Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 4. máj 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3Co/35/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8815206498
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šofranková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8815206498.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a členiek

senátuJUDr.AntónieKandravejaJUDr.EliškyWagshalovejvsporežalobkyne:W.Z.,nar.XX.XX.XXXX,
bytom B. XXX, právne zastúpená JUDr. Martinou Fabianovou, advokátkou so sídlom Hencovská 2043,
Hencovce, IČO: 47100885, proti žalovanej: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO:
35 807 598, o zaplatenie 6031,91 Eur s prísl., o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu
Vranov nad Topľou zo dňa 09. 12. 2016, č. k. 7C/246/2015-63 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok vo vyhovujúcom výroku (I.) a vo výroku o trovách konania (III.).

Náhradu trov odvolacieho konania žalobkyni nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Vranov nad Topľou (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom zaviazal
žalovanú zaplatiť žalobkyni sumu 6 061,91 Eur s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne počnúc
dňom 24. 09. 2015 až do zaplatenia v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti súd
žalobu zamietol a vyslovil, že žalovaná je povinná nahradiť žalobkyni trovy konania v rozsahu 100 %.

2. Rozhodnutie právne odôvodnil ust. § § 52 ods. 1 - 4, § 53 ods. 1 - 3, 5, § 39, § 451 ods. 1, 2 zákona
č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, § § 1

ods. 2, § 9 ods. 2, § 11 ods. 1 písm. a) a b) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o
iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 05. 04. 1993 o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

3. Rozhodnutie odôvodnil zistením, cit.: „Medzi stranami sporu boli uzatvorené dve zmluvy o úvere.
Podľa zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX (zmluva č. X) zo dňa 14. 06. 2012 žalovaná poskytla žalobkyni
úver 500 Eur, ktorú sumu sa žalobkyňa zaviazala vrátiť zvýšenú o poplatok vo výške 436 Eur, a to v 12-

tich mesačných splátkach po 78 Eur počnúc dňom 18. 07. 2012. Na zmluvu č. X žalobkyňa čiastočne
uhradila dlžnú sumu (5. poštovými poukážkami po 78 Eur v dňoch 20. 07. 2012, 12. 09. 2012, 18. 09.
2012, 11. 01. 2013 a 14. 02. 2013), celkom vo výške 390 Eur. Výzvou na okamžité plnenie zo dňa 17.
03. 2015 žalovaná vyzvala žalobkyňu z titulu nesplnenia si povinnosti zo zmluvy č. X, aby do 7 dní
od doručenia upomienky uhradila dlžnú sumu vo výške 2 192,42 Eur. Túto sumu žalobkyňa uhradila
žalovanej poštovou poukážkou dňa 05. 05. 2015. V marci 2015 žalobkyni bola doručená aj zápisnica
o spísaní návrhu na vykonanie exekúcie zo dňa 03. 03. 2015, pričom exekučným titulom bol rozsudok

Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. M. zo dňa 22. 10. 2014. Žalovaná vyzvala žalobkyňu, aby v súlade
s touto zápisnicou jej uhradila sumu 924,44 Eur. Túto sumu žalobkyňa uhradila žalovanej poštovou
poukážkou dňa 05. 05. 2015. Podľa zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX (zmluva č. X) zo dňa 14. 09. 2012
žalovaná poskytla žalobkyni úver vo výške 350 Eur, ktorú sumu sa žalobkyňa zaviazala vrátiť zvýšenúo príslušný poplatok vo výške 322 Eur, a to v 12-tich mesačných splátkach po 56 Eur počnúc dňom 15.
10. 2012. Na zmluvu č. X žalobkyňa čiastočne uhradila dlh poštovou poukážkou sumou 56 Eur dňa 19.
10. 2012. Žalobkyni bola doručená výzva na okamžité plnenie zo zmluvy č. X zo dňa 17. 03. 2015, na

základe ktorej bola vyzvaná, aby uhradila sumu 3 349,05 Eur. Túto sumu žalobkyňa uhradila dňa 05. 05.
2015. Dlžné čiastky (924,44 Eur, 2 192,42 Eur a 3 349,05 Eur) žalobkyňa uhradila žalovanej z finančných
prostriedkov svojho syna, ktorý si z tohto dôvodu zobral spotrebiteľský úver vo výške 7 000 Eur. Podľa
predložených kópií poštových poukážok žalobkyňa na základe zmluvy č. X a č. X uhradila žalovanej
celkomsumu6911,91Eur(390Eur+924,44Eur+2192,42Eur+3349,05Eur+56Eur).Žalobkyňasav

