Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 26. apríl 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 18Co/27/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114222339
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Babinová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8114222339.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Babinovej a sudcov

JUDr. Mariany Muránskej a Mgr. Miloša Koleka v právnej veci žalobkyne J. Y., J.. XX.X.XXXX,
G. K., K. XX, Q. N., právne zastúpenej JUDr. Františkom Komkom, advokátom, so sídlom Hlavná
27, 080 01 Prešov, proti žalovanému X. K., J.. XX.X.XXXX, G. K., N. O.W. E. X, Q. N., právne
zastúpenému JUDr. Patrik HOLINGA s.r.o., advokátska spoločnosť so sídlom Hlavná 25, 040 01 Košice,
o určenie vlastníckeho práva, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k.
9C/194/2014-142 zo dňa 7.12.2015, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

P r i z n á v a žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1/ Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie vyhovel žalobe a určil, že nehnuteľnosti zapísané na LV
XXX kat. úz. P., parcela U. H. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 179m2, parcela C KN
XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 57 m2, parcela C KN XXX/X - záhrady o výmere 87m2,
parcela C KN XXX/X záhrady o výmere 87m2, v prírode rodinný dom, súp. č. XXX, stojaci na parc. C
KN XXX/X patria do bezpodielového spoluvlastníctva J. Y., nar. XX.X.XXXX a D. Z. nar. XX.X.XXXX.
Vyslovil, že o náhrade trov konania rozhodne samostatným uznesením.

2/ Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že sa predovšetkým zaoberal naliehavým právnym záujmom
na podanej žalobe. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala určenia, že nehnuteľnosti patria do
BSM, nakoľko v súčasnosti je ako vlastník sporných nehnuteľností zapísaný žalovaný. Poukázala na
to, že súd nemôže v rámci vyporiadania BSM predbežne riešiť otázku, či nehnuteľnosti patria do
BSM, keďže rozhodnutím súdu by sa zasiahlo do vlastníctva žalovaného, je preto potrebné tieto
veci riešiť ako samostatný predmet konania. Vzhľadom na uvedené dospel k záveru, že žalobkyňa

má naliehavý právny záujem na podanej žalobe. Je vecne legitimovaná vo veci podať žalobu, keďže
žalobu o to, že patrí nehnuteľnosť do BSM môže podať len jeden z manželov, preto je dané aj právne
zdôvodnenie, že má aktívnu legitimáciu a žalovaný je pasívne legitimovaný ako zapísaný vlastník v
katastri nehnuteľnosti. Zaoberal sa tiež otázkou premlčania, poukázal na to, že pri absolútnej neplatnosti
je možné konštatovať, že taký neplatný právny úkon je nepremlčateľný právom. Súd prvej inštancie
vykonaným dokazovaním dospel k tomu záveru, že je potrebné predbežne riešiť otázku platnosti
zmluvy o zabezpečení záväzku prevodom vlastníckeho práva. V tejto súvislosti citoval rozhodnutie

Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/58/2008. Samotný výklad k tomuto inštitútu je veľmi stručný.
Účelom zabezpečovacieho prevodu práva je nie len nútiť dlžníka splniť svoj dlh voči veriteľovi, ale
pri riadnom včasnom neuhradení tohto dlhu dať veriteľovi možnosť uspokojiť sa v spojitosti s touto
formou zabezpečenia. So zreteľom na stručné vymedzenie daného inštitútu v jeho pôvodnej podobetreba uzavrieť, že písomná zmluva musí obsahovať ustanovenia, ktoré určujú zmluvné strany, tzn.
účastníkov zmluvy, zabezpečovací záväzok, majetkové právo dlžníka, ktoré sa prevádza, to, že zmluvu
uzatvárajú účastníci ako zmluvu o zabezpečovacom prevode práva, že tu ide iba o podmienený prevod

práva dlžníka na veriteľa a ďalej je potrebné uviesť aj to, ako sa zmluvné strany vyporiadajú v prípade,
že dlžník zabezpečenú pohľadávku veriteľovi riadne a včas neuhradí. Ak absentuje jedna z týchto
zložiek v zmluve o zabezpečovacom prevode, má to za následok rozpor so zákonom a absolútnu
neplatnosť celej zmluvy o zabezpečovacom prevode práva. Citoval tak rozhodnutia Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 1Cdo/48/2010, 3Cdo/446/2012 a tiež k otázke prepadného zálohu, kde citoval rozhodnutia

