Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, March 31, 2017

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7CoP/16/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5417200619
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. František Dulačka
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5417200619.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Františka Dulačku a
členov senátu JUDr. Erika Vargu a Mgr. Márie Kašíkovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: I.
S., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Dolný
Kubín, dieťa rodičov - matky: I. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. H., X. XXXX/X, právne zastúpená JUDr.
Ľubošom Pejhovským, advokátom so sídlom v G., H. XX, a otca: Ing. N. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom L.,

Z. XX, za účasti Okresnej prokuratúry Dolný Kubín, so sídlom v Dolnom Kubíne, Radlinského 1713/36,
o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie matky proti uzneseniu Okresného
súdu Dolný Kubín z 27. februára 2017 č. k. 2P/10/2017-33, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením zamietol návrh matky maloletej na nariadenie

neodkladného opatrenia z 21.02.2017, ktorým sa domáhala upraviť styk maloletej tak, že otcovi bude
umožnené stretávať sa s maloletou každý nepárny týždeň v piatok v čase od 15:00 hod do 17:00 hod, a
to v mieste aktuálneho bydliska maloletej, alternatívne v kútiku Detský svet na detskom ihrisku v Dolnom
Kubíne, Bysterec, vždy za jej prítomnosti. Zároveň s týmto návrhom podala návrh vo veci samej, ktorým
sa domáhala úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej.

2. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že v danom prípade nebola preukázaná potreba neodkladnej
zmeny úpravy styku otca s maloletou. Pri rozhodovaní vychádzal z dohody rodičov uzavretej na súdnom
pojednávaní v decembri 2016 a zároveň nemal preukázané, že by stretnutia otca s maloletou prebiehali
neprimeraným spôsobom. Za daného stavu, po posúdení tvrdení uvádzaných matkou maloletej v
podanom návrhu, nevidel dôvod na nariadenie neodkladného opatrenia ani nevyhnutnosť úpravy styku
otca s maloletou ani z iných dôvodov, na základe čoho návrh matky zamietol.

3. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podala v zákonnej lehote odvolanie matka maloletej. Súd prvej
inštancie v napadnutom uznesení primárne poukázal na uzavretú rodičovskú dohodu uzavretú pred
relatívne krátkym časom (december 2016), avšak neprihliadal na situáciu, že pri jej uzavretí konala
neuvážene a situácia sa od času poslednej úpravy podstatne zmenila. Uviedla, že otec nedodržuje
dohodnutý model styku s maloletou, návštevy zneužíva na konflikty s ňou a nie na stretávanie sa s

maloletou.Maloletánevnímaotcaakoznámuadôverneblízkuosobuanaopakmávytvorenépevnéputo
k nej, pozná aj jej priateľa a jej rodičov, ktorých má rada a cíti sa s nimi dobre. Poukázala na absenciu
stanoviska otca a kolízneho opatrovníka maloletej k podanému návrhu a taktiež namietala tvrdenia súdu
uvádzané v odseku 9 odôvodnenia napadnutého uznesenia, kedy podľa jej názoru, súd prvej inštancie
pri interpretácii správ odborníkov nepostupoval správne. Napadnuté uznesenie považovala v rozpore s
najlepším záujmom maloletej a žiadala preto odvolací súd, aby napadnuté uznesenie zmenil a jej návrhu

na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel.4. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

5. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podal včas účastník konania
proti rozhodnutiu, proti ktorému je opravný prostriedok prípustný (§ 355, § 357 ods. 2 a § 362 ods.
1 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP v spojení § 378 ods. 1 CSP)
preskúmal uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré podľa § 387 ods. 1 CSP v spojení s § 234 ods. 2 CSP
ako vecne správne potvrdil a v konkrétnostiach naň odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP).