konaní domáhala vydania bezdôvodného obohatenia odôvodňujúc, že vzhľadom na právnu fikciu podľa
ktorejúveryposkytovanéžalovanou,vktorýchabsentujúpodstatnénáležitostiuvedenév§9ods.2písm.
a) - k), r) a y) sa považujú za bezúročné a bez poplatkov, je plnenie prijaté žalovanou vo výške 6 061,91
Eur (6 911,91 Eur - 850 Eur) plnením bez právneho dôvodu, ide o bezdôvodné obohatenie na strane
žalovanej, ktoré musí vydať. Súd prvej inštancie vyhodnotil, že obidve úverové zmluvy uzavreté medzi
stranami sporu dňa 14. 06. 2012 a dňa 14. 09. 2012 neobsahujú podstatné náležitosti podľa zákona

č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, a to konkrétne údaj o úrokovej sadzbe spotrebiteľského
úveru, údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov a priemernej hodnote ročnej percentuálnej miery
nákladov, ani údaj o konečnej splatnosti úveru. Na základe uvedeného mal súd za to, že úver sa podľa
§ 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z. považuje za bezúročný a bez poplatkov. Žalobkyni bola
na základe obdivoch zmlúv poskytnutá suma vo výške 850 Eur (500 + 350), pričom podľa predložených

poukážok žalobkyňa žalovanej uhradila celkom 6 911,91 Eur. Pri závere o tom, že predmetný úver je
potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov a pretože žalobkyňa uhradila žalovanej vyššiu sumu
než na aký vznikol nárok, je žalovaná povinná vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie vo výške 6
061,91 Eur predstavujúce rozdiel medzi poskytnutou sumou vo výške 850 Eur a žalobkyňou uhradenou
sumou 6 911,91 Eur. Žalobkyňa si zároveň uplatnila úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy

6 061,91 Eur odo dňa nasledujúceho po dni doručenia žaloby žalovanej do zaplatenia. Podľa zistenia
súdu sadzba úroku z omeškania v súlade s ust. § 517 Občianskeho zákonníka v spojení s Nariadením
vlády SR č. 87/1995 Z. z. ku dňu 24. 09. 2015 (deň nasledujúci po doručení žaloby žalovanej) je vo
výške 8,05 % p. a. a nie vo výške 9 % p. a. ako požadovala žalobkyňa. Vzhľadom na priznaný nárok súd
zaviazal žalovanú aj na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 6 061,91 Eur od

24. 09. 2015 do zaplatenia a vo zvyšnej časti ohľadom úroku z omeškania žalobu zamietol. O trovách
konania súd rozhodol podľa § 251, § 262 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku“.

4. Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaná namietajúc, že súd
prvej inštancie rozsudok nedostatočne odôvodnil, čím jej odňal možnosť konať pred súdom, súd prvej

inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie
súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Vo vzťahu k posúdeniu zmluvy o úvere
č. XXXXXXXXX zo dňa 14. 06. 2012 a č. XXXXXXXXX zo dňa 14. 09. 2012 uviedol, že obidve
zmluvy obsahujú náležitosti nepomenovanej zmluvy, a preto nemôže byť považovaná za bezúročnú
a bez poplatkov. Poukázal na aktuálny záver rozhodovacej praxe, podľa ktorého u nebankových

subjektov nemožno obvyklú výšku úroku odvodzovať od výšky úroku požadovaného bankami. Je nutné
vziať do úvahy, že v prípade týchto peňažných prostriedkov v porovnaní s bankami je požadované
menšie zabezpečenie a požiadavky klientov sú vybavované omnoho pružnejšie ako tomu býva u
konzervatívnejších bánk, čo je vzhľadom na ich zameranie pochopiteľné. Preto je logické, že s ohľadom
na výrazné vyššie podnikateľské riziko, sú úroky požadované týmito nebankovými veriteľmi tiež vyššie

ako obvyklé bankové úroky. Pre zistenie obvyklého úroku pre tento typ pôžičky je nutné zistiť, aká výška
úrokov bola požadovaná obdobnými podnikateľskými subjektmi, v prípade zmlúv o krátkodobej pôžičke
a úvere v určitom období (rozhodnutie Vrchného súdu v Prahe sp. zn. 12Cmo/95/2005 publikované v
Švestka, J.; Spáčil, J.; Škárová, M.; Hulmák, M. a kol. Občanský zákonník I., § 1 - § 459 Komentář,
druhé vydání, Praha: C. H. Beck, 2009, s. 67 a 68; pričom treba zdôrazniť, že ide o najuznávanejší