NS SR 2MCdo/2/2006 a 3Cdo/144/2010, 1MCdo/9/2011. V danom prípade zmluvné strany dojednali,
ako sa v prípade nesplnenia záväzku bude postupovať v článku III. bod 5 zmluvy tak, že prevodca
berie na vedomie, že v prípade nesplnenia svojich záväzkov a povinností vyplývajúcich zo zmluvno-
záväzkových vzťahov špecifikovaných v článku I. bodu 2 tejto zmluvy zanikajú oprávnenia vyplývajúce
z tejto zmluvy a nadobúdateľ sa v súlade splatnou právnou úpravou stáva bez akýchkoľvek právnych
obmedzení vlastníkom nehnuteľností špecifikovaných v článku I. bod 1 tejto zmluvy. Podľa názoru súdu

takéto dojednanie, že nadobúdateľ sa stane vlastníkom nehnuteľnosti za kúpnu cenu, ktorá sa rovná
nesplatenej časti pôžičky, a to bez ohľadu na jej výšku a bez nároku na vydanie rozdielu medzi hodnotou
získanou veriteľom a dlhom dlžníka vrátane súvisiacich nákladov veriteľa je dojednanie, ktorého obsah
i účel je v príkrom rozpore s dobrými mravmi, preto je podľa § 39 Občianskeho zákonníka a dojednaním
absolútne neplatným. Vzhľadom k neplatnosti zmluvy o zabezpečovacom záväzku potom nadobúdateľ,

ktorý bol veriteľom dlžníka D. Z. nenadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti a neúčinne previedol
kúpnou zmluvou na žalovaného. Citoval rozhodnutie Ústavného súdu SR I. ÚS 50/2010. Neplatný
právny úkon ale nemá právne následky, aké má platný právny úkon. Na základe neplatného právneho
úkonu nedochádza k prevodu nehnuteľnosti. I keď v prípade neplatného právneho úkonu o prevode
nehnuteľnosti na iných nadobúdateľov svedčí v prospech týchto ďalších nadobúdateľov nadobúdacie

konanie, čiže modus, chýba im ale právny titul. Dobrá viera týchto ďalších nadobúdateľov je významná
len potiaľ, že im možno priznať všetky práva a povinnosti oprávneného držiteľa. V dobrej viere ale
súčasný právny poriadok iné právne následky nepriznáva. Ochrana, ktorú poskytuje nadobúdateľovi
nie je takej intenzity, aby zabránila vlastníkovi nehnuteľnosti účinne uplatňovať svoje absolútne právo.
Inými slovami, pokiaľ zápis v katastri nehnuteľnosti nezodpovedá skutočnosti, má skutočnosť prevahu

nad zápisom v katastri. Uvedené právne závery sú plne opodstatnené a akceptovateľné aj v predmetnej
právnej veci. Vzhľadom na vyššie uvedené dospel k záveru, že nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom tohto
konania nadobudol D. Z. počas trvania manželstva so žalobkyňou a preto patria do BSM. Keďže zmluva
o zabezpečení záväzku prevodom vlastníckeho práva je neplatná a následne nemohlo dôjsť k platnému
prevodu vlastníckeho práva, súd žalobe vyhovel.

3/ Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalovaný, ktorý namieta
nedostatočne zistený skutkový stav a nesprávne právne posúdenie. Súd prvej inštancie nesprávne
posúdil predbežnú otázku platnosti zmluvy o zabezpečovacom prevode práva. Nesprávne tiež posúdil
otázku prípadnej možnosti prelomenia zásady „Nemo plus iuris...“. Konanie žalobkyne nemôže požívať

právnu ochranu, keďže táto sa nielen že nedovolala relatívnej neplatnosti právneho úkonu zmluvy o
zabezpečovacom záväzku prevodom práva, ale aj po uplynutí lehoty na takéto dovolanie ani nijako
neprejavila záujem o spornú nehnuteľnosť. Neupozornila žalovaného, aby s nehnuteľnosťou nenakladal.
Žalobkyňa už v roku 2008 mala preukázanú vedomosť o tom, že nehnuteľnosti nepatria do BSM a aj
napriek tomu nevykonala žiadny formálny alebo neformálny úkon smerujúci dovolaniu sa vlastníckeho