6. Odvolací súd úvodom poukazuje na inštitút neodkladného opatrenia, ktorého účelom je bezodkladne
upraviť pomery účastníkov konania, ak je to potrebné. Možno ho nariadiť, keď sú osvedčené aspoň
základné skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov účastníkov, nakoľko pred
rozhodnutím súdu o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nie je z dôvodu krátkosti času
priestor pre vykonanie dokazovania v rozsahu vyžadovanom v základnom konaní, pričom zároveň

nesmú existovať vážnejšie pochybnosti o potrebe tejto úpravy. Rozsah dokazovania je zúžený vzhľadom
na účel a podstatu neodkladného opatrenia. Neodkladné opatrenie umožňuje vo veciach starostlivosti
súdu o maloleté deti rýchle a pružné riešenie situácie, keď je podľa úvahy súdu potrebný okamžitý zásah
do doterajších právnych vzťahov medzi účastníkmi konania. Základným predpokladom pre nariadenie
neodkladného opatrenia je preukázanie naliehavosti dočasnej úpravy pomerov medzi účastníkmi

konania tak, aby boli vzniknuté pomery dočasne, v danom prípade do rozhodnutia vo veci samej,
upravené.

7. Súd prvej inštancie pri posudzovaní potreby naliehavej úpravy pomerov medzi účastníkmi konania
na základe podaného návrhu správne primárne vychádzal z existencie rodičovskej dohody uzavretej

medzi rodičmi maloletej pred súdom prvej inštancie dňa 13.12.2016 (uznesenie č.k. 2P/59/2016-75,
právoplatné dňa 22.12.2016), ktorou bol styk maloletej s rodičmi upravený približne 2 mesiace pred
podaním návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia. V rámci konania, ktorého výsledkom
bola práve táto rodičovská dohoda, sa súd prvej inštancie podrobne zaoberal všetkými do toho času
vznesenými tvrdeniami oboch rodičov, kolízneho opatrovníka a ostatných subjektov, ktoré v tejto právnej

veci podali vyjadrenie a je preto zrejmé, že potreba naliehavej úpravy styku rodičov s maloletou by bola
preukázaná až v prípade, pokiaľ by v časovom období medzi uzatvorenou dohodou a podaním návrhu
došlo k takým závažným skutkovým zmenám, pre ktoré by bolo potrebné neodkladné opatrenie bez
pochybností nariadiť.

8. Matka maloletej v podanom odvolaní tvrdila, že predmetnú rodičovskú dohodu uzavrela neuvážene.
Tvrdenia o tom, že v momente uzatvárania dohody zlyhala, že jej právny zástupca jej neposkytol
kvalifikovanú pomoc však nijakým spôsobom nepreukázala a zostalo tak len v rovine subjektívneho
konštatovania, ktoré nemožno považovať za dôvod vyvolávajúci pochybnosti o záväznosti rodičovskej
dohody.

9. Potreba dočasnej úpravy styku rodičov s maloletou iným spôsobom, ako bola upravená v rodičovskej
dohode, ďalej nevyplýva ani z tvrdení matky o podstatnej zmene situácie od uzavretia tejto dohody.
Matka uvedené tvrdenia preukazovala Správou z psychologického vyšetrenia maloletej pre účely súdu
z 16.01.2017 a Lekárskymi správami z 14.10.2016, 03.01.2017, 26.01.2017 a 08.02.2017, s ktorými sa

súd prvej inštancie náležite vysporiadal v odseku 9 napadnutého uznesenia a odvolací súd so závermi
v ňom obsiahnutými plne stotožňuje a v konkrétnostiach na ne odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP). Rovnako
súd prvej inštancie správne dospel k záveru, že by bolo predčasné hovoriť o negatívnom vplyve otca na
zdravý fyzický a psychický vývin maloletej a na jej celkový stav, nakoľko takýto vplyv otca na maloletú
nebol do času rozhodnutia odvolacieho súdu nijakým spôsobom preukázaný.