komentár v ČR, ktorého autormi sú sudcovia NS ČR). Ďalej uviedol, že zákon v čase uzatvorenia zmluvy
o úvere č. X a X nestanovil maximálne možnú prípustnú výšku odplaty. Ak záväzkový vzťah vznikol pred
01. 06. 2014, odplata za poskytnutie peňažných prostriedkov spotrebiteľovi sa riadi podľa predpisov
účinných do 31. 05. 2014. Znamená to, že pokiaľ bola spotrebiteľov poskytnutá pôžička alebo úver na
základe zmluvy uzavretej do 31. 05. 2014, obmedzenie výšky odplaty sa tu nebude aplikovať. Regulácia

odplaty sa riadi ust. § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého, ak predmetom spotrebiteľskej
zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle
požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní
obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečeniajeho záväzku, objem poskytnutia peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti. Na peňažnom trhu boli
v čase poskytnutia úveru stovky iných subjektov, ktorí vystupovali ako veritelia pri poskytnutí úveru.
Klient uzatvoril zmluvu o úvere so spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s. r. o. slobodne, vážne, zrozumiteľne,

nie v tiesni, ani za nápadne nevýhodných podmienok, čo potvrdil svojim podpisom. Ďalej odvolateľ
poukázal na neodstrániteľnú prekážku konania predstavujúcu existenciu veci právoplatne rozhodnutej,
na ktorú je súd povinný prihliadať počas ktorejkoľvek časti konania. Vytýkal súdu prvej inštancie,
že nevykonal dokazovanie, v ktorom mal dožiadať rozhodcovský súd o predloženie rozhodcovského
rozsudku, nakoľko len on disponuje rozsudkom, na ktorom je doložka právoplatnosti a vykonateľnosti.

Zdôraznil, že jeho argumentáciu týkajúcu sa res iudicata podporuje aj komunitárne a medzinárodné
právo. Z rozhodcovského rozsudku je zrejmé, že rozhodcovský súd posúdil zmluvu č. X a č. X ako platný
a odplatný právny úkon a na jeho základe priznal žalovanej voči žalobkyni plnenie. Preto aj z hľadiska
res iudciata je prípadná nesprávnosť rozhodcovského rozsudku irelevantná a žalovaná je toho názoru,
že ak procesné podmienky v konaní nie sú splnené, konanie vykazuje nedostatky. Zmluva o úvere č.
X a č. X bola uzatvorená v zmysle všeobecných podmienok poskytnutia úveru - zmluvné strany sa

dohodli v zmysle § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka, že všetky ich právne vzťahy sa budú spravovať
Obchodným zákonníkom. Táto zmluva sa preto uzatvárala podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka
ako nepomenovaná zmluva. Žalovaná je toho názoru, že žalobkyňa na určení, že zmluva je bezúročná
a bez poplatkov nemá naliehavý právny záujem. K bezdôvodnému obohateniu uviedol, že zo zmluvy o
úvere nenastala ani jedna z foriem bezdôvodného obohatenia, ktorú stanovuje zákon. Žalobkyňa plnila

na základe platne uzavretej zmluvy o úvere, predmetná zmluva nikdy nebola právoplatne vyhlásená
za neplatnú, rovnako tak právny dôvod na plnenie z tejto zmluvy o úvere nikdy neodpadol (nedošlo
k odstúpeniu od zmluvy, zrušeniu zmluvy a pod.) a majetkový prospech získala žalovaná z poctivých
zdrojov. Žalovaná preto odmieta, žeby z jej strany došlo k bezdôvodnému obohateniu. Navrhol, aby
odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil, vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové

rozhodnutie, zároveň žiadal priznať náhradu trov konania.

5. Žalobkyňa sa k odvolaniu žalovanej nevyjadrila.

6. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) preskúmal vec spolu s konaním, ktoré mu

predchádzalo podľa zásad uvedených v ust. § 379 - §381 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového
poriadku (ďalej len „CSP“), bez nariadenia pojednávania. Oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku
bolo zverejnené na úradnej tabuli súdu. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie rozhodol
vo výroku vecne správne.