resp. iného práva a nevykonala ani iné oznámenie voči neskorším dobromyseľným nadobúdateľom.
Žalobkyňa musela mať vedomosť o ponuke na predaj týchto nehnuteľností, keďže na nehnuteľnosti
už veľmi dlho visela ponuka na predaj a na ohliadku chodilo množstvo ľudí. Ani za tejto situácie
nevykonala žiaden faktický ani právny úkon. Žalobkyňa sa ani nedovolala možnej tzv. hyperochy, teda
rozdielu medzi výťažkom z predaja a zabezpečenou pohľadávkou. Takéhoto vydania voči Z. X. sa

formálne ani neformálne nedovolal ani jej bývalý manžel. Je potrebné vychádzať zo zásady, že právo
patrí bdelým. Z. X. svojim postupom poskytol dlžníkovi dostatočné tri roky na splatenie zabezpečenej
pohľadávky, ani po výzvach na splnenie záväzkov dlžník a jeho bývalá manželka nereagovali. Ako
vlastník bol zapísaný Z. X., nehnuteľnosti predal, výťažkom uspokojil svoju pohľadávku. Žalobkyňa
mala možnosť po predaji nehnuteľnosti žalovanému domáhať sa v súdnom konaní vydania prípadného

rozdielu medzi pohľadávkou a výťažku z predaja nehnuteľností. V konaní bolo preukázané, že dlh
dlžník nesplatil a prípadná dražba nehnuteľností by nedosiahla ten finančný efekt, aby sa z predaja
uspokojila pohľadávka dlžníka. Žalovaný nemá možnosť predložiť listinné dôkazy o právnych vzťahoch
medzi žalobkyňou, dlžníkom D. Z. a veriteľom Z. X.. Ďalej žalovaný uvažuje nad tým, či vzhľadom naplynutie času nemal dlžník možnosť znášať voči veriteľovi námietku premlčania. Veriteľ tak ostal zo
strany dlžníka prakticky v celom rozsahu neuspokojený. Veriteľovi vznikla povinnosť vrátiť žalovanému
prijatúkúpnucenu.Vzhľadomnaplynutiečasuoduzavretiakúpnejzmluvymámožnosťznášaťnámietku

premlčania. Akú poskytne ochranu súd žalovanému ako dobromyseľnému nadobúdateľovi ohľadom
na načrtnuté skutočnost i si žalovaný dovoľuje vysloviť dôvodnú pochybnosť, či žalobkyňa a jej bývalý
manžel takto nekonali doposiaľ s úmyslom zmariť uspokojenie ich peňažných záväzkov voči Z. X. a s
cieľom získať vlastníctvo zhodnotenej nehnuteľnosti, ktorej cena sa činnosťou žalovaného zmenila zo
sumy 30.000,- Eur na sumu 125.000,- Eur, čiže štvornásobne. Opätovne je potrebné poukázať na nález

Ústavného súdu ČR II.ÚS 165/2011, ktorý dokonca pojednáva o skutkovo obdobnej veci a aj na možnosť
prelomenia zásady nemo plus iuris. Takýmto postupom sa tiež absolútne popiera zásada materiálnej
publicity katastra a do rizika sa takto vystavujú osoby konajúce dobromyseľne a čestne, pričom ochrana
sa napokon poskytuje osobám nečestným a nedbalým. V danom prípade je potrebné uplatniť princíp
materiálnej pravdy a spravodlivosti a takéto právo preto žalobkyni nepriznať. Navrhol, aby odvolací súd
zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie a žalobu zamietol. Zároveň si uplatnil náhradu trov odvolacieho

konania.

