 - ročná.

Žaloba bola podaná dňa 12.10.2015 a teda vo vzťahu k poskytnutému plneniu na základe neplatnej
zmluvy je potrebné konštatovať, že bola podaná po uplynutí subjektívnej premlčacej doby odvíjajúcej
sa od poskytnutého plnenia dňa 25.4.2012, nakoľko už v tom čase právny predchodca žalobcu mal
vedomosť o poskytnutí finančných prostriedkov žalovanej. Nárok na vrátenie tohto plnenia sa premlčal
dňa 25.4.2014. Právny predchodca žalobcu vystupoval ako dodávateľ - poskytovateľ spotrebiteľských

úverov nebankovým spôsobom v rámci svojho predmetu činnosti. Preto sa predpokladá jeho znalosť
právnych predpisov upravujúcich poskytovanie úverov spotrebiteľovi a náležitostí právnych úkonov
a to že mal konať s odbornou starostlivosťou. Ide o tzv. prezumciu znalosti práva. Kto sa na úkor
žalobcu, resp. jeho právneho predchodcu bezdôvodne obohatil je evidentné. Ak by aj žalobca tvrdil, že
o bezdôvodnom obohatení nemá vedomosť, lebo považuje úkon za platný a preto mu nemôže plynúť
subjektívna lehota na uplatnenie práva na vydanie bezdôvodného obohatenia, nemohlo by byť takejto

námietke vyhovené a to s ohľadom na vyššie uvedenú prezumpciu znalosti práva . V prejednávanej
veci uplynula aj objektívna 3 - ročná premlčacia doba.

12. S prihliadnutím na uvedené súd prvej inštancie žalobu v celom rozsahu zamietol.

13. Výrok o trovách odôvodnil ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p..

14. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Navrhol rozsudok
zmeniť tak, aby jeho žalobe bolo vyhovené. Alternatívne požadoval rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Ako dôvod uviedol, že podľa § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka

dohodnutie úrokov nie je nevyhnutnou náležitosťou zmluvy, ktorej absencia by spôsobila jej neplatnosť.
Ak sa dohoda zmluvných strán považovala za neprijateľnú a v rozpore s dobrými mravmi, mohla za
neplatnú byť označená len táto časť zmluvy, čo však nemá za následok neplatnosť celej zmluvy. Podľa
ustanovenia 41 Občianskeho zákonníka, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu,
je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za

ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu. Žalovanej boli
poskytnuté finančné prostriedky, pričom žalovaná túto skutočnosť nerozporovala a zároveň čiastočne
uhradila dlžnú sumu. Zmluva o pôžičke je platná, preto je potrebné otázku premlčania posudzovať podľa
ustanovenia § 101 Občianskeho zákonníka. Listom zo dňa 25.10.2012 právny predchodca žalobcu
vyzval žalovanú k úhrade dlžnej sumy do 3 dní od doručenia výzvy. Žalovaná prevzala predmetnú

upomienku dňa 05.11.2012 a trojdňová lehota uplynula dňa 08.11.2012. Dňom 09.11.2012 došlo
k splatnosti celej dlžnej sumy. Zároveň je od tohto dátumu potrebné posudzovať začiatok plynutia
trojročnej premlčacej doby. Žaloba bola podaná dňa 12.10.2015, čo znamená, že trojročná premlčacia
doba k tomuto dátumu neuplynula.

15. Odvolací súd v zmysle zásad ustanovení § 379, § 380 a § 381 CSP preskúmal napadnutý rozsudok
spolu s konaním ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania a zistil že odvolanie
žalobcu nie je opodstatnené.

16. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený

správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych
zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia
prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

17. Len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia je potrebné poukázať na samotný obsah

zmluvy o pôžičke uzatvorenej medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou dňa 25.4.2012. Z
predloženej zmluvy je možné ustáliť, že jej účastníci uzatvorili individuálne špecifikovanú zmluvu, na
základe ktorej právny predchodca žalobcu poskytol žalovanej pôžičku na nákup konkrétne špecifikované
tovaru a to mobilného telefónu. Išlo o zmluvu spotrebiteľskú, ktorej základnú charakteristiku upravovalo
ustanovenie § 52 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy. Podľa tohto

ustanovenia spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára
dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa použijú vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahomalebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní
a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci

predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

18. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred prepravené a nie je
vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Pôžička poskytnutá právnym
predchodcom žalobcu túto charakteristiku spĺňa. Súčasťou zmluvy o pôžičke boli bez akýchkoľvek

pochybnosti všeobecné obchodné podmienky, ktoré žalovaná ovplyvniť nemohla, nakoľko boli už
vopred pripravené pre veľký počet spotrebiteľov. Právny predchodca žalobcu mal v predmete svojej
činnosti poskytovanie pôžičiek a v priebehu odvolacieho konania nebolo preukázané, aby pôžička bola
poskytnutá za účelom výkonu obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti žalovanej.

19. Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z

občiansko-právnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov
iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

20. Na kategóriu dobrých mravov treba osobitný dôraz klásť pri spotrebiteľských zmluvách. Pojem dobré
mravy Občiansky zákonník nedefinuje. Je tomu tak preto, lebo dobré mravy podliehajú spoločenskému

vývoju, ale tiež preto, že vo všetkých jednotlivostiach by bolo ťažké ich vystihnúť. Vo všeobecnosti však
možno hovoriť o pravidlách morálneho charakteru všeobecne platných v demokratickej spoločnosti, v
ktorej sa uplatňuje a presadzuje vzájomná slušnosť, ohľaduplnosť a vzájomné rešpektovanie. Je to v
podstate súhrn určitých etických a kultúrnych pravidiel v spoločnosti všeobecne uznávaných. Činnosť
namierenú proti uvedeným pravidlám možno označiť za činnosť proti dobrým mravom.

21. Zákaz konať v rozpore s dobrými mravmi bol obsiahnutý i v zákone č. 250/2007 Z.z. o ochrane
spotrebiteľa. Podľa ustanovenia § 4 ods. 8 tohto právneho prepisu predávajúci nesmie konať v rozpore
s dobrými mravmi. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie najmä
konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo

vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť
ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl,
lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody.

22.Aplikáciuustanovenia§3Občianskehozákonníkavotázkevýškyodplatynevylučujeaniustanovenie

§ 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzatvorenia zmluvy. Podľa tohto ustanovenia ak
predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne
prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných
prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa,
spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých finančných prostriedkov a lehotu

splatnosti.

23. Uvedené ustanovenie ale nemožno vykladať tak, aby do odplaty obvykle požadovanej na finančnom
trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch sa zahrňovali i údaje od tých subjektov finančného
trhu, ktoré poskytujú neprimerané až úžernícke úroky. Pripustenie takejto možnosti rozhodne nebolo

vôľou zákonodarcu a preto pre účely zistenia výšky obvyklej odplaty sa musí vychádzať z údajov
finančných inštitúcii poskytujúcich spotrebiteľské úvery za primerané odplaty riadiac sa zásadou dobrých
mravov upravenou v ustanovení § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

24. Ustanovenie § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka patrí k právnym normám s relatívne neurčitou

hypotézou, t. j. k právnym normám, ktorých hypotéza nie je stanovená priamo právnym predpisom a
ktoré tak prenechávajú súdu, aby podľa svojho uváženia v každom jednotlivom prípade sám vymedzil
hypotézu právnej normy zo širokého, dopredu neobmedzeného okruhu okolnosti. Pri posudzovaní, či
konanie účastníka občianskoprávneho vzťahu je v súlade či v rozpore s dobrými mravmi, zákon výslovne
neurčuje z akých hľadísk má súd vychádzať. Rozhodnutie o tom, či sú splnené podmienky pre použitie

ustanovenia § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka alebo ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka je vždy
potrebné urobiť po starostlivej úvahe, v rámci ktorej musia byť zvážené všetky rozhodujúce okolnosti.25.Pridojednávaníúrokovkonávsúladesdobrýmimravmilentenveriteľ,ktorýpožadujeprimeranýúrok
bez ohľadu na to, že dlžník uzatvára zmluvu v situácii pre neho nepriaznivej. V súlade s dobrými mravmi
je preto také konanie veriteľa, ktorý sa pri poskytnutí peňažných prostriedkov uspokojí bez ohľadu na

to, v akej situácii sa nachádza dlžník, s primeranou výškou odplaty za užívanie poskytnutých finančných
prostriedkov,aktorýsvojevoľnépeňažnéprostriedkymienizhodnotiťobvyklýmspôsobom.Niejemožné
neprihliadnuť na skutočnosť, že dlžník uzatvára zmluvu a dohodu o úrokoch často práve z dôvodov
svojej inak neriešiteľnej finančnej situácie. Nezodpovedá preto všeobecne uznávaným vzťahom medzi
ľuďmi, aby dlžník v takejto situácii poskytoval veriteľovi neprimerané až úžernícke úroky. Neprimeranou,