7. Základnú charakteristiku spotrebiteľských zmlúv upravuje Občiansky zákonník v ustanovení § 52.
Podľa tohto ustanovenia spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú
uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania, alebo dohody, ktorých

obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá
pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

8. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je
vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Zmluva o úvere zo dňa 14.06.2012 a
zmluvaoúverezodňa14.09.2012uzatvorenámedzižalobkyňouažalovanoutútocharakteristikuspĺňa.
Žalovaná má v predmete svojej činnosti poskytovanie úverov a v priebehu konania nebolo žalovanou
preukázané, aby úver poskytol žalobkyni za účelom výkonu obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej

činnosti žalobkyne. S prihliadnutím na možný výskyt zastierania skutočného účelu uzatvorenia zmluvy
má v prípade pochybnosti dôkazné bremeno na preukázanie nespotrebiteľského charakteru zmluvy
dodávateľ. Existujúce pochybnosti treba odstrániť spôsobom známym pre dôkazné konanie, čo
znamená, že nespotrebiteľský charakter musí byť preukázaný bezpečne spôsobom nevzbudzujúcim
odôvodnené pochybnosti. Všeobecne známou skutočnosťou sú nekalé praktiky žalovanej aplikované pri

vyplňovaní základných údajov dlžníka, vrátane účelu poskytnutia finančných prostriedkov. Za daného
stavu je dôvodné žalobkyni priznať postavenie spotrebiteľa.9. Obchodný zákonník účinný v čase uzatvorenia zmluvy č. X a č. X úpravu neprijateľných podmienok
spotrebiteľských zmlúv neobsahoval. Tento právny predpis v širšom rámci súkromnoprávnej úpravy,
ktorej základným všeobecným predpisom je Občiansky zákonník, má postavenie predpisu špeciálneho.

Ust.§1ods.2ObchodnéhozákonníkapriamoukladáriešiťotázkyObchodnýmzákonníkomneupravené
podľapredpisovobčianskehopráva.Vtejtosúvislostijeprávnevýznamnéust.§853ods.1Občianskeho
zákonníka, podľa ktorého občianskoprávne vzťahy, pokiaľ nie sú osobitne upravené ani týmto ani
iným zákonom sa spravujú ustanoveniami tohto zákona, ktoré upravujú vzťahy obsahom aj účelom
im najbližšie. Vychádzajúc z uvedeného v dôsledku nedostatku inej právnej úpravy neprijateľných

podmienok pri zmluvách o úvere, ktoré síce boli uzatvorené podľa prísl. ustanovení Obchodného
zákonníka, avšak majú spotrebiteľský charakter v zmysle § 52 Občianskeho zákonníka, je potrebné
vychádzať z ust. § 53 Občianskeho zákonníka upravujúceho analogický prípad. Inak by sa minula
účinkom do nášho právneho poriadku implementovaná Smernica Rady č. 93/13/EHS o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

10. Odvolací súd konštatuje, že na predmetné zmluvy o úvere sa zároveň vzťahuje zákon č. 129/2010
Z.z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej len ZoSÚ). Zmluvným dojednaním nie je možné vylúčiť pôsobnosť
zákona o spotrebiteľských úveroch, ktorý je predpisom obsahujúcim kogentné ustanovenia a vzťahuje
sa na všetky zmluvy spĺňajúce definíciu zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle tohto zákona. Výnimku
netvoria ani zmluvy uzavreté podľa Obchodného zákonníka. Zákon o spotrebiteľských úveroch má vo

vzťahu k Obchodnému zákonníku povahu lex specialis, a preto má prednosť pred aplikáciou ustanovení
Obchodného zákonníka.

11. Zmyslom zákonnej úpravy o spotrebiteľských úveroch je ochrana záujmov spotrebiteľa. Účelom
uvádzania zákonom stanovených náležitostí v zmluve o spotrebiteľskom úvere je zabezpečiť

spotrebiteľovi dostatočné množstvo informácií o podmienkach úveru, nákladoch a záväzkoch, ktoré z
neho vyplývajú.

12. Súd prvej inštancie správne konštatoval, že predmetná zmluva neobsahuje údaj v zmysle § 9 ods.
písm. f) ZoSÚ, t.j. konečnú splatnosť úveru. Tento údaj musí byť v zmluve výslovne uvedený, nemožno

ho vyvodzovať z ďalších zmluvných náležitostí (napr. z počtu splátok úveru). Počet a výška splátok úveru
je samostatnou zmluvnou náležitosťou, ktorú nemožno stotožňovať s chýbajúcim údajom o konečnej
splatnosti úveru. Nepochybne zákonodarca pod konečnou splatnosťou úveru nemyslel len stanovenie
počtu mesačných splátok, pretože inak by sa uspokojil s náležitosťou pod písm. k), kde sa uvádza aj
počet splátok. Počet splátok teda nemožno stotožniť s konečnou splatnosťou úveru a preto pri písm. f)

iný výklad než ten, že konečná splatnosť úveru musí byť určená dátumovo, neprichádza do úvahy.