4/ K tomuto odvolaniu sa vyjadrila žalobkyňa. Navrhla rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne
správne potvrdiť. V samotnom návrhu na začatie konania aj v priebehu celého konania žalobkyňa
argumentovala a poukázala na zaužívanú a ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu SR. V priebehu

konania bolo preukázané, že právny predchodca samotného žalovaného Z. X. nadobudol vlastnícke
právo k nehnuteľnosti, ktorá je predmetom tohto konania na základe zabezpečovacieho prevodu práva.
Predmetom bola nesplatená pôžička, ktorú si požičal manžel žalobkyne vo výške 250.000,- Sk spolu
so 6% úrokom mesačne. Pôžička mala byť vrátená do 6 mesiacov, teda najneskôr do 16.11.2007. V
rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2MCdo/2/2016 je rozobratý tzv. prepadný záloh. Uspokojenie

pohľadávkyzáložnéhoveriteľatým,žemupripadnezálohdovlastníctvajevrozporesúčelomzáložného
práva a účelom v rozpore so zákonom, preto je táto zmluva podľa § 39 OZ neplatná. Záložné právo totiž
slúži na zaistenie pohľadávky a príslušenstva. Zo skutočností vyplýva, že veriteľ Z. X. predal následne
žalovanému nehnuteľnosť za kúpnu cenu 34.854,- Eur, čiže s viac ako 400%-ným ziskom. Poukázal aj
na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/144/2010, 1Cdo/96/1995 a nález Ústavného súdu

SR 50/2010. Z postavenia Najvyššieho súdu SR, ktorý ex lege sleduje a vyhodnocuje právoplatné
rozhodnutia súdov v Občianskom súdnom konaní a na ich základe v záujme jednotného rozhodovania
súdov zaujíma stanoviská k ich rozhodovacej činnosti vo veciach určitého druhu alebo charakteru, a
tak predurčuje ich následný postup aj v iných obdobných veciach. Uplatňuje sa tak záväznosť súdnej
judikatúry. V zmysle tohto princípu teda platí, že ak bol v určitej právnej otázke vyslovený právny

názor v stanovisku NS SR, sú všeobecné súdu povinné pri svojom rozhodovaní vychádzať z takéhoto
stanoviska. Dôvody, ktoré uvádza žalovaný vo svojom odvolaní, ktoré podal proti rozsudku súdu prvej
inštancie právne neobstoja, nie sú ničím iným, iba opakovaním jeho tvrdení, ktoré prednášal v priebehu
celého konania pred súdom prvej inštancie. Čo sa týka polemiky a obavy žalovaného, že uplatnenie
nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia z neplatnej kúpnej zmluvy nie je opodstatnená, keďže

všetky lehoty začnú plynúť až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Následne žalovaný ešte
doplnil svoje odvolanie s poukazom na rozhodnutie Ústavného súdu sp. zn. I. ÚS 549/2015. Požadoval
poskytnutie ochrany dobromyseľnému nadobúdateľovi.

5/ Krajský súd v Prešove ako odvolací súd (ďalej len „odvolací súd“) podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z. z.

Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) prejednal rozhodnutie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo
v zmysle zásad uvedených v ustanovení § 378 a nasl. CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného
nie je dôvodné. Súd prvej inštancie správnym spôsobom prejednal vec a následne aj správne vo veci
rozhodol. Na týchto skutkových a právnych záveroch sa nič nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania.

6/ Podľa § 80 písm. c) O. s. p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o
určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

7/ Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

8/ Podľa § 553 Občianskeho zákonníka účinného do 31.12.2007, splnenie záväzku sa môže zabezpečiť
prevodom práva dlžníka v prospech veriteľa (zabezpečovací prevod práva). Zmluva o zabezpečovacom
prevode práva sa musí uzavrieť písomne.9/ Podľa § 143 Občianskeho zákonníka, v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže
byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou

vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe
alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku
jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému
bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.

10/ Podľa § 853 ods. 1 Občianskeho zákonníka, Občianskoprávne vzťahy, pokiaľ nie sú osobitne
upravené ani týmto ani iným zákonom, sa spravujú ustanoveniami tohto zákona, ktoré upravujú vzťahy
obsahom aj účelom im najbližšie.