10. Odvolací súd k namietanému postupu súdu prvej inštancie poukazuje na platnú legislatívu
Slovenskej republiky, podľa ktorej je sústava všeobecných súdov priamo zo zákona delegovaná na
výkon starostlivosti o maloleté deti, pokiaľ je potrebné vyriešiť niektoré zákonom stanovené právne
otázky súvisiace so starostlivosťou o maloleté dieťa (výkon práv a povinností, úprava styku, zmena

výživného a pod.). Súdy v rámci výkonu starostlivosti bezprostredne prihliadajú na najlepší záujem
maloletých, pri určovaní ktorého vychádzajú nielen z tvrdení rodičov maloletých detí, ale aj z tvrdení
iných subjektov ktoré v konaní vystupujú, resp. ktoré sú vo veci zainteresované (orgán sociálnoprávnej
ochranydetíaasociálnejkurately,školskézariadenia,blízkipríbuzníapod.).Pozistenískutočnéhostavuveci je úlohou súdu vzniknutý stav posúdiť a objektívne rozhodnúť. Práve objektívnosť rozhodovania
súdu v otázkach starostlivosti o maloleté deti je dôvodom, pre ktorý je táto úloha pri absencii dohody
rodičov zverená súdu.

11. Z návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia je zrejmé, že nie je v jej záujme rešpektovať
dobrovoľne uzatvorenú rodičovskú dohodu na základe právoplatného rozhodnutia súdu. Pri sledovaní
najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa je pritom, okrem iného, potrebné prihliadať na pomerne rovnakú
(resp. primeranú) možnosť stýkania sa maloletého dieťaťa s oboma rodičmi tak, aby nedošlo k

neprimeraným a nenapraviteľným škodám v citových väzbách dieťaťa k jednému z rodičov na úkor
budovania jeho vzťahu jednostranne len s druhým rodičom. Na tento záujem maloletého dieťaťa je
potrebné v daných prípadoch prioritne prihliadať a nemožno od neho ustúpiť, čím by sa záujem dieťaťa
de facto podradil pod záujem rodiča konajúceho v snahe dosiahnuť neprimerane vyššiu mieru styku s
maloletým dieťaťom na úkor styku maloletého s druhým rodičom, bez relevantného odôvodnenia takejto
požiadavky.

12. Pokiaľ súd prvej inštancie nevyzval otca maloletej ani kolízneho opatrovníka na zaujatie stanoviska k
(matkou) podanému návrhu, odvolací súd poukazuje na koncentráciu konania v prípadoch rozhodovania
o neodkladných opatreniach, kedy súd pri posudzovaní návrhu vychádza primárne zo skutočností
uvedených navrhovateľom a skutočností jemu známych z jeho predchádzajúcej činnosti. Zisťovanie

skutočného stavu právnej veci podľa zásad Civilného mimosporového konania pri rozhodovaní o tomto
špecificky upravenom inštitúte civilného práva „ustupuje“ požiadavke rýchleho (a zároveň dočasného)
riešenia vzniknutých vzťahov medzi účastníkmi konania. Uvedenému účelu neodkladného opatrenia sa
v rámci procesných noriem civilného konania prispôsobuje aj dokazovanie o podanom návrhu, ktoré je
vo vzťahu k dokazovaniu vo veci samej podstatne zúžené. Dôkladné zisťovanie skutočného stavu veci

a dokazovanie je potom vykonávané v konaní vo veci samej, v ktorom súd nie je viazaný požiadavkou
rýchlosti a pružnosti reagovania na vzniknutú situáciu tak, ako je tomu v prípade neodkladných opatrení.
Odvolací súd ani v tomto postupe súdu prvej inštancie nevidel procesné pochybenie majúce za následok
jeho nesprávne rozhodnutie.

13. S prihliadnutím na uvedené, kedy odvolací súd vo vzniknutom stave zhodne so závermi súdu prvej
inštancie nevidel potrebu dočasnej úpravy vzťahov od poslednej úpravy z decembra 2016 a potreba
naliehavosti takejto zmeny nebola preukázaná ani na základe tvrdení matky, rozhodnutie súdu prvej
inštancie o zamietnutí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia ako správne potvrdil.

14. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné
uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie
druhého stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania. (§ 430 CSP)