13. V zmluve rovnako absentuje údaj o úrokovej sadzbe podľa § 9 ods. 2 písm. i) ZoSÚ. Túto je
možné vyvodiť z výšky poplatku uvedeného v zmluve a počtu splátok v spojení so Všeobecnými
podmienkami poskytnutia úveru, čo spôsobuje neprehľadnosť a spotrebiteľovi de facto znemožňuje

získať zrozumiteľné, náležité informácie o základných podmienkach zmluvného vzťahu, do ktorého
vstupuje.

14. Ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k) ZoSÚ uvádza, že zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať
výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Z uvedeného je zrejmé, že povinnými

náležitosťami zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa úpravy platnej v čase uzavretia zmluvy žalobkyni
a žalovanej bola aj výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, pričom slová, výška,
počet a termíny splátok sa viaže ku každej z tam uvedených zložiek spotrebiteľského úveru, teda tak k
istine, ako aj k úrokom a iným poplatkom. Je teda jednoznačné, že v každej zmluve musí byť uvedená
tak výška istiny, ako aj úrokov a iných poplatkov, taktiež aj ich počet a termíny splátok. Odvolací súd sa

stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie o absencii tejto náležitosti v zmluve o úvere.

15. Neuvedenie týchto náležitostí, ako aj neuvedenie náležitostí podľa § 9 ods. 2 písm. j) a y) ZoSÚ
(ročná percentuálna miera nákladov a priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov ) v
zmluve zákon o spotrebiteľských úveroch postihuje tým, že úver sa považuje za bezúročný a bez

poplatkov (§ 11 ods. 1 ZoSÚ).16. Za daného stavu odvolací súd konštatuje, že záver súdu prvej inštancie o bezúročnosti a
bezpoplatkovosti úveru z dôvodu absencie obligatórnych náležitostí zmluvy v zmysle § 9 ods. 2 v spojení
s § 11 ods. 1 ZoSÚ bol správny.

17.Nazákladeuvedenéhomalažalovanánazákladezmluvyprávolennavráteniesumyzodpovedajúcej
poskytnutému úveru, prijatím plnenia od žalobkyne nad tento rozsah došlo na strane žalovanej k
bezdôvodnému obohatenia (plnenie bez právneho dôvodu), ktoré je žalovaná povinná v zmysle § 451
Občianskehozákonníkavydaťžalobkyni.Vkonaníbolonepochybnepreukázané,žežalobkyninazáklad

predmetných zmlúv bola poskytnutá suma vo výške 850 Eur (500 Eur na základe zmluvy o úvere č. X
a 350 Eur na základe zmluvy o úvere č. X), pričom podľa predložených poukážok (č. l. 6 a č. l. 10 - 11
spisu) žalobkyňa uhradil celkom žalovanej sumu 6 911,91 Eur. Keďže úver je potrebné považovať za
bezúročný a bez poplatkov a žalobkyňa uhradila žalovanej vyššiu sumu než na akú jej vznikol nárok,
žalovaná je povinná vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie vo výške 6 061,91 Eur (6 911,91 Eur -
850 Eur).

18. K otázke naliehavého právneho záujmu odvolací súd konštatuje, že spotrebiteľ má právo, aby jeho
právne postavenie nebolo spochybňované trvajúcou existenciou neprijateľnej zmluvnej podmienky v
právnom vzťahu k dodávateľovi. Z tohto pohľadu nie je rozhodné, či dochádza k uplatneniu práv na
plnenie, alebo či sa spotrebiteľ obráti na súd za účelom zabezpečenia stavu právnej istoty, t.j. aby nebol

obťažovaný hrozbou použitia podmienky, ktorej neplatnosť nikto neurčil. Na margo uvedeného odvolací
súd poukazuje aj na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Mcdo/1/2009 zo dňa
31.07.2009.

19. K otázke prekážky rozhodnutej veci (rei iudicata) odvolací súd uvádza, že rozhodcovský rozsudok

vydaný na základe neplatnej rozhodcovskej doložky nevytvára prekážku veci rozhodnutej a oprávnený
sa môže obrátiť na všeobecný súd, aby rozhodol o jeho nároku (uznesenie NS SR z 29. 01. 21015, sp.
zn. 3Cdo/27/2011).