11/ Z obsahu spisu je zrejmé, že manželstvo žalobkyne a D. Z. bolo rozvedené rozsudkom Okresného
súdu Prešov pod č. k. 29C/116/2008-26 zo dňa 27.06.2008. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť

21.07.2008. V priebehu manželstva manžel D. Z. nadobudol nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX
kat. úz. P., ktorými sú nehnuteľnosti vedené ako zastavané plochy a nádvoria, záhrady a rodinný dom,
ktorý stojí na jednej z parciel č. s. XXX. Tieto nehnuteľnosti nadobudol v rámci exekučného konania
vedeného na Okresnom súde Prešov pod č. k. 26Er/785/04-42 z 26.09.2006. Týmto exekučný súd
schválil príklep udelený pri dražbe nehnuteľností pre D. Z. za cenu 460.000,- Sk. Na kúpu týchto

nehnuteľností boli použité finančné prostriedky, ktoré nadobudli bývalí manželia ako hypotekárny úver
v Unicredit banke a.s., ktoré boli pripísané na účet žalobkyne 5.6.2006. Dňa 16.05.2007 bola medzi D.
Z. a Z. X. uzavretá zmluva o pôžičke na sumu 250.000,- Sk. V rovnaký deň bola uzavretá aj zmluva
o zabezpečovacom záväzku prevodom vlastníckeho práva k vyššie uvedeným nehnuteľnostiam. V
konaní nebolo preukázané, aby bola medzi nimi uzavretá aj iná pôžička na sumu 1.250.000,- Sk, a to

formou dodatku k zmluve o pôžičke. Pokiaľ ide o exekučné konanie na dražbu týchto nehnuteľností, z
exekučného spisu vyplýva, že dražby sa zúčastnil výlučne bývalý manžel žalobkyne a aj vyššie uvedené
nehnuteľnosti nadobudol. Následne veriteľ Z. X. previedol kúpnou zmluvou nehnuteľnosti do vlastníctva
žalovaného za kúpnu cenu 34.854,- Eur, kde vlastnícke právo v prospech žalovaného bolo zapísané
pod č. k. V 2676/2010.

12/ Je pravdou, že nález zo strany Ústavného súdu SR bol vydaný pod sp. zn. I.ÚS 549/2015, ako je
pravdou aj to, že v našom právnom poriadku platí princíp záväznosti súdnej judikatúry (erga omnes, R
NS SR 1Cdo 185/2006) ako aj princíp záväznosti nálezov Ústavného súdu pre všeobecné súdny (nález
ÚS I.ÚS343/2010). Z nálezu ÚS SR, z jeho právnej vety vyplýva určité nóvum, avšak pri rozhodovaní

obdobných vecí zo strany všeobecných súdov aj v zmysle tohto nálezu je potrebné, aby všeobecné súdy
zohľadňovali špecifické okolnosti a individuálne súvislosti každého konkrétneho prípadu tak, aby bolo
dosiahnutéspravodlivévyriešenieveci,t.j.také,abyúzkostlivélipnutienaliterezákonavprospechjednej
procesnej strany nespôsobovalo nespravodlivosti druhej procesnej strany. Je to zrejmé z výrokovej
vety nálezu Ústavného súdu SR. Pokiaľ však nemožno zachovať maximum z oboch zákonných strán,

treba prihliadnuť na princíp všeobecnej spravodlivosti, keď je nutné zvažovať všeobecné súvislosti
tohto typu kolízie základných práv, ako aj individuálne okolnosti konkrétneho rozhodovaného prípadu.
Súd prvej inštancie skúmal v rámci vykonaného dokazovania v rámci zásady „Iura novit curia“ ešte
pred vydaním nálezu ÚS SR I.ÚS 549/2015. Čo sa týka výkladu a aplikácie „dobrej viery“, v tomto
smere je potrebné posudzovať, či druhý účastník kúpnej zmluvy je so zreteľom na všetky okolnosti v

dobrej viere, že mu vec bude patriť, že bude jej vlastníkom a nemôže vychádzať len z posúdenia jeho
subjektívnych práv. Dobrá viera kupujúceho (držiteľa) musí byť v danej veci posudzovaná z hľadiska, či
kupujúci ako budúci vlastník pri zachovaní všetkej a náležitej opatrnosti, ktorú možno s prihliadnutím na
okolnosti konkrétneho prípadu od každého subjektu práva vyžadovať, mal alebo mohol mať pochybnosti
o existencii svojho práva. Aj keď by kupujúci bol subjektívne presvedčený o svojom práve, nebude