a preto odporujúcou dobrým mravom je taká výška úrokov, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v
dobedojednaniaobvyklú,určenúnajmäsprihliadnutímkúrokovýchsadzbámuplatňovanýmbankamipri
poskytovaní úverov alebo pôžičiek. Pri nebankových subjektoch, ktoré sú taktiež súčasťou finančného
trhu sa vzhľadom na vyššiu mieru rizika vo všeobecnosti dajú akceptovať vyššie úroky, rozhodne nie
však viac ako o 100% oproti priemeru bánk. V zmluve dohodnutá úroková sadzba pôžičky vo výške
72,85 % viac ako 9 násobne prevyšuje priemernú úrokovú sadzbu uplatňovanú bankami pri poskytovaní

obdobných úverov alebo pôžičiek. Dohodnutá úroková miera teda podstatne prevyšuje obvyklú úrokovú
mieru, a preto záver o neplatnosti zmluvy v celom rozsahu pre rozpor dojednania o úrokoch s dobrými
mravmi podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka má oporu vo vykonanom dokazovaní.

26. Za neplatnú z dôvodu rozporu dojednaných úrokov s dobrými mravmi nemohla byť považovaná iba

časť dojednania podstatne prevyšujúca obvyklú úrokovú mieru. Podľa ust. § 41 Občianskeho zákonníka,
ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy
právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto
časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu. Tam, kde sa dôvod neplatnosti vzťahuje na celý právny
úkon, je právny úkon neplatný v celom rozsahu. Otázku možnosti a nemožnosti oddelenia právneho

úkonu treba posudzovať z hľadiska povahy a obsahu celého právneho úkonu a nie len z hľadiska
oddeľovanej časti. Zmluvu, pokiaľ ide o jej zákonom určené pojmové znaky, treba chápať ako nedeliteľný
celok. V danom prípade síce bolo možné oddeliť časť zmluvy o pôžičke, ktorá v sebe obsahovala
dohodu o výške úrokov od samotnej zmluvy, avšak jej obsah tvorí nedeliteľný celok vo vzťahu k
dojednaniu o výške úrokov. Navyše pri neprimeranom dojednaní úrokovej sadzby je možné hovoriť o

občianskoprávnej úžere, ktorá žiadnu právnu ochranu nepožíva. Neprimeraná odplata ohrozuje najmä
sociálne slabšie obyvateľstvo a právny úkon za takéto neprimerané protiplnenie je ťažko možné podrobiť
moderácii. Takéto praktiky z celospoločenského hľadiska sú nebezpečné v súvislosti s neprimeraným
finančným zaťažením obyvateľstva. Občianskoprávna úžera spôsobuje neplatnosť právneho úkonu v
celom rozsahu pre rozpor s dobrými mravmi, pretože sa poskytuje pôžička pri nadvláde veriteľa za

úžernú cenu pôžičky.

27. Právny úkon postihnutý absolútnou neplatnosťou nemá za následok vznik, zmenu alebo zánik práv
alebo povinnosti. Absolútna neplatnosť nastáva priamo zo zákona a pôsobí od začiatku voči každému.
Osud absolútne neplatného právneho úkonu sleduje aj právny úkon s akcesorickou povahou. Súd musí

na túto neplatnosť prihliadať, resp. musí z nej vyvodzovať dôsledky aj bez návrhu z úradnej povinnosti.

28. Ak je zmluva ako celok neplatná, nemôže byť platným ani zmluvné dojednanie vzťahujúce sa na
úroky, poplatky, či zmluvné pokuty.

29. Dôsledkom absolútnej neplatnosti zmluvy o pôžičke je vznik povinnosti žalovanej vydať žalobcovi
bezdôvodné obohatenie získané plnením z neplatného právneho úkonu v zmysle zásad uvedených v
ustanovení § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka. Právo na vydanie bezdôvodného obohatenia podlieha
premlčaniu. Podľa ustanovenia § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka najneskôr sa právo na vydanie
plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie

za desať rokov odo dňa keď k nemu došlo. V prejednávanej veci nebolo ničím preukázané, aby na
strane žalovanej došlo k úmyselnému bezdôvodnému obohateniu a preto pri posúdení premlčania
je potrebné vychádzať z 3- ročnej objektívnej premlčacej doby. K vzniku bezdôvodného obohatenia
došlo dňa 25.4.2012, kedy bola žalovanej poskytnutá pôžička. Žaloba vo veci samej bola podaná dňa
12.10.2015 po uplynutí 3 rokov. Za takejto situácie nebolo možné žalobcovi premlčané právo priznať.

30. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd postupovom vyplývajúcim z ustanovenia § 387 CSP
rozsudok ako vecne správny potvrdil.31. O trovách odvolacieho konania rozhodol v súlade s ustanovením § 396 ods. 1 CSP v spojení s
ustanovením § 255 ods. 1 CSP. Dôvodom takéhoto rozhodnutia o trovách bola skutočnosť, že úspešnej
žalovanej v súvislosti s odvolacím konaním žiadne trovy nevznikli.

32. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).