20. Pokiaľ ide o odvolaciu námietku žalovanej vo vzťahu k odplate za poskytnutie úveru, argumentujúc

tým, že nesie vyššie podnikateľské riziko a žalobkyňa nepreukázala, aká bola obvyklá odplata za úvery
poskytované inými subjektmi poskytujúcimi financovanie z vlastných zdrojov, odvolací súd konštatuje, že
aj keď sa žalovaná snaží odplatu za poskytnutý úver obhájiť podmienkami, resp. okolnosťami, za ktorých
poskytuje úvery spotrebiteľom, odvolací súd konštatuje, že ani za situácie, že žalovaná poskytuje úvery
za podmienky znášania podnikateľského rizika, ide o riziko vyplývajúce priamo zo základných znakov

podnikania a zároveň žalovaná nemôže očakávať ochranu svojich nárokov, ktoré sú zjavne v rozpore
so zákonom, a ktorý sa musí uplatňovať' a rešpektovať v rámci súkromnoprávnych vzťahov. Konanie
žalovanej v rozpore so zákonom a na ťarchu žalobkyne nemôže mat' iný výsledok, než ten, že súd takéto
právo neprizná.

21.Ďalšouodvolacounámietkoubolo,žerozhodnutiesúduprvejinštanciejenedostatočneodôvodnené.
Je potrebné uviesť, že právo na určitú kvalitu súdneho konania, ktorej súčasťou je aj právo strany na
dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia, je jedným z aspektov práva na spravodlivý proces. Z
judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva ako aj z rozhodnutí Ústavného SR totiž vyplýva, že tak
základne právo podľa čl. 46 ods. 1 ústavy ako aj právo podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru, v sebe zahŕňajú

aj právo na rovnosť zbraní, kontradiktórnosť konania a odôvodnenie rozhodnutia (II. ÚS 383/2006);
právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho
procesu. Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav a po
výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú
svojvoľné, neudržateľné a nie sú prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov; ktoré by popreli zmysel

a podstatu práva na spravodlivý proces. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia (§ 220 ods. 2 CSP)
musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane
a právnymi závermi na strane druhej. Všeobecný súd by mal vo svojej argumentácii obsiahnutej v
odôvodnení svojho rozhodnutia dbať tiež na jeho celkovú presvedčivosť, teda inými slovami, na to, aby
premisy zvolené v rozhodnutí rovnako ako závery, ku ktorým na základe týchto premís dospel, boli pre

širšiu právnickú (ale aj laickú) verejnosť prijateľné, racionálne ale v neposlednom rade aj spravodlivé a
presvedčivé. Všeobecný súd pritom musí súčasne vychádzať z materiálnej ochrany zákonnosti tak, aby
bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov (vid. IV. ÚS 1/2002, II.
ÚS 174/04, III. ÚS 117/07). Z práva na spravodlivé súdne konanie v tejto súvislosti vyplýva aj povinnosťvšeobecného súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a návrhmi strán (avšak) s výhradou,
že majú význam pre rozhodnutie (I. ÚS 46/05, II. ÚS 76/07).

22. Odvolací súd dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie spĺňa vyššie uvedené kritéria
pre odôvodnenie rozhodnutí v zmysle ust. § 220 ods. 2 CSP, a preto ho nemožno považovať za
nepreskúmateľný. Odôvodnenie rozsudku zodpovedá základnej štruktúre odôvodnenia rozhodnutia.
Následnosti jednotlivých častí odôvodnenia a ich obsahové (materiálne) náplne, zakladajú súhrnne ich
zrozumiteľnosťivšeobecnúinterpretačnúpresvedčivosť.Súdprvejinštanciejasneadostatočnevysvetlil

právne dôvody, pre ktoré žalobe žalobkyne, ktorým sa domáhala vydania bezdôvodného obohatenia
a určenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky vyhovel. Náležite sa vysporiadal so súdnou judikatúrou
týkajúcou sa preskúmavanej veci a rozhodnutie odôvodnil presvedčivo a zrozumiteľne.

23. Keďže súd prvej inštancie svoje rozhodnutie riadne a presvedčivo odôvodnil odvolací súd postupom
vyplývajúcim z ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP rozsudok v jeho napadnutej časti vo výroku I. a III. ako vecne

správny potvrdil.

24. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255
ods. 1 CSP. Žalovaná v odvolacom konaní úspešná nebola a žalobkyni žiadne trovy nevznikli.

25. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).