so zreteľom na všetky okolnosti v dobrej viere pokiaľ mu museli byť známe skutočnosti, z ktorých
by pri zachovaní obvyklej opatrnosti musel spoznať, že nie je subjektom práva, o ktoré sa jedná.
Dobrú vieru treba skúmať objektívne. Pri prejudiciálnom vyriešení otázky neplatnosti kúpnej zmluvy
uzavretej medzi predávajúcim X. a kupujúcim X. K., vklad ktorej bol povolený Správou katastra Prešov
pod V2676/2010 súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru a právnemu názoru, že táto zmluva

je neplatná ato vzhľadom na absolútnu neplatnosť povoleného vkladu vlastníckeho práva Správou
katastra Prešov V2927/2007, ktorým nadobudol vlastnícke právo Z. X. na základe zmluvy o zabezpečení
záväzku prevodom vlastníckeho práva zo dňa 16.5.2007 uzavretej medzi bývalým manželom žalobkyne
D. Z. (ešte počas trvania manželstva - dňa 16.5.2007). Takýto správny záver o absolútnej neplatnostiprevodu vlastníckeho práva na základe zmluvy o zabezpečení záväzku prevodom vlastníckeho práva
súd prvej inštancie náležitým spôsobom presvedčivo odôvodnil, pričom svoje rozhodnutie subsumoval aj
o ustálenú súdnu judikatúru (R NS SR 2MCdo 2/2016, R NS SR ICdo 58/2008, R NS SR ICdo 48/2010.

R NS SR 3Cdo 446/2012). Súd prvej inštancie správne poukazuje aj na jednotlivé články samotnej
„zmluvy o zabezpečení záväzku prevodom práva“, pričom okrem tejto správnej konštatácie je potrebné
ešte naviac poukázať na článok 1 bod 4 zmluvy, z ktorého vyplýva, že prevodca (myslí sa tým D. Z.Š.) je
fyzickou osobou, je slobodný. Aj táto skutočnosť pri posudzovaní veci je značná, pretože nadobúdateľ
Z. X. dobre vedel, že prevodca, D. Z. je ženatý a že uzavretie takejto zmluvy o zabezpečení záväzku

prevodom práva obchádza zákon, odporuje zákonu ako aj dobrým mravom, nehovoriac už o tom, že
takýmto prepadným zálohom (predmetu pôžičky) zo dňa 16.5.2007 vo výške 250.000,- Sk/8.298.48
€ s mesačnou úrokovou sadzbou 6%, ktorú je potrebné považovať za úžernícku takto nezákonne
získaný nehnuteľný majetok odpredal žalovanému za kúpnu cenu 34.854,- € (1.050.011,- Sk). Súd pri
prejudiciálnom riešení otázky neplatnosti zmluvy uzavretej medzi Z. X. a žalovaným X. K. bola súdom
prvejinštancieakceptovanázaužívanásúdnaprax,ženadobudnutievlastníckehoprávatzv.„prepadným

zálohom“ robí každú takúto zmluvu absolútne neplatnú „ex tunc". V zmysle prijatej zásady zo strany
Európskeho súdu pre ľudské práva, nálezov Ústavného súdu SR „Právo patrí bdelým a ostražitým"
ako aj zásady „Neznalosť zákona neospravedlňuje“ pri skúmaní dobrej viery nadobúdateľa ako nového
vlastníka je potrebné skonštatovať a prijať právny záver, že žalovaný sa pri uzatváraní kúpnej zmluvy
takto nesprával a nechoval, „nebol bdelý a ostražitý" a to v tom, že mu nič nebránilo objektívne zistiť,

akým spôsobom sa dostal na list vlastníctva prevodca Z. X., na základe akého titulu nadobudnutia
v katastrálnom konaní ako aj zistiť, od ktorého svojho právneho predchodcu vlastníctvo nadobudol
a to vyžiadaním a nahliadnutím do príslušného listu vlastníctva (úplný výpis LV XXX k.ú. P.), kde z
jednotlivých položiek sú známe tieto skutočnosti, vrátane časti „C"-ťarchy. Pokiaľ by bol takto žalovaný
postupoval a správal sa, „bol bdelý a ostražitý" , bol by zistil pri uzatváraní kúpnej zmluvy s Z.. X.,

vklad ktorej bol povolený Správou katastra Prešov pod V2676/10, že tento ako predávajúci nemohol
nadobudnúť vlastnícke právo zákonným spôsobom (a to zmluvy o zabezpečení záväzku prevodom
vlastníckeho práva, vklad ktorej bol povolený Správou katastra Prešov pod V 2927/07, čo jednoznačne
vyplýva z položky H/3 LV XXX, k. ú. P.) a že nehnuteľnú vec kupuje od nevlastníka. Aplikácia tohto nálezu
ÚS SR I.ÚS 50/2010 je možná a daná v prejednávanej veci pri skúmaní a hodnotení individuálnych

okolností tohto konkrétneho rozhodovaného prípadu, skúmaní dobrej viery.

13/ V prejednávanej veci je potrebné zdôrazniť fakt, že žalovaný, hoci aj v postavení dobromyseľného
nadobúdateľa, na druhej strane je možné ho hodnotiť však za neopatreného kupujúceho, keďže pri
všetkej náležitej opatrnosti nevenoval dostatočnú pozornosť okolnosti, ako nadobudol nehnuteľnosť

predávajúci, resp. celej histórii nadobudnutia a prevodov predmetných nehnuteľností. Z úplného výpisu
LV č. XXX kat. úz. P. vyplýva, že titulom pre nadobudnutie nehnuteľnosti zo strany bývalého manžela
žalobkyne je dražba v exekučnom konaní a následne titulom pre nadobudnutie vlastníckeho práva
predávajúceho, teda Z. X. bola zmluva o zabezpečovacom prevode práva. Tieto okolnosti svedčia
o dvoch po sebe nasledujúcich tituloch, ktoré možno považovať za nie celkom štandardné tituly

nasledujúce v rozpätí troch rokov od nadobudnutia tejto nehnuteľnosti bývalým manželom nehnuteľnosti
a následne Z. X.. Okrem toho určite je na mieste sa zamyslieť aj nad kúpnou cenou tejto nehnuteľnosti,
ku ktorej sa vo svojej výpovedi vyjadril žalovaný, že išlo o cenu s poskytnutím zľavy 50%. Nie je
možné nezohľadniť aj okolnosť, že žalobkyňa na dražbu uvedenej nehnuteľnosti participovala na
poskytnutom úvere Unicredit banky, a.s. napriek tomu, že v dražbe vystupoval bývalý manžel ako

slobodný a nadobudol túto do výlučného vlastníctva za situácie, kedy žalobkyňa úver voči banke naďalej
musí plniť. Tieto okolnosti tiež bolo potrebné ako individuálne okolnosti daného prípadu zohľadniť pri
posudzovaní poskytnutia ochrany nedbalému vlastníkovi ako žalobkyňu nazvala žalovaná strana oproti
dobromyseľnému nadobúdateľovi.

14/ Na druhej strane je potrebné zohľadniť tú okolnosť, že žalovaný nehnuteľnosť kúpil dobromyseľne,
aj keď nie s primeranou opatrnosťou. Na kúpu a celkovú rekonštrukciu bol žalovanému poskytnutý
úver Slovenskou sporiteľňou a.s.. Túto nehnuteľnosť obýva žalovaný spolu so svojou rodinou, čiže
nehnuteľnosť používa na bývanie nie na iné určenie. Túto záležitosť musí zobrať do úvahy žalobkyňa, jej
bývalý manžel a veriteľ, ktorý prijal plnenie od žalovaného ako kúpnu cenu. Žalovanému vznikli nároky

vo vzťahu k veriteľovi, vo vzťahu k žalobkyni a jej bývalému manželovi, keďže už z doteraz vykonaného
dokazovania vyplýva, že nehnuteľnosť prebehla celkovou rekonštrukciou, podstatne sa zmenila kvalita
i hodnota tejto nehnuteľnosti a z týchto skutočností potom žalovaný môže vychádzať pri uplatnení sinárokov vo vzťahu k žalobkyni, jej bývalému manželovi i predávajúcemu, od ktorého nehnuteľnosť
nadobudol.

15/ O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ustanovenia § 396 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1
CSP. Keďže žalobkyňa mala úspech v odvolacom konaní v celom rozsahu, vznikol jej nárok na náhradu
trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).